Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424203169
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424203169.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XX/XX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XX/ XX, zastúpená :
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Pribinova 9, IČO:
36 813 401 a F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Želiezovce, Želiezovce, Veľký Dvor 12, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti ,
určenie výživného a úpravu styku voči maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloleté dieťa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od

24.07.2024 a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 24.07.2024 do 31.01.2025 vo výške 1 245 eur je vyrovnané.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 24.07.2024 domáhal úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Návrh odôvodňoval tým, že momentálne
sa nachádza v H. I. J. A. F. K. L. a aj v tejto ťažkej životnej situácii sa snaží udržiavať, čo najširší
kontakt s maloletým dieťaťom. Je to formou videohovorov a priamych návštev, ktoré v poslednom čase
matka dieťaťa pod rôznymi zámienkami ohrozuje. Snaží sa dieťa podporovať aj finančne, aby netrpelo

nedostatkom. Na Návrhu trvá preto, že sa nechce spoliehať na zmenu v náladách matky maloletého
dieťaťa. Aj bez určenia vyživovacej povinnosti si dobrovoľne túto povinnosť plní.

2. Súd pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa podľa § 31 CMP, ktorý mal doručenie
predvolania riadne vykázané dňa 22.01.2025. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil
s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, pretože to nepovažoval za dôležité. Vyjadril sa
k výpovedi matky v zápisnici o výsluchu z čísla listu 9.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:3.1 Maloleté dieťa A. B. A., nar. XX.XX.XXXX v Komárne je evidované v Knihe narodení vo zväzku
XXX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX. Matkou maloletého dieťaťa je E. A.,
nar. XX.XX.XXXX a otcom F. G., nar. XX.XX.XXXX tak, ako to vyplýva z oznámenia o narodení dňa

XX.XX.XXXX.

3.2 Prehľad pracovnej odmeny odsúdeného – otca maloletého dieťaťa počas pracovného zaradenia z H.
I. J. A. F. K. L. mal súd preukázané, že otec nastúpil na výkon trestu 27.07.2023 a dátum prepustenia
20.01.2031. Za obdobie od 08.2023 do 02.2024 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 2005,15 eur,

čo priemerne mesačne predstavuje sumu 286,45 eur.

3.2.1 Z odpovede na lustráciu otca v sociálnej poisťovni za posledné dva roky zo dňa 04.02.2025 mal súd
preukázané vyššie uvedené skutočnosti s tým, že od februára 2024 otec nie je zaradený do pracovného
pomeru.

3.3 Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u matky maloletého dieťaťa zo dňa
25.10.2024 mal súd preukázané, že šetrenie pomerov u matky na adrese C., M. XX/XX bolo vykonané
dňa 24.10.2024. Matka býva v dvojizbovom byte s maloletými deťmi: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX a B.
B., nar. XX.XX.XXXX a s partnerom B. B., nar. XX.XX.XXXX. Mesačné výdaje ohľadne bývania –
nájomné 68 eur, internet 14,70 eur, hypotekárny úver 112,92 eur. Ostatné mesačné výdaje: telefón 75

eur, sporenie 60 eur a strava 190 eur. Mesačný príjem matky je okolo 1100 eur a zároveň matka poberá
rodinné prídavky na dve deti vo výške 120 eur. V súčasnej dobe je matka na materskej dovolenke.
Maloleté dieťa navštevuje Materskú školu v Štúrove na ulici Družstevný rad 22. Detským ošetrujúcim
lekárom je MUDr. Antónia Bieliková. Matka začala s maloletým dieťaťom z dôvodu výrazných zmien
v správaní navštevovať Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových

Zámkoch. V živote dieťaťa nastalo viacero zmien, ako príchod nového súrodenca, sťahovanie sa,
odlúčenie od otca, s ktorým bolo do jeho dvoch rokov takmer v pravidelnom styku. Výdavky na maloleté
dieťa mesačne: strava 40 eur v materskej škole, školné 20 eur, ošatenie a obuv 100 eur, hygienické
potreby 30 eur, dojčenské mlieko 36,75 eur, plienky 13,90 eur, strava 80 eur. Otec dobrovoľne platí
výživné vo výške 200 eur. Maloleté dieťa navštevovalo otca vo väznici, avšak malo to naňho negatívny

vplyv.Ukľudnilosaažkeďuvidelootca.Poslednánávštevavseptembri2024.Zdôvoduzmenysprávania
dieťaťa sa návštevy otca nerealizujú. Matka dieťaťa má vytvorené vhodné podmienky k zabezpečovaniu
starostlivosti o dieťa.

3.4 Výpis z účtu matky v peňažnom ústave ČSOB za obdobie od 01.09.2023 do 23.10.2024 a výpis

z účtu matky z peňažného ústavu TATRABANKA od 01.08.2024 do 23.10.2024.

3.5 Maloleté dieťa B. B., nar. XX.XX.XXXX v N. - G. je evidované v Knihe narodení vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXXX. Matkou maloletého dieťaťa je D. E. A., nar.
XX.XX.XXXX a otcom B. B., nar. XX.XX.XXXX tak, ako to vyplýva z rodného listu dieťaťa.

4. Matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že maloleté dieťa žiada zveriť do svojej
osobnej starostlivosti od podania návrhu, t.j. od 24.07.2024. Žiadala zaviazať otca na platenie výživného
v sume 200 eur, ktoré otec platil od októbra 2023. Niekedy zaplatil aj 300 eur mesačne. O tejto otázke
spolu komunikovali a dohodli sa na výške 200 eur. Od nástupu otca do výkonu trestu ho navštevovala

spolu s maloletým dieťaťom, avšak po každej návšteve sa po dvoch – troch dňoch začali prejavovať
u dieťaťa zmeny v správaní, hysterický plač a krik. Na základe týchto skutočností vyhľadala i odbornú
pomoc. V spoločnej domácnosti žije s partnerom – otcom druhého maloletého dieťaťa. Dieťa sa narodilo
predčasne a bola viackrát s ním hospitalizovaná. Nemala výhrady voči tomu, aby bol otec s dieťaťom
i naďalej v kontakte telefonicky, prípadne cez videohovor, čo sa realizuje aj teraz, avšak dieťa nie vždy

chce s otcom komunikovať. Otec má možnosť raz do mesiaca realizovať videohovor v trvaní 120 minút.
Otec bol informovaný o tom, že momentálne by nebolo vhodné ho navštevovať s maloletým dieťaťom
vzhľadom na zmeny správania maloletého dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní navrhla návrhu otca
vyhovieť,dieťazveriťdojejosobnejstarostlivostiodpodanianávrhu,otcazaviazaťnaplatenievýživného
vo výške 200 eur od podania návrhu s tým, že zročné výživné je vyrovnané. Styk žiadala neupraviť.

4.1 Právna zástupkyňa matky po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu otca vyhovieť, maloleté dieťa
zveriť do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu, otca zaviazať na platenie výživného vo výške
200 eur a styk neupraviť v zmysle vyjadrenia rodičov.5. Otec maloletého dieťaťa bol vypočutý dožiadaným súdom - Okresný súd Levice dňa 20.11.2024
číslo listu 109. Vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa sa dohodli na všetkých

záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Naposledy ho s dieťaťom navštívila pred štyrmi mesiacmi a zľakol
sa, že čo sa deje, a preto si podal tento návrh. Mal za to, že sa dohodli a nepotrebuje rozhodnutie.
Súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s výškou výživného vo výške 200 eur od
24.07.2024. Vyslovene uviedol, že nežiada, aby v rozhodnutí bol styk s maloletým dieťaťom upravený,
nakoľko prebieha tak, že spolu telefonujú alebo ho aj navštevujú. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nakoľko dom s pozemkom, v ktorom bývali, bol po narodení
dieťaťa napísaný na dieťa.

6. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní žiadal návrhu otca vyhovieť, maloleté dieťa zveriť do
osobnej starostlivosti matke od 24.07.2024, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 200 eur a styk
neupraviť.

7. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. dieťaťa,
zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa.

8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom
životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich

detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby
duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti
považovaťnielennákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťouozdravie,aleajnáklady
súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

12. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej
výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne
vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú
úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť
neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho

výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

13. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým
dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné
prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor

neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa
matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd
musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie
vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.14. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

15. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

24. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov

voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna

strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že
dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť
rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov
tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až

na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie

pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvajarodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a
duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní

o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré
uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,

od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými
lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre
život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

25. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh otca je dôvodný. Súd mal jednoznačne
preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a v čase rozhodovania súdu
nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa je vo výkone trestu od
27.07.2023. Predpokladaný dátum prepustenia 20.01.2031. Na základe týchto skutočností súd maloleté
dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu v zmysle § 36 odsek 1 Zákona o rodine.

Obaja rodičia majú úplnú spôsobilosť na právne úkony, a preto súd rozhodol tak, že plnenie rodičovských
povinností v zmysle § 28 odsek 1, písmena b), c) Zákona o rodine majú obaja rodičia, tzn., že môžu
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože iné rozhodnutie do úvahy neprichádzalo.

26.1 Otec maloletého dieťaťa je vo výkone trestu a uvedenú situáciu si spôsobil sám, a preto v žiadnom

prípade táto skutočnosť nemôže byť v neprospech maloletého dieťaťa ohľadne určenia výživného. Súd
poznamenáva však, že otec maloletého dieťaťa si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť i napriek týmto
skutočnostiam vo výške 200 eur mesačne i viac, i napriek tomu, že jeho príjem z pracovnej činnosti po
zaradení do pracovného procesu bol minimálny vo výške 286,45 eur. Od februára 2024 otec maloletého
dieťaťa nie je zaradený do pracovného procesu. Ak by otec dieťaťa nebol vo výkone trestu vzhľadom

na jeho vek a ukončené vzdelanie – elektrikár, podľa udania matky, by dosahoval aspoň potenciálny
príjem vo výške minimálnej mzdy za rok 2025 vo výške 663,50 eur. Z uvedeného príjmu by bol otec
schopný bez akejkoľvek ujmy zaplatiť určené výživné s tým, že by mu zostala suma vyššia ako je životné
minimum na plnoletú osobu v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel.

26.2 Pri určení výšky výživného súd zohľadňuje i preukázateľné potreby maloletého dieťaťa. Súd
poukazuje na to, že uznal pravidelne sa opakujúce výdavky na maloleté dieťa vo výške 360 eur, ktoré
pozostávajú z nákladov na stravu v škôlke 40 eur, školné 20 eur, ošatenie a obuv 100 eur, hygienické
potreby 30 eur, dojčenské mlieko 37 eur, plienky 14 eur, strava 80 a alikvótna časť nákladov na bývanie
40 eur. Ak otec maloletého dieťaťa zaplatí výživné vo výške 200 eur k čomu je potrebné pripočítať

rodinné prídavky vo výške 60 eur a matka po zohľadnení každodennej starostlivosti prispeje na výživu
maloletého dieťaťa minimálne vo výške 80 eur, bude schopná pokryť všetky uznané výdavky na maloleté
dieťa v čase rozhodovania súdu.

26.3 Matka maloletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu poberá materskú vo výške 1100 eur a rodinné

prídavky na dve maloleté deti vo výške 120 eur. Z preukázateľného príjmu bude schopná i pri zohľadnení
ďalšej vyživovacej povinnosti podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa.

27. Zročné výživné za obdobie od 24.07.2024 do 31.01.2025 vo výške 1245 eur pozostáva zo sumy 45
eur (sedem dní v mesiaci júl 2024) a zo sumy 1200 eur (za obdobie od augusta 2024 do januára 2025 6

x 200 eur). Podľa udania matky uvedené zročné výživné je vyrovnané vzhľadom na dobrovoľné plnenie
si vyživovacej povinnosti zo strany otca.28. S poukazom na vyjadrenia rodičov súd neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, keďže mal
preukázané, že obaja rodičia uviedli, že sa na styku vedia dohodnúť. V podstate sa styk realizuje formou
videohovorov a telefonických hovorov s tým, že v čase rozhodovania súdu obaja uznali, že momentálne

osobné návštevy maloletého dieťaťa otca vo výkone trestu nie sú vhodné U maloletého dieťaťa sa začali
prejavovať po návštevách v zariadení výrazné zmeny správania a z týchto dôvodov matka vyhľadala
s maloletým dieťaťom i odbornú pomoc, čo otec nerozporoval.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).