Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201642
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324201642.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/46/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie 1.077,86
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/46/2024

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 897,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 997,92 eura od 17.10.2023 do 25.11.2024, vo výške 9 % ročne zo sumy 897,92
eura od 26.11.2024 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy

do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2024 domáhal, aby súd zaviazal

žalovanéhonazaplateniesumyvovýške1.077,86euraod17.10.2023dozaplatenia,akoajnáhradytrov
konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom Tatra
banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, keď žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením
čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Žalobca ďalej dôvodil, že postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dňa 13.07.2021 Zmluvu č. 2939537897, na základe ktorej
postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastal názor, že zmluva obsahuje všetky znaky aspĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník a Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zároveň postupca splnil

všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil
pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca dňa 06.07.2023
zmluvu vypovedal. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu
vo výške 1.077,86 eura a pozostávala z istiny vo výške 1.077,86 eura, z riadneho úroku vo výške 0,- eur,
z úroku z omeškania vo výške 0,- eur, z poplatkov vo výške 0,- eur a z poistenia splátok vo výške 0,- eur

v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnúsumukudňupostúpeniapohľadávky.Žalobcasiďalejuplatňujeúrokzomeškaniapodľa§517ods.
2Občianskehozákonníka,počnúcdňom17.10.2023,t.j.dňomnasledujúcimpodniúčinnostipostúpenia
pohľadávky a to vo výške 9 % ročne zo sumy 1.077,86 eura od 17.10.2023 do zaplatenia.

2. Súd vydal vo veci dňa 21.05.2024 platobný rozkaz sp. zn.: 16Csp/46/2024 – 102, ktorý sa
však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd platobný rozkaz uznesením sp.
zn.: 16Csp/46/2024 – 131 zo dňa 25.07.2024 zrušil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.08.2024. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami do vlastných rúk dňa 07.08.2024 a
zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne

nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

3. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby žalobca v zmysle § 150 ods. 2 CSP preukázal posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy v zmysle § 7 Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ozrejmil,

v akej celkovej výške čerpal žalovaný poskytnutý spotrebiteľský úver, v akej celkovej výške vykonal
úhrady titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru, a v akej výške sa plnenia poskytnuté žalovaným
započítali veriteľom na istinu, úroky, poplatky, atď., zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
predkladávýstupzinternýchaplikáciípostupcu,ktorézaslalžalobcovinapreukázanieriadnehooverenia
schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha

vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú
napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej
podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého
výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených
žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa

veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ nemal
žiadne existujúce úverové záväzky. Výška splátky posudzovaného úveru bola vo výške 92,11 eura,
výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 92,11 eura. Príjem spotrebiteľa bol overený
na základe interných zdrojov vo výške 956,64 eura, veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom
vo výške 956,64 eura. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ

do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 214,83 eura, nakoľko spotrebiteľ neuviedol
žiadne vyživované dieťa. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS
spolu so životným minimom, reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie,
ošatenie a pod. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa
a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť zvýšený o 40 % - teda 296,72 eura ((956,64 eura – 214,83 eura) * 40 %). Celková výška
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, bola teda vo výške 511,55 eura.
Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI=(92,11 eura)/(956,64 eura – 511,55 eura) DSTI =
0,21. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená
v súlade s Opatrením a ZoSU. Žalovaný sa do povoleného prečerpania na účte dostal obratom platba

kartou vo výške 8,08 eura zo dňa 15.03.2022. Výsledný zostatok na účte po vykonaní tohto obratu
predstavoval sumu -6,25 eura. V tejto súvislosti žalobca ďalej uviedol, že predchádzajúce účtovné
operácie nie sú predmetom konania, nakoľko akonáhle sa žalovaný dostal na účte do plusových hodnôt,
povolené prečerpanie bolo splatené a tým došlo k jeho zániku. Žalovaný z poskytnutého úverového
rámca vyčerpal sumu 1.079,69 eura, počas obdobia existencie povoleného prečerpania neuhradil

žiadnu sumu. Kreditný zostatok ku dňu 15.03.2022 bol vo výške 1,83 eura. Žalovaná suma predstavuje
rozdiel medzi vyčerpanými finančnými prostriedkami a kreditným zostatkom na účte, t. j. suma 1.077,86
eura. Kreditné operácie v platobnej histórii zo dňa 19.10.2023 predstavujú účtovné obraty postupcu na
dorovnanie debetného zostatku na účet pri postúpení pohľadávky a nejde o platby žalovaného.4.Súddňa26.09.204opätovnevyzvalžalobcu,abyvzmysle§150ods.2CSPvlehote10dnípreukázal,
že pôvodný veriteľ realizoval v súvislosti s posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver dopyt do jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
časeposudzovaniaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúverasakýmkonkrétnymvýsledkom,
ďalej akým spôsobom, na základe akých podkladov a s akým výsledkom overil príjem spotrebiteľa

(pokiaľ pôvodný veriteľ overil príjem spotrebiteľa z interných zdrojov podľa § 7 ods. 43 Zákona č.
129/2010 Z. z., nech preukáže aj splnenie podmienok podľa tohto ustanovenia), a tiež, že pôvodný
veriteľ zisťoval ďalšie informácie o spotrebiteľovi potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať úver a
s akým výsledkom. Na uvedené reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom uviedol, že predkladá podklady,
ktoré mu poskytol pôvodný veriteľ a to dopyt do úverového registra, ktorý preukazuje, že žalovaný bol
v danom čase bez záväzkov a printscreen z internej aplikácie LoanEE. Žalobca ďalej argumentoval, že

pôvodný veriteľ uviedol, že povolené prečerpanie bolo poskytnuté na základe predschválenej žiadosti
klienta cez aplikáciu LoanEE. Žiadosť bola schválená automatom (pri predschválených povolených
prečerpaniach nemajú manuálny vstup). Celý proces prebehol zo strany klienta cez mobilnú aplikáciu.
Pri predschválených povolených prečerpaniach vychádza pôvodný veriteľ z transakčnej analytiky na
bežnom účte. Klient v žiadosti o úver uviedol, že je podnikateľom a potvrdil, že výška jeho pravidelných

mesačných príjmov je aspoň 956,- eur. Záverom uviedol, že je potrebné uzavrieť, že v konkrétnom
prípade došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.

5. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2024 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy
100,- eur späť argumentujúc, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 25.11.2024 sumu vo výške

100,- eur. Žalobca tak žiadal, aby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- eur zastavil a žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 977,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 107,90 eura
a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 977,86 eura od 26.11.2024 do zaplatenia, ako aj
na náhradu trov konania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobcu svoju
neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 20.12.2024 vopred písomne ospravedlnil podaním
doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2024. V predmetnom podaní okrem iného uviedol, že podľa jeho
názoru nárok uplatnený žalobou preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami

nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené
skutočnosti v tomto konaní, považovať v súlade s § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. za nesporné.
Uviedol ďalej, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako
spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho
žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v

celom jeho rozsahu, a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto
riadne preukázaný nárok a navyšovať tak vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako
vyhovenie žalobe v celom rozsahu, by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie,
ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v
zmysle § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť takýchto skutočností, na základe čoho by žalobcovi

umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia
a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie
ním uplatneného nároku, nakoľko žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej
skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere.
Uviedol ďalej, že v prípade, ak sa žalovaný zúčastní na pojednávaní a/alebo sa v konaní vyjadrí,

či už ústnym alebo písomným prejavom takým spôsobom, z ktorého bude zrejmé, že uznáva nárok
uplatnený žalobcom, navrhuje vydať rozsudok pre uznanie nároku v zmysle § 282 a nasl. CSP. Záverom
tiež uviedol, že v prípade, ak súd s ohľadom na vyššie uvedené nepovažuje uplatnený nárok za
preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a
tvrdenýchskutočnostíďalšiedôkazy,prípadneobjasneniedoterajšíchtvrdení,potomsižalobcadovoľuje

požiadať súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie
uvedenému aj o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20.12.2024 o 08.30 hod., nakoľko žalobca
doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu.
V tejto súvislosti je v prvom rade nutné uviesť, že žiadne ustanovenie procesného predpisu, neoprávňuježalobcu vyvodzovať dôvodnosť ním uplatňovaného nároku zo zvoleného procesného postupu súdu
v konaní, keď zvolenie konkrétneho procesného postupu súdu, je výlučne vecou súdu a to vzhľadom
na uvádzané skutkové tvrdenia, predložené, prípadne označené dôkazy, vzniknutú procesnú situáciu,

a to najmä s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti konania. Súd je v zmysle § 150 ods. 2
CSP oprávnený na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, požiadať strany sporu o ďalšie
skutkové tvrdenia, a to najmä s poukazom na § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie
súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní, čo však opäť neznamená, že
pokiaľ strana tieto doplní, ním uplatňovaný nárok je bez ďalšieho dôvodný. To, ktoré skutkové tvrdenia

považuje súd sa nesporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie,
ako aj predbežné právne posúdenie veci, uvádza súd obligatórne na nariadenom pojednávaní, pokiaľ
tak neučinil na predbežnom prejednaní sporu. Rovnako tak žalobcu žiadne ustanovenie procesného
predpisu neoprávňuje požadovať, aby pre prípad, že súd nebude uplatnený nárok považovať za
preukázaný v celom rozsahu, aby ho súd v dôsledku jeho neprítomnosti na riadne nariadenom
pojednávaní, písomne vyzval a nariadené pojednávanie z uvedeného dôvodu odročil. Právny zástupca

žalobcu sa na riadne nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a pokiaľ
v prejednávanej veci zvolil takúto procesnú stratégiu, v žiadnom prípade nemôže argumentovať, že
iné ako ním očakávané rozhodnutie, je prekvapivým rozhodnutím, ktorým by bolo porušené právo
žalobcu na spravodlivý súdny proces. Právny zástupca žalobcu si mal možnosť na riadne nariadenom
pojednávaní predbežný právny názor súdu v prejednávanej veci vypočuť a na pojednávaní právne

argumentovať. Pokiaľ toto svoje oprávnenie v prejednávanej veci nevyužil, nemôže byť táto skutočnosť
na ťarchu konajúceho súdu a porušením práva na spravodlivý súdny proces.

7. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 20.12.2024 uviedol, že by chcel súd požiadať o splátkový
kalendár. Argumentoval, že od roku 2021 je živnostníkom, jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu

1.000,- eur. Má dva úvery od spoločnosti E. F., pričom splátky na oba úvery predstavujú sumu 450,- eur
mesačne. Na otázku súdu, koľko je žalovaný schopný titulom predmetného úveru uhrádzať, žalovaný
uviedol, že by bol schopný uhradiť dlžnú istinu v splátkach po 100,- eur. Poukázal ďalej na to, že býva
u matky svojej priateľky, ktorej na náklady spojené s bývaním prispieva sumou 200,- eur. Priateľka
je tehotná, čakajú spolu dieťa, priateľka nepracuje, pričom dieťa sa má narodiť v júni. Odvody do

zdravotnej poisťovne uhrádza vo výške 100,- eur mesačne. Žalovaný ďalej na otázku súdu potvrdil, že
dňa 25.11.2024 uhradil sumu 100,- eur.

8. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie
platobného rozkazu, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2023, platobnou históriou,

podacím hárkom zo dňa 15.04.2024, výpisom z účtu, pokusom o zmier zo dňa 11.04.2024, Zmluvou o
postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023 spolu s Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok,
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa voliteľných prečerpaní, informačným
formulárom pre vkladateľa, Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov
a služieb k tomuto účtu a zmluvou o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania zo dňa

18.07.2021, dokumentom s informáciami o poplatkoch, výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 06.07.2023,
ePotvrdenkou, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami Tatra banky pre
medzinárodné súkromné a debetné platobné karty, obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. k
elektronickému bankovníctvu, sadzobníkom poplatkov, výzvou na zaplatenie zo dňa 06.05.2022,
platobným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.: 16Csp/46/2024 – 102 zo dňa 21.05.2024,

uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 16Csp/46/2024 – 131 zo dňa 25.07.2024, uznesením
Okresného súdu Levice sp. zn.: 16Csp/46/2024 – 132 zo dňa 25.07.2024, súhrnnými informáciami o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za prvý
štvrťrok 2021, vyjadrením žalobcu zo dňa 23.09.2024 na výzvu súdu spolu s prílohami (osvedčenie
verifikovanej bonity o možnosti splácania úveru zo dňa 10.10.2023, odpoveď NBS), vyjadrením žalobcu

zo dňa 24.10.2024 spolu s prílohami (náhľad z interného systému Tatra banky, dopyt do úverového
registra zo dňa 26.02.2022), odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni ohľadom žalovaného,
výpisom zo živnostenského registra ohľadom žalovaného, úrokovými sadzbami ECB, náhľadom na
stránku MPSVaR SR ohľadom životného minima, čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 12.12.2024,
ospravedlnením neúčasti spolu s vyjadrením a výsledkom sledovania zásielok, listinami predloženými

žalovaným ohľadom pomerov žalovaného (čestné vyhlásenie, faktúra 20240001 spolu s potvrdením
o zaplatení, doklady ohľadom úverov žalovaného, potvrdenie o podaní daňového priznania spolu s
daňovým priznaním za rok 2023), vyjadrením žalobcu zo dňa 22.01.2025 na výzvu súdu, súd ustálil
nasledovný skutkový a právny stav:9. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a. s.) ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 13.07.2021 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie uzatvorená Zmluva

o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu a Zmluva
o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere
formou voliteľného prečerpania bolo poskytnutie bezúčelového kontokorentného spotrebiteľského úveru
splatného na požiadanie, s výškou voliteľného prečerpania 500,- eur. Úroková sadzba bola dojednaná
vo výške 18,90 % ročne až do zaplatenia, splatnosť úrokov a sankčných úrokov bola dojednaná

mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Splatnosť voliteľného prečerpania bola dojednaná
kedykoľvek na požiadanie veriteľa, doba trvania úverovej zmluvy bola dojednaná na dobu neurčitú.
Poplatky súvisiace s voliteľným prečerpaním pozostávali z mesačného poplatku za balík služieb k účtu
a to vo výške 7,- eur. Z bodu 2.2 zmluvy ďalej vyplýva, že z poskytnutej a nezaplatenej časti úverového
rámca, je dlžník povinný platiť úroky za celú dobu trvania pohľadávky veriteľa až do jej zaplatenia.
Podľa bodu 2.3 zmluvy, ak dlžník vyčerpá voliteľné prečerpanie v plnej výške a nastane situácia, kedy

veriteľ bude oprávnený zúčtovať splatnú pohľadávku veriteľa alebo bude povinný zaťažiť účet v zmysle
zmluvy o účte, zmluvné strany sa dohodli na tom, že veriteľ je oprávnený zúčtovať vyššie uvedené platby
formou zaťaženia účtu pre túto sumu nad dohodnutú výšku úverového rámca (ďalej len „nepovolené
prečerpanie“). Dlžník je povinný bezodkladne zaplatiť nepovolené prečerpanie, ako aj uhradiť sankčný
úrok zo sumy nepovoleného prečerpania až do zaplatenia, ako aj veriteľom uplatnené skutočné náklady

na vymáhanie splatnej pohľadávky veriteľa, a to spôsobom stanoveným v upomienke veriteľa. Podľa
bodu 2.6 zmluvy, pohľadávka veriteľa bude splácaná formou odpísania pohľadávky veriteľa v čase
dohodnutej splatnosti z účtu. Ku dňu splatnosti voliteľného prečerpania je dlžník povinný uhradiť celú
pohľadávku veriteľa. Podľa bodu 4.1 zmluvy, veriteľ má právo kedykoľvek počas trvania úverovej zmluvy
požadovaťsplateniepohľadávkyveriteľaadlžníkjepovinnýpohľadávkuveriteľazaplatiť.Podľabodu4.2

zmluvy, dlžníkovi vznikne povinnosť zaplatiť pohľadávku veriteľa v lehote určenej veriteľom v písomnom
oznámení o splatnosti voliteľného prečerpania. V prípade, ak dlžník nezaplatí v danej lehote, je povinný
uhradiť sankčný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania až do zaplatenia, ako aj veriteľom uplatnené
skutočné náklady na vymáhanie splatnej pohľadávky veriteľa, a to spôsobom stanoveným v upomienke
veriteľa. Splatením úverového rámca nedochádza k zániku úverovej zmluvy a v budúcnosti po splnení

podmienok, môže byť voliteľné prečerpanie opätovne poskytnuté dlžníkovi, spôsobom podľa týchto
podmienok. Podľa bodu 4.5 zmluvy, veriteľ má právo úverovú zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodov.
V takomto prípade zaniká úverová zmluva uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomnej
výpovede dlžníkovi.

10. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, preto spoločnosť Tatra banka, a.s. listom zo
dňa 06.05.2022 upozornila žalovaného, že neeviduje úhradu nepovoleného prečerpania finančných
prostriedkov na jeho bežnom účte a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 54,88 eura a to
bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní.

11. Listom zo dňa 06.07.2023 označeným ako „Výpoveď zmluvy o účte“ upozornil právny predchodca
žalobcu žalovaného, že je v nepovolenom prečerpaní a vyzval ho na zaplatenie sumy nepovoleného
prečerpania vo výške 1.077,86 eura a to do 7 kalendárnych dní od vystavenia výzvy. Zároveň mu
oznámil, že využíva svoje právo a vypovedá Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní ďalších produktov
a služieb k účtu, na základe ktorej v banke vedie bežný účet. Na základe tejto výpovede, banka zruší účet

v deň uplynutia výpovednej doby, t. j. po uplynutí dvoch mesiacov po doručení výpovede. Predmetná
listina bola podaná na poštovú prepravu dňa 06.07.2023 ako doporučená zásielka 2. triedy, ktorú si
žalovaný prevzal dňa 10.07.2023.

12. Na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023 a v zmysle prílohy

k zmluve o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a. s. ako postupcom
a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, bola pohľadávka voči žalovanému
s účinnosťou ku dňu 19.10.2023 postúpená na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený zo strany
postupcu a to Oznámením po postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023. V zmysle prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok, pozostával peňažný záväzok žalovaného z istiny úveru vo výške 1.077,86 eura.

13. Pokusom o zmier zo dňa 11.04.2024 bol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu opäť
vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.281,41 eura, ktorá listina bola podaná na poštovú prepravu
dňa 15.04.2024, avšak neúspešne.14. Z prehľadu operácií na účte žalovaného vyplýva, že žalovaný sa dostal do povoleného prečerpania
obratom platba kartou vo výške 8,08 eura dňa 15.03.2022. Zostatok po vykonaní tohto obratu,
predstavoval na účte sumu vo výške – 6,25 eura. Celkové debetné operácie na účte žalovaného

predstavujú sumu vo výške 997,92 eura, sumu vo výške 79,94 eura predstavujú poplatky a úroky.

15. Z listiny označenej ako „Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru“ vypracovaného
právnym predchodcom žalobcu s dátumom 30.10.2023, vyplýva konštatovanie o výške čistého príjmu
žalovaného v sume 956,64 eura, zdroj informácie o výške príjmu – interné zdroje, výška overovaných

splátok klienta 0,- eur, výška novej posudzovanej splátky úveru 92,11 eura, celkové splátky klienta 92,11
eura.

16.Zoscreenshotunainternýsystémprávnehopredchodcužalobcuvyplývaotázka,čijevýškavšetkých
priemerných mesačných príjmov žalovaného v priemere aspoň vo výške 956 eur s tým, že vyznačená
je možnosť „áno“. Zároveň sa tu uvádza typ príjmu: podnikateľ (majiteľ, živnosť, slobodné povolanie),

frekvencia príjmu: mesačná.

17. Z dopytu do úverového registra ohľadom žalovaného zo dňa 26.02.2022 vyplýva, že žalovaný bol
k tomuto dátumu bez úverového zaťaženia.

18. Z elektronickej odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni ohľadom žalovaného ďalej vyplýva, že
žalovaný nebol v čase poskytovania úveru, žiadnym spôsobom evidovaný v Sociálnej poisťovni.

19. Z výpisu zo živnostenského registra ohľadom žalovaného ďalej vyplýva, že deň vzniku
živnostenského oprávnenia žalovaného je 02.08.2021, predmet podnikania: výroba a opracovanie

jednoduchých výrobkov z kovu.

20. Výška životného minima zistená náhľadom na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky, predstavuje od 01.07.2021 sumu vo výške 218,06 eura mesačne, ak ide
o jednu plnoletú fyzickú osobu.

21. Podľa § 2 písm. a), písm. b) bod 7, písm. c), d) a e) Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie: zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná

veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,7), dodávateľom osoba, ktorá je
v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne
na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní
a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej

komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno
použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list,
ponukový katalóg.

22.Podľa§497Zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

24.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom

finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)

Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

28. Podľa § 1 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na
spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch
mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 16, § 5 až 8,
§ 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

29. Podľa § 2 písm. a), b), d) a e) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetu
svojho podnikania alebo povolania,5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

30. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý

nepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ
povinný hodnoverne preukázať.

32. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie

pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného aleboviacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

33. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

34. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie
o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje
inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným
predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

35. Podľa § 7 ods. 43 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

pri spotrebiteľskom úvere, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe
historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných
operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov,
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) nemajú povinnosť overovať informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) ak a) spotrebiteľ je ich klientom17th) viac

ako šesť mesiacov, b) banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) vedia preukázateľne
zistiť informácie o platobných operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa.

36. Podľa § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len

Opatrenie NBS) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa
podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej banky1)
(ďalej len „veriteľ“) a upravuje a) metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“), b) spôsob zohľadnenia možného
nárastu úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru, c) čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu

zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, d) požiadavky na zisťovanie
informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch
spotrebiteľa, e) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, f) limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

37. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ukazovateľ
schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku
3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu
ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.

38. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit ukazovateľa
schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.39. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výdavky na
peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného
spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c) zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a b) sumy

peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení
odsekov 14 až 21.

40. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celková výška
čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer

čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch
kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.

41. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na
účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima

na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi

celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo
výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

42. Podľa § 5 ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely overovania
údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za externé zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú a)
potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršie ako tri mesiace, b) výpisy z platobného
účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom

sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, c) informácie o
jednom alebo viacerých platobných účtoch spotrebiteľa poskytnuté spôsobom, ktorý umožňuje ukladať
a reprodukovať nezmenené informácie,8) za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktoré nie sú vedené u
veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa,
d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov, e) potvrdenie správcu dane o výške príjmov zistených z

podaného daňového priznania k dani z príjmov a súčasne doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v
období medzi podaním posledného daňového priznania a posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, f) aktuálne potvrdenie o výške dávky spotrebiteľa podľa osobitných predpisov9)
spravidla nie staršie ako tri mesiace, g) overenie výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,10) h)
iný doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa.

43. Podľa prvej vety § 6a ods. 1 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k
12-násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4.

44. Podľa § 6a ods. 2 Opatrenia NBS v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak.

45. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej

jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje
slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

46. Podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), a g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index aleboreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

47. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí

splatiťnapožiadaniealebodotrochmesiacov,musíobsahovaťtietonáležitosti:b)povinnosťspotrebiteľa
kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so
spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto
poplatky môžu meniť.

48. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v

zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky
plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

49. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

50. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov
požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú
výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

51. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri

poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

52. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.53. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bodu 3. Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za

rok sa považuje za plnenie za rok.
54. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) bodu 1. Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch
prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce
sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa

sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.

55. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

56. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

57. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi.

58. Podľa § 1a ods. 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú
na dve desatinné miesta nahor.

59. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

60. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.61. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, veriteľ
môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

62. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, s
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

63. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky,

nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

64. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

65. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

66. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

67. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

68.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

69. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

70. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

71. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

72. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

73. Podľa § 179 ods. 1 CSP, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

74. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

75. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

76. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na

návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

77. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne
dôvodne. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2024 pôvodne domáhal, aby súdzaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 1.077,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.077,86 eura od 17.10.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a to
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania, ktorú právny predchodca

žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 13.07.2021 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2024, vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy
100,- eur späť, v dôsledku čoho tak súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- eur podľa § 145 ods.
2 CSP zastavil, keď súhlas žalovaného sa v zmysle § 146 ods. 1 CSP nevyžadoval. Predmetom sporu
tak zostalo zaplatenie sumy vo výške 977,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 1.077,86 eura od 17.10.2023 do zaplatenia a to po zohľadnení čiastočnej úhrady vykonanej
žalovaným vo výške 100,- eur.

78. Je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 13.07.2021 okrem iného uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného
prečerpania s tým, že v zmysle bodu 4.1 zmluvy, má veriteľ právo kedykoľvek počas trvania úverovej

zmluvy, požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť, teda
v danom prípade ide o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania podľa § 2 písm. e) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa musí splatiť na požiadanie.

79. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako Zmluvu o úvere podľa § 497

Obchodného zákonníka, ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a tiež podľa Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

80. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú
súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného má
súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého zmluvného vzťahu

je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou
voliteľného prečerpania.

81. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok
zo dňa 16.10.2023 a jej prílohy. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem § 524

Občianskeho Zákonníka aplikovať aj § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a žalobcu v tomto
konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže
splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na
tretí subjekt. Z § 92 ods. 8 Zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému
subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto

ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Touto právnou
úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je

dlžník po zákonom určenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Takáto právna úprava
by mala bankové inštitúcie motivovať k tomu, aby vyvinuli kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového
vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo strany dlžníka, aby pasivita banky v tomto smere nemala
za následok, že sa počas trvania záväzkového vzťahu budú pripisovať na účet dlžníka poplatky, úroky
z omeškania a iné sankcie. Aj samotný Zákon č. 129/2010 v § 17 ods. 1 (v znení účinnom v čase

postúpenia pohľadávky) uvádza ako jednu z podmienok postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, že musí ísť o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.Keďžezmluvabolauzavretánadobuneurčitú,zaoberalsasúdvďalšomtým,čibolapostupovaná
pohľadávka v čase jej postúpenia splatná.

82.Vtejtosúvislostivšaksúdpoukazujeďalejnato,ževeriteľniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľa
jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010
Z. z., pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvyneposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16 predmetného zákona, veriteľ je

povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov,
a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať. Podľa § 7 ods. 17 predmetného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na
získané informácie o spotrebiteľovi. Ak je okrem iného veriteľom banka tak, ako je to nepochybne
aj v prípade právneho predchodcu žalobcu, sprísňuje zákon požiadavku na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, že veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú

veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

83. V zmysle § 11 ods. 2 predmetného zákona ďalej platí, že v prípade hrubého porušenia povinnosti

konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa však ďalej považuje aj porušenie

ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Veriteľ, ktorým je okrem iného banka tak, ako je to aj v prípade právneho
predchodcu žalobcu, môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 23 zákona len
vtedy, ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit
na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska č.

10/2017 zo dňa 14.11.2017 v platnom znení. Podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit ukazovateľa
schopnosti splácať nemôže prekročiť hodnotu 1 a limit na podiel celkovej zadlženosti k príjmu, nemôže
prekročiť podľa § 6a ods. 2 opatrenia hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak. Tiež je takýto
veriteľ v zmysle § 7 ods. 27 predmetného zákona povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Banka je povinná bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Podľa

§ 7 ods. 43 predmetného zákona, pri spotrebiteľskom úvere, ktorého výška je určená vopred bez
aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných
z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z
interných zdrojov alebo externých zdrojov, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
nemajú povinnosť overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, ak a)

spotrebiteľ je ich klientom viac ako šesť mesiacov, b) banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky vedia preukázateľne zistiť informácie o platobných operáciách, ktoré možno objektívne považovať
za príjem spotrebiteľa.

84. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.

z., posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou veriteľom
má vplyv nielen na vyriešenie otázky prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a teda na
dôvodnosť a výšku uplatňovanej pohľadávky, ale v danom prípade, keďže ide o pohľadávku postúpenú,
aj na otázku oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, v nadväznosti na to na otázku platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru, na otázku

platnosti postúpenia pohľadávky a v konečnom dôsledku teda aj na otázku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Zákon sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení zákona na úseku posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou veriteľa požadovať od spotrebiteľa
jednorázové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia týchto ustanovení aj bezúročnosťou abezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Navyše podľa § 7 ods. 16 predmetného zákona, vynaloženie
odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

85. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania podľa § 2 písm. e) Zákona č. 129/2010 Z. z.
s tým, že ide o úver, ktorý sa musí splatiť na požiadanie. Podľa § 1 ods. 4 predmetného zákona sa na
spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí platiť na požiadanie, vzťahujú okrem
inéhoajustanovenia§7a§11.Vkonanínebolosporné,žežalovanýúverčerpal,mesačnesplatnéúroky

a sankčné úroky riadne nesplácal a navyše sa dostal do nepovoleného prečerpania, keď v plnej výške
vyčerpal nielen voliteľné prečerpanie, ale čerpal aj nad dohodnutú výšku úverového rámca. Podľa bodu
4.1 zmluvy, veriteľ má právo kedykoľvek počas trvania úverovej zmluvy požadovať splatenie pohľadávky
veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť. Podľa bodu 2.3 zmluvy, je dlžník povinný
nepovolené prečerpanie zaplatiť bezodkladne. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 06.07.2023
označeným ako „Výpoveď zmluvy o účte“, vyzval žalovaného na zaplatenie sumy nepovoleného

prečerpania vo výške 1.077,86 eura a to do 7 kalendárnych dní od vystavenia výzvy. Predmetná výzva
bola podaná na poštovú prepravu dňa 06.07.2023, ktorú si žalovaný prevzal dňa 10.07.2023. Keďže
sumu povoleného prečerpania bol žalovaný povinný zaplatiť podľa § 563 Občianskeho zákonníka na
požiadanie, avšak sumu nepovoleného prečerpania bezodkladne, je nutné konštatovať, že uplynutím
7 dňovej lehoty od vystavenia výzvy, sa stala celá pohľadávka právneho predchodcu žalobcu splatnou

a žalovaný tak bol povinný svoj záväzok splniť najneskôr dňom 13.07.2023. Na základe uvedených
skutočností tak súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, nakoľko boli splnené podmienky obsiahnuté tak v § 17 ods. 1 Zákona č.
129/2010 Z. z. ako aj v § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z., keď postupovaná pohľadávka bola splatná,
právny predchodca žalobcu preukázateľne vyzval žalovaného na úhradu omeškaného dlhu a od tejto

výzvy do postúpenia pohľadávky uplynulo viac ako 90 dní, v dôsledku čoho je tak žalobca v predmetnom
konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom.

86. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
skúmajúc, či táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto v predmetnej zmluve nevzhliadol.

87. Preskúmaním predmetnej zmluvy podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch dospel
súd k záveru, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré požaduje § 11 ods. 1 písm. c)
s poukazom na § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) Zákona č. 129/2010 Z. z. Skutočnosť,

či nie je RPMN poskytnutého úveru uvádzaná v zmluve v neprospech spotrebiteľa, resp. či RPMN
poskytnutého úveru neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty súd v danom prípade neskúmal,
nakoľko RPMN úveru nie je pri spotrebiteľských úveroch formou povoleného prečerpania obligatórnou
náležitosťou zmluvy. Na základe uvedeného tak dospel súd k záveru, že nevzhliadol dôvody podľa § 11
predmetného zákona, pre ktoré by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

88. Súd ďalej preskúmal výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže prekročenie
najvyššej prípustnej odplaty spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá odplata v danom prípade
pozostáva z úroku vo výške 18,90 % a poplatku za balík služieb vo výške 7,- eur mesačne. Súd
konštatuje, že táto odplata vo výške 35,70 % {(18,90 % úrok) + (16,80 % poplatok /7 x 12,- eur : 500,- eur

x 100/)}, neprekračuje najvyššiu prípustnú odplatu s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
a § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď RPMN kreditných kariet poskytnutých bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok roku 2017, predstavovala hodnotu 22,84 % (35,70 %
odplata za poskytnutý úver ? 2 x 22,84 % najvyššia prípustná odplata).

89. Dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je však hrubé porušenie povinnosti
veriteľa podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Na výzvu súdu, aby žalobca v konaní preukázal posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy, predložil žalobca súdu listinu označenú ako „Osvedčenie
verifikovania bonity a možnosti splácania úveru“ vystaveného právnym predchodcom žalobcu ku dňu

30.10.2023. V tejto súvislosti je v prvom rade nutné uviesť, že preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať
úver, je veriteľ povinný učiniť najneskôr ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom pozornosti súdu neuniklo,
že „Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru“ je vystavené ku dňu 30.10.2023.
Z predmetného osvedčenia však v žiadnom prípade nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu ateda pôvodný veriteľ žalovaného, preskúmaval limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, a to napriek tomu, že ak ich
spotrebiteľ nespĺňa, veriteľ nesmie úver žiadateľovi poskytnúť. Hoci žalobca vo svojom vyjadrení, v rámci

ktorého súdu zaslal aj predmetné osvedčenie, uvádzal výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti splácať
úver, tento nemožno považovať za dôveryhodný a preskúmavaný v čase posudzovania schopnosti
splácaťúver,keďžetietoúdajevosvedčenínepochybneabsentujú.Právnypredchodcažalobcubolďalej
povinný podľa § 7 ods. 17 písm. b) posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať požadovaný spotrebiteľský
úver aj s ohľadom na informácie získané aspoň z jedného úverového registra, v súvislosti s čím žalobca

súdu predložil výpis z registra klientských informácií ohľadom žalovaného, z ktorého úverové zaťaženie
žalovaného síce nevyplýva, avšak s dátumom vytvorenia výpisu z tohto registra dňa 26.02.2022, pričom
zmluva o úvere bola uzatvorená dňa je 13.07.2021. Z uvedeného listinného dôkazu tak podľa názoru
nevyplýva, že úverové zaťaženie žalovaného bolo preverené v čase pred uzatvorením zmluvy o úvere.
Právny predchodca žalobcu bol v zmysle § 7 ods. 27 ďalej povinný elektronicky overiť informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, okrem prípadu, že by išlo o spotrebiteľský úver

podľa § 7 ods. 43, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe
historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných
operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov za
súčasného splnenia podmienok, že a) spotrebiteľ je jeho klientom viac ako šesť mesiacov a b) banka vie
preukázateľne zistiť informácie o platobných operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem

spotrebiteľa. Žalobca na ďalšiu výzvu súdu, aby okrem iného preukázal, akým spôsobom, na základe
akých podkladov a s akým výsledkom overil jeho právny predchodca príjem spotrebiteľa s tým, že pokiaľ
pôvodný veriteľ overil príjem spotrebiteľa z interných zdrojov podľa § 7 ods. 43 Zákona č. 129/2010 Z.
z., nech preukáže aj splnenie podmienok podľa tohto ustanovenia, predložil súdu printscreen z internej
aplikácie svojho právneho predchodcu „LoanEE“ s tým, že vo svojom vyjadrení argumentoval, že

pôvodný veriteľ mal uviesť, že povolené prečerpanie bolo poskytnuté na základe predschválenej žiadosti
klienta cez aplikáciu LoanEE. Žiadosť bola schválená automatom (pri predschválených povolených
prečerpaniach nemajú manuálny výstup). Celý proces prebehol zo strany klienta cez mobilnú aplikáciu.
Pri predschválených povolených prečerpaniach vychádzal pôvodný veriteľ z transakčnej analytiky na
bežnom účte. Klient v žiadosti o úver uviedol, že je podnikateľom a potvrdil, že výška jeho pravidelných

mesačných príjmov je aspoň 956,- eur. Z predloženej internej aplikácie právneho predchodcu žalobcu,
ktorá v žiadnom prípade nemôže byť preskúmaním príjmu žalovaného tak ako to vyžaduje Zákon č.
129/2010 v nadväznosti na Opatrenie NBS, vyplýva len typ príjmu: podnikateľ (majiteľ, živnosť, slobodné
povolanie) a otázka, či je výška všetkých priemerných mesačných príjmov aspoň vo výške 956,- eur
spolu s vyznačenou možnosťou „áno“. Ak by si však právny predchodca žalobcu príjem žalovaného

v Sociálnej poisťovni preveril, zistil by, že žalovaný v čase poskytovania úveru nebol vedený v Sociálnej
poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba, keď oprávnenie na vykonávanie živnosti získal až
ku dňu 02.08.2021 a rovnako by zistil, že v uvedenom období nebol v Sociálnej poisťovni evidovaný
vlastne nijako. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal ani to, že by bol žalovaný klientom právneho
predchodcu žalobcu viac ako šesť mesiacov, a že preukázateľne vedel zistiť informácie o platobných

operáciách žalovaného, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa tak, ako to vyžaduje §
7 ods. 43 zákona. Tu súd len pre doplnenie udáva, že žalovaný v rámci jedného zmluvného dokumentu,
uzatváral s právnym predchodcom žalobcu tak zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania ako aj samotnú zmluvu o bežnom účte.

90. Vo vzťahu k samotnému výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver súd pre doplnenie
udáva, že vstupnými údajmi potrebnými na výpočet tohto limitu sú jednak výdavky na peňažné
záväzky spotrebiteľa a celková výška čistých príjmov spotrebiteľa znížená o celkovú výšku nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb. Pre správne vyčíslenie výdavkov na peňažné záväzky
spotrebiteľa podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS nepostačuje len informácia o výške splátky poskytovaného

úveru, ale aj informácia o ďalších peňažných záväzkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa, čo možno zistiť
len riadnym dopytom aspoň do jedného úverového registra, pričom v prípade existencie úverového
zaťaženia, je potrebné zohľadniť aj ďalšie kritériá zápočtu zakotvené v § 2 opatrenia. Rovnako na účely
výpočtu ďalšieho vstupného údaja, ktorým je celková výška čistých príjmov podľa § 2 ods. 4 opatrenia,
je potrebné vychádzať z aritmetického priemeru čistých skutočných prímov spotrebiteľa za obdobie

bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať, čo
si bezpochyby vyžaduje predloženie a posúdenie takých dokladov, ktoré zakotvuje § 5 ods. 2 opatrenia.
Pozornosti súdu tiež neuniklo, že žalobca pri výpočte tohto limitu, operoval s výškou sumy životného
minima vo výške 214,83 eura, hoci táto predstavovala od 01.07.2021 sumu vo výške 218,06 eura. Vyššieuvedené však nič nemení na tom, že údaje o oboch limitoch v osvedčení absentujú, pričom pokiaľ ide o
limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, žalobca v konaní ani len netvrdil, že by tento limit jeho
právny predchodca vôbec u žalovaného skúmal. Právny predchodca žalobcu tak podľa názoru súdu

hrubo porušil svoje povinnosti zakotvené v § 7 ods. 17, ods. 23 a ods. 27 Zákona č. 129/2010 Z. z.,
čo sa v zmysle § 11 ods. 2 považuje za hrubé porušenie povinnosti a uvedené má v zmysle zákona za
následok nielen nástup zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru, ale aj sankcie spočívajúcej v nemožnosti požadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského
úveru.Druházuvedenýchsankciísavšaknaprejednávanýprípadpodľanázorusúdunevzťahuje,keďže

ide o osobitný druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na
požiadanie a teda nejde o plnenie z takej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Preto
súd opäť konštatuje, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom.

91. Vzhľadom k bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, je tak žalovaný podľa názoru
súdu povinný titulom poskytnutého úveru zaplatiť žalobcovi len požičanú istinu a tomu zodpovedajúce

zákonné úroky z omeškania. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, žalovaný čerpal titulom
poskytnutého úveru sumu vo výške 997,92 eura, sumu vo výške 79,94 eura tvoria úroky a poplatky,
pričom žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil dňa 25.11.2024 sumu vo výške 100,- eur. Žalobcovi
tak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru prináleží suma 897,92 eura
(997,92 eura istina – 100,- eur uhradená splátka) a vo zvyšnej časti tak súd žalobu žalobcu zamietol.

92. Pretože sa žalovaný dostal podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania,
má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré si žalobca v zmysle žaloby uplatnil dňom 17.10.2023. Podľa § 3 ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 14.07.2023 (kedy sa
žalovaný dostal so splnením svojho záväzku do omeškania) bola 4,00 % p. a., žalobca má nárok na úrok
z omeškania vo výške 9,00 % (4 % + 5 %) ročne zo sumy 997,92 eura od 17.10.2023 a to pri súčasnom
zohľadnení žalovaným vykonanej splátky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,

a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania tak súd žalobu žalobcu zamietol.

93. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP a ods. 4, keď súd umožnil
žalovanému na jeho žiadosť splnenie súdom priznanej pohľadávky v pravidelných mesačných splátkach
po 100,- eur, pričom s takto určenými splátkami vyjadril žalobca súhlas. Zohľadňujúc záujmy žalobcu ako

veriteľa, podmienil súd plnenie súdom priznanej pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného v splátkach
s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.

94. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného o splátkový kalendár učinenej na pojednávaní súd udáva,
že toto nemožno považovať za taký prejav vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané v §

282 CSP. Vzhľadom na závažnosť inštitútu uznania nároku so súčasným prihliadnutím na skutočnosť,
žalovaný má postavenie spotrebiteľa a tzv. „slabšej stany“, je nutné dôsledne vyžadovať splnenie
náležitostí uznávacieho prejavu, keď uznanie nároku ako celku, zahŕňa tak uznanie základu nároku
ako aj jeho výšku. Prejav žalovaného prezentovaný na pojednávaní nie je tak jednoznačný, aby z neho
bolo možné usúdiť, že jeho úmyslom bolo uznanie základu a aj výšky nároku a teda vyvodzovať

z neho účinky podľa § 282 CSP. Aj pre prípad, že by jej prejav napĺňal požiadavky uznávacieho
prejavu, súd poukazuje na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 13/1988, podľa ktorého uznanie nároku účastníkom v priebehu
občianskeho súdneho konania musí súd zhodnotiť v zmysle ustanovenia § 132 O. s. p. (teraz § 191
CSP, pozn.) teda v súvislosti s výsledkami vykonaného dokazovania, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo

za konania najavo. Postupujúc tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v tu
prejednávanej veci dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho by tak prípadný rozsudok pre uznanie nezohľadňoval
všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

95. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.97. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

98. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 1.077,86 eura. Keďže žalobca bol v spore
úspešný v sume 997,92 eura (súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 897,92 eura vyhovel a čiastočné
späťvzatie žaloby vo výške 100,- eur zavinil žalovaný vykonaním úhrady po podaní žaloby), čo

predstavuje úspech v rozsahu 92,58 % a žalovaný v sume 79,94 eura (súd žalobu žalobcu v tejto
časti zamietol), čo je v prepočte úspech v rozsahu 7,42 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich
vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalobcu rozsah 85,16 %. V zmysle
uvedeného tak rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 85,16 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.