Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121200871
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3121200871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcov
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX,
2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H., C. I., C. XX, 3/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. H., C., J. X, 4/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. L., H. XXX/XX, 5/ M. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N.,
O. P. X/X, 6/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. P. B., I. N. XXX/XX-X, 7/ R. S. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. L., K. C. XXX/X, 8/ I. A. J. A., I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., I. XXX/XX, 9/ R. K.

I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., N. XXX/XX, 10/ I. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., A. XXX/
XX, 11/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. L., H. XXX/XX, 12/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. P. B., I. N. XXX/XX, 13/ E. J., nar.
XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. P. B., I. N. XXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení
JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Murgašova 919/47, IČO:
52 866 165 proti žalovaným 1/ R. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., N. XXXX/XX, 2/ T. U., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom L.,
N. XXXX/XX, 3/ N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.,
N. XXXX/XX, všetci žalovaní zastúpení JUDr. Karlom Porubčinom, advokátom so sídlom Považská
Bystrica, Centrum 27/32, IČO: 37 914 073, o určenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalovaného
1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 27C/4/2021-194 zo dňa 17. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie potvrdzuje stým,žespoluvlastníckypodiel346/11760
na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere 737 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaná na liste

vlastníctva č. XXX Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre k. ú. L. L., obec L. L., okres L.,
o ktorom súd prvej inštancie určil, že patrí do dedičstva po poručiteľke E. A., H. H., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.XX.XXXX je v súčasnosti evidovaný v katastri nehnuteľností ako súčasť spoluvlastníckeho
podielu 173/2520 žalovaného 1/ na tejto parcele.

II. Žalobcovia 1/ až 13/ m a j ú voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e

žalovaný 1/ p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ až 13/ spoločne a nerozdielne v sume určenej rozhodnutím
súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí prvým rozsudkom v predmetnej právnej veci, č.k. 27C/4/2021-108 zo dňa 29. apríla 2022,
súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že parcela registra „C“ č. XXXXo výmere 737 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaná na liste vlastníctva č. XXX Okresným úradom
Trenčín, katastrálny odbor, pre k. ú. L. L., obec L. L., okres L. /ďalej len predmetná parcela/ vo výške
spoluvlastníckeho podielu 346/11760 patrí do dedičstva po poručiteľke E. A., H. H.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Výrokom II. žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol
a výrokom III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie tohto
rozsudku súd uviedol, že žalovaný 1/ je zapísaný ako vlastník podielu na predmetnej parcele na liste
vlastníctva a žalobcovia majú naliehavý právny záujem, aby bolo súdom určené, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po poručiteľke E. A., H. H.. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia sú jej právnymi

nástupcami, takže pripadajú do úvahy ako potenciálni dedičia. Právna predchodkyňa žalobcov zomrela
XX.XX.XXXX, a preto v danej veci nemohli byť pre posúdenie opodstatnenosti žaloby relevantné tie
skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto dni. Keďže vydržanie sporného podielu žalovanými 2/, 3/
neboli dané, títo následne nemohli previesť spoluvlastnícke podiely na žalovaného 1/, a preto súd žalobe
vyhovel vo vzťahu k žalovanému 1/. Vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ súd žalobu zamietol z dôvodu, že im
nesvedčí pasívna vecná legitimácia.

2. Tento rozsudok bol vo výrokoch I. a III. na odvolanie žalovaných uznesením tunajšieho odvolacieho
súdu č.k. 5Co/105/2022-145 zo dňa 2. augusta 2023 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že súd
prvej inštancie sa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal otázkou vecnej aktívnej legitimácie,

kedy mal za to, že zo zápisnice pod sp. zn. 14D/322/2019 vyplýva, že žalobcovia 1/ - 11/ patria do
okruhu potenciálnych dedičov po nebohej, pričom menovaná bola matkou žalobkyne 1/ a starou matkou
žalobcov 2/ - 11/, avšak toto zistenie považoval odvolací súd aj s prihliadnutím na odvolaciu námietku
zo strany žalovaných za nedostatočné. V spise súdu prvej inštancie bola založená zápisnica
o pojednávaní vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke E. A., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, kde

sa konštatuje okruh zákonných dedičov po poručiteľke, avšak s tým, že daná zápisnica nie je založená
v spise celá. Súd prvej inštancie si nepripojil základný
dedičský spis po poručiteľke, a ani spis, v rámci ktorého sa vedie konanie o prejednanie novoobjaveného
majetku po poručiteľke, a v rámci okruhu účastníkov vo vzťahu k vecnej aktívnej legitimácii je sporné,
či okruh právnych nástupcov po poručiteľke je taký, ako

v konaní tvrdili žalobcovia, nakoľko v zápisnici z prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľke
vyplýva, že po nebohom K. A. ako dedičia do úvahy prichádzajú K. F., M. A., A. J., ktorá zomrela a R. S.
A.. Minimálne z tohto bodu odôvodnenia zápisnice nie je potom zrejmé, kto je právnym nástupcom po A.
J.asúdprvejinštanciesatýmtonástupníctvomanivkonanínezaoberal.Jepretopotrebnédošetriťokruh
dedičov po poručiteľke, vo vzťahu ku ktorej sa domáhajú žalobcovia určenia, že predmetná parcela patrí

do dedičstva po nej. Na druhej strane odvolací súd považoval odôvodnenie vo vzťahu k vecnej pasívnej
legitimácii žalovaných 2/ a 3/ za správne, pretože v prejednávanej veci je vecne pasívne legitimovaný
len žalovaný 1/, ktorý je aktuálne zapísaný na liste vlastníctva a vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/, ktorí sú
jeho právnymi predchodcami, bolo potrebné žalobu zamietnuť, a to napriek tej skutočnosti, že práve oni
boli iniciátormi vydania osvedčenia o vydržaní.

3. Následne súd prvej inštancie po doplnení dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom č.k.
27C/4/2021-194 zo dňa 17. mája 2024, ktorý je preskúmavaný v tomto odvolacom konaní. Týmto
rozsudkom súd prvej inštancie určil, že predmetná parcela vo výške spoluvlastníckeho podielu
346/11760 patrí do dedičstva po poručiteľke E. A., H. H., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa

XX.XX.XXXX /výrok I./, žalobcom priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému 1/ v rozsahu 100 % /výrok II./ a žalovaným 2/ a 3/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd
uviedol, že žalobcovia sa svojou žalobou proti žalovaným domáhali určenia, že predmetná parcela patrí
do dedičstva po ich právnej predchodkyni, poručiteľke E. A.,

H. H., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Uviedli, že zistili, že spoluvlastnícky
podiel ich právnej predchodkyne si spolu s ďalšími spoluvlastníckymi podielmi osvedčili na základe
Notárskej zápisnice č. N 9/2018, NZ 2463/2018 - Osvedčenia
o vydržaní v zmysle § 63 a 63a zákona č. 323/1992 Zb. žalovaní 2/ a 3/. Následne došlo
k prevodu na základe darovacej zmluvy zo žalovaných 2/, 3/ na ich syna - žalovaného 1/. Žalobcovia

namietali postup notárky pri osvedčovaní vydržania, keď podľa nich neboli naplnené zákonné
predpoklady pre vydržanie. Žalobcovia namietali dobromyseľnosť žalovaných 2/ a 3/ keďže mali
vedomosť, že predmetná parcela je v spoluvlastníctve iných osôb a následnú neplatnosť darovania na
žalovaného 1/. Nakoľko na LV č. XXX došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti patriacej do dedičstva poprávnej predchodkyni žalobcov formou nezodpovedajúcou zákonu, tento stav je možné odstrániť len
rozhodnutím súdu, ktorý určí, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke a následne bude
možné pokračovať

v iniciovanom dodatočnom dedičskom konaní.

4. Súd prvej inštancie vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že ku dňu 19.02.2018 boli na LV
č. XXX pre k. ú. L. L., obec L. L., okres L. ako vlastníci parcely registra "C" č. XXXX evidovaní N. E.
XX v podiele 9/112 k celku, N. E. (SPF) v podiele 346/35280, A. E., r. H. (SPF) v podiele 346/11760,

D. K. (SPF) v podiele 346/11760, E. N. v podiele XXXX/XXXXX, A. H. v podiele 20105/35280. Ku dňu
15.06.2018 boli na LV č. XXX zapísaný ako vlastníci: N. E. XX v podiele 9/112 k celku, E. N. v podiele
XXXX/XXXXX, A. H. v podiele 20105/35280, T. U. v podiele 173/3360 a N. U. v podiele 173/10080 -
poslední dvaja titulom Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 a 63a zákona č. 323/92 Zb.
N/9/2018, NZ 2463/2018. Následne došlo darovacou zmluvou
k prevodu spoluvlastníckych podielov zo žalovaných 2/ a 3/ na žalovaného 1/, ktorý bol týmto titulom

zapísaný na LV č. XXX ako vlastník podielu o veľkosti 173/2520 k celku.
Z pripojeného dedičského spisu po nebohej E. A., H. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sp. zn.
14D/322/2019, ktorého súčasťou je aj pripojený spis Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D/960/75 súd
zistil, že rozhodnutím Štátneho notárstva
v Trenčíne zo dňa 29.09.1975 dedičstvo po nebohej nadobudli na základe dohody dedičov uzavretej

na štátnom notárstve dňa 29.09.1975 deti nebohej E. A. rovnakým dielom, a to: E. B., K. A., K. A., A.
I., I. A., N. I., A. A.. Uznesením sp. zn. 14D/322/2019 zo dňa 06.11.2019 súd v konaní o návrhu na
prejednanie novoobjaveného majetku po neb. E. A., vyzval A. B., aby oznámila údaje všetkých dedičov,
ktorí prichádzajú do úvahy po nebohej E. A.. Listom zo dňa 21.11.2019 A. B. označila ako dedičov
nasledujúce osoby: po dcére E. B., ktorá zomrela - E. F., po synovi K. A., ktorý zomrel - dcéra K. F., po

synovi K. A. - syn J. A., po dcére A. I. - syn K. I., po synovi I. A. - zomrel bez záväzkov, bezdetný, po
dcére N. I., ktorá zomrela - syn K. I., a dcéra A. B. H. A.. Zo zápisnice o pojednávaní
sp.zn.14D/322/2019zodňa02.03.2020spísanejnotárkouZuzanouKarasovousúdzistil,žeakodedičia
v prvej dedičskej skupine po nebohej E. A. pripadajú do úvahy dcéra A. B. (žalobkyňa 1/), po nebohej
dcére E. B. E. F. (žalobkyňa 2/), B. I. (žalobkyňa 3/), po nebohom synovi K. A.

K. F. (žalobkyňa 4/), M. B. (žalobkyňa 5/), zomrelá A. J.,
R. S. A. (žalobca 7/), po nebohom synovi K. A. I. A. J. A. (žalobca 8/), po nebohej dcére A. I. R. K. I.
(žalobca 9/),
I. I. I. (žalobca 10/) a po nebohej dcére N. I. K. I. (žalobca 11/). Z uznesenia tamojšieho súdu sp. zn.
22D/1121/2017 zo dňa 12.03.2019 súd zistil, že dedičmi v prvej dedičskej skupine po nebohej A. J. sú

manžel
R. K. J. (už tiež nebohý), syn A. J. (žalobca 12/), syn E. J. (žalobca 13/), dcéra B. J. (žalobkyňa 6/).
Žalovaní 2/ a 3/ v zmysle § 63 a § 63a zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení ku dňu
25.01.2018, vykonali do
notárskej zápisnice notárky JUDr. Ľubice Bičanovej sp. zn. N 9/2018, NZ 2463/2018,

NCRIs 2511/2018 vyhlásenie o vydržaní spoluvlastníctva k predmetnej parcele v podiele 173/2520-
ine - žalovaný 2/ v 3/4ine z titulu BSM a žalovaná 3/ v 1/4ine. Predmetom osvedčenia boli podiel
spoluvlastníka E. N. (SPF) 346/35280 k celku, podiel spoluvlastníčky E. A., r. H. (SPF) 346/11760 k celku
a podiel spoluvlastníka K. D. (SPF) 346/1176 k celku. Z oznámenia o vybavení sťažnosti súd zistil, že
C. E. N. sa obrátil na Notársku komoru Slovenskej republiky so sťažnosťou na postup notárky JUDr.

Bičanovej pri spisovaní uvedenej notárskej zápisnice. Notárska komora konštatovala, že účastníci
nepredložili k vyhláseniu vyjadrenia právnych nástupcov osôb, ktorým posledný zápis v katastri
nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k podielu na nehnuteľnosti, že nemajú k vzniku vlastníckeho
práva výhrady, preto je ich sťažnosť opodstatnená. Z predložených fotografií súd zistil, že časť parcely
č. XXXX sa nachádza oplotená v užívaní žalovaných, jej šírka je naznačená 0,55 cm (zrejme 55 cm) a je

užívaná ako záhrada. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 664/67, NZ 805/67 zo dňa 02.08.1967 súd zistil, že
táto sa týka prevodu vlastníckeho práva k parc. č. XXXX - záhrada o výmere 137 m2, evidovaná na LV
č. XXX. Z notárskej zápisnice N 401/68, NZ 467/68 zo dňa 17.04.1968 súd zistil, že táto sa týka prevodu
vlastníckeho práva k parc. č. XXXX - záhrada o výmere 86m2, evidovaná na LV č. XXX. Z notárskej
zápisnice NZ 1038/67 zo dňa 02.10.1967 súd zistil, že táto sa týka prevodu vlastníckeho práva k parc.

č. XXXX - o výmere 77 m2, evidovaná na
LV č. XXX. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX zo dňa 20.11.2019 vypracovaného
R. A. A., súd zistil, že parc. č. XXXX a parc. č. XXXX sú susednými parcelamik parc. č. XXXX, ktorá sa v časti nachádza medzi týmito dvomi parcelami a parc. č. XXXX je susednou
parcelou k parc. č. XXXX.

5.Zistenéskutočnostisúdposúdilpodľa§39,§123,§126ods.1,§132ods.1,§134ods.1Občianskeho
zákonníka a podľa § 63 ods. 1 a § 63a zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok (účinného ku dňu
25.01.2018). Uviedol, že v prvom rade zisťoval, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, ktorý je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby podľa § 137
písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Ťažiskom konania o určenie,

že vec patrí do dedičstva je, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Súdna prax riešila v tejto
súvislosti aj otázku, akú relevanciu pre rozhodnutie majú okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu.
Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že určovací výrok sa
v týchto prípadoch vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa, z čoho vyvodil, že okolnosti, ktoré nastali po tomto
dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti súd dal do pozornosti napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 26/2007 zo 16.12.2008, v ktorom najvyšší súd

konštatuje,ženemeníničnazávereoprípustnostiurčovaciehonávrhu,žekonkrétnavec(hnuteľnáalebo
nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým návrhom sa môže v sporovom konaní takého
určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom) prípadne
jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom). V
citovanom rozhodnutí najvyšší súd vyslovil aj názor, že "výrok rozsudku, ktorým sa navrhovateľ domáha

určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi, plne rešpektuje úpravu zakotvenú v § 80
písm. c) O.s.p., t. j. vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu
vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O.s.p.
je pre rozsudok rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia)". Podľa názoru súdu z tejto judikatúry, ktorá je použiteľná aj za účinnosti

CSP vyplýva, že dedič má naliehavý právny záujem na určení, či určité veci patria do dedičstva po
poručiteľovi. Takémuto chápaniu žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, zodpovedá aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16. decembra 2010, ktoré bolo
publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2011. Najvyšší súd potvrdil názor, že

v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie
sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu
mať vplyv na rozhodnutie súdu. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je
následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o

dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu
vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho
iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa
v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné. Súd prvej inštancie
uviedol, že si je vedomý nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 03.05.2017, v ktorom sa riešila kolízia ochrany vlastníckeho práva pôvodných
vlastníkov a právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov, hoci sa tento týkal nadobudnutia
vlastníckeho práva od nevlastníka v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu. Ústavný súd
dané rozhodnutie založil na predpoklade, že uprednostnenie princípu právnej istoty dobromyseľných
nadobúdateľov pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov. Konštatoval, že ak má mať

určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno
vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v
katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty
a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne

riešila. Senát I. ÚS sa ale v danom prípade nevysporiadal so svojím skorším rozhodnutím (sp. zn. I.
ÚS 482/2013) a nevysvetlil z akého dôvodu sa odklonil od svojho názoru, ktorým pôvodne odobril
judikát R 32/2011. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že naliehavý právny záujem žalobcov
je v tomto prípade daný.

6. Súd sa ďalej zaoberal aj aktívnou vecnou legitimáciou, ktorá vzhľadom na žalobný návrh svedčí
právnym nástupcom po nebohej E. A., H. H.. Túto mal súd preukázanú z obsahu pôvodného dedičského
spisu po nebohej sp. zn. D/960/75, kedy rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 29.09.1975
dedičstvo po nebohej nadobudli na základe dohody dedičov uzavretej na štátnom notárstve dňa29.09.1975 deti nebohej E. A. rovnakým dielom, a to E. B., K. A., K. A., A. I., I. A., N. I., A. A.. Zo spisu
tamojšieho súdu sp. zn. 14D/322/2019, konkrétne zo zápisnice zo dňa 02.03.2020 spísanej v Notárskej
kancelárii notárky Zuzany Karasovej, súd zistil, že ako dedičia v prvej dedičskej skupine po nebohej E.

A. pripadajú do úvahy tieto osoby: dcéra A. B. (žalobkyňa 1/), po nebohej dcére E. B. E. F. (žalobkyňa
2/), B. I. (žalobkyňa 3/), po nebohom synovi K. A. K. F. (žalobkyňa 4/),
M. B. (žalobkyňa 5/), zomrelá A. J., R. S. A. (žalobca 7/),
po nebohom synovi K. A. I. A. J. A. (žalobca 8/), po nebohej dcére A. I. R. K. I. (žalobca 9/), I. I. I. (žalobca
10/), po nebohej dcére N. I. K. I. (žalobca 11/). Syn poručiteľky

I. A. zomrel ako bezdetný a bez právnych nástupcov. Z uznesenia tamojšieho súdu
sp. zn. 22D/1121/2017 zo dňa 12.03.2019 súd zistil, že dedičmi v prvej dedičskej skupine po nebohej
A. J. sú manžel R. K. J. (už tiež nebohý), syn A. J. (žalobca 12/), syn E. J. (žalobca 13/), dcéra B. J.
(žalobkyňa 6/). Súd mal tak za preukázané, že všetci žalobcovia 2/ - 13/ sú vnukmi a vnučkami nebohej
E. A. a žalobkyňa 1/ je jej dcéra, teda v ich prospech ako právnych nástupcov nebohej, svedčí aj aktívna
vecná legitimácia. Následne sa súd zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie. Táto podľa názoru

súdu svedčí len žalovanému 1/, nakoľko ten je aktuálne zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. L.
L. ako spoluvlastník predmetnej parcely v podiele 173/2520 k celku - teda aj podielu 346/11760, ktorý
predtým patril
E. A.. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v rozsudku sp. zn. 27C/4/20214 zo dňa 29.04.2022 voči
žalovaným 2/ a 3/ zamietol. Konanie voči žalovaným 2/ a 3/ tak bolo právoplatne skončené. Po

ustálení vecnej legitimácie súd vec opätovne posúdil hmotnoprávne, pričom súd skúmal, či boli splnené
podmienky vydržania predmetnej
parcely zo strany žalovaných 2/ a 3/, ktorí následne túto darovacou zmluvou previedli na žalovaného 1/.
Žalovaní 2/ a 3/ boli ako spoluvlastníci podielov na predmetnej parcele zapísaní na základe vyhlásení
o vydržaní vo forme notárskej zápisnice. Predmetom osvedčenia boli podiely spoluvlastníka E. N. (SPF)

346/35280 k celku, spoluvlastníčky E. A., r. H. (SPF) 346/11760 k celku, a spoluvlastníka
K. D. (SPF) 346/1176 k celku. Sami žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadreniach adresovaných súdu potvrdili, že
užívali resp. držali len časť pozemku - t.j. tú časť, ktorá sa nachádza medzi parc. XXXX a XXXX v k.
ú. L. L., ktoré sú v ich vlastníctve. Na týchto spoločne hospodárili, užívali ich ako záhradu dlhodobo,
spoločne s ich právnymi predchodcami už cca 54 rokov. Sporná parcela bola nimi užívaná len v časti o

šírke 55 cm a dĺžke 21 m (teda asi vo výmere 11,5 m2), pričom celá parcela má výmeru 737 m2. Čo sa
týka dobromyseľnosti žalovaných 2/ a 3/ túto podľa názoru súdu nemožno konštatovať, nakoľko si boli
vedomí, že ich právni predchodcovia skúpili v r. 1967-1968 okolité parcely, pričom parc. č. XXXX nie je
a nebola vo výlučnom ani podielovom spoluvlastníctve žalovaných, ako ani ich právnych predchodcov.
Žalovaní uvádzali, že podiel nadobudli od právnych predchodcov žalovanej 3/, na základe dohody s

pôvodnými vlastníkmi - E. N., E. A. a K. D.. Takúto dohodu však súdu nedoložili, ani inak nepreukázali
jej existenciu, naopak z tohto tvrdenia vyplýva, že žalovaní mali vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi
sporného podielu
k predmetnej nehnuteľnosti. Z notárskych zápisníc z r. 1967 - 1968, ktoré doložili žalovaní do súdneho
spisu, nevyplýva, že by žalovaní alebo ich právni predchodcovia mali nadobudnúť spoluvlastníctvo k

spornému podielu. Z predloženej notárskej zápisnice N 9/2018,
NZ 2463/2018 mal súd za preukázané, že konajúca notárka neskúmala okolnosti vydržania vlastníckeho
práva k podielom žalovanými 2/ a 3/. Nedostatkom zápisnice bolo, že notárska zápisnica neobsahovala
vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, že nemajú
k vzniku vlastníckeho práva výhrady, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú

k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady podľa § 63 ods.
1 písm. a) Notárskeho poriadku, kedy takýmito osobami boli práve právni nástupcovia po E. A.,
H. H., resp. v prípade ostatných vlastníkov vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu. Žalovaní
predložili čestné vyhlásenie susedov, o tom, že majú vedomosť, že žalovaní 2/ a 3/ užívajú nehnuteľnosť
spoločne s ostatnými ich pozemkami a rodinným domom cca od

r. 1967. Takéto čestné vyhlásenia neobstoja, nakoľko parc. č. XXXX má výmeru 737 m2
a žalovaní tak v konaní pred notárkou ako aj v konaní pred súdom uvádzali, že užívajú len jej časť o
výmere 55cm x 21m, ktorá susedí s parcelami v ich vlastníctve. Rovnako nie je pravdou, že parc. XXXX
je ohradená do jedného celku spolu s rodinným domom žalovaných. Takto ohradená je len jej vyššie
uvedená časť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dôvody vydržania sporného

podielu patriaceho E. A., H. H.
v prospech žalovaných 2/ a 3/ neboli dané. Žalovaní 2/ a 3/ ako nevlastníci preto nemohli platne previesť
vlastníckeprávokspornémupodielunažalovaného1/,súdpretopovažujedarovaciuzmluvuuzatvorenú
medzi žalovanými za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, žežalovaný 1/ je zapísaný ako vlastník podielu predmetnej parcely a na liste vlastníctva je uvedená osoba,
ktorej nepatrí vlastnícke právo, žalobcovia majú naliehavý právny záujem, aby bolo súdom určené,
že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke E. A., H. H.. V konaní bolo preukázané,

že žalobcovia sú jej právnymi nástupcami, keďže pripadajú do úvahy ako potenciálni dedičia. Právna
predchodkyňa žalobcov, zomrela dňa XX.XX.XXXX, v danej veci preto nemohli byť pre posúdenie
opodstatnenosti žaloby relevantné tie skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto dni. Súd sa však aj tak
zaoberal argumentáciou žalobcov a dospel k záveru, že dôvody vydržania sporného podielu na parcele
č. XXXX pre k. ú. L. L. žalovanými 2/ a 3/ neboli dané a títo následne nemohli svoje spoluvlastnícke

podiely previesť na žalovaného 1/. Záverom súd uviedol, že nevykonal dokazovanie oboznámením listín
doručených do súdneho spisu pod č.l. 174 - 189, nakoľko tieto predložil písomne žalovaný 2/ podaním
zo dňa 22.04.2024, t.j. v čase, kedy bolo konanie voči nemu už právoplatne skončené vo veci samej
a zostalo rozhodnúť už len o nároku na náhradu trov konania voči jeho osobe. Preto súd listiny, ktoré
mali byť dôkaznými prostriedkami v konaní vo veci samej nevykonal. Zároveň súd nevyhovel návrhu
právneho zástupcu, aby súd zabezpečil prítomnosť všetkých žalobcov na pojednávaní osobne, nakoľko

tento sa súdu javil ako nelogický, nehospodárny a priam obštrukčný. Žalobcovia udelili plnú moc na
zastupovanie v konaní právnej zástupkyni, svoju vôľu ohľadom predmetu konania formulovali v žalobe a
ďalších písomných ako aj ústnych vyjadreniach práve prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Preto
súd nepovažoval za potrebné, aby sa zúčastnili na konaní osobne.

7. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 CSP. Žalobcom priznal spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %, nakoľko žalobcovia
boli v konaní plne úspešní. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že im priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, nakoľko žaloba bola voči nim

zamietnutá a preto mali v konaní plný úspech.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ riadne a včas odvolanie, a to jednak osobne a jednak cestou
svojho zástupcu. Žalovaný 1/ namietal, že sudkyňa súdu prvej inštancie, ktorá rozhodovala vo veci bola
arogantná,rozhodlajednostranneamalabybyťzkonaniavylúčená.Prečítalavoprednapísanýrozsudok

a nikoho zo žalovaných nepripustila ku slovu. Neakceptovala žiadne dôkazy, ktoré žalovaní získali na
katastri nehnuteľností. Podľa žalovaného neexistujú žiadne dedičské konania. Dôkazy z pôvodného
dedičského konania 4D/960/75 sú upravené a neúplné, keďže neobsahujú ani podpisy ani razítko
notárky
D. V.. Sami žalobcovia nemajú o tento pozemok záujem. Jediný kto má o tento pozemok záujem je C.

E. N., ktorý ich zatupuje a nie je s nimi v príbuzenskom vzťahu, pretože chce tento pozemok pre seba.
Ďalej žalovaný 1/ cestou svojho zástupcu uviedol, že prvoinštančný súd riadne nezistil okruh dedičov
po nebohej E. B., dcére poručiteľky, keď vychádzal zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.03.2020
sp. zn. 14D/322/2019, v ktorej však nie je uvedený dátum úmrtia, ani číslo dedičského konania po
menovanej a taktiež nezabezpečil ani samotné dedičské rozhodnutie, z ktorého by vyplýval úplný okruh

dedičov po nebohej E. B.. Taktiež nezistil (neuviedol) okruh dedičov po R. K. J., manželovi po nebohej
A. J. a len konštatoval, že je tiež nebohý, bez uvedenia dátumu úmrtia alebo čísla dedičského konania
po menovanom a rovnako nezabezpečil ani samotné dedičské rozhodnutie, z ktorého by vyplýval úplný
okruh dedičov po nebohom R. K. J.. Má tak za to, že k riadnemu preukázaniu aktívnej legitimácie
nedošlo. V konaní o určenie do dedičstva majú byť pritom účastníkmi všetci do úvahy prichádzajúci

dedičia poručiteľa, nakoľko majú postavenie
tzv. nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 OSP (§ 77 ods. 1 CSP). Následne súd prvej inštancie
posudzoval predmetnú vec hmotnoprávne a napriek judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej sa prvoinštančný súd pridržiaval (napr. uznesenie sp. zn.
3Cdo 154/2010 zo 16.12.2010, publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011) skúmal, či boli splnené podmienky vydržania predmetnej parcely
zo strany pôvodných žalovaných 2/ a 3/, ktorí následne túto previedli darovacou zmluvou na žalovaného
1/. V zmysle uvedenej judikatúry však v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide
o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci a navrhované určenie sa tu vzťahuje

k okamihu smrti poručiteľa, pričom okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na
rozhodnutie súdu. Napriek tomu sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj
dôvodmi vydržania sporného podielu na predmetnej parcele, čím prejudikoval právny názor v prípadnom
následnom konaní o určenie vlastníckeho práva a porušil tak právo žalovaného 1/ na spravodlivésúdne konanie. Uvedené závery prvoinštančného súdu o tom, že neboli dané dôvody vydržania
sporného podielu patriaceho E. A., H. H. v prospech pôvodných žalovaných 2/ a 3/ žalovaný 1/ ďalej
namietal. V tomto smere navrhol žalovaný aj výsluch všetkých žalobcov, ktorý návrh ale súd zamietol s

odôvodnením, že tento návrh sa mu javil ako nelogický, nehospodárny
a priam obštrukčný, keďže žalobcovia udelili plnú moc na zastupovanie v konaní právnej zástupkyni,
svoju vôľu sformulovali v žalobe a v ďalších vyjadreniach. Opodstatnenosť predmetného návrhu
žalovaného však vyplývala najmä z toho dôvodu, že žalobkyňa 1/ - A. B., H. A. v minulosti súhlasila
s vydržaním a zobrala späť podanú žalobu, hoci neskôr oznámila súdu, že tak urobila po nátlaku

žalovaných, čo však nie je pravdou a nebolo toto tvrdenie žalobkyne 1/ v konaní ani nijako preukázané.
Aj z dôvodu ozrejmenia uvedených skutočností, žalovaný žiadal predvolanie všetkých žalobcov, keďže
sa ani na jedno pojednávanie žiadny zo žalobcov nedostavil. Bol preto toho názoru, že bez riadneho
dokazovania týkajúceho sa podmienok vydržania časti predmetnej nehnuteľnosti pôvodnými žalovanými
1/ a 2/ nemohol súd dospieť k relevantnému záveru, že neboli dané dôvody vydržania. Uvedené platí
rovnako aj vo vzťahu k otázke dobromyseľnosti pôvodných žalovaných 2/ a 3/, ktorú podľa názoru

prvoinštančného súdu nemožno konštatovať. K tejto otázke pritom súd nevykonal žiadne dokazovanie.
Záver súdu, že dohoda, na základe ktorej mali právni predchodcovia pôvodnej žalovanej 3/ nadobudnúť
od pôvodných vlastníkov – E. N., E. A. a K. D. sporný podiel na parc.č. XXXX, nespĺňala
v danom čase zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva, keďže na jej základe nedošlo
k formálnej zmene vlastníkov, bez ďalšieho neznamená, že pôvodní žalovaní 2/ a 3/ nemohli k tomuto

podielu nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Tu poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/210/2019 z 12.08.2021,
v zmysle ktorého vyplýva, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní

rozoberal splnenie zákonných podmienok vydržania zo strany pôvodných žalovaných 2/ a 3/. Záverom
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrili žalobcovia. Podľa nich bol po predchádzajúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu v tejto veci na ich návrh ustálený okruh všetkých žalobcov. Boli odstránené akékoľvek
námietky vecnej aktívnej legitimácie zo strany žalobcov, pre ktoré bol v poradí prvý rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto veci zrušený. Ďalej žalobcovia opakovane uviedli, že udelili riadne plnú moc na
zastupovanie v celom predmetnom konaní ich právnej zástupkyni. Všetci žalobcovia patria do okruhu
dedičov po ich právnej predchodkyni E. A. a nakoľko sa žalovaní sporným spôsobom snažili obísť ich

zákonné dedičské právo, bol podaný návrh na dodatočné dedičské konanie po ich právnej predchodkyni
a následne bola podaná predmetná žaloba, na ktorej naďalej zotrvávajú. Súhlasili s pojednávaním a
konaním v ich neprítomnosti, pričom nepokladali svoj výsluch za potrebný, a to z dôvodu účelnosti,
hospodárnosti konania. Požiadavka na ich osobnú účasť na predmetnom konaní je účelová a rozhodne
nezmení ich postoj v danej veci. Ďalej sa žalobcovia vo svojom vyjadrení zaoberali splnením podmienok

vydržaniavlastníckehoprávakpodielusvojejprávnejpredchodkynezostranyžalovaných2/a3/.Navrhli
potom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. K vyjadreniu žalobcov na svoje odvolanie žalovaný 1/ uviedol, že nesúhlasí s tým, že na návrh
žalobcov bol ustálený okruh všetkých žalobcov a že boli odstránené akékoľvek námietky vecnej aktívnej

legitimácie, pre ktoré bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie. Napriek priloženiu a
oboznámeniupôvodnéhodedičskéhospisuponebohejE.A.,H.H.auzneseniaOkresnéhosúduTrenčín
sp. zn. 22D/1121/2017
zo dňa 12.03.2019 súd prvej inštancie riadne nezistil okruh dedičov po nebohej
E. B., dcére poručiteľky, keď vychádzal zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.03.2020 sp. zn.

14D/322/2019, v ktorej však nie je uvedený dátum úmrtia, ani číslo dedičského konania po menovanej
a taktiež nezabezpečil ani samotné dedičské rozhodnutie,
z ktorého by vyplýval úplný okruh dedičov po nebohej E. B.. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí
taktiež nezistil (neuviedol) okruh dedičov po R. K. J., manželovi po nebohej A. J. a len konštatoval,
že je tiež nebohý, bez uvedenia dátumu úmrtia alebo čísla dedičského konania po menovanom a

rovnako nezabezpečil ani samotné dedičské rozhodnutie, z ktorého by vyplýval úplný okruh dedičov
po menovanom. Ohľadom dôvodov osobnej neúčasti žalobcov na pojednávaní opätovne žalovaný 1/
uviedol, že ak sa súd zaoberal aj existenciou dôvodov vydržania sporného podielu, tak mal vykonať
aj určité dokazovanie, vrátane výsluchu žalobcov, ktorý navrhol. Bez riadneho dokazovania týkajúcehosa podmienok vydržania časti predmetnej nehnuteľnosti pôvodnými žalovanými 2/ a 3/ nemohol súd
dospieť k relevantnému záveru, že neboli dané dôvody vydržania.

11. K tomuto vyjadreniu žalovaného 1/ žalobcovia uviedli, že trvajú na tom, že na ich návrh bol ustálený
okruh všetkých žalobcov a odstránili sa akékoľvek námietky vecnej aktívnej legitimácie zo strany
žalobcov, pre ktoré bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený.

12. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalovaného 1/ na nariadenom pojednávaní, na ktorom podľa § 385 CSP doplnil
dokazovanie, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.

13. V prvom rade sa odvolací súd musel vysporiadať s odvolacou námietkou žalovaného 1/, že na súde
prvej inštancie vo veci rozhodovala sudkyňa, ktorá bola arogantná, rozhodla jednostranne, prečítala

vopred napísaný rozsudok, nikoho zo žalovaných nepripustila ku slovu a neakceptovala žiadne dôkazy,
ktoré žalovaní získali na katastri nehnuteľností, a mala by byť tak z konania vylúčená. Túto námietku
žalovaného 1/ možno subsumovať pod odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca.

14. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

16. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

17. V zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolanie možno odôvodniť okrem iného tým, že rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

18. Posúdiac obsah tejto námietky žalovaného voči sudkyni súdu prvej inštancie podľa vyššie citovaných
ustanovení § 49, § 52 a § 53 CSP dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. c) CSP nebol v tejto veci naplnený. Všetky skutočnosti, ktoré žalovaný 1/ vo svojom odvolaní

sudkyni súdu prvej inštancie, ktorá rozhodovala vo veci, vyčíta možno zhrnúť pod pojem procesný
postup sudcu /vopred napísaný rozsudok, nepripustenie žalovaných ku slovu, neakceptovanie návrhov
žalovaných na vykonanie dôkazov/. Procesný postup sudcu vo veci však nie je dôvodom na jeho
vylúčenie z prejednania a rozhodovania veci pre jeho zaujatosť. Z ustanovenia § 49 CSP vyplýva, že
existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k sporu, k stranám alebo

ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Vylúčenie sudcu z dôvodu zaujatosti
je potom možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených ustanovením § 49 ods. 1
(príp. ods. 2) CSP, ktoré predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých aj
pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich účastníkom,

alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovej povinnosti sudca nebude
môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Všetko žalovaným 1/ opísané konanie
zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie sa však netýkalo jej pomeru k veci, stranám alebo ich zástupcom,
ale len procesného spôsobu akým vec prejednala a rozhodla, prípadne možného porušenia sudcovskej
etiky /arogantné vystupovanie vo vzťahu k stranám sporu/. V žiadnom prípade ale nešlo o dôvody, pre

ktoré by mohla byť podľa zákona vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Odvolacia námietka žalovaného 1/, že vo veci rozhodovala
vylúčená sudkyňa preto neobstojí.

19. Rovnako neobstojí námietka žalovaného 1/, že žalobcovia o spor nemajú záujem, nie je isté, či sú

všetci nažive a mali byť preto predvolaní a vypočutí pred súdom prvej
inštancie. Žalovaný 1/ svoje vyššie uvedené tvrdenia ohľadne žalobcov nepodložil žiadnym relevantným
dôkazom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ až 13/ na svoje zastupovanie v predmetnom
spore splnomocnili riadne zástupkyňu z radov advokátov, ktorá sa zúčastnila nariadených pojednávanípred súdom prvej inštancie. Súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu nebolo doručené žiadne
späťvzatie žaloby niektorého zo žalobcov, prípadne výpoveď alebo odvolanie plnej moci, ktorou
žalobcovia splnomocnili na svoje zastupovanie v spore advokátku. Jedinou výnimkou je späťvzatie

žaloby žalobkyňou 1/, o ktorom bolo aj rozhodnuté súdom prvej inštancie (uznesenie sp. zn. 27C/4/2021
zo dňa 20. júla 2021). Zástupkyňa žalobcov potom navrhla v mene ostatných žalobcov pristúpenie
žalobkyne 1/ do konania na stranu žalobcov (z dôvodu, že žalobkyňa 1/ vo vyššom veku len nevedomky
podpísala žalovanými jej predložené späťvzatie žaloby), k čomu doložila aj súhlas
žalobkyne 1/ so vstupom do konania. Tomuto návrhu bolo zo strany súdu prvej inštancie vyhovené

(rovnakým uznesením, akým súd konanie o žalobe žalobkyne 1/ pre späťvzatie žaloby zastavil) a tak sa
žalobkyňa 1/ opäť účastnila konania ako riadna strana sporu.

20. Nič, čo v konaní vyšlo najavo alebo bolo preukázané nesvedčí o tom, že žalobcovia nemajú
o spor záujem alebo že by tu z dôvodu prípadného úmrtia niektorého z nich bolo konanie zaťažené
vadou podmienok konania – nedostatkom procesnej subjektivity niektorého zo žalobcov. Nebol preto

žiadny dôvod nepodložené tvrdenia žalovaného overovať predvolaním a výsluchom všetkých žalobcov
na pojednávaní. Pokiaľ žalovaný 1/ navrhoval vykonať ich výsluchy ako dôkaz v konaní, tu súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil prečo tomuto návrhu nevyhovel a odvolací
súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje.

21. Ďalej odvolací súd preskúmal vec z pohľadu ostatných odvolacích námietok uplatnených žalovaným
1/.

22. Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým v predmetnej právnej veci, súd prvej inštancie určil, že
spoluvlastnícky podiel 346/11760 na predmetnej parcele patrí do dedičstva po poručiteľke E. A., H.

H., keď v konaní bolo preukázané, že žalobcovia sú jej právnymi nástupcami, pripadajú do úvahy ako
potenciálni dedičia a žalovaný 1/ je v tomto podiele zapísaný ako spoluvlastník predmetnej parcely
v katastri nehnuteľností, pričom
ale jeho rodičia, pôvodne žalovaní 2/ a 3/ nemohli tento spoluvlastnícky podiel vydržať a následne ho
platne previesť darovacou zmluvou na žalovaného 1/.

23. Žalovaný 1/ vo svojom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 1/
až 13/, keď v zmysle konštantnej judikatúry musia byť účastníkom konania o určení, že vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi všetci do úvahy pripadajúci dedičia poručiteľa, ktorí tvoria v konaní nerozlučné
spoločenstvo. Prvoinštančný súd podľa žalovaného 1/ riadne nezistil okruh dedičov po nebohej E. B.,

dcére poručiteľky, keď vychádzal zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.03.2020 sp. zn. 14D/322/2019,
v ktorej však nie je uvedený
dátum úmrtia, ani číslo dedičského konania po menovanej a taktiež nezabezpečil ani
samotné dedičské rozhodnutie, z ktorého by vyplýval úplný okruh dedičov po nebohej
E. B.. Taktiež nezistil (neuviedol) okruh dedičov po R. K. J., manželovi po nebohej A. J. a len konštatoval,

žejetiežnebohý,bezuvedeniadátumuúmrtiaalebočísladedičskéhokonaniapomenovanomarovnako
nezabezpečil ani samotné dedičské rozhodnutie, z ktorého by vyplýval úplný okruh dedičov po nebohom
R. K. J.. Má tak za to, že k riadnemu preukázaniu aktívnej legitimácie nedošlo.

24. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

25. V predmetnej právnej veci ide o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnej predchodkyni
žalobcov. Ako správne poukázal žalovaný 1/, z konštantnej judikatúry súdov /napríklad rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/45/2008
z 31. marca 2009 alebo sp. zn. 5MCdo/15/2007 z 22. februára 2008/ vyplýva, že ak zanechal poručiteľ
viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané, ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom
súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva
ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov

a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a
nerozdielne. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom
dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci
všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. V konaní,vktoromideotútovec,majúpostavenietzv.nerozlučnýchspoločníkov(§91ods.2OSP–dnes§77ods.
1 CSP – poznámka odvolacieho súdu). Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako navrhovatelia
alebo ako odporcovia) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.

26. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania /označenie dedičov listom A. B. (žalobkyňa 1/) listom
zo dňa 21.11.2019, zápisnica o pojednávaní vo veci
sp. zn. 14D/322/2019 zo dňa 02.03.2020 spísaná notárkou Zuzanou Karasovou, uznesenie Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 22D/1121/2017 zo dňa 12.03.2019/, že ako dedičia v prvej dedičskej skupine

po nebohej E. A., H. H. pripadajú do úvahy dcéra A. B. (žalobkyňa 1/), po nebohej dcére E. B. E. F.
(žalobkyňa 2/), B. I. (žalobkyňa 3/), po nebohom synovi K. A.
K. F. (žalobkyňa 4/), M. B. (žalobkyňa 5/), zomrelá A. J.,
R. S. A. (žalobca 7/), po nebohom synovi K. A. I. A. J. A. (žalobca 8/), po nebohej dcére A. I. R. K. I.
(žalobca 9/),
I. I. I. (žalobca 10/) a po nebohej dcére N. I. K. I. (žalobca 11/). Po nebohej A. J. sú dedičmi manžel R.

K. J. (už tiež nebohý), syn A. J. (žalobca 12/), syn E. J. (žalobca 13/), dcéra
B. J. (žalobkyňa 6/).

27. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného 1/ ohľadne nepreukázania právneho nástupníctva po
nebohej E. B., dcére poručiteľky a po nebohom

R. K. J., manželovi nebohej A. J., dcéry K. A., syna poručiteľky, odvolací súd na nariadenom pojednávaní
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu uznesenia Mestského súdu v Brne, Česká republika sp.
zn. I D 1161/93 zo dňa
2. marca 1994, zápisnice o predbežnom šetrení vo veci Mestského súdu v Brne, Česká republika sp.
zn. I D 1161/93 zo dňa 15.12.1993 a uznesenia Okresného súdu Trenčín

č.k. 11D/376/2020-37 zo dňa 1. decembra 2020. Z tohto dokazovania zistil, že dcéra poručiteľky E. A.,
H. H. E. B., H. A. zomrela dňa XX.XX.XXXX, bez zanechania závetu, či listiny o vydedení, manžel ju
predzomrelaakodedičiavprvejzákonnejdedičskejskupineprichádzajúdoúvahydcéryE.F.(žalobkyňa
2/) a B. I. (žalobkyňa 3)/. Konanie o dedičstve po E. B. skončilo zastavením konania, pretože menovaná
zanechala len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o jej pohreb. Ďalej

odvolací súd zistil, že
R. K. J., manžel a dedič po nebohej A. J., dcéry K. A., syna poručiteľky E. A., H. H. zomrel dňa
XX.XX.XXXX, bez zanechania závetu, či listiny o vydedení, manželka ho predzomrela a ako dedičia
po ňom v prvej zákonnej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy jeho deti B. J. (žalobkyňa 6/), A. J.
(žalobca 12/) a E. J. (žalobca 13/).

28. Neobstojí ani námietka žalovaného 1/ proti zápisnici o pojednávaní zo dňa 02.03.2020 sp. zn.
14D/322/2019 (z obsahu ktorej súd prvej inštancie zisťoval okruh právnych nástupcov po poručiteľke E.
A., H. H.), že v tejto nie je uvedený dátum úmrtia, ani číslo dedičského konania po menovanej. Z obsahu
spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po zrušení svojho v poradí prvého rozsudku v tejto právnej veci

tunajšímodvolacímsúdomnapojednávanídňa17.05.2024vykonalokreminéhoajdôkazoboznámením
zápisnice o pojednávaní vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14D/322/2019 zo dňa 02.03.2020,
a to priamo z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14D/322/2019. Táto zápisnica spísaná
notárkou Zuzanou Karasovou obsahuje údaj, že sa týka náhradného dedičského konania po poručiteľke
E. A., H. H., ktorá je riadne označená a samotná zápisnica je notárkou podpísaná.

29. Na základe výsledkov dokazovania doplneného odvolacím súdom ako aj výsledkov dokazovania
vykonaného vo veci súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že tohto konania o určenie,
že vec patrí do dedičstva sa účastnia ako žalobcovia všetci do úvahy prichádzajúci právni nástupcovia
poručiteľky E. A., H. H.. Podmienky účasti všetkých členov nerozlučného procesného spoločenstva

v zmysle § 77 ods. 1 CSP tak bola splnená a závery súdu prvej inštancie o danosti aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcov sú tak správne.

30. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie, tieto
sa týkali záverov súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok vydržania spoluvlastníckeho podielu na

predmetnejparceležalovanými2/a3/aneplatnostináslednéhoprevodutohtospoluvlastníckehopodielu
na žalovaného 1/. Ako správne poukázal žalovaný 1/ vo svojom odvolaní /a uvádzal to v odôvodnení
napadnutého rozsudku aj samotný súd prvej inštancie, hoci sa ďalej už vysloveným neriadil/, v konaní ožalobe,ktorousadedičdomáhaurčenia,žeurčitávecpatrídodedičstvapoporučiteľovi,ideoposúdenie,
či poručiteľ bol
v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa

a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa
16. decembra 2010, publikované pod č. 32 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2011).

31. V predmetnej právnej veci bolo preukázané, že poručiteľka E. A.,
H. H., do dedičstva ktorej má podľa určenia súdu prvej inštancie patriť spoluvlastnícky podiel na
predmetnej parcele zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalovaní 2/ a 3/ podľa svojho vyhlásenia o vydržaní
spoluvlastníckeho podielu menovanej na predmetnej parcele (notárska zápisnica notárky JUDr. Ľubice
Bičanovej sp. zn. N 9/2018, NZ 2463/2018 zo dňa 25.01.2018) sa mali držby tohto spoluvlastníckeho
podielu chopiť spolu so svojimi právnymi predchodcami niekedy v roku 1967. Vzhľadom na to, že

Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1964 nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec
neupravoval
a možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom zavedená až novelou vykonanou
zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 01.04.1983 sa nevzťahovala na vydržanie vlastníckeho práva
k pozemkom, mohol oprávnený držiteľ spĺňajúci všetky zákonné podmienky vydržať vlastnícke právo

k nehnuteľnosti až na základe novely Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb.
s účinnosťou od 01.01.1992. V danom prípade to znamená, že ak mali žalovaní 2/ a 3/ nadobudnúť
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu poručiteľky E. A., H. H. na predmetnej parcele, mohlo sa
tak stať až dňom 01.01.1992, teda po smrti menovanej poručiteľky. Vzhľadom na už vyššie uvedený,
súdmi Slovenskej republiky všeobecne akceptovaný, záver najvyššieho súdu, že okolnosti, ktoré nastali

po smrti poručiteľa nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu o žalobe, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, sú akékoľvek úvahy o vydržaní vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu poručiteľky
na predmetnej parcele žalovanými 2/ a 3/, ako aj závery o následnom prevode na žalovaného 1/, právne
bezvýznamné. Súd prvej inštancie sa mal pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcov týchto záverov
a úvah, ktoré k nim viedli, zdržať. Napriek tomu však uvedené nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozsudku

súdu prvej inštancie, teda samotného určenia, že spoluvlastnícky podiel 346/11760 na parcele registra
„C“ č. XXXX o výmere 737 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaná na liste vlastníctva č. XXX
Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre
k. ú. L. L., obec L. L., okres L. patrí do dedičstva po poručiteľke E. A., H. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
dňa XX.XX.XXXX.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Keďže z katastra nehnuteľností, ako verejne prístupného
registra, odvolací súd zistil, že ako vlastník predmetnej parcely je v katastri nehnuteľností evidovaný
žalovaný 1/ v spoluvlastníckom podiele 173/2520 a popri ňom sú v katastri nehnuteľností evidované ako

spoluvlastníci predmetnej parcely ešte ďalšie dve fyzické osoby, odvolací súd spresnil určovací výrok
rozsudku súdu prvej inštancie tak, že spoluvlastnícky podiel 346/11760 na predmetnej parcele, ktorý
patrí do dedičstva po poručiteľke E. A., H. H. je v súčasnosti evidovaný v katastri nehnuteľností ako
súčasť spoluvlastníckeho podielu 173/2520 žalovaného 1/ na tejto parcele.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ až 13/ vznikol
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému 1/, ktorý úspech v odvolacom konaní
nemal a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/
v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcom 1/

až 13/ spoločne a nerozdielne v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).