Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010247
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3220010247.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Milana Straku, a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. XX.X.XXXX v
Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom D. E. XXX, trestne stíhanému pre zločin ublíženia na zdraví
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, na
verejnom zasadnutí dňa 5.2.2025, prejednal odvolanie Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.1.2024, sp. zn. BN-3T/89/2020 a takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Na podklade § 322 odsek 3 Trestného poriadku o b ž a l o v a n ý A. B. C., narodený XX. XXXX XXXX
v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom D. E. XXX,

j e v i n n ý , ž e

v čase okolo 21:25 hodiny dňa 23.09.2019 vo verejne prístupnej presklenej miestnosti pri bare v
pohostinstve Restart na ulici Moyzesova č. 1 v Bánovciach nad Bebravou po predchádzajúcom slovnom
konflikte fyzicky napadol poškodeného B. F. tým spôsobom, že ho zozadu udrel do temennej časti hlavy
hrubostenným skleným pivným pohárom značky Gambrinus objemu 0,5 litra, čím mu spôsobil tržnú ranu
v oblasti temena a záhlavia dĺžky 4-5 cm, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a zašitie tržnej
rany 4 stehmi v dôsledku ktorého zranenia bol poškodený B. F. obmedzený na obvyklom spôsobe života

od 23.09.2019 do 06.10.2019 tým, že do odstránenia stehov dňa 30.10.2019 si nemohol umývať vlasy
a do 06.10.2019 nemohol vykonávať svoje povolanie,

t e d a :

fyzicky sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a súčasne inému
úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l :

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného
v súčasnosti (ďalej len „Trestný zákon“ ak nie je uvedené inak) s poukazom na § 138 písmeno a)
Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 364 odsek 2, § 41 odsek 1 , § 42 odsek 1, § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného
zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e sa výrok o treste uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 25T/12/2024 zo dňa 4.9.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/82/2024 zo dňa 8.1.2025 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahom nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), § 74 odsek 1 posledná veta, odsek 5 Trestného zákona sa
obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré bude trvať najviac
tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá bude trvať najviac 12 mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obvinenému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej
Sociálnej poisťovni, a.s., pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, IČO: 30 807
484 škodu vo výške 80,90 eur (slovom osemdesiat eur a deväťdesiat centov).

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX,

o d k a z u j e s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.1.2024, sp. zn. BN-3T/89/2020 bol obžalovaný A. B.
C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a),
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s

prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že v čase
okolo 21:25 hodiny dňa 23.09.2019 vo verejne prístupnej presklenej miestnosti pri bare v pohostinstve
Restart na ulici F. E. X H. I. J. I. po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol poškodeného B.
F. tým spôsobom, že ho zozadu udrel do temennej časti hlavy hrubostenným skleným pivným pohárom
značky Gambrinus objemu 0,5 litra, čím mu spôsobil tržnú ranu v oblasti temena a záhlavia dĺžky 4-5 cm,

ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a zašitie tržnej rany 4 stehmi v dôsledku ktorého zranenia
bol poškodený B. F. obmedzený na obvyklom spôsobe života od 23.09.2019 do 06.10.2019 tým, že do
odstránenia stehov dňa 30.10.2019 si nemohol umývať vlasy a do 06.10.2019 nemohol vykonávať svoje
povolanie.

Za to bol odsúdený podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, použijúc
§ 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, aplikujúc § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného
zákona,naúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere18(osemnásť)mesiacovnepodmienečne,naktorého
výkon bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej

Sociálnej poisťovni, a.s., pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, IČO: 30 807
484 škodu vo výške 80,90 eur (slovom osemdesiat eur a deväťdesiat centov) a podľa § 288 ods. 1 Tr.
por. bol poškodený B. F. odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho
vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal prokurátor odvolanie proti výrokom o vine a treste
v neprospech obžalovaného.

Prokurátorodvolaniedodatočnepísomneodôvodnil.Vodôvodneníodvolaniapoukázalnavýrokovúčasť
napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovne :

„Dňa 21.12.2020 prokurátor tunajšej prokuratúry podal obžalobu na A. B. C. za zločin ublíženia na zdraví

v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1
Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
Po skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní bol dňa 22.1.2024 Okresným súdom Prievidza
pracovisko Bánovce nad Bebravou vyhlásený rozsudok č.k. BN-3T/89/2020-552, ktorým súd uznal

obžalovaného A. B. C. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Ďalšími výrokmi súd obžalovanému uložil ochranné liečenie a rozhodol o nárokoch na náhradu škody.

Proti rozsudku č.k. BN-3T/89/2020-552 zo dňa 22.1.2024 bezprostredne po jeho vyhlásení podal
odvolanie iba prokurátor, obhajca a obžalovaný si ponechali lehotu na podanie odvolania.
Nemám žiadne výhrady voči konaniu, ktoré vydaniu vyššie uvedeného rozsudku predchádzalo, ako
ani voči výrokom rozsudku týkajúcim sa nárokov na náhradu škody a uloženého ochranného liečenia.
Nestotožňujem sa však so zmenenou právnou kvalifikáciou skutku - a teda výrokom o vine a v

nadväznosti na to ani s výrokom o treste predmetného rozsudku a aj po oboznámení sa s odôvodnením
rozsudku súdu prvého stupňa zastávam právny názor, že v danom prípade sa jednalo o pokus ťažkej
ujmy na zdraví.
Okresný súd svoje rozhodnutie týkajúce sa zmiernenia právnej kvalifikácie skutku pri zachovaní jeho
totožnosti odôvodnil najmä tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obvinený utrpel tržnú ranu v

oblasti temena a záhlavia, pričom toto zranenie mohlo byť aj podľa znalca spôsobené tak, ako ho popísal
poškodenýasvedkovia,pričompodľaznalcasajednaloozranenieľahké,vdôsledkuktoréhopoškodený
nebol bezprostredne ohrozený na živote. Ak teda bol konaním obžalovaného spôsobený následok,
ktorý nie je ťažkou ujmou na zdraví, pre rozlíšenie, či je na mieste právna kvalifikáciu skutku ako
prečinu ublíženia na zdraví alebo pokusu ťažkej ujmy na zdraví je rozhodujúce, či úmysel obžalovaného

smeroval k spôsobeniu vážnejšieho následku. V tomto ohľade je podstatný najmä spôsob vykonania
útoku, jeho intenzita, ako aj ďalšie okolnosti, za ktorých k útoku došlo, pretože na ich podklade možno
dospieť k záveru o úmysle. V danom prípade mohlo k poškodeniu dôležitého orgánu dôjsť, ak by
hrubostenný pohár narazil dnom na oblasť hlavy kolmým smerom a intenzita úderu by bola vysoká.
Podľa záveru súdu nie je možné dospieť k záveru o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú

ujmu na zdraví, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že intenzita úderu nebola taká vysoká, aby
došlo k rozbitiu poháru o hlavu poškodeného, spôsob vedenia úderu nebol kolmý ale tangenciálny, úder
bol vedený z bezprostrednej blízkosti v sede a obžalovaný sa na úder vopred nepripravoval, ale tento
bol reakciou na slovný konflikt s poškodeným. Okresný súd v tomto smere tiež poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 6Tdo/80/2019.
Práve na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Tdo/80/2019 si dovolím poukázať
aj v odôvodnení môjho odvolania.
Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak bol spôsobeným
konaním útočníka následok v podobe ublíženia na zdraví, ktoré nie je ťažkou ujmou na zdraví v zmysle §

123 ods. 3 Tr. zák., potom pre rozlíšenie, či prichádza do úvahy právna kvalifikácia takéhoto skutku ako
dokonaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. alebo ako pokusu trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 Tr. zák., je rozhodujúce, či úmysel smeroval k spôsobeniu
závažnejšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uvádza, že z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví

pritom postačuje zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto ťažký následok spôsobiť
a bol s tým uzrozumený (ide o takzvaný eventuálny úmysel). Z dôkazného hľadiska možno takéto
uzrozumenie odvodzovať napr. z povahy použitej zbrane, zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity,
no najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval ako aj z pohnútky činu a z okolností, ktorénásilnému konaniu zo strany páchateľa predchádzali, okolností, za ktorých sa skutok stal a tiež z toho,
aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo (R 16/1964). Inými slovami povedané, ak páchateľ
zaútočí proti inému predmetom, majúcim povahu zbrane a spôsobom objektívne spôsobilým privodiť

ťažkú ujmu na zdraví a zameria útok na časť tela, kde sú uložené pre život dôležité orgány, nasvedčuje
to tomu, že bol spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zák.
Aplikujúc vyššie uvedené hľadiská na tento konkrétny prípad možno dospieť k nasledovnému.
Obžalovaný zameral svoj útok na hlavu poškodeného, kde sa nachádza asi najdôležitejší orgán v tele
človeka - mozog. Pri svojom útoku použil zbraň - konkrétne robustný pivný krígeľ z hrubého skla s

objemom 0,5 l. Úder ťažkého skleného predmetu o temeno hlavy je objektívne spôsobilé privodiť inému
ťažkú ujmu na zdraví. Intenzita úderu vedeného obžalovaným musela byť v tomto prípade minimálne
stredná (ak nie ešte vyššia), nakoľko pri nízkej intenzite úderu by zrejme vôbec nedošlo k zraneniu,
ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie a obmedzenie na bežnom spôsobe života, hoci na strane druhej
intenzita úderu nebola až taká extrémne vysoká, aby došlo k roztriešteniu skleného pohára o hlavu
poškodeného spojeného s fraktúrou lebky.

Skutočnosť, že intenzita, akou bol vedený útok obžalovaného na poškodeného by bola pri inom
smerovom vedení útoku (kolmom namiesto bočného) spôsobilá spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na
zdraví vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 29/2019 (č.l. 165-176), kde sa znalec v odpovedi na otázku
č. 8 vyjadril, že ak by bol útok vedený s rovnakou intenzitou, ale iným smerom (napríklad náraz kolmo
na povrch hlavy), mohla vzniknúť zlomenina lebky a poranenie mozgu.

Dodávam,ženievdôsledkuvôľovéhokonaniaobžalovanéhobolúdervedenýtangenciálne.Obžalovaný
(pod vplyvom alkoholu a hnevu na poškodeného vyvolaného predošlou hádkou) vzal do ruky pivný krígeľ
a týmto odzadu udrel poškodeného do hlavy tak, ako sa mu podarilo. Bolo len vecou šťastnej náhody,
že pri údere nedošlo k zasiahnutiu temennej časti hlavy pohárom pod takým uhlom, ktorý by mal za
následok ťažkú ujmu na zdraví poškodeného, a teda už priamo dokonané štádium zločinu ublíženia na

zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona.
Vzhľadomnavyššieuvedenépretonavrhujem,abyKrajskýsúdvTrenčínepodľa§321odsek1písmeno
b), písmeno d) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. BN-3T/89/2020 zo
dňa 22.1.2024 a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovaného uzná
vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona

k § 155 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a)
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a uloží mu
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej
hranici trestnej sadzby, so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so

stredným stupňom.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obhajca obžalovaného nasledovne :

„V danom prípade vychádzajúc aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/80/2019 je dôležité

úmysel páchateľa posudzovať zo spôsobu vykonania útoku a z okolností, ktoré násilnému konaniu zo
strany obžalovaného predchádzali ako aj okolností, za ktorých k útoku došlo. Rovnako tak prokurátor
uvádza, že intenzita úderu musela byť minimálne stredná (ak nie ešte vyššia), nakoľko pri nízkej intenzite
úderu by zrejme vôbec nedošlo k zraneniu, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.
Tu obhajoba poukazuje na skutočnosť, že ani samotný znalec, ktorý bol do konania pribratý sa nevedel

vyjadriť k intenzite úderu a preto je potrebné uviesť, že takéto závery prokuratúry nevychádzajú z
vykonaného dokazovania a ide len o ničím nepodložené domnienky.
Znalec sa síce k odpovedi na otázku č. 8 vyjadroval, avšak keďže (ako vyplýva z celého znaleckého
dokazovania) nevedel posúdiť intenzitu útoku, je otázne, čo vôbec považoval za rovnakú intenzitu pri
vedení útoku iným smerom. Obhajoba má za to, že z ďalších častí písomného znaleckého posudku, ako

aj z výsluchu znalca je zrejmé, že znalec popisuje viacero možností vzniku zranenia a celkovo možno
konštatovať, že posudok nemožno vyhodnotiť ako dôkaz o vine obžalovaného z pokusu zločinu.
Pokiaľ prokuratúra uvádza, že bolo len vecou šťastnej náhody, že pri údere nedošlo k ťažkej ujme na
zdraví, táto terminológia sa síce použila aj v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/80/2019),
avšak je potrebné uviesť, že pri skutku, ktorý posudzoval Najvyšší súd SR dochádzalo k opakovaným

úderom tyčami do hlavy a pokračovaní v úderoch aj po páde na zem. A to je práve tá odlišnosť (spôsob
spáchania, okolnosti skutku ako okolnosti dôležité pre posúdenie prípadného úmyslu), ktoré umožnili
súdu prvého stupňa v predmetnej trestnej veci správne dospieť k záveru, že obžalovaný A. B. C. nemalv úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a to ani v podobe nepriameho úmyslu. Obžalovaný uviedol, že
v tomto prípade išlo len o také šuchnutie pohárom, pohárom sa ani nejako prudko nezaháňal.
Poškodený nevedel popísať intenzitu úderu, podľa tržnej rany asi musel byť silný. Tu je však potrebné

poukázať na to, že poškodený uviedol, že pred skutkom vypil asi 10 poldeci tvrdého alkoholu a 1-2 pivá.
Je preto zrejmé, že pod takýmto vplyvom alkoholu asi ťažko mohol posúdiť intenzitu úderu (pripomínam,
že túto nevedel vyhodnotiť ani len znalec).
Znalec však v posudku uviedol, že skutok sa mohol stať tak ako ho popisuje poškodený, t. j. podľa popisu
osoby, kt. mala v čase výsluchu (v prípravnom konaní) v krvi približne 1,5 promile alkoholu.

Svedok F. K. si nevšimol ani len ako došlo k zraneniu poškodeného, hoci bol v priamej blízkosti. Svedok
K. tiež uvádza, že v čase útoku obžalovaný s poškodeným sedeli. Z vykonaného dokazovania je teda
zrejmé, že k úderu došlo bez toho, že by sa obžalovaný nejako špeciálne na útok chystal, nadmerne
(prudko) sa zaháňal. Obžalovaný sedel, pred útokom sa ani nepostavil ani nevykonal iný úkon, ktorým
by chcel zintenzívniť úder pohárom.
Žiaden zo svedkov nepopísal konanie obžalovaného ako také, z ktorého by bolo zrejmé, že obžalovaný

za zaháňal pohárom, napriahol sa pred úderom alebo vykonal osobitný švih a pod. Ani z jedného dôkazu
nevyplýva, že obžalovaný by sa nejako na útok pripravoval alebo ho vykonal takým spôsobom, že by
bolo zrejmé, že by bol uzrozumený s možným ťažkým následkom na zdraví poškodeného. Obžalovaný
pri útoku sedel, úder viedol z bezprostrednej blízkosti a v násilnom konaní nijako nepokračoval.
Poškodený ako aj relevantní svedkovia boli v čase skutku značne pod vplyvom alkoholu, avšak ani

jeden z nich nepopísal úder obžalovaného pohárom tak, že by tento bol nejakej veľkej intenzity, že by sa
obžalovaný. zaháňal, alebo že by z jeho konania vyplývalo, že skutočne chce alebo vie o tom, že môže
poškodenému spôsobiť závažné následky na zdraví. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že celému
incidentu nebola venovaná pôvodne zo strany prítomných nejaká väčšia pozornosť a nebyť priateľa
čašníčky v danom podniku možno by poškodený nevyhľadal ani len lekársku starostlivosť.

Pribratý znalec sa vyjadril, že nie je možné sa podľa charakteru zranení vyjadriť k intenzite útoku. Znalec
uviedol, že pohár zasiahol hlavu pravdepodobne len okrajom (čo zodpovedá tvrdeniu obžalovaného, že
išlo len o „šuchnutie“).
Ak samotný znalec uvádza, že je ťažké sa vyjadriť k intenzite úroku (pozn. uvádza, že by to bola čistá
špekulácia), nie je možné dôjsť k záveru o tom, že v danom prípade úmysel obžalovaného smeroval k

spôsobeniu vážnejšieho následku.
Znalec sa tiež vyjadril (a to je rozhodujúce), že ak by aj bola intenzita vyššia, nedošlo by k zlomenine
lebky, ale len k väčšiemu poraneniu kože.
Okrajom uvádzam, že podľa uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 30.9.2019 bol do konania pribratý znalec
z odvetvia úrazová chirurgia, odvetvie ortopédia, znalec je však zapísaný pre odvetvie traumatológia

a ortopédia, t.j. do konania bol pribratý znalec z iného odvetvia. Prokurátor v odôvodnení odvolania
uvádza, že obžalovaný pri útoku použil robustný pivný krígeľ z hrubého skla s objemom 0,5 l.
Zo žiadneho vykonaného dôkazu na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by útok bol vykonaný
robustným pivným krígľom.
Svedok C. a poškodený uvádzajú, že pri útoku bol použitý pivný pollitrový krígeľ. Svedok C. uviedol,

že krígeľ má hrubé sklo bez toho, aby to bližšie špecifikoval, no aj pri tomto svedkovi pripomíname (z
pohľadu hodnotenia jeho výpovede), že podľa vlastných tvrdení požil pred skutkom väčšie množstvo
alkoholu.
Znalec v posudku uvádza, že posudzoval útok vykonaný hrubostenným pivným pohárom. Nie je však
zrejmé, aký pohár mal znalec pri skúmaní na mysli (bol to pohár podobný ako na č.l. 195?). Z obsahu

znaleckého posudku nevyplýva, že znalec skúmal možný priebeh skutku a mechanizmus zranenia
spôsobený práve takým pohárom, ktorým udrel obžalovaný poškodeného. Znalec nikdy nevidel a
neposudzoval konkrétny pohár, s ktorým mal byť útok vedený, resp. podobný pohár mu ani nebol v čase
jeho skúmania fyzicky k dispozícii.
Prvostupňovýsúdvykonaldokazovanieprečítanímfotodokumentácienač.l.195,naktorejjevyobrazený

pollitrový hrubostenný pohár značky Gambrinus.
V priebehu konania nebol vykonaný žiaden procesne použiteľný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že pohár
zobrazený na č.l. 195 je takým pohárom, ktorým bol vykonaný skutok – toto neuviedol ani jeden svedok.
Pokiaľ ide o fotografie nejakého pohára v spise, podľa nášho názoru na tento dôkaz nie je možné v
konaní ani len prihliadať, ide o nejakú nepodpísanú prílohu nejakého úradného záznamu (dokonca ani

len pevne nespojenú s úradným záznamom, nepodpísanú, bližšie neoznačenú a pod.!) s tým, že máme
za to, že žiaden dôkaz o tom, že sa práve s tým (takým) pohárom malo skutočne útočiť neexistuje.
V ostatnom obhajoba poukazuje aj na skutočnosti, ktoré prezentovala v záverečnej reči pred súdom
prvého stupňa.Obhajoba má za to, že v konaní nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz o tom, že úmysel
obžalovaného smeroval k spôsobeniu závažnejšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví a že
právna kvalifikácia skutku uvedená v rozsudku súdu prvého stupňa je správna.

Ako obhajca obžalovaného A. B. C. preto navrhujem, aby odvolací súd odvolanie prokurátora okresnej
prokuratúry podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.

3 Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť z iných ako v odvolaní prokurátora

namietaných dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu písomných dôvodov odvolania vyplýva,
že v odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v

postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku.

Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu z písomného odôvodnenia
podaného odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor sa formálne domáhal zrušenia napadnutého

uznesenia z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) a d) Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu
však prokurátor v skutočnosti nesúhlasil s vykonanou zmenou právneho posúdenia stíhaného skutku
oproti podanej obžalobe, ktorá skutočnosť by mala odôvodňovať zrušenie napadnutého uznesenia v
zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté výroky sú z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov
správne a zákonné. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové zistenia okresného súdu prezentované
v skutkovej vete rozsudku okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania,
pričom predstavujú spoľahlivý skutkový základ pre následne právne závery, ktoré prijal okresný súd

v napadnutom rozsudku.

Okresný súd pri uznaní viny obžalovaného správne poukázal nielen na faktické priznanie obžalovaného
k fyzickému útoku na poškodeného s použitím pivového pohára, ale aj na výpoveď poškodeného
a ďalších svedkov, vrátane odborných záverov znaleckého skúmania, ktoré dôkazy jednotlivo ako

aj v súhrne bez dôvodných pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania činu, pre ktorý bol
uznaný za vinného napadnutým rozsudkom. Podľa názoru odvolacieho súdu si okresný súd pre svoje
rozhodnutie, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, zabezpečil všetky potrebné
dôkazy, ktoré následne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých podstatných okolností prípadu. S poukazom na okresným súdom ustálený skutkový

stav a skutkové úvahy prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
žeokresnýsúdjasnevysvetlilanáležitesavysporiadalsovšetkýmipodstatnýmiskutkovýmiokolnosťami
v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.

Odvolací súd sa preto stotožnil so správnosťou skutkových záverov okresného súdu, ktorý na ich

podklade náležite objasnil, prečo neprijal právne posúdenie stíhaného skutku tak, ako sa ho domáhal
prokurátorvpodanejobžalobeaneskôrajvpodanomodvolaní.Zasprávnepovažujetvrdenieokresného
súdu v zhode s názorom obhajoby, že stíhaný skutok pri správnej kvalifikácii predstavuje prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a nie pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k §
155 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd preto nemohol prisvedčiť odvolaniu prokurátora, v ktorom sa domáhal,

aby konanie obžalovaného bolo právne posúdené ako pokus ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123
ods. 3 Tr. zák. V tomto ohľade odvolací súd považuje za podstatné, že na hlavnom pojednávaní pred
okresným súdom v zmysle § 278 ods. 2 Tr. por. neboli produkované také dôkazy alebo oboznámené takéskutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijať právny záver, že úmysel obžalovaného smeroval k spôsobeniu
závažnejšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví.

Pre dokazovanie zavinenia všeobecne platí, že sa preukazuje psychický vzťah páchateľa k následku
jeho konania, ktorý možno dokazovať spravidla len nepriamo z vonkajších prejavov jeho správania
a ďalších zmyslami rozpoznateľných okolností, ktoré sa týkajú vnútorného vzťahu páchateľa k porušeniu
záujmov chránených Trestným zákonom. U trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ako aj podľa
§ 156 Tr. zák. sa vyžaduje, aby bol následok zavinený úmyselne. To znamená, že páchateľ chcel svojím

konaním spôsobiť inému ujmu na zdraví (priamy úmysel). Postačí však, že páchateľ vedel o možnosti
spôsobenia ujmy na zdraví, a pre prípad, že taký následok nastane, bol s ním uzrozumený (úmysel
nepriamy, eventuálny). Záver o forme úmyslu možno odvodiť z povahy použitej zbrane, zo spôsobu
vykonania útoku a jeho intenzity, proti ktorej časti tela útok smeroval ako aj z pohnútky činu a z okolností,
ktoré násilnému konaniu zo strany páchateľa predchádzali, okolností, za ktorých sa skutok stal, zo
správania páchateľa po útoku a tiež z toho, aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo.

Pre obe formy úmyselného zavinenia platí, že sú založené na zložkách vedomostnej aj vôľovej.
Vedomostná alebo rozumová zložka zavinenia je daná v tom prípade, ak si páchateľ uvedomuje,
teda vie, resp. vie rozpoznať, že konaním predpokladaným skutkovou podstatou trestného činu, môže
ohroziť alebo porušiť záujem chránený skutkovou podstatou trestného činu. Vôľovú zložku zavinenia
možno definovať ako vnútorný postoj páchateľa k ohrozeniu alebo porušeniu zákonom chráneného

záujmu v dôsledku svojho konania. Vôľová zložka môže mať podobu chcenia pri priamom úmysle alebo
uzrozumenia pri nepriamom úmysle.
Základným rozdielom medzi priamym a nepriamym úmyslom vo vzťahu k vôľovej zložke v zmysle
ustálenej súdenej praxe je, že pri nepriamom úmysle páchateľ nechce spôsobiť následok predpokladaný
skutkovou podstatou trestného činu, iba s jeho nastúpením je uzrozumený. Pri oboch druhoch úmyslu

je kvantitatívny rozdiel v stupni vôle. Pri nepriamom úmysle páchateľ súhlasí aj s variantom, že
môže spôsobiť následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu, a ak možný následok
aj nastane, je s tým uzrozumený. Pokiaľ by však páchateľ chcel, aby svojím konaním spôsobil len
následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu, išlo by o priamy úmysel. Ak páchateľ pri
nepriamom úmysle svojím konaním spôsobí následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného

činu, takýto následok nebol cieľom jeho konania. Páchateľ sa dopustil svojho konania, ktorým spôsobil
porušenie alebo ohrozenie Trestným zákonom chráneného záujmu, aby dosiahol iný cieľ, ktorým môže
byť spôsobenie následku predpokladaného skutkovou podstatou iného trestného činu. Páchateľ pritom
nechcel spôsobiť následok, ktorý v skutočnosti vznikol a ktorý je znakom skutkovej podstaty trestného
činu. Rátal však s tým variantom, že takýto následok môže vzniknúť, a pre prípad jeho vzniku s ním

bol uzrozumený. Možno tiež povedať, že s jeho vznikom súhlasil. Pokiaľ by následok predpokladaný
skutkovou podstatou trestného činu bol cieľom jeho konania, išlo by o priamy úmysel. O priamy úmysel
by išlo aj v tom prípade, ak by takýto následok považoval za nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie ním
chceného ďalšieho cieľa.
Typické pre eventuálny úmysel tiež býva, že páchateľ následok, s ktorým je iba uzrozumený, nesleduje

ako hlavný cieľ svojho konania. Nepriamy úmysel možno identifikovať aj na základe toho, že páchateľ
nerátal s nejakou konkrétnou okolnosťou, ktorá mohla zabrániť vzniku následku predpokladanému
skutkovou podstatou trestného činu, ktorý si páchateľ uvedomoval ako možný. O nepriamy úmysel ide
aj vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane či nenastane, vyjadruje jeho kladné
stanovisko k obom týmto možnostiam. Bude však záležať aj na tom, aký spôsob útoku páchateľ volil.

Ak bude páchateľ tvrdiť, že mu bolo ľahostajné, aký následok spôsobí, pritom však konal tak, že z jeho
útoku musela nastať smrť, resp. ujma na zdraví poškodeného, a páchateľ si bol tejto okolnosti vedomý,
potom treba uvažovať o priamom úmysle bez ohľadu na zmienené tvrdenie páchateľa.

Ako vyplýva zo znenia skutku uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, obžalovaný zozadu

udrel poškodeného do temennej časti hlavy skleným pollitrovým pohárom na pivo. Útoku poškodeného
podľa svedeckých výpovedí predchádzala slovná hádka medzi obžalovaným a poškodeným,
pričom obaja boli podľa ostatných svedkov pod vplyvom alkoholu. Podľa záverov súdneho znalca
prezentovaných na hlavnom pojednávaní intenzita úderu bola stredná, pričom pre posúdenie miery
závažnosti vzniknutého poranenia, ktoré bolo vyhodnotené ako ľahké zranenie, nebola rozhodujúca

intenzita útoku, ale smer vedenia útoku.

Za daných okolnosti odvolací súd považuje za zistené len to, že obžalovanému muselo byť zrejme
a musel si byť vedomý, že s ohľadom na spôsobom akým bol útok vedený, na ktorú časť teľapoškodeného bol vedený a akou intenzitou, môže spôsobiť poškodenému aj ťažkú ujmu na zdraví.
Na rozdiel od existencie vedomostnej zložky v konaní obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu
však dôkazná situácia neumožňuje spoľahlivo ustáliť danosť vôľovej zložky spôsobiť ťažkú ujmu.

Výsledky dokazovania pred okresným súdom tak ako sú prezentované v odôvodnení napadnutého
rozsudku jednoznačne a bezo sporu svedčia len o jednom spontánnom, impulzívnom údere v emóciách
vystupňovaných požitým alkoholom. S ohľadom na správanie obžalovaného počas útoku ako aj po
ňom, keď po údere pohárom nepokračoval v útoku na poškodeného, neexistuje podľa odvolacieho súdu
dostatok dôkazov, ktoré by potvrdzovali, že by spôsobenie ťažšieho následku v podobe ťažkej ujmy

na zdraví poškodeného bolo jeho cieľom, resp. že by pripúšťal vznik tohto ťažšieho následku. Všetky
tieto uvedené skutočnosti preto podľa názoru odvolacieho súdu vylučujú záver, že by obžalovaný chcel
spôsobiť ťažší následok alebo aspoň rátal s možnosťou vzniku takéhoto ťažšieho následku. V prospech
uvedených úvah svedči aj to, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by obžalovanému objektívne
zabránili spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ku ktorej v konečnom dôsledku ani nedošlo.
S poukazom na uvedené dôvody prichádza do úvahy jediný právny záver, že obžalovaný nemal v pláne

a nekonal s úmyslom, že čo i len môže spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ktorá podľa
znaleckého skúmania ani nebola nevyhnutným následkom jeho konania.

Vzhľadom k vyššie uvedeným právnym úvahám odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu
námietkuprokurátora,ževprípadeujmynazdravíideotrestnýčinvzmyslepodanejobžaloby,priktorom

úmysel obžalovaného bezprostredne smeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, resp.
pri ktorom obžalovaný predpokladal takýto ťažší následok ako možný vedľajší dôsledok svojho konania.
Po preskúmaní obsahu trestného spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia, vrátane obsahu podaného
odvolania, odvolací súd konštatuje, že argumentácia prokurátora v odôvodnení podaného odvolania
sa vecne vzťahuje len na okolnosti, ktoré odôvodňujú jedine vedomostnú zložku, a úplne ignoruje

vôľovú stránku konania obžalovaného. Odvolací súd preto nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali
pochybnosti o správnosti skutkových a právnych záveroch okresného súdu o spáchaní trestného činu
obžalovaným, ktorého konaním boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pre ktorý bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného spoločne
s prečinom výtržníctva podľa § 364 Tr. zák.

Na základe preskúmania obsahu trestného spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd
nad rámec odvolania prokurátora zistil vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., ktorá ním nebola
v odvolaní vytýkaná, avšak by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyššie zistenú vadu nemožno pričítať okresnému súdu,
ktorý pri rozhodovaní vo veci postupoval v súlade s vtedy účinným Trestným zákonom. V čase po vydaní
napadnutého rozhodovania však nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný
Trestný zákon, a ktorého ustanovenia sú rozhodujúce pre posúdenie prejednávanej veci.

Odvolací súd s poukazom na obsah novej právnej úpravy konštatuje, že na prejednávaný prípad
je potrebné aplikovať nové znenie Trestného zákona, pretože jeho ustanovenia ako celok sú pre
obžalovaného oproti právnemu stavu účinnému v čase činu a vydania napadnutého rozhodnutia
priaznivejšie pri určovaní výmery trestu z hľadiska posudzovania pomeru a miery závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 novelizovaného Trestného zákona. Uvedená

povinnosť odvolacieho súdu aplikovať vo veci novú právnu úpravu vychádza z čl. 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Tr. zák. Obe tieto právne ustanovenia ukladajú súdu povinnosť použiť
neskorší zákon, ak je tento ako celok z hľadiska posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu pre
páchateľa priaznivejší, čo je aj prejednávaný prípad.

V súvislosti s novým znením Trestného zákona odvolací súd poukazuje na to, že novela Trestného
zákona č. 40/2024 Z.z. pri rozhodovaní o treste v prípade prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností
zrušila povinnosť zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu
medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby v zmysle pôvodného znenia § 38 ods. 4 Tr. zák.
účinného v čase rozhodovania okresného súdu. Na rozdiel od pôvodnej zvýšenej trestnej sadzby

v rozpätí od 16 mesiacov do 36 mesiacov, sa aktuálne trest odňatia slobody po novom vymeriava
z výhodnejšej trestnej sadzby v rozpätí 6 mesiacov do 3 rokov, ktorá sa viaže na prísnejšie postihovaný
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák.Vzhľadom na potrebu aplikovať v preskúmavanej veci novú trestnú sadzbu rozhodnú pre určenie
výšky trestu už podľa nového znenia § 38 Trestného zákona, ktorý je pre obžalovaného ako celok
priaznivejší, rešpektujúc požiadavku, aby o celom predmete konania, teda aj o vine a aj treste a aj o

ostatných nadväzujúcich výrokoch, bolo rozhodnuté tým istým Trestným zákonom účinným k rovnakému
dátumu, odvolací súd konštatuje prítomnosť v odvolaní prokurátora nevytýkanej vady v zmysle § 321
ods. 1 písm. d), ktorá by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku.
Preto odvolací súd bol povinný zrušiť napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu, keďže obsahuje
právne posúdenie stíhaného konania obžalovaného ešte podľa pôvodného Trestného zákona, ktorý

je pre obžalovaného ako celok nepriaznivejší. Za tohto stavu odvolací súd pri viazanosti skutkovými
zisteniami okresného súdu, ktoré neboli predmetom odvolania prokurátora, vychádzal zo skutkového
stavu ustáleného okresným súdom v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorý naďalej zostáva
rozhodný na posúdenie otázky viny a ďalších nadväzujúcich výrokov. Preto boli splnené podmienky na
postup, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci.

S poukazom na skutkové zistenia okresného súdu prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku,
vrátane vyššie vyslovených právnych úvah odvolacieho súdu, odvolací súd dospel k záveru, že
obžalovaný sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a súčasne
inému úmyselne ublížil na zdraví. Preto odvolací súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) v súbehu s prečinom ublíženia na

zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zák. (v znení zákona č. 40/2024 Z.z.), ktorého znaky skutkových podstát
boli naplnené konaním obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu odvolací súd prihliadol na doterajší spôsob života obžalovaného,
z registra trestov vyplývajúce zrejmé sklony páchať úmyselnú trestnú činnosť, výlučnú danosť

priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov) a § 37 písm. m)
Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený), úmyselnú formu konania obžalovaného a skutočnosť, že
tresty sa ukladali v novej trestnej sadzbe, ktorej dolná hranica nebola zvýšená. Vzhľadom k týmto
okolnostiam, ktoré svedčia o neúcte obžalovaného k chráneným záujmov a o podstatne sťaženej
možnosti jeho nápravy, ku ktorej nedopomohli ani minulosti opakovane ukladané nepodmienečné tresty

odňatia slobody, odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák. možno
dosiahnuť jedine nepodmienečným trestom odňatia slobody ako nevyhnutným prostriedkom na ochranu
spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Preto odvolací súd obžalovanému uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá účelu
trestu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Tr. zák. tak z pohľadu represívnej ako aj preventívnej funkcie trestu.

Na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolací súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods.
2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V prejednávanej trestnej veci bol stíhaný trestný čin spáchaný v súbehu s trestným činom, pre ktorý
bol obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.9.2023 sp. zn.
25T/12/2024. Preto odvolací súd podľa § 42 ods. 1 v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému
trest odňatia slobody ako súhrnný trest, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého týmto skorším

rozsudkom, vrátane ostatných naň nadväzujúcich rozhodnutí.

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti so svojou
závislosťou na alkohole, ktorá bola konštatovaná v znaleckom posudku súdneho znalca z odboru
psychiatra. Na podklade týchto skutkových zistení odvolací súd s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods.

3 Tr. zák., podľa ktorého sa ochranné opatrenie ukladá podľa zákona účinného v čase rozhodnutia, za
splnenia podmienok podľa § 73 ods. 2 písm. c) a § 74 ods. 1 Tr. zák. bol povinný uložiť obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie ústavnom formou.

V preskúmavanom prípade odvolací súd vychádzal z okresným súdom správne ustáleného skutkového

stavu, ktorý bol podstatný aj pre rozhodnutie o nárokoch poškodených na náhradu škody. Odvolací súd
preto pri stotožnení sa so správnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku aj v tejto časti rozhodol
o uplatnených nárokoch poškodených rovnako ako okresný súd.Keďže odvolací súd v konečnom dôsledku dospel k záveru o danosti iného odvolacieho dôvodu
oprávňujúceho zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.