Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125200220
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125200220.1

Uznesenie

Okresný súd v Trnave v právnej veci žalobcu: V-STAV TRSTICE, s.r.o., IČO: 36 255 386, so sídlom:
925 42 Trstice 1304, v zast.: CREDIS Law s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom: Plynárenská 1, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanému: IC Holding, s.r.o., IČO: 50 346 342, so sídlom:
Bratislavská 29, 917 02 Trnava, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 09.01.2025 domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým žiadal zriadiť vo svoj prospech záložné právo na bankový účet žalovaného IC Holding,
s.r.o. vedený v Československá obchodná banka, a.s., IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na

zabezpečenie zaplatenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 479.362,00 Eur a o nároku na
náhradu trov konania navrhol rozhodnúť tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tak, že mesto Galanta ako verejný obstarávateľ, vyhlásilo dňa
24.09.2020 verejné obstarávanie na predmet zákazky: „Výstavba nájomných bytových domov - Mesto
Galanta“, a to na základe výzvy na predkladanie ponúk zverejnenej vo vestníku Úradu pre verejné

obstarávanie pod č. 201/2020 zo dňa 25.09.2020. Predmetom zákazky sú podľa Oddielu II, bod II.1.4) a
bod II.2.4) výzvy „stavebné práce na výstavbe nájomných bytových domov v meste Galanta“ v celkovej
predpokladanej hodnote obstarávania 4.716.472,58 Eur bez DPH (ďalej len „zákazka“). Mesto Galanta
v súvislosti so zákazkou dňa 06.07.2021 uzatvorilo s odporcom ako úspešným uchádzačom zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „ZBZ“) na predmet zákazky, ktorej predmetom bolo vybudovanie 6
bytových domov so 72 nájomnými bytmi a prislúchajúce technické vybavenie a príslušenstvo, pričom

celková hodnota obstarávania bola určená vo výške 4.499.467,09 EUR bez DPH (ďalej len „nájomné
byty“). Dodatkom č. 2 došlo k navýšeniu kúpnej ceny v zmysle ZBZ z dôvodu nevyhnutnosti zmeny
stavby pred dokončením (realizácie prác naviac s odpočtom prác, ktoré nie je možné vykonať), a to na
sumu vo výške 4.966.267,12 Eur bez DPH. Medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako
objednávateľom bola dňa 08.07.2021 uzatvorená zmluva o dielo č. 012021V_STAV zo dňa 08.07.2021
(ďalej len „zmluva o dielo“), ktorej predmetom bola výstavba nájomných bytových domov - Galanta

vrátane technického vybavenia a príslušenstva. Predmetom zmluvy o dielo bola faktická výstavba
nájomných bytov ako predmetu zákazky navrhovateľom ako zhotoviteľom, ktorý bol súčasne v pozícií
subdodávateľaodporcu,atozacelkovúcenudielavovýške4.075.980,00EurbezDPH.Následnemedzi
stranami v súlade s ustanovením čl. 2 bod 2.1.7 dodatku č. 1 zmluvy o dielo zo dňa 28.01.2022 (ďalej len
„dodatok k zmluve o dielo“) došlo medzi Navrhovateľom a odporcom k dohode o vykonaní naviac prác
a zvýšení ceny diela o sumu vo výške 429.456,03 Eur bez DPH. Cena za dielo podľa zmluvy o dielo v

znení jej dodatkov patriaca za vykonanie diela vo forme nájomných bytov pre navrhovateľa predstavuje
spolu sumu vo výške 4.505.436,03 Eur. Nájomné byty boli zo strany navrhovateľa dokončené riadnea včas v dohodnutom termíne v súlade s projektovou dokumentáciou a podmienkami zmluvy o dielo
v znení jej dodatku, a to bez akýchkoľvek vád a nedorobkov. Napriek zhotoveniu nájomných bytov
v zmluvne dohodnutom termíne odporca navrhovateľa na prevzatie diela v podobe nájomných bytov

po ich riadnom a včasnom dokončení vôbec nevyzval, čím sa ako veriteľ dostal od 01.10.2022 do
omeškania s prevzatím nájomných bytov. K finálnemu a odovzdaniu nájomných bytov odporcom od
navrhovateľa došlo až dňa 10.12.2024, čo je viac ako 2 roky po termíne zhotovenia nájomných bytov
zo strany navrhovateľa, a to výlučne z dôvodov na strane odporcu (resp. odporcovi pričítateľných
dôvodov) ako objednávateľa podľa zmluvy o dielo. Z uvedeného vyplýva, že dielo bolo viac ako

2 roky riadne zhotovené, pričom odporca dielo napriek jeho povinnosti neprevzal. Podľa bodu 2.2
dodatku k zmluve o dielo platí, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že čl. IV. ods. 1 zmluvy o dielo,
ktorý znie nasledovne:1.Zhotoviteľ uskutoční plnenie zmluvy v týchto termínoch: termíny realizácie:
začiatok prác: 19.07.2021, ukončenie prác: 24.01.2022, vypratanie staveniska: 24.01.2022, sa v zmysle
tohto dodatku mení za nasledovné znenie: termíny realizácie: začiatok prác: 01.07.2021, ukončenie
prác: 30.09.2022,vypratanie staveniska: 30.09.2022“. Podľa čl. VI. bod. 7. Zmluvy o dielo platí, že:

„Právoplatné protokolárne odovzdanie a prevzatie diela medzi zhotoviteľom a objednávateľom prebehne
v dvoch fázach a to „Čiastkovým odovzdaním“ a „Finálnym protokolárnym odovzdaním“. Čiastkové
odovzdanie prebehne po ukončení prác zhotoviteľom formou obojstranne písomne potvrdeného zápisu
do stavebného denníka a to v súlade s čl. V., ods. 3. Finálne odovzdanie prebehne po ukončení
všetkých zmluvných úkonov odovzdania a prevzatia diela medzi objednávateľom a investorom diela.

Objednávateľ písomne vyzve zhotoviteľa k finálnemu odovzdaniu diela.“ [...] „Dielo sa považuje za riadne
dokončené zo strany zhotoviteľa len v tom prípade, že dielo je dokončené, sú splnené všetky podmienky
zhotovenia diela vyplývajúce z tejto zmluvy a jej príloh a sú zo strany zhotoviteľa odstránené všetky
zistené vady a nedorobky.“ V zmysle bodu 2.2 dodatku3 bol (v nadväznosti na uzavretie dodatku k ZBZ
medzi mestom Galanta a odporcom) dohodnutý medzi stranami zmluvy o dielo nový termín zhotovenia

nájomných bytov (t. j. ukončenie prác a vypratanie staveniska), a to 30.09.2022. Podľa článku VI.
ods. 7 zmluvy o dielo k odovzdaniu a prevzatiu diela vo forme nájomných bytov malo dôjsť v dvoch
fázach, a to čiastkovým odovzdaním a finálnym protokolárnym odovzdaním. Finálne odovzdanie malo
prebehnúť po ukončení všetkých zmluvných úkonov odovzdania a prevzatia diela medzi odporcom
ako objednávateľom a mestom Galanta ako investorom diela. Navrhovateľ nájomné byty zhotovil v

súlade so zmluvou o dielo v termíne realizácie, t. j. do 30.09 2022. O uvedenom okrem iného svedčia
návrhy na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu zo dňa 24.10.2022 (ďalej len „návrhy na
vydanie kolaudačného rozhodnutia“), ktorý podali odporca na mesto Galanta. Kolaudačné konanie bolo
bezprostredne po zhotovení nájomných bytov aj začaté, o čom svedčí oznámenie o začatí kolaudačného
konania a nariadenie ústneho konania zo dňa 27.10.2022 a oznámenie o začatí kolaudačného konania

a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 09.11.2022. Podaním návrhov na vydanie kolaudačného
rozhodnutia odporca potvrdil, že nájomné byty boli v termíne zhotovenia riadne zhotovené a boli
pripravené na finálne protokolárne odovzdanie. K finálnemu protokolárnemu odovzdaniu však nedošlo
výlučne z dôvodov na strane odporcu, ktorý si nesplnil svoju povinnosť vyzvať navrhovateľa na finálne
odovzdanie nájomných bytov. To aj napriek tomu, že v návrhoch na vydanie kolaudačného rozhodnutia

uvádza dátum odovzdania a prevzatia stavby do 11/2022. K výzve na finálne protokolárne odovzdanie
zo strany odporcu pravdepodobne nedošlo aj z dôvodu na strane zmluvného partnera odporcu, ktorým
je mesto Galanta, konkrétne nezabezpečenia vlastníckeho práva k pozemku tvoriaceho príjazdovú
cestu k nájomným bytom a vybudovania križovatky, ktorá však nebola súčasťou zmluvy o dielo ani
zákazky a ani dôvodom pre neprevzatie nájomných bytov od navrhovateľa. odporca nevyvíjal voči

mestu Galanta žiadne kroky, ktoré by odovzdanie nájomných bytov odporcovi od navrhovateľa urýchlili.
Odporca ako vlastník nájomných bytov preto až do dňa 10.12.2024 (t. j. viac ako 2 roky po riadnom
zhotovení stavby) špekulatívne protokolárne neprevzal dielo nájomných bytov od navrhovateľa, a to
pravdepodobne okrem iného tiež z dôvodu, aby nemusel vynakladať náklady na ich údržbu. Navrhovateľ
podotýka, že kolaudácia nebola podmienkou zhotovenia a odovzdania diela nájomných bytov podľa

zmluvy o dielo a ani povinnosťou navrhovateľa. Kolaudácia nájomných bytov bola povinnosťou odporcu,
pričomnavrhovateľmalpovinnosťnájomnebytyvýlučnelenzhotoviť.Vobdobízhotoveniadielavoforme
nájomných bytov, t. j. september 2022, došlo len k čiastkovým odovzdaniam stavby a dokumentácie,
avšak nie stavby nájomných bytov ako celku bez akéhokoľvek pričinenia navrhovateľa. O riadnom
zhotovení stavby svedčia aj záväzné stanoviská vydané v kolaudačnom konaní resp. konaniach

vedených v súvislosti s výstavbou nájomných bytov. Navrhovateľ má za to, že z dôvodu odmietnutia
prevzatiadielazostranyodporcuodnavrhovateľasadostalodporcadoomeškania.Navrhovateľzhotovil
nájomné byty riadne a včas, pričom odporca ich neprevzal v zmluve o dielo dohodnutom termíne
30.09.2022. Objednávateľ bol zároveň až do prevodu nájomných bytov do vlastníctva mesta Galantavlastníkom nájomných bytov, ktorý bol okrem iného z titulu omeškania povinný znášať náklady na ich
údržbu. Odporca napriek vyššie uvedenému nechal navrhovateľa od októbra 2022 starať sa o nájomné
byty, vynakladať ďalšie finančné prostriedky na údržbu, stráženie a poistenie nájomných bytov, ako

aj znášať zvýšené náklady spočívajúce v navýšených úrokoch navrhovateľovi poskytnutého úveru na
financovanie nájomných bytov z dôvodu nemožnosti odovzdať nájomné byty v zmluvne dohodnutom
termíne. Navrhovateľovi tak okrem iného vznikli dodatočné náklady v súvislosti s nájomnými bytmi
(ktorých zapísaným vlastníkom v katastri nehnuteľnosti bol odporca), ktoré ku dňu 31.10.2024 boli
vyčíslené na sumu minimálne vo výške 787.152,25 Eur. Vysporiadaním týchto nákladov navrhovateľovi

sa odporca odmietol bližšie zaoberať. Navrhovateľ má za to, že odporca konal pri uzatváraní zmluvy
o dielo a jej plnení (resp. neplnení) v rozpore s poctivým obchodným stykom. Navrhovateľ má za to,
že nepoctivé konanie odporcu vychádza aj zo samotného obsahu zmluvy o dielo, ktorá je výrazne
jednostranná a orientovaná v prospech odporcu. Nevyváženosť týchto práv a povinností je v zjavnom
rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Vo vzťahu k zjavnej nevýhodnosti zmluvy
o dielo demonštratívne poukazujeme na nasledovné podstatné skutočnosti. Vo vzťahu k odovzdaniu

a prevzatiu diela poukazujeme na čl. IV. ods. 7 zmluvy o dielo, ktorý upravuje čiastkové odovzdanie a
finálne protokolárne odovzdanie. Čiastkové odovzdanie prebehne podľa predmetného ustanovenia po
ukončení prác navrhovateľom, a to formou obojstranne písomne potvrdeného zápisu do stavebného
denníka. Finálne odovzdanie má však prebehnúť až na základe výzvy odporcu, a to až potom, ako
prebehne odovzdanie medzi odporcom a mestom Galanta. Túto podmienku je nevyhnutné považovať za

nezmyselnú, a preto neplatnú, nakoľko odovzdanie diela odporcom mestu Galanta nemôže predchádzať
odovzdaniu diela nájomných bytov navrhovateľom ako zhotoviteľom odporcovi ako objednávateľovi.
Vo vzťahu k spôsobu úhrady ceny za dielo poukazujeme na to, že spôsob úhrady ceny za dielo
nájomných bytov a jej splatnosť bola v čl. VIII. ods. 1 zmluvy o dielo, ktorú pripravoval odporca,
dohodnutá tak, že „úhrada ceny diela bude uskutočnená do 3 pracovných dní po pripísaní všetkých

finančných prostriedkov od investora stavby: mesta Galanta, ktorý uhradí dielo z úveru zo ŠFRB, dotácie
z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a z vlastných zdrojov.“ Z uvedeného je zrejmé,
že splatnosť úhrady ceny za dielo nájomných bytov v zmysle predmetného ustanovenia je viazaná
na pripísanie finančných prostriedkov na účet odporcu od tretích strán (t. j. mesta Galanta, Štátneho
fondu rozvoja bývania a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja), čo je v rozpore so

zákonom. Navrhovateľ má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že čl. VIII. ods. 1 zmluvy o dielo je
neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Neplatnosť ustanovenia
čl. VIII. ods. 1 zmluvy o dielo obsahujúceho dohodu o splatnosti ceny diela potvrdzujú aj závery rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 09.10.2008, sp. zn. 32Cdo/2999/2008, v zmysle ktorého:
„Jednou zo základných zásad vyjadrujúcich požiadavku dobrých mravov, z ktorých vychádza právna

úprava obchodných záväzkových vzťahov je, že odplatné plnenie sa poskytuje za odplatu. Dojednanie
účastníkov právneho vzťahu, ktoré by túto zásadu popieralo (napríklad tým, že by pripúšťalo možnosť
prijať odplatné plnenie bez poskytnutia odplaty, bez toho, aby pre to bol právom akceptovateľný dôvod),
by sa priečilo dobrým mravom a bolo by podľa § 39 Obč. zák. neplatné. Tak tomu bolo aj v tejto veci.
Ak mala byť podľa čl. VI. zmluvy splatnosť ceny diela viazaná na skutočnosť, až tretia osoba v rámci

iného záväzkového vzťahu poskytne objednávateľovi (žalovanému) platbu, môže dôjsť k situácii (a v
danej veci k nej aj došlo), že tretia osoba objednávateľovi nezaplatí a pohľadávka zhotoviteľa diela
(žalobkyne) na zaplatenie ceny diela sa nikdy nestane splatnou a teda vymáhateľnou. V dôsledku toho
nastane stav, že hoci objednávateľ (žalovaný) prijal od zhotoviteľa (žalobkyne) odplatné plnenie, nebude
povinný zaň poskytnúť odplatu. Preto zmluvné dojednanie účastníkov, ktoré taký stav pripúšťa, sa prieči

dobrým mravom, a preto je podľa § 39 Obč. zák. neplatné.“ Navrhovateľ nepoctivé konanie odporcu vidí
tiež v skutočnosti, že odporca ako zmluvná strana v omeškaní s prevzatím diela nechal navrhovateľa
od októbra 2022 starať sa o nájomné byty a vynaložiť náklady v minimálnej výške 787.152,25 Eur,
ktoré navrhovateľ špecifikuje bližšie v bode 22. tohto návrhu vyššie. Vzhľadom na vyššie uvedené má
navrhovateľ za to, že uzavretím zjavne nevýhodnej zmluvy o dielo a následným konaním odporcu pri

jej porušovaní bolo umožnené odporcovi zneužiť svoje postavenie ako objednávateľa a vyhnúť sa tak
plneniu Zmluvy o dielo najmä tým, že (i) bezdôvodne odďaľoval prevzatie diela od navrhovateľa, a (ii)
odmietal úhradu ceny za dielo, (iii) ako vlastník nájomných bytov, ktorý bol zároveň v omeškaní s ich
prevzatím od navrhovateľa nechal navrhovateľa znášať náklady, ktoré vznikli z dôvodu oneskoreného
prevzatia nájomných bytov a z dôvodu ich údržby. Pre úplnosť, nájomné byty sú v súčasnosti už

odovzdané a zapísané vo vlastníctve mesta Galanta v podiele 1/1 k celku, vedené Okresným úradom
Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres Galanta, obec Galanta, katastrálne územie B.. Ako už
navrhovateľuviedolvbode8.vyššie,ztituluzmluvyodielomuvznikolnároknazaplateniesumyvovýške
4.505.436,03Eurododporcu.Sumavovýške3.000.000,00Eurbolanavrhovateľoviuhradenásplatenímúveru podľa zmluvy o úvere vo výške 3.000.000,00 Eur priamo ČSOB, a to platbami pripísanými na
účet ČSOB dňa 09. septembra 2024 a 10. septembra 2024. Na základe splatenia tejto časti došlo
aj k výmazu záložného práva č. 0828/21/08632 v znení neskorších dodatkov. Zostatok pohľadávky

navrhovateľa voči odporcovi z titulu úhrady ceny za dielo v zmysle zmluvy o dielo bola suma vo výške
1.505.436,06 Eur. Keďže odporca bol viac ako dva roky v omeškaní s prevzatím nájomných bytov
od navrhovateľa podľa zmluvy o dielo a odmietal navrhovateľovi uhradiť cenu za dielo, navrhovateľ
sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie. Odporca sa k celej výstavbe nájomných bytov postavil
len ako sprostredkovateľ, ktorého nezaujímali zvýšené náklady, t. j. škoda spôsobená navrhovateľovi,

a to dokonca ani zvýšené náklady, ktoré vznikli v priebehu výstavby z dôvodu inflácie, kedy došlo k
výraznémunárastucienstavebnýchmateriálovatakfaktickyajcenydielanájomnýchbytov.Navrhovateľ
financoval výstavbu nájomných bytov prostredníctvom úveru od spoločnosti Československá obchodná
banka, a.s. (ďalej len „ČSOB“) vo výške 3.000.000,00 Eur, ktorý musel štyrikrát predlžovať v dôsledku
neprevzatia nájomných bytov zo strany odporcu a platiť úroky z omeškaného splatenia (niekedy aj
vo výške cca 50.000,00 Eur mesačne), pričom za splatenie úveru ručil ako fyzická osoba. Okrem

uvedeného, navrhovateľ bol nútený si vziať tiež kontokorentný úver v UniCredit Bank Czech Republic
andSlovakia,a.s.,pobočkazahraničnejbanky(ďalejlen„UniCredit“)vovýške750.000,00Eurzaúčelom
financovania výstavby nájomných bytov a ich dokončenia v časoch inflačných tlakov a extrémneho
zvýšenia nákupnej ceny stavebného materiálu. Ani v uvedenom prípade odporca nevyvinul dostatočné
úsilie, aby svojmu zmluvnému partnerovi, navrhovateľovi, dojednal primerané navýšenie kúpnej ceny

a vykompenzoval zvýšené náklady navrhovateľa ako zhotoviteľa. Navrhovateľ bol z vyššie uvedených
dôvodov neschopný splácať svoje záväzky, v dôsledku čoho boli voči nemu vedené viaceré exekúcie,
pričom mu boli v rámci exekúcii vedených voči nemu zablokovaný jeho hnuteľný majetok, t. j. napr.
motorové vozidlá. Navrhovateľ má za to, že zo strany odporcu pri plnení zmluvy o dielo ide o konanie,
ktoré je v zjavnom rozpore s poctivým obchodným stykom. Vzniknutá nepriaznivá finančná situácia

navrhovateľa vyplýva teda zo skutočnosti, že: (i) navrhovateľ bol povinný predlžovať splatnosť úveru
v ČSOB v zmysle zmluvy o úvere vo výške 3.000.000,00 Eur, kde bol v zmysle dodatku k zmluve
o dielo aj ručiteľom ako fyzická osoba, pričom bol v súvislosti s poskytnutým úverom nútený splácať
navýšené úroky a viackrát mu hrozila platobná neschopnosť, (ii) navrhovateľ bol nútený vziať si na
financovanie zvýšenej ceny stavebných nákladov ďalší úver vo výške 750.000,00 Eur v UniCredit,

ktorý mu nikto do dnešného dňa žiadnym spôsobom nekompenzoval, pričom úver doteraz nie je
splatený, (iii) odporca nechal navrhovateľa od októbra 2022 starať sa o nájomné byty, vynakladať ďalšie
finančné prostriedky na údržbu, stráženie a poistenie nájomných bytov, ako aj znášať zvýšené náklady
spočívajúce v navýšených úrokoch navrhovateľovi poskytnutého úveru na financovanie nájomných
bytov, a to minimálne vo výške 787.152,25 Eur, (iv) navrhovateľ mal v októbri 2024 už na účte

viacero exekúcii, ktoré viedli okrem iného k zablokovaniu jeho motorových vozidiel a ohrozeniu jeho
podnikateľskej činnosti. V dôsledku vyššie uvedených skutočností dňa 25.10.2024 v ranných hodinách
(cca 9:00 hod. a 10:00 hod.) Navrhovateľ podpísal dohodu o urovnaní, (ďalej len „dohoda o urovnaní“),
ktorá bola pripravená a predložená navrhovateľovi odporcom, a ktorou mali strany zmluvy o dielo, t.
j. navrhovateľ a odporca, vysporiadať vzájomné nároky vyplývajúce zo zmluvy o dielo. Navrhovateľ

má za to, že dohoda o urovnaní je absolútne neplatná. Keďže vlastníkom nájomných bytov v čase
podpisu dohody o urovnaní už bolo mesto Galanta a zároveň v septembri 2024 došlo k vyplateniu úveru
navrhovateľa v ČSOB vo výške 3.000.000,00 Eur, navrhovateľ v čase uzavretia dohody o urovnaní
evidoval voči odporcovi (i) pohľadávku vo výške 1.505.436,06 Eur z titulu doplatenia ceny za dielo podľa
zmluvy o dielo, (ii) pohľadávku minimálne vo výške 787.152,25 Eur z titulu škody, ktorá navrhovateľovi

vznikla z dôvodu omeškania odporcu s prevzatím diela a vynaložené náklady v súvislosti s nájomnými
bytmi, a (iii) pohľadávku vo výške minimálne 750.000,00 Eur z titulu úveru na financovanie zvýšenej
ceny stavebných nákladov. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ bol strana zmluvy o dielo, ktorej vznikli
v súvislosti s touto zmluvou nároky voči odporcovi z titulu jeho omeškania s prevzatím nájomných bytov
od navrhovateľa a zvýšených nákladov na výstavbu nájomných bytov, ktoré ho dostali do nepriaznivej

finančnej situácie, odporca po obdŕžaní finančných prostriedkov od tretích strán odmietal zvyšok ceny
o dielo vo výške 1.505.436,06 Eur navrhovateľovi uhradiť. Úhradu doplatku ceny za dielo odporca
podmienil podpisom zjavne nevýhodnej dohody o urovnaní, ktorou mali byť vysporiadané okrem iného
údajné nároky odporcu vo výške 2.303.791,79 Eur bližšie špecifikované v prílohe č. 1 dohody o urovnaní.
Tieto údajné nároky odporcu pritom nemajú žiadny právny základ, nie sú ani bližšie odôvodnené a

navrhovateľovi neboli žiadnym spôsobom preukázané. Podľa článku II. neplatnej dohody o urovnaní
sa mal nárok navrhovateľa na zaplatenie doplatku ceny za dielo vo výške 1.505.436,06 Eur započítať
voči údajnému nároku odporcu voči navrhovateľovi vo výške 479.362,00 Eur, pričom odporca sa mal
vzdať zvyšného údajného nároku voči navrhovateľovi vo výške 1.824.429,79 Eur. Navrhovateľovi malabyť podľa článku II. bod. 5. dohody o urovnaní uhradená zvyšná časť ceny za dielo ponížená a fiktívnu
pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi, vo výške 1.026.074,03 Eur. Vyplatenie uvedenej ceny za dielo
vo výške 1.026.074,03 Eur podmienil odporca podpísaním dohody o urovnaní. Navrhovateľ vzhľadom

na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a povinnosť bezodkladne vyplatiť splatné záväzky voči tretím
subjektom (vrátane bežiacich exekúcii) dohodu o urovnaní napriek jej zjavnej nevýhodnosti podpísal.
Navrhovateľ súčasne dodáva, že odporca si bol vedomý nepriaznivej finančnej situácie navrhovateľa.
V deň podpísania dohody o urovnaní konateľ odporcu, C. D., išiel do ČSOB banky, kde zadal (i) v
čase 11:22 hod. urgentný príkaz na úhradu sumy vo výške 875.000,00 Eur (ďalej len „platba 1“), a

(ii) v čase 11:30 hod. príkaz na úhradu sumy vo výške 151.074,03 Eur (ďalej len „platba 2“) na účet
navrhovateľa, podľa podmienok neplatnej dohody o urovnaní. Po pripísaní peňažných prostriedkov
na účet navrhovateľa v zmysle neplatnej dohody o urovnaní navrhovateľ bezodkladne zadal príkazy
na úhradu splatných záväzkov voči tretím osobám, o čom svedčia jednotlivé položky výpisu z účtu
navrhovateľa.Vzhľadomnavyššieuvedenénavrhovateľzdôvoduneplatnostidohodyourovnaníeviduje
voči odporcovi pohľadávku vo výške 479.362,00 Eur z titulu neuhradenej ceny za dielo podľa zmluvy

o dielo (ďalej len „nárok“). Suma vo výške 479.362,00 Eur predstavuje rozdiel medzi cenou za dielo,
ktorá mala byť navrhovateľovi uhradená podľa zmluvy o dielo navýšenej o práce naviac vo výške
4.505.436,03Eurauhradenoucenouzadielovovýškespolu4.026.074,03Eur.Navrhovateľmázato,že
dohoda o urovnaní je neplatná z dôvodu nedostatku náležitosti právneho úkonu, konkrétne jeho slobody,
vážnosti a určitosti. Právny úkon vo všeobecnosti trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod

nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník
vedel a aj to využil. V danom prípade podľa navrhovateľa bol z jeho strany úkon vykonaný ako následok
psychického donútenia, a to prostredníctvom tzv. bezprávnej vyhrážky (vis compulsiva). Bezprávnou
vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého je konajúci prinútený vykonať svoj
prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej druh a intenzitu. V danom prípade

existencia bezprávnej vyhrážky spočíva najmä v podmienení úhrady zníženého doplatku ceny za dielo
oproti doplatku ceny za dielo, na ktorú mal navrhovateľ právny nárok, uzavretím zjavne nevýhodnej
dohody o urovnaní v čase, kedy bol navrhovateľ na úhrade hoci aj len zníženého doplatku ceny za
dielo existenčne závislý. Právny úkon nie je vo všeobecnosti vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych
okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy

občianskehoprávaspájajú.Nedostatokvážnostivôlesaprejavujetým,žesapriprávnomúkonezdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje alebo vôľa, ktorá síce existuje, avšak v inej kvalite, než
to ukazuje jej prejav. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa okrem iného zaraďujú prípady vnútornej
výhrady a predstieraných právnych úkonov (simulácie). Navrhovateľ týmto uvádza, že uzavretie dohody
o urovnaní bez bližšieho oboznámenia sa s jej obsahom z jeho strany bola nevyhnutnosť splniť svoje

existujúce záväzky po splatnosti voči tretím stranám bez toho, aby bol skutočne uzrozumený s tým, aké
právne následky sa s uzavretím dohody o urovnaní spájajú. Právny úkon je vo všeobecnosti neurčitý,
a teda nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný
je jeho vecný obsah – a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím
výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo jeho dispozitívnych ustanovení.

Navrhovateľ týmto uvádza, že obsah dohody o urovnaní nie je dostatočne zrejmý, keďže (i) dohoda o
urovnaní v prílohe č. 1 špecifikuje údajné nároky odporcu voči navrhovateľovi, o ktorých nemá vôbec
vedomosť a nie sú dostatočne špecifikované (odporcom nikdy neboli vyčíslené a voči navrhovateľovi
uplatnené), a (ii) dohoda o urovnaní nezohľadňuje oprávnené nároky navrhovateľa uvedené vyššie,
konkrétne navýšené náklady na výstavbu diela vo výške minimálne 787.152,25 Eur a úver v UniCredit

na financovanie zvýšenej ceny stavebných nákladov vo výške 750.000,00 Eur. Dohoda o urovnaní je
teda postihnutá tiež neurčitosťou právneho úkonu. Okrem neplatnosti dohody o urovnaní podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka z titulu nesplnenia náležitosti právneho úkonu má navrhovateľ tiež za to,
že dohoda o urovnaní je neplatná aj pre jej rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľ vidí rozpor s dobrými
mravmi v konkrétnych okolnostiach predchádzajúcich uzavretiu dohody o urovnaní, kedy odporca (i)

uzavrel zjavne jednostranne výhodnú zmluvu o dielo vo svoj prospech na úkor navrhovateľa, (ii) porušil
svoju povinnosť prevziať zhotovené dielo nájomných bytov od navrhovateľa po jeho dokončení, (iii)
nezabezpečil dojednanie zvýšenia ceny diela s mestom Galanta, čo viedlo k vzniku nákladov na strane
navrhovateľa a vzatiu úveru vo výške 750.000,00 Eur v UniCredit, ktorý do dnešného dňa nie je splatený
(iv) nechal navrhovateľa starať sa o dielo a vynakladať na neho zvýšené náklady minimálne vo výške

787.652,00Eurnapriektomu,žetobolpráveodporca,ktorýbolvomeškanísprevzatímnájomnýchbytov
abolichvlastníkompovinnýmsaonestaraťaudržiavaťich,(v)využilzlúfinančnúsituáciunavrhovateľa,
v dôsledku ktorej ho donútil podpísať zjavne nevýhodnú dohodu o urovnaní, ktorou podmienil vyplatenie
zníženého doplatku ceny za dielo. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že zmluva odielo je absolútne neplatným právnym úkonom. Preto navrhovateľovi vznikol nárok na doplatenie sumy
vo výške 479.362,00 Eur z titulu doplatku ceny za dielo. V súlade s vyššie popísaným skutkovým
stavom má navrhovateľ za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Splnenie zákonných podmienok odôvodňuje navrhovateľ nasledovne: V
danom prípade má navrhovateľ za to, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Obava vyplýva
zo súčasného skutkového stavu a najmä z toho, že (i) odporca nevlastní žiaden nehnuteľný majetok
a nemá žiadnych zamestnancov, (ii) v prípade úspešného uplatňovania nároku na zaplatenie sumy vo
výške 479.362,- EUR za účelom doplatenia ceny za dielo ako aj nároku na zaplatenie sumy minimálne

vo výške 1.537.652,00 Eur z titulu zvýšených nákladov na dielo (bližšie špecifikovaných v bode 41.
tohto návrhu) bude vážne ohrozená podnikateľská činnosť odporcu z dôvodu neschopnosti uhrádzať
záväzky v lehote splatnosti vzhľadom na výšku nárokov, (iii) odporca nevlastní likvidný majetok, ktorý
by odôvodňoval uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v prípade úspešného uplatňovania nárokov, (iv)
z verejných zdrojov vyplýva, že spoločnosť odporcu sa aktuálne nachádza v kríze, t. j. spoločnosť
odporcu je v úpadku alebo jej úpadok hrozí, keďže pomer vlastného imania a záväzkov je 2 ku 100

(resp. 0,02), menej ako 8 ku 100. Uvedený stav podľa navrhovateľa jednoznačne osvedčuje, že v
danom prípade existuje hrozba, že exekúcia na odporcu by v prípade úspešného uplatňovania nárokov
navrhovateľa voči odporcovi bola ohrozená. Navrhovateľ osvedčuje opodstatnenosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť dočasná ochrana tým, že navrhovateľovi vznikol nárok na doplatenie ceny za dielo vo
výške 479.362,00 Eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi cenou za dielo, ktorá mala byť navrhovateľovi

uhradená podľa zmluvy o dielo navýšenej o práce naviac vo výške 4.505.436,03 Eur a uhradenou
cenou za dielo vo výške 4.026.074,03 Eur. Nárok na doplatenie sumy vo výške 479.362,00 Eur vznikol
navrhovateľovi z dôvodu, že uzavretá dohoda o urovnaní je absolútne neplatná. V nadväznosti na
skutočnosti popísané v tomto návrhu sa navrhovateľ domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým sa odporcovi ako vlastníkovi bankového účtu zriadi v prospech navrhovateľa záložné právo na

vymoženie jeho existujúcej pohľadávky špecifikovanej v bode 62. tohto návrhu vyššie. Navrhovateľ má
za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru,
keďže jediným poškodeným subjektom v danom prípade je navrhovateľ a záložné právo zabezpečí
úhradu pohľadávky, na ktorú mu preukázateľne vznikol nárok. Navrhovateľ sa domáha zriadenia
záložného práva na bankový účet odporcu, ktorý predstavuje spôsobilý predmet záložného práva, keďže

ide o prevoditeľné právo odporcu k prostriedkom na účte v banke.
3. Spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca predložil návrhy kolaudačného
rozhodnutia na stavbu zo dňa 24.10.2022 – 3x, oznámenie o začatí kolaudačného konania a nariadenie
ústneho konania zo dňa 27.10.2022, výzvu na predkladanie ponúk č. 33150 – WYP, informáciu
o výsledku verejného obstarávania č. 35134 – IPP, zmluvu o dielo zo dňa 08.07.2021, dodatok č. 1.

zmluvy o dielo zo dňa 28.01.2022, zoznam odovzdaných dokladov zo dňa 11.11.2022 – 2x, zoznam
odovzdaných dokladov zo dňa 23.11.2022, zoznam odovzdaných dokladov zo dňa 11.11.2022, protokol
o odovzdávaní a prevzatí diela zo dňa 10.12.2024 – 4x, záväzné stanovisko Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva so sídlom v Galante ku kolaudácii stavby „Nájomné byty Galanta“ zo dňa
22.11.2022, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Trnava zo dňa 23.11.2022, stanovisko

Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Galante zo dňa 14.02.2023, stanovisko
Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Galante zo dňa 28.06.2024, platobný príkaz
zo dňa 25.10.2024 – 2x, výpis z účtu č. XXXXXXXXXX, výpis z databázy firiem a organizácií z webovej
stránky www.transparex.sk, informácie o výstavbe nájomných bytov zo dňa 31.10.2024, LV č. XXXX
pre kat. úz. B., výpis z bankového účtu za obdobie september 2024, zmluvu o účelovom úvere č.

0826/21/08632 zo dňa 18.01.2022, predkladanie dokumentov zo dňa 18.01.2022, dodatok č. 2. k zmluve
o účelovom úvere č. 0826/21/08632 zo dňa 10.05.2022, dodatok č. 3. k zmluve o účelovom úvere
č. 0826/21/08632 zo dňa 03.08.2022, dodatok č. 4. k zmluve o účelovom úvere č. 0826/21/08632 zo
dňa 28.03.2023, dodatok č. 5. k zmluve o účelovom úvere č. 0826/21/08632 zo dňa 22.08.2023, výpis
z NCRzp zo dňa 04.10.2022, prehľad účtu č. 562010 zo dňa 12.12.2024, prehľad účtu č. 231002 zo

dňa 12.12.2024, prehľad účtu č. 568004 zo dňa 12.12.2024, prehľad účtu č. 568004 zo dňa 15.05.2024,
prehľad účtu č. 231002 zo dňa 15.05.2024, prehľad účtu č. 562010 zo dňa 15.05.2024, upozornenie na
existujúce nedoplatky a možnosti spôsobu úhrady zo dňa 08.10.2024, rozhodnutie o predpísaní dlžnej
sumy poistného zo dňa 09.05.2024, rozhodnutie o predpísaní dlžnej sumy poistného zo dňa 11.09.2024,
výzvu na úradu nedoplatku zo dňa 20.03.2024, upomienku na zaplatenie dlžnej sumy splatnej dňa

19.05.2024, dohodu o urovnaní zo dňa 25.10.2024, potvrdenie záložného veriteľa zo dňa 12.09.2024,
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 06.07.2021, kúpnu zmluvu k stavbám, čestné vyhlásenie
uchádzača zo dňa 01.07.2021, dodatok č. 1 k zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa06.07.2021, dodatok č. 2 k zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2021 a prílohu č.
1 – celkový zmenový rozpočet.
4. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 585 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci
upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené
všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený

písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka
premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

17. Podľa § 586 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo
pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany,

môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v
prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania
nemala.18. Podľa § 587 Občianskeho zákonníka, i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené
všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť
alebopochybnosť,ibažezobsahuurovnanianepochybnevyplýva,žesaurovnanietýkaajinýchvzťahov.

19. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú
upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

20. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

21. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

22.Podľa§267ods.1Obchodnéhozákonníka,akjeneplatnosťprávnehoúkonuustanovenánaochranu
niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy
uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.

23. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia
ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

24. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného
práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj
napriek existencii skoršieho záložného práva. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako
to navrhne navrhovateľ.

25. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia zriadením záložného práva. Slúži na zamedzenie obavy z ohrozenia exekúcie, ďalej

zabezpečuje reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Treba ním rozumieť opatrenie spôsobilé
odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti
s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému
vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo
prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za

predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť
splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, jej prítomnosť však možno
posudzovať najmä z hľadiska aktivít, ktoré vyvíja povinný v súvislosti s jeho majetkom.
26. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia
je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy

vyžadujú okamžitú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný
stav. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávnenou stranou sporu naviac aspoň
osvedčené.

27. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného

práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať
výhradne peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. V zmysle §
343 ods. 3 CSP môže nastať výkon záložného práva až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi zabezpečovacou
a uhradzovacou funkciou zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane umožňuje totiž nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia aj bez podania návrhu vo veci samej a na druhej strane viaže výkon
záložného práva na existenciu pohľadávky právoplatne priznanej súdnym rozhodnutím.28. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento

peňažný nárok trvá a je dôvodný (§ 343 a 344 CSP). Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia,
nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom
je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z

konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal
navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v
dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy
zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a
právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má
vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do

majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd
by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

29. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v

rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava,
že exekúcia bude ohrozená. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo dňa 06.09.2021, v ktorom uvádza,
že z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez
nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je

potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že je procesnou
zodpovednosťou navrhovateľa preukázať súdu všetky skutočnosti potrebné k vydaniu navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia a súd nie je povinný vykonávať dokazovanie nad rámec predložených
listinných dôkazov a to ani zabezpečením dôkazov z verejných registrov. Ústavný súd Slovenskej
republiky sa citovanom rozhodnutí venoval výkladu pojmu „osvedčenie dôvodnosti“ v rámci inštitútu

neodkladného opatrenia, pričom súd analogicky a s odkazom na § 344 CSP, na výklad tohto pojmu
prihliadol v tomto konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu o
zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

30. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava

ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím
opatrením,konátak(robífaktickéaprávneúkony),ževkonečnomdôsledkumôžedôjsťksťaženiualebo
znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného
výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne
a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu.

Chýbajúceosvedčenieohrozeniaprávažalobcunemožnoničímnahradiť,lebojezákladnoupodmienkou
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

31. Súd sa dôkladne oboznámil s predloženým návrhom, uzatvorenou zmluvou o dielo,
dohodou o urovnaní a ďalším obsahom spisového materiálu, pričom podrobne preskúmal aj

okolnosti predchádzajúce uzavretiu dohody o urovnaní. V rámci posudzovaniu otázky nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia sa zameral najmä na: 1. opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená a preukázanie týchto tvrdených skutočností, 2.
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa máposkytnúťochranaapreukázanietýchtotvrdenýchskutočností(rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky,sp.zn.I.ÚS358/2021zodňa06.09.2021),3.druhnavrhovanéhozabezpečovaciehoopatrenia
a existenciu spôsobilého predmetu záložného práva.

32. Súd sa zameral na preskúmanie odôvodnenia návrhu v časti opísania rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená a na preukázanie týchto tvrdených skutočností.
Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádzal z konkrétnych skutkových okolností
prípadu a zameral sa na osvedčenie tejto obavy prostredníctvom predložených dôkazov. Žalobca

tvrdí, že žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, žiaden likvidný majetok, pričom svoje tvrdenia
nepreukázal. Nepredložil súdu lustrácie z verejných registrov, na základe ktorých sa domnieva
o neexistencii majetku žalovaného. Súd pritom zdôrazňuje, že prípadnú nemajetnosť strany je potrebné
posúdiť ako predpoklad obavy z ohrozenia budúcej exekúcie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. III. ÚS 502/2017 zo dňa 20.11.2017), avšak nepostačuje len samotné tvrdenie žalobcu
o nemajetnosti žalovaného. Žalobca ďalej len čiastočne preukázal tvrdenú skutočnosť, že v prípade

úspešného uplatňovania nároku na zaplatenie sumy z titulu ceny za vykonané dielo a sumy z titulu
náhrady škody, bude vážne ohrozená podnikateľská činnosť žalovaného, keďže nebude schopný
uhrádzať záväzky v lehote splatnosti vzhľadom na výšku nárokov. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je
možné prihliadnuť v rámci tejto argumentácie na žalobcom spomínaný nárok na náhradu škody, keďže
v tomto konaní nebol nárok z titulu vzniknutej škody preukázaný ako dôvodný, resp. judikovaný v inom

konaní. Zároveň súd dodáva, že prihliadol na predložený výpis z databázy firiem a organizácií z webovej
stránky www.transparex.sk, z ktorého vyplýva, že žalovaný nemá dlh voči poisťovniam, finančnej správe,
ďalej z neho vyplýva hodnota čistého zisku za obdobie 2023/2022, hodnota tržby za obdobie 2022/2023,
hodnota rentability aktív za obdobie 2023/2022, objem víťazných ponúk za obdobie 2022/2021, graf
zisku a tržby za obdobie od roku 2017 – 2023, index podniku v ťažkostiach, index podniku v kríze, index

efektívnosti inkasa pohľadávok, index bežnej likvidity, graf zisku pred zdanením za obdobie od roku 2017
– 2023, graf výsledku hospodárenia pred odpočítaním úrokov, daní a odpisov za obdobie od roku 2017
– 2023. Tento predložený výpis poukazuje najmä na skutočnosť, že spoločnosť má vysoký index toho,
že sa môže nachádzať v kríze a preukazuje zvýšený indikátor rizika nesplácania pohľadávok. Žalobca
v zmysle uvedeného nepreukázal tvrdené skutočnosti v časti, že existuje predpoklad, že žalovaný

nebude schopný uhrádzať svoje záväzky v lehote splatnosti, pričom mohol uskutočniť aj ďalšie lustrácie
vo verejných registroch (Register exekúcií, Obchodný vestník, finstat.sk a iné registre), predložiť ich
výsledok súdu a na základe týchto relevantných výsledkov tvrdiť vyššie uvedené skutočnosti, prípadne
preukázať,žežalovanýmáviacerýchveriteľov,ktorísiuplatňujúvočinemusplatnépohľadávky,prípadne
mohol predložiť účtovnú závierku žalovaného z verejne prístupnej Zbierky listín Obchodného registra

Okresného súdu Trnava. Keďže žalobca tak neurobil, neosvedčil hodnoverným spôsobom tvrdené
a rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, súd tak dospel k záveru,
že nie je splnený jeden z obligatórnych predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

33. Súd sa zameral na preskúmanie odôvodnenia návrhu v časti opísania rozhodujúcich skutočností

dôvodnosti a trvania peňažného nároku, pričom zistil, že žalobca sa domáha zabezpečenia peňažnej
sumy ako nároku z dohody o urovnaní, v zmysle ktorej došlo k započítaniu vzájomných splatných
pohľadávok žalobcu a žalovaného, pričom žalovaný si započítal svoju pohľadávku vo výške 479.362,00
Eur oproti žalobcovej pohľadávke, pričom žalobca tvrdí, že mu vznikol peňažný nárok vo výške
479,362,00 Eur, a to z titulu neplatnosti dohody o urovnaní. Žalobca ďalej tvrdí, že dohoda o urovnaní je

neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle,
nebol vykonaný vážne, je vo všeobecnosti neurčitý, teda nezrozumiteľný a podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže dohoda o urovnaní je v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri skúmaní existencie
dôvodnosti a trvania peňažného nároku sa primárne zameral najmä na dohodu o urovnaní, keďže z tejto
zmluvy vyplýva peňažný nárok, ktorého prípadné vymáhanie má byť zabezpečené zabezpečovacím

opatrením.

34. Podľa komentára k § 37 Občianskeho zákonníka (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2019, s. 257 – 270): Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod

nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník
vedel a aj to využil. Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého
je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej
druh a intenzitu. Vyhrážka musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania úkonu. Vyhrážka musí byťprotiprávna, t. j. jej prostredníctvom sa vynucuje niečo, čo týmto spôsobom nesmie byť vynucované.
Bezprávna vyhrážka môže pochádzať buď priamo od spolukontrahenta, ale aj od tretej osoby, o
čom spolukontrahent vedel alebo mohol vedieť, a túto situáciu využil. Právny úkon, ktorý vykonal

konajúci pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, s ňou musí byť v priamej príčinnej súvislosti. Ak osoba
podľahne bezprávnej vyhrážke len z dôvodov na svojej strane (úzkostlivosti), aj keď s prihliadnutím
na okolnosti bola vyhrážka nepatrnej intenzity, ide o platný právny úkon. Súd preskúmal predloženú
dohodu o urovnaní, pričom sa zameral na namietaný nedostatok prejavu slobody vôle, v rámci ktorej
žalobca označil ako bezprávnu vyhrážku skutočnosť, spočívajúcu v podmienení úhrady zníženého

doplatku ceny za dielo oproti doplatku ceny za dielo, na ktorú mal žalobca nárok, a to uzavretím
nevýhodnej dohody o urovnaní v čase, kedy bol žalobca od úhrady hoci aj len zníženého doplatku
ceny za dielo existenčne závislý. Z predložených listín má súd za preukázané existenciu viacerých
veriteľov a splatných pohľadávok žalobcu, avšak nemá za preukázané, že žalovaný vedel alebo mohol
vedieť o nepriaznivej finančnej situácii žalobcu a túto situáciu aj využil. V zmysle uvedeného nemá súd
za preukázané z predložených listinných dôkazov, že uzatvorená dohoda o urovnaní, ktorú žalobca

uzatvoril so žalovaným pod vplyvom bezprávnej vyhrážky (úhrada aspoň časti doplatku ceny diela, od
ktorej bol žalobca existenčne závislý) s ňou je v priamej príčinnej súvislosti. Uvedené mohol žalobca
preukázať napr. uskutočnenou komunikáciou so žalovaným.

35. Podľa komentára k § 37 Občianskeho zákonníka (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,

M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2019, s. 257 – 270): Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych
okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy
občianskehoprávaspájajú.Nedostatokvážnostivôlesaprejavujetým,žesapriprávnomúkonezdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje alebo vôľa, ktorá síce existuje, avšak v inej kvalite, než

to ukazuje jej prejav. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady,
predstieraných právnych úkonov (simulácie) a právnych úkonoch vykonaných žartom alebo v prípade
inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho nie je vážna. Vnútorná výhrada
(reservatio mentalis) je prejav vôle vykonaný s vnútorným presvedčením, aby nenastali právne následky
právneho úkonu s nádejou, že jeho následky nenastanú. Vnútorná výhrada spočíva v obmedzení

alebo podmienení vôle, ktoré nie je prejavené, prejav sa tak s vôľou čiastočne prekrýva. Simulovaný,
predstieraný právny úkon je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako vážny, ale ktorým konajúci
nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Takýto prístup zodpovedá požiadavkám
princípu právnej istoty v súkromnom práve, ako aj ochrane dôvery jeho účastníkov – ide o tzv.
poňatie prejavu vôle. Súd preskúmal predloženú dohodu o urovnaní, pričom sa zameral na namietaný

nedostatok vážnosti vôle a zistil, že nemôže akceptovať argumentáciu žalobcu, v rámci ktorej uvádza,
že uzatvoril dohodu o urovnaní, s ktorej obsahom sa bližšie neoboznámil, keďže musel splniť svoje
existujúce záväzky voči tretím stranám a nebol uzrozumený s tým, aké právne následky sa spájajú
s uzavretím dohody o urovnaní. Uvedená argumentácia nepreukazuje, že žalobca uskutočnil právny
úkon s vnútornou výhradou a s vnútorným presvedčením, aby nenastali právne následky právneho

úkonu s nádejou, že jeho následky nenastanú. Predmetnú dohodu o urovnaní žalobca riadne podpísal,
z predchádzajúcej argumentácie vyplýva, že pristúpil k predmetnej dohode z titulu svojej zlej finančnej
situácie a nevyhnutnosti uspokojenia veriteľov, z čoho vyplýva, že dohodu o urovnaní podpisoval
s vedomím a cieľom získania aspoň časti finančných prostriedkov ako doplatku ceny diela, pričom v tejto
súvislosti nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že sa neoboznámil s obsahom dohody o urovnaní.

36. Podľa komentára k § 585 Občianskeho zákonníka (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2019, s. 2215 - 2221): Dohoda o urovnaní, ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon,
musí spĺňať elementárne náležitosti právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z hľadiska určitosti jej obsahu je potrebné vymedziť, ktorý doterajší záväzok sa urovnáva a nahrádza.
Pokiaľ z obsahu dohody o urovnaní nemožno jednoznačne abstrahovať, ktoré sporné alebo pochybné
práva sú predmetom urovnania, resp. či vôľa zmluvných strán smeruje k urovnaniu iba niektorých
práv, celého záväzkového vzťahu alebo všetkých doterajších záväzkov medzi nimi, je neplatná pre
neurčitosť. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho

úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám.

37. Posúdeniu, či je právny úkon v súlade s dobrými mravmi, nebráni skutočnosť, že právny úkon bol
výsledkom zmluvnej voľnosti strán v rámci ich profesionálneho podnikania, prípadne rizika spojenéhos týmto podnikaním. Súlad právnych úkonov s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka
je potrebné skúmať pred aplikáciou § 265 Obchodného zákonníka podľa individuálnych okolností
jednotlivého prípadu. Dobré mravy pôsobia ako korektív aj v situáciách, ak zmluvu uzavrie osoba v strete

záujmov, kedy sú práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. (R 86/2018,
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 3.2017 sp. zn.2 Obo 17-18/2015). Za právny úkon priečiaci sa
dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi (ZSP 5/2004). Ku vzťahu dobrých mravov a poctivého obchodného styku sa

vyjadril aj Ústavný súd SR podľa ktorého, pri posudzovaní predmetného právneho úkonu cez prizmu
dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je nepostačujúcim, ak sa konajúci súd upriami
len na všeobecnú zásadu rovnosti, ktorou bez ďalších úvah odôvodní predmetný právny úkon ako
zodpovedajúci dobrým mravom. Je nespornou úlohou všeobecného súdu posudzovať súlad s dobrými
mravmizviacerýchhľadísk,akcentujúcpritomnaotázkuvyváženostivzájomnýchplnenístrán.Obdobne
je potrebné pristupovať aj k výkladu § 265 Obchodného zákonníka, ktorý je výrazom určitej flexibility v

obchodných vzťahoch, s cieľom pripustiť výnimky z pozitívneho práva v záujme toho, aby nedochádzalo
jeho formalistickým uplatňovaním k zjavnej nespravodlivosti. Pozitívne právo nesmie nikdy urážať
nepochybný, nepopierateľný a všeobecne uznávaný príkaz praktickej morálky (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 457/2010). V rámci namietaného rozporu s dobrými mravmi súd
uvádza, že žalobca nepreukázal také konanie žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s obvyklým, poctivým

a spravodlivým správaním sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym
zásadám (R 5/2009). Samotné tvrdenie skutočnosti, že žalovaný využil zlú finančnú situáciu žalobcu
za účelom uzatvorenia nevýhodnej dohody o urovnaní nie je v rozpore s dobrými mravmi, a to najmä
s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nepreukázal prostredníctvom osvedčenia, že žalovaný vedel
o nepriaznivej finančnej situácii žalobcu a ďalej nepreukázal vzájomnú príčinnú súvislosť medzi touto

vedomosťou a priamym konaním porušujúcim dobré mravy, samotné tvrdenie tejto skutočnosti nie je
postačujúce na vyvodenie záveru neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.
V rámci preskúmania tejto otázky sa súd zameral aj na vyváženosť vzájomných plnení strán, zmluvne
dojednaných dohodou o urovnaní, pričom zistil, že žalobca ako zhotoviteľ evidoval voči žalovanému
ako objednávateľovi splatnú pohľadávku vo výške 1.505.436,03 Eur a žalovaný evidoval voči žalobcovi

splatnú pohľadávku vo výške 2.303.791,79 Eur, pričom sa rozhodol uplatniť si z tejto sumy pohľadávku
len vo výške 479.362,00 Eur, ktorá bola následne započítaná oproti žalobcovej pohľadávke, pričom
žalovaný po uskutočnení započítania uskutočnil voči žalobcovi úhradu ako doplatok za cenu diela vo
výške 1.026.074,03 Eur. Vzhľadom na pomer výšky vzájomných pohľadávok sa súdu dohoda javí ako
nevýhodná aj pre žalovaného ako objednávateľa, ktorý sa vzdal svojho peňažného nároku vo výške

1.824.429,79 Eur. Súd pritom vzal na vedomie aj skutočnosť, že žalobca poprel splatnú pohľadávku
žalovaného, označil ju ako fiktívnu a nedostatočne špecifikovanú právnym titulom, avšak tieto argumenty
zostali len v rovine tvrdení a súd v tomto konaní z dôvodu absentujúceho osvedčenia nemôže na tieto
tvrdenia žalobcu prihliadať. Rovnako súd nemôže prihliadať na skutočnosť, že žalobca síce podpísal
dohodu o urovnaní, pričom týmto podpisom uznal výšku vzájomných splatných pohľadávok, avšak urobil

tak iba z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, keďže tak ako bolo vyššie uvedené, súd nemá za
preukázanézpredloženýchlistinnýchdôkazovpríčinnúsúvislosťmedziuskutočnenýmprávnymúkonom
a úmyslom žalovaného využiť žalobcovu nepriaznivú finančnú situáciu.

38. V bode 56. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca nesprávne tvrdí, že zmluva

o dielo je absolútne neplatný právny úkon, preto vzniká nárok na doplatenie sumy vo výške 479.362,00
Eur z titulu doplatku ceny za dielo. Súd v tejto súvislosti upozorňuje, že následkom absolútne neplatného
právneho úkonu je v zmysle § 451 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka vydanie vzájomného
bezdôvodného obohatenia, následkom absolútne neplatnej zmluvy o dielo nemôže byť nárok na
doplatenie ceny diela.

39. Dohoda o urovnaní bola vyhodnotená v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka ako
kombinovaný obchodný záväzkový vzťah, keďže bola uzatvorená medzi podnikateľmi, v súvislosti
s ich podnikateľskou činnosťou, pričom zmluvný typ dohody o urovnaní je upravený v § 585 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pri predbežnom posudzovaní namietanej neplatnosti právneho úkonu preto

súd prihliadol na výklad prostredníctvom základných zásad obchodných zmlúv. Základom súkromného
práva je okrem iného autonómia vôle, upravená v čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov. Vyjadruje slobodu správania sa subjektov v rámci svojej
účasti v právnych vzťahoch. Autonómia vôle v obchodnoprávnych vzťah vyjadruje najmä širokú mieruslobody rozhodovania sa v rámci výkonu podnikania. Zásada autonómie vôle sa v zmluvných vzťahoch
transformujedozmluvnejslobody,vrámciktorejpodnikateľsámrozhodujeotom,čizmluvuuzavrieatým
vstúpi do konkrétneho právneho vzťahu. Podnikateľ sa sám rozhoduje, s kým uzavrie zmluvu a v zásade

nikoho nemožno nútiť, aby vstúpil do zmluvného vzťahu s určitou osobou a znášal riziko jej solventnosti.
Podnikatelia uzavierajúci zmluvu určujú jej obsah, vzájomné práva a povinnosti. To, čo sa na ich
základestaneobsahomzmluvy,jepotomprezmluvnéstranyzáväzné.Podnikateliaakoúčastnícizmluvy
majú rovné postavenie. Žiadny podnikateľ nesmie inému podnikateľovi jednostranne ukladať povinnosti
alebo poskytovať práva proti jeho vôli. Vzhľadom na znášanie podnikateľského rizika sa v obchodnom

zmluvnom práve v zásade nerozlišuje medzi silnejším a slabším subjektom. Taktiež sa neposkytuje
ochrana podnikateľovi len preto, že je pre ňu obsah zmluvy nevýhodný, resp. z dôvodu slabšieho
postavenia. V zmysle uvedenej argumentácie súd nemôže podnikateľovi poskytnúť takú ochranu, ako
musí poskytnúť slabšej strane. Uplatňovaná zásada pacta sunt servanda vychádza z toho, že zmluvy
ako prejavy autonómnej vôle strán sú uzavreté slobodne, záväzne, a preto sú podnikatelia ako zmluvné
strany povinné ich dodržiavať. Táto zásada má charakter ústavného princípu a všeobecnej právnej

zásady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/2007 zo dňa 19.06.2008). Okrem
týchto zásad je dôležité poukázať na zásadu znášania rizika, zásadu odplatnosti, zásadu profesionality,
ktorá sa prejavuje v tom, že podnikatelia ako zmluvné strany majú povinnosť odbornej starostlivosti pri
plnení zmluvy, zásadu poctivosti v podnikaní. Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak

sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha
súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má
byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho
štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim

(Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 242/07).

40. Vzhľadom na uvedené súd posúdil právny úkon – dohodu o urovnaní s prihliadnutím na
obchodnoprávne zásady a Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 242/07, pričom dospel k záveru, že žalobca
a žalovaný uskutočnili právny úkon – dohodu o urovnaní v rámci zmluvnej slobody, ako podnikatelia

s rovným postavením, v konaní nemá súd za osvedčené, vychádzajúc z predchádzajúcej argumentácie,
že dohoda o urovnaní nebola uzavretá slobodne, záväzne, a preto sú podnikatelia ako zmluvné strany
povinné ju dodržiavať. Zmluvné strany ako podnikatelia, ktorí uzatvorili obchodný záväzkový vzťah sú
povinní znášať riziko svojej podnikateľskej činnosti, byť opatrní a profesionálni v rámci dojednávania
všetkých zmluvných záväzkov.

41. S poukazom na vyššie uvedené a s odkazom na § 343 CSP, § 344 CSP, § 326 CSP, mal súd za to,
že neboli preukázané základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a síce nebola
osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje splnenie len niektorých
podmienok, napr. ako v tomto konaní podmienka druhu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia

a podmienka existencie spôsobilého predmetu záložného práva, musia byť splnené kumulatívne všetky
podmienky,apretovzmysle§344CSPvspojenís§328ods.1CSP,súdnávrhakonedôvodnýzamietol.

42. Podľa čl. 4 ods. 1, ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o zabezpečovacom opatrení súd uvádza, že CSP neobsahuje
samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti so zabezpečovacími
alebo neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255
ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím
nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba
podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom a toto konanie
samostatne končí nariadením zabezpečovacieho opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262
ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne

súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017
a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

47. O nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení rozhodol súd potom podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalovaný bol v

konaní úspešný, z čoho by vyplýval jeho nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom
rozsahu. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo
výroku II. s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) žalovanému
nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania,

a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).