Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/62/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200847
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-8Sa/62/2021

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX/X/X, E., F. F., v zast.: Mgr. Dávid Štefanka, advokát so
sídlom: Povoznícka 18, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
so sídlom: Žellova 2, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. G. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX, takto

r o z h o d o l :

BA-8Sa/62/2021

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. G. XXX/
XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou
z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

BA-8Sa/62/2021

I. Priebeh administratívneho konania

1. Výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX Všeobecná zdravotná poisťovňa
zaviazala žalobkyňu ako platiteľa poistného zaplatiť jej pohľadávku z ročného zúčtovania poistného na

verejné zdravotné poistenie za rok 2016 vo výške 181 eur.

2. Voči uvedenému výkazu podala žalobkyňa námietky, v ktorých namietala, že nedoplatok na poistnom
ako poistenec nemá a rozhodnutie nie je založené na správnom skutkovom a právnom zistení
stavu. Namietala, že orgán verejnej správy nemá právomoc na to, aby mohol rozhodovať o skončení
pracovného pomeru, taktiež namietala, že túto právomoc majú jedine súdy. Zároveň spochybnila
dôkaz ktorý predložila Generálna prokuratúra SR v rámci trestného konania ČVS: H./X-XXX-XX-XXXX.

Poukázala na to, že k ukončeniu pracovného pomeru medzi platiteľom poistného ako zamestnancom
a spoločnosťou I. J. K. ako zamestnávateľom, došlo výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa
27.01.2017, a to uplynutím výpovednej lehoty ku dňu 30.04.2017. O uvedenej výpovedi má vedomosť
aj zdravotná poisťovňa. Zdôraznila, že vo výpovedi zo dňa 27.01.2017 nie je žiadnym spôsobomspochybnená existencia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2002. Nie
je ani logické, aby pracovný pomer, ktorý mal byť údajne podľa spoločnosti I. J. K. ukončený už v roku
2005, bol ukončovaný opätovne v roku 2017. Skutočnosť, že pracovný pomer platiteľa poistného trval

až do 30.04.2017 potvrdzuje jednoznačne aj tá skutočnosť, že to bola samotná spoločnosť I. J. K., ktorá
mu už za nového vedenia vyplácala mzdu až do 30.04.2017, teda na základe skutočnosti výpovede
zo strany zamestnávateľa učinenej dna 27.01.2017. Fakt, že spoločnosť I. J. K. uhrádzala mzdu aj po
odvolaní z funkcie konateľa zo strany platiteľa poistného svedčí o tom, že pracovitý pomer medzi jeho
bývalým zamestnávateľom a jeho osobou v tom čase trval. Pokyn na úhradu tejto mzdy už vykonal nový

zástupca spoločnosti I. J. K..

3.ŽalovanýÚradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou,prostredníctvomzástupcupredsedusvojím
rozhodnutím č. G. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 23 ods. 1 písm. g/ a § 77a zákona č.
581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniach,dohľadenadzdravotnoustarostlivosťouaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 581/2004 Z.z.) námietky

žalobkyne zamietol a výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil.

4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 23 ods. 1 písm. g/, § 23 ods. 2 písm. a/ bod 1, § 77a
ods. 4, 6, § 10b ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 2, § 11 ods. 3, § 12 ods. 1 písm. a/,
§ 12 ods. 1 písm. e/, § 13 ods. 1, 3, 8, 9, 10, 11, § 14, § 15 ods. 4, § 19 ods. 1, 2, 4, 5,9, § 20 ods.

1 zákona č. 581/2004 Z.z., § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a vecne tým, že poradná
komisia predsedu úradu prerokovala námietky platiteľa poistného na svojom zasadnutí dňa 23.04.2021.
Poradná komisia preskúmala spisový materiál a zistila, že dňa 23.11.2020 zdravotná poisťovňa vydala
výkaz nedoplatkov (ďalej aj ako „VN“), ktorým platiteľovi poistného predpísala nedoplatok na poistnom
vyplývajúci z RZ 2016 v sume 181,00 Eur podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. Napadnutý VN

bol doručený platiteľovi poistného dňa 05.01.2021. Námietky platiteľ poistného podal dňa 20.01.2021
v zákonom stanovenej lehote.

5. Z dokladov predložených zdravotnou poisťovňou mal predseda úradu za nesporné, že zdravotná
poisťovňa si uplatnila voči platiteľovi poistného nedoplatok na poistnom vyplývajúci z RZ 2016 v sume

181,00EurvydanímVN.Vkonaníbolozistené,žezdravotnápoisťovňabolapovinnávykonaťzaplatiteľa
poistného RZ 2016 v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. v spojení s vyhláškou MZ SR
č. 116/2014 Z. z., nakoľko platiteľ poistného splnil podmienku na jeho vykonanie. V čase vyhotovenia
napadnutého VN zdravotná poisťovňa evidovala platiteľa poistného ako: zamestnanca zamestnávateľa
I. J. K. od 01.01.2016 do 28.12.2016 (vo funkcii konateľa), platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona

č. 580/2004 Z. z., t. j. samoplatiteľ od 29.12.2016 do 31.12.2016 - na účely vykonania RZ 2019 v súlade
s § 19 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. Pri vykonaní RZ 2016 sa vychádzalo z mesačných výkazov
zamestnávateľa I. J. K., podľa ktorých VZ zamestnanca za obdobie od 01.01.2016 do 28.12.2016
predstavuje sumu 33 181,55 Eur.

6. VZ samoplatiteľa za obdobie 29.12.2016 do 31.12.2016 bol vypočítaný z minimálneho VZ podľa §
13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. vo výške 41,51 Eur. Úhrn minimálnych VZ bol vypočítaný podľa
§ 6 ods. 3 vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z. v spojení s § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. v sume
33 223,06 Eur.

7. Maximálny VZ podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. za rok 2016 predstavuje výšku 51
480,00 Eur. Upravený VZ sa určil podľa § 6 ods. 4 písm. c) vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z. v sume 33
223,06 Eur, nakoľko úhrn VZ podľa odseku 2 je väčší (rovný) ako minimálny VZ v sume 33 223,06 Eur
podľa odseku 3 a menší ako maximálny VZ v sume 51 480,00 Eur podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona.
Pre ďalší výpočet RZ 2016 sa určil koeficient v súlade s § 6 ods. 5 vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z.

nasledovne: Upravený VZ/ úhrn VZ, to zn.:

8. Žalobkyni podľa žalovaného vznikol nedoplatok na poistnom v celkovej výške 181,00 Eur, ktorý sa
skladá:
z nedoplatku zamestnanca 1 327,26 Eur – 1 152,07 Eur = 175,19 Eur a

z nedoplatku samoplatiteľa 5,81 Eur – 0,00 Eur = 5,81 Eur.

9. Žalovaný poukázal na to, že cieľom ročného zúčtovania je vykonať výpočet rozdielu medzi sumou
vypočítaného poistného a úhrnom vykázaných/zaplatených preddavkov na poistné za rozhodujúceobdobie. Nedoplatok za zamestnanca je v sume 175,19 Eur a bol vypočítaný ako rozdiel poistného
v sume 1 327,26 Eur a vykázaných preddavkov na poistné v sume 1 152,07 Eur. Nedoplatok za
samoplatiteľa je v sume 5,81 Eur a bol vypočítaný ako rozdiel poistného v sume 5,81 Eur a zaplatených

preddavkov na poistné v sume 0,00 Eur. Celkový výsledok RZ 2016 platiteľa poistného je nedoplatok
v sume 181,00 Eur.

10. Zástupca predsedu Úradu námietkam platiteľa poistného nevyhovel. Dôvodom bol listinný dôkaz
predložený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky: „Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 a

nasl. Trestného poriadku – upovedomenie“ zo dňa 03.04.2020, č. IV Pz 25/20/1000-10, adresované
platiteľovipoistnéhokjehopodaniu„Návrhnazrušenieprávoplatnýchrozhodnutívydanýchvprípravnom
konaní (podľa ustanovenia § 363 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov“. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v upovedomení, okrem iného uviedla: „S tým,
ako vyhodnotili orgány činné v trestnom konaní otázku skončenia Vášho pracovného pomeru, ktorý
vznikol dňa 01.08.2002, sa možno v tomto štádiu konania stotožniť, teda zo zabezpečených dôkazov

bolo a je možné vyvodiť, že uvedený pracovný pomer skončil na základe Vašej výpovede z pracovného
pomeru z 25.08.2005, a nie neskoršou výpoveďou z 27.01.2017.“

11. VZ podľa § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré mu bolo predpísané v rámci
RZ 2016 prostredníctvom VN.

12. Na záver zástupca predsedu úradu konštatoval, že zdravotná poisťovňa pri vykonaní RZ 2017
postupovalavsúladesozákonomč.580/2004Z.z.avychádzalazrozhodnutíúraduč.s.:XXXXX/XXXX/
XXX, č. k.: G. XXX/XXXXX/XXXX, č. z.: XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. s.: XXXXX/XXXX/XXX,
č. k.: G. XXX/XXXXX/XXXX, č. z.: XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudli právoplatnosť

dňa 22.10.2020. Predmetné rozhodnutia boli vydané vo veci podaných námietok platiteľa I. J. K.. V
dôsledku predmetných rozhodnutí úradu došlo k zmene v evidencii platiteľa poistného, keď jeho status
zamestnanca bol ukončený ku dňu 28.12.2016, t. j. dátum, ku ktorému bol ako konateľ tejto spoločnosti
odvolaný. Skutočnosť, že spoločnosť I. J. K. nedisponuje originálom výpovede platiteľa poistného zo
dňa 25.08.2005, nemá vplyv na rozhodovanie. Zástupca predsedu úradu mal za to, že napadnutý VN

je dôvodný a zákonný.

II. Správna žaloba

13. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.05.2021 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.04.2021 v spojení s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa zo dňa 23.11.2020.

14. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila podľa § 191 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ zákona č. 162/2015
Z.z. (ďalej len ako „SSP“) a ďalej tým, že pracovník Zdravotnej poisťovne vyhodnotil, že žalobkyňa má
nedoplatky na poistnom v dôsledku toho, že jej pracovný pomer so zamestnávateľom I. J. K. trval len
do dňa 28.12.2016. Žalobkyňa už v podaných námietkach túto skutočnosť absolútne poprela, pričom
namietala takýto postup z dôvodu, že zamestnanec Zdravotnej poisťovne nemá právomoc na to, aby

mohol rozhodnúť dokedy trval v danom prípade pracovný pomer. Takúto právomoc majú v zmysle
platných právnych predpisov na území Slovenskej republiky jedine súdy, ktoré prejednávajú individuálne
pracovnoprávne spory. Tento zamestnanec Zdravotnej poisťovne, a.s. postupoval na základe názorov
prezentovaných zamestnancom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda žalovaným,
ktorý ako prvý vyhodnocoval dôkaz z trestného konania aj napriek tomu, že nemá žiadnu právomoc na

to, aby mohol takýto dôkaz vyhodnocovať (takú právomoc má v Slovenskej republike iba súd).

15. Následne o Námietkach rozhodoval žalovaný, pričom žalobkyňa považuje toto rozhodnutie za
zaujaté, a to z dôvodu, že žalovaný len potvrdzoval Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý bol vydaný na základe názoru žalovaného. Zdravotná poisťovňa v tomto prípade

vychádzala údajne z dôkazov, ktoré predložila Generálna prokuratúra SR v rámci trestného konania
ČVS: H./X-XXX-XX-XXXX. Za prvé je nevyhnutné uviesť, že Generálna prokuratúra SR ako taká žiadne
dôkazy v predmetnom trestnom konaní vedenom voči žalobkyni nedokladala a za druhé trestné konanie
nie je právoplatne skončené. Takéto doklady sa dostávajú do spisov vedených pred žalovaným aZdravotnou poisťovňou len z dôvodu ich predkladania spoločnosťou I. J. K. – B. B. „v likvidácii", ktorá si
ich účelovo interpretuje vo svoj prospech a tento svoj názor podsúva aj jednotlivým inštitúciám.

16. Žalobkyňa má za to, že takýto postup, na základe ktorého si Zdravotná poisťovňa uplatňuje od
poistenca dlžné poistné z dôvodu, že sa jej do rúk dostal určitý listinný dôkaz, ktorý je relevantným
spôsobomspochybňovaný,pričomsamotnáZdravotnápoisťovňatakýtopredloženýdôkazvyhodnocuje.
Vyhodnocovať dôkazy z trestného konania môže jedine súd a rozhodnúť o platnosti či neplatnosti
skončenia pracovného pomeru môže tiež len súd, Zdravotná poisťovňa nemá takúto právomoc, a teda

zo strany Zdravotnej poisťovne ako aj žalovaného ide o nezákonný postup a nezákonné rozhodnutie.

17. Ďalej žalobkyňa namieta, že k ukončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou, ako
zamestnancom, a spoločnosťou I. J. K. ako zamestnávateľom, došlo výpoveďou zo strany
zamestnávateľa zo dňa 27.01.2017, a to uplynutím výpovednej doby ku dňu 30.04.2017. O uvedenej
výpovedi má vedomosť aj Zdravotná poisťovňa. V tomto doručenom písomnom vyhotovení zo

dňa 27.01.2017 nie je žiadnym spôsobom spochybnená existencia pracovného pomeru založeného
pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2002. Nie je ani logické, aby pracovný pomer, ktorý mal byť údajne
podľa spoločnosti I. J. K. ukončený už v roku 2005, bol ukončovaný opätovne v roku 2017. Skutočnosť,
že pracovný pomer žalobkyne trval až do 30.04.2017 potvrdzuje jednoznačne aj tá skutočnosť, že to
bola samotná spoločnosť I. J. K., ktorá jej už za nového vedenia vyplácala mzdu až do 30.04.2017,

teda na základe výpovede zo strany zamestnávateľa učinenej dňa 27.01.2017. Fakt, že spoločnosť I.
J. K. uhrádzala mzdu aj po odvolaní z funkcie konateľa zo strany žalobkyne svedčí o tom, že pracovný
pomer medzi jej bývalým zamestnávateľom a žalobkyňou v tom čase trval. Pokyn na úhradu tejto mzdy
už vykonal nový zástupca spoločnosti I. J. K.. Zdravotná poisťovňa si v tomto prípade od žalobkyne
uplatňovala dlžné poistné, avšak z dôvodov nesúladných so skutočným stavom veci a zákonom.

Žalobkyňa vyhlasuje, že jej pracovný pomer so zamestnávateľom I. J. K. trval až do 30.04.2017 a z tohto
dôvodu si mala v zmysle zákona Zdravotná poisťovňa uplatňovať dlžné poistné od zamestnávateľa a
nie od žalobkyne.

18. Žalobkyňa vyhlasuje, že k ukončeniu pracovného pomeru medzi jej osobou ako zamestnancom

a spoločnosťou I. J. K. ako zamestnávateľom, došlo výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa
27.01.2017, a to uplynutím výpovednej doby ku dňu 30.04.2017, pričom za toto obdobie jej bola taktiež
vyplatená mzda vo výške cca 597,60 EUR mesačne v čistom, vrátane odstupného.

19. Žalobkyňa následne opisuje skutkový stav, ktorý vyústil až do sporu medzi žalobkyňou a jej bývalým

zamestnávateľom, čo malo v konečnom dôsledku za následok nezákonné vydanie výkazov nedoplatkov
Zdravotnou poisťovňou a následne nezákonného rozhodnutia žalovaného. Dňa 01.08.2002 žalobkyňa
nastúpila do spoločnosti I. J. K. – B. B. „v likvidácii“ (predtým B. L. B.) na pozíciu zasielateľ – špeditér,
vedúci oddelenia, pričom za riadny výkon práce jej prislúchala mesačná mzda vo výške 23.000,- Sk v
hrubom (teda v prepočte 763 EUR v hrubom). S účinnosťou od 01.10.2005 bola zo strany vtedajšieho

spoločníka spoločnosti B., H. & J., M. N. L. C. vymenovaná za konateľku spoločnosti I. J. K. – B. B. „v
likvidácii“ (vtedy B. L. B.), pričom súčasne i naďalej vykonávala prácu na pozícii vedúcej špedičného
oddelenia podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2002.

20. Vtedajšie vedenie spoločnosti nepožadovalo zmenu pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2002, táto

funkcia nebola spomenutá ani v rámci zmluvy o výkone konateľa a žalobkyňa v spoločnosti poctivo
zastávala obe funkcie a vykonávala činnosti z týchto funkcií vyplývajúce.

21. Žalobkyňa mala za to, že je jej mzda vyplácaná aj za pracovnú pozíciu vedúcej špedície, aj za
konateľskú funkciu, nakoľko boli uhrádzané aj odvody, mala stravné lístky ako aj dovolenku. Dňa

21.04.2016 bol žalobkyni prokuristom spoločníka I. J. K. M., pánom F. D., zaslaný e-mail so žiadosťou
o zaslanie jej pracovnej zmluvy z predchádzajúcich období. Odpoveď zaslala ešte v ten deň a dňa
22.04.2016 pánovi D. zaslala jej pracovnú zmluvu zo dňa 01.08.2002. Ďalšie otázky k pracovnej zmluve
zo strany pána D. neboli. Avšak v čase, kedy pánovi D. zaslala jej pracovnú zmluvu zo dňa 01.08.2002
si žalobkyňa uvedomila, že napriek tomu že vykonáva prácu vedúcej špedičného oddelenia, tak za

túto pracovnú pozíciu jej nie je vyplácaná mzda. Odmena jej bola vyplácaná len za funkciu konateľky
spoločnosti I. J. K. – B. B. „v likvidácii“ (vtedy B. L. B.), ktorú však vykonávala paralelne. Aby žalobkyňa
postupovala s odbornou starostlivosťou, obrátila sa na externého právnika O. M. B., K., N., ktorého ako
firma dlhodobo využívali pre firemné účely, a ktorá ju dňa 30.06.2016 informovala, že pracovná zmluvaa zmluva o výkone funkcie konateľa sú dva samostatné zmluvné vzťahy, z čoho vyplýva jej nárok jednak
na dohodnutú mzdu v zmysle pracovnej zmluvy a jednak na dohodnutú odmenu konateľa.

22. Žalobkyňa sa dodatočne dozvedela, že pán J. bol menovaný za nového konateľa spoločnosti I. J.
K. – B. B. „v likvidácii“, a to počnúc dňom 23.12.2016. Po vymenovaní žalobkyne do funkcie konateľa
nebol na pozíciu vedúceho špedície, ktorú zastávala na základe pracovnej zmluvy, prijatý žiadny nový
zamestnanec.AjpoprevzatívýkonufunkciekonateľapaniC.prácuvedúcejšpedícievykonávalanaďalej
podľa platnej pracovnej zmluvy a jej pracovnej náplne uzavretej v roku 2002.

23. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že ide o dva diametrálne odlišné inštitúty, už v roku 1997 judikoval
aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod. sp. zn. 5 Cdo 92/97.

I. Vyjadrenie žalovaného

24. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôrazňuje, že dňa 23.11.2020 vydala zdravotná poisťovňa VN,
ktorýmpredpísalažalobkynipohľadávkunapoistnomvyplývajúcuzročnéhozúčtovaniapoistnéhozarok
2016 (ďalej len „RZ 2016“) v sume 181,00 Eur. Zdravotná poisťovňa bola povinná vykonať za žalobcu RZ

2016 v súlade s § 19 zákona č. 580/2004 Z. z., nakoľko žalobkyňa za časť rozhodujúceho obdobia bola
evidovaná v období od 01.01.2016 do 28.12.2016 ako zamestnanec zamestnávateľa I. J. K. – B. B. „v
likvidácii“. Žalobkyňa bola v období od 29.12.2016 do 31.12.2016 zdravotnou poisťovňou považovaná za
platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, t. j. samoplatiteľ na účely vykonania ročného zúčtovania poistného
podľa § 19 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. predchádzali. Žalovaný sa zaoberal kontrolou vykonanou

zo strany zdravotnej poisťovne u platiteľa poistného ako zamestnávateľa I. B. za obdobie od 1.12.2016
do 30.4.2017, výsledkom ktorej bol Protokol o kontrole č. XXXXXXXX. Predmetný protokol o kontrole
zdravotná poisťovňa predložila žalovanému v rámci správneho konania č. G. XXX/XXXXX/XXXX. Z
jeho obsahu vyplýva, že pôvodný dátum ukončenia pracovného pomeru žalobcu bol oznámený I. B.
ku dňu 30.4.2017. Oznámením zo dňa 27.7.2017 I. B. oznámil nový dátum ukončenia pracovného

pomeru žalobcu ku dňu 28.12.2016. Taktiež boli dňa 18.7.2017 podané zdravotnej poisťovni aditívne
(doplnkové) mesačné výkazy za obdobie od 1.12.2016 do 30.4.2017, ktorými bol ponížený vymeriavací
základ žalobcu za mesiac 12/2016 a opravený za mesiace 1 až 4/2017 na nulu. Zamestnávateľ I.
B. podal písomné námietky k Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX, nakoľko jeho závermi nesúhlasil.
Z obsahu podaných námietok vyplýva, že k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo

strany zamestnávateľa zo dňa 27.1.2017, a to uplynutím výpovednej doby ku dňu 30.4.2017, došlo
len z dôvodu „nemožnosti dohľadania písomného dokumentu preukazujúceho skončenie pracovného
pomeru pani A. C. k I. B. v roku 2005 (čo I. B. pripisuje k tiaži pani A. C., ktorá po celú dobu pôsobenia
v konateľskej funkcii výlučne spravovala záležitosti I. B. a mala prístup ku všetkým podkladom v I. B.), a
výlučne len z opatrnosti a pre vylúčenie čo i len najmenšieho trestnoprávneho rizika, s čím bola pani A.

C. od počiatku uzrozumená.“ Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neprihliada na tvrdenie
žalobkyne, že nie je logické, aby pracovný pomer, ktorý mal byť údajne podľa spoločnosti I. B. ukončený
už v roku 2005, bol ukončený opätovne v roku 2017.

25. Zároveň žalovaný pri preskúmaní opodstatnenosti podaných námietok I. B. proti Výkazu nedoplatkov

č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.2020 zistil v konaní č. G. XXX/XXXXX/XXXX, že v námietkach I. B.
upozornil na upovedomenie zo dňa 3.4.2020, č. IV Pz 25/20/1000-10 vydané Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky, v ktorom sa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vyjadrila k skončeniu
pracovného pomeru žalobcu. Predmetný doklad nebol spoločnosťou I. B. predložený zdravotnej
poisťovni, ale bol zaslaný žalovanému Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky na základe

písomnej žiadosti žalovaného podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku o súčinnosť zo dňa 7.9.2020.
Požadovaný doklad bol žalovanému doručený dňa 21.9.2020 a je súčasťou spisovej dokumentácie č.
G. XXX/XXXXX/XXXX a zároveň aj spisovej dokumentácie k napadnutému rozhodnutiu. Tento listinný
dôkaz predložený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky: „Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 a
nasl. Trestného poriadku – upovedomenie“ zo dňa 03.04.2020, č. IV Pz 25/20/1000-10, bol adresovaný

žalobcovi k jeho podaniu „Návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí vydaných v prípravnom konaní
(podľa ustanovenia § 363 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov“. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v upovedomení, okrem iného uviedla: „S tým,
ako vyhodnotili orgány činné v trestnom konaní otázku skončenia Vášho pracovného pomeru, ktorývznikol dňa 01.08.2002, sa možno v tomto štádiu konania stotožniť, teda zo zabezpečených dôkazov
bolo a je možné vyvodiť, že uvedený pracovný pomer skončil na základe Vašej výpovede z pracovného
pomeru z 25.08.2005, a nie neskoršou výpoveďou z 27.01.2017.“

26. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že rozhodnutie považuje za zaujaté z dôvodu, že žalovaný len
potvrdzoval VN, ktorý bol vydaný na základe názoru žalovaného, žalovaný považuje za irelevantnú.
Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely. V konaniach č. G. XXX/XXXXX/XXXX a č. G. XXX/XXXXX/XXXX boli

podané námietky voči uplatnenej pohľadávke z dôvodu sporného pracovného pomeru do 30.4.2017,
tak zo strany zamestnávateľa ako i zo strany žalobcu ako zamestnanca. Keďže v konaní č. G. XXX/
XXXXX/XXXX žalovaný prihliadal na dôkaz predložený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
v zmysle ktorého pracovný pomer žalobkyne skončil na základe výpovede z pracovného pomeru z
25.8.2005, zdravotná poisťovňa prepočítala žalobcovi výsledok RZ 2016 a vydal VN, ktorým zrušil
Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Keby žalovaný nepotvrdil zákonnosť VN

zo dňa 23.11.2020, rozhodol by v rozpore s obsahom Rozhodnutia č. G. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX.

27. Žalovaný nerozporuje tú skutočnosť, že tá istá osoba – konateľ alebo spoločník spoločnosti môže
mať so spoločnosťou uzatvorenú aj pracovnú zmluvu na výkon iných činností než činností konateľa. Z

dostupných dokladov však má za to, že v rozhodujúcom období (rok 2017) pracovný pomer žalobkyne
netrval u spoločnosti I. B. a aj z výkonu funkcie konateľa bola žalobkyňa odvolaný dňom 28.12.2016 s
okamžitou platnosťou. Nakoľko spoločnosť I. B. ukončila z opatrnosti žalobcovi kategóriu zamestnanca
ku dňu 28.12.2016, zdravotná poisťovňa v čase vykonania prepočtu výsledku RZ 2016 nedisponovala
so všetkými údajmi potrebnými na určenie kategórie poistenca ako platiteľa poistného, a preto bol

žalobca za obdobie od 29.12.2016 do 31.12.2016 na účely vykonania RZ 2016 zdravotnou poisťovňou
považovaný za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. Tento postup má oporu
v ustanovení § 19 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z.

28. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepovažoval za potrebné zaoberať sa so stanoviskami

externého právnika O. M. B., K., N., o ktoré žalobca oprel námietky voči VN ako i žalobu o preskúmanie
zákonnosti žalovaného, nakoľko z ich obsahu vyplýva, že externý právnik nemal všetky dostupné
informácie o povahe veci (2 výpovede) a reagoval len na skutočnosti, ktoré mu žalobca uviedol v e-
mailovej komunikácii.

29. K námietke žalobkyne, že vo veci rozhodovala neoprávnená osoba, žalovaný uvádza, že v čase
vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. dňa 26.4.2021, predseda úradu nebol vymenovaný. Z uvedeného
dôvodu vo veci rozhodoval jeho zástupca v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 písm. a) bod 1.
zákona č. 581/2004 Z. z. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnými
ustanoveniami správneho poriadku, a má všetky náležitosti ako ich stanovuje § 46 a § 47 správneho

poriadku. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti žalovaný vyjadruje svoje jednoznačné stanovisko, že jeho
rozhodnutie je po právnej, skutkovej, ako i formálnej stránke správne, je v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, je vydaný na to príslušným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a obsahuje predpísané náležitosti. Originálnu spisovú dokumentáciu, t. j. administratívny spis
prvostupňového správneho orgánu zdravotnej poisťovne ako aj druhostupňového správneho orgánu

žalovaný doručí súdu osobitne v stanovenej lehote.

30. S poukazom na vyššie uvedené dôvody žalovaný považuje návrh na zrušenie rozhodnutia
žalovaného a VN zdravotnej poisťovne za neprípustný a navrhuje, aby súd žalobu zamietol a potvrdil
druhostupňové rozhodnutie.

II. Replika žalobkyne

31. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a na
vyjadreniach v nej uvedených. Trvá na tom, že jej pracovný pomer bol ukončený až dňom 30.04.2017
a vyhodnotenie Zdravotnej poisťovne, že má nedoplatky na poistnom v dôsledku toho, že jej pracovný
pomer so zamestnávateľom I. J. K. trval len do dňa 28.12.2016 je nesprávne. Údajná výpoveď zpracovného pomeru zo dňa 25.08.2005 predložená spoločnosťou I. J. K. – B. B. je účelovým falošným
dôkazom. Žalobkyňa ďalej uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie Žalovaného, že sa otázkou ukončenia
pracovného pomeru ku dňu 30. 4. 2017 dôkladne zaoberal z predmetného rozhodnutia je totiž zrejmé,

že žalovaný pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy len tvrdenia uvedené bývalým zamestnávateľom
žalobkyne spoločnosťou I. J. K. – B. B. „v likvidácii".

32. Žalobkyňa tiež uvádza, že Žalovaným citované vyjadrenie spoločnosti I. J. K. – B. B. „v likvidácii" o
tom, že nemohli dohľadať dokument preukazujúci skončenie pracovného pomeru, a preto jej z opatrnosti

dali opätovne výpoveď, je absurdné. Dokument preukazujúci skončenie pracovného pomeru z roku
2005 nebolo možné dohľadať, pretože taký dokument neexistoval. Výpoveď z pracovného pomeru z
25.08.2005 je falošným dôkazom vyhotoveným doposiaľ nestotožnenou osobou. Tvrdenie uvedené
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky v upovedomení, že orgány činné v trestnom konaní
otázku skončenia pracovného pomeru vyhodnotili tak, že pracovný pomer skončil na základe výpovede z
pracovného pomeru z 25.08.2005 bolo len predbežné stanovisko, ktoré však bolo nesprávne. Žalobkyňa

preukázateľne vykonávala pracovnú činnosť „zasielateľ – špeditér, vedúci oddelenia“ v zmysle pracovnej
zmluvy zo dňa 01.08.2002, a to nepretržite od 01.08.2002 do 29.12.2016, kedy jej bol zakázaný vstup
do spoločnosti I. J. K. – B. B. „v likvidácii" a výkon práce jej bol zamestnávateľom znemožnený.

33. Žalobkyňa vyhlasuje, že k ukončeniu pracovného pomeru medzi jej osobou ako zamestnancom a

spoločnosťou I. J. K. B. „E. K." ako zamestnávateľom, došlo výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo
dňa 27.01.2017, a to uplynutím výpovednej doby ku dňu 30.04.2017, pričom za toto obdobie jej bola
taktiež vyplatená mzda vo výške cca 597,60 EUR mesačne v čistom, vrátane odstupného.

III. Relevantná právna úprava

34. Podľa § 77a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Podkladom na rozhodovanie je námietka, napadnutý
výkaz nedoplatkov, stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam a údaje o poistencovi alebo platiteľovi

poistného získané podľa osobitného zákona.

35. Podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. Ak sú na to dôvody, úrad výkaz nedoplatkov zmení alebo
zruší, inak námietky zamietne a výkaz nedoplatkov potvrdí. Pri zmene výkazu nedoplatkov odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje špecifikáciu pohľadávky podľa osobitného zákona.

36.Podľa§46zákonač.71/1967Zb.Správnehoporiadku(ďalejlenakosprávnyporiadok“)Rozhodnutie
musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné
zamestnanec.

39. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné
zamestnávateľ.

40. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne
zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a) zamestnancom, b) samostatne zárobkovo činnou
osobou alebo c) osobou podľa odseku 7.

41. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba,
ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem
zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov,
dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov avojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového
dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo
poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z

výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,
poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,
poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely
tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti
podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).

IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

42. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol

s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu

a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/
SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 25.02.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za prítomnosti
právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného.

43. Na pojednávaní sa zástupca žalobkyne pridržal doterajších námietok a podanej žaloby a žiadal
žalované rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie.

44. Zástupkyňa žalovaného sa v celom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení vo veci, zdôrazňuje, že
žalované rozhodnutie obsahuje všetky zákonom žiadané náležitosti a žiada žalobu zamietnuť. Na otázku
súdu, či súdu predložený administratívny spis je kompletný, uviedla, že administratívny spis zaslaný
súdu je kompletný (obsahuje tak prvostupňové administratívne ako aj odvolacie administratívne konanie
vo veci žalobkyne).

45. Úvodom správny súd konštatuje, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a
právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie
je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v
sociálnychveciach),alelenpreskúmaťzákonnosťichrozhodnutí,tedavtom,čipríslušnéorgányverejnej

správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená
zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

46. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým boli zamietnuté námietky
žalobkyne a potvrdený výkaz nedoplatkov na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2016
v sume 181 eur. Spornou a rozhodujúcou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutých rozhodnutí je

ustálenie času skončenia pracovného pomeru žalobkyne u zamestnávateľa I. J. K. – B. B..

47. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a zamestnávateľom vznikol
dňa 01.08.2002 pracovnou zmluvou s pracovnou pozíciou žalobkyne ako zasielateľa – špeditéra,
vedúcej oddelenia. Zároveň od 01.10.2005 bola žalobkyňa vymenovaná za konateľa spoločnosti I. J. K.

– B. B. „v likvidácií“ pričom súčasne vykonávala aj svoju doterajšiu prácu na pozícii vedúceho špeditéra
oddelenia. Skončenie pracovného pomeru žalovaný posúdil ako skončený výpoveďou žalobkyne zo
dňa 25.08.2005. V tejto súvislosti žalovaný poukázal a oprel svoje rozhodnutie o dôkaz – „listinný
dôkaz predložený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky“ na základe ktorého svoje rozhodnutieodôvodnil. Vzhľadom na čo, zdravotná poisťovňa zaevidovala platiteľa poistného (žalobkyňu) ako
samoplatiteľa na obdobie od 29.12.2016 do 31.12.2016 a vyčíslila jej za uvedené obdobie poistné
z minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z., ktoré mu bolo

predpísané v rámci RZ 2016.

48. V tejto súvislosti preskúmal tunajší súd rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričom v rámci
predloženého administratívneho spisu sa nikde nenachádza dôkaz - „listinný dôkaz predložený
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky“ na ktorý vo svojom rozhodnutí žalovaný odkazuje pri

určení dňa skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na čo súd konštatuje chýbajúcu oporu podkladov,
z ktorých orgán verejnej správy vychádzal pri svojom rozhodovaní, keďže podklady pre rozhodnutie nie
sú súčasťou administratívneho spisu. Ak žalovaný vychádzal z daného listinného dôkazu predloženého
Generálnou prokuratúrou SR, pri určení dňa skončenia pracovného pomeru, mal tento dôkaz byť
jednoznačne súčasťou administratívneho spisu. Zároveň sa v administratívnom spise nenachádza ani
tvrdená výpoveď zo dňa 25.08.2005 (alebo jej kópia). Pričom aj samotná zástupkyňa žalovaného

na nariadenom pojednávaní ubezpečila súd, že súdu predložený administratívny spis je kompletný
a obsahuje tak prvostupňové ako aj odvolacie konanie vo veci žalobkyne.

49. Z uvedených dôvodov správny súd preskúmavané rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191
ods.1 písm. f/ SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, keďže podklady pre

rozhodnutie nie sú súčasťou administratívneho spisu.

50. Správny súd v nadväznosti na uvedené má ďalej za to, že je v ostatnej časti rozhodnutie
žalovaného taktiež nepreskúmateľné. Ako už bolo spomenuté spornou a rozhodujúcou otázkou
pre posúdenie správnosti napadnutých rozhodnutí je ustálenie času skončenia pracovného pomeru

žalobkyne u zamestnávateľa I. J. K. – B. B., v tejto otázke žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého
stupňa vychádzali z toho, že pracovný pomer žalobkyne s jej zamestnávateľom I. J. K. – B. B., bol
ukončený výpoveďou žalobkyne zo dňa 25.08.2005, svoj právny názor žalovaný odôvodnil listinným
dôkazom predloženým Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Avšak vo svojom rozhodnutí sa
žalovaný vôbec nezaoberá námietkami žalobkyne spochybňujúcimi uvedené skončenie pracovného

pomeru. Žalobkyňa skončenie pracovného pomeru vo svojich námietkach spochybnila aj tým, že
zamestnávateľ nemá originál výpovede z pracovného pomeru z roku 2005 (v administratívnom spise
sa zároveň nenachádza ani kópia výpovede z roku 2005). Taktiež žalobkyňa spochybňovala tento deň
ukončenia jej pracovného pomeru predložením originálu výpovede z pracovného pomeru z 27.01.2017,
z ktorého je zrejmé, že so žalobkyňou ukončil pracovný pomer jej zamestnávateľ a to z dôvodu § 63

ods. 1 písm. a/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Táto výpoveď z pracovného pomeru obsahuje
všetky náležitosti predpokladané zákonníkom práce na riadne ukončenie pracovného pomeru, pričom
nikde v jej obsahu zamestnávateľ ani len nespomína, že by pracovný pomer žalobkyne bol ukončený už
skôr. Súdu ani nepríde logické, že ak by zamestnávateľ vedel o tom, že pracovný pomer so žalobkyňou
bol ukončený už skôr, ukončoval by s ňou zamestnávateľ pracovný pomer opätovne a to až po viac ako

desiatich rokoch. Ďalej žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na to, že spoločnosť I. J. K., jej vyplácala
mzdu a to až do 30.04.2017, teda presne do času ukončenia žalobkyňou tvrdenej výpovednej lehoty (v
danom čase bola žalobkyňa už aj odvolaná z funkcie konateľa spoločnosti, teda podľa uvedeného sa
nemohlo jednať o odmenu za výkon funkcie konateľa).

51. K týmto námietkam žalobkyne, ktoré dôvodne spochybňujú ukončenie pracovného pomeru
dňa 25.08.2005 čo je skutočnosť, ktorá zásadne vplýva na posúdenie správnosti a zákonnosti
rozhodnutia žalovaného ako aj samotný výkaz nedoplatkov, sa žalovaný vo svojom žalobou napadnutom
rozhodnutí nevyjadruje a tieto námietky nijako nevyvracia. Preto je pre súd rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné, v tomto smere súd poukazuje aj na komentár k Správnemu poriadku „Ak v priebehu

konania podali účastníci námietky alebo návrhy či už k procesným úkonom vykonaným správnym
orgánom, alebo navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, správny orgán je v odôvodnení rozhodnutia
povinnýuviesť,akosasichpodnetomvysporiadal,akonavrhnutédôkazyvykonala hodnotil,resp.prečo
vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi konania odmietol. Účastníci konania majú pred vydaním
meritórneho rozhodnutia takisto zákonné právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Ak účastníci v

záverečnej etape rozhodovania toto právo využili, správny orgán sa musí obligatórne vysporiadať
aj s ich vyjadreniami. Správny orgán nemá povinnosť zaoberať sa v odôvodnení rozhodnutia
námietkami, návrhmi ani vyjadreniami zúčastnenej osoby, prípadne iných subjektov správneho konania.Túto povinnosť má len vo vzťahu k tvrdeniam účastníkov konania. (Komentár Správny poriadok, 4.
vydanie, 2022, s. 425 - 450: C. H. Beck,.).

52. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobkyne nevysporiadal a ani tento postup neodôvodnil.
Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale
reagovať aj na námietky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní
nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Je preto
potrebné súhlasiť s námietkami žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti.

Správny súd zdôrazňuje, že nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych
orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej
správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým
spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie
nepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťaleboprenedostatokdôvodov,bránitakýtonedostatokspravidla
posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami žalobkyne, ktoré

uviedla v žalobe zaoberať a vyjadriť k nim nemohol.

53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného aj podľa
§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP, keďže rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec im vrátil na ďalšie konanie.

54. V tejto súvislosti žalovaný v ďalšom konaní opätovne vec prejedná, doplní dokazovanie tak, aby
mal preukázané, kedy bol skutočne riadne ukončený pracovný pomer žalobkyne u jej zamestnávateľa
- I. J. K. – B. B., založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2002. Pre svoje rozhodnutie vo veci si
zaobstará všetky potrebné podklady, tak aby v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil úplný

skutočný stav veci (napr. výsluchom svedkov – O. E. J. likvidátora J. K. – B. B., ktorý v mene
zamestnávateľa vypovedal pracovný pomer so žalobkyňou v roku 2017, vyžiadaním originálu výpovede
zo dňa 25.08.2005 a ďalšími).

55. Na záver tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžf 17/2010: Úlohou

správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich
činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.03.2021
podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a f/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa

23.11.2020 v zmysle § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov

konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

BA-8Sa/62/2021

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná

na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).