Čiastočný rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-21Cpr/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201213
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2522201213.10

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobkyne: Y.. C..
E. O., P.., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. I. XX, Z., zastúpená: Mgr. Eva Bačíková, advokátka, so sídlom
Advokátskej kancelárie Paulínska 17, Trnava, proti žalovanému: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave,
so sídlom Námestie Jozefa Herdu 577/2, Trnava, IČO: 36 078 913, zastúpený: Advokátska kancelária
SPÁL & Partners s.r.o., so sídlom Kapitulská 454/12, Trnava, IČO: 54 252 601, o neplatnosť okamžitého

skončenia pracovného pomeru, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou Okamžitým skončením pracovného
pomeru listom žalovaného zo dňa 11.05.2022, je neplatné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.06.2022, doručenou súdu dňa 30.06.2022, domáhala určenia, že
skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa je neplatné a zároveň

žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.10.2018 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu,
na základe ktorej od 01.11.2018 vykonávala prácu docent na funkčnom mieste docenta v odbore
inžinierstvo kvality produkcie s dohodnutým miestom výkonu práce Ústav občianskej spoločnosti
Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 08.11.2038.

Žalobkyňa bola dňa 24.10.2018 menovaná do funkcie riaditeľky Ústavu občianskej spoločnosti UCM.
Transformáciou Ústavu občianskej spoločnosti UCM vznikol od 01.06.2020 Inštitút manažmentu UCM.
Dňa 15.09.2020 menoval rektor žalovaného, P.. C.. E. V., Y.., žalobkyňu na funkčné miesto profesora v
študijnom odbore ekonomika a manažment na Inštitúte manažmentu UCM, v súvislosti s čím uzatvorili
žalobkyňa a žalovaný Dohodu č. 2 o zmene pracovných podmienok. Predmetom Dohody č. 2 o zmene
pracovných podmienok zo dňa 09.09.2020 bola zmena druhu práce na „funkčné miesto mimoriadneho

profesora v študijnom odbore ekonomika a manažment“ s účinnosťou od 15.09.2020. Dňa 15.11.2021
bola žalobkyňa odvolaná z funkcie riaditeľky Inštitútu manažmentu UCM a odo dňa 16.11.2021
bola zmenená jej pracovná náplň tak, že vykonávala funkciu mimoriadneho profesora s miestom
výkonu práce Inštitút manažmentu UCM, v študijnom programe Manažment kvality. Žalobkyňa bola
od 20.04.2022 práceneschopná. Počas práceneschopnosti jej žalovaný zaslal list zo dňa 11.05.2022
označený ako Okamžité skončenie pracovného pomeru. Poštovú zásielku, ktorej obsahom bolo

Okamžité skončenie pracovného pomeru, dňa 12.05.2022 prevzal švagor žalobkyne, pán U. O.. Z
listu žalovaného zo dňa 11.05.2022 vyplýva, že žalovaný v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonníka práce so žalobkyňou okamžite ukončuje pracovný pomer z dôvodu hrubého
porušenia pracovnej disciplíny (t.j. vykonávanie súkromných kurzov na Inštitúte manažmentu UCM,
ktoré mali byť realizované v priestoroch univerzity, zamestnancami IM UCM a počas hodín výuky na
IM UCM). Žalobkyňa sa s Okamžitým skončením pracovného pomeru oboznámila dňa 12.5.2022,

pričom s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasila. Žalobkyňa listom zo dňa
17.06.2022 žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatnéa v súlade s ust. § 79 žalovaného vyzvala, aby ju naďalej zamestnával. Žalovanému bolo oznámenie
žalobkyne, že trvá na ďalšom zamestnávaní, doručené dňa 22.06.2022. Žalobkyňa mala vedomosť,
že v dňoch 05. a 06.04. organizovala Slovenská asociácia pre kvalitu v spolupráci so spoločnosťou

SNR Certification SK&CZ s.r.o. pre študentov Inštitútu manažmentu UCM kurz Manažér Kvality -
Junior. Organizátor kurzu požiadal žalobkyňu ako profesorku a hlavného garanta študijného programu
manažérstvo kvality, aby svojim študentom sprostredkovala informáciu o konaní kurzu a v prípade
záujmuzaslalaštudentomzáväznéprihlášky.Žalobkyňakurzsamačivmeneinejosobyneorganizovala,
kurz neviedla, neprednášala na ňom a za vykonanie kurzu jej nebola vyplatená žiadna odmena.

Žalobkyňa zároveň považuje Okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo
dňa 11.05.2022 za neplatné z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru jej nebolo doručené
do vlastných rúk, tak ako vyplýva z ust. § 70 v spojení s § 38 Zákonníka práce, tiež neporušila pracovnú
disciplínu závažným spôsobom, t. j. na strane žalobkyne nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny,
resp. nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny takej intenzity, ktoré by mohlo byť právne postihnuteľné
ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a

okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov.
Žalobkyňa poukázala tiež na to, že neporušila Príkaz rektora UCM č. 4/2018 a Pracovný poriadok UCM,
pretože kurz neorganizovala a nebola za jeho organizáciu a priebeh zodpovedná. Žalobkyňa svojim
konaní nezasiahla do harmonogramu štúdia, v pracovnom čase nevykonávala prácu pre seba ani pre
iné osoby, ale riadne vykonávala prácu pre žalovaného. Vzhľadom na uvedené, mala žalobkyňa za

to, že jej pracovný pomer nebol platne ukončený a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo
dňa 23.10.2018 medzi ňou a žalovaným trvá aj naďalej. Oznámenie žalobkyne, že trvá na ďalšom
zamestnávaní bolo žalovanému doručené dňa 22.06.2022, žalovaný sa však k požiadavke žalobkyne
žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že na základe podnetu od viacerých zamestnancov
a študentov preveril situáciu na Inštitúte manažmentu UCM, z čoho bola vyhotovená Zápisnica o
prešetrení podnetu zo dňa 05.05.2022. Rektor UCM sa so závermi so Zápisnice stotožnil a rozhodol
sa so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Po nasledujúcom prerokovaní vzniknutej situácie s odborovou organizáciou zamestnávateľa

bol list s okamžitým skončením pracovného pomeru zaslaný prostredníctvom podateľne žalovaného
na poslednú známu adresu žalobkyne ako doporučená zásielka do vlastných rúk. Žalovanému sa
vrátila doručenka o prevzatí tejto zásielky dňa 13.05.2022. So zamestnancom (žalobkyňou) bolo na
jej žiadosť vedených viacero konzultácií, kde žalovaný celú situáciu vysvetlil žalobkyni a trval na
svojom rozhodnutí. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že neeviduje a nemá uzatvorenú žiadnu

Zmluvu o spolupráci so združením Slovenská Asociácia pre kvalitu. Zároveň ho ani SA neuvádza ako
svojho partnera na svojej stránke. Možnosť absolvovať exkurzie, prednášky a kurzy a možnosť získať
certifikáty a osvedčenia v špecializovaných oblastiach manažmentu a kvality môžu byť predmetom
Zmluvy o spolupráci alebo osobitnej dohody, ktorá však uzatvorená nebola. Rokovania o možnostiach
a podmienkach organizovania kurzov, na základe ktorých by študenti IM mohli získať za zvýhodnených

podmienok osvedčenie o absolvovaní kurzu manažérstva kvality podľa medzinárodných noriem ISO
vydané akreditovanou certifikačnou autoritou nedávajú oprávnenie vysokoškolskému učiteľovi bez
vedomia vedenia IM a UCM a bez uzatvorenej Zmluvy o spolupráci, vo svojom voľnom čase, na úkor
plnenia svojich pracovných povinností organizovať, zabezpečovať, inštruovať kurzy pre študentov UCM,
ktorínásledneabsentujúnariadnejvýukepodľaštudijnéhoplánudanéhoštudijnéhoprogramu.Žalovaný

o organizácii uvedených kurzov nemal žiadnu vedomosť. Podľa žalovaného vysokoškolský učiteľ nemá
oprávnenie realizovať, organizovať, komunikovať žiadne súkromné kurzy na akademickej pôde verejnej
vysokej školy bez vedomia vedenia UCM a IM (a to navyše v rámci svojej pracovnej doby, kedy má plniť
svoje pracovné povinnosti vyplývajúce mu z riadneho pracovného pomeru so žalovaným). Žalovaný
písomnosťzamestnávateľatýkajúcusaskončeniapracovnéhopomeruzaslalzamestnancovi(žalobkyni)

na poslednú jeho známu adresu ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných
rúk“. Zamestnávateľovi sa dňa 13.05.2022 vrátila doručenka, na ktorej bol uvedený deň doručenia
zásielky 12.05.2022. Ak Slovenská pošta a.s. upovedomila žalobkyňu o skutočnosti, že jej je doručovaná
zásielka do vlastných rúk na jej poslednej známej adrese a žalobkyňa splnomocnila svojho švagra na
prevzatie tejto zásielky, konal v mene splnomocniteľky v medziach oprávnenia ju zastupovať, a preto

vznikajú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, teda žalobkyni. Sama žalobkyňa uviedla, že sa s
obsahom zásielky oboznámila v deň jej doručenia. Podľa právneho názoru žalovaného je tak zrejmé, že
pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru postupoval v súlade so zákonom č. 311/2001
Z.z., a tento pracovnoprávny úkon bol žalobkyni doručený riadne.Žalovaný je verejnou vysokou školou, ktorej činnosť je striktne viazaná zákonmi, inými všeobecne
záväznýmiprávnymipredpismiajejvnútornýmipredpismi.Dôvodomnaokamžitéskončeniepracovného
pomeru so žalobkyňou bolo porušenie pracovnej disciplíny a hrubé porušenie pracovnej disciplíny,

ktoré bolo zdokumentované a vyhodnotené Referátom kontroly, sťažností a protispoločenskej činnosti
UCM. O vykonaní kurzu nebolo informované vedenie UCM ani vedenie IM, na jeho zorganizovanie
v priestoroch a počas výuky nebol daný súhlas. Žalobkyňa zároveň o realizácii spoplatneného kurzu
neinformovala na pravidelných poradách, ktoré sa organizujú na IM. Žalobkyňa neinformovala rektora
ani riaditeľa o konaní spoplatneného kurzu treťou stranou na akademickej pôde, a to počas výuky,

ktorá prebiehala podľa študijného plánu. Absolvovanie tohto kurzu nie je podmienkou na úspešné
absolvovanie študijného programu Manažérstvo kvality. Takéto organizovanie súkromných kurzov sa
môže vykonať len so súhlasom rektora univerzity. Je neprípustné, aby boli hodiny predmetov, ktoré majú
študenti absolvovať na úspešné absolvovanie daného predmetu, neodprednášané, neabsolvované,
prípadne nahradené spoplatnenou prednáškou tretieho subjektu. Uvedený kurz bol poskytovaný v čase
riadnych pracovných hodín počas pracovného týždňa, kedy mala mať žalobkyňa prednášku podľa

študijného plánu - harmonogramu výuky. Žalobkyňa oznámila študentom riadne zapísaným na študijné
programy na IM, ktorým mala povinnosť prednášať v pracovnom čase, podľa pracovnej zmluvy, že im
hodiny podľa študijného plánu odpadajú z dôvodu realizácie súkromného kurzu. Ďalší študenti žiadali
pedagógov IM o ospravedlnenie z riadnej výučby, a to z dôvodu ich účasti na predmetnom súkromnom
kurze. Žalobkyňa bez vedomia vedenia UCM a vedenia IM zneužila emailové adresy študentov a

šírila medzi nimi informáciu o realizácii kurzu tretím subjektom, ktorý na realizovanie tejto činnosti na
akademickej pôde UCM nemal oprávnenie. Podľa žalovaného na Záväznej prihláške bolo tiež zneužité
logo Univerzity.
Čo sa týka prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne so zástupcami
zamestnancov zo strany žalovaného, žalovaný listom č. 2305/2022 zo dňa 06.05.2022 požiadal

Základnú organizáciu zamestnancov UCM v Trnave OZPŠaV na Slovensku o prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru zamestnanca (žalobkyne). Žalovaný po splnení povinností podľa § 74
Zákonníka práce vyhotovil a zaslal Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni.

4. V replike žalobkyňa uviedla, že žalovaný odoslal zásielku s označením do vlastných rúk, avšak v

rozpore s uvedeným označením poštový doručovateľ vydal zásielku švagrovi žalobkyne, nie žalobkyni.
Žalobkyňa svojho švagra na preberanie zásielok nesplnomocnila a žalovaný svoje tvrdenie o tom,
že žalobkyňa splnomocnila inú osobu na preberanie zásielok nepodložil žiadnym dôkazom. Keďže
žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že jej žalovaný doručuje Okamžité skončenie pracovného pomeru,
nemohla k prevzatiu tejto zásielky nikoho splnomocniť. Všeobecné splnomocnenie na preberanie

zásielok sa riadi pravidlami Poštového poriadku a žalobkyňa svojho švagra na preberanie zásielok
podľa týchto pravidiel nesplnomocnila. Žalobkyňa zároveň poprela tvrdenia žalovaného o existencii
a predmete podania - podnetu zo dňa 04.04.2022, ktorý mal byť zaevidovaný pod poradovým
číslom 2/2022, nakoľko žalovaný nepreukázal kto a kedy podnet vykonal a čo bolo jeho obsahom.
Podľa žalobkyne zároveň na obsah Smernice č. 15/2021 možno konštatovať, že Referát kontroly

sťažností a protispoločenskej činnosti zastúpený kontrolórom nebol oprávnený na prešetrenie údajného
anonymného podnetu a že tento podnet mal byť odložený.
Čo sa týka kurzu, žalobkyňa opakovane uviedla, že kurz organizovala Slovenská asociácia pre kvalitu,
žalobkyňa nebola oprávnená konať za túto asociáciu a nemala možnosť ani povinnosť žiadať v
jej mene o súhlas na realizovanie kurzu. Informácie o konaní kurzu boli vyvesené na nástenke vo

verejne prístupných priestoroch UCM. Žalobkyňa informácie o kurze bez súhlasu nezasielala žiadnemu
študentovi. V dňoch 05.04.2022 a 06.04.2022 si žalobkyňa riadne plnila svoje pracovné povinnosti v
zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný neeviduje neprítomnosť žalobkyne na pracovisku. Prednáška, ktorá
sa ako súčasť kurzu konala dňa 05.04.2022, bola prístupná študentom manažmentu kvality a nebola
spoplatnená. Žalobkyňa študentov o prednáške informovala a umožnila im, aby sa v rámci predmetov

Manažment kvality v priemyselnom podniku a Manažment kvality v službách uvedenej prednášky
zúčastnili ako súčasti ich výučby. So študentmi, ktorí nemali o prednášku záujem, pracovala na
semestrálnomprojekte.Keďžežalobkyňakurzneorganizovala,nemohlaorganizovanímkurzuzasiahnuť
do ekonomických záujmov žalovaného.
Žalobkyňa namietla, že v čase vyhotovenia Okamžitého skončenia pracovného pomeru listom

žalovaného zo dňa 11.05.2022 nedošlo k prerokovaniu so zástupcami zamestnancov a nebola naplnená
ani fikcia prerokovania v zmysle § 74 Zákonníka práce. Podanie žalovaného nepreukazuje, že
žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru bola doručená Základnej organizácii
zamestnancovUCManevyplývaznehoaniokamihdoručeniatejtožiadosti.Ažpopreukázanídoručeniapísomnej žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru možno
konštatovať okamih, kedy uplynula lehota v zmysle § 71 Zákonníka práce.

5. V duplike žalovaný poukázal na to, že list zo dňa 11.05.2022, ktorého obsahom bol právny úkon
v podobe okamžitého skončenia pracovného pomeru, realizoval žalovaný prostredníctvom poštového
prepravcu, ktorý mu deklaroval, že doručil zaslanú zásielku podľa požiadaviek žalovaného, a to s
doručenkou do vlastných rúk žalovaného. Žalovaný okrem doručenky priložil na preukázanie týchto
skutočností aj kópiu podacieho listu zo dňa 11.05.2022 s označením zásielky. Podľa označenia tejto

konkrétnej zásielky priložil z verejne dostupnej databázy poštového prepravcu výpis sledovanej zásielky,
kde je vyznačená doplnková služba žalovaného, a to do vlastných rúk, ako aj presný čas a deň prevzatia
zásielky žalobkyňou (12.05.2022 o 14:53). Žalovaný ďalej poukázal, že pre merito veci nie je tak
právne podstatné, kto anonymný podnet podával, a ani to, čo bolo obsahom podnetu, ale podstatné
je, či sa šetrením zistilo, že konanie žalobkyne nebolo súladné s pracovnoprávnymi predpismi a došlo
k závažnému porušeniu pracovných povinností žalobkyňou, za čo žalovaný vyvodil pracovnoprávnu

zodpovednosť. Ak by nedošlo k anonymnému podnetu študentov, neznamená to automaticky pre
žalobkyňu, že by žalovaný nemohol vyvodiť zo zistených skutočností právnu zodpovednosť voči
žalobkyni, ale znamená to výlučne to, že by zodpovedná osoba nebola povinná sa zaoberať podnetom
a vzniknutou situáciou oznámenou anonymnými študentmi.
Podľa žalovaného žalobkyňa v žiadnej miere nepreukázala dôvodnosť pochybností v ukončení jej

pracovného pomeru u žalovaného. Výlučne spochybňovala konanie, ktoré paralelne prebiehalo v
súvislostisjejosobounazákladeanonymnéhopodnetuštudentov,čojepreúčelypredmetnéhosúdneho
konania irelevantné. Žalobkyňa v žiadnej miere neodôvodnila koho akreditovaný partner má byť 3.
osoba, neodôvodnila, prečo rozosielala v záujme 3. osoby pozvánky na spoplatnený súkromný kurz
3. osoby, s možnosťou spätného kontaktovania k pozvánke s prílohami, a to najviac z pracovného

mailu zriadeného žalovaným výlučne pre pracovné účely, študentom žalovaného a naviac v pracovnom
čase. Podľa žalovaného je však neprípustné najmä to, že sa takáto súkromná a spoplatnená činnosť
vykonávala v priestoroch verejnej vysokej školy bez akejkoľvek interakcie tejto verejnej vysokej školy.
Žalobkyňa tak svojim konaním v roku 2022 závažne porušila svoje pracovné povinnosti, ktoré do
dnešného dňa neodôvodnila a neospravedlnila.

6. Podaním zo dňa 12.12.2023 a zo dňa 05.02.2024 žalobkyňa upravila petit žaloby. Uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 15.03.2024 súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu petitu žaloby tak,
že ďalej bude konať o petitoch v znení: I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou
Okamžitým skončením pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 11.5.2022, je neplatné. II.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 38.476,19 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 476,19 Eur od 16.07.2022 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 2.000,- Eur
od 16.08.2022 do zaplatenia, vo výške 6,25 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.09.2022 do zaplatenia,
vo výške 6,25 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.10.2022 do zaplatenia, vo výške 7 % ročne zo sumy
2.000,- Eur od 16.11.2022 do zaplatenia, vo výške 7 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.12.2022 do

zaplatenia, vo výške 7,50 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.01.2023 do zaplatenia, vo výške 8 %
ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.02.2023 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od
16.03.2023 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.04.2023 do zaplatenia, vo
výške 8,75% ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.05.2023 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy
2.000,- Eur od 16.06.2023 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.07.2023 do

zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.08.2023 do zaplatenia, vo výške 9,25%
ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.09.2023 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od
16.10.2023 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.11.2023 do zaplatenia, vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy
2.000,- Eur od 16.01.2024 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 16.02.2024

do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia. III. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 2.952,44 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
2.952,44 Eur odo dňa 16.01.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch
dní odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

7. V podaní zo dňa 05.02.2024 žalobkyňa upozornila na skutočnosť, že na doručenke zásielky zo dňa
12.05.2022 okrem nečitateľného podpisu, ktorý sa nezhoduje s jej podpisom a ani nie je podobný jej
podpisu, nie je uvedené číslo jej občianskeho preukazu. Preukázanie totožnosti adresáta je doručovateľpovinný preveriť najmä predložením občianskeho preukazu a preverením, či doklad preukazujúci
totožnosťpredkladájehooprávnenýdržiteľ.Adresátzásielkymápovinnosťpredložiťdokladpreukazujúci
jeho totožnosť a súčasne strpieť zaznamenávanie a spracúvanie osobných údajov v súvislosti s

prevzatím zásielky.

8. Na pojednávaní žalobkyňa opakovane poprela tvrdenia, že by jej výpoveď bola doručená do vlastných
rúk, naopak tvrdila, že poštový doručovateľ túto zásielku bez preskúmania existencie splnomocnenia
odovzdal švagrovi žalobkyne. Z podania predloženého žalovaným, a to listiny vypracovanej Slovenskou

poštou, vyplýva len to, že v systéme je zaevidované prevzatie zásielky, nie je však zrejmé, ktorá osoba
skutočne zásielku prevzala. Ďalším dôvodom, pre ktoré namietala neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru, je tá skutočnosť, že prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
nebolo súladné s § 74 Zákonníka práce riadne prerokované odborovou organizáciou. Žalobkyňa mala
za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností, že žiadosť o
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru bola odborovej organizácii skutočne doručená

dňa 06.05.2022. Tiež namietala, že z listiny označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru
nie je zrejmé jednoznačné a nezameniteľné skutkové vyjadrenie resp. opísanie dôvodov, pre ktoré k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo. Konanie žalobkyne, ktorým by informovala študentov
o prípadných kurzoch a prednáškach, nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
pre ktoré by bolo možné skončiť pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Žalovaný tak nepreukázal, že by sa žalobkyňa dopustila konania, ktoré by sa dalo považovať za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru, ani zo zápisnice
o prešetrení podnetu, na ktoré sa Okamžité skončenie pracovného pomeru odvoláva, nevyplýva
konkrétne konanie, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť. Naopak z podania žalovaného vyplýva, že
v dňoch 05. a 06.04. organizovala iná organizácia ako je žalovaný, kurz v priestoroch žalovaného. Z

uvedených podaní možno vo vzťahu k žalobkyni konštatovať iba skutočnosť, že žalobkyňa o tom, že
v priestoroch žalovaného bude prebiehať kurz, informovala jedného študenta. Táto komunikácia so
študentom prebehla s jeho súhlasom a nedošlo k zneužitiu jeho osobných údajov. Žalobkyňa poprela
tvrdeniažalovaného,žebysvojimštudentomoznámila,žeimzdôvodurealizáciekurzuodpadajúhodiny.
Tvrdenia o tom, že zneužila emailové adresy študentov a tvrdenia, že došlo k poškodeniu ekonomických

záujmov žalovaného, žalovaný nepreukázal žiadnymi listinnými alebo inými dôkazmi.

9. Žalovaný na pojednávaní zotrval na predložených dôkazoch a všetkých skutkových a právnych
tvrdeniach, ktoré doložil.

10. Žalobkyňa ako dôkazy predložila Pracovnú zmluvu zo dňa 23.10.2018, Menovací dekrét zo dňa
24.10.2018, Dohodu č. 1 o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.05.2020, Menovací dekrét
zo dňa 15.09.2020, Dohodu č. 2 o zmene pracovných podmienok zo dňa 09.09.2020, Menovací
dekrét zo dňa 03.11.2021, pracovnú náplň zamestnanca, Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 11.05.2022, kópiu obálky, Oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa

17.06.2022, podací lístok, oznámenie o doručení zásielky, zoznam partnerov UCM, informačný leták
pre študentov manažmentu kvality Ústavu občianskej spoločnosti UCM, informáciu o konaní seminára
Metamorfózy kvality - zo stránky UCM zo dňa 19.10.2019 a zo dňa 29.10.2021, informáciu o realizovaní
kurzu „Manažér kvality - Junior“ so záväznou prihláškou, Pracovný poriadok Univerzity sv. Cyrila a
Metoda v Trnave, Príkaz rektora Univerzity sv. Cyrila a Metoda č. 4/2018, Študijný poriadok Univerzity sv.

Cyrila a Metoda v Trnave, Štatút Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Smernicu o vybavovaní otázok,
vyjadrení, názorov, žiadostí, podnetov a návrhov na UCM, odpoveď na sťažnosť zo dňa 17.04.2022,
výpis z Registra zamestnancov vysokých škôl, zoznam ocenených osobností, podací lístok, výpis z
registra mimovládnych neziskových organizácií týkajúci sa Slovenskej asociácie pre kvalitu, Kolektívnu
zmluvu na rok 2022, výpis z verejnej časti registra mimovládnych neziskových organizácií týkajúci sa

Slovenskej asociácie pre kvalitu.

11. Žalovaný ako dôkazy predložil Príkaz rektora Univerzity sv. Cyrila a Metoda č. 4/2018, Žiadosť
o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 06.05.2022, mailovú
komunikáciu, doručenku, mailovú komunikáciu P.. B. so žalobkyňou, Zápisnicu o prešetrení podnetu,

záväznú prihlášku, mailovú komunikáciu, potvrdenie o doručení zásielky, potvrdenie Základnej
organizácie zamestnancov UCM v Trnave OZPŠaV na Slovensku zo dňa 28.09.2022, vyjadrenie
Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20.12.2023.12. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vypočul si ich prednesy,
vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu špecifikovanými vyššie,
výsluchom žalobkyne a svedka a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z ktorých po

právnom posúdení dospel k záveru o dôvodnom podaní žaloby, čo sa týka nároku o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

13. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 23.10.2018 súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli pracovný pomer
na dobu určitú do 08.11.2038 na pozíciu: docent na funkčnom mieste docenta v odbore inžinierstvo

kvality produkcie na ustanovený týždenný pracovný čas. Dňa 24.10.2018 bola žalobkyňa menovaná
žalovaným za riaditeľku Ústavu občianskej spoločnosti Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Z
Dodatku č. 2 o zmene pracovných podmienok zo dňa 09.09.2020 mal súd za preukázané, že u
žalobkyne došlo k zmene druhu práce, a to na funkčné miesto mimoriadneho profesora v študijnom
odbore ekonomika a manažment. Dňa 15.09.2020 bola žalobkyňa žalovaným menovaná na funkčné
miesto profesora v študijnom odbore ekonomika a manažment na Inštitúte manažmentu Univerzity sv.

Cyrila a Metoda v Trnave. Dňa 03.11.2021 bola žalobkyňa menovaná za členku Rady kvality Inštitútu
manažmentu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave s určeným funkčným obdobím 4 roky.

14. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 11.05.2022 súd zistil, že žalovaný
ukončil pracovný pomer so žalobkyňou Okamžitým skončením pracovného pomeru, a to z dôvodu

porušenia pracovnej disciplíny a hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bolo zdokumentované
a vyhodnotené Referátom kontroly, sťažností a protispoločenskej činnosti UCM. Uvedené okamžité
skončenie pracovného pomeru bola žalobkyňou odoslané prostredníctvom poštového podniku.

15. Oznámením zo dňa 17.06.2022 žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní,

nakoľko považuje okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 11.05.2022 za neplatné.
Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 22.06.2022.

16. Slovenská pošta, a.s. vo vyjadrení zo dňa 20.12.2023 uviedla, že šetrením v dodacích dokladoch
pošty Trnava 1 bolo zistené, že poštová zásielka s podacím číslom D. adresovaná pre žalobkyňu bola

dodaná na adrese uvedenej na zásielke dňa 12.05.2022, prevzal adresát osobne.

17. Na pojednávaní v rámci svojho výsluchu žalobkyňa poukázala na skutočnosti uvádzané v žalobe a
vo svojich písomných vyjadreniach. Tiež uviedla, že sa cíti poškodená, nakoľko zo strany žalovaného ide
o vyfabulované záležitosti. Svoje pracovné povinnosti si vždy plnila v súlade s tým, čo mala v pracovnej

náplni a práve naopak, svoje povinnosti si niekedy plnila i na úkor svojho voľného času a jej finančných
prostriedkov. Zároveň uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru jej nebolo doručené od
pošty, odovzdal jej ho jej švagor po príchode od lekára, pretože v tom čase bola práceneschopná a
chodila po vyšetreniach, pretože mala ísť na operáciu a robili jej predoperačné vyšetrenia. Žalobkyňa
ani nevedela, čo to je, žiadne indície nenasvedčovali, že by mala byť prepustená. Svojho švagra

však na preberanie zásielok nesplnomocnila. Čo sa týka spoločnosti, ktorá realizovala predmetný kurz,
žalobkyňa spoločnosť pozná, výkonnou zástupkyňou je jej bývalá kolegyňa. Žalobkyňa zároveň uviedla,
že nebola súčasťou kurzu.

18. Žalovaný po výsluchu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v danom období kandidovala na funkciu

rektora univerzity a v životopise, ktorý predkladala, uviedla, že je konateľkou spoločnosti, ktorá
realizovala kurz a že sama poskytuje tento kurz.

19. Na pojednávaní v rámci svojho výsluchu svedok U. O. uviedol, že žalobkyňa je jeho švagriná.
Poštárka sa ho spýtala, či môže uvedenú zásielku adresovanú žalobkyni prebrať a v akom je vzťahu k

adresátovi zásielky, t. j. žalobkyni, na čo on uviedol, že je to jeho švagriná. Poštárka mu zásielku dala a
on podpísal jej prevzatie. Zároveň svedok uviedol, že splnomocnenie na preberanie zásielok nemá.

20. Žalovaný otázky na svedka nemal a zároveň navrhol neprihliadať na svedeckú výpoveď tohto
svedka, nakoľko svedok je v príbuzenskom pomere k žalobkyni a hneď na začiatku sa spýtal, či je

predmetom výsluchu preberanie zásielok, čiže bol vopred upovedomený o predmete výsluchu a tak mal
pripravenú aj adekvátnu odpoveď.21. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), pracovný pomer
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

22. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým
skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

23. Podľa § 68 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to

iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnú disciplínu.

24. Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia

§ 63 ods. 4 a 5.

25. Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

26. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

27. Podľa § 38 ods.1, 2 a 4 ZP v znení účinnom ku dňu doručovania oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,

zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek
bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú
zásielku (1). Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu
zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných

rúk" (2). Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne (4).

28. V zmysle čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

29. V zmysle čl. 15 základných princípov CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej
úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu. (2)

30. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. V zmysle § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.33. Podľa § 213 CSP, ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť
uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

34. Vzhľadom na to, že ide o pracovnoprávny spor, súd vo zvýšenej miere prihliada na hospodárnosť
konania.Vdanomštádiukonania,nazákladevykonanéhodokazovaniabolomožnérozhodnúťojednom
z viacerých žalobou uplatnených nárokov - platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

35. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných
prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení
výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby.

36. Zákonník práce výslovne požaduje, aby sa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
skutkovo vymedzil tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom
konaní zamestnanca alebo zamestnávateľa spočíva a tiež aj z dôvodu, aby nebolo možné dodatočne
meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.

37. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere u žalovaného. Taktiež bolo
nesporné, že žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer Okamžitým skončením pracovného
pomeru zo dňa 11.05.2022.

38. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný adresovaný prejav vôle skončiť pracovný
pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Za platný právny úkon v pracovnom práve sa považuje
len taký prejav vôle, ktorý spĺňa náležitosti požadované predpismi tak pracovného, ako aj občianskeho
práva. Všeobecnou podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je písomná forma
a doručenie druhému účastníkovi. Pracovný pomer na základe okamžitého skončenia sa skončí dňom,

v ktorom je druhému účastníkovi zrušovací prejav doručený, bez ohľadu na to, či je v zrušovacom
prejave uvedený iný konkrétny deň. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru neplatia výpovedné
doby, teda ku skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia zrušovacieho prejavu druhému
účastníkovi pracovného pomeru. Doručovanie musí byť v súlade s § 38 ZP.

39. Zákonník práce upravuje len spôsob doručovania písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny, skončenia
pracovného pomeru zamestnanca. Písomnosti, ktoré sú vyššie vymenované, musia byť doručené do
vlastných rúk. Len za predpokladu, že takýto spôsob doručenia „do vlastných rúk“ nie je možný na
pracovisku, v byte alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý, možno príslušnú písomnosť doručiť
prostredníctvom poštového podniku ako doporučenú zásielku. Pritom Zákonník práce vychádza z

prednosti priameho doručovania, t. j. na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý
v pracovnom čase, ale aj mimo pracovného času. Doručenie do vlastných rúk sa vyžaduje u písomností
uvedených v § 38 ods. 1 Zákonníka práce bez ohľadu na to, či Zákonník práce vyžaduje dodržať pri ich
vyhotovovaní písomnú formu. Túto však musí zamestnávateľ dodržať, pretože zákon vyžaduje doručiť
takúto písomnosť do vlastných rúk. Pri absencii poznámky „do vlastných rúk“ tento nedostatok možno

zhojiťtým,žedruhástranaprevezmezásielku(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo218/2007
z 13. októbra 2008).

40. Povinnosť zamestnávateľa doručiť zásielku do vlastných rúk nie je splnená, ak je písomnosť
doručená inému než zamestnancovi. Zákonník práce a jeho § 38, ktorý má kogentnú povahu, nepripúšťa

možnosť, aby zamestnanec splnomocnil inú osobu na preberanie písomností do vlastných rúk.
Doručenie písomnosti určenej „do vlastných rúk“ inej osobe než adresátovi je neplatné (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 41/1994 z 27. júna 1994, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 165/2010 z 30. novembra 2010).

41. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný podaním zo dňa 11.05.2022 oznámil žalobkyni
okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Uvedené
okamžité skončenie pracovného pomeru doručoval žalovaný žalobkyni prostredníctvom poštového
podniku. Žalobkyňa však poprela, že by jej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručenédo vlastných rúk, ako to vyplýva z § 70 a § 38 Zákonníka práce, čo bolo v konaní preukázané i
vykonaným dokazovaním výsluchom svedka, ktorý uviedol, že uvedenú zásielku prevzal on, a to i
napriek tomu, že nemal od žalobkyne splnomocnenie na preberanie poštových zásielok. V danom

prípade šlo o písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa zániku pracovného pomeru a pri skúmaní splnenia
podmienok jej doručenia bolo potrebné vychádzať z ust. § 38 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce. K platnému
doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 11.05.2022 žalovaným do vlastných rúk
žalobkyne nedošlo a tým nebola splnená povinnosť žalovaného vyplývajúca z ust. § 38 Zákonníka
práce z dôvodu, že predmetnú zásielku prevzala iná osoba než žalobkyňa, ktorá bola jej adresátom.

Doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je podmienkou jeho platnosti (§70 Zákonníka
práce). Žalovaný síce predložil vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s., že predmetná zásielka bola prevzatá
adresátom osobne, to však súd nepovažoval za účinne popretie tvrdení žalobkyne preukázaných
aj vykonanou svedeckou výpoveďou, najmä s poukazom na neunesenie dôkazného bremena. Z
uvedeného vyjadrenia Slovenskej pošty je len zrejmé, že zásielka bola prevzatá, avšak nevyplýva
z neho, že priamo žalobkyňou. Žalovaný najprv navrhol vykonať výsluch konkrétneho doručovateľa

Slovenskej pošty, a.s., ktorý doručoval zásielku s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobkyni
a za tým účelom sa zaviazal identifikovať súdu poštového doručovateľa, ktorého mal súd predvolať ako
svedka. Následne žalovaný súdu uviedol, že na výsluchu tohto svedka netrvá a súdu ani neoznámil jeho
identifikačné údaje.

42. Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie

skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana
má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k

strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

43. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti

osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného
bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani

bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.

44. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán. Základnou
normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého sú to

strany, ktoré označujú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Súd rozhoduje
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré
neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity
strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver
súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie,
teda strata sporu, nároku. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá

existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu strán
sporu ohľadne ich dôkazného bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí.45. Zákonodarca však v prípade individuálnych pracovnoprávnych sporov ustanovuje v § 319 CSP
odklon od všeobecného procesného postupu súdu, ktorý by bolo možné označiť za akýsi príklon
k vyšetrovaciemu princípu v civilnom súdnom konaní. Odôvodnený je legitímnou potrebou zvýšenej

miery ingerencie orgánu ochrany práva za účelom toho, aby žalobca mal možnosť na férový súboj so
žalovaným v spore o nároky vyplývajúce z individuálnych pracovnoprávnych vzťahov. Ak súdu postačia
na rozhodnutie vo veci samej tvrdenia strán individuálneho pracovnoprávneho sporu a dôkazy získané
z dôkazných prostriedkov predložených stranami, súd nebude obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky,
ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu veci. Zvýšená protektívna ingerencia súdu

sa prejavuje predovšetkým v príklone k vyšetrovaciemu princípu. Súd sa nebude v plnej miere spoliehať
na splnenie si dôkaznej povinnosti zamestnanca, ale vykoná aj ďalšie dôkazy na ochranu zamestnanca,
pričom by mal prihliadnuť na jeho názor.

46. V danom prípade však žalobkyňa uniesla bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, a bolo na
žalovanom,abyúčinnepopreltvrdeniažalobkyne,čosavšaknestalo.Keďževtomtoprípadeježalovaný

zamestnávateľom, neaplikuje sa § 319 CSP, podľa ktorého súd môže zaobstarať aj dôkazy, ktoré
zamestnanec nenavrhol.

47. Žalovaný síce navrhol neprihliadať na svedeckú výpoveď svedka vykonanú v priebehu konania
o predmetnom spore, ktorý je v príbuzenskom pomere so žalobkyňou, avšak v tejto súvislosti súd

poukazuje na to, že význam svedeckej výpovede nemožno zľahčovať, keďže jej nepravdivosť je
sankcionovaná ako trestný čin a vo všeobecnosti je potrebné prihliadať aj na mimoprávne aspekty
ľudského konania v morálnej rovine. Svedeckú výpoveď možno považovať za nepravdivú len pokiaľ
to vyplynie z jej hodnotenia z hľadiska vnútornej súladnosti výpovede ako aj v porovnaní s iným
dôkazmi.Nemožnopretoprijaťzáver,ževýpoveďsvedka,ktorýpotvrdilprevzatieuvedenejzásielky,bola

účelovo vykonštruovaná len pre potreby súdneho konania o predmetnom spore, resp. že by mal svedok
vopred pripravenú adekvátnu odpoveď. Na vierohodnosti mu neuberá ani skutočnosť, že je rodinným
príslušníkom žalobkyne. Vzťah medzi stranou sporu a svedkom, či už rodinný, priateľský alebo obdobný,
nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod, pre ktorý nemožno svedeckú výpoveď akceptovať. Zároveň
i podľa CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

48. Súd je toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazného bremeno. Preukázaný skutkový stav je v
sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie
svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Svojimi tvrdeniami bez predloženia akýchkoľvek
dôkazov však žalovaný v žiadnom smere nepoprel tvrdenia žalobkyne, podložené i vykonaným

výsluchom svedka. Uvedené vyjadrenie Slovenskej pošty a.s. bez iných dôkazov v žiadnom prípade
nevylučuje, že poštový doručovateľ odovzdal zásielku adresovanú žalobkyni inej osobe, a to i bez
splnomocnenia.

49. Zároveň na veci nič nemení skutočnosť, že švagor žalobkyne jej zásielku, ktorej obsahom bolo

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.05.2022 odovzdal do jej dispozície hneď 12.05.2022.
Zákonník práce v § 38 ods. 1 vyslovene zakotvuje spôsob doručenia písomnosti zamestnávateľa
týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk zamestnanca na
pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, inak poštovým podnikom ako doporučenú
zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že

žalovaný postupoval uvedeným spôsobom pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo dňa 11.05.2022, čo ust. § 70 Zákonníka práce sankcionuje jeho neplatnosťou.

50. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k platnému doručeniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 11.05.2022 žalovaným do vlastných rúk žalobkyne nedošlo, a

tým nebola splnená povinnosť žalovaného vyplývajúca z ust. § 38 ZP z dôvodu, že zásielku prevzala
iná osoba než žalobkyňa, ktorá bola jej adresátom. Doručenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru je podmienkou jeho platnosti. Nakoľko táto podmienka v danej veci splnená nebola, okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 11.05.2022 je neplatné, o čom súd rozhodol vo
výroku čiastočného rozsudku. Na veci nič nemení skutočnosť, že zásielka bola následne odovzdaná

do dispozície žalobkyne. Vzhľadom, že súd žalobe v časti uplatneného nároku o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel a rozhodol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru je neplatné z dôvodu jeho nedoručenia žalobkyni do vlastných rúk, súd ani neskúmal dôvody
okamžitého skončenia pracovného pomeru51. Ďalšie argumenty žalobkyne a žalovaného súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

52. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti čiastočného rozsudku až v rozhodnutí o nároku
žalobkyne na náhradu mzdy a nároku na náhradu za nevyčerpanú dovolenku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).