Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100291
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100291.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: R fruit s. r. o., so sídlom: Námestie Martina Benku 16, 811 07 Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 46 028 200, právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom: Tolstého
1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
sosídlom:Lazovná63,97401BanskáBystrica,IČO:42499500,opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. 101363490/2023 zo dňa 25.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Daňová kontrola a vyrubovacie konanie

1. U žalobcu, ako zaregistrovaného platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „daňový subjekt“), u
ktorého je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, vykonal Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako
„správca dane“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) podľa zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“

alebo „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2020. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca
dane protokol z daňovej kontroly č. 102039388/2022 zo dňa 28.10.2021 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol
doručený daňovému subjektu dňa 02.11.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril dňa 02.12.2021. Dňa
06.06.2022 sa za účasti A. B., konateľa žalobcu, uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania
pripomienok žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole, o čom
bola spísaná zápisnica č. 101673340/2022 zo dňa 06.06.2022.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane vydal
rozhodnutie č. 100525403/2023 zo dňa 07.02.2023 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
č. 563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 86.655,29

Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). V prvostupňovom
rozhodnutí správca dane uviedol, že u žalobcu bolo zistené podvodné konanie s DPH – nedovolený
daňový únik, o ktorom kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť. Preto správca dane
žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2020, povykonaní tzv. Axel Kittel testu, zamietol právo na odpočítanie dane uplatnené na základe dodávateľských
faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou Antony Group s. r. o. (od 26.05.2021 G Bollt s. r. o.)
v celkovej výške 86.655,29 Eur.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Na základe podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní postupom podľa § 74 ods.
4 Daňového poriadku vydal rozhodnutie č. 101363490/2023 zo dňa 25.05.2023, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane reálnosť uskutočnenia predaja ovocia
a zeleniny žalobcom pre odberateľov nespochybnil, ale dostatočne preukázal, že žalobca mal vedieť
o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci, v ktorom jednotlivé obchodné spoločnosti
vystavovali faktúry nasledovne: dodávatelia z iných členských štátov a z Turecka – CEVOM s. r. o. (CZ)
a SOLD s. r. o. (SK) – Antony Group s. r. o. (SK) – R Fruit s. r. o (SK), t. j. žalobca. Žalovaný dospel

k záveru, že bolo zistené podvodné konanie s DPH – nedovolený daňový únik, o ktorom žalobca mal
vedieť.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca podal včas správnu žalobu, v ktorej uviedol, že napadnutým rozhodnutím a postupom
žalovaného v konaní bol ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov,
a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

5.Žalobcaďalejuviedol,žedaňovéorgánynepreukázalivdaňovomkonaní,žežalobcaakokontrolovaný
daňový subjekt bol zapojený do podvodného, resp. právo zneužívajúceho konania v preverovanom
reťazci vedome alebo že by o takomto podvodnom konaní mohol vedieť. Žalobca uniesol svoje dôkazné
bremeno, ktoré ho zaťažovalo vo vzťahu k preukázaniu, že účtovné doklady majú povahu faktu
a preverované obchodné prípady počas daňovej kontroly za obdobie júl 2020 sa reálne uskutočnili

a reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov nebola vôbec spochybnená zo strany žalovaného ani
správcu dane. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že k neuznaniu odpočtu DPH došlo len v dôsledku
podozrenia, že v preverovanom obchodnom reťazci pravdepodobne došlo k podvodnému, resp. právo
zneužívajúcemu správaniu sa niektorého zo subjektov zapojeného do tohto obchodného reťazca, avšak
žalobcovi nie je zrejmé, na podklade akých dôkazov dospel žalovaný k názoru, že žalobca bol zapojený

vedome do tohto obchodného reťazca. Žalobca zdôraznil, že nezodpovedá za správanie sa svojich
dodávateľov a iných obchodných spoločností, s ktorými vôbec nie je v žiadnom obchodnom vzťahu,
preto nemožno akceptovať závery podľa ktorých bola žalobcovi pričítaná zodpovednosť za správanie
sa za subjekty Antony Group s. r. o. a CEVOM s. r. o. Žalobca má za to, že existuje len pochybnosť
o podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní žalobcu ako účastníka preverovaného obchodného reťazca,

pričom správca dane nepreukázal žalobcovi, že tento vedel alebo mohol a mal vedieť o podvodnom
konaní. Nebolo tiež preukázané, že plnenia zodpovedajúce preverovaným faktúram neboli skutočne
poskytnuté. Žalovaný uskutočnené zdaniteľné plnenia len spochybňuje, čo však nestačí na odopretie
práva kontrolovaného daňového subjektu na odpočet DPH za preverované zdaniteľné plnenia. Žalobca
je toho názoru, že pokiaľ vznikne v určitom obchodnom reťazci akákoľvek pochybnosť, nie je možné

takéto nedostatky pričítať v neprospech a na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu, ako tomu
bolo v prípade žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že pri podvode je dôkazné bremeno na správcovi dane
a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010
a sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005. Žalobca ďalej citoval z rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03
(Bond House) ako aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21.06.2012.

6. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov v tom, že

žalovaný sa uspokojivo nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a jeho vlastnému rozhodnutiu
vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie. Žalobca má za to, že v danom prípade je
napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľné v tom, že žalovaný opiera dôvody rozhodnutia o skutočnosti,
ktoré neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých overenie nevykonal žalovaný žiadne dôkazy, resp.žalovaný presunul dôkazné bremeno nad rámec platných právnych predpisov na žalobcu a vychádza
z nezákonného protokolu z daňovej kontroly.

7. Na základe uvedeného žalobca navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním preveroval splnenie zákonných
podmienok na odpočítanie dane žalobcom, či žalobca disponoval materiálnou existenciou plnenia a či
plnenia boli použité na dodávky platiteľom. Tieto skutočnosti boli počas vykonaného dokazovania
preukázané. Avšak správca dane počas výkonu dokazovania zistil skutočnosti, ktoré nasvedčovali,
že právo na odpočítanie dane bolo uplatnené podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Správca
dane preto zistené skutočnosti ďalej vyhodnocoval v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Správca dane reálnosť uskutočnenia predaja ovocia a zeleniny žalobcom pre odberateľov nespochybnil,
ale preukázal, že žalobca mal vedieť o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci.
Vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu bolo zistené podvodné konanie s DPH, o ktorom daňový
subjekt mal vedieť. Správca dane vyhodnotením všetkých dôkazov zistil, že žalobca sa odpočítaním
dane z faktúr vystavených v mene obchodnej spoločnosti Antony Group s. r. o. zapojil do reťazového

obchodu poznačeného podvodom. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti
daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané štyri kumulatívne otázky
vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL
sp.zn.C-439/04aC-440/04zodňa06.07.2006,ktorébolivdanomprípadezodpovedanékladne,apreto
žalovaný považuje vydané rozhodnutia za správne.

9. Žalovaný poukázal na to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že žalobca
ako kontrolovaný daňový subjekt má zodpovedať za konanie svojich obchodných partnerov a ani
nepripisovali dôkazy o konaní iných obchodných spoločností na ťarchu žalobcu. Správca dane aj
žalovaný uviedli, že v daňovej kontrole správca dane skúmal splnenie zákonných podmienok pre

odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, ale súčasne pri zisťovaní reálneho skutkového stavu zistil
správca dane daňový podvod, a preto bol povinný zisťovať, či sa žalobca do tohto podvodu nezapojil,
a to či už úmyselne alebo z neobozretnosti.

10. K námietkam žalobcu a k judikatúre v súvislosti s hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie

dane, na ktorú žalobca poukazuje, žalovaný uviedol, že v tomto prípade správca dane nezamietol
odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, preto takúto
judikatúru neaplikoval, keďže bolo zistené podvodné konanie.

11. K námietkam žalobcu v súvislosti s dôkazným bremenom a judikatúrou, na ktorú žalobca poukázal,

žalovaný uviedol, že správca dane netvrdil, že dôkazné bremeno bolo len na daňovom subjekte.
Naopak, správca dane aj sám zaobstarával relevantné dôkazy v daňovej kontrole od momentu, kedy
začal preverovať zapojenie žalobcu do daňového podvodu. Tieto dôkazy, ktoré sa týkajú všetkých
obchodných spoločností zapojených do daňového podvodu v reťazci obchodných spoločností, správca
dane nevyhodnotil ako dôkazy, za ktoré je zodpovedný žalobca, ale vyhodnotil ich všetky vo vzájomnej

súvislosti a dospel k záveru o zapojení žalobcu do daňového podvodu.

12. Žalovaný na záver uviedol, že odôvodnenie vydaných rozhodnutí obsahuje všetky náležitosti
stanovené zákonom. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie žalovaného (replika)

13. Žalobca zopakoval dôvody uvedené v správnej žalobe, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie
za nezákonné.

14. Žalovaný ďalšie vyjadrenie (dupliku) nepodal.

Konanie pred správnym súdom15. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 27.11.2024, na ktoré boli účastníci
konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Poverená zástupkyňa žalovaného sa pridržala

svojich tvrdení uvedených v písomných podaniach.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

16. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup
daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

17. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101363490/2023 zo dňa 25.05.2023), ktorým bolo

potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (rozhodnutie Daňového úradu Banská
Bystrica č. 100525403/2023 zo dňa 07.02.2023), ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu
rozdiel dane v sume 86.655,29 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020.

18. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí správcu dane a žalovaného,

dospel k záveru, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom zistenia možno zhrnúť tak, že:
- tovar (ovocie a zelenina), ktorý bol predmetom faktúr od obchodnej spoločnosti Antony Group s. r.
o., mal byť nadobudnutý uvedenou obchodnou spoločnosťou ako druhým odberateľom v trojstrannom
obchode od dodávateľa CEVOM s. r. o.;
- tovar na základe faktúr od obchodnej spoločnosti Antony Group s. r. o. bol predaný žalobcovi za nižšie

ceny, ako boli ceny uvedené na dodávateľských faktúrach od CEVOM s. r. o. pre Antony Group s. r. o.;
- úhrady vykonané žalobcom na účet obchodnej spoločnosti Antony Group s. r. o. nie sú označené
(identifikované) variabilnými symbolmi (číslami faktúr);
- obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. si ako obchodník s potravinami (ovocie a zelenina) nesplnila
oznamovaciu ani registračnú povinnosť voči príslušnej regionálnej potravinovej a veterinárnej správe;

- obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty a kontrolný
výkaz za zdaňovacie obdobie júl 2020 podal oneskorene, t. j. dňa 29.04.2021, teda až po prevzatí výzvy
žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom na predloženie dokladov a vysvetlení k predmetnej
daňovej kontrole;
- obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. uplatnila odpočítanie dane na vstupe na základe transakcií

od obchodnej spoločnosti SOLD s. r. o., k čomu nepredložila žiadne doklady;
- obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. nerealizovala voči obchodnej spoločnosti SOLD s. r. o.
žiadne úhrady;
- obchodná spoločnosť SOLD s. r. o. v kontrolnom výkaze deklarovala odpočítanie dane zo
zjednodušených faktúr, ktoré nepreukázala;

- obchodná spoločnosť SOLD s. r. o. zmenila konateľa z C. D. E., Rakúsko od 13.04.2021 na F. D., A.,
avšakanijedenzkonateľovsosprávcomdanenekomunikovalapreverovanímsanepotvrdilapravdivosť
údajov ohľadne týchto osôb a adries;
- konateľ obchodnej spoločnosti Antony Group s. r. o., B. B., bol splnomocnený na podanie návrhu
na zápis zmien v obchodnom registri obchodnej spoločnosti SOLD s. r. o. (prepojenie obchodných

spoločností Antony Group s. r. o. a SOLD s. r o.);
- písomnosti zaslané na adresu sídla obchodnej spoločnosti Antony Group s. r. o. sa vrátili s poznámkou
„adresát neznámy“;
- obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o., ako dodávateľ žalobcu, neoznámila príslušnej regionálnej
a potravinovej správe prevádzkareň na účely registrácie a ani nenahlásila zásielky z iného členského

štátu, hoci nakupovala tovar (ovocie a zelenina) z iných členských štátov Európskej únie;
- žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko prijímal dodávky produktov nespracovaného
ovocia a zeleniny z iného členského štátu a túto informáciu nepodal príslušnej regionálnej a potravinovej
správe;
- obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. nepredložila úhrady faktúr za obdobie júl 2020 a záznamy

na účely DPH (evidencia DPH) na odsúhlasenie údajov uvedených v podanom daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie júl 2020;- obchodná spoločnosť SOLD s. r. o. so správcom dane nekomunikovala, preto správca dane pristúpil
u tejto obchodnej spoločnosti k určeniu dane podľa pomôcok a určil jej daň za zdaňovacie obdobie júl
2020 vo výške 158.310,- Eur;

- u obchodnej spoločnosti Antony Group s. r. o. bol správcom dane zistený rozdiel dane oproti podanému
daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie júl 2020 vo výške 316.524,34 Eur.

19. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane nesprávne konštatuje, že žalobca bol
s nedovoleným daňovým únikom u jeho dodávateľa priamo spojený a namietal, že správca dane

nepreukázal v konaní, že žalobca bol zapojený do podvodného konania.

20. K tejto žalobnej námietke správny súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že právo
na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou
súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb

odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb,
ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu
spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej
osobe odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol
dodaný tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala

vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii
predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho
subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb
(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glancore Agriculture Hungary, C-189/18). Je teda
v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii,

keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie, t. j. v prípadoch
obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode).

21. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu
na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu,

ktoré sformuloval Súdny dvor Európskej únie ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu
vrozhodnutiachvoveciC-439/04aC-440/04AxelKittelaRecoltaRecycling.Pridaňovompodvodemusí
správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na DPH (chýbajúcu
daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt

o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie

Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

22. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca
bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca
dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom

podvode z vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C- 439/04,
pričomtietokritériájemožnékonštruovaťdoštyrochnasledovnýchotázok,ktorémusiabyťzodpovedané
kladne:
1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

23. Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda
preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup
správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane, potvrdil rozhodnutie správcu
dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy, boli v súlade s relevantnou judikatúrouSúdneho dvora Európskej únie, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky.

24. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pri daňových podvodoch je spravidla možné
konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným
podmienkamapreposúdenienárokunaodpočítaniedanejekľúčovéposúdiťvšetkyvýznamnéokolnosti
spornej transakcie (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics
Ltd. (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03,

C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel
Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a Péter Dávid, C-80/11 a
C-142/11). Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu
v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového
podvodu.

25. Aplikujúc uvedené právne východiská na preskúmavanú vec je potrebné poukázať na to, že
správca dane vykonal tzv. Axel Kittel test, pričom správne kladne zodpovedal na všetky štyri položené
otázky. Čo sa týka prvej otázky, tak z posudzovaného zdaniteľného obchodu vznikol daňový únik, a
to tým, že obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o., ktorá deklarovala dodanie tovaru (ovocie a

zelenina) nadobudnutého od obchodnej spoločnosti CEVOM s. r. o. (ČR) pre žalobcu (k dodávkam
uplatnil daň), si uplatnila odpočítanie dane na vstupe na základe nepreukázaných dodaní od obchodnej
spoločnosti SOLD s. r. o., čím tak kompenzovala daňovú povinnosť z vystavených faktúr pre žalobcu.
Treba tiež dodať, že obchodná spoločnosť Antony Group s. r. o. podala oneskorene, až 29.04.2021,
daňové priznanie na DPH a kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie júl 2021, ktoré boli podané až

po prevzatí výzvy žalobcom na predloženie dokladov a vysvetlení k predmetnej daňovej kontrole.
Obchodná spoločnosť SOLD s. r. o., ktorá vystavila faktúry pre obchodnú spoločnosť Antony Group s.
r. o. (dodávateľ žalobcu), si v daňovom priznaní uplatnila odpočítanie dane na základe nepreukázaných
dodaní zo zjednodušených faktúr – daňovú povinnosť z dodania fakturovaného tovaru si ponížila
odpočítaním dane v daňovom priznaní vo výške 134.766,- Eur zo zjednodušených faktúr dokladov na

nákup tovaru v hotovosti od rôznych dodávateľov, pričom cena na dokladoch za tovar vrátane dane
bola viac ako 100,00 Eur s tým, že tieto subjekty boli obchodné spoločnosti podnikajúce s nábytkom
a vybavením domácnosti. Odberateľ Antony Group s. r. o. na základe predložených faktúr mal dodávať
žalobcovi len ovocie a zeleninu, ktorú nakúpil od dodávateľa CEVOM s. r. o. Výsledný vzťah k štátnemu
rozpočtu, t. j. vlastnú daňovú povinnosť v sume 119,- Eur obchodná spoločnosť SOLD s. r. o. neuhradila,

pričom táto obchodná spoločnosť je nekontaktná. Vzhľadom na uvedené bola odpoveď na prvú otázku
testu kladná. Čo sa týka druhej otázky, tak tento daňový únik je dôsledkom podvodného konania. Bol
zistený podvod typu zmiznutý obchodník. Taktiež bolo preukázané personálne prepojenie obchodných
spoločnostíSOLDs.r.o.aAntonyGroups.r.o.,atoprostredníctvomkonateľaB.B..Ďalejsapreukázalo
používanie nepravdivých mien a adries osôb pre účely zápisu ako konateľov obchodnej spoločnosti

SOLD s. r. o., ukončenie funkcie konateľa B. B. v obchodnej spoločnosti Antony Group s. r. o., čím
predmetná obchodná spoločnosť zostala bez konateľa. Zároveň do transakcií bol zapojený zmiznutý
obchodník SOLD, s. r. o., v dôsledku čoho došlo k nedovolenému daňovému úniku. S ohľadom na
uvedené je potrebné aj na druhú otázku zodpovedať kladne. Čo sa týka tretej otázky, tak posudzované
zdaniteľné obchody žalobcu boli s podvodným konaním spojené, a to uplatnením tzv. krížovej fakturácie

u dodávateľa Antony Group s. r. o., čím sa znížila daňová povinnosť z dodania ovocia a zeleniny,
ktorého odberateľom bol žalobca, a preto je potrebné aj na tretiu otázku odpovedať kladne. Čo sa týka
štvrtej otázky, tak žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s
podvodným konaním mal vedieť. Žalobca, ktorý má zhodného konateľa (A. B.) ako obchodná spoločnosť
J.G. Fruit, v likvidácii, vykonával zhodné typy obchodov s ovocím a zeleninou ako obchodná spoločnosť

J. G. Fruit, s. r. o., v likvidácii, pričom obchodná činnosť je žalobcom vykonávaná v Trenčianskych
Stankovciach, kde v tejto činnosti pokračoval po tom, ako obchodná spoločnosť J. G. Fruit, s. r. o.
vstúpila do likvidácie. Tento pretrvávajúci charakter transakcií s personálnym prepojením, v ktorom
A. B. bol konateľom žalobcu a zároveň aj obchodnej spoločnosti J. G. Fruit, s. r. o., v likvidácii, ako
i nenahlasovanie príchodu zásielok tovaru (ovocia a zeleniny) z iného členského štátu žalobcom do

elektronického systému príslušnej veterinárnej a potravinovej správe preukazujú, že žalobca mal vedieť
o tom, že svojimi transakciami je zapojený do podvodnej schémy s DPH, a preto aj odpoveď na štvrtú
otázku je kladná. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že správca dane správne vykonala vyhodnotil tzv. Axel Kittel test, preto možno konštatovať, že žalobcove námietky sú v tomto smere
nedôvodné.

26. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod nepriznania odpočtu DPH (v danom prípade
účasť žalobcu na daňovom podvode) má významný dopad na daňové konanie z dôvodu prenosu
dôkazného bremena. Pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie
dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, avšak v prípade preukazovania účasti na podvode,
príp. zneužití práva, zaťažuje dôkazné bremeno daňové orgány.

27. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo

najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňový
subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne
rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.

28. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom

spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len

na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;

obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

29. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sfk/37/2021 zo dňa 30.05.2023, v ktorom sa uvádza: „K otázke dôkazného bremena existuje
početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch

sp.zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva,
že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou

faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk

20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej
rozhodovacejpraxeNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky,rozhodnutiasp.zn.3Sfk/33/2021
zo dňa 25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 25.

30. Správny súd ďalej poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/99/2017 zo dňa 20.08.2019, v ktorom
Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že „Ak správca dane dospeje k záveru, že ide o podvodné
konanie s následkom daňového úniku, resp. existenciu umelej konštrukcie, ktorá je zachytená v
ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku, potom je správca dane sám zaťažený dôkazným bremenom,a musí objektívne preukázať v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora (napríklad rozsudok v
spojených veciach sp. zn. C-80/11 Mahagében a C-142/11 Dávid), že žalobca vedel alebo mal vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto

vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Tento záver vychádza zo
všeobecného predpokladu, že daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom
dovolávať noriem práva Európskej únie.“

31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie o priznaní, či nepriznaní odpočtu DPH musia

mať daňové orgány ustálené, či dôvodom nepriznania odpočtu DPH je nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok alebo zneužitie práva, či participovanie žalobcu na daňovom podvode. S touto skutočnosťou
úzko súvisí aj prenos dôkazného bremena, ktorý v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok
leží na žalobcovi, avšak pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre
odpočet DPH sú splnené, môže túto DPH nepriznať len v prípade, že sám preukáže účasť daňového
subjektu na daňovom podvode (či už aktívnu alebo pasívnu). V predmetnej veci správca dane

nespochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok, avšak na základe svojich zistení v predmetnej
daňovej kontrole dospel k záveru, že žalobca participoval na daňovom podvode. Dôkazné bremeno tak
zaťažovalo práve správcu dane, ktorý preto v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a všetky
zistenia a ich vyhodnotenie popísal v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorým sa následne stotožnil aj
žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Neobstojí tak námietka žalobcu, že ho správca dane neprimerane

zaťažil dôkazným bremenom, čiže aj judikatúra týkajúca sa prenosu dôkazného bremena, na ktorú
žalobca v podanej správnej žalobe poukazuje (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 a sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 ako aj rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005), bola dodržaná.

32. Správny súd je toho názoru, že správca dane riadne a jednoznačne preukázal, že žalobca
sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť, keby bol konal s náležitou
starostlivosťou a v dobrej viere. Správny súd sa stotožňuje so správcom dane ako aj so žalovaným, že
boli jasne a zreteľne naplnené všetky znaky daňového podvodu, a preto nebolo možné priznať nárok
na odpočítanie DPH.

33. Vo vzťahu k žalobcovej námietke týkajúcej sa zodpovednosti žalobcu za obchodných partnerov
a ich konanie, resp. správanie, správny súd uvádza, že žalobca si svojho dodávateľa vybral sám
a mal preto prijať všetky rozumné opatrenia a zachovať odbornú starostlivosť, vyplývajúce z rizika
podnikateľskejzodpovednostinadosahovanieúčelusvojejhospodárskejčinnosti.SúdnydvorEurópskej

únie už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť
komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné
činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11
a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom
Európskejúniepožadovať,abysubjektprijalvšetkyopatrenia,ktoréodnehomožnorozumnepožadovať,

aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky
z27.09.2007,Teleosai.,C-409/04,body65a68,akoajz21.06.200012,MahagébenaDávid,C-80/11a
C-142/11, bod 54). Správca dane konštatoval, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú
starostlivosť,žedodávkyvobchodnomreťazcimôžubyťpoznačenépodvodnýmkonaním.Vodôvodnení
rozhodnutia pritom uviedol okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať

žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti
na daňovom podvode zabránil. Žalobca mohol urobiť vhodné opatrenia, aby sa uistil, že obchodné
transakcie, ktoré uskutoční, nebudú poznačené podvodom. Na základe uvedeného možno konštatovať
nedôvodnosťnámietokžalobcuohľadneneuneseniadôkaznéhobremenadaňovýchorgánovtýkajúceho
sa preukazovania podvodného konania ako aj jeho účasti na podvodnom reťazci spoločností, spojenom

s únikom na DPH, nakoľko podľa správneho súdu na základe vyššie uvedených skutočností možno
jednoznačne konštatovať, že žalobca sa zúčastnil podvodného reťazca, s ktorým bol spojený únik DPH,
čo daňové orgány jasne preukázali.

34. Správny súd je toho názoru, že žalobca sa zapojil do obchodného reťazca, ktorého predmetom

bol obchod s ovocím a zeleninou, ktorý mal následne dodávať ďalej svojím odberateľom. Pri výkone
svojho podnikania je každý subjekt povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosť. Daňový
subjekt má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade
odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom kuvšetkým okolnostiam vedieť mohol. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie
podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní
obchodných kontraktov sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných

partnerov. Daňový subjekt musí mať všetky potrebné vedomosti o okolnostiach transakcii, ktorých
sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti na
transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom s DPH. Žalobca bol označený
správcom dane za jedného z článkov reťazca spoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému
daňovému úniku, čím došlo k daňovému podvodu.

35. Správny súd konštatuje, že na základe správcom dane zistených dôkazov možno prijať záver
o neobozretnom konaní žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných
transakcií, s ktorými bol spojený daňový únik. Žalobca bol povinný prijať všetky opatrenia, ktoré je od
neho možné v rozumnej miere požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode s DPH. Bolo v záujme
žalobcu, aby pri minimalizácii podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym

podmienkam a pri uzatváraní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezúhonnosť a
dôveryhodnosťsvojhoobchodnéhopartnera,abypoznaljehosolventnosť,manažérskekvality.Zmyslom
overenia obchodného partnera po stránke finančnej, právnej, daňovej, trhovej, prevádzkovej, technickej
(due dilligence) je vylúčiť možnosť podvodu v obchodnoprávnych vzťahoch s obchodným partnerom,
prípadne identifikovať obchodné riziká spolupráce. Žalobca dané kritéria nezohľadňoval. Z dokazovania

správcu dane, ani z dôkazov predložených žalobcom, nevyplynulo, aké opatrenia žalobca v záujme
obozretnosti vyvinul a prijal. Je preto možné súhlasiť so záverom daňových orgánov, že žalobca mohol
vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený a ku ktorému došlo pri ním deklarovaných obchodoch
s tovarom, keby bol konal s náležitou starostlivosťou.

36. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými
podnikateľskými subjektmi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu,
ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky
dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady

potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej
transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH,
práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému
subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo
môžeuplatňovaťnároknaodpočetDPH.VzhľadomnastriktnúzákonnúúpravuodpočtuDPHjevzáujme

každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie,
všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom
období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú
budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu
budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené

skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu
v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu
daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní
obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet
DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred

a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca
partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania
tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu
DPH voči štátu.“

37. Správny súd uvádza, že žalobca sa mohol „obhájiť“, ak by preukázal, že o daňovom
podvode nevedel alebo objektívne nemohol vedieť (spochybní vedomostný test) a zároveň, že prijal
dostatočné opatrenia (due diligence test), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,
že nebude súčasťou daňového podvodu, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Postup žalobcu
však bol nedostatočný. Spoločnosť dlhodobo podnikajúca v ktoromkoľvek segmente hospodárstva, v

potravinárstve obzvlášť, musí starostlivo dbať na svoje obchodné vzťahy, byť opatrná pri nadväzovaní
nových obchodných vzťahov, ako aj vyhýbať sa špekulatívnym, podvodným a podozrivým obchodným
praktikám s vplyvom napríklad na jej daňové povinnosti. Žalobca tak v rámci kontrolovaného obdobia
nekonal, čo vyplýva aj z dokazovania správcu dane.38. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť aj to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu je možné preukazovať
aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík,
Brychta: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, Časopis pro právní
vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existencii daňového
podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby),

v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu,
a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nenestandardní
peněžní toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs
206/2020 zo dňa 20.01.2021).“ „....okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať
v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu
na podvod tak však urobiť mohli.“

39. Správny súd konštatuje, že žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne
sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu Daňovým poriadkom,
vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle
Daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd

poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním
deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly
mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným
(jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Správca dane i žalovaný identifikovali
v súvislosti s obchodnými reťazcami, ktorých súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo

svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom
mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť). Správny súd taktiež konštatuje, že
daňové orgány na posudzovaný prípad správne aplikovali rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v
spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling a správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí uviedol aj odpovede na tzv. „Axel Kittel test“.

40. V súvislosti so žalobcovou argumentáciu týkajúcou sa splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane a s ňou súvisiacou judikatúrou, tak správny súd uvádza, že v tomto prípade
správca dane nezamietol odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, preto
takáto argumentácia a judikatúra je právne bezvýznamná, pretože vykonanou kontrolou u žalobcu za

zdaňovacie obdobie december 2020 bolo zistené podvodné konanie s DPH.

41. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí pre
ich nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správny
súd konštatuje, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5

Daňového poriadku. „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho
súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne
správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú
prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto
bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu

patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať

prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch
získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané“. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009). Prvostupňové
rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného obsahujú uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako
sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy,
ktorýmivykonanédôkazyvyhodnotilanazákladektorýchdospelkprijatémuzáveru.Vydanérozhodnutia
daňových orgánov tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na
spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva naprimerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených
dôvodov podporujúcich výrok. Orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať
na všetky námietky účastníka konania.

42. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal,

keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal
v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny
súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

44. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.