Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200433
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200433.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci
žalobcu: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711,
zastúpený: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, Bratislava, IČO: 50
647 903, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/6306 0-148/2019 zo dňa 24.06.2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/6306, O-148/2019 zo

dňa 24.06.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Nitra (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 407-1/18/ práv.
IPNR_KHIP/ROZ/2018/2869 z 04.03.2019 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) podľa ust. § 19

ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej aj len ,,zákon č. 125/2006 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 33
000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom
bode zákona č. 125/2006 Z.z., pričom v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola
spôsobená ťažká ujma na zdraví dvoch zamestnancov. Skutkový základ spočíval v tom, že žalobca
ako zamestnávateľ porušil povinnosť vyplývajúcu z § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len ,,zákon o BOZP“) tým, že si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci určiť zamestnancom ku dňu 02.06.2017 bezpečný pracovný postup na
montáž výťahu, výrobca VYMYSLICKY, typ ozn. 900kg - 8B, ktorý montoval svojimi zamestnancami na
adrese A. XX, B. C., ktorý by obsahoval okrem iného pracovné úkony a ich vykonávanie pri bezpečnom
spôsobe zavesenia montážnej pracovnej plošiny výťahu. Uvedené bolo príčinou vzniku závažného
pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví dňa 02.06.2017 u zamestnancov C. D. a E. F. (ďalej spolu

aj len ,,poškodení zamestnanci“), keď títo zamestnanci vykonávali montáž výťahu bez vypracovaného
bezpečného pracovného postupu a zavesením montážnej plošiny nebezpečným spôsobom došlo k jej
odtrhnutiu a poškodeniu zdravia zamestnancov, ktorí na nej stáli.2. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca má vypracované Predpisy pre činnosť na výťahoch aj
s popisom prevencie rizík pri montáži a servise výťahov, ktoré ale nie sú pracovným postupom na
montáž konkrétneho typu výťahu na ul. A. XX, B. C.. Uviedol, že zo zápisníc o podaní informácie

zamestnancov a poškodených zamestnancov, ktorí vykonávali rekonštrukciu výťahu, vyplýva, že si
nepamätajú, resp. nemajú vedomosť o tom, kto vykonal upevnenie plošiny s rámom výťahu pomocou
viazačského prostriedku - gurtne a reťaze o hák lanovopriebehového trakčného vrátku TIRÁK X822P.
Vedúcim zamestnancom prác na rekonštrukcii výťahu bol E. F., menovaný pánom G. H. - vedúcim
oddelenia výťahov. Zo zápisníc o podaní informácii vyplynulo, že poškodení zamestnanci mali pridelené

potrebné účinné ochranné pracovné pomôcky proti pádu z výšky, ktoré v čase pracovného úrazu
nepoužili, keďže to nepokladali za vhodné. Reťaz, ktorá sa použila na zavesenie plošiny a rámu
výťahu o hák lanovopriebehového trakčného vrátku TIRÁK X822P a ktorá sa v čase pracovného
úrazu poškodených zamestnancov roztrhla, sa využívala na zamknutie výťahových dverí z dôvodu
uzamknutia materiálu proti krádeži a nepoužívala sa ako viazačský prostriedok. K uchyteniu rámu
a plošiny výťahu reťazou prišlo z dôvodu, že viazačský prostriedok - gurtňa, ktorá bola pridelená

zamestnávateľom v rámci montáže bola krátka a reťaz sa použila ako predlžovací prostriedok k
uchyteniu na hák lanovopriebehového trakčného vrátku TIRÁK X822P. Prvostupňový orgán ďalej zistil,
že nebol vypracovaný technologický postup na stavebné práce tykajúce sa montáži výťahu ozn. 900kg -
8B, ktorý sa montoval na adrese A. XX, B. C. a tým aj bezpečný pracovný postup pre jednotlivé pracovné
činnosti. Ďalej nebol určený kotviaci bod pre uchytenie pre zaistenie osobného ochranného pracovného

prostriedkuprotipáduzvýšky.Prvostupňovýorgánkonštatoval,žepostupmontáževýťahu,priktoromsa
stal pracovný úraz a typ výťahov, ktoré sa montovali na ulici A. XX, sú rozdielne ako pri predchádzajúcich
montážach, pretože dovtedy zamestnanci vykonávali prácu na type BOV a nie, ako tomu bolo v čase
vzniku úrazov, na type TOV. Nebolo vypracované odborné stanovisko na rekonštrukciu vyhradeného
výťahu, ktoré sa vykonávalo na adrese A. XX a nebola posúdená konštrukčná dokumentácia od

oprávnenej právnickej osoby.

3. Prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobca v administratívnom konaní predložil záznam o
vykonaní školenia pracovníkov z 05.06.2015 a Oboznámenie pracovníkov montáže, servisu a údržby
výťahov o pracovných postupoch a prevenciách rizík pri montáži a servise výťahov zo dňa 31.1.2017,

pričom podľa prvostupňového orgánu toto oboznámenie nebolo určením bezpečného pracovného
postupu pri montáži výťahu ozn. 900kg - 8B. Z podaných informácií nevyplýva, že by boli medzi sebou
konzultovali spôsob zavesenia montážnej plošiny, v deň vzniku úrazu táto už bola zavesená, pričom
nebolo preukázané, ktorý zo zamestnancov zavesenie vykonal. Prvostupňový orgán ďalej poukázal na
to, že k montáži výťahu typu TOV zo strany zamestnancov ešte v minulosti nedošlo, nemali žiadne

praktické skúsenosti a nemali určený bezpečný pracovný postup na montáž konkrétneho výťahu,
výrobca VYMYSLICKY, typ ozn. 900kg - 8B, ktorý by obsahoval okrem iného pracovné úkony a ich
vykonávanie, bezpečný spôsob zavesenia montážnej pracovnej plošiny výťahu, určil by kotviaci bod pre
uchytenie pre zaistenie osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu z výšky. Zamestnanci
vykonávali montáž výťahu bez vypracovaného bezpečného pracovného postupu, nemali si kde uchytiť

osobné ochranné pracovné prostriedky a zavesením montážnej plošiny nebezpečným spôsobom došlo
k jej odtrhnutiu, a teda k poškodeniu zdravia zamestnancov. Prvostupňový orgán k tomu ďalej poukázal
na to, že p. F. uviedol, že bol zaškolený p. I. , ako vykonávať montáž, resp. demontáž výťahu na ul. A.
XX, ale nepotvrdil, že by bol oboznámený s bezpečným pracovným postupom.

4. Podľa prvostupňového orgánu vypracovanie bezpečného pracovného postupu na konkrétnu činnosť
– montáž, resp. demontáž výťahu na A. J. XX je odôvodnené vzhľadom na to, že takýto druh výťahu
bol montovaný po prvý krát, existovalo tu osobitné nebezpečenstvo súvisiace s touto prácou, hlavne
práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou. Určením bezpečného pracovného postupu mali byť riešené aj
otázky súvisiace s používaním osobných ochranných pracovných prostriedkov vzhľadom na konkrétne

podmienky vyplývajúce z práce. Pri dôslednom a zodpovednom postupe pri vykonávaní tohto opatrenia
malo byť minimalizované, resp. odstránené aj riziko použitia nevhodného viazacieho prostriedku -
reťaze, ktorá sa pri jej nesprávnom použití na nevhodnú záťaž pretrhla. S poukazom na § 6 ods. 10
zákona o BOZP prvostupňový orgán uviedol, že na povinnosti zamestnávateľa určiť bezpečný pracovný
postup nič nemení ani skutočnosť, že p. F. bol poverený ako vedúci montážny technik.

5. Prvostupňový orgán bol toho názoru, že neurčenie bezpečného pracovného postupu pri montáži
uvedenéhotypuvýťahubolopriamoupríčinouvznikuudalosti,odtrhnutiapracovnejplošinyapoškodenia
zdravia zamestnancov. Na základe posúdenia skutkových zistení a vykonaného dokazovania ainformácií uvedených v zápisniciach o podaní informácie, dospel k záveru, že žalobca v priamej príčinnej
súvislosti so vznikom pracovných úrazov poškodených porušil povinnosti vyplývajúce z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona č. 125/2006 Z.z., ktoré spočívalo v porušení

povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ v záujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný určovať bezpečné pracovné postupy. K
porušeniu právnej povinnosti došlo tým, že žalobca si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci určiť zamestnancom ku dňu 02.06.2017 bezpečný pracovný postup na
montáž výťahu, výrobca VYMYSLICKY, typ ozn. 900kg - 8B, ktorý montoval svojimi zamestnancami

na adrese A. XX, ktorý by obsahoval okrem iného pracovné úkony a ich vykonávanie pri bezpečnom
spôsobe zavesenia montážnej pracovnej plošiny výťahu, čo bolo príčinou vzniku závažného pracovného
úrazu s ťažkou ujmou na zdraví dňa 02.06.2017 u poškodených zamestnancov, kedy títo vykonávali
montáž výťahu bez vypracovaného bezpečného pracovného postupu a zavesením montážnej plošiny
nebezpečným spôsobom došlo k jej odtrhnutiu a poškodeniu ich zdravia.

6. Pri určení výšky pokuty prvostupňový orgán popísal svoju správnu úvahu a odôvodnil, aké kritéria
zohľadnil.

7. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že k poškodeniu
zdravia zamestnancov nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti zamestnávateľa, ale v dôsledku ich
úmyselného nesprávneho konania. Žalovaný k tomu uviedol, že v priebehu vyšetrovania príčin vzniku
pracovných úrazov ani v správnom konaní sa nepreukázalo, že by žalobca určil zamestnancom

bezpečný pracovný postup pri montáži konkrétneho výťahu na konkrétnom pracovisku. Pokiaľ by
vypracoval technologický postup prác a v nadväznosti naň určil zamestnancom bezpečný pracovný
postup, a to aj pri prácach pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty, nemuselo
k pracovnému úrazu dôjsť. Podľa žalovaného zamestnávateľ nemôže konštatovať, že zamestnanci
nedodržali bezpečný pracovný postup, pretože tento im nebol určený. Žalovaný konštatoval, že pre

posúdenie veci je rozhodujúce, že účastník konania nesplnil na danom pracovisku svoje zákonné
povinnosti vyplývajúce z § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., pretože neurčil zamestnancom
bezpečný pracovný postup na montáž výťahu, ktorý by obsahoval aj popis pracovných úkonov a spôsob
ich vykonávania na bezpečné zavesenie montážnej pracovnej plošiny výťahu. Porušenie zákonnej
povinnosti vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia je v príčinnej súvislosti so vznikom

pracovného úrazu poškodených zamestnancov, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví.

II.
Žaloba

9. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a f) zákona
č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

10. S poukazom na obsah svojho odvolania v administratívnom konaní namietal, že príčinou vzniku
pracovného úrazu bolo roztrhnutie reťaze, ktorá bola nedovolene a v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi zamestnancami použitá na uchytenie plošiny výťahu a ktorú nemali použiť, keďže
na tento úkon bola určená gurtňa, ktorá spĺňala všetky právnymi predpismi vyžadované parametre a

ktorú zamestnanci riadne na uvedený účel mali k dispozícii, avšak ju v rozpore so svojimi povinnosťami
úmyselne nepoužili. Podľa žalobcu existencia alebo neexistencia bezpečného pracovného postupu
na tejto skutočnosti (neoprávnenosti a nedovolenosti použitia reťaze na uchytenie plošiny) absolútne
nič nemení, pretože zamestnávateľ nie je schopný žiadnym predpisom, alebo iným aktom eliminovať
úmyselné nedovolené a protizákonné konanie svojich zamestnancov. Podľa žalobcu bol nesprávne

posúdený kauzálny nexus a k tejto časti namietal aj, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako
prvostupňový orgán dospel k záveru, že absencia bezpečného pracovného postupu ku konkrétnemu
typu výťahu môže eliminovať nedovolené a protiprávne úmyselné konanie zamestnanca, za ktoré,
podľa prvostupňového orgánu, zodpovedá zamestnávateľ. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosťza nedovolené a protiprávne úmyselné konanie svojich zamestnancov, ktorého následkom je vznik
akéhokoľvek pracovného úrazu a alebo akýkoľvek iný následok.

11. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na to, že do spisu boli predložené zamestnávateľom
vypracované Predpisy pre činnosť na výťahoch aj s popisom prevencie rizík pri montáži a servise
výťahov, čo je aj súčasťou Protokolov a spisu a uvedené postupy upravujú a vzťahujú sa tak na výťahy
typov TOV, ako aj BOV, pretože tak výťahy typu BOV ako i TOV majú plošinu, ktorej rameno sa
uchytáva k trakčnému lanoviu a na tento úkon je určeným viazacím prostriedkom gurtňa. Nesúhlasil, že k

vznikupracovnéhoúrazudošloprávevdôsledkunesplneniapovinnostiurčeniabezpečnéhopracovného
postupu a poukázal na to, že postup montáže výťahu, o aký išlo, bol vysvetlený pánom I. z firmy,
ktorá dodala výťah. Poškodení zamestnanci potvrdili zaškolenie pánom I., pričom pán I. uviedol, že
pred nástupom na montáž osobne robil poučenie o bezpečnosti so základnými pravidlami montáže z
pohľadu bezpečnosti práce, zápis bol predložený a má aj oprávnenie revízneho technika. Ďalej poukázal
na to, že pán G., skúsený vedúci montér, prítomný na poučení, uviedol, že jedným z bodov bolo

poučenieomontážirámu,podlahykabínyalán,kdebolizdôraznenérizikápáduosôbzvýšky,padajúcim
predmetom, zakopnutie a pošmyknutie, zranenie pri doprave a transporte, opatrenia voči týmto rizikám,
použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov, t. j. prilby, pracovná obuv, overené viazacie
prostriedky, kotviace body, použitie výstražných tabuliek. Ostatní montéri výťahu zhodne potvrdili, že boli
oboznámení s montážou výťahu zo strany pána I. aj o postupe montáže výťahov. Žalobca ďalej namietal,

že použitie reťaze bolo rozhodnutím konkrétnej pracovnej skupiny, ktorá vedela, že koná nedovolene,
nesprávne a v rozpore s tým, ako boli školení a poučení.

12. Žalobca ďalej argumentoval, že zákon neuvádza, akým spôsobom má bezpečné pracovné postupy
určovať, ani nevyžaduje písomný dokument, ktorý by ich definoval. K tomu poukázal na vypracovaný

dokument „Predpisy pre činnosť na výťahoch”, ako aj dokument s názvom „Základní bezpečnostní
praxe u výtahů“, dodaný firmou VYMYSLICKY - VÝŤAHY, spol. s r. o. Podľa žalobcu možno tieto
dokumenty z hľadiska obsahu považovať za bezpečné pracovné postupy. Žalobca poukázal na
vyjadrenia poškodených, že postup práce na danom výťahu bol rovnaký ako na ostatných montážach
a že reťaz použili po prvýkrát, pričom si boli vedomí nevhodnosti jej použitia, z ktorých je podľa žalobcu

preukázané, že poškodení vedeli, že sa nejedná o bezpečný pracovný postup, nedodržali bezpečný
pracovnýpostupzaužívanýpriostatnýchmontážachamuselipretopredpokladaťvzniknebezpečenstva.

13. Žalobca namietal, že správny orgán pri hodnotení dôkazov nezobral do úvahy niektoré dôležité
skutočnosti, na ktoré v odvolaní upozornil. Podľa žalobcu sa žalovaný nevyrovnal dostatočne s jeho

námietkami, vrátane tých vyššie uvedených, ani tvrdeniami a neuviedol konkrétne, ktoré dôkazy ho viedli
k danej správnej úvahe a prečo ostatné dôkazy nezobral do úvahy, resp. im nepripísal dôležitosť. Ďalej
žalobca v tejto súvislosti považoval za nedostatočné aj zistenie skutkového stavu, súčasne namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a taktiež
namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi.

14. Žalobca poukázal na to, že správne orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedli, že hoci
mal vypracované Predpisy pre činnosť na výťahoch aj s popisom prevencie rizík pri montáži a servise
výťahov, tieto nie sú pracovným postupom na montáž konkrétneho typu výťahu na ul. A. XX a

ďalej konštatovali, že vypracovanie bezpečného pracovného postupu na konkrétnu činnosť - montáž
konkrétneho výťahu je odôvodnené vzhľadom na to, že takýto druh výťahu bol namontovaný po prvýkrát,
a teda existovalo tu osobitné nebezpečenstvo súvisiace s touto prácou, hlavne práce vo výškach a nad
voľnou hĺbkou. Žalobca poukázal na výpovede pána K., L. a G., ktorí na otázku inšpektorov práce či
montáž už dokončeného osobného výťahu na J. A. XX prebiehala rovnakým spôsobom ako montáž

výťahu, na ktorom sa stali pracovné úrazy, odpovedal, že postup práce je identický, akurát prvý výťah
má menšiu hmotnosť. V tejto súvislosti žalobca namietal voči odôvodneniu správnych orgánov, ktoré len
uviedli, že sa jednalo o iný typ výťahu, montovaný po prvýkrát, avšak žiadnym spôsobom si toto tvrdenie
neoverili a nezaoberali sa tým, aké sú rozdiely pri montážach jednotlivých typov výťahov. K tomu ďalej
žalobca uviedol, že je irelevantné, či ide o typ výťahu BOV alebo TOV, pretože plošina ktoréhokoľvek

uvedeného typu výťahu sa vždy prichytáva rovnako, a to gurtňou k háku trakčného lanovia. Uvedené
žalobca namietal aj v odvolaní, avšak s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal.15. Žalobca ďalej namietal nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kedy argumentoval tým,
že prvostupňový orgán nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav, keď vychádzal len z niektorých
podkladov, pritom ostatné – rovnako, ak nie viac dôležité, nezobral vôbec do úvahy. Na žalobcom

poukazované skutočnosti a rozpory žalovaný nereagoval ani im nevenoval pozornosť a neuviedol, prečo
práve skutočnosti uvedené vo svojom rozhodnutí považuje za nepochybne zistené a preukázané. Podľa
žalobcu jednotlivé dokumenty a svedecké výpovede nachádzajúce sa v spisovom materiáli posúdil
žalovaný jednostranne. Ďalej v súvislosti s nedostatočným odôvodnením žalobca namietal, že žalovaný
nedostatočne odôvodnil aj stotožnenie sa s výškou pokuty uloženej prvostupňovým rozhodnutím, kedy

len popísal § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Podľa žalobcu pri zdôvodnení výšky pokuty má aj
žalovaný ako odvolací správny orgán analyzovať jednotlivé body ustanovenia zákona vzhľadom na
zistený skutkový základ a túto analýzu obsiahnuť v odôvodnení rozhodnutia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Pridržal sa svojej
argumentácie a skutkových zistení, ktoré sú obsahom rozhodnutí správnych orgánov. Uviedol, že
správne orgány prihliadli na fakt, že účastník konania má vypracované predpisy pre činnosť na

výťahoch aj s popisom prevencie rizík pri montáži a servise výťahov, ktoré ale nie sú pracovným
postupom na montáž konkrétneho typu výťahu na ul. A. XX, B. C.. Nešlo o rovnaké typy výťahov.
V tomto prípade žalovaný má naďalej ten názor, že vypracovaním technologického postupu prác a v
nadväznosti naň určením bezpečného pracovného postupu zamestnancom pri prácach pri zavesení
rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty zo strany zamestnávateľa, nemuselo k pracovnému úrazu

dôjsť. Zamestnancom vôbec nebol určený bezpečný pracovný postup pri zavesení rámu a pracovnej
plošiny do výťahovej šachty. Taktiež bolo zistené, z ich vyjadrení, že pridelená gurtňa bola krátka
(p. K. a p. D.) a neexistoval postup, ktorý by im určil, ako v tom prípade bezpečne postupovať. To,
že zvolili zjavne nebezpečné upevnenie plošiny a rámu na vrátok, ktorý zabezpečoval ich pohyb vo
výťahovej šachte, je pravda, avšak nedošlo k tomu iba v tento deň, ale niekoľko dní predtým (ako

vyplýva z vyjadrení), pričom na pracovisku boli aj vedúci zamestnanci zamestnávateľa (p. H. a p.
F.), ktorí mali povinnosť vykonať primeranú kontrolu, určiť bezpečné postupy a prípadne zasiahnuť a
zamedziť nebezpečnému konaniu. Nestalo sa tak. V tomto prípade nemôže zamestnávateľ konštatovať,
že zamestnanci nedodržali bezpečný pracovný postup, pretože tento im nebol určený. Žalovaný nemal
pochybnosť, že zamestnanci boli oboznámení s postupom montáže a demontáže výťahu, teda s

návodom na montáž od dodávateľa, ale jednoznačne im zo strany zamestnávateľa, žalobcu nebol na
túto montáž určený bezpečný pracovný postup, ktorý by zahŕňal aj bezpečný postup pri zavesení rámu
a pracovnej plošiny do výťahovej šachty, a ktorý by zohľadňoval riziká a určoval presné a bezpečné
postupy pri vykonaní jednotlivých úkonov a jednoznačne by vymedzil zakázané činnosti či postupy. Ďalej
uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmá jeho správna úvaha, prečo a na základe

akých skutočnosti konštatoval, že príčinou vzniku pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví dvoch
zamestnancovjeprávekonkrétneporušeniepovinnostižalobcom.Žalovanýtrvánasvojichstanoviskách
k námietkam žalobcu, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí.

17. K námietke, že dokument Predpisy pre činnosť na výťahoch možno považovať za bezpečné

pracovné postupy, žalovaný uviedol, že táto nie je preukázaná vo vzťahu k určeniu bezpečného
pracovného postupu zamestnancom pri prácach pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej
šachty, čo bolo predmetom rozhodovania o správnom delikte. Právny zástupca poukázal na konkrétnu
časť predpisu, osobné zaistenie pracovníkov, ktorá sa týka ochrany zamestnancov a použitia osobných
ochranných pracovných prostriedkov zabraňujúcich ich pádu. V tomto prípade však nedošlo k

samostatnémupáduanijednéhozamestnancazvýšky,anidohĺbky,alepadlacelaplošinaarámvýťahu,
v ktorom stáli zamestnanci. Podľa žalovaného teda ide o úplne iný prípad, pretože ak by aj zamestnanci
použili ochranný pás a uchytili ho o závesne nosníky kabíny (v tomto prípade rámu kabíny) alebo o
záves na gurtni či použitej reťazi (záves nosných prostriedkov), v tomto prípade padol celý rám kabíny s
podlahou, a teda aj tak by došlo k pádu zamestnancov spolu s kabínou. Použitie osobných ochranných

pracovných prostriedkov zabraňujúcich pádu zamestnancov, aj keď bolo zamestnancom pridelené a
boli povinní ho používať spôsobom určeným zamestnávateľom, by v tomto prípade pádu rámu kabíny
s podlahou, nezabránilo poškodeniu zdravia zamestnancov.18. K námietke, že zamestnanci sa zhodne vyjadrili, že postup práce na výťahu, na ktorom sa stali
pracovné úrazy, bol rovnaký, ako na iných montovaných výťahoch, nie je podľa žalovaného pravdivý,
pretože p. G. sa vyjadril, že približne identický a p. K. a L. uviedli, že rovnaký, p. D., p. F. a p. H. sa k

tomu nevyjadrili. Z predpisu Predpisy pre činnosť na výťahoch nevyplýva konkrétny bezpečný postup
prác pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty. Žalovaný zotrval na svojom odôvodnení
napadnutéhorozhodnutia azopakoval,žezpredloženéhodokumentuPredpisyprečinnosťnavýťahoch
nevyplýva konkrétny bezpečný postup prác pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty
a tento predpis žalobcu nie je určením bezpečného pracovného postupu pri zavesení rámu a pracovnej

plošiny do výťahovej šachty v prípade konkrétnej vykonávanej montáže na konkrétnom uvedenom
pracovisku.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

19. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej namietal konštatovanie žalovaného,
že nie je pravdivým tvrdenie o rovnakom postupe montáže výťahu. K tomu uviedol, že zamestnanci,
vykonávajúci montáž, servis a údržbu výťahov, boli poučení o bezpečných pracovných postupoch
zápisom zo dňa 31.01.2017, ktoré vykonal pán H. a aj z tohto hľadiska je dôležité jednoznačne

preukázať, či sa jednalo o rovnaký postup montáže aj v prípade výťahu, na ktorom došlo k pracovnému
úrazu. V takomto prípade žalobca nevidí dôvod, prečo by museli byt’ bezpečné pracovné postupy
určované pre každý konkrétny výťah samostatne. Žalobca ďalej namietal tvrdenie žalovaného, že zo
strany zamestnávateľa neboli jednoznačne vymedzené zakázané postupy, či činnosti pri vykonaní
jednotlivých úkonov súvisiacich s postupom pri zavesení rámu a pracovnej plošiny do výťahovej šachty,

pričom k tomu uviedol, že očakávať od zamestnávateľa vymedzenie všetkých zakázaných činností a
postupov v akejkoľvek pracovnej oblasti je absolútne nesplniteľnou podmienkou a takýto výklad zákona
je prehnane striktný, až šikanózny. V ostatnom sa žalobca v zásade pridržal svojej predchádzajúcej
argumentácie.

20. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu duplikou, v ktorej zotrval na svojej predchádzajúcej
argumentácii.

V.
Relevantná právna úprava

21. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje
inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených

v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol
pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 3. zák. č. 125/2006 Z.z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním

právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci3)vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

23. Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme zaistenia

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

VI.
Konanie na Správnom súde v Bratislave

24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, naktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/53/2019.

VII.
Pojednávanie

25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 17.12.2024, vzhľadom na skutočnosť, že o nariadenie

pojednávania požiadal žalobca v žalobe. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaný
sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 09.12.2024 s tým, že súhlasí, aby
sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby a navrhol, aby súd zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

VIII.
Právne posúdenie

27. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bola
žalobcovi v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta vo výške 33 000,- eur
za porušenie povinnosti určovať bezpečné pracovné postupy podľa § 6 ods. písm. i) zákona č. 124/2006
Z.z.

28. Podstata žalobcovej argumentácie, ktorá vyplynula z celého obsahu žaloby a ktorú považoval
správny súd za kľúčovú vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, spočívala
v tom, že podľa názoru žalobcu nedošlo k porušeniu jeho povinnosti určovať bezpečné pracovné
postupy a súčasne mu nebolo dostatočne zrejmé, ako správne orgány dospeli k tomuto záveru, pretože

odôvodnenie k tejto otázke nepovažoval za dostatočné.

29. Správny súd úvodom konštatuje, že v prejednávanej veci ide o správne trestanie, výsledkom ktorého
je sankcionovanie žalobcu ako subjektu zodpovedného za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a)
zák. č. 125/2006 Z.z. Pri správnom trestaní je potrebné primerane uplatňovať aj trestnoprávne zásady,

ktorých relevanciu je možné odvodiť aj priamo z ustanovení SSP (§ 195), kedy zákonodarca pripúšťa
výnimku z obmedzenia rozsahu súdneho prieskumu a to tak, že pokiaľ ide o dodržanie základných zásad
trestného konania podľa Trestného poriadku, alebo zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona,
súd je oprávnený preskúmavať predmet prieskumu aj nad rozsah, resp. dôvody žaloby. V prejednávanej
veci bude s prihliadnutím na obsah trestnoprávnej zásady nullum crimen sine lege potrebné skúmať, či

žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty, ktoré zákon predpokladá a, zjednodušene povedané,
s naplnením ktorých zákon spája následne vyvodenie zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti
a uloženie pokuty. Hoci žalobca priamo, resp. explicitne neargumentoval tým, že nenaplnil všetky
znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, z jeho žalobnej argumentácie je zrejmé, že spochybňoval
naplnenie objektívnej stránky správneho deliktu, ktorým bolo práve nesplnenie povinnosti určovať

bezpečný pracovný postup v zmysle § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z.

30. Žalobca vo vzťahu k spochybneniu naplnenia objektívnej stránky, resp. k preukázaniu toho, že
bezpečný pracovný postup ním bol určený, a teda splnil si povinnosť určiť bezpečný pracovný postup,
argumentoval tým, že mal vypracované písomné dokumenty - „Predpisy pre činnosť na výťahoch”,

ako aj dokument s názvom „Základní bezpečnostní praxe u výtahů“, dodaný firmou VYMYSLICKY -
VÝŤAHY, spol. s r. o., ktoré z hľadiska obsahu možno považovať za bezpečné pracovné postupy, ďalej
poukázal na to, že zamestnanci boli poučení o bezpečných pracovných postupoch zápisom zo dňa
31.01.2017, ktoré vykonal pán H. (vedúci oddelenia výťahov) a súčasne uviedol aj s poukazom navyjadrenia zamestnancov, že postup práce na danom výťahu bol rovnaký ako na ostatných montážach.
Žalobcovi v tejto súvislosti nebolo zrejmé, na základe akej úvahy správne orgány neakceptovali túto
jeho argumentáciu.

31. Porušenie povinnosti určiť bezpečný pracovný postup odôvodnili správne orgány tým, že predložené
písomnédokumentyniesúpracovnýmpostupomnamontážkonkrétnehotypuvýťahunaul.A.XX,B.C.,
pri ktorej sa stal pracovný úraz. Postup montáže výťahu, pri ktorom sa stal pracovný úraz a typ výťahov,
ktoré sa montovali na ulici A. XX sú rozdielne ako pri predchádzajúcich montážach, pretože dovtedy

sa vykonávali na type BOV, a nie na type TOV, ako v čase vzniku pracovného úrazu. Tento typ výťahu
sa teda montoval prvý krát. K záznamu o vykonaní školenia pracovníkov z 05.06.2015 a Oboznámenie
pracovníkov montáže, servisu a údržby výťahov o pracovných postupoch a prevenciách rizík pri montáži
a servise výťahov zo dňa 31.1.2017 uviedol, že toto nebolo určením bezpečného pracovného postupu
pri montáži konkrétneho výťahu ozn. 900kg - 8B. Určením bezpečného pracovného postupu mali byť
riešené aj otázky súvisiace s používaním osobných ochranných pracovných prostriedkov vzhľadom na

konkrétne podmienky vyplývajúce z práce.

32. Žalobca v žalobe namietal, že uvedené odôvodnenie správnych orgánov, podporené tvrdením,
že išlo o iný typ výťahu, montovaný po prvý krát, ktoré si správne orgány neoverili, považuje za
nedostatočné, pretože správne orgány sa nezaoberali tým, aké sú rozdiely pri montážach jednotlivých

typov výťahov. K tomu ďalej žalobca uviedol, že je irelevantné, či ide o typ výťahu BOV alebo TOV,
pretože plošina ktoréhokoľvek uvedeného typu výťahu sa vždy prichytáva rovnako, a to gurtňou k háku
trakčného lanovia. Žalobca poukázal na to, že uvedené bolo aj obsahom jeho odvolania, avšak s touto
námietkou sa žalovaný nevysporiadal.

33. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že pokiaľ ide o tak zásadnú otázku pre posúdenie
veci, akou je naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu (t. j. nesplnenie
povinnosti určiť bezpečný pracovný postup), ktorá je kľúčovou a v konaní očividne spornou, vzhľadom na
to,žežalobcapocelýčastvrdil,žepredloženépísomnédokumentyaškoleniasúbezpečnýmpracovným
postupom, je nevyhnutné, aby správne orgány na túto otázku zamerali svoju pozornosť a náležite

(detailne) sa vysporiadali so všetkými námietkami a argumentáciou žalobcu. S ohľadom na okolnosti
prípadu (najmä existencia písomných dokumentov, o ktorých žalobca tvrdí, že sú určením bezpečného
postupu), len po dôkladnom vysporiadaní sa s argumentáciou žalobcu a popísaním konkrétnych zistení,
či už vyplývajúcich z vykonaných dôkazov alebo preukázaných skutkových okolností, možno prijať
záver o naplnení tejto objektívnej stránky skutkovej podstaty tak, aby uvedené nepripúšťalo v tomto

smere pochybnosť. Pokiaľ však správne orgány založili svoj záver o naplnení objektívnej stránky
skutkovej podstaty dotknutého správneho deliktu v zásade len na konštatovaniach, bez toho, aby
tieto prostredníctvom odôvodnenia náležite podporili poukazom na konkrétne zistenia (napr. konkrétne
rozdiely v montáži výťahov), ktoré preukazujú ich pravdivosť, alebo z ktorých im tieto vyplynuli, nemožno
tento záver považovať za dostatočne odôvodnený a preukázaný.

34. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že písomné doklady predložené žalobcom do
administratívneho konania v prípade Predpisov pre činnosť výťahu, o ktorých žalobca počas celého
konania tvrdil, že predstavujú určenie bezpečného pracovného postupu, obsahujú ustanovenia týkajúce
sa práce na montážnej plošine (body 52 a 53), odkazujúce na bezpečnostný predpis výrobcu montážnej

plošiny, ďalej ustanovenia týkajúce sa osobného zaistenia pracovníkov (body 114 až 118), ustanovenia
týkajúce sa povinnosti pracovníkov zoznamovať sa a osvojovať o. i. spôsoby bezpečnej práce (bod
163). Prílohou uvedeného dokumentu je ,,Prevencia rizík pri montáži a servise výťahov“, ktorá obsahuje
ustanovenia týkajúce sa práce a pohybu pracovníkov vo výškach a nad voľnou hĺbkou, popis rizika
pádu a preventívne opatrenia a ustanovenia týkajúce sa použitia pracovných plošín (závesných

ako aj mobilných) s popisom konkrétnych rizík a preventívnych opatrení (str. 21 až 26). Ďalším
dokumentom, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a na ktorý žalobca poukazoval, je ,,Základní
bezpečnostní praxe u výtahů“, ktorý podľa tvrdenia žalobcu obdržal priamo od dodávateľa montovaného
výťahu, obsahuje popis osobných ochranných prostriedkov, vrátane popisu ich využitia a ďalej je
rozdelený na viaceré časti, ktoré sú z obsahového hľadiska rozdelené (podľa podnadpisov) na popis

konkrétneho rizika, rozhodujúce pravidlá, príklady osobitných ochranných prostriedkov, bezpečný
postup a poznámku. Tento dokument obsahuje časť, ktorá je sústredená na popis rizika pádu z dočasne
postavenej pracovnej plošiny (str. 31). Obsahom textu tejto časti je okrem popisu rizika aj uvedenie
podnadpisu ,,Bezpečný postup“, pri ktorom je o. i. výslovne napísané, že je potrebné prekontrolovať, čidočasneupevnenáplošinajedostatočnepevná.Ďalejpredmetnýdokumentobsahujeajčasťsústredenú
na práce v šachte vo vzťahu k riziku pádu z pohyblivej plošiny (str. 32). Žalovaný neakceptoval
argumentáciu žalobcu, že uvedené dokumenty je možné považovať za určenie bezpečného postupu,

kedy tento svoj záver podporil v zásade len konštatovaním, že v prípade montáže výťahu, pri ktorej
došlo k pracovnému úrazu išlo o iný typ výťahu. V tejto súvislosti neakceptoval ani argumentáciu, že
postup montáže bol rovnaký ako pri ostatných typoch výťahov, s odôvodnením, že p. G. sa vyjadril, že
bol približne identický a p. K. a L. uviedli, že rovnaký, p. D., p. F. a p. H. sa k tomu nevyjadrili.

35. Správny súd vyhodnotil odôvodnenie správnych orgánov vo vzťahu k neakceptovaniu kľúčovej
námietky žalobcu, že predložené dokumenty možno považovať za určenie bezpečného postupu, ako
nedostatočné. Z odôvodnenia správnych orgánov nie je zrejmé, aké úvahy viedli príslušné správne
orgány k nimi deklarovanému záveru, pretože nevenovali pozornosť tomu, aby napríklad zreteľne
identifikovali ustanovenia príslušných dokumentov, ktoré považujú za nedostatočné, resp. zreteľne
nevyjadrili, z akého dôvodu je obsah predložených dokumentov nedostatočný. Pokiaľ argumentovali

tým, že dokumenty neboli určené pre ten konkrétny typ výťahu, pri ktorého montáži došlo k pracovnému
úrazu, potom bolo žiaduce, aby náležite ozrejmili, napríklad v čom spočívajú odlišnosti montáže
jednotlivých typov výťahov, ktoré správne orgány vyhodnotili ako špecifické a pre ktoré nemožno
predložené dokumenty akceptovať ako určenie bezpečného postupu pre výťah, pri ktorého montáži
došlo k pracovnému úrazu. Ak by aj správne orgány chceli podporiť tento svoj záver okolnosťou

spočívajúcou v odlišnosti postupu montáže výťahu, potom by bolo potrebné zaoberať sa aj tým,
že viacerí svedkovia v rámci výsluchov potvrdili, že ide o približne rovnaký, alebo úplne rovnaký
postup montáže (p. G., K. a L.). V takom prípade správne orgány mali v odôvodnení jasne uviesť,
z akého dôvodu tieto vyjadrenia považovali za nepravdivé, resp. nepreukázané. Skutočnosť, že niektorí
svedkovia (p. D., F. K. H.) sa k otázke rovnakého postupu montáže nevyjadrili, nemôžu správne

orgány považovať za preukázanie odlišnosti postupu montáže, a teda nemôžu poukazom na túto
skutočnosť podporiť svoj záver o neakceptovaní predložených dokumentov ako určenia bezpečného
postupu z dôvodu, že neboli určené pre ten konkrétny typ výťahu. V súvislosti s vyššie uvedeným
možno konštatovať, že z odôvodnenia správnych orgánov napokon nevyplýva, akým spôsobom a či
vôbec posudzovali konkrétny obsah predložených dokumentov, o ktorých žalobca tvrdil, že sú určením

bezpečného pracovného postupu.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že správne orgány sa dôsledne nevysporiadali s kľúčovou námietkou
žalobcu, že ním predložené dokumenty (Predpisy pre činnosť na výťahoch spolu s prílohou a Základní
bezpečnostní praxe u výtahů) sú určením bezpečného pracovného postupu, ako aj vzhľadom na

skutočnosť, že z odôvodnenia správnych orgánov nie je zrejmé, aké úvahy ich viedli k neakceptovaniu
týchto predložených dokumentov, nie je v danej veci možné vyhodnotiť ani správnosť právneho
posúdenia vo vzťahu k otázke naplnenia objektívnej stránky správneho deliktu (porušenie povinnosti
určiť bezpečný postup).

37. Vo všeobecnosti sa za nedostatočne odôvodnené považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu
nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom
posudzovaní veci a podobne. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia,
ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.
Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových,

nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení,
o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v
konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec
nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads
58/2003). Aplikúc uvedené na prejednávanú vec správny súd aj s poukazom na vyššie konkretizované

nedostatky odôvodnenia konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

38. S ohľadom na vyššie uvedené a s ohľadom na procesné možnosti žalovaného preto správny súd
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

39. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať s námietkou žalobcu, že
ním predložené písomné dokumenty sú určením bezpečného pracovného postupu, pričom v rámciodôvodnenia na tento účel dostatočne konkrétnym spôsobom ozrejmí svoje úvahy a zistenia, na
podklade ktorých dospel k záveru o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu
– porušenie povinnosti určiť bezpečný pracovný postup.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.