Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Bystrianska

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200669
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a

členov senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci
žalobcu: MaReHa s.r.o., sídlom Lermontovova 3, 811 05 Bratislava, právne zastúpeného Mgr. Annou
Angelovičovou, advokátkou so sídlom Slanská 20A, 080 06 Prešov, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101364374/2020 zo dňa 27.
augusta 2020 a opatrenia Daňového úradu Prešov č. 100816444/2019 zo dňa 08.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o preskúmanie opatrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

101364374/2020 zo dňa 27.08.2020 z a m i e t a.

II. Žalobu v časti o preskúmanie opatrenia Daňového úradu Prešov č. 100816444/2019 zo dňa
08.04.2019 o d m i e t a .

III. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október
2010 si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 48.752,02 Eur. Správca dane v rámci lehoty na vrátenie
nadmernéhoodpočtuzačaldaňovúkontrolu nazistenieoprávnenostijehonároku.Nazákladevýsledkov
daňovej kontroly správca dane uplatnený nadmerný odpočet dodatočným platobným výmerom č.
717/230/92232/11/Bre zo dňa 29.12.2011 znížil na sumu 1,19 Eur. Z uvedeného dôvodu malo prebehnúť
viacero daňových a súdnych konaní a dňa 18.01.2019 došlo v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) a § 69 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov k zániku práva na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane, alebo uplatnenia
nároku na sumu podľa osobitných predpisov. Z uvedeného dôvodu správca dane rozhodnutím č.
100337147/2019 zo dňa 30.01.2019 v danej veci konanie zastavil a nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie október 2010 v sume 48.748,96 Eur vrátil žalobcovi dňa 15.02.2019, t. j. do 10 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia č. 100337147/2019 zo dňa 30.01.2019.

2. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podaním zo dňa 12.03.2019 požiadal
správcu dane, aby v zmysle § 79 Daňového poriadku vydal rozhodnutie o priznaní úrokov vo výške
39.267,79 Eur. Správca dane (Daňový úrad Prešov) na uvedenú výzvu žalobcovi odpovedal oznámením
č. 100816444/2019 zo dňa 08.04.2019 (ďalej tiež „preskúmavané opatrenie č. 1“), v ktorom uviedol, žepodľa ustanovenia § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) bol povinný vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 10 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania, čo z jeho strany bolo splnené. Zároveň

podľa správcu dane s poukázaním na ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku žalobcovi nárok
na priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010
nevznikol. Uvedené opatrenie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu
A. B. C. dňa 11.04.2019 (uvedené potvrdzuje podpísaná doručenka v administratívnom spise, ktorú
predložil žalovaný).

3. Proti oznámeniu správcu dane č. 100816444/2019 zo dňa 08.04.2019 sa žalobca odvolal podaním
zo dňa 30.04.2019. Správca dane však toto odvolanie neakceptoval (uvedené oznámil oznámením
č. 101170731/2019 zo dňa 17.05.2019 – ktoré však nie je predmetom prieskumu v tomto konaní
pozn. správneho súdu) z dôvodu, že v zmysle § 72 ods. 1 Daňového poriadku odvolanie je možné
podať výlučne proti rozhodnutiu. Následne žalobca postúpil Finančnému riaditeľstvu SR výzvu zo dňa

23.05.2019 na prijatie opatrenia proti nečinnosti správcu dane. Finančné riaditeľstvo SR na výzvu
žalobcu zo dňa 23.05.2019 v odpovedi č. 101364374/2020 zo dňa 27.08.2020 (ďalej tiež
„preskúmavané opatrenie č. 2“) konštatovalo, že správca dane predmetnú vec vyhodnotil v súlade s
platnou právnou úpravou a pri jeho postupe neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych
predpisov. Uvedené opatrenie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu

dňa 03.09.2020 (uvedené potvrdzuje podpísaná doručenka v administratívnom spise, ktorý predložil
žalovaný).

II.
Správna žaloba

4. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 29.10.2020 sa v predmetnej veci
žalobca domáha zrušenia opatrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101364374/2020
zo dňa 27. augusta 2020 a opatrenia Daňového úradu Prešov č. 100816444/2019 zo dňa 08.04.2019
a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať proti
žalovanému náhradu trov konania.

5. Mal za to, že oznámenie správcu, ale aj oznámenie Finančného riaditeľstva sú rozhodnutiami,
ktoré zasahujú do práv a právom chránených záujmov spoločnosti v tej istej veci, a teda ohľadom
práva na úroky zo zadržiavaného nadmerného odpočtu. Oznámenie správcu dane je podľa žalobcu
rozhodnutím o výzve a oznámenie Finančného riaditeľstva je rozhodnutím o odvolaní. Žalobca poukázal

na zjednocujúce stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súd SR sp. zn. Snj 36/2019 zo dňa
30.10.2019, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kovozber, ako aj ďalšiu judikatúru týkajúcu sa
predmetnej veci. Poukázal na eurokonformný výklad a právo prednosti práva EÚ pred vnútroštátnou
úpravou týkajúcou sa výkladu § 79 a zákona o DPH a § 79 ods. 3 Daňového poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe konštatoval, že v danom prípade predmetom sporu je

požiadavka žalobcu o priznanie úroku zo zadržiavaného nadmerného odpočtu, ako aj spôsobu určenia
výšky úroku. Žalovaný zopakoval priebeh celého administratívneho konania v predmetnej prejednávanej
veci. V prípade postupu žalovaného zastával názor, že s poukázaním na ustanovenie § 72 ods. 1
Daňového poriadku odvolanie je možné podať výlučne proti rozhodnutiu, preto žalovaný (ani Daňový
úrad Prešov) odvolanie žalobcu zo dňa 30.04.2019 nemohol akceptovať. Žalovaný na uvedenom názore

zotrval aj vo vzťahu k námietkam žalobcu v správnej žalobe. Na základe procesných a skutkových
okolností uvedených v oznámení správcu dane i v oznámení žalovaného, považoval všetky námietky za
nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.IV.
Replika žalobcu

7. Žalobca v replike zo dňa 24.02.2021 poukázal na princíp generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou v správnom súdnictve a konštatoval, že autoritatívne opatrenia o právach a právom
chránených záujmoch žalobcu nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu. Zároveň zopakoval právne
argumenty zo správnej žaloby, týkajúce sa práva prednosti práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ

pred vnútroštátnou úpravou

V.
Relevantná právna úprava

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“)
na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je za
rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,
právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa § 7 písm. a) veta prvá SSP právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánovverejnejsprávy,akúčastníkkonaniapredichprávoplatnosťounevyčerpalvšetkyriadneopravné
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

11. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba, alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote

dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

13. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), ukladať povinnosti
alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré
musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon
neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

VI.
Konanie pred správnym súdom

15. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3

ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný
Správny súd v Košiciach.

16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
preskúmavané opatrenia Daňového úradu Prešov a Finančného riaditeľstva SR v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správnu žalobu žalobcu v časti
o preskúmanie opatrenia Daňového úradu Prešov č. 100816444/2019 zo dňa 08.04.2019 je potrebné
odmietnuť (§ 98 ods. 1 písm. d) SSP), nakoľko bola podaná oneskorene a žaloba v časti o preskúmanie

opatrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101364374/2020 zo dňa 27.08.2020 nie je
dôvodná a je ju preto potrebné zamietnuť (§ 190 SSP).

17. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.01.2025, ktorého sa zúčastnil
právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní účastníci zopakovali právnu
argumentáciu vyplývajúcu z ich predošlých písomných prednesov.

VII.
Právny názor správneho súdu

18. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti dvoch opatrení (a nie rozhodnutí ako žalobca
na viacerých miestach v rámci žaloby nesprávne uvádza, resp. tieto inštitúty stotožňuje) - opatrenia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101364374/2020 zo dňa 27. augusta 2020 a opatrenia
Daňového úradu Prešov č. 100816444/2019 zo dňa 08.04.2019.

19. Opatrením Daňového úradu Prešov č. 100816444/2019 zo dňa 08.04.2019
(„preskúmavané opatrenie č. 1“) uvedený orgán verejnej správy okrem zhrnutia dovtedajšieho priebehu
správneho konania v predmetnej veci oznámil žalobcovi, že Daňový poriadok ani zákon o DPH
neupravujú priznanie úroku za dobu vykonávania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, a preto s poukázaním na ustanovenie § 79 ods. 6

zákona o DPH v spojitosti s ustanovením § § 79 ods. 3 Daňového poriadku žalobcovi nárok na priznanie
úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010 nevznikol.
Preskúmavané opatrenie č. 1 bolo „reakciou“ na výzvu žalobcu (zastúpeného splnomocneným
zástupcom A. C.) zo dňa 12.03.2019 na vydanie rozhodnutia o priznaní úrokov – vrátenie odpočtu
za október 2010. Uvedené opatrenie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho splnomocneného

zástupcu A. B. C. dňa 11.04.2019 (uvedené potvrdzuje podpísaná doručenka v administratívnom spise,
ktorý predložil žalovaný).

20. Opatrením Finančného riaditeľstva č. 101364374/2020 zo dňa 27.08.2020 („preskúmavané
opatrenie č. 2“) Finančné riaditeľstvo konštatovalo, že správca dane predmetnú vec vyhodnotil v

súlade s platnou právnou úpravou a pri jeho postupe neboli zistené porušenia všeobecne záväzných
právnych predpisov. Preskúmavané opatrenie č. 2 bolo „reakciou“ na výzvu žalobcu (zastúpeného
právnym zástupcom) na prijatie opatrenia proti nečinnosti Daňového úradu Prešov vo veci odvolania
voči preskúmavanému opatreniu č. 1 v zmysle ustanovenia § 66 Daňového poriadku.

21. Správny súd považuje za potrebné úvodom predovšetkým dôsledne odlíšiť pojmy rozhodnutie
orgánu verejnej správy a opatrenie orgánu verejnej správy. Kým rozhodnutím orgánu verejnej správy
v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP rozumieme správny akt vydaný orgánom verejnej správy v
administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je za rozhodnutie
považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom

chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

22. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov sú vo všeobecnosti predovšetkým opatrenia,
ktorými sa administratívne konanie končí. Pod takýmito opatreniami (opatreniami vydanými vo veci
samej) je pritom nutné rozumieť nielen navrhovateľom požadované opatrenia, ale i nevyhovujúce
opatrenia, teda také, ktorými podanému návrhu nebolo vyhovené. Pokiaľ ide o formu opatrení orgánovverejnej správy, možno použiť negatívne vymedzenie a za tieto považovať všetky individuálne správne
akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie.
Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti

normatívne upravená. Keďže aj na vydávanie opatrení orgánov verejnej správy sa podľa § 3 ods. 7 SpP
podporne vzťahujú základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1 až 6 SpP), malo by byť z ich obsahu
zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú. Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň
obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie, alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné
zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti

orgánu verejnej správy pri ich vydávaní.

23. Rozhodnutím orgánu verejnej správy môže byť teda len taký správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je
za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu. Zároveň musí byť splnená kumulatívne aj
ďalšia podmienka, že sa ním zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené

záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. V predmetnej
veci je nepochybné, že či preskúmavané opatrenie č. 1 alebo preskúmavané opatrenie č. 2 nie je
formálne označené ako rozhodnutie. V prípade preskúmavaného rozhodnutia č. 1 je toto označené
ako „Oznámenie“, preskúmavané rozhodnutie č. 2 je označené ako „Výzva na prijatie opatrenia proti
nečinnosti Daňového úradu Prešov vo veci odvolania voči oznámeniu č. 100816444/2019 zo dňa

23.05.2019 – odpoveď“. Rozhodnutiami, ktoré síce nie sú vo svojom vyhotovení takto označené, avšak
podľa osobitných predpisov sa za rozhodnutia považujú, sú jednak tie, ktoré majú svoje osobitné
pomenovanie neobsahujúce slovo rozhodnutie (napr. stavebné povolenie), alebo fiktívne rozhodnutia o
nesprístupnení informácie (§ 18 ods. 3 InfoZ), resp. o zamietnutí odvolania a potvrdení napadnutého
rozhodnutia o nesprístupnení informácie (§ 19 ods. 3 InfoZ). Uvedené však nie je týmto prípadom

v prejednávanej veci. Daňový poriadok v ustanovení § 63 definuje čo je rozhodnutie v zmysle tohto
osobitného predpisu a aké sú jeho náležitosti. V ods. 1 tohto ustanovenia vymedzuje kedy musí orgán
verejnej správy ak rozhoduje podľa Daňového poriadku rozhodnúť formou rozhodnutia – ak ukladá
povinnosti a priznáva práva. Uvedené však nebolo týmto prípadom v prejednávanej veci. Preto Daňový
úrad Prešov v preskúmavanom opatrení č. 1 a Finančné riaditeľstvo v preskúmavanom opatrení č. 2

zvolili formu opatrenia orgánu verejnej správy a uvedenou formou „vybavili“ žiadosti žalobcu.

24. Z obsahu podanej správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namieta nezákonnosť postupu a vydaných
opatrení orgánov verejnej správy (ktoré nesprávne označil ako rozhodnutia) v súvislosti s tým, že orgány
verejnej správy nevybavili jeho žiadosť na priznanie úroku za zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH

za zdaňovacie obdobie október 2010, ktoré aj vyčíslil v sume 39.267,79 Eur zákonným spôsobom.
Jeho správna žaloba preto smeruje predovšetkým proti preskúmavanému opatreniu č. 1 (ktoré žalobca
nesprávne označuje a považuje za rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa), nakoľko Daňový
úrad Prešov sa v opatrení č. 1 zaoberal (aj keď veľmi stručne) dôvodmi, pre ktoré nie je možné
rozhodnúť o sankčnom úroku za zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH v jeho prípade. Finančné

riaditeľstvo sa v preskúmavanom opatrení č. 2 zaoberalo len otázkou nečinnosti Daňového úradu Prešov
a dospelo k záveru, že správca dane predmetnú vec vyhodnotil v súlade s platnou právnou úpravou a pri
jeho postupe neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Z vyššie uvedeného
dôvodu správny súd dospel k záveru, že predmetom prieskumu v predmetnej veci sú dve opatrenia,
ktoré spolu skutkovo a vecne nesúvisia.

25. Správny súd v tejto súvislosti musí poukázať aj na rozdielnosť v procesnom postupe, ktorý účastník
správneho konania pred správcom dane musí dodržať na to, aby mohol podať správnu žalobu v danej
veci o ktorej má rozhodnúť správny súd, a to v závislosti od toho či správca dane vydáva rozhodnutie,
alebo vydáva iný správny akt v podobe opatrenia. V prípade ak účastník správneho konania nesúhlasí

s rozhodnutím správcu dane ako správneho orgánu prvého stupňa, musí vyčerpať všetky opravné
prostriedky ktoré mu Daňový poriadok ako účastníkovi priznáva, teda podať odvolanie proti rozhodnutiu
správcu dane, o ktorom rozhodne Finančné riaditeľstvo ako odvolací správny orgán. Ak Finančné
riaditeľstvo účastníkovi nevyhovie, rozhodnutie správcu dane potvrdí (odvolanie účastníka zamietne),
účastníkmáprávopodaťvšeobecnúsprávnužalobunasúd,avšakzásadnespoukazomnaustanovenie

§ 181 ods. 1 SSP v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti
ktorému smeruje. V prípade ak účastník správneho konania nesúhlasí s opatrením správcu dane
v takomto prípade je potrebné vzhľadom na skutočnosť, že účastník nemôže využiť opravný prostriedok
proti tomuto opatreniu (nakoľko Daňový poriadok opravný prostriedok proti opatreniu neupravuje), podaťsprávnu žalobu priamo na správny súd a to v zmysle § 181 ods. 1 SSP v lehote dvoch mesiacov od
oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje.

26. Pokiaľ ide o preskúmavané opatrenie č. 1 v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu proti tomuto
opatreniu, správny súd sa stotožňuje so záverom Daňového úradu Prešov, ktorý je obsahom opatrenia
č. 101170731/2019 zo dňa 17.05.2019 (ktoré však nebolo správnou žalobou žalobcu napadnuté a nie je
v tomto konaní preskúmavané), že v zmysle Daňového poriadku je odvolanie voči oznámeniu správcu
dane neprípustné. V zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Daňového poriadku možno opravný prostriedok

podať výlučne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Uvedené opakovane konštatoval aj žalovaný
vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Žalobca sa však uvedeným neriadil a následne inicioval svojou
žiadosťou opatrenie proti nečinnosti v zmysle § 66 Daňového poriadku.

27. Významnou v tejto súvislosti je však skutočnosť, že odo dňa oznámenia preskúmavaného opatrenia
č. 1 žalobcovi (presnejšie jeho poverenému zástupcovi), t. j. dňom 11.04.2019 žalobcovi začala plynúť

lehota v zmysle § 181 ods. 1 SSP na podanie všeobecnej správnej žaloby a táto uplynula dňa
11.06.2019, avšak správna žaloba žalobcu bola podaná až dňa 29.10.2020, a teda nepochybne po
lehote na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP.

28. Preto správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu žalobcu v časti o preskúmanie opatrenia

Daňového úradu Prešov č. 100816444/2019 zo dňa 08.04.2019 je potrebné v zmysle § 98 ods. 1 písm.
d) SSP odmietnuť ako oneskorene podanú (výrok č. II rozsudku).

29. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, teda časť o preskúmanie opatrenia Finančného riaditeľstva č.
101364374/2020 zo dňa 27.08.2020 („preskúmavané opatrenie č. 2“) , uvedené opatrenie správny súd

preskúmal, nakoľko správna žaloba bola žalobcom v tejto časti podaná včas (preskúmavané oznámenie
č. 2 bolo žalobcovi oznámené dňa 03.09.2020), avšak len v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe (§ 134 ods. 1 SSP).

30. Správny súd je zásadne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Výnimky z

tejto zásady sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. V predmetnej veci však nejde
o žiadnu z takto vymedzených výnimiek. Správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho
prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy. Ide o
normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán),
ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe

podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia s výnimkou vecí uvedených v odseku 2
uvedeného ustanovenia.

31. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca nepodal na správny súd správnu žalobu
proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle ustanovení § 242-251 SSP, ale podal všeobecnú

správnu žalobu v zmysle ustanovení § 177-193 SSP. A to napriek tomu, že v preskúmavanom opatrení
č. 2 sa Finančné riaditeľstvo SR zaoberalo len otázkou nečinnosti Daňového úradu Prešov a to na
podklade výzvy žalobcu (zastúpeného právnym zástupcom) zo dňa 23.05.2019 na prijatie opatrenia
proti nečinnosti Daňového úradu Prešov v zmysle ustanovenia § 66 Daňového poriadku, ktorá mala
spočívať v tom, že Daňový úrad Prešov nepredložil odvolanie žalobcu proti preskúmavanému opatreniu

č. 1 odvolaciemu správnemu orgánu na rozhodnutie, t. j. Finančnému riaditeľstvu SR v rozpore
s ustanovením § 73 ods. 2 Daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo v preskúmavanom opatrení č. 2
konštatovalo, že správca dane predmetnú vec vyhodnotil v súlade s platnou právnou úpravou a pri jeho
postupe neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Vo vzťahu k zákonnosti
uvedeného preskúmavaného opatreniu č. 2 (ktoré sa týka nečinnosti správcu dane), tomuto opatreniu

nie je čo vytknúť, nakoľko vychádza zo správneho postupu Daňového úradu Prešov, ktorý žalobcovi
oznámil, že odvolanie (smerujúce proti preskúmavanému opatreniu č. 1) môže smerovať len proti
rozhodnutiu správcu dane s poukazom na ustanovenie § 72 ods. 1 Daňového poriadku a proti opatreniu
orgánu verejnej správy opravný prostriedok nie je prípustný, a preto odvolanie žalobcu nie je možné
vecne vybaviť ani ho predložiť odvolaciemu správnemu orgánu.

32. S poukazom na uvedené považuje správny súd preskúmavané opatrenie č. 2 ako aj procesný postup
žalovaného za súladný so zákonom, a preto žalobu žalobcu v časti o preskúmanie opatrenia Finančnéhoriaditeľstva Slovenskej republiky č. 101364374/2020 zo dňa 27.08.2020 ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol (výrok č. I rozsudku).

33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané (výrok č. III rozsudku).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej

sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.