Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200241
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Stavoinvest - SK, s.r.o.,
Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., Vojtecha
Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100389487/2021 zo dňa 08. marca 2021, konajúc o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/97/2021 zo dňa 20. septembra

2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o.,
Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891 (ďalej aj „žalobca“) daňový kontrolu dane z pridanej

hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január 2014 - december 2014, o výsledku
ktorej bol vyhotovený protokol č. 102847310/2019 zo dňa 11.12.2019 (ďalej aj „Protokol“). Následne
vydal správca dane rozhodnutie č. 101650937/2020 zo dňa 30. októbra 2020 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 31.995,94 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie december 2014.

2.Vyrubenýrozdieldanevzdaňovacomobdobídecember2014spočívalvneuznaníuplatnenéhonároku

na odpočítanie dane z faktúr, predmetom ktorých boli stavebné práce, od dodávateľov K-Energo, s.r.o.,
M-STAV SK, s.r.o., ZA-GLOBAL, s.r.o.. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dal do
pozornosti skutočnosť, že obchodné spoločnosti vystupujúce ako dodávatelia žalobcu: K-Energo, s.r.o.,
M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. sú vymazané z Obchodného registra príslušných okresných súdov
s uvedením dôvodu výmazu „ex offo výmaz“. Od roku 2013 jediným spoločníkom spoločnosti AXAL
SK, s.r.o. je občan Maďarskej republiky, ktorý je zároveň od 16.06.2014 novým konateľom spoločnosti.
S každou z uvedených spoločností (AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global,

s.r.o.) žalobca uzatvoril tzv. „Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014“. Všetky zmluvy majú identické
znenie a boli podpísané dňa 15.01.2014. Predmet týchto zmlúv je zadefinovaný len veľmi všeobecne
a zhodne vo všetkých rámcových zmluvách o dielo ako „...realizácia stavebno-montážnych prác na
stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov objednávateľa.“.3. Z výpovede bývalého konateľa spoločností K-Energo, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o. p. Rastislava
Kaveckého podľa záverov správcu dane vyplýva skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že naozaj došlo k

uskutočneniu stavebných prác týmito spoločnosťami, tak ako je uvedené na faktúrach. Rovnako tak na
základe výpovede svedka p. S. E. vo vzťahu k fakturovaným prácam spoločnosťou M-STAV SK, s.r.o.
pre žalobcu v roku 2014, nebolo preukázané, že reálne došlo k uskutočneniu stavebných prác tak, ako
je ako je uvedené na faktúrach od uvedenej spoločnosti.

4. Na základe predložených dokladov, výpovedí zúčastnených svedkov, neúplnej a nedostatočne
vedenej, resp. vôbec nevedenej evidencie a dokumentácie správca dane vyvodil záver, že stavebné
práce tak, ako boli uvedené na sporných faktúrach, nemohli byť v skutočnosti vykonané spoločnosťami,
ktoré na vykonanie takýchto prác nemali adekvátne materiálno-technické zabezpečenie, žiadne
stavebnémechanizmy,personálneobsadenie,vyhovujúcuodbornúkvalifikáciu,príslušnúdokumentáciu
a žiadne iné potrebné predpoklady.

5. Správca dane konštatoval, že mu zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali a potvrdzovali, že spoločnosti ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a AXAL
SK, s.r.o., ktoré fakturovali stavebné práce podľa odberateľských faktúr, na základe ktorých si žalobca
uplatnil odpočet dane, tieto práce aj reálne vykonali. Z uvedeného dôvodu nemohlo u týchto dodávateľov

dôjsť ku vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z,z, o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Správca dane zároveň poukázal na § 49
ods. 1 zákona o DPH a dospel k záveru, podľa ktorého žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie
dane. Správca dane nerozporoval existenciu samotného plnenia, ale poukázal na skutočnosť, že pri
deklarovanom zdaniteľnom obchode nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.

2 zákona o DPH osobám uvedeným na faktúre, a preto príjemcom plnenia nevznikol nárok na odpočet
dane podľa § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Celkom neoprávnené odpočítanie
dane za december 2014 predstavuje sumu 31.995,94 eur.

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. 100389487/2021 zo dňa 08. marca 2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo
„napadnuté rozhodnutie“), tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

7. Žalovaný konštatoval, že správca dane preveroval reálnosť obchodov deklarovaných na sporných
faktúrach. Z predložených dokladov nebol zistený žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil pochybnosti

správcu dane o realizácii predmetných stavebných prác označenými dodávateľmi. Podľa žalovaného,
správcom dane bolo preukázané, že tieto spoločnosti predmetné práce nemohli vykonať vlastnými
zamestnancami, nakoľko žiadnych nezamestnávali. Práce mali byť údajne vykonané formou
subdodávkyinýmispoločnosťami,ktorýchnázvyaniidentifikačnéúdajenevedeliuviesťresp.„sinevedeli
spomenúť“. Taktiež nemali žiadne potrebné stavebné kapacity - mechanizmy, stavebnú techniku, čo

vyplýva i zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov. Títo nevedeli uviesť, kto stavbu viedol, kto
vykonával funkciu stavebného dozoru, kto viedol stavebný denník resp. kde sa stavebné denníky
nachádzajú. Stavebné denníky ani súpisy vykonaných prác nepredložil ani žalobca a dokonca sám
priznal,žeprifaktúrachtak,akosúidentifikovanévrozhodnutísprávcudane,nedisponujeanilensúpismi
vykonaných prác. Žiadny z konateľov iných spoločností, ktorí na týchto stavbách tiež pracovali, nepoznal

spoločnosti ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o. ani ich konateľov.
Tieto osoby nepoznal ani p. D. M., ktorý na niektorých stavbách vykonával funkciu stavebného dozoru.

8. Žalovaný mal za to, že nebola splnená podmienka pre odpočítanie dane vyplývajúca zo Smernice
2006/112/ES a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ a tiež zo zákona o DPH, že tovary a služby,

z ktorých sa odpočítanie dane uplatňuje musia byť poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Žalovaný
záverom podotkol, že správca dane v Protokole a ani v prvostupňovom rozhodnutí neuvádza skutočnosti
o podvodnom konaní. Výsledok daňovej kontroly a aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia sa
opiera len o ustanovenia zákona o DPH a záver o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2
písm. a) zákona o DPH, keďže u dodávateľskej spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti

podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

II. Konanie pred správnym súdom9. Žalobca podal na Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) správnu
žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.
10. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 31S/97/2021 zo dňa 20. septembra 2022 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“) podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnu žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že základom rozhodnutia správcu dane
a žalovaného o nepriznaní práva na odpočet bolo konštatovanie, podľa ktorého nebolo preukázané,
že zdaniteľné plnenie podľa predmetných faktúr pre žalobcu vykonali práve dodávatelia uvedení na
faktúrach, a že týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

12. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na správcom dane zistený skutkový
stav a zdôraznil, že účasť spoločností AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV
SK, s.r.o. na jednotlivých stavbách nikto zo svedkov nepotvrdil. Nikto z vypočutých svedkov, ktorí
na stavbách pracovali, nepoznal p. S. E. ani p. Rastislava Kaveckého. P. T. Z. vykonával práce
so svojimi zamestnancami, resp. živnostníkmi, spoločnosti AMJ - TECH, s.r.o. a ŠPORT SERVICE,

s.r.o. vykonávali práce samostatne. P. D. M., ako stavbyvedúci, resp. stavebný dozor na niektorých
stavbách, a p. M. B. taktiež nepoznali deklarovaných dodávateľov žalobcu ani ich konateľov. Žalobca
nepredložil správcovi dane ani jediný relevantný písomný doklad, z ktorého by bolo možné aspoň
pripustiť, že sa deklarovaní dodávatelia na fakturovaných prácach mohli reálne podieľať. Na rozdiel od
ostatných vypočúvaných svedkov, ktorí aj po troch rokoch vedeli podrobne rozprávať o vykonaných a

fakturovaných prácach, svedkovia p. S. E. ani Rastislav Kavecký nevedeli uviesť, aké práce vykonávali,
nevedeli uviesť žiadne bližšie podrobnosti o stavebných prácach, ktoré mali viesť a organizovať, resp.
na ktorých sa mali zúčastniť. Neuviedli žiadne okolnosti, ktorými by mohli potvrdiť svoju skutočnú
činnosť na týchto stavbách, napriek tomu podľa ich výpovedí zadávali príkazy na vykonanie konkrétnych
stavebných prác spoločnostiam, na ktorých názvy si nevedeli spomenúť, resp. dvom neznámym

spoločnostiam z Bratislavy. Z jediného predloženého stavebného denníka stavby „Rozšírenie vodovodu
v obci Kotrčiná Lúčka", je zrejmé, že spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. nefiguruje v žiadnom zápise v
denníku, už vôbec nie pri odovzdaní stavby.

13. Krajský súd tiež poukázal na skutočnosť, že spoločnostiam AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-

Global, s.r.o. a M-STAV SK, s. r. o. za fakturované práce žalobca nezaplatil, pričom sa jednalo o čiastky v
státisícoch eur. Aj napriek tak vysokým pohľadávkam konatelia p. Róbert Matušík a p. Rastislav Kavecký
svoje obchodné podiely previedli na maďarských občanov a následne v roku 2017 boli spoločnosti
vymazané z obchodného registra.

14. Krajský súd mal za to, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a jeho priamymi
dodávateľmi mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a tiež v ich priebehu, zachovávať
potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský
subjektvsúladesúpravou§2ods.1Obchodnéhozákonníka.Totopodnikateľskérizikozahŕňaisituáciu,
ktorá nastala vo vzťahu k žalobcovi v predmetnej daňovej kontrole, kedy žalobca nepredložil správcovi

dane v rámci riadneho plnenia jeho dôkaznej povinnosti dôkazy, ktoré by spoľahlivo vyvrátili dôvodné
pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach.
Zdôraznil, že zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňa jednak zabezpečenie dôkazov
spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich povahu faktu a
tiež dôkazov spôsobilých vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda

dôkazov týkajúcich sa predmetného obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vzhľadom na zapojenie žalobcu
do neho (išlo o obchodnoprávny vzťah žalobcu s jeho priamym dodávateľom) bol pod plnou kontrolou
žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane prípadnej budúcej potrebnej procesnej spolupráce priameho
dodávateľa žalobcu pri realizácii daňovej kontroly žalobcu.

15. Krajský súd apeloval na povinnosť žalobcu ako podnikateľského subjektu konať s potrebnou
odbornoustarostlivosťpodľa§135aObchodnéhozákonníka.Podnikateľskýsubjektmávynaložiťaprijať
všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené
a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov.16.Krajskýsúdkonštatoval,ževdanejvecisprávcadaneanižalovanýneuplatnilidôkaznébremenovoči
žalobcovi extenzívne a nie je možné postupu správcu dane pri vedení dokazovania vytknúť namietané

porušenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku a ani porušenie práv žalobcu uprednostnením záujmu štátu
na výnose z daní.

17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v zmysle ktorej rámcovú zmluvu nepodpísal p. Martin Altus ale p.
Rastislav Kavecký, pričom došlo k chybe v uvedení dátumu rámcovej zmluvy, krajský súd podotkol, že

žalovaný sa s obranou žalobcu v rámci odvolacieho konania vecne nevysporiadal. Uvedený nedostatok
však podľa názoru krajského súdu nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko pokiaľ
byaj(celkomhypoteticky)bolopreukázanériadneuzavretierámcovejzmluvy,nemalabytátoskutočnosť
za následok vydanie pre žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol,
že zmluva ako taká je len dôkazom o existencii zmluvného záväzkovo-právneho vzťahu medzi jej
účastníkmi, nie však dôkazom o tom, že zmluvné strany aj reálne plnili povinnosti, ku ktorým sa v

označenej zmluve zaviazali. Podotkol, že samotný predmet zmluvy je vymedzený len veľmi všeobecne
„realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa
požiadaviek a pokynov objednávateľa“. Správny súd zdôraznil, že právne relevantným je preukázanie
existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému
subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého

si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené na
faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočný vyhotoviteľ faktúry, v prípade pochybností je spravidla
potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov
zúčastnených na obchode, a ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované
dotknutými platiteľmi. Krajský súd podotkol, že je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní

svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar/
služby (s iným tovarom/službami nezameniteľný) bol skutočne poskytnutý a tovar, resp. služby mu boli
skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane v konkrétnom rozsahu a v zdaňovacom
období, tzn. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi
poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH.

18. Krajský súd ďalej uviedol, že skutočnosť, že správca dane z hodnotenia dôkazov nevylúčil žiaden
zo žalobcom produkovaných dôkazov vyplýva z obsahu Protokolu, kde sú tieto dôkazy identifikované.
Krajský súd osobitne k poukazu žalobcu na zaistenie všetkých účtovných dokladov subjektom KÚFS dňa
26.09.2018 poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by doklady preukazujúce právo žalobcu na odpočet boli

k momentu ich odňatia KÚFS súčasťou účtovných dokladov žalobcu za preverované účtovne ukončené
zdaňovacie obdobie, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané nebolo. Poukazovanie daňového
subjektu na odňatie dokladov KÚFS teda krajský súd na základe uvedeného zhodnotenia považoval za
účelové a nedôvodné.

19. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, v obsahu ktorých namietal rozpor záverov správcu dane a
žalovaného vo vzťahu k stavebným denníkom a súpisom vykonaných prác, krajský súd uviedol, že
okrem predloženého stavebného denníka týkajúceho sa stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná
Lúčka“ a k súpisom vykonaných prác, ktoré mali podľa obsahu právnych vzťahov medzi žalobcom a
jeho dodávateľmi byť založené rámcovými zmluvami o dielo RZ - Január/2014 a ktoré v článku V., bod

5.3. predpokladali spísanie takýchto dokladov - súpisov vykonaných prác - ako podkladov pre fakturáciu,
bolo pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného podstatnou skutočnosťou to, že správca dane ani
žalovaný tieto doklady k dispozícii nemali a nemohli ich teda podrobiť hodnoteniu, a to nezávisle na ich
prípadnej skutočnej (absolútnej) existencii alebo neexistencii. Krajský súd tiež zdôraznil význam inštitútu
stavebného denníka, poukázal na jeho zákonnú úpravu podľa § 46d ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Krajský súd označil stavebný denník za
zásadný dokument, zaznamenávajúci priebeh stavby od jej začatia až do skončenia, ktorý dokument,
pokiaľ je vedený v súlade s uvedeným zákonným vymedzením, je dôležitým a významným dôkazom
pri uplatňovaní nárokov zo zmluvných vzťahov, predmetom ktorých boli stavebné práce napríklad v
súvislosti s uplatňovaním nárokov z vád realizovaného plnenia. Zároveň pre pomery prejednávanej

veci by stavebný denník týkajúci sa plnenia, ktoré bolo predmetom fakturácie poskytol informácie aj o
subjektoch a konkrétnych fyzických osobách zúčastnených na plnení.20. Krajský súd podčiarkol, že správca dane ani žalovaný nespochybnili samotnú existenciu
zdaniteľného plnenia, ale jeho realizáciu dodávateľom uvedeným na faktúre. Spochybnenie na strane
správcu dane mal povinnosť vyvrátiť žalobca. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na závery rozsudku

NS SR sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2001, podľa ktorých nie je povinnosťou správcu dane
zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento
získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný
dodávateľom.

21. Krajský súd opätovne poukázal na primárny záver, na ktorom správca dane a žalovaný založili svoje
rozhodnutie, a to záver o nepreukázaní splnenia materiálnych podmienok vzniku práva na odpočet.
Skutočnosť uzatvorenia rámcových zmlúv o dielo, splnenie týchto podmienok nepreukazuje, a to ani pri
vyhodnotení týchto zmlúv ako dôkazu podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Rámcová zmluva je dôkaz
výlučne o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako objednávateľom a dodávateľom
uvedeným na predmetných faktúrach ako zhotoviteľom. Žalobca musí byť, pokiaľ mu má byť právo

na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie
všetkých podmienok odpočtu.

22. Krajský súd na záver uviedol, že správca dane v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad
rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti žalobcu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej

povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť žalobcu extenzívne. Z uvedených dôvodov
krajský súd nezohľadnil judikatúru, na ktorú žalobca odkazoval.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

23. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 31S/97/2021 zo dňa 20. septembra 2022 podal žalobca
v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) z dôvodov, že krajský súd rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ
domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

eventuálne, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu, a to tak, že rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania.

24. Sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, v zmysle ktorého sťažovateľ

neuniesol dôkazné bremeno, a poukázal na to, že existencia a dodanie zdaniteľného plnenia boli
preukázané. Zdôraznil, že neúmerné prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt je potrebné
považovať za ústavne neudržateľný postup.

25. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.

8Afs/23/2018 zo dňa 16. januára 2020 a predniesol argumentáciu k rozsahu dôkazného bremena
na strane daňového subjektu a k prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní medzi daňovým
subjektom a správcom dane. Ďalej uviedol, že ak ako daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho
plneniaapredložilvšetkydôkazyapísomnosti,ktorémalmožnosťobjektívnepredložiťsprihliadnutímna
skutočnosť, že všetky účtovné doklady mu boli zaistené dňa 26.09.2018 Kriminálnym úradom Finančnej

správy SR, o čom správca dane a žalovaný správny orgán majú vedomosť, a teda vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno.
26. Sťažovateľ predniesol názor, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si vopred stanovil
cieľ nepriznať nárok sťažovateľovi ako daňovému subjektu, čomu následne prispôsobil celú svoju
činnosť v rámci daňového konania a z tohto dôvodu vedome svoju argumentáciu sústredil iba na tie

dôkazy, ktoré svedčili v neprospech sťažovateľa, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov
a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu.

27. Podľa sťažovateľa správca dane mu nemôže pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa
skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a

služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže takýto výklad by pri každom preverovaní
dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. S poukazom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uviedol, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov nemôže byť ľubovoľné.28. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda
že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a

teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne, a to aj v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu služieb od dodávateľa nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho
iba spochybnenie dodania služieb. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022.

29. Podľa sťažovateľa krajský súd neuviedol, aký konkrétny dôkaz prevažujúci všetky dôkazy
sťažovateľa zo strany správcu dane (resp. žalovaného) mal vyvrátiť ich vypovedaciu schopnosť o tom,
že skutočne riadne nedošlo k oprávnenosti uplatnených nárokom z DPH zo strany sťažovateľa, ale
absolútne nesprávne sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu a správcu dane.

30. Záverom - v zmysle kasačnej námietky podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP - sťažovateľ uviedol,

že napadnuté rozhodnutie je v priamom rozpore s ustálenou praxou Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/17/2015 zo dňa 26.10.2015, sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.8.2010, sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa
18.11.2010, sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.6.2011 a sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 7.10.2010, ktorý
vychádzal z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozsudkov C - 354/03, C - 355/03, C -
484/03. Sťažovateľ ďalej poukázal na rozpor s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/82/2007

zo dňa 09.10.2008, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 259/2022 - 37 zo dňa
12.10.2022.

31. Podľa sťažovateľa tak bol narušený princíp právnej istoty a skonštatoval, že tak správca dane,
žalovaný ako aj správny súd, sa odklonili od rozhodovacej línie a zaužívanej praxe správcov dane a

súdov v obdobných prípadoch.

32. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ nepredložil také relevantné
dôkazy, ktorými by bez pochybností preukázal, že práce uvedené na sporných faktúrach boli
uskutočnené týmito dodávateľmi. Podotkol, že správca dane nepožadoval od sťažovateľa predloženie

takých dôkazov, ktorými reálne nemohol disponovať. Účasť deklarovaných dodávateľov nepotvrdil
žiadny zo svedkov pracujúcich na jednotlivých stavbách. Žalovaný ďalej v podstatnom zopakoval
argumentáciu z napadnutého rozhodnutia.

33. Podľa žalovaného, rozhodnutia finančných orgánov, ako aj správneho súdu nie sú v rozpore so

závermi Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 z 12.10.2022. V bode 14. citovaného
nálezu sa uvádza, že dôkazné bremeno by mal daňový subjekt znášať v rozumne akceptovateľnom
rámci, resp. do tej miery, do ktorej to od neho možno rozumne požadovať - štandardné a v obchodnej
praxi obvyklé dôkazy, pri ktorých je rozumné predpokladať, že ich daňový subjekt bude uchovávať.
Podľa žalovaného ide o dôkazy bežne uchovávané podnikateľmi nielen z dôvodu daňových nárokov,

ale (zvlášť v sektore stavebníctva) aj z dôvodov prípadných následných reklamačných konaní. Podľa
žalovaného takýmto štandardným a v obchodnej praxi obvyklým dôkazom je preukázanie konkrétnych
prác, ktoré dodávateľ uvedený na faktúre vykonal (či už sám alebo prostredníctvom iných subjektov) a
dôkaz o ich prevzatí.

34. Na preukázanie nároku na odpočítanie DPH nepostačuje samotná materiálna existencia plnenia,
ale aj predloženie všetkých zákonom požadovaných dokladov viažucich sa na toto plnenie. V prípade
sťažovateľa, ako vyplýva z napadnutého rozsudku a z rozhodnutí finančných orgánov, tieto dôkazy
predložené neboli. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdil.

IV. Právne názory kasačného súdu

35. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení), oprávnenou

osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods.
1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov
uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP a § 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel kzáveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

36. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“

40. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už

len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

41. Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej veci totožného
sťažovateľa a žalobcu, vo vzťahu k obdobným rozhodnutiam správcu dane, žalovaného a správneho
súdu, týkajúcich sa jednej daňovej kontroly (január 2014 - december 2014), ktoré boli založené na

totožnom skutkovom a právnom posúdení, i keď vo vzťahu k odlišnému zdaňovaciemu obdobiu,
posudzujúc takmer totožne koncipované kasačné sťažnosti žalobcu ako sťažovateľa, zaoberal rovnakou
právnou otázkou v rozhodnutí sp. zn. 4Sfk/27/2023 zo dňa 21. februára 2024 (zdaňovacie obdobie
február 2024), sp. zn. 3Sfk/28/2023 zo dňa 22. augusta 2024 (zdaňovacie obdobie máj 2014) a sp. zn.
3Sfk/29/2023 zo dňa 22. augusta 2024 (zdaňovacie obdobie august 2014), na základe ktorých konajúci

kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

42. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie sp. zn.
4Sfk/27/2023 zo dňa 21. februára 2024, v ktorom konajúci kasačný súd k argumentácii sťažovateľa
uviedol nasledovné:

„36. Kasačný súd v prvom rade k námietkam sťažovateľa ohľadne dôkazného bremena uvádza, že
dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti,
teda že splnil vyššie uvedené podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Daňový
subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a?to povinnosť tvrdiť a?povinnosť svoje

tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v?samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a?následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné

bremeno pokiaľ zmysluplne a?logicky nespochybní predložené tvrdenia a?dôkazy. V?tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v?prípade, že dokáže vážny a?dôvodný
nesúlad skutočnosti s?účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol, je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť

preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na?strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27.01.2012). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový
subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda
prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

37. V tejto súvislosti vo vzťahu k neprimeranému dôkaznému bremenu, konkrétne k tvrdeniam
sťažovateľa, že nemá povinnosť kontrolovať svojich dodávateľov alebo subdodávateľov kasačný súd
pripomína, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych, ako aj hmotnoprávnychpožiadaviek. Hmotnoprávne požiadavky vyplývajú z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES o
spoločnomsystémedanezpridanejhodnoty(ďalejlenako„Smernica2006/112“),pričomplatí,žejednou
z nich je podmienka, aby tovar alebo služby boli dodané osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby.

38. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa
tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na?faktúre patrí medzi
podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo?veci Kemwater ProChemie s. r. o.,
C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,

body 26, 27).??

39. Platí pritom, že nedostatky v?naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k?odopretiu práva na
odpočítanie dane v?prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet
dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa
19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci

Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,
C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ).??Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy,
ak porušenie formálnych požiadaviek malo za?následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o?
tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC
Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa

11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a?splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z?dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C- 154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).??
Zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby

boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich
DPHavsúvislostisktorýmiskutočnezaplatilaDPH.Tietodôkazymôžuokreminéhozahŕňaťdokumenty,
ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby,
za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).

40. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy
a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť
(keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

Odpočet DPH si sťažovateľ uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky
doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností uvedených na faktúrach.

41. V prejednávanej veci však došlo zo strany správcu dane a žalovaného k spochybneniu jednej zo
základných hmotnoprávnych podmienok, ktorej preukazovanie je na daňovom subjekte, a to osoby

dodávateľa, a tým teda aj jeho postavenia ako zdaniteľnej osoby. Tým, že správne orgány spochybnili,
že spoločnosť AXAL SK, s.r.o. (pozn. uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k spoločnostiam K-Energo,
s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-GLOBAL, s.r.o.) nedodala sťažovateľovi tovar tak, ako to bolo deklarované
na dokladoch predložených sťažovateľom, spochybnili aj jednu z hmotnoprávnych podmienok -
postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Správne orgány nepožadovali od sťažovateľa kontrolu

subdodávateľov, ale preukázanie priameho dodávateľa sťažovateľa, čo je jeho zákonnou povinnosťou,
a preto na neho neodôvodnene nepreniesli dôkazné bremeno tak, ako to tvrdí sťažovateľ. Spoločnosť
AXAL SK, s.r.o. (pozn. uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k spoločnostiam K-Energo, s.r.o., M-STAV
SK, s.r.o. a ZA-GLOBAL, s.r.o.) totiž potvrdila, že fakturované práce sťažovateľovi priamo nedodala,
avšak zároveň tento deklarovaný priamy dodávateľ sťažovateľa neoznačil subjekty, ktoré tieto práce mali

dodať. V tomto zmysle potom požiadavka orgánov verejnej správy, aby daňový subjekt preukázal, kto
predmetné práce dodal, resp. že ich dodal iný platiteľ dane, nie je neprimeraným prenášaním dôkazného
bremena na sťažovateľa, ale realizáciou základných požiadaviek kladených na daňový subjekt, ktorý si
nárokuje právo na odpočet DPH.

42. .... Kasačný súd dodáva, že tak ako žalovaný, ani správny súd nespochybnil reálne vykonanie prác,
spochybnené bolo ich vykonanie spoločnosťou AXAL SK, s.r.o. (pozn. uvedené platí aj vo vzťahu k
spoločnostiam K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-GLOBAL, s.r.o.) alebo inou zdaniteľnou osobou
a s tým spojené právo sťažovateľa na odpočítanie dane (pozn.: pre priznanie práva na odpočet DPHnepostačuje len samotná existencia tovaru, ale musí byť preukázané aj jeho dodanie iným platiteľom
dane/inou zdaniteľnou osobou). Z uvedeného dôvodu nie je dôvodná ani námietka sťažovateľa, v ktorej
poukazoval na odklon od rozhodovacej praxe ústavného súdu. Ten sa vo svojej judikatúre primárne

venoval situácií, kde správca dane nezohľadnil predložené dôkazy týkajúce sa priamo deklarovanej
dodávky tovaru medzi žalobcom (sťažovateľom) a jeho dodávateľom a spochybnenia existencie tovaru/
služby, čo však nie je dôvodné v tu prejednávanej veci.

43. V tejto súvislosti kasačný súd taktiež podotýka, že bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti sa

nevedel k vykonaným prácam vyjadriť, pričom sám potvrdil, že uvedené práce nevykonali (k tomu
pozri toto odôvodnenie vyššie). V tomto smere relevantnou bola skutočnosť, že konateľ dodávateľa
žalobcu nevedel uviesť konkrétnu subdodávateľskú spoločnosť, ktorá mala predmetnú výrobnú činnosť
a realizačnú dokumentáciu poskytnúť. Zároveň je nutné poukázať na to, že príslušné doklady
neboli spochybnené len na základe skutočností na strane dodávateľov sťažovateľa, tak, ako to
tvrdí sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Kasačný súd upriamuje pozornosť na okolnosti vyplývajúce z

vykonania dokazovania správcom dane, ktoré vo svojom súhrne dostatočne spochybňujú vykonanie
prác zdaniteľnou osobou.

44. Správny súd podľa kasačného súdu správne poukázal aj na povahu fakturovaného plnenia, kedy
išlo o pomocné stavebné práce, kde bežne subjekty sú na plnení priamo jeho vlastnou realizáciou

zúčastnené a disponujú dodacími listami, súpismi vykonaných prác, zápismi z kontrolných dní,
odovzdávacích, preberacích protokolov a stavebnými denníkmi. Rovnako správne poukázal na už
uvedenú skutočnosť, že v predmetnej veci neboli označení ani konkrétni subdodávatelia, ktorí mali
predmetné práce vykonávať.
45. Kasačný súd preto konštatuje, že sťažovateľ tak neuniesol v zmysle vyššie uvedeného dôkazné

bremeno o skutočnostiach rozhodných z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 51 ods. 1 písm. a) v
nadväznostinacitovanéust.§49ods.1,ods.2písm.a)zákonaoDPH.Vdanomprípadenapreukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nie je postačujúce len ústne potvrdenie
realizácie zdaniteľných obchodov sťažovateľom.

46. Sťažovateľ bol sám zodpovedný za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú
povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný, musí potom
znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní. Uvedené platí o to viac
v prípade značného rozsahu a rozmanitosti prác spoločnosťou AXAL SK, s.r.o., kvôli čomu bolo v
záujme sťažovateľa viesť podrobnú evidenciu, napríklad aj prostredníctvom stavebného denníka, čo

však neučinil, čím sa dostal do dôkaznej núdze.

47. K dôvodným pochybnostiam správcu dane taktiež prispievajú skutočnosti ako nepredloženie súpisu
vykonaných prác, nevymáhanie vysokých pohľadávok či skutočnosť, že na predmetných stavbách nikto
nevedel identifikovať osoby, ktoré prácu na stavbách zadávali, viedli stavebný denník, kontrolovali či

zúčastňovali sa odovzdávania prác.

48. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, obzvlášť, že sťažovateľ nepredložil na preukázanie
a podporu svojich tvrdení žiadne vierohodné a relevantné dôkazy, kasačný súd konštatuje, že ani len
z predloženej faktúry, z ktorej si sťažovateľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane nevyplýva rozsah

prác/služieb, ktoré mali byť vykonané, a ktoré by mohli podporiť sťažovateľa tvrdenia. Sťažovateľ si
uplatnil odpočítanie dane z faktúry bez podrobnejšieho vymedzenia druhu a rozsahu dodanej služby,
čo je náležitosť faktúry vyplývajúca z § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, čím sa jedná o nesplnenie
formálnejpodmienkyktoroujevzmysle§51ods.1písm.a)zákonaoDPHexistenciafaktúrysozákonom
predpísanými náležitosťami.

49. Sťažovateľ teda neuniesol príslušné dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho
opakovanými odvolacími a sťažnostnými námietkami, keď neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti,
s ktorými by sa daňové orgány alebo správny súd nevysporiadali.
50. Kasačný súd pritom dodáva (k námietke sťažovateľa, že nemohol sledovať konanie svojho

dodávateľa), že rešpektuje rozsudky Súdneho dvora EÚ aj judikatúru najvyššieho súdu, ktoré zaujímajú
stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov
svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí
priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostredný dodávatelia preverovaného daňovéhosubjektu, subjekt u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s
údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný
deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá takýto subjekt možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu

a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko
bolsámspoluaktéromtejtotransakcieabolojehopovinnosťouzachovaťzákonnosťtohtopostupu,akoaj
zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH. Toto však nie sú okolnosti
súdenej veci. Preto je aj námietka sťažovateľa v tomto smere s poukazom na odklon od rozhodovacej
praxe súdov nedôvodná.

51. ...Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od
dodávateľa, ktorého nákup tovaru bol správcom dane spochybnený, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre, príp. inou
zdaniteľnou osobou (iným platiteľom dane). Predloženie faktúry vystavenej v zmysle § 71 zákona o DPH
(v prípade, že má všetky zákonom predpísané náležitosti) je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie

odpočítania dane, ak však správcovi dane na základe vykonaného dokazovania vzniknú pochybnosti o
pravdivosti údajov uvedených vo faktúre, je na platiteľovi, aby tieto pochybnosti odstránil, čo v uvedenom
prípade sťažovateľ nevykonal. Naviac, i samotná faktúra, ktorú sťažovateľ predložil správcovi dane,
vykazuje vady, ktoré predstavujú rozpor so zákonom (k tomu pozri bod 48 tohto odôvodnenia).

52. Kasačný súd uzatvára, že po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny
spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich
rozhodnutiach dôkladne zistili skutkový stav. Dôkazy, ktoré správca dane nadobudol v rámci daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, riadne vyhodnotili a vysporiadali sa dôkladne aj so všetkými
námietkami sťažovateľa. Argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti zároveň nebola

v žiadnom smere spôsobilá spochybniť závery krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozsudku. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej
sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho
zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.“

43. Kasačný súd sa v tejto veci s vyššie uvedenými právnymi závermi stotožňuje, považuje ich za
správne a nezistil dôvody, pre ktoré by sa od nich bolo potrebné odchýliť.

V. Záver

44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne
odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť
sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

46. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.