Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-25Cb/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120211792
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1120211792.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne KOMUNÁLNA poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545, proti
žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto 811 09, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 512,07 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 512,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 512,07 eura od 06.02.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania
v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 23.07.2020 domáhala proti žalovanej
zaplatenia sumy 512,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 512,07
eura od 06.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že 06.06.2018 o 11:45
hod. došlo na ulici Halenárska 6 v Trnave k škodovej udalosti, keď vodič motorového vozidla U. M.
Y.: F pri pripájaní sa na hlavnú cestu narazil do zadnej časti motorového vozidla R. XXX N. Y.: D

(„poškodené motorové vozidlo“), ktoré cúvalo z domu a rozbiehalo sa na hlavnej ceste. Účastníci
škodovej udalosti spísali správu o nehode. Poškodené motorové vozidlo bolo v čase škodovej udalosti
havarijne poistené u žalobkyne a vozidlo U. M. malo u žalovanej uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa na základe faktúry
č. 066/2018 poukázala svojmu poistenému z havarijného poistenia sumu 723,12 eura. Vyplatením
poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo z poškodeného na žalobkyňu právo na náhradu škody
voči žalovanej. Žalobkyňa preto listami zo 14.08.2018, z 18.09.2018, z 25.10.2018, z 10.12.2018 a z

21.01.2019 vyzvala žalovanú na refundáciu vyplateného poistného plnenia po zohľadnení spoluviny
v celkovej sume 512,07 eura, pričom žalovaná refundáciu poistného plnenia neposkytla. Uplatnila si
preto proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 512,07 eura spolu s úrokom z omeškania. Tvrdenia
preukazovala správou o nehode zo 06.06.2018, zápisom o poškodení motorového vozidla, oznámením
ovznikuškodovejudalostizhavarijnéhopoisteniamotorovéhovozidla,poistkouč.6821157379,faktúrou
č. 066/2018 z 23.07.2018, oznámeniami o poistnom plnení z 13.08.2018 a z 18.09.2018, výpismi z účtu
o úhrade sumy 605,05 eura a 118,07 eura, listami adresovanými žalovanej zo 14.08.2018, z 18.09.2018,

z 25.10.2018, z 10.12.2018 a z 21.01.2019 a elektronickou komunikáciou žalovanej z 28.03.2019.2. Okresný súd Bratislava I vydal 08.09.2020 platobný rozkaz sp. zn. 25Cb/19/2020, ktorým žalobe
žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Označený platobný rozkaz bol zrušený uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 25Cb/19/2020 zo 16.10.2020.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že jej poistený si
nesplnil povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, a
to aj napriek výzvam z 28.09.2018, z 24.11.2018 a z 31.05.2019. Keďže žalovaná nemá k dispozícii
vyjadrenie svojho poisteného k škodovej udalosti a k zodpovednosti za jej vznik, ani k pravosti

predloženej správy o nehode nepristúpila k plneniu. Zo správy o nehode nevyplýva škodca / vinník
škodovej udalosti a ani jej základné údaje, pretože je nečitateľná. Vzniesla námietku premlčania a
žiadala predloženie dokladu, z ktorého by poškodenému bola známa výška škody. Nesúhlasila ani s
uplatneným úrokom z omeškania, pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súde v Bratislave sp.
zn. 3Cob/93/2015 z 15.02.2017, podľa ktorého prechod práva na náhradu škody na poisťovateľa je
limitovaný výškou plnenia, ktorú poisťovateľ vyplatil poistenému. Nárok na úroky z omeškania by na

poisťovateľa prešiel len vtedy, ak by poškodenému hradil aj tieto úroky. K odporu priložila výzvy k
nahláseniu škodovej udalosti z 31.05.2019 a z 28.09.2018

4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 09.11.2020, v ktorom zotrvala
na svojich tvrdeniach a právnej argumentácii. Nenahlásenie škodovej udalosti žalovanej zo strany jej

poistenca nemôže ísť na ťarchu poškodeného resp. žalobkyne. Povinnosť vykonať šetrenie a poskytnúť
náhradu škody nie je viazané na moment ohlásenia udalosti poisteným, ale na oznámenie poškodeného
o škodovej udalosti. Zo správy o nehode podľa žalobkyne dostatočne vyplýva, že škodovú udalosť
zavinil poistený žalovanej. Nesúhlasila, že jej nárok je premlčaný, pretože faktúra s kalkuláciou jej boli
doručené 01.08.2018, a teda tento deň sa žalobkyňa (poškodený) o škode dozvedela. K vyjadreniu

priložila kalkuláciu č. 9976 zo 17.07.2018.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.

6. Súd nariadil pojednávanie na 21.05.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti sporových strán. Strany sporu

napojednávanízotrvalinasvojichpísomnýchpodaniach.Žalobkyňanesúhlasilasnámietkoupremlčania
vznesenou žalovanou. Poukázala na to, že faktúra je síce z 23.07.2018, ale žalobkyni bola doručená
01.08.2018 a žaloba bola podaná 23.07.2020, a teda nárok premlčaný nie je. Žalovaná nárok žalobkyne
označila za premlčaný, pretože premlčanie je potrebné odvodzovať od toho, kedy sa o škode dozvedel
poškodený a nie žalobkyňa, pretože na ňu len prešlo právo na náhradu škody. Poškodený sa o škode

dozvedel podľa zápisu o poškodení vozidla 18.06.2018. Na podporu tvrdení predložila súdu kalkuláciu č.
8013670499 z 18.06.2018. Ak sa súd nestotožní s námietkou premlčania poukázala na nedostatočnosť
správy o nehode, pretože je v nej uvedená spoluvina. Zavinenie nie je jasné, kto sa ako podieľal na
zavinení škodovej udalosti.

7. V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 25Cb/19/2020 z 18.06.2021, ktorým
žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

8. V predchádzajúcom bode označený rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Bratislave uznesením
sp. zn. 1Cob/124/2021 z 31.05.2023. V rozhodnutí okrem iného uviedol, že je povinnosťou súdu

prvej inštancie uviesť, ktoré ustanovenia zákona o cestnej premávke boli jednotlivými vodičmi
(prevádzkovateľmi) motorových vozidiel porušené a v nadväznosti na to určiť, v akej miere zodpovedajú
za vznik škody na motorovom vozidle zn. XXXXX N., Y.: D Je totiž rozdiel, ak motorové vozidlo narazí už
do rozbiehajúceho sa vozidla (napr. § 3 ods. 2, § 16 zákona o cestnej premávke) a keď vozidlo narazí do
vozidlacúvajúcehonacestu(§21,22zákonaocestnejpremávke).Objektívnumieruúčastinavzniknutej

škode totiž vyjadruje i prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzkovateľa /
prevádzkovateľov, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. Ak ide o
také okolnosti, alebo konanie, resp. opomenutie, s ktorým škodlivý následok nebol v príčinnej súvislosti,
nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká tým ani zodpovednosť, ani
dôvod na vyporiadanie (R 64/1972, R 3/1984). Pri hodnotení miery účasti oboch prevádzateľov na

spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu ich vozidiel podľa § 431 OZ je treba skúmať jednotlivé
skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli hlavnými príčinami, a to nielen izolovane, ale všetky
vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody. Okrem fyzickej účasti vozidiel na strete
sa tak posudzuje aj druh porušeného pravidla cestnej premávky, pričom otázka, ktorý účastník cestnejpremávky dopravnú nehodu zavinil, resp. v akom rozsahu sa na nej podieľal, je otázkou právnou, ktorú
možno zodpovedať po riadne zistenom skutkovom priebehu nehody.

9. Na pojednávaní konanom 29.11.2023 súd ako svedka vypočul G.. D. E. - vodiča motorového vozidla
R. XXX N. Y.: D Svedok popísal, že vycúval von z nehnuteľnosti (zo starej historickej brány, do ktorej
vošiel prednou časťou motorového vozidla, pričom vo vnútri sa otáčať nedá) na jednosmernú ulicu
a odchádzal preč. Oproti je veľké parkovisko, z ktorého vodiči vychádzajúcich vozidiel tým, že je to
jednosmerná ulica pozerajú do pravej strany. Keď odchádzal vodička druhého vozidla išla z parkoviska

veľmi pružne až tak, že ho dokázala zachytiť - narazila do neho zozadu. Vodička druhého vozidla
pozerala len do jednosmernej ulice, akcelerovala a dokázala svedka dobehnúť ako on už odchádzal
preč. Vodička druhého motorového vozidla si bola vedomá toho, že pri odbáčaní sa pozerala len do
jednej strany. Svedok už odchádzal, necúval proti nej. Nikto tam v tom čase nebol, vycúval a odchádzal.
Nevedel uviesť prečo v správe o nehode je označená spoluvina, žiadnu spoluvinu necíti. Vodička
druhého motorového vozidla sa tam zjavila náhle, musela ísť strašne rýchlo (mala elektromobil). Je tam

dopravná značka daj prednosť v jazde všetkým vozidlám. Svedok opakovane uvádzal, že keď do neho
narazila vodička druhého motorového vozidla, jeho motorové vozidlo už bolo v pohybe.

10. Vodička motorového vozidla U. M. Y.: F K. W. bola vypočutá dožiadaným súdom - Okresným
súdom Trnava 18.10.2024. Potvrdila, že sa stala škodová udalosť, pričom označené motorové vozidlo

(elektromobil) šoférovala. K škodovej udalosti došlo tak, že vychádzala z parkoviska, pozerala doprava,
pretože ide o jednosmernú ulicu a zároveň je to aj hlavná cesta. Z dvora cúvalo auto, s ktorým sa stretli.
Keď druhé motorové vozidlo cúvalo, dávala prednosť z pravej strany (je tam značenie daj prednosť v
jazde) a odbáčala doľava (rozbehla sa a vyšla na hlavnú cestu). Vinu zobrala na seba, keďže vie, že
vinník je ten, kto narazí dozadu do auta. Správu o nehode nevypĺňala, len ju podpísala. Škodová udalosť

vznikla z dôvodu nepozornosti oboch vodičov motorových vozidiel, vinu ale zobrala na seba, keďže
narazila do druhého motorového vozidla zozadu. Uviedla ale aj to, že bola vinníkom nehody na 50 %,
ona spredu a vodič druhého motorového vozidla zozadu.

11. Na pojednávaní konanom 08.01.2025 strany sporu zotrvali na písomných podaniach a ústnych

prednesoch. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že si uplatňuje spoluvinu v rozsahu 50 %, pričom táto
spoluvina vyplýva aj z výsluchu svedkyne Q. Žalovaná tvrdila, že z výsluchu svedkyne XX. Na vyplýva,
že vodič druhého motorového vozidla v čase škodovej udalosti cúval, a teda nárok žalobkyne je aj
s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci nedôvodný. Žalobkyňa si podľa žalovanej
neuplatňuje 50 % ako tvrdí, ale až 70 %. Žalobkyňa nesúhlasila so žalovanou, pretože svedok E.

opakovane vypovedal tak, že jeho motorové vozidlo bolo v čase nárazu už v pohybe. Svedok E. sa
pohyboval na hlavnej ceste a svedkyňa W. vychádzala z vedľajšej cesty, pričom ohrozila motorové
vozidlo na hlavnej ceste.

12. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či boli splnené podmienky

zakladajúce povinnosť žalovanej nahradiť za poisteného nárok poškodeného, ktorý prešiel na jeho
poistiteľa, na náhradu škody, keď podľa žalovanej je správa o nehode nedostatočná (otázka zavinenia,
spoluviny) a poistenec žalovanej nenahlásil žalovanej škodovú udalosť. Sporným je aj nárok žalobkyne
na úroky z omeškania a napokon premlčanie nároku žalobkyne. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu
spochybnené, a teda sa považujú podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „C. s. p.“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto
nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch opätovne opakovať.

13. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak poistený má proti inému právo na náhradu

škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol.

14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.16. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

22. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

23. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4.

24.Podľa§12ods.2písm.g)poisťovateľmáprotipoistenému,ktorýniejepoistníkom,nároknanáhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

26. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZCP“) účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať
svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a
podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu,
zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená

bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu
osobe,ktorániejeúčastníkomškodovejudalosti,jepovinnýotomtútoosobubezodkladneupovedomiťa
vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného
predpisu.

27. Podľa § 3 ods. 1 ZCP účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky
ustanovené v tomto zákone.28. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZCP účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn
vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

29. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZCP vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu
v cestnej premávke.

30. Podľa § 16 ods. 1 ZCP vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným

okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

31. Podľa § 19 ods. 1 ZCP pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie
o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri
odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať

na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

32. Podľa § 21 ods. 1 ZCP pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s
obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných
miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je

povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.

33. Podľa § 22 ods. 2 ZCP vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.

34. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade posúdil
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania. Vyššie citovaný § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(bod 13. tohto rozsudku) vyjadruje zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči
tretej osobe na poistiteľa. V rámci tejto zákonnej cesie poistiteľ vstupuje do existujúcich práv poisteného
alebo poškodeného. Poistiteľovi nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho

právasúodvodenéodprávpoistenéhoakooprávnenéhozozodpovednostnéhovzťahuvočitretejosobe.
Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia
plnenia poistenému, ktorý prechod nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu zodpovedného za škodu.
Zmena v osobe veriteľa totiž podľa § 111 Občianskeho zákonníka nemá vplyv na plynutie premlčacej
doby, a preto poistiteľ musí uplatniť právo na náhradu škody v rámci premlčacej doby. Občiansky

zákonník v časti o poistení nevymedzuje pojem regresu alebo regresného práva, pod ktoré právo sa
v praxi niekedy zaraďuje aj právo na náhradu škody, ktoré z poisteného prechádzajú na poistiteľa
podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozlišovanie regresu od zákonnej cesie (prechodu) práva
na náhradu škody z poisteného na poistiteľa je veľmi dôležité z hľadiska plynutia premlčacích lehôt
určených na uplatnenie práva poistiteľa voči poistenému alebo voči zodpovednému subjektu. Ak poistiteľ

uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide o občianskoprávny vzťah a
pri posudzovaní tohto nároku sa aplikuje § 106 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Pri premlčaní
práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich
plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci

objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa
skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá
premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny
prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj to, kto za túto

škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť
až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku škody.37. S poukazom na uvedené v danom prípade nastala škodová udalosť 06.06.2018, teda trojročná
objektívna doba uplynula 06.06.2021. Subjektívna doba začala plynúť dňom vystavenia faktúry
poškodenému za opravu motorového vozidla dňa 23.07.2018, ktorého dňa sa poškodený podľa

názoru súdu mohol najskôr dozvedieť výšku spôsobenej škody. O tom, kto za škodu zodpovedá sa
poškodený dozvedel podľa súdu 06.06.2018, t. j. v deň kedy došlo ku škodovej udalosti. Začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je ale viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného o
dvoch skutočnostiach, a to o škode a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Dvojročná subjektívna doba
preto uplynula najskôr 23.07.2020, keďže okamih vedomosti poškodeného o škode nasledoval okamih

vedomosti o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby, dotknuté premlčacie doby, vzťahujúce sa na poškodeného, platia aj pre poistiteľa.
Bez právnej relevancie je, kedy prešlo právo poistného z poškodeného subjektu na jeho poistiteľa
(žalobkyňu) a rovnako aj to, kedy boli príslušné dokumenty doručené žalobkyni. Tvrdenia žalobkyne v
tomto smere sú preto právne irelevantné. Súd považuje za potrebné dodať, že na začatie subjektívnej
premlčacej lehoty nestačí, aby subjektívnu vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený. Je preto bez

právnehovýznamu,kedysaoškodedozvedelažalobkyňa,podstatnéjelento,kedysaoškodedozvedel
poškodený. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvedel o majetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch natoľko, aby bolo možné právo na
náhradu dôvodne uplatniť na súde. Za tento okamih súd považoval deň vystavenia faktúry autoservisom,
ktorý opravoval poškodené motorové vozidlo t. j. 23.07.2018. Kalkulácie predložené či už zo strany

žalobkyne alebo žalovanej z 18.06.2018 a zo 17.07.2018 túto vedomosť nezakladajú, pretože z obsahu
spisu a predložených listín nevyplýva, že by poškodený mal vedomosť o týchto kalkuláciách. Kalkulácia
z 18.06.2018 bola vyhotovená zamestnancom žalovanej a vypracovaná ako to vyplýva z jej prvého listu
v zmysle obhliadky technika Slovexperty. Teda logicky musela byť vyhotovená až po obhliadnutí vozidla.
Listina zápis o poškodení motorového vozidla z 18.06.2018 síce preukazuje, že poškodený bol prítomný

pri obhliadke vozidla vykonanej v tento deň, ale nepreukazuje, že sa s kalkuláciou oboznámil, čo vyplýva
aj z bodu 3. informácií pre klienta, v ktorom je uvedené, že majiteľ vozidla (poverená osoba) prevzala
od technika tlačivo na hlásenie škodovej udalosti a zoznam zmluvných servisov. Žiadna kalkulácia sa v
zápise nespomína. Rovnako v kalkulácii zo 17.07.2018 je uvedená spoločnosť LEAS.SK s. r. o. a ako
opravovňa MOTOR CAR BRATISLAVA, teda subjekty odlišné od vystaviteľa faktúry - XX.XX.XXXX.G.

G.. F. kalkulácia predchádzala vystaveniu faktúry a nič nepreukazuje, že by bol poškodený s touto
kalkuláciou oboznámený. Za relevantný okamih vedomosti poškodeného o škode je preto potrebné ako
už bolo vyššie uvedené považovať najskôr deň vystavenia faktúry t. j. 23.07.2018. Faktúru č. 066/2018 z
23.07.2018 je potom potrebné považovať za relevantný a datovaný doklad, z ktorého je poškodenému
známa výška škody. Ide tak podľa súdu o doklad, ktorého predloženie žalovaná v odpore od žalobkyne

požadovala. Súd si je vedomý, že predpokladom plynutia subjektívnej lehoty je preukázaná vedomosť
poškodeného o škode, ale pre posúdenie premlčania postačuje vychádzať z najskoršieho možného
okamihu tejto vedomosti a tým je vystavenie faktúry.

38. Keďže žalobkyňa podala žalobu 23.07.2020 a súd ako už uviedol vyššie za najskorší možný začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval 23.07.2018, bola žaloba žalobkyne podaná v rámci
premlčacej doby, a preto nárok žalobkyne premlčaný nie je.

39. Keďže nárok žalobkyne súd za premlčaný nepovažoval, zaoberal sa následne jeho dôvodnosťou.
Právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Poistiteľovi

teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv
poisteného ako oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Tieto práva si poisťovňa môže
uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Musí preto preukázať svoj
nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného, a to škodu, vznik poistnej udalosti, príčinnú
súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania

poistenia.

40. Z predložených listinných dôkazov (správa o nehode zo 06.06.2018 a oznámenie o vzniku škodovej
udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla), ako aj z výsluchu svedkov dostatočne vyplýva že
06.06.2018 došlo na Halenárskej ulici v Trnave ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové

vozidlo havarijne poistené u žalobkyne a vozidlo U. M. Y.: F ktoré škodu spôsobilo bolo povinne zmluvne
poistené u žalovanej. Pri škodovej udalosti došlo k poškodeniu nárazníka, čo vyplýva okrem správy o
nehode aj z listiny „Zápis o poškodení vozidla“ a kalkulácie č. 9976 zo 17.07.2018, ako aj kalkulácie
z 18.06.2018. Z faktúry č. 066/2018 z 23.07.2018 vyplýva hodnota opravy motorového vozidla v sume971,88eurabezDPH,ktorábolapodľaoznámeníopoistnomplneníz13.08.2018az18.09.2018krátená
o spoluúčasť a neprimerane účtované náklady na sumu 723,12 eura. Uvedená suma bola poukázaná
poškodenému (autoservisu), čo napokon vyplýva aj z výpisu účtu predloženého žalobkyňou.

41. Z listiny „oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla“ vyplýva,
že škodovú udalosť zavinil vodič motorového vozidla U. M. Y.: F ktoré bolo povinne zmluvne poistené u
žalovanej. V správe o nehode podpísanou vodičom poškodeného motorového vozidla, ako aj vodičom
motorového vozidla U. M. Y.: F sa zúčastnené osoby dohodli na tom, že vinníkom škodovej udalosti

je vodič motorového vozidlaQ.Y.: F ako aj na spoluvine. Žalobkyňa spoluvinu zohľadnila a od celkovo
poskytnutej sumy 723,12 eura odpočítala sumu 211,05 eura a požadovala zaplatiť sumu 512,07 eura,
t. j. spoluvina poškodeného 29,18 %.

42. Pojem „účasť na spôsobení škody“ (bod 16. tohto rozsudku) nevyjadruje nevyhnutnú mieru zavinenia
daného prevádzkovateľa, ale mieru, ktorou sa povaha jeho prevádzky spolupodieľala (v zmysle

kauzality) na vzniku škody. Tým, samozrejme, nie je vylúčené, že u niektorého z prevádzkovateľov
(prípadne u všetkých) bude tou skutočnosťou, ktorá viedla k stretu prevádzok a k vzniku škody zavinený
protiprávny úkon (napr. prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, nedanie prednosti v jazde). Zavinené
konanie alebo opomenutie prevádzkovateľa, ktoré bolo vo vzťahu príčinnej súvislosti so vznikom škody,
predstavuje v tomto prípade iba objektívnu mieru účasti na vzniku škody. Situáciu stretu prevádzok,

kde u jedného z prevádzkovateľov bolo prítomné zavinenie (napr. nedodržanie povolenej rýchlosti),
pričom u druhého prevádzkovateľa takéto zavinenie nebolo možné identifikovať, nemožno bez ďalšieho
posudzovať v zmysle, že zavinenie jedného vylučuje spoluúčasť druhého. Aj prevádzkovateľ, ktorý sa
na strete nepodieľal svojím zavinením, bude v rámci vyporiadania medzi prevádzkovateľmi znášať tú
časť zodpovednosti, ktorá je spätá s objektívnymi skutočnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky

a sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody (napr. nezavinená technická chyba dopravného prostriedku,
ktorá bola jednou z príčin vzniku škody pri strete). Obdobne platí, že zavinené konanie alebo opomenutie
prevádzkovateľa nemožno bez posúdenia ďalších relevantných okolností posudzovať ako vyšší podiel
účasti na spôsobení škody. Vyporiadanie podľa (spolu)účasti na vzniku škody predpokladá zhodnotenie
všetkých skutkových okolností daného stretu prevádzok, pričom dôraz treba klásť na tie okolnosti, ktoré

boli hlavnými príčinami vzniku škody. Ak by na strane prevádzkovateľa boli dané také okolnosti, s ktorými
vznik škody nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode
a nevzniká ani zodpovednosť ani dôvod na vyporiadanie. Identifikácia hlavných príčin vzniku škody (v
zmysle uplatnenia právnej kauzality) je nasledovaná ustálením miery, akou sa každá z týchto okolností
spolupodieľala na vzniku škody (v praxi sa toto ustálenie vyjadruje percentuálnym podielom). Posúdenie

účasti jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku škody v dôsledku stretu vozidiel môže vyústiť aj do
záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane
nezakladá.

43. V oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla svedok

W.uviedol, že svedkyňa Z. narazila do jeho motorového vozidla po vycúvaní a následnom rozbiehaní
sa. Uvedené opakovane tvrdil aj počas svojho výsluchu. Svedok E. zároveň uvádzal, že svedkyňa W.
musela ísť rýchlo, pretože ho dobehla. Žiadnu vinu na svojej strane nepociťoval. Na pojednávaní svedok
E. označil miesto škodovej udalosti aj v mapách spoločnosti Google. Z týchto mapových podkladov je
zrejmé, že brána, z ktorej svedok E. vycúval a vedľajšia cesta, z ktorej prichádzala svedkyňa W. sú

takmer v jednej rovine. Svedkyňa W. by cúvajúce motorové vozidlo preto musela vidieť, ak by riadne
sledovala stav v cestnej premávke pri výjazde z vedľajšej cesty (parkoviska). Okrem toho sa svedkovia
zhodli, že vodič motorového vozidla E. do motorového vozidla vedeného W. nenacúval. Momentom
vycúvania z brány bolo motorové vozidlo vedené E.m motorovým vozidlom na hlavnej ceste, ktoré
svedkyňa W. nesmela ohroziť. Svedkovia sa zhodli, že v tom čase tam bola značka daj prednosť v jazde.

Zvykonanéhodokazovaniamásúdzapreukázané,žesvedokE.neporušilžiadnupovinnosťustanovenú
ZCP. Aj keby súd pripustil možnosť, že svedok E. cúval (čo sám svedok vylučoval), tak vyšiel na hlavnú
cestu. Svedkyňa W. bola obmedzená dopravnou značkou - daj prednosť v jazde, a preto nemohla vyjsť
na hlavnú cestu, kým tam motorové vozidlo vedené E.m uskutočňovalo manéver spojený s cúvaním.
Napokon pre záver, že svedkyňa W. sa už nachádzala na hlavnej ceste, keď svedok E. začal cúvať,

neexistuje vo vykonanom dokazovaní žiadny podklad.

44. Naproti tomu svedkyňa W. pri odbočovaní vľavo nesledovala stav pozemnej komunikácie vľavo, ale
len stav vozovky vpravo (uvedené vyplynulo z výsluchov svedkov), keďže bola povinná dať prednosťmotorovým vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste. Aj keď išlo o jednosmernú cestu, to neznamená, že
vodič odbočujúci doľava bude sledovať len jednu stranu komunikácie - odkiaľ prichádzajú motorové
vozidla, ale musí sledovať dianie okolo seba. Svedkyňa W. preto porušila § 4 ods. 1 písm. c) ZCP,

keď sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, porušila § 16
ods. 1 ZCP, keď neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Nejazdila zároveň primeranou rýchlosťou, aby bola schopná
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mala rozhľad. Ak by uvedené svedkyňa dodržala nebola by
narazila zozadu do motorového vozidla vedeného E.m. Svedkyňa W. ďalej porušila § 19 ods. 1 ZCP,

keď pri odbočovaní doľava nedbala na zvýšenú opatrnosť a napokon porušila aj § 21 ods. 1 ZCP, keď
pri vychádzaní z parkoviska, nedala prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste, keďže v tom čase sa
tam už vodič E. nachádzal a narazila do neho zozadu.

45. Aplikáciou § 431 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že v danom spore je jednoznačne
daná 100 % vina svedkyne E., ktorá porušila hneď niekoľko ustanovení Q., pričom pri ich plnom

rešpektovaní a riadnom sledovaní situácie v cestnej premávke, by škodová udalosť nenastala. U
vodiča Seleckého nie je daná žiadna miera, ktorou sa povaha jeho prevádzky spolupodieľala (v zmysle
kauzality) na vzniku škody.

46. V nadväznosti na uvedené možno preto konštatovať, že boli splnené všetky podmienky uvedené

v bode 39. tohto rozsudku potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči žalovanej. Bolo
zároveň dostatočne preukázane, že žalobkyňa plnenie v sume 723,12 eura poškodenému za
žalovanú uhradila, čím prešlo na ňu právo poškodeného. Pokiaľ žalovaná namietala, že jej nebola
škodová udalosť ohlásená zo strany poisteného, táto skutočnosť nemá vplyv na vznik jej povinnosti
nahradiť za poisteného nárok poškodeného na náhradu škody, pretože zákon s porušením tejto

povinnosti spája len nárok poisťovateľa voči poistenému / poistníkovi na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že v čase škodovej udalosti bola
žalovaná poisťovateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Vozidlo je
nezameniteľne identifikované Y.: F čo postačuje na zistenie jeho poisťovateľa v čase škodovej udalosti.
Tieto údaje sú overiteľné aj prostredníctvom verejného registra https://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?

lang=sk. Pokiaľ žalovaná uviedla, že správa je nečitateľná súd uvádza, že správu o nehode, ktorá
je obsahom spisu, a ktorá je čitateľná predložil žalovanej k nahliadnutiu na pojednávaní konanom
21.05.2021 a celú ju aj prečítal. V rámci správy o nehode sú účastníci škodovej udalosti riadne
identifikovaní, sú zaznamenané poškodenia motorových vozidiel, ako aj plánik nehody. Účastníci
škodovej udalosti správu o nehode na znak súhlasu riadne podpísali, splnili si tak povinnosť podľa § 66

ods.6ZCPasúdtentolistinnýdôkazpovažujezadostatočný.Pokiaľžalovanánamietalanedostatočnosť
správy o nehode v rámci spoluviny, ide o otázku, ktorú posúdila žalobkyňa v rámci podanej žaloby (70,82
%:29,18%).Výsluchomúčastníkovškodovejudalostiapozohľadnenípredloženýchlistinnýchdôkazov,
súd navyše dospel k jednoznačnému zavineniu škodovej udalosti (100 %) zo strany svedkyne W..
Okolnosti škodovej udalosti dostatočne vyplývajú z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného

poistenia motorového vozidla, v ktorom poškodený uviedol, že po vycúvaní z domu a následnom
rozbiehaní sa, narazilo do zadnej časti poškodeného motorového vozidla vozidlo U. , ktoré sa pripájalo
na hlavnú cestu, čo napokon potvrdil aj v rámci svojho výsluchu. V tomto dokumente a v správe o
nehode je ako vinník nehody označený vodič U., t. j. vozidla poisteného u žalovanej, ktorá v rámci svojho
výsluchu priznala, že pri odbočovaní vľavo sledovala stav v cestnej premávke len vpravo.

47. Súd vychádzal zo spoluviny tak ako ju určila žalobkyňa, pretože ju v konečnom dôsledku určila
priaznivejšie pre žalovanú, t. j. žalobkyňa požaduje menej než by jej patrilo, keďže súd dospel k záveru
o 100 % vine svedkyne W.. Aj keď svedkyňa W. opakovane uviedla, že vodič poškodeného motorového
vozidla cúval (čo svedok E. vylučoval a opakovane tvrdil, že sa rozbiehal), tak uvedené tvrdenia pôsobia

nedôveryhodne, pretože sama svedkyňa uviedla, že sa pozerala len doprava. Ak by skutočne videla
cúvajúce auto, tak potom by do jeho zadnej časti narazila vedome. Nemožno opomenúť ani fakt,
že poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo na hlavnej ceste, a teda malo za každých okolností
(cúvanie / akcelerovanie) voči vozidlu odbáčajúcemu doľava z parkoviska prednostné postavenie. Súd
znova opakuje, že svedok E. nenacúval motorovým vozidlom do motorového vozidla W., ale práve

svedkyňa W. narazila do zadnej časti motorového vozidla E. - čo napokon sama potvrdila. Plnú vinu na
spôsobenej škodovej udalosti má preto svedkyňa W. ako vodička motorového vozidla vychádzajúceho
z vedľajšej cesty.48. Keďže boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči
žalovanej, súd žalobe žalobkyne vyhovel, a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 512,07 eura
žalobkyni.

49. Čo sa týka úrokov z omeškania platí, že prechod práva na náhradu škody voči zodpovednému
subjektu na poistiteľa je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Teda nárok,
ktorý prislúchal poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokom prechádza na poisťovňu ak
uhradila poškodenému aj tieto úroky. V danom spore síce žalobkyňa nahradila svojmu poistenému

(poškodenému) hodnotu nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, čo ale neznamená, že
vočinejsažalovanánemohladostaťdoomeškania.Ničnebrániaplikácii§563Občianskehozákonníkav
spojenís§517ods.2Občianskehozákonníkanavzťahmedzistranamisporupokiaľideonároknaúroky
z omeškania. Žalovaná sa po následnej refundácii poistného plnenia žalobkyňou dostala po jej márnej
výzve na úhradu toho, čo uhradila žalobkyňa poškodenému do omeškania. Výklad, v rámci ktorého by
nebolo možné priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu

a účelu zákona o PZP a ani Občianskeho zákonníka. Ak zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase, je rovnako zmyslom zabezpečiť
v čo najkratšom čase poisťovateľovi poškodeného refundáciu tejto škody. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa sa nedostala do omeškania s refundáciou riadne vyplateného
poistného plnenia. Tu nejde o vstup do práv poškodeného, ale o vlastný peňažný nárok poisťovne

žiadajúcej refundáciu, s ktorej poskytnutím je druhá strana v omeškaní. Tento nárok nevylučuje žiadne
ustanovenie právneho predpisu, práve naopak tento záver znenie § 1 ods. 2 zákona o PZP v spojení
s § 563 a § 517 Občianskeho zákonníka podporuje. Poisťovňa (žalovaná) musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného
resp. žiadneho plnenia dostane do omeškania, a to nielen voči poškodenému ale aj následne voči jeho

poisťovateľovi v prípade, že poisťovateľ poškodenému poistné plnenie vyplatí. Opačný záver by bol
celkom zjavne nespravodlivý a umožnil by poisťovniam ignorovať žiadosti iných poisťovní o refundáciu
škody bez toho, aby znášali dôsledky vlastného pochybenia - nesprávneho posúdenia poskytnutia
poistného plnenia.

50. Žalobkyňa vyzvala listami zo 14.08.2018, 18.09.2018, 25.10.2018, 10.12.2018 a 21.01.2019
žalovanú, aby jej refundovala škodu v sume 512,07 eura poskytnutú z havarijného poistenia za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Už v liste zo 14.08.2018
žiadala sumu 453,03 eura poskytnúť do 15 dní od prevzatia listu a v liste z 18.09.2018 žiadala sumu
59,04 eura rovnako poskytnúť do 15 dní od prevzatia listu. Žalovaná refundáciu neposkytla a na výzvy

žalobkyne reagovala až e-mailom z 28.03.2019 tak, že škodová udalosť jej nahlásená
nebola. Dostala sa preto s plnením sumy 512,07 eura do omeškania. Súd preto zaviazal žalovanú aj
na zaplatenie úroku z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej
nariadeniu podľa bodu 19. tohto rozsudku) zo sumy 512,07 eura od žalobkyňou požadovaného (podľa
názoru súdu neskoršieho dňa než by mala nárok) dňa 06.02.2019 do zaplatenia.

51. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci sp. zn. 1Cob/124/2021
z 31.05.2023, ktorý uviedol, že V ostatnej časti týkajúcej sa právneho posúdenia úrokov z omeškania
považoval odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie postupoval
správne, keď nárok na zaplatenie úrokov z omeškania posudzoval podľa § 517 ods. 2, § 563

Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 zákona o PZP. Odvolací súd sa nestotožňuje s
argumentáciou žalovaného, ktorú podporuje odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v 3Cob/93/2015
(„nárok, ktorý prislúchal poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokom prechádza na poisťovňu,
ak uhradila poškodenému aj tieto úroky“), nakoľko predmetom sporu je regresný nárok podľa § 813
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetom sporu nie je nárok poisteného voči poistiteľovi, preto

nie je možné posudzovať omeškanie vo vzťahu k žalovanému ani podľa § 11 ods. 6 a § 11 ods.
7 zákona o PZP. Žalobca svojmu poistenému uhradil poistné plnenie, čím na neho v zmysle § 813
Občianskeho zákonníka prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, a to do
výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Skutočnosť, že žalobca neuhradil poškodenému úroky z
omeškania, má podľa názoru odvolacieho súdu taký vplyv na nárok na úroky z omeškania, že si

žalobca nemôže uplatňovať úroky z omeškania, ktoré vznikli poškodenému voči žalovanému, a ktoré
žalobca poškodenému neuhradil. Žalobca si však výzvou (márnou) zo dňa 14.08.2018, a následne zo
dňa 18.09.2018, 25.10.2018, 10.12.2018 a 21.01.2019 uplatnil u žalovaného zaplatenie refundácie -
vyplateného poistného plnenia zníženého o spoluvinu vo výške 453,03 eur + dolikvidácia vo výške 59,04eur a žalovaný žalobcovi uplatnený nárok nezaplatil. Preto v prípade, ak súd prvej inštancie vzhliadne
opakovane po doplnení dokazovania nárok žalobcu ako opodstatnený, bude dôvodný i postup súdu
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania priamo voči

žalobcovisplatenímregresnéhonároku.Vdanomprípadesatotižnejednáovstupdoprávpoškodeného
na úroky z omeškania, ale o vlastný nárok poisťovne, na ktorú prešiel nárok poškodeného v zmysle
§ 813 Občianskeho zákonníka, na jeho refundovanie zo strany žalovaného, s ktorého poskytnutím je
žalovaný v omeškaní.

52. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol súd v súlade s § 262
ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.1C.s.p.Žalobkyňabolavcelomrozsahuúspešná.Súdpretopriznal
žalobkyninároknanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniaaodvolaciehokonaniavcelomrozsahu100%.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.