Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203998
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122203998.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom bytom C. XXX, XXX XX D.,
obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov,
IČO: 53 450 345, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižková 11, 811
02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: HAVRILLA & CO. s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku
2, 811 07 Bratislava, IČO: 36 364 606, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie
bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom F. E. G. H. XXX/XXXX/XXXX zo

dňa 19.5.2016 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 1.371,16 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 20.5.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2022 domáhali voči žalovanému určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2016 uzavretou
medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného OTP Banka Slovensko, I., vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.371,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z tejto sumy od druhého dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, určenia
neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzatvoril dňa 19.5.2016
zmluvu o spotrebiteľskom F. E. G. H. XXX/XXXX/XXXX pričom žalovaný im na základe tejto zmluvy
poskytol úver vo výške 3.934 eur s mesačnou splátkou 58,05 eur, pričom žalobcovia poukázali platby
vo výške 5.305,16 eur. Dôvodili, že v zmluve absentujú povinné údaje podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), k), z)
zákona č. 129/2010 Z. z., preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovia preto žalovali o vyplatenie
rozdielu t. j. 1.371,16 eur s prísl. podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

3. Zároveň žalobcovia v žalobe žiadali aj určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o
spotrebiteľskom F. REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2016 v Článku V. Poplatky,
bod 2., písm. a) v znení: „ Dlžník je ďalej povinný zaplatiť Banke poplatok za upomienku a administratívu
vymáhania vo výške 25.00 €, v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktorý je splatný vždy v deňodoslania upomienky. Banka môže tento poplatok zúčtovať aj opakovane, avšak najviac 2 krát za
mesiac.“, pretože je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu
vzniknúťsvymáhanímpohľadávky,aktorésionsámurčilpevnousumouvopred.Navyšetakátozmluvná

podmienka už bola právoplatne judikovaná ako neprijateľná.

4. Žalobcovia taktiež požadovali aj určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o
spotrebiteľskom F. E. G. H. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2016 v článku VI. Ďalšie záväzky Dlžníka,
bod 1., v znení: „Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu informovať Banku o zmenách v príjmoch a

výdavkoch, o záväzkoch, ktoré prevzal za úhradu záväzkov iných osôb a o iných podstatných zmenách
osobnej a ekonomickej povahy, ktoré môžu mať vplyv na riadne splácanie záväzkov z tejto zmluvy
alebo o zmene zamestnania, príp. o skončení podnikania.“, nakoľko aj táto zmluvná podmienka už bola
judikovaná ako neprijateľná.

5. Napokon žalobcovia požadovali aj určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o

spotrebiteľskom F. E. G. H. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2016 v článku IX. Záverečné ustanovenia,
bod 2., v znení: „Dlžník vyhlasuje, že pred podpisom tejto Zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre
obyvateľstvo (v znení účinnom od 18.11.2015), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí
s nimi.“, pretože ide o nekalú obchodnú praktiku dodávateľa, pri ktorej ide o prenášanie dôkazného

bremena z dodávateľa na spotrebiteľa a rovnako bola judikovaná ako neprijateľná.

6. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 20.6.2022 deklaroval, že účelom úveru bolo
splatenie skoršieho úveru žalobcu. Dôvodil, že zmluva obsahuje namietané skutočnosti ako druh úveru,
dobu trvania úveru a termín konečnej splatnosti. Konštatoval, že údaj o RPMN bol uvedený vo výške

15,33 % eur ako chyba v písaní. Zmluvné podmienky považoval za štandardné, nie neprijateľné, pričom
namietal, že nie každú nerovnováhu je možné považovať za neprijateľnú, ale len značnú nerovnováhu.
Tvrdil, že nejde o neskúseného spotrebiteľa, ktorý si navyše refinancoval úver, preto je dôležité prihliadať
aj na okolnosti na strane žalobcu. Dojednanie poplatku za neplnenie zmluvných podmienok nie je
v rozpore so žiadnym zákonom ani v rozpore s dobrými mravmi. Informovanie o budúcich výdavkoch

zahrnul pod konanie s odbornou starostlivosťou. Namietal, že žalobca nepreukázal, že nedostal, resp.
sa nemohol oboznámiť s obchodnými podmienkami. Navrhol žalobu zamietnuť.

7. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili v tom zmysle, že existuje procesná prípustnosť
určovacích nárokov a spotrebiteľ sa ich môže domáhať žalobou. Súd bez návrhu môže, a ak je podaný

návrh, musí rozhodnúť o zmluvných podmienkach. Dôvodili, že druh spotrebiteľského úveru nebol
správne uvedený a doba trvania zmluvy bola len predpokladaná v trvaní 97 mesiacov, čo nesedí
s obdobím od 19.5.2016 do 11.5.2024. Namietali, že v zmluve absentujú aj predpoklady na výpočet
RPMN a namietané zmluvné podmienky sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, pričom už boli
právoplatne judikované. Poukázal na množstvo rozhodnutí všeobecných súdov. Navrhli žalobe vyhovieť

a priznať im náhradu trov konania.

8. Žalovaný sa písomným podaním z 15.8.2022 vyjadril tak, že opätovne namietal prípustnosť
žalovaných nárokov. Opätovne dôvodil, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti,
pričom namietal neexistenciu rozhodnutia v konaní o abstraktnej kontrole týkajúce sa neprijateľných

zmluvných podmienok. Vzniesol námietku premlčania čiastky v sume 1.371,16 eur vo vzťahu
k subjektívnej premlčacej dobe s tým, že za nepremlčaný možno považovať iba nárok o vydanie
bezdôvodného obohatenia dva roky spätne od podania žaloby, t. j. za obdobie od 26.4.2020 do
26.4.2022. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

9. K námietke premlčania sa písomným podaním z 19.9.2022 vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že
o podozrení, že sa žalovaný na ich úkor obohatil sa dozvedeli od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS dňa 13.10.2021, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu

konštatovaním, že na č. l. 5 a nasl. sa nachádza samotná žaloba spolu s prílohami, na č. l. 34 a nasl. sú
výpisy z účtu, na č. l. 67 sa nachádza zmluva o spotrebiteľskom F. refinanc exprese uzatvorená medzi
OTP Bankou Slovensko, a.s. a dlžníkmi, v tomto konaní žalobcami, na č. l. 83 a nasl. sa nachádza
vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 89 sa nachádza vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného,na č. l. 101 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcov, na č. l. 146 sa nachádza a nasl.
vyjadrenie žalobcov na výzvu súdu.

11. Dňa 27.10.2022 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. 16Csp 67/2022-205, ktorým rozhodol nasledovne:

,,I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom F. REFINANC EXPRESE č.
XXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.5.2016 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodného obohatenie vo výške 1.371,16 eur spolu s spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.371,16 eur od 20.5.2022 až do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom F. REFINANC EXPRESE
č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2016 v Článku V. Poplatky, bod 2., písm. a) v znení: „ Dlžník je ďalej

povinný zaplatiť Banke poplatok za upomienku a administratívu vymáhania vo výške 25.00 €, v prípade
nedodržania podmienok zmluvy, ktorý je splatný vždy v deň odoslania upomienky. Banka môže tento
poplatok zúčtovať aj opakovane, avšak najviac 2 krát za mesiac.“ je neprijateľná.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom F. REFINANC EXPRESE

č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2016 v článku VI. Ďalšie záväzky Dlžníka, bod 1., v znení: „Dlžník je
povinný bez zbytočného odkladu informovať Banku o zmenách v príjmoch a výdavkoch, o záväzkoch,
ktoré prevzal za úhradu záväzkov iných osôb a o iných podstatných zmenách osobnej a ekonomickej
povahy, ktoré môžu mať vplyv na riadne splácanie záväzkov z tejto zmluvy alebo o zmene zamestnania,
príp. o skončení podnikania.“ je neprijateľná.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom F. REFINANC EXPRESE
č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.05.2016 v článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 2., v znení: „Dlžník
vyhlasuje, že pred podpisom tejto Zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od

18.11.2015), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi.“ je neprijateľná.

VI. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, kedy nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ.
V danom prípade úverová zmluva mala predpísanú písomnú formu (ods. 1) a aj obsahovala všetky
zákonom vymienené náležitosti podľa ods. 2. § 11 ZoSÚ. Žalovaná pri výpočte RPMN v úverovej zmluve
použila jediný predpoklad a to ten, že pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že úverová zmluva

zostane platná dohodnutý čas a že žalovaná ako banka a žalobcovia ako dlžníci si budú plniť svoje
povinnostizapodmienokavlehotáchstanovenýchvúverovejzmluve,čojednoznačnevyplývazoznenia
čl. I bod 4. Nie je preto správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, že by úverová zmluva neobsahovala
ustanovenie, ktoré by určilo predpoklady pre výpočet RPMN. Po podaní dovolania zo strany banky mal
Najvyšší súd SR ako dovolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cdo/183/2020 za to, že v predmetnej

úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie
výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a
prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú. Dovolací súd, na rozdiel od súdov
nižšíchinštancií,zastalnázor,žezoznenia§9ods.2písm.j/ZoSÚnevyplývapovinnosťveriteľauviesťv
zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje

ani predpoklady pre výpočet RPMN a špeciálne ich v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet
RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým
(účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. V odôvodnení tohto uznesenia sa navyše uvádza
aj tá skutočnosť, že výklad zákona, ktorým súd vyžaduje uvedenie matematického výpočtu RPMN ako
povinnej náležitosti zmluvy o úvere, je v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
len „Smernica“), čl. 10 ods. 2 písm. g/, ktorá vyžaduje len uvedenie RPMN, celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, a predpokladov na výpočet RPMN.K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR
aj v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 7Cdo 277/2021 zo dňa 21.04.2022. Zo znenia úverovej zmluvyjednoznačne vyplýva výšky úveru - článok I., bod 1. - úver vo výške 3.934 eur, výška splátky - článok
IV., bod 1. - výška splátky 58,05 eura, resp. posledná splátka vo výške 57,91 eura interval a počet
splátok - článok IV., bod 1. - poradie (1-95 splátok) a termín splátky - 11. deň v mesiace (termín prvej

splátky - 11.07.2016, termín poslednej splátky - 11.05.2024) uvedenie výšky úrokov - článok I., bod
2. - pevná úroková sadzba vo výške 9.00% p.a., náklady na poistenie a prípadné poplatky - článok
V. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku považoval žalovanou vznesenú námietku
premlčania pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za
nedôvodnú.Odôvodneniesúduprvejinštancievšakžalovanápovažujezanepreskúmateľné,pričomsúd

sa tu vôbec nezaoberal legitimitou a pravdivosťou doloženého prehlásenia žalobcov a najmä sa vôbec
nezaoberal argumentáciou žalovanej, podľa ktorej v tomto prípade je počiatkom plynutia subjektívnej
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti zaplateného úroku je vždy každý konkrétny deň v
kalendárnommesiacizvlášť,zaktorýbolasplátkaspolusúrokomzaplatenáaniejemožnépovažovaťza
úrok zaplatený naraz v jeden konkrétny deň. V tomto prípade tak je treba posudzovať počiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty vo vzťahu k jednotlivým splátkam osobitne a nie ako celku, tj. začiatok

premlčacej lehoty zvlášť za mesiac január, február, marec atď. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval ust. § 53 Občianskeho zákonníka na úverovú zmluvu vo vzťahu k výrokom III - V. napadnutého
rozsudku. Konkrétne v tom smere, že nie je možné určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluvnom
vzťahu, ktorý pred týmto určením už zanikol, ale iba pre zmluvný vzťah, ktorý existuje a teda pro futuro.
V danom prípade úverová zmluva zanikla, čo preukazuje potvrdenie o splatení úveru zo dňa 16.09.2021

doložené žalobcami, preto určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zaniknutej spotrebiteľskej zmluvy
nemá oporu v zákone. Žalovaná taktiež dáva do pozornosti odvolacieho súdu tú skutočnosť, že určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky na základe určovacej žaloby v individuálne riešenej veci je možné
iba za podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Žalobcovia však v tomto
prípade nepreukázali žiadny naliehavý právny záujem na určení pre nimi uplatnené právo, nakoľko

právom, ktoré malo byť v jej prípade údajne porušené, je právo na bezúročný a bezpoplatkový úver a
z toho vyplývajúce právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého
rozsudku žalovaná namietala, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 4
písm. v) Občianskeho zákonníka. Jednak predmetný 25 eur poplatok za upomienku bol dojednaný
priamo v úverovej zmluve ako individuálna podmienka a naviac s predmetnou úverovou zmluvou sa

mali možnosť žalobcovia v pozícii dlžníkov vopred oboznámiť. Naviac súvisí iba s prípadom omeškania
dlžníka s platením mesačných splátok úveru a následným spracovaním a expedovaním upomienky pre
dlžníka, t.j. súvisí so zavineným správaním sa dlžníka. Nie je možné taktiež súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie a je poskytované, vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa. Vo vzťahu k výroku V. žalovaná zastáva názor, že súd prvej inštancie sa

v tomto prípade nevysporiadal s argumentáciou žalovanej a nijako bližšie neodôvodnil prečo zmluvnú
podmienku informovať banku ako veriteľa považuje za neprijateľnú. V tomto prípade však nie je pravdou,
že by tieto informácie boli nesúvisiace s poskytnutým úverom a dlžníkovou schopnosťou ho pravidelne
splácať. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetné ustanovenie v nadväznosti na ust.
§ 7 ods. 2 ZoSÚ. Tu zákon zakladá povinnosť spotrebiteľa poskytnúť údaje na žiadosť veriteľa, na

ktorú je spotrebiteľ povinný reagovať a splniť tak svoju informačnú povinnosť. Zákon o spotrebiteľských
úveroch však nikde neuvádza, že by veriteľ túto možnosť požiadať dlžníka nemohol uskutočniť aj
počas trvania úverového vzťahu, nie iba pred uzatvorením úverovej zmluvy. Odvolanie sa súdu prvej
inštancie na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11C/115/2016, zo dňa 29.06.2016 pokladá
žalovaná za irelevantný a nezohľadňujúci skutkový stav v tejto právnej veci, pretože súd tu vyhodnotil

podmienku vo vzťahu k prevereniu bonity klienta počas splácania úver ako neprijateľnú s ohľadom na
neurčitosť podmienok, kedy nebolo jasne konkretizované, čo spotrebiteľ by mal hlásiť. V tomto prípade
je však v úverovej zmluve výpočet skutočností, o ktorých je žalobkyňa žalovanú povinná informovať,
v článku VI. - Ďalšie záväzky Dlžníka, bod 1. ÚZ jasne vymedzený. Súd prvej inštancie navyše
vyhodnotil ako neprijateľnú iba časť zo znenia zmluvnej podmienky. Časť v znení: „ďalej je povinný

informovať banku o smrti spoludlžníka, ručiteľa a ďalších osôb, ktoré poskytli zabezpečenie úveru“, za
neprijateľnú neurčil, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. Vo vzťahu k výroku V.
napadnutého rozsudku zastáva žalovaná názor, že súd prvej inštancie opätovne nesprávnym právnym
posúdením dospel k nesprávnemu záveru aplikáciou a výkladom čl. IX, bod 2 ÚZ. Konkrétne nesprávne
právne posúdil predmetné ustanovenie v nadväznosti na ust. § 53 ods. 1 písm. a) Občianskeho

zákonníka v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Je evidentné, že v úverovej zmluve
sa v článku IX. bod 2., uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky OTP Banky Slovensko, a.s. pre
poskytovanie spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.
Nie je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, na základe akých právnych argumentov súdprvej inštancie predmetné ustanovenie označil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa Občianskeho
zákonníka. Súd sa však vôbec nevysporiadal s tým, akým konkrétnym spôsobom bola nerovnováha
medzi žalobcami a žalovanou v tomto prípade spôsobená a ani neodôvodnil akým spôsobom bola po

rušená zásada transparentnosti VOP. Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol, aby odvolací
súdpostupompodľaust.§388CSPnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuzmenítak,žežalobuzamietne
v celom rozsahu a rozhodne o trovách konania tak, že zaviaže žalobcov na náhradu trov konania
žalovanej v rozsahu 100%. Alternatívne postupom podľa ust. § 389 CSP v spojitosti s ustanovením §
391 ods. 1 CSP uznesením napadnutý rozsudok v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ust.
§ 396 ods. 3 CSP.

13. Po následných vyjadreniach žalobcov a žalovaného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a V. a zároveň zrušil rozsudok vo výrokoch I., II. a VI.
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom

rozhodnutí vo vzťahu k zrušujúcim výrokom odvolací súd najmä uviedol, že úlohou prvoinštančného
súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu
rozsudku. Súd prvej inštancie opätovne posúdi, či Zmluva obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z
ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pri posudzovaní povinnej náležitosti zmluvy vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ vezme zreteľ na názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/183/2020 z 24.02.2021. Pokiaľ súd prvej inštancie opätovne dospeje k záveru, že úver, ktorý
právny predchodca žalovanej poskytol žalobcom má byť úverom bezúročným a bez poplatkov pre
neexistenciu údajov alebo niektorého z údajov, ktoré sú predpokladom pre výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov, tento neexistujúci údaj identifikuje, a to konkrétne. Ďalej súd prvej inštancie ex
offo posúdi povinnosť žalovanej, resp. jej právneho predchodcu ako veriteľa posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť žalobcov ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení
§ 7 ods. 1 ZoSÚ v rámci vyššie naznačených intencií a za týmto účelom vykoná dokazovanie. V prípade
záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru súd prvej inštancie opätovne posúdi,
či na strane žalovanej došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, prípadne rozhodnúť o výške
bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vrátiť. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie opätovne

vyporiada s námietkou žalovanej o premlčaní nároku žalobcov v rámci subjektívnej premlčacej doby.
Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých
trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi od ostatného
pojednávania konštatovaním, že na č. l. 205 a nasl. sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu
č. k. 16Csp/67/2022-205 zo dňa 27.10.2022, na č. l. 279 a nasl. je rozsudok KS PO č. k.
18CoCsp/10/2023-279 zo dňa 24.10.2023, ktorým súd potvrdil rozsudok vo výrokoch III., IV. a V. a zrušil
rozsudok vyššie uvedený súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a VI., na č. l. 300 sa nachádza vyjadrenie

žalovaného k prevereniu bonity žalobcov a k rozhodnutiu odvolacieho súdu, napokon súd oboznamuje aj
na dnešnom pojednávaní predložené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.1.2024 s ktorým
sa oboznámil na pojednávaní aj právny zástupca žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav:

15. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobcovia ako dlžníci uzavreli 19.5.2016 zmluvu o

spotrebiteľskom F. E. G. H. XXX/XXXX/XXXX pričom žalovaný im na základe tejto zmluvy poskytol úver
vo výške 3.934 eur s mesačnou splátkou 58,05 eur, úrokom vo výške 9 % ročne, RPMN vo výške 9,58
%, priemernou RPMN 15,33 % ročne a celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 5.540,18
eur. Termín konečnej splatnosti je označený ako 11.5.2024.

16. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalobcovia z tejto pôžičky uhradili v splátkach spolu celkovo 5.305,16
eur, čo nebolo sporné.

17. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 16.10.2022 vyplýva, že sa
na združenie obrátili žalobcovia – spotrebitelia a 13.10.2021 boli informovaná o zmluvných podmienkach

týkajúcich sa ich zmluvy s právnym predchodcom žalovaného.

18. Na pojednávaní konanom 27.10.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že ide vyslovene
o právnu otázku a náležitosti prípadnej zmluvy, pričom konštatoval, že týchto písomných vyjadrení sapridržiava v celom rozsahu, kde bolo argumentačne zdôvodnené, čo je sporné, čo je nesporné. Navrhol
žalobe vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

19.Písomnýmpodanímz11.1.2024žalovanývovzťahukskúmaniubonityžalobcovuviedol,žežalovaný
pri výpočte RPMN použil jediný predpoklad, konkrétne, že úverová zmluva zostane platná dohodnutý
čas a zmluvné strany si budú plniť svoje povinnosti. Žalobcovia refinancovali dva úvery a nový úver
neprevyšoval súčet splácaných úverov o nižšiu z hodnôt 2.000 eur alebo 5 % súčtu zostávajúcich

istín refinancovaných úverov. Zopakoval, že zmluva mala všetky zákonom predpokladané náležitosti,
bezdôvodné obohatenie je nedôvodné a premlčané. Navrhol žalobu zamietnuť.

20. Žalobcovia v písomnom podaní zo 17.1.2024 konštatovali, že ani odvolací súd nevylúčil absenciu
predpokladov na výpočet RPMN, len rozsudok súdu prvej inštancie bol nedostatočne odôvodnený.
Dôvodil, že prinajmenšom je v zmluve uvedená nesprávna čiastka, nesprávne je uvedená aj priemerná

hodnota RPMN vo výške 15,33 %, pričom správne malo byť 15,19 %. Vyjadrenie žalovaného k bonite
považovali za nesprávne a účelové, keďže dodávateľ nezisťoval príjmy a výdavky žalobcov a dokonca
ani nenahliadol do úverových registrov a nerešpektoval ani odporúčanie Národnej banky Slovenska č.
1/2014. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, poprel premlčanie a navrhol žalobe vyhovieť.

21. Na pojednávaní konanom 18.1.2024 právny zástupca žalobcov uviedol, že absencia predpokladov
RPMN je v danom prípade zrejmá, pričom aj v kontexte rozhodnutia NS SR spomínaného odvolacím
súdom je uvedené, že musia byť tieto predpoklady RPMN uvedené v zmluve, alebo ustálené tak, aby

z nich bolo možné celkovo RPMN vypočítať. Uviedol, že okrem tohto v zmluve absentuje tiež dátum
čerpania úveru, ktorý má byť konkrétne uvedený a teda z tohto dôvodu následne vyplýva aj nesprávne
vypočítaná RPMN, tak isto druh úveru, doba trvania zmluvy, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť ako aj priemerná RPMN, ktorá síce v zmluve bola uvedená vyššie avšak je irelevantné, či
je tento údaj v prospech alebo neprospech spotrebiteľa musí byť uvedený správne a korektne. Vo

vzťahu k premlčaniu uviedol, že odkazuje v celom rozsahu na svoje vyjadrenie z 19.9.2022, pričom
akcentoval, že sa počíta pri premlčaní s lehotami do budúcna nie spätne ako sa to snaží navodiť
žalovaný. Konštatoval, že súd má vždy skúmať bonitu spotrebiteľa bez ohľadu na to, o aký typ úveru
ide, pričom uvedené žalovaný neskúmal a argumentoval tým, že ide iba o refinancovanie pôvodného
úveru. Navrhol preto žalobe vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy

na doplnenie dokazovania.

22. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní dôvodil, že zotrváva na všetkých stanoviskách
tak ako boli doručené súdu. Žalovaný doložil všetky podklady aj vo vzťahu k bonite aj vo vzťahu k RPMN.
Uviedol, že z listín týkajúcich sa, teda tvoriacich obsah spisu spochybňuje najmä vyhlásenie Združenia

na ochranu spotrebiteľov HOOS, pričom navrhol žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil
náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

23. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

24. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.26. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

29. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

31. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu.

32. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. k/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miere nákladov.

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

34. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu
a ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. si nemožno vykladať tak, že musia byť
kumulatívne splnené podmienky nedostatku písomnej formy a absencie niektorej z tam vymenovaných

náležitostí zmluvy. Takýto výklad nemá základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že stačilo by
ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určite
nebolo zámerom zákonodarcu. Citované ustanovenie sa žiada vykladať tak, že záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo
pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výklad a aplikácia §

11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná
forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v
§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a/, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná
forma (rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 21Co 10/2015-74 zo dňa 26.11.2015.

35. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver
uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda

spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj
tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je
uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto
musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. k/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Preto táto
absencia spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Napokon sám žalovaný vo svojom
vyjadrení z 11.1.2024 uviedol, že pri výpočte RPMN použil jediný predpoklad, konkrétne, že úverová
zmluva zostane platná dohodnutý čas a zmluvné strany si budú plniť svoje povinnosti.36. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby

spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

37. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu na základe vykonaného
dokazovania opätovne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

38. Rovnako v zmysle pokynu odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zaoberal aj tou skutočnosťou,
či žalovaný ako poskytovateľ úveru – dodávateľ náležite skúmal schopnosť spotrebiteľov splácať úver
– bonitou.

39. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

40. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

41. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu
žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.

42. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,

konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľaažalovanívpostaveníspotrebiteľa,pretouvedenýprávnyvzťahjevrežimespotrebiteľského
práva. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného
právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

43. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - J. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno

dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském

úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím

úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).44. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ

vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.

45. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný

získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,

konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

46. Súd prvej inštancie preto takéto formulárové, ba priam ľahkovážne, skúmanie bonity dodávateľom
u spotrebiteľa vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi, všetko v kontexte len žalovaným

uvedenými mesačnými finančnými výdavkami, a preto žalobu aj kvôli nedostatočnému skúmaniu bonity
v prevyšujúcej časti zamietol.

47. Súd prvej inštancie mal za nesporne preukázané, že bonita spotrebiteľov nebola skúmaná
adekvátnym spôsobom a dodávateľ nekonal s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného je tiež možné

uzavrieť, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

48. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

49. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

51. Žalobcovia teda mali žalovanému zaplatiť len sumu 3.934 Eur, ktorú reálne ako úver vyčerpali
a keďže mu zaplatili až 5.540,18 Eur, bolo dôvodné výrokom II. tohto rozsudku zaviazať žalovaného
k zaplateniu sumy 1.371,16 Eur predstavujúcu jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez
právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

52. Následne sa súd musel zaoberať aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným, pričom uvedené
bolo súdu prvej inštancie uložené aj odvolacím súdom.

53. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

54. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

55. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

56. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebolaalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

57. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

58. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na
uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné

bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k
subjektívnej lehote žalobcovia uviedli a prehlásením Združenia HOOS (č. l. 194 spisu) doložili, že o
bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v októbri 2021, teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota by
im uplynula až v októbri 2023, pričom žaloba bola na súd doručená 26.4.2022, teda včas. Pre absenciu
akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd nemohol považovať námietku premlčania z hľadiska subjektívnej

premlčacej lehoty za dôvodnú a považoval za zrejmé, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno vo vzťahu
k premlčaniu. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

59. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

60. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

61.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

62. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému, t. j. od 20.5.2022. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5 % p.
a., preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

63. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

64. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto majú voči
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.