Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010408
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8120010408.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28.09.2023 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trv. bytom C. D. E. XXX, okr. Prešov, t. č. ÚVTOS Prešov

2. F. B., nar. XX.XX.XXXX v G., trv. bytom C. D. E. XXX, okr. Prešov,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

odo dňa 22.10.2019 do dňa 28.10.2019 v Chminianskych Jakubovanoch, okres Prešov v rómskej osade
sa opakovane v tomto období každý deň pred odchodom do práce alebo po príchode z práce vyhrážali
ublížením na zdraví a zabitím A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, I. G., že ho chytia,
že ho zabijú, že mu dajú lano okolo krku a budú ho ťahať s autom po celej osade a že mu odrežú

hlavu s mačetou, a to z dôvodu, že poškodený A. H., nar. XX.XX.XXXX podal trestné oznámenie na ich
brata D. B., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorého bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
PZ Prešov, odbor kriminálnej polície zo dňa 22.10.2019 vznesené obvinenie D. B. pre prečin úžery
podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona v konaní pod ČVS: ORP – 1056/4-VYS-PO-2019, v ktorej mal
poškodený A. H., nar. XX.XX.XXXX postavenie svedka - poškodeného, v dôsledku čoho poškodený A.
H., nar. XX.XX.XXXX žil v strachu z toho, že vyhrážky môžu naplniť, obával sa voľne pohybovať po
osade a väčšinou sa zdržiaval doma v obydlí, aby sa vyhol stretnutiu s obžalovanými.

t e d a

spoločným konaním sa inému vyhrážali smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchali na chránenej osobe – svedkovi,

č í m s p á c h a l i

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona za použitia §
139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j úobžalovaný A. B.

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný F. B.

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38

ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 41T 88/2022 zo dňa 19.05.2023, právoplatný dňa 18.07.2023, ktorým bol obžalovanému uložený
trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 27.02.2020 obžalobu pod
sp. zn. 1Pv 596/19/7707 – 50 na obžalovaných A. B. a F. B. pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že
odo dňa 22.10.2019 v čase od 08.00 hod. do dňa 28.10.2019 v Chminianskych Jakubovanoch, okres

Prešov a inde v rómskej osade sa opakovane slovne vyhrážali ublížením na zdraví a zabitím A. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, I. G. a jeho rodine a nútili ho, aby stiahol trestné oznámenie
vo veci obvineného D. B., ktorý je toto času väzobne stíhaný vo veci prečinu úžery podľa § 235 ods.
1 Trestného zákona v konaní pod ČVS: ORP – 1056/4-VYS-PO-2019, kde v uvedenej trestnej veci
je A. H. v postavení poškodeného, lebo ak to neurobí, tak ho kvôli D. chytia, dajú mu na krk reťaz

a budú ho ťahať po osade, aby to všetci videli a potom mu odseknú hlavu mačetou, pričom ublížením na
zdraví a zabitím sa vyhrážali aj členom jeho rodiny, v dôsledku čoho žije rodina A. H. v strachu z toho,
že vyhrážky sa môžu naplniť, obávajú sa voľne pohybovať po osade a väčšinou sa zdržiavajú doma
v obydlí, aby sa tak vyhli stretnutiam s príbuznými obvineného D. B., pričom prokurátor tento skutok
v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d),

ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2020 po poučení o možnosti urobiť
niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní /

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/. V súvislosti s prijatím Dodatku č. 3 k rozvrhu
práce Okresného súdu Prešov na rok 2022 došlo k zmene osoby samosudcu. Obžalovaní na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.05.2022 s touto zmenou nesúhlasili a žiadali, aby sa hlavné pojednávanie
konalo odznova. Preto súd v zmysle § 277a ods. 1 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie
odznova s tým, že vyhlásenia obžalovaných o tom, že sú nevinní zo spáchania skutku, ktorý sa im kladie

v obžalobe prokurátora za vinu zostali v zmysle § 277a ods. 2 Trestného poriadku zachované.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.05.2022 vypovedal, že s obžalovaným F.
B. sú bratia a majú dobré vzťahy. Rovnako dobré vzťahy mal v minulosti aj s poškodeným A. H. F.. Podľa
obžalovaného si poškodený vymyslel, že sa mu vyhrážali a to nie je pravda. Jeho brata D. H. policajti

zadržali 20.10.2019 pre podozrenie zo spáchania trestného činu úžery a poškodený na nich povedal, žesa mu vyhrážali, aby stiahol trestné oznámenie, ktoré podal na ich brata D., ale to podľa obžalovaného
nie je pravda. V tom čase boli obaja obžalovaní v práci a prišli domov, lebo jeho manželka mu volala, že
v ich osade sú „kukláči“ a idú brať ich brata D.. D. zadržali o deviatej ráno a švagriná, keď ju prepustili

zo zadržania, im povedala, že to poškodený A. H. st. podal trestné oznámenie na ich brata D.. S bratom
D. mal dobrý vzťah a nepotešil sa, keď ho policajti zadržali. Poškodený v tom čase býval dole v osade
u jeho sestry a to je asi 300 až 400 metrov od jeho domu. Obžalovaný nevedel uviesť, prečo by si to
poškodený na nich vymyslel. Ohľadom svojho zadržania uviedol, že keď prišiel dňa 28.10.2019 okolo
15.30 hod. domov, prišli pre neho policajti, ktorí ho zadržali a odviedli na obvodné oddelenie, kde mu

policajt prečítal trestné oznámenie, ktoré na neho podal A. H. F.. V dobe od 22.10.2019 do 28.10.2019
chodil do práce, kedy jeho pracovná doba bola od 05.00 hod. do 15.30 hod. a po príchode z práce bol
celý čas doma. Pozná aj syna poškodeného – A. H. A., ktorý sa potom presťahoval do väčšej osady
k poškodenému. Poprel, že by A. H. ml. ohľadom jeho brata D. H. nejako kontaktoval. Pred tým, než
bol zadržaný ich brat D., obžalovaný F. B. býval asi 5 metrov od neho a potom ich brat D. býval asi
10 metrov od obžalovaného F. B.. Vedľa ich brata D. mal dom poškodený, kde býval aj jeho syn A. H.

ml. s celou rodinou. Od 22.10.2019 do 28.10.2019 odišiel poškodený bývať dole k svojej sestre, čo je
300 až 400 metrov od nich v inej časti osady, ktorá je oddelená kopcami. Asi 50 metrov od jeho domu
je hlavná cesta, z ktorej je vidno na hlavnú osadu. Z druhej strany osady nie je počuť žiadny hluk. Do
práce v tomto období chodil autom, ktoré šoféroval obžalovaný F. B.. Do práce ako aj z práce chodili
iba oni dvaja. Počas tohto rozhodného obdobia, ktoré je uvedené v obžalobe, nestretli ani poškodeného

a ani členov jeho rodiny.

Podobne ako obžalovaný A. B. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal aj obžalovaný F. B., ktorý
uviedol,žepoškodenýjeujojehomanželkyadovtedybolitakýkamaráti,akobytoboljehobrat.Pomáhali
si a navzájom si požičiavali auto. Nikdy nemali medzi sebou žiadny problém. Teraz už s ním nemá žiaden

vzťah a ani sa k nemu nepribližuje a ani sa s ním nestretáva. Obžalovaný A. B. je jeho brat a má s ním
dobré vzťahy. Poškodený udal jeho brata D. B. pre úžeru, pričom on bol v tom čase, keď policajti prišli
zadržať ich brata D. B. s obžalovaným A. B. v práci. Niekto z členov jeho rodiny mu volal, že v ich osade
sú „kukláči“ a že prišli zatknúť jeho brata D. B.. Preto sa spolu s bratom – obžalovaným A. B. vypýtali
z práce a prišli domov okolo 09.00 hod. až 09.30 hod., kedy práve v tom čase policajti odvádzali ich

brata D. na obvodné oddelenie. Následne potom oni s bratom A. chodili až do 28.10.2019 do práce,
kedy sa dozvedeli, že poškodený A. H. st. podal na nich trestné oznámenie. Obžalovaný podanie tohto
trestného oznámenia odôvodnil tým, že poškodený sa asi bál a povedal na nich, že sa mu vyhrážali,
čo ale nie je pravda. O tom, že trestné oznámenie na ich brata D. mal podať poškodený sa dozvedeli
od D. manželky v ten deň, keď zadržali ich brata D., lebo im to ona povedala, keď ju v ten istý deň

prepustili zo zadržania. Jeho nebohá mama sa potom išla pýtať poškodeného, prečo to spravil ale on
sa s poškodeným už potom vôbec nestretol a už sa ani nenavštevovali. Opísal, ako je delená rómska
osada v Chminianskych Jakubovanoch, pričom on, obžalovaný A. B., ich brat D. a poškodený bývali
v jednej časti osady. Potom, čo poškodený podal trestné oznámenie na D. a na nich dvoch, odsťahoval
sa do hlavnej osady a nikto z rodiny sa už s poškodeným potom nestretával. Potom vo výpovedi poprel,

že za poškodeným bola jeho matka s tým, že sa predtým pomýlil. V tom čase chodil s obžalovaným
A. H. do práce a to, že poškodeného a jeho rodinu nevideli a nikto sa s nimi nestretával, mu povedali
členovia jeho rodiny. Poškodený má syna A., ktorý je zaťom ich mamy a býval s nimi v jednej domácnosti.
Poškodený A. H. st. chcel podľa obžalovaného zbiť svojho syna A. preto, lebo sa ich A. H. ml. zastával
a preto poškodený zobral svojho syna od nich preč do veľkej osady. Družka A. H. ml. ho poprosila, či by

nešiel ku vlaku, ktorým mal do Kysaku pricestovať A. H. A., čo aj urobil a A. odviezol domov. V aute sa
nič o podanom trestnom oznámení nerozprávali a on ho iba odviezol domov. V období od 22.10.2019 do
28.10.2019 chodili spolu s bratom A. do práce a aj z práce sa vracali spoločne, iba keď mali iné smeny,
obžalovaný A. B. išiel domov autobusom. Do práce chodil na 06.00 hod. a z práce sa vracali okolo 14.00
hod. Potom sa staral o domácnosť, deti, prípravu dreva a pod., pričom v tom čase aj vychádzal von

z domu. On s bratom A. bývajú asi 10 metrov od seba a asi 20 metrov od nich býval ich brat D.. A. H.
ml. býval pri ich mame v dome, ktorý je vzdialený od jeho domu asi 10 až 15 metrov. Po zadržaní ich
brata D. tam A. H. ml. mal bývať asi ešte tri dni a potom ho poškodený vzal bývať do inej časti osady,
ktorá je nich vzdialená 300 až 400 metrov, pričom do tej časti osady z ich osady nie je vidieť. Do tej časti
osady, v ktorej potom býval poškodený je vidno len z hlavnej cesty. Hluk je počuť, len keď sa v tej osade

bijú. Obe časti osady oddeľuje les a skala.

Svedok – poškodený A. H. st. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že podal trestné oznámenie na
staršieho brata obžalovaných D. H., pretože ten ho vydieral. Keď brata obžalovaných vzali policajti, taksa mu obžalovaní začali vyhrážať, že ho chytia, že ho zabijú, že mu dajú lano okolo krku a že ho budú
ťahať s autom po celej osade a že mu odrežú hlavu. Toto sa opakovalo každý deň a pokračovalo to vždy,
keď obžalovaní prišli domov z práce. On sa bál a preto ani nechodil do obchodu na nákupy. Predtým, ako

zadržali D. B. sa s obžalovanými veľmi nerozprával, pretože Július „bral do neho úžeru“ a to asi jeden
rok predtým, než na neho podal trestné oznámenie. Pretože sa obžalovaných bál, po podaní trestného
oznámenia sa presťahoval k svojej sestre asi 400 metrov ďalej od obžalovaných. Predtým býval tam,
kde žili jeho rodičia, kedy necelé dva metre býval D. B. a obžalovaní bývali hneď pri ich bratovi D..
Už keď ráno okolo pol deviatej policajti odviedli D. B., začali sa mu obžalovaní vyhrážať a potom sa

mu vyhrážali, keď išli do práce a aj keď prišli z práce, kedy zastavili s autom pri autobusovej zastávke
a vyhrážali sa mu z auta. Vodičom auta bol obžalovaný F. B. a A. B. sedel tiež v aute. Okrem neho
sa obžalovaní vyhrážali aj jeho synovi A., ktorí s nimi žil v spoločnej domácnosti. Oni za ním išli až na
vlak do Kysaku a priviezli ho domov, kde mu dohovárali, aby svedčil, že to nie je pravda. Nepamätá si
presne, kedy sa to stalo. To mu povedal jeho syn A., keď prišiel od nich domov k nemu, plakal a hovoril,
čo sa stalo. Obžalovaní sa mu vyhrážali od doby, kedy podal trestné oznámenie na ich brata D. až do

doby, kým podal trestné oznámenie na nich. Vyhrážky kričali po rómsky. Aj napriek tomu, že to bola
vzdialenosť 300 až 400 metrov, obsahu vyhrážok porozumel, pričom vyhrážali sa mu od autobusovej
zastávky, kde je tá vzdialenosť menšia. On stál pri dome, obžalovaní boli v aute, s ktorým zastali, stiahli
okná na aute a vykrikovali, že ak ho chytia, tak ho zabijú. Vtedy bola vzdialenosť asi 200 metrov. Má
strach o seba ako aj o rodinu. Trestná vec D. B. je právoplatne skončená, D. bol odsúdený a v tej veci aj

svedčil. Rodina obžalovaných za ním a ani za členmi jeho rodiny nechodili. Tieto vyhrážky počuli aj iní
členovia jeho rodiny, lebo majú blízko rodinné domy a keď sa v osade niečo deje, tak to všetci počujú.
Počula to aj jeho manželka, pretože bola pri ňom, keď to obžalovaní vykrikovali. Z jeho domu na dom
obžalovaných nie je vidno. Ráno sa mu nevyhrážali, lebo do práce chodili na 06.00 hod. ale vyhrážali
sa mu, keď prišli z práce okolo 14.30 hod. V čase, keď polícia zadržala D. B., býval pri obžalovaných

dole v osade. Vyhrážali sa mu kvôli bratovi, lebo na neho podal trestné oznámenie, ale nevie, čo týmito
vyhrážkami od neho chceli. Podľa poškodeného sa mu obžalovaní vyhrážali, lebo im bolo ľúto brata.

Svedok A. H. ml., syn poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obaja obžalovaní prišli
za ním do Kysaku na železničnú stanicu a vyhrážali sa mu a žiadali, aby tvrdil na jeho otca, že nie je

pravda, čo jeho otec vypovedá. Potom ho obžalovaní zobrali domov, kde ho držali dva dni a povedali,
že keď bude toto otec tvrdiť, že ho zabijú. Jeho otec mal zmeniť výpoveď v tom, že ich brat D. B. „bral“
od ich otca úžeru. Potom od nich ušiel a doma povedal, ako sa mu vyhrážali. V aute mali obžalovaní aj
mačety. On predtým žil s ich sestrou alebo sesternicou a vie, aký je F. B. agresívny. Nepamätá si, kedy
to bolo a ani akým autom pre neho do Kysaku prišli, ale boli agresívni a vyhrážali sa mu. Okrem neho

sa vyhrážali aj jeho otcovi a to, že ho zviažu a budú ho ťahať za lanom. Jemu sa tiež vyhrážali, že ho
zbijú a nedajú mu pokoj. Počul tiež, ako sa vyhrážali jeho otcovi, lebo bol pri otcovi. On sa tiež bál a bol
vystresovaný, lebo sa mu obžalovaní stále vyhrážali. Keď ušiel od obžalovaných, išiel bývať k otcovi, čo
asi 100 metrov od domu obžalovaných. Keď bol u otca, nebol svedkom žiadnych vyhrážok.

Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto svedka, bola prečítaná celá jeho výpoveď
z prípravného konania zo dňa 29.10.2019, v ktorej tento svedok vypovedal, že bol na brigáde v Trnave,
kedy sa od svojich rodičov dozvedel, že bol zadržaný D. B. a to pre úžeru, ktorú mal brať od jeho otca,
ktorý tak podal trestné oznámenie. Keď sa vo štvrtok vracal z Trnavy, zavolal mu obžalovaný F. B. s tým,
že má vystúpiť v Kysaku a on pre neho príde. Takže on o 04.30 hod. prišiel do Kysaku a tam ho už

čakal obžalovaný F. B. na aute značky Opel Astra čiernej farby s prešovskými poznávacími značkami.
Keď k nemu nasadol do auta, obžalovaný mu začal hovoriť, že jeho brata D. vzali do väzby a jemu
povedal, že má ísť na súd do Prešova a tam povedať, že to, čo hovoril poškodený – jeho otec, nie je
pravda. Obžalovaný povedal, že keď tak neurobí, že ho zabije. Preto sa zľakol a povedal, že na ten súd
pôjde a povie tak, ako to F. B. chcel, ale povedal to iba preto, lebo sa tohto obžalovaného bál. Potom asi

o 05.30 hod. ho obžalovaný F. B. vysadil v osade v Chminianskych Jakubovanoch a obaja išli domov. On
býva s družkou A. J. u jej mamy a to vedľa obžalovaného F. B.. Na druhý deň prišiel za ním F. B. s tým,
že kedy pôjde na súd a bol veľmi agresívny s tým, že ho zabije. On celý deň zo strachu nevyšiel z domu.
Na ďalší deň za ním opäť prišli obaja obžalovaní, že má ísť na súd povedať, čo mu kázal obžalovaný
F. B. a že má ísť proti otcovi s tým, že jeho otec klame. On im opäť povedal, že tam pôjde, ale urobil

tak len preto, lebo sa ich bál, že jeho a jeho rodinu zabijú. On na súd nešiel a potom prišli policajti,
ktorí oboch obžalovaných zadržali a odviedli preč. Obžalovaní sú veľmi agresívni a aj v minulosti iného
napadli s mačetou. Svedkom toho bola jeho družka a družkini rodičia. Nevie o tom, že by sa obžalovaní
vyhrážali aj K. H.. K tejto svojej výpovedi z prípravného konania na hlavnom pojednávaní uviedol, žeuž si nepamätá, či pre neho na stanicu v Kysaku boli obaja obžalovaní alebo iba jeden s tým, že platí
to, čo vypovedal predtým v prípravnom konaní. Aj vo vzťahu k intenzite vyhrážok uviedol, že platí jeho
výpoveď pred policajtami.

Svedok A. H. ml. vypovedal aj v prípravnom konaní dňa 28.11.2019, ktorú výpoveď tiež súd na hlavnom
pojednávaní za účelom odstránenia rozporov prečítal. Vtedy vypovedal, že obžalovaný F. B. sa mu
v aute, ktorým ho viezol z Kysaku domov vyhrážal, že ho zabije, ak nepovie, že poškodený klame
v trestnom oznámení, ktoré podal na ich brata D. B.. Bol potom v dome mamy obžalovaných, kde

ho držali tri dni, pričom tam žije aj jeho družka a dieťa. Počas tých troch dní sa mu obaja obžalovaní
vyhrážali, že ho zabijú. Na tretí deň utiekol k svojmu otcovi. V aute sa mu F. B. vyhrážal, že ho zabije a že
mu odreže hlavu s mačetou, ak jeho otec nezmení výpoveď. Obžalovaní už s mačetami niekomu v osade
ublížili a preto sa ich bál. Už v telefóne, kedy sa dohovárali na odvoze z Kysaku, sa mu obžalovaný F.
B. vyhrážal, že ho zabije, keď nebude rozprávať na otca. Od svojho otca počul, ako sa mu obžalovaní
vyhrážali, že ho priviažu za auto a dajú mu lano okolo krku a budú ho ťahať. Stále svedkovi opakovali,

že ho zabijú a že mu odrežú hlavu. Toto sa mu vyhrážali, iba keď bol v dome u svojej ženy. Teraz tam
nechodí, lebo by ho obžalovaní zabili. K domu jeho otca, kde býva, sa mu vyhrážať neprišli. Svedok
potvrdil, že obžalovaní kričali od ich domu na ich dom, kde teraz býva s otcom a mamou a je to počuť.
Niekedytoboloránoaniekedyokoloobeda.Priichdomebolacelárodina,ktorátopočula.Všetkotobolo
kvôli D., lebo bol vo väzení. Medzi domami obžalovaných a jeho domov, resp. domom jeho otca je dosť

veľká vzdialenosť ale dom je vidno a krik z druhej strany počuli a aj on videl obžalovaných, ako kričali.
Videli to aj ostatní Rómovia v osade. J., že ich zabijú a že im odrežú hlavu, že nebudú žiť a celá rodina
pôjdu na cintorín. To sa opakovalo každý deň, kým ich nevzali do väzby. Potom sa to ukľudnilo a už nie sú
žiadne vyhrážky. Určite to boli obžalovaní, ktorí sa im vyhrážali. K tejto výpovedi na hlavnom pojednávaní
po prečítaní tejto výpovede uviedol, že pravdou je to, že do Kysaku za ním prišiel iba obžalovaný F. B..

Všetko, čo uviedol pred vyšetrovateľom je pravda a na hlavnom pojednávaní vypovedal inak preto, lebo
si už na všetko nepamätá. Asi je pravda, že ho držali tri dni a nie dva dni, ako vypovedal na hlavnom
pojednávaní. G. je to, že sa mu vyhrážali, že ho zabijú. Trvá aj na tom, že sa mu mali vyhrážať každý
deň a uviedol, že je pravda to, čo vypovedal v prípravnom konaní. Aj v prípravnom konaní sa odmietol
konfrontovať a uviedol, že bol v strese aj na hlavnom pojednávaní a bál sa obžalovaných. Potvrdil, že

sa mu vyhrážali stále a rozpory odôvodnil tým, že v tom čase mal 17 rokov. Do auta s obžalovaným F.
B. nastúpil, lebo tento sa mu predtým mal vyhrážať, inak by do auta s ním nenastúpil. Nepamätá si, čo
chceli od jeho otca tými vyhrážkami dosiahnuť.

Svedkyňa D. B., manželka obžalovaného A. B. z dôvodu tohto príbuzenského pomeru využila svoje

právo a odmietla vypovedať. Z dôvodu príbuzenského vzťahu k obžalovaným odmietla vypovedať aj
sestra obžalovaných J. B.. A. B., ďalšia sestra obžalovaných nebola schopná ako svedok vypovedať,
nakoľko je nepočujúca, neovláda posunkovú reč a rozpráva iba po rómsky.

Svedkyňa D. B., manželka obžalovaného F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to, čo vypovedal

poškodený na jej manžela, nie je pravda, pretože jej manžel sa nikomu nevyhrážal. Z ich domu nie
je vidno na dom poškodeného, ktorý je v druhej osade za kopcom. Obžalovaní ako aj ich brat D. B.
vychádzali s poškodeným dobre a tiež vychádzali dobre aj s L. H.. Nepočula, že by sa jej manžel mal
vyhrážať poškodenému alebo niektorému z členov jeho rodiny. Ani nepočula, že by niekto iný v osade
mal tvrdiť, že sa obžalovaní vyhrážali poškodeným. Potom sa vyjadrovala k vzťahu poškodeného a jeho

manželky, ktorý mal byť zlý. Poškodený predtým býval pri nich a potom odišiel ale svedkyňa nevedela
uviesť, kedy a prečo sa tak stalo. Poškodený bol zaujatý voči obžalovaným a závidel im, že chodia do
práce a vedia sa postarať o rodiny. Obaja obžalovaní chodili do práce spolu na aute. Ona bola v tom
čase doma a starala sa o domácnosť. Ona mala dobrý vzťah so synom poškodeného A. H. ml. Aj so
švagrom D. B. mala dobrý vzťah. S poškodeným už teraz nemá dobré vzťahy ale nevedela uviesť, kedy

sa zmenili.

Svedkyňa L. H., manželka poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obaja obžalovaní a D.
B. sa poškodenému vyhrážali a to aj celej ich rodine. Poškodenému, ako jej manželovi sa vyhrážali, že
keď ho chytia, tak mu dajú lano okolo krku a budú ho ťahať za autom. Nepamätala si, v ktorom období

to bolo, ale v tomto období to bolo každý deň. Vyhrážali sa poškodenému, keď boli na autobusovej
zastávke pri ceste. Oni počuli to, ako to obžalovaní vykrikovali, pričom vtedy stáli pri svojom dome. Oni
aj videli obžalovaných, ako boli v aute a z tohto auta kričali. Nepamätala si, či sa takého konanie dialo ajz iných miest, ako zo zastávky autobusu. Pri týchto vyhrážkach pociťovala ona ako aj jej manžel strach.
S poškodeným majú dobrý vzťah.

Nakoľko od posledného výsluchu tejto svedkyne v prípravnom konaní uplynula už dlhšia doba, súd za
účelomodstráneniarozporovprečítalzápisniceokonfrontáciáchmedziobžalovanýmiatoutosvedkyňou
z prípravného konania, kde svedkyňa potvrdila, že sa mali obaja obžalovaní poškodenému vyhrážať,
že ho chytia, potiahnu za autom a že mu odrežú hlavu. Povedali to vtedy, keď zastavili na autobusovej
zastávke a to bolo z dôvodu, že policajti zadržali ich brata D. B.. Stalo sa to poobede, keď prišli z práce a

tiežimtoodkazovalipoľuďoch.AjvosvojejvýpovediprizadržanípredsúdomsvedkyňaL.H.vypovedala
rovnako ako pri konfrontáciách, že obžalovaní sa jej manželovi vyhrážali od cesty okolo 14.00 hod. až
14.30 hod., keď sa vrátili z práce, pričom v tom čase obaja sedeli v aute. Poriadne sa vtedy báli a doteraz
je z toho šokovaná. V prípravnom konaní vypovedala, že sa im obaja obžalovaní vyhrážajú a majú z nich
strach. Prvýkrát sa im vyhrážali, keď policajti odviedli D. B. pre úžeru. V tom čase pri obžalovaných
nebývali asi dva týždne, pretože sa odsťahovali k sestre poškodeného. Obžalovaní kričali na jej manžela

a na celú rodinu, že ich zabijú. Tiež potvrdila, že kričali tak, že dali dole okná na aute a kričali na nich
z cesty. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich výpovediach z prípravného konania,
vrátane obsahu výpovedi pri konfrontácii.

Súd tiež so súhlasom obžalovaných a prokurátorky prečítal zápisnice o výpovediach svedkov na

hlavnom pojednávaní realizovaných pred zmenou osoby samosudcu.

Svedkyňa K. H., sesternica obžalovaných na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o skutku nevie nič
a nikto jej ani nič nepovedal. Poškodený A. H. je jej brat a býva asi tri alebo štyri domy od svojho brata.
V tom období bola na týždeň v Richnave a s bratom sa nerozpráva. V osade nikto nič nehovoril, že by

niekto vykrikoval na A..

Svedok M. H., člen obecnej hliadky na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň, keď polícia
zadržala D. B., mal službu a v tom čase bol pri škole. Starosta mu zavolal, aby išiel na miesto a urobil
poriadok. O konflikte medzi obžalovanými a poškodeným nevie. Nebýva blízko pri nich. Nepočul žiadny

krik a ani nikto neporozprával, že by niekto v osade kričal.

N. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných pozná, keďže jeden z nich je jeho zať. On o
tom, že by obžalovaní mali niečo robiť, nevie nič. Poškodeného tiež pozná ale ten v októbri 2019 býval
asi kilometer od neho. Nepočul, že by sa v osade malo niečo diať. S poškodeným sa nerozpráva a teda

ani nevie, či sa poškodený sťažoval na nejaké konflikty.

Svedok M. H., ako člen rómskej hliadky v tom čase, kedy zadržali D. B. nepočul žiadne konflikty a to
ani potom, pričom by počul, ak by sa obžalovaní vyhrážali. Konflikty medzi rodinami obžalovaných
a poškodeného neboli.

Rovnako ako svedok M. H. vypovedal aj svedok A. H., ktorý tiež nebol svedkom žiadnych konfliktov.
Starosta im povedal, že boli nejaké vyhrážky voči rodine poškodeného ale konflikty medzi H. a B. neboli.
On žiadne vyhrážanie nepočul.

Súd tiež so súhlasom obžalovaných a prokurátorky prečítal výpoveď svedkyne A. J. z prípravného
konania zo dňa 13.01.2020, ktorá ako družka svedka A. H. A.. vypovedala, že nie je pravdivé tvrdenie
tohto svedka, že sa mu mali obžalovaní vyhrážať, aby vplýval na svojho otca, aby stiahol trestné
oznámenie, ktoré podal na D. B.. Svedok H. ml. sa podľa nej neodsťahoval, pretože ona bývala u neho
ale keď počula, ako H. nepekne hovoria na ich rodinu a jej strýkov – obžalovaných, poškodený ju vyhodil

z domu. S H. ml. už nie je dlho. Potvrdila, že dohadovala odvoz jej druha A. H. ml. z Kysaku a že do
Kysaku pre neho išiel F. B.. Ona povedala A. H. ml., že D. B. zadržala polícia. Obžalovaný F. B. priviezol
A. H. ml. k nej domov a ten na druhý deň odišiel a už sa k nej nevrátil. Svedkyňa poprela, že by sa
niekto A. H. A.. vyhrážal, vrátane obžalovaných. Obžalovaní pracujú každý deň od pondelka do piatka
a niekedy F. B. pracuje aj v sobotu.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal obsah zápisnice o trestnom oznámení,
ktoré podal do zápisnice na OR PZ Prešov dňa 28.10.2019 o 12.00 hod. svedok – poškodený A. H.
st., v ktorom uviedol, že sa obáva o svoj život a zdravie, nakoľko odo dňa, kedy bol D. B. zatknutýpolíciu, teda od 22.10.2019, sa jemu a jeho rodine obžalovaní každý deň vyhrážajú ublížením a smrťou.
Okrem obžalovaných sa im vyhráža aj ich otec a tiež sestra D. B. D. B., A. B. a J. B., keď svoju výpoveď
neodvolá, ale najviac sa mu vyhrážajú obžalovaní. Obžalovaní mu vraveli, že keď ho chytia, tak kvôli

bratovi mu dajú na krk reťaz a že ho budú ťahať po osade a odrežú mu hlavu s mačetou. D. a A. sa mu
vyhrážajú, že ich podrežú. Jeho deti nemôžu ísť pokojne do školy, lebo sa im vyhrážajú, že ich zabijú a A.
chcela jeho synovi P. vyškriabať oči. Obžalovaní sa vyhrážajú aj jeho sestre K. H. a tiež aj jeho synovi
A. H. ml., ktorý býval u otca obžalovaných ale odtiaľ ušiel, lebo sa bojí, aby mu rodina obžalovaných
niečo neurobila. Dva dni ho preto držali u nich doma, kým neušiel. On do tej časti osady, kde bývajú

obžalovaní zo strachu ani nechodí. Veľmi sa bojí o svoj život a životy svojich príbuzných a preto prišiel
podať toto trestné oznámenie.

Súdtiežnahlavnompojednávaníprečítalzápisnicuzvykonanéhovyšetrovaciehopokusu,ktorýsakonal
na mieste v obci Chminianske Jakubovany dňa 05.02.2020. Figuranti vykonali pokus o kričanie viet
a či tieto bolo počuť, pričom na vzdialenosť, o akej hovoril poškodený bolo počuť iba nezrozumiteľne,

ak figurant kričal strednou alebo zvýšenou intenzitou. Silný krik však bolo počuť. Z mapy vytlačenej
z mapovej aplikácie Mapový klient ZBGIS vyplýva, že vzdialenosť medzi domom obžalovaných
a poškodeného je v priamom smere vzdušnou čiarou 372 metrov a od cesty je to 192 metrov k domu
poškodeného. Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 27.01.2020 vyplynuli
poveternostné podmienky v dňoch od 22.10.2019 do 27.10.2019 uvedením teploty vzduchu, oblačnosti

a sily vetra.

Z správ ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že obžalovaní sa vo výkone väzby správajú slušne
a disciplinovane a neboli zistené žiadne negatívne prejavy v ich správaní. Ako vyplynulo zo správy FNsP
J. A. Reimana Prešov, ani jeden z obžalovaných nikdy nebol hospitalizovaný na ich Psychiatrickom

oddelení a nie sú vedení ani ich Psychiatrickej ambulancii. Zo správy o povesti oboch obžalovaných
vypracovaných obcou Chminianske Jakubovany v zastúpení jej starostom vyplývajú ich rodinné pomery
stým,žeobajamajúdeti,nikdyneboliprerokúvaníkomisiouverejnéhoporiadkuanaichsprávanieneboli
podanéžiadnesťažnosti.ZosprávyÚPSVaRPrešovvyplýva,žeobajaobžalovaníbolivedenívevidencii
uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol obžalovaný A. B. vyradený dňa 28.08.2017 a obžalovaný F. B.

dňa 04.03.2019. Zo správy Technických služieb mesta Prešov vyplýva, že ani jeden z obžalovaných nie
je ich zamestnancom. Zo správy spoločnosti ASSESSOR, o.z., kde sú obaja obžalovaní zamestnaní
vyplýva, že obžalovaný A. B. pracoval v ich spoločnosti od 23.01.2018 do 31.10.2019 na základe
dohody o pracovnej činnosti a jeho pracovný pomer bol ukončený dňa 30.11.2019. Tento obžalovaný
bol zodpovedným zamestnancom, dodržiaval pracovnú morálku a požiadavky nadriadeného plnil

uspokojivo. Pracovný výkon ako aj kvalifikácia sú hodnotené ako priemerné v rámci toho pracovného
zaradenia, kedy pracoval ako pomocný pracovník/závozník pri triedený odpadu na zberných dvoroch
Technických služieb mesta Prešov. Z tejto správy tiež vyplynulo, že dňa 22.10.2019 a dňa 23.10.2019
malvoľno,vdňoch24.10.20119,25.10.2019malzačiatokpráceo05.30hod.resp.o05.40hod.ao14.00
hod. mal koniec práce, dňa 26.10.2019 a dňa 27.10.2019 bola sobota a nedeľa, kedy nepracoval a dňa

28.10.219 mal začiatok práce o 05.30 hod. a koniec práce o 14.00 hod. Rovnaké hodnotenie ako aj
pracovnú pozíciu mal v zmysle tejto správy aj obžalovaný F. B., ktorý u nich pracoval od 07.11.2018 do
30.04.2019 na základe dohody o pracovnej činnosti a od 01.05.2019 na základe pracovnej zmluvy. Dňa
22.10.2019 mal voľno, v dňoch 23.10.2019 a 24.10.2019 mal začiatok práce o 05.30 hod. a koniec práce
o 14.00 hod., dňa 25.10.2019 mal začiatok práce od 05.40 hod. a koniec práce od 14.00 hod. a dňa

26.10.2019 mal začiatok práce o 06.00 hod. a koniec práce o 14.00 hod. Dňa 27.10.2019 nepracoval,
pretože bola nedeľa a dňa 28.10.2019 mal začiatok práce od 05.30 hod. a koniec práce o 14.00 hod.
Počas jednej prestávky v práci v trvaní 30 minút sa podľa tejto správy zamestnanci zdržiavajú na
pracovisku alebo v priľahlých priestoroch. Uvedená dochádzka vyplynula aj z fotokópie mesačných
dochádzkových lístkov u oboch obžalovaných. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že ani jeden

z obžalovaných v minulosti nepoberal a ani ku dňu vypracovania správy (15.11.2019) nepoberá dávku
v nezamestnanosti.

Z uznesenia OR PZ v Prešove, OKP Prešov ČVS: ORP-1056/4-VYS-PO-2019 vyplýva, že D. B., nar.
XX.XX.XXXX bolo vznesené obvinenie pre prečin úžery podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona, pričom

z obsahu skutku vyplýva, že sa do mal dopustiť voči poškodenému A. H. F..Z fotokópie časti vyšetrovacieho spisu vedeného na OR PZ Prešov, OKP Prešov pod ČVS: ORP-717/1-
VYS-PO-2022vyplýva,žeL.H.podalanapoškodenéhotrestnéoznámenieprezločinznásilnenia,avšak
toto bolo uznesením zo dňa 04.10.2022 odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný F. B. bol
ku dňu 28.10.2019 celkovo 33 krát priestupkov postihnutý, najmä za priestupky proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky ale aj za iné druhy priestupkov, vrátane priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči svojej manželke. Obžalovaný A. B. bol v zmysle toho výpisu

postihnutý za priestupky 4 krát, a to za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, proti
majetku a verejnému poriadku.

Z odpisov Registra trestov SR týkajúcich sa oboch obžalovaných ku dňu 21.06.2023 vyplynulo, že
obžalovaný F. B. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
41T 57/2018 a obžalovaný A. B. bol doposiaľ trikrát súdne trestaný a to v konaní vedenom na tunajšom

súde pod sp. zn. 3T 30/2018, vo vzťahu ku ktorého sa vzhľadom na jeho osvedčenie v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, ďalej
podobne ako obžalovaný F. B. bol odsúdený v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 41T
57/2018 a tiež v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 20/2020. Súd pripojil a na hlavnom
pojednávaní oboznámil podstatný obsah spisov sp. zn. 41T 57/2018, sp. zn. 6T 20/2020 a tiež sp. zn.

41T 88/2022.

Zospisuvedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.41T57/2018vyplynulo,ženaobžalovanýchF.B.aA.B.
podalprokurátorobžalobupreskutok,ktorýprávnekvalifikovalakozločinublíženianazdravípodľa§155
ods. 1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva a pre prečin výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 03.10.2018, ktorý
vo vzťahu k obom obžalovaným nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2018 boli obaja obžalovaní uznaní
za vinných zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby a pri zachovaní právnej kvalifikácie tohto
skutku z podanej obžaloby obom obžalovaným súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 rokov,

ako aj povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodeným a zúčastniť sa programu sociálneho výcviku.

Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 20/2020 vyplynulo, že prokurátor podal
na obžalovaného A. B. a obžalovaného D. B. obžalobu pre dva samostatné skutky, z ktorých
jeden vo vzťahu k obžalovanému A. B. právne kvalifikoval ako zločin vydierania spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 09.11.2020
súd uznal obžalovaných A. B. a D. B. za vinných, že v presne nezistenom dni v mesiaci máj 2018 v čase
okolo polnoci po predchádzajúcej vzájomnej dohode bez použitia násilia a bez súhlasu
vlastníka obydlia vošli do obývaného domu na adrese C. D. E. XXX, okr. Prešov, kde pristúpili k posteli,

na ktorej v tom čase spal A. H. spolu so svojou manželkou L. H. a ich maloletým synom Q. H., kde D. B.
poškodenému A. H. ku krku priložil nôž, na čo sa A. H. zobudil a tomuto pod hrozbou zabitia povedal, že
si od neho bude požičiavať mesačne sumu 200,- Eur, kde po vyplatení sociálnych dávok mu bude vracať
sumu 400,- Eur, na čo sa L. H. zobudila, a tejto A. B. svojou rukou zakryl ústa, aby bola ticho, pričom
poškodenýA.H.,trvalebytomC.D.E.XXX,okr.Prešovvobaveosvojživot azdravie,akoaj

život a zdravie svojej rodiny súhlasil s tým, že si bude od D. B. požičiavať peniaze, pričom následne D. B.
s A. B. z obydlia A. H. odišli, a obžalovaného D. B. uznal za vinného pre skutok, ktorý spáchal tak, že od
presne nezisteného dňa mesiaca máj 2018 do mesiaca apríl 2019 v obci Chminianske Jakubovany, okr.
Prešov, požičiaval poškodenému A. H., bytom C. D. E. XXX, okr. Prešov, bez prihlásenia Chminianske
Jakubovany č. 208, okr. Prešov mesačne sumu 200,- Eur /spolu 12 x 200,- Eur/, ktorú bol dlžník povinný

vracať počas vyplácania sociálnych dávok s vopred určenou odplatou (úrokom) vo výške 100 %, ktorá je
v hrubom nepomere k zapožičanej finančnej čiastke, pričom mal vedomosť, že sa jedná o osobu žijúcu
vo veľmi biednych podmienkach, kde na úrokoch za uvedené obdobie vybral od poškodeného A. H.
sumu vo výške 2.400,- Eur, čím spôsobil poškodenému A. H. škodu vo výške najmenej 2.400,- Eur, a pri
zachovaní právnej kvalifikácie skutkov z podanej obžaloby uložil obžalovaným D. B. a A. B. každému

samostatne úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4To 1/2021 –
1069 zo dňa 10.02.2021 na podklade odvolaní obžalovaných zrušil výrok o treste u obžalovaného A.
B. a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu navýkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste
z rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 41T 57/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. Odvolanie

obžalovaného D. B. zamietol.

Súd tiež pripojil a na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah spisu vedeného na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 41T 88/2022 z ktorého vyplýva, že na obžalovaných F. B. a D. B. podala
prokurátorka dňa 07.12.2022 obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej

výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 19.05.2023, ktorý
vo vzťahu k obžalovanému F. B. nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2023, bol obžalovaný F. B. uznaní
za vinného zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby a pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku
z obžaloby uložil tomuto obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 250 hodín.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval

za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchali obžalovaní. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaných za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval

všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý
vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaných sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,

ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré
sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchali obžalovaní.

Obžalovaní tak v prípravnom konaní ako na hlavnom pojednávaní svoju vinu popierali s tým, že oni sa

poškodenému A. H. st. nikdy žiadnym spôsobom nevyhrážali, pričom ani nemali kedy sa mu vyhrážať,
lebo chodili do práce a po práci sa zdržiavali doma, kedy poškodený v tom čase už býval asi 400 metrov
od nich, pričom táto vzdialenosť podľa nich vylučuje, aby mohol poškodený počuť ich vyhrážky, ako
to poškodený tvrdí. Na strane druhej súd musel pri hodnotení dôkazov nutne brať do úvahy výpoveď
samotného poškodeného, ktorý tak v priebehu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní

pomerne podrobne, logicky konzistentne a bez väčších rozporov opísal, ako sa mu obžalovaní vyhrážali
a to, že ho chytia, že ho zabijú, že mu dajú lano okolo krku a budú ho ťahať s autom po celej osade a tiež,
že mu odrežú hlavu s mačetou, pričom ako uviedol, tieto vyhrážky u neho vzbudili dôvodnú obavu, že
ich obžalovaní uskutočnia a preto neposielal ani deti do školy a nevychádzal z domu. Výpoveď tohto
poškodeného je potvrdzovaná aj výpoveďou jeho manželky L. H., ktorá rovnako ako poškodený opísala

spôsob ako aj obsah vyhrážok. Napokon aj svedok A. H. A.. rovnako ako jeho otec – poškodený A. H.
st. opísal rovnaký obsah vyhrážok, ktoré obžalovaní na poškodeného ale aj na jeho samotného použili
tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Súdu nie je zrejmé, prečo aj tento
svedok nebol v tomto alebo v inom konaní v procesnom postavení poškodeného, nakoľko aj on sám
uviedol, že vyhrážky smerovali na jeho adresu a tiež že mal zo správania obžalovaných strach. Nakoľko

je však súd viazaný vymedzeným okruhom subjektov trestného stíhania v ich príslušnom procesnom
postavení v obžalobe, nemohol už tento nedostatok odstrániť. Nič to nemení na skutočnosti, že všetky
traja svedkovia, resp. svedok – poškodený zhodne opísali vyhrážanie a tiež z ich výpovedí ako aj
z listinných dôkazov vyplýva motív, ktorí obžalovaní mali, a tým bolo podané trestné oznámenie na ich
brata D. B. zo strany poškodeného, na základe ktorého bol D. B. dňa 22.10.2019 políciou zadržaný

a následne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 20/2020 aj právoplatne odsúdený
pre trestné činy vydierania a úžery, ktorých sa dopustil voči poškodenému. Nakoľko obaja obžalovaní
deklarovali, že k bratovi D. B. mali dobrý vzťah a bolo im brata ľúto, toto bolo podľa názoru súdu
motívom, pre ktorý sa obžalovaní tohto konania voči poškodenému dopustili. Neobstojí ani obrana
obžalovaných, že v tom období boli v práci, pretože z evidencie dochádzky vyplýva, že dňa 22.10.2019

a 23.10.2019 boli doma, pričom dňa 26.10.2019 a dňa 27.10.2019 bol víkend, kedy bol obžalovaný
A. B. po oba víkendové dni doma a obžalovaný F. B. bol doma v nedeľu. Navyše pracovná činnosť
oboch obžalovaných nie je taká, aby vylučovala, aby po skončení práce po 14.00 hod. sa nemohli
dopustiť skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Aj poškodení a svedkovia A.H. ml. a L. H. potvrdili, že ku konaniu obžalovaných spočívajúcich vo vyhrážkach malo dochádzať
najmä v popoludňajších a večerných hodinách, kedy vyhrážky kričali od cesty, ktorá oddeľuje obe časti
rómskej osady a z vyšetrovacieho pokusu vyplynulo, že hlasný krik je možné počuť až k bydlisku

poškodeného. Navyše obaja obžalovaní sami vo svojich výpovediach uviedli, že o tom, kto „udal“
ich brat sa dozvedeli už dňa 22.10.2019, kedy im to povedala manželka D. B. po návrate z polície
po jej prepustení zo zadržania. Obaja teda mali už od 22.10.2019 motív a príležitosť konať tak, ako
to vyplýva zo svedeckých výpovedí a vzdialenosť obydlí obžalovaných od obydlia poškodeného 400
metrovnietakéhoneprekonateľnéhocharakteru,ktorábyznemožňovalanebezpečnévyhrážanie.Obaja

obžalovaní sami potvrdili, že do práce chodili autom, teda nepriamo potvrdili aj výpoveď poškodeného
a jeho syna A. a manželky, že sa im vyhrážali od cesty z auta, ktoré odstavili a na ktorom stiahli
okienko. To, že iné osoby, ktoré boli vypočuté v tomto konaní ako svedkovia, najmä členovia rómskych
občianskych hliadok vypovedali, že žiadne vyhrážky nepočuli, nepreukazujú nevinu obžalovaných,
nakoľko nie je zrejmé, kde sa tieto osoby (svedkovia) v čase vyhrážok nachádzali. Navyše nie je zrejmé,
prečo by si poškodený a členovia jeho rodiny uvedené vymysleli, keď, ako to tvrdil obžalovaní ako aj

svedkyňa A. J., mali s poškodeným dobré, priam rodinné vzťahy, kedy si vzájomne pomáhali. Za tohto
stavu poškodený teda nemal motív na krivú výpoveď voči obžalovaným, ktorí ale naopak mali dôvod
na konanie a správanie, ktoré vo výpovedi opísal poškodený. Preto mal súd po vyhodnotení všetkých
týchto dôkazov za jednoznačne preukázané, že obžalovaní spáchali skutok tak, ako je tento uvedený
v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľsajednáoprávnukvalifikáciuskutkuuvedenúvobžalobeprokurátora,zvykonanéhodokazovania
po zmene v osobe samosudcu nevyplynulo, že by obžalovaní pri použití vyhrážok, ktoré sú uvedené
v skutkovej vete rozsudku nútili poškodeného, aby stiahol trestné oznámenie na D. B.. Aj samotný
poškodený nevedel pri svojej výpovedi uviesť, či vôbec niečo obžalovaní pri vyhrážkach uvádzali a aj

jeho syn A. na výslovnú otázku samosudcu, či chceli obžalovaní v súvislosti s týmito vyhrážkami, aby
poškodený niečo robil, uviedol, že si nepamätá. Je síce zrejmé, že motívom ich konania bolo zadržanie
ich brata D. B. políciou a hnev na poškodeného, ktorý to podľa nich zapríčinil, ale nebolo preukázané,
že by neuskutočnenie svojich hrozieb podmieňovali konaním poškodeného ako svedka z trestnej veci
ich brata D. B.. Navyše súd vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku uvedenej v obžalobe zastáva názor,

že konanie páchateľa, ktorý násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti svedka (znalca,
tlmočníka alebo prekladateľa), aby v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní niečo konal, opomenul
alebo trpel možno posúdiť len ako trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona a nie aj ako trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,
pričom jednočinný súbeh trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2, písm. b/ Trestného zákona

s trestným činom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona je vylúčený.
Vychádza pritom z toho, že oba trestné činy majú úplne iný objekt a tiež predstavujú aj odlišný spôsob
konaniapáchateľavočisvedkovi.Vdanomprípadebytýmtokonaním,ktoréopísalprokurátorvskutkovej
vete podanej obžaloby nepôsobili na poškodeného ako svedka v trestnej veci ich brata, ale ak by bolo
preukázané (čo nebolo), že sa mu vyhrážali smrťou a ťažkou ujmou na zdraví preto, aby niečo konal,

teda zmenil svoju výpoveď, dopustili by sa trestného činu vydierania. V danom prípade je táto právna
kvalifikácia vzhľadom na absenciu vyhrážok podmieňujúcich, aby poškodený niečo ako svedok konal
alebo sa zdržal nejakého konania len v rovine teoretickej.

Spoločným konaním oboch obžalovaných, ktorí tak konali ako spolupáchatelia v spoločnej zhode

a spoločne vyvolať obavu u poškodeného o jeho život a zdravie, boli podľa právneho názoru súdu
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona, pretože obaja obžalovaní sa poškodenému, ako svedkovi v inej trestnej
veci ich brata D. B., ktorý bol v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 20/2020 právoplatne
odsúdený za konanie voči poškodenému, vyhrážali smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom,

že to mohlo a aj vzbudilo u tohto poškodeného dôvodnú obavu, pričom tento čin spáchali na chránenej
osobe v zmysle § 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona voči poškodenému ako svedkovi. Pri použití
tohto kvalifikačného znaku súd vychádzal z toho, že obžalovaní mali s poškodeným, ako sami tvrdili,
dobré vzťahy a vyhrážky voči poškodenému podľa vykonaného dokazovania zo strany obžalovaných
začali po zadržaní ich brata D. B. v súvislosti s trestnou vecou, kde oznamovateľom trestného činu

ako aj svedkom v tejto trestnej veci bol poškodený A. H. F.. Teda, ak by nedošlo k zadržaniu ich brata
a ak by v tomto konaní nevystupoval poškodený ako svedok, nebola dokazovaním zistená iná okolnosť,
ktorá by bola motívom tohto ich konania. Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že
objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona spočívavo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to
takým spôsobom, že u takejto osoby môže/musí vzbudiť dôvodnú a reálnu obavu z ich uskutočnenia.
Pri tomto trestnom čine sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti obligatórne nevyžaduje reálne fyzické

spôsobenie ujmy predpokladané v § 360 ods. 1 Trestného zákona. Musí však ísť o takú vyhrážku
alebo iné konanie takej intenzity, že to u poškodeného vzbudzuje dojem o reálnosti hrozby, že dôjde
k uskutočneniu tejto vyhrážky. Vyhrážka takejto „kvality“ nemusí byť pritom vyslovená len verbálne ale
môže sa jednať aj o neverbálne konanie páchateľa, pričom sa nevyžaduje, aby ten, komu je vyhrážka
adresovaná, bol osobne pri tejto vyhrážke prítomný (vyhrážka listom, telefonicky a pod). Z charakteru

skutkovej podstaty tohto trestného činu vyplýva dôležitosť, ba priam nevyhnutnosť posudzovania
všetkých okolností konkrétneho prípadu, teda jednak správania sa páchateľa pred vyhrážkou, obsah,
charakter a spôsob vyslovenia alebo prejavu takejto vyhrážky a tiež konanie alebo správanie sa (aj
neverbálneho typu) páchateľa po tejto vyhrážke. Ide teda o skúmanie vyhrážky v jej širokom kontexte.
Podobne to platí aj v prípade osoby, ktorej je táto vyhrážka adresovaná. Dôsledné skúmanie jej
postavenia a vzťahu k páchateľovi, postavenia tejto samotnej osoby a spôsobu jej subjektívneho

prežívania a vnímania je nevyhnutné pre posúdenie, či bola táto vyhrážka u tejto osoby spôsobilá
objektívne vyvolať subjektívny pocit strachu z uskutočnenia hrozby. Tento trestný čin je preto určitým
hybridom subjektívneho a objektívneho, kedy na naplnenie tejto skutkovej podstaty prečinu sa vyžaduje
objektívne konanie páchateľa (verbálne alebo neverbálne), ktoré spočíva vo vyhrážkach inej osobe
smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a na strane druhej subjektívne prežívanie

tejto vyhrážky osobou, ktorej bola adresovaná, majúce za následok, že u tejto osoby vyhrážka vzbudila
dôvodnú obavu z jej uskutočnenia.

Slovné vyjadrenia, ktoré na adresu poškodeného použili obžalovaní sú podľa názoru súdu objektívne
spôsobilé vyvolať obavu o jeho život a zdravie a to nielen pre ich obsah, ale spôsob, akým boli

povedané (krik) a kontext, v ktorom boli použité (zadržanie brata obžalovaných). Navyše je zrejmé,
že obžalovaný A. B. a jeho brat D. B. už voči poškodenému použili nielen vyhrážky ale aj útok na
jeho osobu tak, ako to vyplýva zo skutku č. 1, za ktorý boli obaja odsúdení v konaní vedenom pod
sp. zn. 6T 20/2020. Preto súd považuje poškodeným verbalizovanú obavu za skutočnú a objektívne
existujúcu. Je teda zrejmé, že obžalovaní týmto svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona za použitia
§ 139 ods. 1 písm. i) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Zhľadiskasubjektívnejstránkysúdkonanieobochobžalovanýchposúdilakokonanievpriamomúmysle,
pretože obaja obžalovaní chceli spoločným konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom,
ktorýmjezáujemnaochraneinýchprednebezpečnýmivyhrážkamiasubsidiárneajzáujemnapokojnom

občianskom spolunažívaní /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Súd považuje za potrebné sa vyjadriť ku kvalifikačnému znaku pomsty, ktorý prokurátor pri právnej
kvalifikácii skutku v podanej obžalobe použil a ktorá môže byť kvalifikačným znakom aj v prípade
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Pomsta predstavuje

určitú negatívnu emóciu voči konkrétnej osobe a je reakciou páchateľa na nejakú udalosť alebo
osobu poškodeného. Ide o motivačný prvok, ktorý nie je generovaný racionálnou úvahou a teda o
emotívnuzáležitosť,pocitpotrebyodplatyvočiniekomuzaniečo,zväčšazajehopredchádzajúceaktivity
(primerane uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/24/2021 z 28.04.2021 a sp. zn. 4Tdo/50/2019
z 22.09.2020). Pomsta teda predpokladá, že páchateľ sa snaží dosiahnuť uspokojenie svojej negatívnej

emócie, ktorú má voči poškodenému tak, že sa voči nemu dopustí konania právne kvalifikovaného ako
určitý trestný čin a to v určitom okamihu, pretože je podmienené akútnou negatívnou emóciou voči
nemu. Obžalovaní však voči poškodenému nekonali z motívu pomsty ale z hnevu za to, že podal trestné
oznámenie na ich brata, ktoré viedlo k jeho zadržaniu a následne odsúdeniu, pretože tak nekonali len
dňa 22.10.2019, kedy sa dozvedeli o zadržaní brata a že za tým „stojí“ poškodený ale vyhrážky opakovali

aj ďalšie dni až do zadržania ich samotných, čo nesvedčí o nejakom zvláštnom akútnom emočnom
rozpoložení ale o trvajúcom hneve na poškodeného. Preto motív (pohnútka) tohto trestného činu ako
fakultatívny znak skutkovej podstaty nespočíval v pomste ale v hneve a následnom v zlom vzťahu
k poškodenému.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členovspoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

U oboch obžalovaných súd nezistil prítomnosť ani jednej z poľahčujúcich okolností uvedených

v ustanovení § 36 Trestného zákona. Naopak, u oboch obžalovaných súd zistil prítomnosť priťažujúcej
okolnosti uvedenej v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona, a teda, že už boli obaja obžalovaní
v minulosti odsúdení, pričom prihliadol na ich odsúdenie v konaní vedenom pod sp. zn. 41T 57/2018,
vo vzťahu ku ktorému sa neuplatňuje fikcia neodsúdenia. U obžalovaného F. B. súd zistil aj ďalšiu
priťažujúcu okolnosť a to v súvislosti so zbiehajúcom sa trestnou činnosťou v konaní vedenom pod sp.
zn. 41T 88/2022, vo vzťahu ku ktorému je potrebné ukladať súhrnný trest za podmienok uvedených

v ustanovení § 42 ods. 1 Trestného zákona a teda mal za to, že tento obžalovaný spáchal viac trestných
činov /37 písm. h) Trestného zákona/. Nakoľko súd zistil u obžalovaného A. B. pomer priťažujúcich
okolností k poľahčujúcim okolnostiam 1:0 a u obžalovaného F. B. tento pomer 2:0, z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku, spôsobnom uvedeným v ustanovení § 38 ods. 8
Trestného poriadku, zvýšil dolnú hranicu Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia

slobody uvedenej v § 360 ods. 2 Trestného zákona (od šesť mesiacov až do troch rokov) o jednu
tretinu a u oboch obžalovaných pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby od 16
mesiacov až do 3 rokov. Súd zdôrazňuje, že obaja obžalovaní tento skutok spáchali v skúšobnej dobe
podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody v konaní vedenom pod sp. zn. 41T 57/2018,
a preto podmienečný odklad uložených trestov odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona

nie je možný.

U obžalovaného A. B. súd pri ukladaní trestu zohľadnil dve jeho predchádzajúce odsúdenia, a hoci prvé
z nich v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3T 30/20185 je zahladené z dôvodu osvedčenia
sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody, uvedené

ešte neznamená, že sa obžalovaný trestnej činnosti nedopustil. Navyše súdenú trestnú činnosť páchal
v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu uloženého v konaní pod sp. zn.
41T 57/2018, čo ho ale zjavne neodradilo. Súd tiež poukazuje na absenciu priznania obžalovaného ako
aj intenzitu vyhrážok, ktorá následne vyvolala u poškodeného zvýšenú obavu o jeho život a zdravie
a o život a zdravie členov jeho rodiny. Teda aj následok u poškodeného bol pomerne značný nielen

v čase spáchania skutku, ale svedok A. H. A.. aj na hlavnom pojednávaní takmer štyri roky po skutku
bol objektívne z prítomnosti obžalovaných rozrušený. Nie je možné opomenúť ani násilnú povahu
trestného činu, za ktorý bol obžalovaný A. B. v konaní vedenom pod sp. zn. 41T 57/2018 odsúdený,
čo len objektívne zvýšilo obavu poškodeného, že obžalovaný svoju vyhrážku uskutoční. Preto súd
uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody bližšie k zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby vo

výmere 20 mesiacov, nakoľko tento trest považuje za primeraný a spravodlivý, zohľadňujúci tak osobu
obžalovaného ako aj následky, ktoré svojim konaním poškodenému spôsobil.

U obžalovaného F. B. súd pri ukladaní trestu podobne ako v prípade obžalovaného A. B. zohľadnil
predchádzajúce odsúdenie v konaní vedenom pod sp. zn. 41T 57/2018 za násilnú trestnú činnosť,

kedy ani skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu ho neodradila od pokračovania
v trestnej činnosti. Zohľadnil aj vysoké množstvo spáchaných priestupkov (33 !), ktoré svedčia o tom, že
dodržiavanie zákonov Slovenskej republiky nepatrí k základnej hodnotovej výbave tohto obžalovaného.
Ajvprípadetohtoobžalovanéhosprihliadnutímnajehoosobu,trestnúapriestupkovúčinnosťzminulosti
a následky, ktoré svojim konaním vo vzťahu poškodenému pôsobil, považuje trest odňatia slobody

vtrvaní20mesiacovzaprimeraný.Súdsiplneuvedomuje,žetentotrestnepokrývasvojoudĺžkouväzbu,
v ktorej bol tento obžalovaný od 28.10.2019 do 27.01.2022, teda dva roky dva mesiace a tridsať dní,
ale v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 463/2022
– 43 zo dňa 16.02.2023, ktorým ústavný súd v súvislosti s dĺžkou konania a dĺžkou väzby u tohto
obžalovaného konštatoval porušenie jeho základného práva na prerokovania veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ukladaním trestu
odňatia slobody, ktorý by „pokryl“ väzbu by súd len pokračoval v porušení práv tohto obžalovaného,
pretože takýto trest by nebol v žiadnom prípade primeraný okolnostiam spáchaného trestného činu,jeho následkom ako aj osobe samotného obžalovaného, pričom za takýto trest súd považuje trest
odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov. Súd pri ukladaní trestu tiež zohľadnil, že obžalovaný skutok
v prejednávanej trestnej veci spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci

rozsudok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 41T 88/2022, a teda podľa § 42 ods. 1
Trestného zákona ukladal súhrnný trest podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona, kedy pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona v jeho kvalifikovanej skutkovej
podstate odseku 2, ktorá je prísnejšia ako trestná sadzba prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže

podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za ktorú bol tento obžalovaný uznaný vinným v konaní
vedenom pod sp. zn. 41T 88/2022. Preto súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok
o treste uložený rozsudkom vo vyššie spomenutej trestnej veci, ako všetky rozhodnutia na tento výrok
obsahov nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Nakoľko ani jeden z obžalovaných nebol pred spáchaním trestného činu v prejednávanej trestnej veci vo

výkone trestu odňatia slobody, súd ich za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Nakoľko si poškodený do skončenia prípravného konania náhradu škody neuplatnil, súd o škode týmto

rozsudkom nerozhodoval.

Poučenie:

POUČENIE:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno
napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne

Krajský súd v Trenčíne.