Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Sas/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201542
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201542.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Sas/38/2024

2
1515

[Upútajte pozornosť čitateľa skvelým citátom z dokumentu alebo tento priestor využite na zdôraznenie
kľúčovej idey. Ak chcete toto textové pole umiestniť kamkoľvek na stranu, stačí ho presunúť myšou.]

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., štátna občianka SR, zast. Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom
Mickiewiczova 10, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o invalidný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.08.2018, takto

r o z h o d o l :

15Sas/38/2024
2
1515

[Upútajte pozornosť čitateľa skvelým citátom z dokumentu alebo tento priestor využite na zdôraznenie
kľúčovej idey. Ak chcete toto textové pole umiestniť kamkoľvek na stranu, stačí ho presunúť myšou.]

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

151

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X F. dňa 18.01.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Sociálna
poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) priznal žalobkyni od
26.06.2017 invalidný dôchodok v sume 276,20 Eur mesačne a zároveň podľa § 82 a § 293dx ZSP zvýšil
žalobkyni od 01.01.2018 invalidný dôchodok na sumu 280,30 Eur mesačne. V odôvodnení prvostupňový

orgánuviedol,žežalobkyňabolazainvalidnúuznanázdôvodupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá skutočnosť bola posúdená posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, pričom výsledok posúdenia je
uvedený v Lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo 04.10.2017. Prvostupňový orgán ďalejkonštatoval, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity získala 19 rokov a 309 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok. Poukázal na to, že rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63

ods. 6 ZSP ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok
- sú to kalendárne roky 1993 až 2016. Konštatoval, že pretože žalobkyňa získala náhradnú dobu
podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a preukázala dobu štúdia, ktorá sa
hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom roku 1993 122 dní, v kalendárnom roku 2001 254 dní, patrí
jej za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pričom úhrn osobných mzdových

bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 9,6706. Uviedol, že v rozhodujúcom
období žalobkyňa úhrnom získala 4687 dní dôchodkového poistenia, to znamená 12,8411 rokov
dôchodkového poistenia, pričom podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového
poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,7531 - hodnota priemerného
osobného mzdového bodu je 0,8025. Ďalej uviedol, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k
26.06.2017, žalobkyňa získala 7244 dní obdobia dôchodkového poistenia. Konštatoval, že žalobkyňa

dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a ZSP dosiahne dovŕšením 62 rokov a 76 dní, teda 23.04.2040,
pričom v období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získala 8337
dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 15581 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje
42,6877 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Uviedol, že dôchodkovú
hodnotu platnú v roku 2016, ktorá je 10,9930 Eur, upravil indexom určeným ako podiel priemernej

mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí
štvrťrokkalendárnehoroka2016,t.j.889,00Eur,apriemernejmzdyvhospodárstveSlovenskejrepubliky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2015, t.j. 861,00
Eur, a zaokrúhlil ju na štyri desatinné miesta nahor. Ďalej konštatoval, že aktuálna dôchodková hodnota
platná k 26.06.2017 je 11,3505 Eur, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2016 10,9930

Eur a indexu 1,03252032, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Uzavrel, že suma invalidného
dôchodku žalobkyne je 272,20 Eur mesačne a určil ju ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty
a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - priemerný osobný mzdový bod
0,8025 x 42,6877 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna

dôchodková hodnota 11,3505 x 70% = 272,20 Eur mesačne.

2. V odbornom posudku zo dňa 04.10.2017 posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky
Bratislava uviedol nasledovné: „39-ročná, vysokoškolsky vzdelaná, nezamestnaná, je posudzovaná
pre podozrenie na neurodegeneratívne ochorenie z okruhu spinocerebellárnej ataxie (typu MSA –

multiple system atrophy) pri MRI vyšetrením zistenej pokročilej atrofii cerebella a ponsu (MRI. Klinicky
sa stav prejavuje viacročnými poruchami rovnováhy na podklade centrálneho vestibulárneho syndrómu
a najmä postupným rozvojom organických zmien CNS, charakteristických pre demenciu. Aktuálnym
psychologickým vyšetrením sú zistené výrazné organické zmeny postihujúce predovšetkým zložku
novopamäte, pri stredne ťažkom stupni zníženia psychomotorického tempa a rozdelenia pozornosti.

Posudzovaná sa okrem toho lieči na hypotyreózu po subtotálnej strumektómii a pre bolesti krčnej
chrbtice s ľahkou poruchou statodynamiky. Uznávame ju za invalidnú s celkovou MPSVZČ 70% (60%
pre progredujúce organické zmeny CNS – horná hranica, +10% na ostatné posudkovo významné
choroby). Dátum vzniku invalidity určujeme od 26.06.2017, v zhode s psychologickým vyšetrením,
dokumentujúcim stredne ťažký stupeň organických zmien. Spätnému uznaniu invalidity od 16.10.2015

sme nevyhoveli, nakoľko v tom čase neboli dokumentované posudkovo závažné skutočnosti, ktoré
by podmienili priznanie MPSVZČ viac ako 40%.“ Posudkový lekár stanovil za rozhodujúce zdravotné
postihnutie podľa Kapitoly VI, oddielu A, položky 10, písm. b) prílohy č. 4 k ZSP - Choroby nervového
systému – postihnutie mozgu – zápalové choroby mozgu a miechy, neurodegeneratívne ochorenia,
polyradikuloneuritídy a polyneuropatie – stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 60%. Za iné zdravotné postihnutia zároveň podľa § 71 ods. 8
ZSP zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne celkovo zhodnotil na 70% tak, že žalobkyňa je invalidná podľa
ust. § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K pracovnej rekomandácii

uviedol, že žalobkyňa má obmedzené schopnosti, môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej
duševnej a telesnej záťaže, môže vykonávať prácu primeranú vzdelaniu na skrátený úväzok.3. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu včas odvolanie, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas
so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% a s posúdením jej
zdravotného stavu. Uviedla, že pri určení jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

potrebné prihliadnuť na záver psychiatra, ktorý úplne absentuje v odbornom posudku, podľa ktorého nie
je schopná žiadnej systematickej zárobkovej činnosti ani za zľahčených podmienok. Žiadala o opätovné
prehodnotenie jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o opätovné prehodnotenie
dátumu vzniku invalidity od 16.10.2015.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal
prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel
k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím G. XXX XXX XXXX X
zo dňa 08.08.2018 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2018.

5. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla skutočnosti, ktoré majú vyvracať tvrdenia žalobkyne
obsiahnuté v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedla, že na základe podaného odvolania
bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Bratislava dňa 26.03.2018, ktorý po vyhodnotení spisovej dokumentácie zotrval
na pôvodnom posudku, odvolaniu teda nevyhovel a kompletnú spisovú dokumentáciu predložil

posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave (ďalej
len „posudkový lekár ústredia“).

6. Konštatovala, že posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 01.08.2018
s nasledovným záverom: diagnostická hospitalizácia na neuropsychiatrickej klinike bola zrealizovaná

na odporúčanie psychiatra z diferenciálne diagnostických dôvodov, od 23. apríla do 18. mája 2018
(po podaní žiadosti o invalidný dôchodok a po posúdení zdravotného stavu). Klinicky bol u žalobkyne
v popredí anxiózno – depresívny syndróm na teréne akcentovanej osobnosti, bol prítomný len frustný
kognitívny deficit. Podľa údajov v prepúšťacej správe neurodegeneratívne ochorenie nebolo potvrdené
- vzhľadom na objektívny nález a anamnézu ťažkostí sa ani nepredpokladá rozvoj multisystémovej

atrofie. Vyslovená bola možnosť počínajúcej Alzheimerovej choroby, na potvrdenie diagnózy bola
odporúčaná ďalšia diagnostická metóda PET (pozitrónové emisné tomografické) vyšetrenie mozgu
vizamylom, ktoré bolo zrealizované dňa 29.05.2018 s výsledkom „nenachádzame patologickú
depozíciu veta – amyloidných plakov v mozgovej kôre, nález nie je charakteristický pre diagnózu
demencia Alzheimerovho typu“. V závere lekárskej správy bolo žalobkyni odporúčané pokračovanie

v diagnostickom procese (odporúčaním doplnenia biopsie svalu). Žalobkyňa na posúdenie predložila
urologické nálezy dokumentujúce občasnú inkontinenciu, ktoré nie sú dôvodom zmeny rozhodujúceho
zdravotného postihnutia, nemajú vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na diagnosticky nedoriešený stav, uznanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 70% je veľmi priaznivé hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu

žalobkyne. Ku kontrolnej lekárskej prehliadke, ktorá bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava určená na október 2018, bude potrebné predložiť ošetrujúcimi
odbornými lekármi jednoznačnejšie diagnostické závery. Záver prepúšťacej správy zistený tímom
odborných lekárov neuropsychiatrického oddelenia neodôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Konštatovala, že z uvedených dôvodov posudkový lekár ústredia nezmenil posudkový záver
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 04.10.2017
- celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 70% od 26.06.2017.
Uviedla, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely vzniku invalidity boli zohľadnené:
neurologické vyšetrenie zo dňa 9. septembra 2015, zo dňa 9. novembra 2015, zo dňa 24. júna 2016,

zo dňa 31. augusta 2017, z ORL vyšetrenia zo dňa 17. septembra 2015, z videonystagmografického
vyšetrenia zo dňa 1. októbra 2015, z genetického vyšetrenia zo dňa 7. júna 2016, z psychiatrického
vyšetrenia zo dňa 30. augusta 2017, z psychologického vyšetrenia zo dňa 26. júna 2017, z
endokrinologického vyšetrenia zo dňa 19. júna 2017 a k odvolaniu doložená prepúšťacia správa
z hospitalizácie na neuropsychiatrickej klinike od 23. apríla 2018 do 18. mája 2018 a následné

lekárske správy z ORL vyšetrenia zo dňa 25. mája 2018, z neurologického vyšetrenia zo dňa 4. júna
2018 a zo dňa 21. júna 2018 a novodoložené lekárske správy z urologických vyšetrení od 9. apríla
2018 do 24. júla 2018. Uviedla, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár
ústredia určil choroby nervového systému, postihnutie mozgu, zápalové choroby mozgu a miechy,neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie, stredne ťažké formy podľa
kapitoly VI, oddielu A, položky 10, písmena b) prílohy č. 4 k ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 % (z percentuálneho rozmedzia od 40% do 60%). Za iné zdravotné postihnutia

(organická depresívna porucha, vertebrogénny algický syndróm cervikálny, atrofia cerebella a ponsu
MRI, strumektómia) posudkový lekár ústredia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z. na celkových 70%. Konštatovala,
že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, teda

posudkový lekár ústredia vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určil na 70% od 26.06.2017; k pracovnej rekomandácii posudkový lekár
ústredia uviedol, že žalobkyňa má obmedzené schopnosti, môže vykonávať prácu len v prostredí bez
nadmernej psychickej a telesnej záťaže, podľa získaného vzdelania a pracovných skúseností, i na
skrátený pracovný úväzok.

7. Ďalej uviedla, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. ku dňu 26.06.2017 žalobkyňa
získala 7244 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na
invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku - dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a ZSP
dosiahne žalobkyňa dovŕšením 62 rokov a 76 dní, t.j. dňa 23.04.2040. Mala za to, že v období od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyňa získala 8337 dní, spolu s

obdobím dôchodkového poistenia 15581 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 42,6877 rokov
obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Uviedla, že hodnota priemerného osobného
mzdového bodu podľa § 63 ods. 4 písm. d) ZSP je 0,8025, pričom aktuálna dôchodková hodnota platná k
26.06.2017 je 11,3505 Eur. Uzavrela, že suma invalidného dôchodku žalobkyne je 272,20 Eur mesačne
a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s

pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť - priemerný osobný mzdový bod 0,8025 x 42,6877 rokov obdobia dôchodkového
poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 x 70% = 272,20
Eur mesačne. Poukázala aj na následné zákonné zvýšenia invalidného dôchodku žalobkyne (ako
v prvostupňovom rozhodnutí). Záverom uviedla, že žalobkyňa v rámci odvolacieho konania nepredložila

dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť prvostupňového rozhodnutia.

II.
Žaloba

8. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2018, sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovanej zo dňa 08.08.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.01.2018
a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo svojej žalobe vyslovuje
nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% a s posúdením
jej zdravotného stavu. Namieta, že posudkový lekár ústredia neprihliadol v odbornom posudku (zo

dňa 01.08.2018) na záver psychiatrického vyšetrenia zo dňa 30.08.2017 a na to, že nie je schopná
žiadnejsystematickejzárobkovejčinnostianizazľahčenýchpodmienok–zuvedenéhodôvodupovažuje
napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Čo sa týka dátumu vzniku invalidity, tak uviedla, že
tento by mal byť stanovený spätne k 16.10.2015, nakoľko už v tom čase podstúpila MRA vyšetrenie
mozgu, ktoré už v tom čase odhalilo veku neprimeranú atrofiu cerebella a ponsu – zároveň poukázala

na to, že A. H. I. v lekárskej správe zo dňa 30.08.2017 konštatuje, že jej demencia sa rozvíja
minimálne dva roky a progreduje, čiže táto porucha bola u nej jednoznačne prítomná v čase uvedeného
MRA vyšetrenia. Aj v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďže sa
žalovaná s jej námietkou vôbec nezaoberala a len stanovila vznik invalidity na dátum 26.06.2017, v
ktorý absolvovala psychologické vyšetrenie v KASPO, s.r.o., ZS Záporožská, Bratislava. Tvrdila, že

prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú ani len čiastočné zdôvodnenie, prečo
práve dátumom tohto vyšetrenia možno konštatovať vznik invalidity, resp. neobsahujú odpoveď na jej
legitímnu námietku, prečo dátum vzniku invalidity nie je stanovený na termín prvého MRA vyšetrenia
mozgu, kedy u nej boli prvýkrát spoľahlivo definované zdravotné komplikácie zapríčiňujúce jej pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadala nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenia účastníkov9. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.04.2019 navrhla žalovaná žalobu podľa ust. § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietnuť. Konštatovala, že nárok žalobkyne na invalidný dôchodok bol posúdený podľa
§ 70 ods. 1 a podľa § 71 ods. 1 ZSP. Mala za to, že posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný

stav žalobkyne dňa 01.08.2018 a z posudku vyplýva, že psychiatrické vyšetrenie zo dna 30.08.2017
zohľadnil a vyhodnotil - Psychiatrické vyšetrenie, UNB, pracovisko Kramáre zo dňa 30.08.2017:
„Žalobkyňa je psychiatricky liečená od apríla 2017 predtým psychiatricky neliečená. Cíti sa spomalená,
zistila, že sa nevie učiť, nevie si zorganizovať domáce práce, z poslednej práce ju prepustili pre
pomalosť a neschopnosť učiť sa nové postupy. Objektívne - je dochvíľna, upravená, odpovedá bez

latencie, reč pomalšia, dobre artikulovaná, miestami hľadá slová, kontakt je dobrý, orientovaná je
správne. Emotivita je plochšia, v.s. senzitívna, potláčaná, nálada anxiozne subdepresívna, afektivita
labilnejšia. Myslenie bradypsychické, koherentné, menej výpravné, bez paranoidity a bludov. Správanie
je bez agresie, psychomotorické tempo je celkovo významne spomalené. Žalobkyňa zvláda vykonať
jednoduchšie práce okolo domácnosti, vyžaduje pomoc pri vybavovaní na úradoch - nevie vypísať
žiadosť, nerozumie niektorým otázkam, vnímanie je bez porúch. Osobnosť žalobkyne je premorbídne

dobrediferencovaná,organickyzmenenávovšetkýchzložkách,incipientnedementná.Záver:Demencia
pri iných bližšie neurčených chorobách zatriedených inde. Stav sa rozvíja minimálne dva roky,
progreduje.“ Ďalej konštatovala, že posudkový lekár ústredia v posudku zo dňa 01.08.2018 ďalej
uvádza, že vzhľadom na diagnosticky nedoriešený stav žalobkyne, uznanie invalidity s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% je veľmi priaznivé hodnotenie dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu žalobkyne - ku kontrolnej lekárskej prehliadke, ktorá bola posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Bratislave určená na október 2018, bude potrebné
predložiť ošetrujúcimi odbornými lekármi jednoznačnejšie diagnostické závery. Zdôraznila, že záver
prepúšťacej správy zistený tímom odborných lekárov neuropsychiatrického oddelenia neodôvodňuje
zvýšeniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Ďalejuviedla,ženazákladekontrolnej

lekárskej prehliadky určenej na október 2018 bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne dňa
04.12.2018 s nasledovným záverom: „Žalobkyňa je poberateľka invalidného dôchodku od júna 2017 pre
podozrenie na neurodegeneratívne ochorenie z okruhu spinocerebellárnej ataxie (typu MSA- multiple
system atrophy) pri MRI vyšetrením zistenej pokročilej atrofii cerebella a ponsu (MRI). Klinicky sa
stav prejavuje viacročnými poruchami rovnováhy na podklade centrálneho vestibulárneho syndrómu a

najmä postupným rozvojom organických zmien CNS, charakteristických pre demenciu. Psychologickým
vyšetrením v čase uznania invalidity boli zistené výrazné organické zmeny postihujúce predovšetkým
zložku novopamäte, pri stredne ťažkom stupni zníženia psychomotorického tempa a rozdelenia
pozornosti. Žalobkyňa sa okrem toho lieči na hypotyreózu po subtotálnej strumektómii a pre bolesti
krčnej chrbtice s ľahkou poruchou statodynamiky. Je uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% (60% pre progredujúce organické zmeny CNS, horná
hranica +10% za ostatné posudkovo významné iné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.). Od posledného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v rámci
odvolacieho konania nedošlo klinicky k posudkovo významnej zmene, ani psychologické vyšetrenie
nepotvrdilo výraznejšiu zmenu oproti vyšetreniu z roku 2017 a 2018.“ Zdôraznila, že z uvedeného

vyplýva, že ani pri poslednom posúdení zdravotného stavu žalobkyne vykonaného posudkovým lekárom
sociálneho poistenia dňa 04.12.2018 na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na október 2018
nenastala zmena. K námietke žalobkyne uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v

§ 153 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Uviedla, že pochybnosti
žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje za neodôvodnené,
vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových
zistení a záverov prijatých v konaní. Konštatovala, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne

totožné s prvostupňovým rozhodnutím. Mala za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne
a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné
a správne. Nariadenie pojednávania nežiadala.

10. Dňa 10.05.2021 doručila žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej uviedla, že trvá na nesúhlase

so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% a s posúdením jej
zdravotného stavu. Tvrdila, že jej zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať pracovnú činnosť, trpí
kognitívnou poruchou ťažkého stupňa a inými ťažkosťami, ktoré jej zabraňujú sústrediť sa. Poukázala
na to, že z lekárskej správy A. A. J. – neurológ zo dňa 19.03.2021 vyplýva, že nie je schopná žiadnejtrvalej a systematickej zárobkovej činnosti ani za zľahčených podmienok. Tvrdila, že má stanovenú
diagnózu a nastavenú terapiu a liečbu, ktorá spôsobuje 100% mieru poklesu schopnosti venovať sa
akejkoľvek zárobkovej činnosti a okrem uvedeného spozorovala zhoršenú pamäť a má problém s

organizáciou práce i voľného času. Konštatovala, že počas dňa stráca rovnováhu a častokrát sa musí
pridržiavať okolitých predmetov, pričom okrem nervových ťažkostí zaznamenáva aj fyzické ťažkosti,
ktorými sú najmä bolesť hlavy spojená s búšením v ušiach a zhoršeným zrakom, tŕpnutie končatín a
mravčenie, problém s prehĺtaním a dýchavičnosťou. Uviedla, že je neprimerane unavená bez ohľadu
na aktivity, ktoré vykonáva a bežné činnosti či situácie pre ňu spôsobujú nadmernú stresovú záťaž.

Konštatovala, že tieto príznaky uviedla jednak ošetrujúcemu lekárovi neurológovi a taktiež aj svojmu
právnemu zástupcovi. Uviedla, že tento stav jej nielen že neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť,
ale zároveň jej znemožňuje žiť plnohodnotne aj v súkromnej sfére. Konštatovala, že má adresu trvalého
pobytu síce v Bratislave, ale dlhodobo sa zdržiava na Záhorí a trávi čas na dvore v pokoji. Bola toho
názoru, že žalovaná sa s jej námietkami nevysporiadala a ani ich nijako nevyvrátila. Poukázala na svoju
absenciu možnosti vykonávať pracovnú činnosť, ktorú konštatovala A. I. v roku 2017 a následne to

potvrdila aj A. J. v lekárskej správe zo dňa 19.03.2021. Tvrdila, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne
musí vychádzať aj z jej zdravotnej dokumentácie a nemôže odignorovať názory neurológa a psychiatra
na jej schopnosť vykonávať prácu. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že ide o jej subjektívne pocity.
Tvrdila, že jej zdravotný stav je preukázateľne v štádiu, ktorý jej neumožňuje vykonávať systematicky
pracovnú činnosť a konanie žalovanej považuje za snahu znížiť náklady. Uviedla, že nemá inú možnosť

príjmu ako prostredníctvom invalidného dôchodku.

11. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.02.2024 uviedla, že na základe novej žiadosti žalobkyne bol
opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Bratislava dňa 28.10.2021 s nasledovným záverom: „Účastníčka konania je

invalidná od 26. júna 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% na
neuropsychiatrickú diagnózu, t. č. posudzovaná na základe podnetu o prehodnotenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z anamnézy: dispenzarizovaná neurológom ako suspektné
neurodegeneratívne ochorenie z okruhu spinocerebellárnych ataxií, na MR má verifikovanú pokročilú
atrofiu cerebella a ponsu, klinicky neistota pri chôdzi I, II. Okrem toho pre degradáciu kognitívnych

a úsudkových funkcií je sledovaná a liečená psychiatricky - podľa záveru psychiatrického vyšetrenia
zo 09/2021 sa jedná o FOO.O Demenciu pri Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom, stav
progreduje. Účastníčka konania dokladá aj psychologické vyšetrenie z 07/2021 so záverom osobnosť
organicky zmenená, mnestické funkcie defektne, ťažký kognitívny deficit, konkrétne krátkodobá
auditívna pamäť má subnormný rozsah, sťažené je asociačné učenie, schopnosť distribuovať pozornosť

medzi viacero predmetov sa nachádza v pásme až ťažkého poškodenia. Posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky skonštatoval zhoršenie stavu, jedná sa o organické poškodenie
psychických funkcií, už ťažkého stupňa, stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 75%, dátum zmeny od 22. júla 2021 v zhode s psychologickým nálezom.“
Konštatovala, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil organický

psychosyndróm (organická efektívna porucha, organicky zmenená osobnosť, ťažký kognitívny deficit)
a teda ochorenie podľa prílohy č. 4 k ZSP zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy
správania, položky 1 - organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický
psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri Creutzfeldtvej
- Jakobovej chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.), písmena b) - ťažké poruchy (ťažká demencia),

ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% (z rozpätia 50% -
80%). Ďalej uviedla, že za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia nezvýšil
percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení
zákona č. 310/2006 Z.z. Konštatovala, že príslušný posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosťžalobkynena75%od22.07.2021vporovnanísozdravoufyzickouosobou.

Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie vydala na základe predmetnej novej žiadosti žalobkyne
dňa 07.12.2021 rozhodnutie č. 785 207 6166 0 - I., ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx ZSP
zvýšila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 22.07.2021 na sumu 449,60 Eur mesačne - zároveň
Sociálna poisťovňa, ústredie predmetným rozhodnutím podľa § 82 ZSP žalobkyni od 01.01.2022 zvýšila
invalidný dôchodok na sumu 506,10 Eur mesačne.

12. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 07.12.2021 vyplýva, že
pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť od 22.07.2021 je viac ako 70% - dlhodobo
nepriaznivýzdravotnýstavapoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťbolposúdenýposudkovýmlekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a výsledok jeho posúdenia je
uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 28.10.2021 - nárok na invalidný dôchodok
žalobkyni vznikol 26.06.2017.

13. Následne na základe podnetu (zo dňa 03.10.2023) bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 28.02.2024
s nasledovným záverom: „Účastníčka konania je invalidná od 26. júna 2017 s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% na neuropsychiatrickú diagnózu, od 22.7.2021 zmena

MPSVZČ na 75%, t. č. posudzovaná na základe riadnej KLP. Z anamnézy: v liečbe psychiatra pre
deterioráciu kognitívnych a úsudkových funkcií pri Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom, ďalej
dispenzarizovaná neurológom ako v.s. neurodegeneratívne ochorenie z okruhu spinocerebellárnych
ataxií, na MR má verifikovanú pokročilú atrofiu cerebella a ponsu, klinicky neistota pri chôdzi I, II. Podľa
psychologického vyšetrenia je osobnosť organicky zmenená, mnestické funkcie sú defektné. Menovaná
naďalej nie je schopná žiadnej systematickej zárobkovej činnosti ani za zľahčených podmienok. Stav

progreduje. Vyžaduje dohľad a pomoc druhej osoby aj pri niektorých bežných denných aktivitách.
MPSVZČ 75% naďalej. KLP o 5 rokov.“ Príslušný posudkový lekár stanovil za rozhodujúce zdravotné
postihnutie podľa Kapitoly V, položky 1, písm. b) prílohy č. 4 k ZSP – Dušené choroby a poruchy
správania–Organickéduševnéporuchy,poruchyintelektu,emotivity,afektivity–ťažképoruchy,smierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Za iné zdravotné postihnutia nezvýšil mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobkyne celkovo teda zhodnotil na 75% tak, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa ust. § 71
ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

IV.
Predchádzajúce rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave a rozhodnutie kasačného súdu
14. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-6Sa/83/2018 – 80 zo dňa 07.03.2024 postupom podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správnu žalobu žalobkyne
ako nedôvodnú zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení predmetného

rozsudku uviedol, že žalovaná pri posudzovaní vzniku invalidity žalobkyne postupovala správne a
správne aplikovala ustanovenia ZSP - v postupe žalovanej nezistil žiadne pochybenie. Mal za to, že
výška invalidného dôchodku žalobkyne, ako aj dátum vzniku invalidity boli žalovanou určené správne.
Bol toho názoru, že žalovaná dospela k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodila aj správny
právny záver, čo následne potvrdili aj neskôr vyhotovené odborné posudky o invalidite žalobkyne a

rozhodnutie zo dňa 07.12.2021, ktorým bolo vyhovené žalobkyni, pokiaľ ide o výšku miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

15. Proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6Sa/83/2018 – 80 zo dňa 07.03.2024 podala
žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a žiadala, aby kasačný súd predmetný rozsudok

Správneho súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod kasačnej sťažnosti
označila ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a ustanovenie
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).

Konkrétne namietala nedostatočné zohľadnenie ňou do dávkového konania doložených lekárskych
správ, z ktorých vyplýva vyššia percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
než aká bola stanovená zo strany posudkových lekárov.

16. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 13.06.2024 s tým, že námietky

žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Mala za to, že správny súd
správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Bola toho názoru,
že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi
predpismi,pričomposudkovílekárisvojezáverydostatočneodôvodniliavosvojichzáverochsazhodujú.
Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 28.06.2024 na vedomie.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/79/2024 zo dňa 28.08.2024
rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6Sa/83/2018 – 80 zo dňa 07.03.2024 zrušil a vecvrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v odôvodnení okrem iného taktiež uviedol, že:
„28. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by príslušný posudkový spis bol k nemu pripojený; nevyplýva

to ani z prehľadu obsahu administratívneho spisu. Rovnako zo súdneho spisu nevyplýva, že by si ho
bol správny súd dodatočne vyžiadal. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že k súdnemu spisu bol dňa
15. apríla 2019 pripojený iba dávkový spis (č. l. 29 súdneho spisu). Pokiaľ potom správny súd nemal
k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví lekári postupovali v
súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené

účastníkomkonania.Súduvtakomprípadechýbajúzákladnéinformácieorozhodujúcichskutočnostiach
majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. ... .
30. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd má za to, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku správneho súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru.
34. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu zabezpečiť posudkový spis, opätovne sa vecou

dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť
zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového
správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.
35. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).“

V.
Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.
21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
23. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

24. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
25. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018 (ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

28. Podľa § 71 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.29. Podľa § 71 ods. 2 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

30. Podľa § 71 ods. 3 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový

dôchodok podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 71 ods. 4 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
32. Podľa § 71 ods. 5 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
33. Podľa § 71 ods. 6 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.
34. Podľa § 71 ods. 7 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

35. Podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
36. Podľa § 71 ods. 9 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,

určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
37. Podľa § 73 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, suma invalidného dôchodku poistenca,
ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku

nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.
38. Podľa § 153 ods. 5 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
39. Podľa § 153 ods. 8 ZSP v znení účinnom ku dňu 08.08.2018, posudkový lekár pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore.

VI.
Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom

Právne posúdenie

40. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov

uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkonsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

41.PredmetnávecbolapôvodneiniciovanánaKrajskomsúdevBratislave(od1.júna2023jenakonanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave) a následne prejednávaná a rozhodnutá Správnym súdom
v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou BA-6Sa/83/2018. Po vrátení veci Najvyšším správnym
súdom Slovenskej republiky vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa,
ktorý o nej rozhodol pod spisovou značkou 15Sas/38/2024.

42. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13
ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu

veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa
21. januára 2025 za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich
písomných podaniach.
43. Úlohou správneho súdu bolo opätovne preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej

(generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.08.2018, ktorým žalovaná zamietla
odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.01.2018 prvostupňového orgánu vo veci priznania invalidného dôchodku. Uvedeným prvostupňovým
rozhodnutím prvostupňový orgán podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr ZSP žalobkyni priznal
invalidnýdôchodokod26.06.2017vsume276,20Eurmesačne-súčasneod01.01.2018zvýšilžalobkyni

invalidný dôchodok na sumu 280,30 Eur mesačne.
44. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že v odbornom posudku zo dňa 04.10.2017 posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava (ďalej len „posudkový lekár pobočky“) určil za rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobkyne podľa Kapitoly VI, oddielu A, položky 10, písm. b) prílohy č. 4
k ZSP - Choroby nervového systému – postihnutie mozgu – zápalové choroby mozgu a miechy,

neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie – stredne ťažké formy, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% - za iné zdravotné postihnutia zároveň podľa
§ 71 ods. 8 ZSP zvýšil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 10%.
Posudkový lekár pobočky teda mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť
celkovo zhodnotil na 70% tak, že žalobkyňa je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K pracovnej rekomandácii posudkový lekár pobočky uviedol, že
žalobkyňa má obmedzené schopnosti, môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej duševnej
a telesnej záťaže, môže vykonávať prácu primeranú vzdelaniu na skrátený úväzok. Posudkový lekár
pobočky taktiež konštatoval, že žalobkyňa bola posudzovaná pre podozrenie na neurodegeneratívne

ochorenie z okruhu spinocerebellárnej ataxie (typu MSA – multiple system atrophy), pričom pri MRI
vyšetrení bola u žalobkyne zistená pokročilá atrofia cerebella a ponsu; ďalej uviedol, že psychologickým
vyšetrením boli zistené výrazné organické zmeny postihujúce predovšetkým zložku novopamäte,
pri stredne ťažkom stupni zníženia psychomotorického tempa a rozdelenia pozornosti a aj to, že
žalobkyňa sa okrem toho lieči na hypotyreózu po subtotálnej strumektómii a pre bolesti krčnej chrbtice

s ľahkou poruchou statodynamiky. Posudkový lekár pobočky uznal žalobkyňu za invalidnú s celkovou
MPSVZČ 70% (60% pre progredujúce organické zmeny CNS – horná hranica, +10% na ostatné
posudkovo významné choroby); dátum vzniku invalidity žalobkyne určil od 26.06.2017, a to v zhode
s psychologickým vyšetrením dokumentujúcim stredne ťažký stupeň organických zmien. Posudkový
lekár pobočky spätnému uznaniu invalidity od 16.10.2015 nevyhovel, nakoľko v tom čase neboli

dokumentované posudkovo závažné skutočnosti, ktoré by podmienili priznanie MPSVZČ viac ako 40%.
45. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že na základe podaného odvolania žalobkyne
bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky dňa 26.03.2018, ktorý po
vyhodnotení spisovej dokumentácie zotrval na pôvodnom posudku (zo dňa 04.10.2017), odvolaniu
nevyhovel a kompletnú spisovú dokumentáciu predložil posudkovému lekárovi ústredia. Posudkový

lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 01.08.2018, pričom ponechal pôvodný posudkový
záver posudkového lekára pobočky. Posudkový lekár ústredia za rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobkyne určil choroby nervového systému, postihnutie mozgu, zápalové choroby mozgu a miechy,
neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie, stredne ťažké formy podľakapitoly VI, oddielu A, položky 10, písmena b) prílohy č. 4 k ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 % (z percentuálneho rozmedzia od 40% do 60%) - za iné zdravotné postihnutia
(organická depresívna porucha, vertebrogénny algický syndróm cervikálny, atrofia cerebella a ponsu

MRI, strumektómia) posudkový lekár ústredia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z. na celkových 70%. K pracovnej
rekomandácii posudkový lekár ústredia uviedol, že žalobkyňa má obmedzené schopnosti, môže
vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej psychickej a telesnej záťaže, podľa získaného vzdelania
a pracovných skúseností, i na skrátený pracovný úväzok. Posudkový lekár ústredia konštatoval, že

diagnostická hospitalizácia žalobkyne na neuropsychiatrickej klinike bola zrealizovaná na odporúčanie
psychiatra z diferenciálne diagnostických dôvodov od 23.04. do 18.05.2018 (po podaní žiadosti o
invalidný dôchodok a po posúdení zdravotného stavu žalobkyne). Posudkový lekár ústredia uviedol, že
klinicky bol u žalobkyne v popredí anxiózno – depresívny syndróm na teréne akcentovanej osobnosti,
bol prítomný len frustný kognitívny deficit - podľa údajov v prepúšťacej správe neurodegeneratívne
ochorenie nebolo potvrdené, pričom vzhľadom na objektívny nález a anamnézu ťažkostí sa ani

nepredpokladá rozvoj multisystémovej atrofie. Ďalej posudkový lekár ústredia konštatoval, že bola
vyslovená možnosť počínajúcej Alzheimerovej choroby, na potvrdenie diagnózy bola odporúčaná ďalšia
diagnostická metóda PET (pozitrónové emisné tomografické) vyšetrenie mozgu vizamylom, ktoré bolo
zrealizované dňa 29.05.2018 s výsledkom „nenachádzame patologickú depozíciu veta – amyloidných
plakov v mozgovej kôre, nález nie je charakteristický pre diagnózu demencia Alzheimerovho typu“;

žalobkyni bolo odporúčané pokračovanie v diagnostickom procese (odporúčaním doplnenia biopsie
svalu). Posudkový lekár ústredia ďalej konštatoval, že žalobkyňa na posúdenie predložila urologické
nálezy dokumentujúce občasnú inkontinenciu, ktoré nie sú dôvodom zmeny rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobkyne - nemajú vplyv na MPSVZČ. Posudkový lekár ústredia uzavrel, že vzhľadom
na diagnosticky nedoriešený stav, uznanie invalidity žalobkyne s MPSVZČ 70% je veľmi priaznivé

hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne; zároveň uviedol, že ku kontrolnej
lekárskej prehliadke, ktorá bola posudkovým lekárom pobočky určená na október 2018, bude potrebné
predložiťošetrujúcimiodbornýmilekármijednoznačnejšiediagnostickézávery,pričomzáverprepúšťacej
správy zistený tímom odborných lekárov neuropsychiatrického oddelenia neodôvodňuje u žalobkyne
zvýšenie MPSVZČ.

46. Z administratívneho spisu je taktiež zrejmé, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne boli
zohľadnené nasledovné lekárske správy: neurologické vyšetrenie zo dňa 9. septembra 2015, zo dňa 9.
novembra 2015, zo dňa 24. júna 2016, zo dňa 31. augusta 2017, z ORL vyšetrenia zo dňa 17. septembra
2015, z videonystagmografického vyšetrenia zo dňa 1. októbra 2015, z genetického vyšetrenia zo dňa 7.
júna 2016, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 30. augusta 2017, z psychologického vyšetrenia zo dňa

26. júna 2017, z endokrinologického vyšetrenia zo dňa 19. júna 2017 a k odvolaniu doložená prepúšťacia
správa z hospitalizácie na neuropsychiatrickej klinike od 23. apríla 2018 do 18. mája 2018 a následné
lekárske správy z ORL vyšetrenia zo dňa 25. mája 2018, z neurologického vyšetrenia zo dňa 4. júna
2018 a zo dňa 21. júna 2018 a novodoložené lekárske správy z urologických vyšetrení od 9. apríla 2018
do 24. júla 2018.

47. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že na základe novej žiadosti žalobkyne bol
opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Bratislava dňa 28.10.2021 s nasledovným záverom: „Účastníčka konania je
invalidná od 26. júna 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% na
neuropsychiatrickú diagnózu, t. č. posudzovaná na základe podnetu o prehodnotenie miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z anamnézy: dispenzarizovaná neurológom ako suspektné
neurodegeneratívne ochorenie z okruhu spinocerebellárnych ataxií, na MR má verifikovanú pokročilú
atrofiu cerebella a ponsu, klinicky neistota pri chôdzi I, II. Okrem toho pre degradáciu kognitívnych
a úsudkových funkcií je sledovaná a liečená psychiatricky - podľa záveru psychiatrického vyšetrenia
zo 09/2021 sa jedná o FOO.O Demenciu pri Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom, stav

progreduje. Účastníčka konania dokladá aj psychologické vyšetrenie z 07/2021 so záverom osobnosť
organicky zmenená, mnestické funkcie defektne, ťažký kognitívny deficit, konkrétne krátkodobá
auditívna pamäť má subnormný rozsah, sťažené je asociačné učenie, schopnosť distribuovať pozornosť
medzi viacero predmetov sa nachádza v pásme až ťažkého poškodenia. Posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky skonštatoval zhoršenie stavu, jedná sa o organické poškodenie

psychických funkcií, už ťažkého stupňa, stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 75%, dátum zmeny od 22. júla 2021 v zhode s psychologickým nálezom.“ Za
rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne príslušný posudkový lekár určil organický psychosyndróm
(organická efektívna porucha, organicky zmenená osobnosť, ťažký kognitívny deficit) a teda ochoreniepodľa prílohy č. 4 k ZSP zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky
1 - organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm,
perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri Creutzfeldtvej - Jakobovej

chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.), písmena b) - ťažké poruchy (ťažká demencia), ktorému
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% (z rozpätia 50% - 80%); za
iné zdravotné postihnutia príslušný posudkový lekár nezvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Príslušný
posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 75% od

22.07.2021 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna
poisťovňa, ústredie vydala na základe predmetnej novej žiadosti žalobkyne dňa 07.12.2021 rozhodnutie
č. XXX XXX XXXX X - K., ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx ZSP zvýšila žalobkyni
sumu invalidného dôchodku od 22.07.2021 na sumu 449,60 Eur mesačne - zároveň Sociálna poisťovňa,
ústredie predmetným rozhodnutím podľa § 82 ZSP žalobkyni od 01.01.2022 zvýšila invalidný dôchodok
na sumu 506,10 Eur mesačne.

48. Z administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia
č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 07.12.2021 vyplýva, že pokles schopnosti žalobkyne vykonávať
zárobkovú činnosť od 22.07.2021 je viac ako 70% - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe -

odbornomposudkuoinvaliditez28.10.2021-nároknainvalidnýdôchodokžalobkynivznikol26.06.2017.
49. Z administratívneho spisu správny súd zistil aj to, že na základe podnetu (zo dňa 03.10.2023)
bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Bratislava dňa 28.02.2024 s nasledovným záverom: „Účastníčka konania je
invalidná od 26. júna 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% na

neuropsychiatrickú diagnózu, od 22.7.2021 zmena MPSVZČ na 75%, t. č. posudzovaná na základe
riadnej KLP. Z anamnézy: v liečbe psychiatra pre deterioráciu kognitívnych a úsudkových funkcií
pri Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom, ďalej dispenzarizovaná neurológom ako v.s.
neurodegeneratívne ochorenie z okruhu spinocerebellárnych ataxií, na MR má verifikovanú pokročilú
atrofiu cerebella a ponsu, klinicky neistota pri chôdzi I, II. Podľa psychologického vyšetrenia je

osobnosť organicky zmenená, mnestické funkcie sú defektné. Menovaná naďalej nie je schopná žiadnej
systematickej zárobkovej činnosti ani za zľahčených podmienok. Stav progreduje. Vyžaduje dohľad
a pomoc druhej osoby aj pri niektorých bežných denných aktivitách. MPSVZČ 75% naďalej. KLP o 5
rokov.“ Príslušný posudkový lekár stanovil za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Kapitoly V,
položky 1, písm. b) prílohy č. 4 k ZSP – Dušené choroby a poruchy správania – Organické duševné

poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity – ťažké poruchy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 75%. Za iné zdravotné postihnutia nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne celkovo teda
zhodnotil na 75% tak, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
50. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bola výlučne otázka týkajúca sa
posudzovania zdravotného stavu žalobkyne, a to predovšetkým ustálenia percentuálnej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež aj určenia dátumu vzniku invalidity žalobkyne. Správny
súd sa preto zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností.

51. Žalobkyňa namietala, že dátum vzniku invalidity by mal byť stanovený spätne k 16.10.2015, nakoľko
už v tom čase podstúpila MRA vyšetrenie mozgu, ktoré už v tom čase odhalilo veku neprimeranú
atrofiu cerebella a ponsu. Zároveň poukázala na to, že A. H. I. v lekárskej správe zo dňa 30.08.2017
konštatuje, že jej demencia sa rozvíja minimálne dva roky a progreduje, čiže táto porucha bola u
nej jednoznačne prítomná v čase vyššie uvedeného MRA vyšetrenia a že dátum vzniku invalidity je

nedostatočne odôvodnený – v tejto súvislosti namietala aj to, že pri posudzovaní jej zdravotného stavu
bolo potrebné prihliadnuť na závery „Psychiatrického vyšetrenia pre posudkové účely“ vykonaného
dňa 30.08.2017 A. H. I., podľa ktorého „nie je schopná žiadnej systematickej zárobkovej činnosti ani
za zľahčených podmienok“. V súvislosti s uvedeným poukázala taktiež na lekársku správu A. A. J.
(neurológ) zo dňa 19.03.2021, podľa ktorej nie je schopná žiadnej trvalej a systematickej zárobkovej

činnosti ani za zľahčených podmienok a predložila súdu ďalšie lekárske správy z roku 2023.
52. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým
aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na
ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav apracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti
pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej

pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je,
alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z.

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo.

53. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený príslušnými
posudkovými lekármi celkovo už päťkrát a vždy s rovnakým záverom (žalobkyňa je invalidná
od 26.06.2017; do vydania napadnutého rozhodnutia nebol žiadny dôvod na zvýšenie MPSVZČ
u žalobkyne - určenie vyššej MPSVZČ u žalobkyne bolo opodstatnené až od 22.07.2021), pričom
nemá pochybnosti o správnosti odborných posudkov zo dňa 04.10.2017, zo dňa 26.03.2018, zo dňa

01.08.2018, ako aj zo dňa 28.10.2021 a zo dňa 28.04.2024, u ktorých ani nevzhliadol a nedetegoval
žiadne známky arbitrárnosti, či vnútornej nekonzistentnosti.
54. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že invaliditu je možné určiť až pri
dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave (§ 71 ods. 1 ZSP), ktorý má trvať dlhšie ako jeden
rok (§ 71 ods. 2 ZSP). V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie na

predmetné ustanovenia ZSP odkazuje, pričom žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dôsledne vysvetľuje, že dňa 16.10.2015 bola zistená neprimeraná atrofia cerebella a ponsu a bolo
vyslovené (zatiaľ iba) podozrenie na neurodegeneratívne ochorenie; kontrolné MR vyšetrenie mozgu
zo dňa 07.07.2017 bolo bez zmien oproti predchádzajúcemu nálezu a ani k dátumu 07.07.2017
posudkoví lekári nekonštatovali vznik invalidity na základe neprimeranej atrofie cerebella a ponsu

a podozrenia na neurodegeneratívne ochorenia. Ďalej je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovanou taktiež uvedené, že až psychologickým vyšetrením zo dňa 26.06.2017 bola u žalobkyne
preukázaná premorbídne diferencovaná osobnosť, výraznejšie organické zmeny postihujúce zložku
novopamäte, psychomotorické tempo a pozornosť a bolo vyslovené (opäť len) podozrenie na demenciu,
pričom podľa údajov z prepúšťacej správy z hospitalizácie od 23.04. do 18.05.2018 neurodegeneratívne

ochorenie nebolo potvrdené.
55. Správny súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že nie je pravdou, že by sa žalovaná,
respektíve posudkový lekár ústredia, nevysporiadal so žalobkyňou predloženým psychiatrickým
vyšetrením zo dňa 30.08.2017 (UNB pracovisko Kramáre), nakoľko v odbornom lekárskom posudku
zo dňa 01.08.2018 posudkového lekára ústredia je jasne a zreteľne uvedené, že žalobkyňa: „Zvláda

vykonať jednoduchšie práce okolo domácnosti, vyžaduje pomoc pri vybavovaní na úradoch - nevie
vypísať žiadosť, organicky zmenená vo všetkých zložkách, incipientne dementná. Záver: Demencia pri
iných bližšie neurčených chorobách zatriedených inde, Stav sa rozvíja minimálne 2 roky, progreduje.“
– k uvedenému posudkový lekár taktiež konštatoval, že vzhľadom na diagnosticky nedoriešený stav
žalobkyne, uznanie invalidity s MPSVZČ 70% je veľmi priaznivé hodnotenie dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu žalobkyne a zdôraznil, že ku kontrolnej prehliadke určenej na október 2018
bude potrebné predložiť ošetrujúcimi odbornými lekármi jednoznačnejšie diagnostické závery. Záver
prepúšťacej správy zistený tímom odborných lekárov neuropsychiatrického oddelenia neodôvodňuje
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd v tejto súvislosti
uvádza, že je úplne pochopiteľné, že posudkový lekár ústredia vo svojom odbornom posudku zo dňa

01.08.2018 uprednostnil prepúšťaciu správu z hospitalizácie, ktorá bola vypracovaná tímom odborných
lekárov neuropsychiatrického oddelenia pred záverom ambulantného psychiatrického vyšetrenia zo dňa
30.08.2017 na ktoré poukazovala žalobkyňa a to zo zrejmých dôvodov, keď v prípade posudzovania
a vyhodnocovania zdravotného stavu žalobkyne tímom odborných lekárov neuropsychiatrickéhooddelenia išlo o neskoršie posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, pričom ústavná lekárska
starostlivosť viacerých odborných lekárov umožňuje komplexnejšie zhodnotenie zdravotného stavu
žalobkyne ako ambulantné vyšetrenie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd

za to, že žalovaná hoci stručne, no zrozumiteľne vysvetlila, že invalidita s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 70% žalobkyni vznikla až od 26.06.2017. Správny súd zdôrazňuje,
že v predmetnej veci žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala opodstatnenosť svojich tvrdení
o existencii jej invalidity k 16.10.2015 (nevyplývalo to ani z predložených lekárskych správ, ani to
nebolo ustálené na základe odborných poznatkov), čo napokon potvrdzujú aj neskôr vydané ďalšie

odborné lekárske posudky príslušných posudkových lekárov o invalidite žalobkyne zo dňa 28.10.2021
a 28.04.2024, podľa ktorých k určeniu vyššej MPSVZČ v rozsahu 75% došlo až od 22.07.2021, pričom
invalidná bola žalobkyňa od 26.06.2017.
56. Správny súd taktiež poukazuje na to, že podľa § 184 ZSP sa dávkové konanie (teda aj konanie vo
veci invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby s tým, že je to v prvom
rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky podklady (v tomto zmysle lekárske

správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré následne posudkový lekár sociálneho
poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zodpovednosť za ich nepredloženie nemožno
prenášať na správny orgán. Správny súd žalobkyni v tejto súvislosti taktiež oznamuje, že nemôže
preskúmavať lekárske správy s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia, teda s dátumom po
08.08.2018 – na to, aby takéto lekárske správy mohli byť v budúcnosti preskúmavané správnym súdom,

musela by žalobkyňa podať novú žiadosť o invalidný dôchodok a k predmetnej novej žiadosti spomínané
lekárske správy priložiť (uvedené síce žalobkyňa napokon po vydaní napadnutého rozhodnutia aj
urobila, teda iniciovala nové konanie - podala novú žiadosť o invalidný dôchodok ku ktorej priložila aj
nové lekárske správy s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia, no ani tie neboli vyhodnotené
tak, že by odôvodňovali vznik invalidity žalobkyne k 16.10.2015, pričom zvýšenie MPSVZČ u žalobkyne

bolo opodstatnené až od 22.07.2021, teda omnoho neskôr, po vydaní napadnutého rozhodnutia). V tejto
súvislosti správny súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax, a to napríklad na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/144/2022 zo dňa 16.08.2023 podľa
ktorého: „ak sa vychádza z dôkazu, ktorý nebol žalobcom predložený do administratívneho konania
a ďalších vyšetrení, ktoré boli vykonané až po vydaní lekárskeho posudku druhého stupňa, resp. po

právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí, takýto dôkaz, vrátane podkladových vyšetrení, v zmysle §
135 SSP v správnom súdnom konaní nie je prípustný a nemožno naň prihliadať. Pokiaľ lekárske nálezy
neexistovali, resp. neboli žalovanému predložené v čase vydania resp. právoplatnosti preskúmavaných
rozhodnutí, potom na ne objektívne žalovaný nemohol prihliadnuť ani vo svojom lekárskom posudku.“
57. K nedostatočnému odôvodneniu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu

Českej republiky sp. zn. 2Ads 27/2003, v zmysle ktorého sa za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov nepovažuje rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti
– v zásade rovnaký právny názor zastáva aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napr.
v rozhodnutiach sp. zn. 7Sžsk/33/2019 a sp. zn. 7Sžsk/211/2019.
58. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že v prejednávanej veci

posudkoví lekári sa podrobne zaoberali každou predloženou lekárskou správou žalobkyne, pričom ju aj
dôsledne vyhodnocovali jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a teda daný skutkový stav veci
(zdravotný stav žalobkyne) zistili dostatočne.
59. Správny súd má za to, že medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory,
pričom predmetné odborné lekárske posudky posudkových lekárov považoval za logické a presvedčivo

objasňujúce závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne a o určenej miere poklesu jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia). Žalobkyňa ani po zrušení predchádzajúceho rozsudku Správneho súdu v
Bratislave neprezentovala v konaní žiadne nové skutočnosti.
60. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje
predpísanénáležitosti–výrokobsahujerozhodnutievovecisuvedenímustanoveniaprávnehopredpisu;
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je riadne opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené
skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok napadnutého rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov,
na ktorých základe bolo rozhodnuté.

61. Žalovaná pri posudzovaní vzniku invalidity žalobkyne postupovala správne, správne aplikovala
ustanovenia ZSP - zákony Slovenskej republiky žalovanej neumožňujú určenie skoršieho dátumu vzniku
invalidity, akého sa žalobkyňa domáha. Správny súd nezistil v postupe žalovanej nedodržanie zákona.
Žalovaná zákonnosť v konaní neporušila, nakoľko jej závery nie je možné vyhodnotiť inak ako súladnés ustanoveniami ZSP; výška invalidného dôchodku žalobkyne, ako aj dátum vzniku invalidity žalobkyne
boli v napadnutom rozhodnutí určené správne.
62. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že žalovaná, ako aj prvostupňový orgán,

dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím aj riadne a dostatočným spôsobom odôvodnili, a preto správny súd
nezistil žiaden dôvod ich nezákonnosti. Správny súd teda dospel k záveru, že správna žaloba nie je
dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
63. O náhrade trov konania (pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom) rozhodol správny súd

podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom
rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také
dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o trovy
kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorom žalobkyňa nebola úspešná,
jej trovy kasačného konania neprináležia (tieto by jej patrili iba v prípade, ak by bola v konaní úspešná).
64. Správny súd záverom poukazuje aj na to, že ak by u žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu,

žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť vo veci invalidného dôchodku Sociálnej poisťovni.

Poučenie:

[Upútajte pozornosť čitateľa skvelým citátom z dokumentu alebo tento priestor využite na zdôraznenie
kľúčovej idey. Ak chcete toto textové pole umiestniť kamkoľvek na stranu, stačí ho presunúť myšou.]

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).