Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123206170
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123206170.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa
Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.X.XXXX,
bytom ako matka, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
matky: C. D. D. E., narodená XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu F. XXX, zastúpená splnomocnencom:
AK Petrovič s. r. o., IČO: 54 980 682 adresa sídla Trnava, Kollárova 556/32 a otca: G. H. I., narodený

XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu B., J. XXXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek,
advokát s. r. o., IČO: 47 232 757, adresa sídla Bratislava, Žilinská 14, v konaní o návrhoch rodičov
na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 33P/60/2023 - 761
z 19. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci
samej odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej zo sumy
1.000 eur mesačne na sumu 800 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

1.1 Naodôvodnenietakéhotosvojhorozhodnutiauviedol,ženávrhomdoručeným súdudňa4.8.2023sa
otec domáhal okrem iného zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú A. od podania návrhu na 300 eur
mesačne, keď teraz má stanovené výživné rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16P/61/2017-900 z
11.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/3/2022 z 15.3.2022 vo výške
1.000 eur; z toho bežné výživné 800 eur a úspory 200 eur, pričom spláca ešte aj nedoplatok za minulé

obdobie, čiže otec aktuálne mesačne posiela na výživu dieťaťa celkovo 1.660 eur. Dňa 29.7.2024 doručil
otec v rámci tohto konania svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o dočasné
zníženie pôvodného výživného na sumu 350 eur mesačne bez tvorby úspor dôvodiac, že pokiaľ bol
určený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozsudkom Okresného súdu Trnava z augusta
2021 a zmeneného rozsudkom Krajského súdu v Trnave z apríla 2022, odvolací súd v predmetnom
rozsudku konštatoval, že ním určené výživné na maloletú v sume 1.000 eur mesačne považuje za

nadštandardné vo vzťahu k bežne určovanej výške výživného pre deti rovnakého veku, avšak s tým, že
výška výživného bola určená s prihliadnutím na príjem, majetkové pomery a životnú úroveň otca, pričom
však od uvedenej doby z dôvodu preukázanej zmeny v pomeroch na strane otca, došlo ku zníženiu
rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k synovi z prvého manželstva C., a to neodkladným opatrením
Okresného súdu Galanta č. k. 21P/4/2023-629 zo 14. marca 2024 zo sumy 1.000 eur mesačne na
sumu 825 eur mesačne, že otec z dôvodu zlej finančnej situácie si bol nútený v septembri a októbri

2021 požičať od rodičov sumu 12.000 eur, následne vo februári 2022 sumu 8.000 eur od nebankovej
spoločnosti HomeCredit/Tesco Finančné služby, prečerpať bežný účet vedený v K. banke do zápornéhozostatku 3.700 eur a napokon aj predať časť svojho majetku – rodinný dom L. v októbri roku 2022, aby
mohol platiť výživné na maloletú A. a maloletého C. s tým, že zároveň vyplatil práve citované pôžičky
spolu s predčasným splatením hypotekárneho úveru v K. banke, ktorý čerpal v júni 2017 na úpravu

predmetného rodinného domu v L. a aby mohol opraviť doposiaľ nevysporiadaný rodinný dom v B.,
ktorý patrí do jeho BSM s prvou manželkou M. B. a v ktorom otec aktuálne býva s rodinou – manželkou
F. a dcérou N., že dňa 28.11.2022 mu pribudla vyživovacia povinnosť k jeho dcére N., v dôsledku
čoho mu vznikli ďalšie výdavky spojené jednak s prípravou na pôrod vo výške 450 eur mesačne, ako
aj v dôsledku výpadku príjmu manželky do domácnosti z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu

(znemožňujúceho jej vykonávať aj sústavnú starostlivosť o maloletú N.), že nakoľko otec maloletej bol
nútený nastúpiť na materskú dovolenku, poklesol aj jeho príjem na sumu 1.800 eur mesačne, ktorý stav
trval do augusta 2023, že za takejto situácie otcovi neostávalo nič iné, ako podať návrh na zníženie
výživného, o ktorom sa aktuálne stále koná, že otec sa opakovane snažil o uzatvorenie rodičovskej
dohody ohľadom rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletej A. (v mesiaci apríl 2022, v mesiaci
december 2022 a v mesiaci máj 2024 aj opakovane), že do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal kvôli

pandémii COVID 19 a nepriaznivej hospodárskej situácii v Európe, vojne na Ukrajine, zmene majiteľov
a následnej reštrukturalizácii spoločnosti O., že po predaji spoločnosti zahraničnému investorovi v
septembri 2020 prišiel o lukratívnu pozíciu, na ktorej pracoval, a teda aj o nadštandardný príjem, ktorý
bol spojený práve s predajom spoločnosti, že v mesiaci júl 2023 bol valným zhromaždením odvolaný aj z
funkcie konateľa spoločnosti I. P. Q. C. I. – v čase, keď bol na rodičovskej dovolenke, že od augusta 2023

do februára 2024 bol evidovaný na úrade práce s mesačnou podporou v nezamestnanosti vo výške cca
1.300 eur s tým, že od februára 2024 do mája 2024 už nemal nárok ani na dávku v nezamestnanosti a
od mája 2024 je na dlhodobej PN z dôvodu operácie ramena, pričom je naďalej vedený na úrade práce
ako nezamestnaný, že sa mu nedarí nájsť si prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, a tak jeho príjem je
toho času nulový. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v znížení výživného videl v tom, že

všetky finančné zdroje, ktoré mal usporené najmä z predaja domu v L. už vyčerpal (tento stav nebol ani
v čase začatia konania vo veci samej), že na úkor výživného pre maloletú N. už po dohode s manželkou
vybral finančné prostriedky, ktoré pôvodne vložil na sporenie pre maloletú N., a teda ak nebude výživné
pre maloletú A. znížené, v nasledujúcich mesiacoch to bude pre neho znamenať existenčný problém a
ďalšie úverovanie a zadlžovanie sa s tým rozdielom, že toho času už nemá k dispozícii majetok, ktorý

by mohol scudziť a získať tak aspoň dočasný zdroj financovania výživného. V rámci vyporiadania BSM
mu bol zatiaľ neprávoplatne prikázaný dom, v ktorom si uspokojuje svoje bytové potreby aj spolu so
svojou rodinou. V návrhu ďalej poukázal na to, že matkou vyčíslené odôvodnené potreby maloletej sú
účelovo „nafúknuté“, zavádzajúce a klamlivé, že podľa metodiky MS SR má maloletá N. nárok na výživné
maximálne vo výške 280 eur mesačne, čo predstavuje 9 % z jeho posledného známeho a stabilného

príjmu vo výške 3.115 eur netto mesačne, maloletá A. nárok na výživné maximálne vo výške 343 eur
mesačne (čo predstavuje 11 % z jeho posledného známeho a stabilného príjmu vo výške 3.115 eur
netto mesačne a maloletý C. nárok na výživné maximálne vo výške 467 euro mesačne (15 % zo sumy
3.115 eur).

1.2 Vkonanímalzaosvedčené,žerozsahvyživovacejpovinnostiotcamaloletejbolnaposledyupravený
rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16P/61/2017-900 z 11. augusta 2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/3/2022-962 z 15. marca 2022, ktorými rozhodnutiami bola otcovi
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 800 eur mesačne titulom bežného výživného

a sumou 200 eur mesačne titulom výživného na tvorbu úspor maloletej.

1.2.1 Manželka otca maloletej bola práceneschopná od 4.7.2022 s tým, že vychádzky mala povolené
v rozsahu 7 hodín denne.

1.2.2 Maloletá A. sa nachádza v starostlivosti matky, ktorá má s uspokojovaním jej odôvodnených
potrieb spojené výdavky vo výške cca 1.300 eur mesačne, strava (doma 210 eur pre takmer 7 ročné
dieťa, ktoré aktívne športuje; v škole 8 eur) + školské výdavky (klub 16,67 eur + ZRPŠ 1,33 eur) +
Internet a TV 11,34 eur + životná poistka v R. C. S. 44,70 eur + sporenie v H. D. 10 eur + náklady na
bývanie (148,81 eur nájomné + platby za odpad 2,69 eur + energie 26,50 eur) + cestovné 100 eur (do

školy a na súťaže) + drogéria, hygienické potreby 50 eur + oblečenie 100 eur (zohľadnený aj symbolický
predaj menších vecí) + hračky, knihy 30 eur + voľnočasové aktivity 150 eur (napr. lyžovanie, plávanie,
aquapark, múzeum, divadlo, kino, hrady, zámky, atď.) + dovolenka 47,50 eur (jedna pri mori, druhá v
zime) + výživové doplnky a vitamíny (C, D, hroznový cukor s magnéziom) 15 eur + školské potreby(školská taška stála 80 eur, perá a farbičky, hygienické potreby do školy, telesná, pomôcky do družiny) 15
eur mesačne, dokopy presne 987,54 eur, venuje sa krasokorčuľovaniu s čím má matka spojené výdavky
vo výške cca 262 eur mesačne (50 eur platba klubu + 123,87 eur sústredenia + 38 eur korčule a výstroj

+ okolo 50 eur súťaže). Okrem toho sa maloletá venuje vzdušnej akrobacii, s čím má matka spojené
výdavky vo výške cca 60 eur mesačne, pričom od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca
maloletej jej odôvodnené potreby vzrástli o cca 380 eur mesačne (v čase ostatného rozhodovania súdu
o výživnom na maloletú v roku 2021 súdy ustálili odôvodnené výdavky maloletej na sumu 928,26 eur
mesačne).

1.2.3 Matka maloletej je zamestnancom Spojenej školy, D. XX, T., kde zo závislej činnosti dosahuje
priemerný mesačný netto príjem spolu s daňovým bonusom vo výške cca 1.300 eur, z ktorého príjmu sa
podieľa na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletej sumou cca 500 eur mesačne, čo predstavuje
cca 38,5 % podiel na odôvodnených potrebách maloletej. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A.
nemá inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.4 Otecvoktóbri2022predalrodinnýdomvL.adňa27.10.2022mubolopripísanýchnaúčet164.445
eur, pričom svojej mladšej dcére N. v marci 2023 vložil na sporiaci účet 30.000 eur. Koncom roka 2023
mal otec na účte sumu 10.732,98 eur. Otec investoval do rekonštrukcie štvorizbového rodinného domu
v B., kde teraz žije s rodinou. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec uviedol, že všetky

finančné zdroje, ktoré mal usporené, najmä z predaja domu v L., už vyčerpal. Dokonca použil sumu z
N. sporiaceho účtu. Otec maloletej je toho času práceneschopný po úraze ramena, je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na dávku
v nezamestnanosti. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. má vyživovaciu povinnosť aj k synovi
C. B., narodenému XX.X.XXXX, na ktorého výživu prispieva sumou 825 eur mesačne a k maloletej N. I.,

narodenej XX.XX.XXXX, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. V rokoch 2017 až 2020 otec zarobil
sumou 475.200 eur, čo predstavuje priemerne 9.900 eur mesačne (v roku 2017 bol priemerný mesačný
netto príjem otca 6.000 eur, v roku 2018 10.300 eur, v roku 2019 13.900 eur, v roku 2020 9.400 eur, v
roku 2021 3.400 eur, v roku 2022 3.200 eur v roku 2023 800 eur a v roku 2024 0 eur).

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodičov a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov vo
veci osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému
dieťaťu, a to podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 2 veta
prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 333 CSP (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3 veta
prvá, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1, 2 a ods. 3 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a dospel k záveru, že takýto návrh otca maloletéej
je s časti dôvodný.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že potvrdenie o práceneschopnosti manželky otca
nepresvedčilo súd o nevyhnutnej potrebe otca vzdať sa svojho predchádzajúceho zárobku namiesto
jeho rodičovskej dovolenky, kedy manželka otca takisto nepracovala (skončil jej pracovný pomer) a bola
prítomná v domácnosti. Súd má za to, že otec sa týmto svojím postojom dobrovoľne vzdal výhodnejšieho
príjmu, pretože účelovo prestal pracovať napriek tomu, že predtým dokázal zarobiť mesačne aspoň

9.000 eur, čo sám potvrdil; mal určené mesačné výživné na svoje dve deti vo výške 1.300 eur (C.) a
1.000 eur (pri A. je to 11 % z jeho potencionálneho príjmu v zmysle odporúčacej metodickej tabuľky
vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktorú aj otec poukazoval v návrhu) a tento prístup
navrhovateľa za danej situácie považuje súd za nezodpovedný.

1.4.1 Potreby maloletej oproti predchádzajúcej úprave vzrástli o cca 380 eur mesačne a momentálne
presahujú 1.300 eur mesačne. Dieťa vyrástlo o tri roky a navštevuje už prvý stupeň ZŠ.

1.4.2 Otec sa pri určenej vyživovacej povinnosti vo výške 800 eur mesačne takto podieľa na výžive
dieťaťa v rozsahu 61,50 % a matka vo zvyšku, t. j. sumou 500 eur v rozsahu 38,50 % pri zabezpečovaní

osobnej starostlivosti o dieťa a jej príjme od zamestnávateľa Spojená škola, D. XX, T. vo výške 1.528,20
eur mesačne (priemer od 5/2023 do 4/2024 podľa vymeriavacieho základu na č. l. 492 spisu), t. j. okolo
1.300 eur mesačne netto s daňovým bonusom, čo je primerané s ohľadom aj na otcove schopnosti
a potencionálne možnosti zarobiť minimálne 9.000 eur mesačne. S poukazom na súčasné prechodnéobdobie pokiaľ si otec nájde prácu, čo by nemalo byť náročné pri jeho dlhoročných skúsenostiach
a kvalifikácii (vysokoškolsky vzdelaný manažér pôsobiaci 18 rokov v elektrotechnickom priemysle,
sprostredkovateľ obchodov v zahraničnej spoločnosti spolupracujúci so zahraničnými partnermi, z

ktorého dôvodu si zmenil aj priezvisko), súd navrhovateľovi znížil výživné tak, že nebude zatiaľ musieť
prispievať dieťaťu na tvorbu úspor. Neušlo pozornosti súdu, že dôvodom nezamestnanosti otca je
jeho vysoká kvalifikovanosť, pre ktorú si doposiaľ nenašiel vhodnú prácu, pričom práve toto súdne
rozhodnutie o dočasnom znížení výživného o sumu 200 eur mesačne v rozsahu sporenia pre dcéru
by malo byť pre otca motiváciou čo najskôr sa zamestnať, a nie útechou v situácii, v ktorej sa ocitol i

vlastným pričinením

1.4.3 Na pojednávaní dňa 9.5.2024 k výživnému na C. otec uviedol, že nemá problém platiť mu sumu
800 eur mesačne, pretože má s ním dobrý vzťah a recipročne mu preto platí toľko. Pokiaľ sa týka
maloletej A., s ktorou sa otec aktuálne nestretáva, hoci má stretávanie upravené v každú párnu nedeľu
po tri hodiny, tak dieťa nemôže byť ukrátené na rovnakom výživnom z dôvodu, že s ním povinný rodič

nerealizuje styk, lebo sa obáva, ako to uviedol otec v návrhu. Otec by nemal takto odlišne pristupovať
ku svojej vyživovacej povinnosti. Matka tvrdila, že dcéra roky otca čakávala v stanovenom čase, ale
on neprišiel. Naposledy ho ani nespoznala a pozdravila dobrý deň. Otec mal po stretnutiach rôzne
traumatické zážitky, skončil na psychiatrickom oddelení, preto za dcérou a jej matkou radšej nechodí. So
synom sa jeho vzťah v poslednom období zlepšil a s jeho matkou sa dohodol na neodkladnom znížení

výživného na sumu 825 eur, pričom v konaní vo veci samej sa ešte pokračuje.

1.4.4 Otec je momentálne práceneschopný, po operácii ramena, bez príjmu a úspor, čo tvrdí v návrhu
na zníženie výživného. Predtým bol nezamestnaný, nárok na dávku v hmotnej núdzi mu nevznikol,
ale sa o tom informoval na úrade; poberal aj podporu v nezamestnanosti a rodičovský príspevok,

lebo nastúpil na rodičovskú dovolenku, keď mu pribudla tretia vyživovacia povinnosť. V tom čase
bol povinný prispievať na výživu svojich dvoch detí výživným vo výške po 1.300 eur a 1.000 eur
mesačne s nedoplatkom. Otcove schopnosti, možnosti, majetkové pomery a životná úroveň túto výšku
odzrkadľovali, keď v roku 2019 dosahoval čistý mesačný príjem 13.900 eur. Na porovnanie takúto sumu
nezarobil v priemere zamestnanec v hospodárstve SR za celý rok 2019 (webová stránka Štatistického

úradu SR uvádza priemernú ročnú hodnotu príjmu 13.104 eur). Hospodárenie otca pri takejto výške
príjmu s vedomím svojich vyživovacích povinností, kedy si nedokázal vytvoriť dostatočnú majetkovú
rezervu, ktorá by mu pomohla preklenúť aj nepriaznivejšie obdobie počas poberania sociálnych dávok,
nie je zodpovedné a nemôže ísť na úkor znižovania životnej úrovne detí. Možno predpokladať vzhľadom
na tvrdenie otca o svojich vyčerpaných zdrojoch a potrebe riadne zabezpečovať fungovanie rodiny, že si

v najbližšom období nájde prácu, ktorá bude znova nadštandardne platená (keďže otec má dostatočné
vzdelanie,skúsenostiikvalifikáciu,abytakurobil)apokryjeopätovnevšetkysvojevýdavkyipotrebyjeho
nezaopatrených detí. Záverom súd poznamenáva, že ak by bol otec v skutočne zúfalej situácii, tak by sa
dočasne zamestnal aj na pozícii, ktorá nezodpovedá jeho mimoriadnej kvalifikácii, aby dosiahol aspoň
nejaký príjem kdekoľvek. Doposiaľ tak neurobil, pričom stále pravidelne uhrádza aj stanovené výživné, z

čoho súd uzavrel, že hospodáril zodpovednejšie ako deklaruje vo svojich ostatných vyjadreniach. Preto
súd otcovi prakticky neznížil výšku bežného výživného na maloletú A., iba dočasne zrušil tvorbu úspor,
keďže dcére odkladá na sporiaci účet peniaze aj matka.

2. Uznesenie súdu napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej s návrhom na jeho zmenu

znížením výživného na maloletú na sumu 350 eur mesačne bez tvorby úspor, viniac súd prvej inštancie,
že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že sa v konaní dopustil vady,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie založil aj na nesprávnom právnom posúdení

veci [§ 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že neobstojí záver súdu prvej inštancie, že otec nemusel
nastúpiť na materskú dovolenku, nakoľko otec na preukázanie jeho nutnosti nástupu na materskú
dovolenku doložil aj PN manželky po pôrode, vystavenú tým istým doktorom datovanú dňom 30. januára

2023, z ktorej je zrejmé, že manželka otca bola PN od 30. januára 2023 do 07. marca 2023 s diagnózou
krvácania po pôrode, pričom otec bol od 30. januára 2023 na rodičovskej dovolenke. Nakoľko tvrdenia
otca maloletej o zlom zdravotnom stave jeho manželky, a z neho vyplývajúcej nutnosti jeho odchodu na
rodičovskú dovolenku, neboli v konaní vyvrátené, nebolo dôvodným zo strany súdu predpokladať presnýopak toho, čo vyplýva z dokazovania. Okrem toho pokiaľ zákon dáva možnosť otcovi byť na rodičovskej
dovolenke, nemôže súd takúto skutočnosť vnímať ako účelové konanie odvolávajúc sa na prvú PN ešte
počas tehotenstva manželky a kompletne ignorujúc druhú manželkinu PN po pôrode.

2.2 Obdobne neobstojí záver súdu prvej inštancie, že otec maloletej prestal pracovať účelovo
(dobrovoľne sa vzdal príjmu), nakoľko z dokazovania vyplynulo, že o prácu prišiel bez svojej viny, keď
z funkcie konateľa spoločnosti bol odvolaný valným zhromaždením spoločnosti v čase, kedy bol na
rodičovskej dovolenke a nemal prístup ani do vnútropodnikového informačného systému, a teda nemal

právne ani iné možnosti ako rozhodovanie v tomto smere ovplyvniť. Súd mal pri rozhodovaní zohľadniť
skutočnosť, že otec maloletej stratil výhodnejšie zamestnanie bez svojej viny, a preto nemal vychádzať
pri určovaní výživného z príjmov, ktoré otec dosahoval pred stratou zamestnania, respektíve z príjmov
z výkonu funkcie konateľa spoločnosti.

2.3 Otec má úprimný záujem ďalej pracovať, keďže od ukončenia štúdia v roku 2001 až do roku 2023

bol ekonomicky činný celých 22 rokov a život jeho detí mu nie je ľahostajný a je si vedomý svojej nutnosti
pracovať a zabezpečiť príjem pre pokrytie nákladov, ktoré zahŕňajú aj výživné.

2.4 Súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na aktuálnu práceneschopnosť otca, a teda jeho objektívne
možnosti zamestnať sa.

2.5 Súd prvej inštancie nesprávne ustálil možnosti otca dosahovať príjem vo výške 13.900 eur,
respektíve9.000eurmesačne,keďtentopríjemotecdosiahollenvdôsledkuvyplateniamujednorazovej
odmeny súvisiacej s predajom spoločnosti. Otec pred nástupom na rodičovskú dovolenku dosahoval
príjem 3.100 eur mesačne a nie 9.000 eur mesačne.

2.6 Záver súdu prvej inštancie o odôvodnených potrebách maloletej neobstojí z dôvodu, že doposiaľ
nebolo vykonané miestne zisťovanie v bydlisku dieťaťa a súd si neobstaral ani iné dôkazné prostriedky
o koníčkoch a záujmoch maloletej napriek tomu, že otec to v konaní navrhoval. Súd vychádzal iba
z písomných podaní matky zo septembra 2023 a jej ústnych tvrdení z februára 2024, pričom sa

nezaoberal aj písomným podaním otca vyvracajúcim tvrdenia matky, ani na jeho rozporovanie matkou
prezentovaných výdavkov na pojednávaní vo februári 2024. Navyše otec súdu poskytol analýzu 34
výpisov z účtu matky, ktoré potvrdzujú oprávnené výdavky iba v sume 637,54 eur. Súd teda nevykonal
žiaden dôkaz, ktorý by hodnoverne nepotvrdil, že skutočne mesačné výdavky maloletej sú na úrovni
1.300 eur.

2.7 Súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca neprihliadol na dôvody, pre ktoré prišiel o svoje
príjmy, ako ani na jeho výdavky, ktoré za obdobie rokov 2017 až 2020 predstavovali sumu 412.400 eur,
ako ani ku skutočnosti, že jeho príjmy v období od januára 2021 do júla 2024 klesli na sumu 269.700
eur, čo pri jeho výdavkoch vo výške 338.000 eur malo za následok vznik schodku vo výške - 68.300

eur. Okrem toho súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca nevychádzal z jeho príjmu za
posledných 6 – 12 mesiacov, v ktorom období jeho príjem dosahoval sumu 3.100 eur, ale z príjmu 13.900
eur, prípadne z príjmu 9.000 eur s tým, že pri príjme otca vo výške 3.100 eur mesačne by výživné na
maloletú predstavovalo sumu 343 eur (11 % zo sumy 3.100 eur).

2.8 Súd nedôvodne neprihliadol na už 8 rokov trvajúce zištné správanie sa matky maloletej.

2.9 Súd pri určovaní výživného nedôvodne neprihliadol na súčasnú životnú úroveň otca a jej pokles
oproti rokom 2017 – 2020 v dôsledku nezavinenej straty zamestnania a dlhodobej práceneschopnosti,
ako ani k tomu, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť.

3. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním aj matka maloletej s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej, viniac súd prvej inštancie, že
tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že sa v konaní dopustil vady, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie založil aj na nesprávnom právnom posúdení veci
[§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP], dôvodiac, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti
otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie rozsahu vyživovacej povinnostiotca k maloletej, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vnútorne rozporné, nakoľko súd na jednej
strane zmenu majetkových pomerov na strane otca vyhodnotil ako účelovú a dočasnú s tým, že takúto
zmenu nemožno vyhodnotiť v neprospech maloletej, avšak na druhej strane znížil rozsah vyživovacej

povinnosti otca k maloletej o sumu 200 eur mesačne, že v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu
vyživovacej povinnosti otca maloletej súdy považovali za zistený príjem otca vo výške 3.100 eur a pokiaľ
súd prvej inštancie z takéhoto príjmu určil výživné otca vo výške 800 eur mesačne, odvolací súd túto
sumu navýšil o 200 eur mesačne na tvorbu úspor, pričom oba súdy považovali správanie sa otca za
tendenčné.

3.1 Súdnevzaldoúvahyskutočnosť,ževauguste2024otecuhradilposlednúsplátkubežnéhozročného
výživného, a teda jeho výdavky sa znížili o 350 eur mesačne, čím vznikol otcovi priestor na platenie
výživného na tvorbu úspor.

3.2 Súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že z výpisov z účtu manželky otca maloletej je zrejmé,

že v čase po podaní návrhu otcom na zníženie výživného, jeho manželka zo svojho účtu míňala stovky
až tisícky eur, a to za situácie, keď pravidelné platby na uspokojovanie odôvodnených potrieb ich rodiny,
ako aj platenia výživného na deti, boli uhrádzané z bankového účtu otca. Okrem toho z výpisov z účtu
manželky otca vyplývajú aj otcom zamlčané príjmy otca a jeho rodiny (dar vo výške 3.000 eur a 5.000
eur od rodiny, prípadne úhrada liečebných nákladov vo výške 3.048 eur a ďalšie vklady a príjmy na účet

manželky a pod).

3.3 Otec sa dlhodobo snaží dosiahnuť čo najnižšie výživné na maloletú a svoje príjmy zahmlieva, keď
si napríklad odmenu vo výške cca 110.000 eur nechal poslať do J. D. v Českej republike, ktorá v tom
čase nemala žiadnu dcérsku banku na Slovensku, a teda bol tento príjem ťažšie dohľadateľný.

3.4 Otecokremsúdomurčenéhovýživnéhonasporenievprospechmaloletejinaknesporí,žeinýprístup
má ku dcére N. a k plnoletému synovi C., ktorým sporí napriek zlej finančnej situácii. Takýto nerovnaký
prístup k deťom nie je prípustný, najmä ak syn C. je už plnoletý a môže si popri štúdiu aj privyrobiť, čo
však neplatí pre maloletú A.. Maloletá A. nemôže byť zodpovedná za absolútny nezáujem otca o ňu.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolanie otca zamietnuť a
výživné otca určiť primerane jeho finančným možnostiam a schopnostiam, ako aj veku a potrebám
maloletej.

5. Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky, ako aj vo svojom ďalšom vyjadrení sa k
vyjadreniu matky, zotrval na svojich doterajších tvrdeniach ako aj návrhoch, poukazujúc na vypočítavé
a tendenčné správanie sa matky, na neschopnosť matky maloletej A. usporiť sumu vyššiu ako 370
eur za obdobie 34 mesiacov, na nezodpovedné hospodárenie matky, na snahu matky finančne otca
zničiť, ako aj jej neochotu dohodnúť sa o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej mimosúdne, že

matka sa sústavne snaží otca zdiskreditovať, že voči otcovi viedla 2 exekučné konania a podala naňho
3 trestné oznámenia, že súdu neustále klame a zavádza ho, že otec odmieta tendenčné tvrdenia matky
o netransparentnosti jeho financií o legitimite príjmov a výdavkov jeho manželky a o nevynakladaní
náležitého úsilia na zamestnanie sa.

6. Taktiež matka maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca, ako aj v ďalších vyjadreniach sa k
vyjadreniam otca, zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, ako aj návrhoch, popierajúc tvrdenia otca
o tom, že by mu bránila v stýkaní sa s dcérou. Zároveň poukázala na to, že pokiaľ sa otec so synom
C. dohodol na znížení výživného na 400 eur mesačne, jeho výdavky sa znížili o 1.250 eur mesačne a
zohľadniac skutočnosť, že v auguste zaplatil poslednú splátku zročného výživného na maloletú A., jeho

mesačné náklady sa znížili o 1.600 eur. Z týchto dôvodov je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť
maloletej sumu 200 eur na tvorbu úspor naďalej. Zároveň ďalej poukázala na to, že otec vyčíslil výdavky
na maloletú N. vo výške cca 1.500 eur mesačne.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené

osoby – otec a matka (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP], postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že námietky oboch rodičov,že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil na nesprávnom právnom posúdení veci sú dôvodné
a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

8. Podľa ustanovenia § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty otca a matky, bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne

správne, keď neodkladným opatrením odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia znížil vyživovaciu povinnosť
otca k maloletej A. z doterajších 1.000 eur mesačne na sumu 800 eur mesačne.

10. Pokiaľ ide o námietky rodičov maloletej o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo

222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

10.1 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodičov a maloletého dieťaťa na bezodkladnú
úpravu pomerov vo veci úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, a to podľa
§ 2 ods. 1 a 2 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods.

1 veta prvá, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 333 CSP, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3 veta prvá, § 65
ods. 1, § 75 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1, 2 a ods. 3 ZR s tým, že neodkladným opatrením súdu možno
rozhodnúť aj o znížení výživného na maloleté dieťa, ktoré výživné už bolo určené skorším právoplatným
rozsudkom. S takýmto právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a
námietky rodičov maloletých detí o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie považuje

za plne dôvodné.

10.2 Podľa § 121 CMP rozsudky o výkone rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10.3 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa a
zmenia pomery.

10.4 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon

neustanovuje inak.

10.5 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.6 Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10.7 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10.8 Podľa článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

10.9 Podľa § 61h písm. d) EP (z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov) exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré
doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám
dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil,že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre
neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.

10.10 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnou vlastnosťou právoplatných meritórnych
súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho
štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať
znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne
stanovených podmienok ( napríklad použitie mimoriadneho opravného prostriedku), alebo v zákonom

taxatívne vymedzených prípadoch, kam patrí aj ustanovenie § 121 a § 157 CMP. Zmenu tam uvedených
rozsudkov možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa
zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Právo súdu vec opätovne
prejednávať musí byť najskôr dokazovaním preukázaná. V prvej fáze konania sa tak súd zameria na
skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena
sa požaduje. Zmena rozsudku je možná aj v prípade rozsudku o výžive maloletých, avšak pri tomto

rozhodovaní nestačí len úvaha súdu o tom, že jej doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd
nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išilo by
vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní
o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho,
ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle

judikatúry je preto potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Pokiaľ sa konanie o zmenu už právoplatného rozsudku začalo na návrh a súd nezistí dôvod na
zmenu pôvodného rozhodnutia, návrh zamietne. Ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre

zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení.
Rozsudky sa zásadne menia rozsudkom a uznesenia uznesením.

10.11 Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút

neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.

10.12 Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle práve citovaného § 366 CMP je uloženie povinnosti

platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z formulácie predmetného ustanovenia je potom zrejmé, že
možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tomto kontexte smeruje predovšetkým na situácie, v
ktorých je potrebné povinnosť platiť výživné predbežným opatrením uložiť, nakoľko je nevyhnutné s
ohľadom na potrebu ochrany oprávneného dočasne upraviť pomery účastníkov v tejto otázke. Inak
povedané, účelom príslušného ustanovenia je predovšetkým riešenie situácií, keď zatiaľ neexistuje

žiadne rozhodnutie o výživnom a jeden z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť na základe vlastného
uváženia neplní, v dôsledku čoho dochádza k zhoršeniu situácie maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že inštitút predbežného opatrenia by vzhľadom na jeho účel, ktorým je nutnosť
dočasnej ochrany oprávneného (v prípade výživného najmä maloletého dieťaťa), nemal byť rozširovaný
na situácie toho druhu, kedy sa v dôsledku tvrdenej zmeny pomerov výživou povinný rodič snaží,

ešte pred novým rozhodnutím súdu vo veci, dosiahnuť zníženie už súdom určeného výživného.
Predbežným opatrením totiž podľa názoru odvolacieho súdu možno poskytnúť dočasnú ochranu
výživou oprávnenému, uložením povinnosti jednému z rodičov/prípadne aj obom; nie je však určené na
zmierňovanie určitých povinností, ktoré boli už v minulosti určené rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa povinný
rodič bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by bezodkladný výkon rozhodnutia mohol

mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, môže súdny exekútor
podľa § 61 písm. h) EP vydať upovedomenie o odložení exekúcie.10.13 V prejednávanej veci z návrhu otca maloletých detí na nariedenie neodkladného opatrenia je
zrejmé, že týmto návrhom sa otec maloletej, ako výživou povinný rodič, domáhal zníženia výživného
na svoju maloletú dcéru A., ktoré výživné už bolo určené právoplatným rozhodnutím súdu (rozsudkom

Okresného súdu Trnava č. k. 16P/61/2017 – 900 z 11. augusta 2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 11CoP/3/2022 – 962 z 15. marca 2022). Pokiaľ teda súd prvej inštancie návrh otca
maloletej A. na zníženie výživného neposúdil vo vyššie citovaných ustanovení (§ 366 CMP), prípadne
tieto na prejednávanú vec nesprávne aplikoval, v dôsledku čoho návrhu otca maloletej na zníženie
výživného sčasti vyhovel, jeho rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne.

11. Preto odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388
CMP zmenil tak, že návrh otca maloletej na zníženie výživného neodkladným opatrením súdu ako
nedôvodný zamietol.

12. S ostatnými námietkami matky a otca maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie
vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

13. Pre poriadok však odvolací súd na záver uvádza, že týmto svojim rozhodnutím nespochybňuje

nárok výživou povinného rodiča na prípadné zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorá bola
určená skorším meritórnym rozhodnutím súdu, avšak o takomto jeho nároku musí súd rozhodnúť po
náležite vykonanom dokazovaní vo veci samej, pričom vo svojom rozhodnutí sa musí vysporiadať aj
s námietkami, ktoré rodičia maloletej vzniesli v prebiehajúcom konaní.

14. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).