Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120204689
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3120204689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., zastúpeného
JUDr. Mgr. Janou Kocandovou, advokátkou, Jungmannova 8, 851 01 Bratislava-mestská časť Petržalka,
IČO: 42 134 617, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX G., 2/ A. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX/X, XXX XX G., zastúpených JUDr. Jánom Legerským, advokátom,
Nám. sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, IČO: 34 054 081, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 28C/53/2020-433 zo dňa 17. októbra 2023 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín č. k. 28C/53/2020-442 zo dňa 22. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 28C/53/2020-433 zo dňa 17.10.2023 v napadnutej

časti vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o:
a/ určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalobcu
a každého ďalšieho vlastníka pozemkov p. č. XXX, p. č. XXX/X, p. č. XXX/X v k.ú. H. I., obec H. I., okres
G., a to práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom do 3,5 tony s prihliadnutím na priestorové
možnosti cez pozemky - parcely KNC č. XXX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, vedené na LV č. XXXX, k.ú. H.
I., obec H. I., K. G., a to v rozsahu a miestach vyznačených geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/

XX vyhotoveným L. G. M. dňa 07.02.2022,
b/ uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ strpieť výkon práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom
do 3,5 tony s prihliadnutím na priestorové možnosti cez pozemky - parcely
KNC č. XXX, J. XXX/XX, J. XXX/XX, vedené na LV č. XXXX, k.ú. H. I., obec H. I., okres G. v rozsahu
a miestach vyznačených geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX - vyhotoveným L. G. M. dňa
07.02.2022, a to
v prospech vlastníka pozemkov - parcely č. XXX, XXX/X, XXX/X, k.ú. H. I., obec H. I., K. G., toho času

žalobcu,
p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie k. 28C/53/2020-433 zo dňa 17.10.2023 v napadnutej časti vo výroku,
ktorým bola zamietnutá žaloba o:
a/ zriadenie vecného bremena ako práva cesty cez pozemky - parcely KNC č. XXX

o výmere 9m2 - zast. plochy a nádvoria, č. XXX/XX o výmere 137m2 - zastavané plochy
a nádvoria, č. XXX/XX o výmere 385m2 - zastavané plochy, vedené v k.ú. H. I., obec H. I., okres G.,
v prospech stavby so
s.č. XXX, postavenej na KNC p. č. XXX o výmere 210m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedenej
na LV č. XXX, k. ú. H. I., obec H. I., okres G., slúžiacej ako poľnohospodárska budova, v rozsahu
a miestach vymedzenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveným L. G. M. dňa
07.02.2022, pričom právo cesty bude slúžiť na celoročný prechod a prejazd motorovým vozidlom do3,5 tony pre vlastníka stavby so s.č. XXX postavenej na KNC p. č. XXX o výmere 210 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parcely, k.ú. H. I., okres G., toho času žalobcovi;
b/ uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ strpieť výkon práva cesty pešo a motorovým vozidlom do 3,5 ton

cez pozemky – KNC parcely č. XXX o výmere 9m2 - zastavané plochy a nádvoria,
č. XXX/XX o výmere 137 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/XX o výmere 385 m2,
k.ú. H. I., okres G. na LV č. XXXX, a to v miestach
a rozsahu vymedzenom podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveného L. G. M. dňa
07.02.2022, a to žalobcom ako aj každým ďalším vlastníkom stavby so s.č. XXX - poľnohospodárskej

budove vedenej na LV XXX,
k.ú. H. I., okres G.,
c/ uloženia povinnosti žalobcovi vybudovať cestu na vlastné náklady a v rozsahu
a miestach vymedzenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XX, vyhotoveným
L. G. M. dňa 07.02.2022,
d/ priznania žalovaným primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena - práva nevyhnutnej cesty;

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Odvolací súd z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 28C/53/2020-442 zo dňa 22.11.2022
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal, aby súd určil, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo prechodu a
prejazdu motorovým vozidlom cez parcely reg. „C“ č. XXX, XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, vedené na
LV č. XXXX, k.ú. H. I., okres G., obec H. I., a to v rozsahu a miestach vyznačených geometrickým plánom
č. XXXXXXXX/-XX/XX vyhotoveným a autorizačne overeným L. G. M., zo dňa 02.06.2020; uloženia

povinnosti žalovaným 1/, 2/ strpieť výkon práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parcely
reg. „C“ č. XXX, XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, vedené na
LV č. XXXX, k.ú. H. I., obec H. I., okres G.
v rozsahu a miestach vyznačených geometrickým plánom č. XXXXXXXX/-XX/XX vyhotoveným
a autorizačne overeným L. G. M., a to na parc. reg. „C“ č. XXX, XXX/X, XXX/X, vedené na LV č. XXX,

k.ú. H. I., obec H. I., K. G., a to v prospech vlastníka uvedených pozemkov p. č. XXX, XXX/X a XXX/
X, toho času žalobcu a náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie v ods. 13. až 38. popísal skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním a vec
následne právne posúdil podľa § 151n ods. 1, 2, § 151o Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca

sa v konaní domáha určenia, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo prechodu a
prejazdu motorovým vozidlom cez parcely žalovaných 1/, 2/. Žalobu odôvodnil tým, že cestu užívali už
jeho starí rodičia a slúžila ako cesta od roku 1948 a žiaden zo susediacich vlastníkov nikdy nenamietal
toto využitie. Žaloba bola podaná dňa 01.07.2020. Žalobca v žalobe a následných vyjadreniach ako titul
pre vydržanie, na základe ktorého sa domáhal určenia, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

len všeobecne uvádzal bližšie neidentifikovanú dohodu jeho starých rodičov, príp. ostatných vlastníkov
okolitých pozemkov (bez bližšej špecifikácie - len uviedol, že išlo o rodinu B., N., M., O., N.), avšak do
času prvého pojednávania
v spore vôbec ani nepredostrel bližšie skutkové tvrdenia a už vôbec nie dôkazy týkajúce sa tejto dohody,
aby súd mohol posúdiť, či tento titul podľa svojho obsahu existoval a či bol vôbec spôsobilý založiť

dobromyseľnosť kohokoľvek v tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Žalobu v
danom spore je tiež potrebné dôsledne odôvodniť vo vzťahu k dobrej viere pre výkon tohto práva
a časového obdobia, v ktorom malo byť toto právo vykonávané. Tieto skutočnosti v žalobe žalobcu
absentujú. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pri svojom výsluchu opíše dohodu, z ktorej odvodzuje
svoje právo, avšak pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje, aby v žalobe boli obsiahnuté skutkové tvrdenia a

až v prípade, ak sú uvedené, na ich preukázanie možno vykonať dokazovanie. Z uvedeného je zrejmé,
že predmetná dohoda nebola formálna a jej preukázanie by bolo ťažko dosiahnuteľné aj z dôvodu úmrtia
osôb, ktoré mali byť účastníkmi predmetnej dohody. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom žalobca
v danom spore neuniesol svoju procesnú povinnosť relevantne substancovať rozhodujúce skutkovétvrdenia. Taktiež na nariadenom pojednávaní žalobca po právnom posúdení súdu presne nešpecifikoval
(prostredníctvom svojho právneho zástupcu) predmetnú dohodu,
t.j. právny titul, od ktorého mal odvodzovať svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Právny

zástupca žalobcu len žiadal o vykonanie výsluchu žalobcu, avšak dokazovaním nemožno nahradiť
tvrdenie skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že nebol povinný vyzývať žalobcu na
doplnenie skutkových tvrdení, a to z dôvodu, že žalobca uviedol, že žiada určiť právo zodpovedajúce
vecnému bremenu na základe vydržania, teda ide
o skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, a preto súd

využil iba možnosť predbežného právneho posúdenia, kedy mal žalobca (ktorý je zastúpený právnym
zástupcom) zareagovať presným identifikovaním dohody, na základe ktorej odvodzuje svoje právo.
Toto však žalobca neučinil. Následkom nesplnenia tejto povinnosti je strata sporu a preto súd žalobu
v tejto časti zamietol. Z dôvodu nehospodárnosti súd nepristúpil k dokazovaniu a nevykonal žalobcom
navrhovaný dôkaz výsluchom žalobcu a navrhovaným výsluchom pani P. B..

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania žalobca rozšíril žalobu a žiadal, aby súd
eventuálne rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu
a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemky žalovaných 1/, 2/. V danom prípade ide
o eventuálny petit, o ktorom by mal súd rozhodnúť v prípade, ak nevyhovie základnému navrhovanému
petitu žalobcu. Túto časť žaloby súd zamietol z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu. Po

preskúmaní spisu súd zistil, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu, keď pri zriadení vecného
bremena sa zriaďuje vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prospech vlastníka
stavby. Vzhľadom na skutočnosť, že poľnohospodárska budova sp. č. XXX nie je v čase rozhodovania
zapísaná na liste vlastníctva (pôvodne bola zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. H. I. a došlo k zrušeniu
zápisu), nie je preukázané vlastnícke právo žalobcu k stavbe, pre prístup ku ktorej žalobca žiada zriadiť

právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na základe uvedeného nie je splnená požiadavka aktívnej
legitimácie žalobcu a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Neprichádza do úvahy prerušenie konania
do skončenia dedičského konania, predmetom ktorého je prededenie predmetnej hospodárskej budovy,
nakoľko prichádza do úvahy určitý okruh dedičov, pričom nie je žiadnym spôsobom preukázané, že by
práve žalobca bol jediným dedičom.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/, 2/ ako strane sporu,
ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva
vrozsahu100%protižalobcoviakostranesporu,ktorávoveciúspechnemalastým,žeovýškenáhrady
trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

5. Uznesením č. k. 28C/53/2020-442 zo dňa 22.11.2022 súd prvej inštancie zrušil uznesenie č. k.
28C/53/2020-93zodňa05.10.2020vspojenísuznesenímKrajskéhosúduv Trenčínepodľa§335ods.1
CSP s poukazom na zamietnutie žaloby vo veci samej. Dodal, že z tohto dôvodu sa nezaoberal dôvodmi

návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia žalovaných 1/, 2/ zo dňa 03.10.2023 ani vyjadrením žalobcu
k nemu zo dňa 30.10.2023.

6. Proti tomuto rozsudku a proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom zástupcu, namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP

a žiadal, aby odvolací súd vyhovel žalobe , resp. eventuálnemu petitu žaloby alebo, aby rozsudok súdu
prvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Uviedol, žesúdprvejinštancie
nevykonal dôkazy, ktoré navrhol, konkrétne výsluch svedkyne P. B., starostu obce H. I., konateľa
obchodnej spoločnosti H., B., ktorí sa mali vyjadriť k otázke prechodu a prejazdu
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, k otázkam, ako reálne došlo k zmareniu tohto práva a

mali zaujať stanovisko k fotodokumentácii v súdnom spise. Súd prvej inštancie mal vyžiadať listiny z
katastrálneho odboru Okresného úradu Trenčín, ktoré žalobca nevedel zabezpečiť - list vlastníctva v
historickom priereze na vlastníctvo nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcu a žalovaných, vrátane
geometrických plánov, ktorými došlo k prerozdeleniu parciel. Súd prvej inštancie ďalej odmietol vykonať
ohliadku na mieste samom, aby sa reálne zistilo, či má alebo nemá prístup k svojim nehnuteľnostiam,

nezistil odborné stanovisko geodeta, ktorý vypracoval geometrické plány, týkajúce sa práva prechodu a
prejazdu, ale aj zriadenia práva nevyhnutnej cesty. Všetky tieto dôkazy súviseli so zistením skutkového
stavu veci k obom uplatňovaným petitom. Listiny, ktoré žalobca predložil, súd vykonal tak, že ich
doručoval procesnej strane žalovaného, ale k inému vykonávaniu dôkazných prostriedkov reálnenedošlo. Aj tieto listiny, ktoré súd vykonal len ich doručovaním a oboznámením s obsahom v zrýchlenom
konaní, neboli vyhodnotené súdom správne. Z fotodokumentácie, ktorú predložil, vyplýva, že prechod
na pozemky žalovaného tu bol až do času, keď stavebná firma nevykonávala odkúpenie pozemkov a

ich predaj do vlastníctva tretích osôb, pričom aj žalovaní mali vedomosť, že cesta tu je, že žalobca
a jeho rodina prechádzajú na svoje nehnuteľnosti a že niet iného prístupu. O uvedenom svedčí aj
mimosúdne rokovanie procesných strán. Súd pri rozhodovaní vo veci mal prihliadať aj na celkové
správanie žalovaných, ktorí sa úmyselne snažia poškodiť žalobcu krivými obvineniami, monitorujú
majetok žalobcu nezákonným spôsobom - kamerami. Súd by mal mať vždy za preukázané, že prístup

k stavbe alebo pozemku nemožno zabezpečiť inak a nie sú žiadne okolnosti, ktoré vylučujú zriadenie
práva nevyhnutnej cesty alebo práva prechodu
a prejazdu a až potom posudzovať nároky žalobcu, čo predpokladá náležité zistenie skutkového stavu
aj na mieste samom, čo však súd neriešil. Súd prejudikoval vec bez toho, aby zistil skutkový stav veci a
aby dodržal procesný postup, ktorý sám určil v konaní. Súd zaujal stanovisko k žalobe tak, že žalobca
musí mať prístup k svojim nehnuteľnostiam, a preto chcel vypočuť žalobcu aj žalovaných a vykonať

ohliadku na mieste samom. Zápisnice neobsahujú ani len podstatné prednesy účastníkov ani súdu.
Žalobca je procesnou stranou v konaní, má právo byť vypočutý v konaní, a toto žalobca aj výslovne
žiadal. Niektoré skutkové okolnosti súvisiace s vecou samou sa dajú zistiť len z výsluchu žalobcu a
z výsluchu žalovaných, najmä ak skutkové okolnosti nie je možné preukázať inak. Dobromyseľnosť
žalobcu vo vzťahu

k výkonu práva prechodu a prejazdu sa dá tiež zistiť len z výsluchu žalobcu. Žalobca trval aj na výsluchu
žalovaných, ani tento dôkaz súd nevykonal. Bez výsluchu žalobcu nebolo možné posúdiť, či žalobca bol
alebo nebol oprávneným držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aké skutočnosti ho k
tomu oprávňujú, ako aj na základe čoho prechádzal cez cudzí pozemok. Preto mu súd nemôže vytýkať,
že neuniesol dôkazné bremeno. Za dôkazný prostriedok uviedol všetko, o čom vedel a k čomu sa

reálne dostal. Súd nevyzval písomne účastníkov konania k tomu, aby do určitej lehoty predložili všetky
dôkazy alebo aby uplatnili prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku podľa § 153 CSP.
Pokiaľ ide o eventuálny petit žaloby, žalobca bol vecne legitimovaný, pretože bol dedičom zo zákona,
po Q. B. a H. B. s tým, že dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa. Za obdobie od smrti
poručiteľadovyporiadaniadedičstvarozhodnutímsúdusazavlastníkamajetkupovažujúdedičia,tedaaj

žalobca. Otázka vlastníckeho práva žalobcu k hospodárskej budove sa neposudzuje len podľa evidencie
vlastníkov v katastri nehnuteľností. Nič nebránilo súdu, aby konanie prerušil do právoplatného skončenia
dedičských konaní po poručiteľoch. Naviac, výlučné vlastníctvo žalobcu k hospodárskej budove bolo
potvrdené uzneseniami Okresného súdu v dedičských konaniach sp.zn. 12D/564/2023 a 12D/565/2023.
Tieto uznesenia nadobudli právoplatnosť 15.12.2023. Tieto skutočnosti sú súdu zrejmé, má možnosť si

ichpreveriťvosvojejevidenciiatietoskutočnostiniejepotrebnépreukazovať.Tvrdeniasúduvodsekoch
35, 36 a 38 sú zavádzajúce a zmätočné. Vyjadrenie firmy P. bolo doručované spolu s vyjadrením žalobcu
až 27.10.2023. Čestné vyhlásenie firmy H., B. bolo len jedno, iné žalobcovi doručené nebolo, nie je
zrejmé, odkiaľ sa vzalo a súd má o ňom vedomosť už ku dňu vyhlásenia rozsudku. Takýmto postupom
súd vyvolal zmätočnosť

v dokazovaní. Súd neupovedomil procesné strany, že mieni zrazu v októbri 2023 rozhodnúť, aby si tieto
vopred pripravili svoje záverečné stanoviská a tieto doručili súdu v písomnej forme, alebo boli pripravení
na to, že ich prednesú na pojednávaní. Žalobca sa v skutočnosti pripravil na svoj výsluch, na výsluch
žalovaných a na to, že bude vykonaná ohliadka na mieste samom. Týmto namieta správnosť všetkých
skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.

7. Čo sa týka napadnutého uznesenia, žalobca v odvolaní datovanom 23.12.2023 argumentoval, že dal
vyjadrenie k návrhu žalovaných na zrušenie neodkladné opatrenia
a k nemu uvádzané listinné dôkazy, ktoré neboli v konaní vykonávané. Tieto žalobca žiada vykonať
odvolacím súdom, pretože súd prvej inštancie ich nevykonal, neprihliadol na ne pri vydaní uznesenia,

ktorým platne a účinne neodkladné opatrenie zrušil. Z obsahu súdneho rozhodnutia sa dozvedel, že
súd vykonal dôkazy doručené žalobcom, ktoré sa týkali návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia,
ale nie je zrejmé kedy a akým spôsobom súd tieto dôkazy vykonal. Súd podanie žalovaných krátkou
cestou doručil v rýchlosti na pojednávaní žalobcovi, ten sa mal k nim vyjadriť do desiatich dní,
takže na pojednávaní nebol priestor na to, aby sa mohol oboznámiť s obsahom listín, ktoré doručila

strana žalovaných ku dňu pojednávania. Súd krátkou cestou nedoručil kompletné prílohy. Ak mal súd
všetky dôkazy, predložené protistranou ku dňu pojednávania 17.10.2023, za vykonané, musel by ich
oboznamovať čítaním a ak aj v ten deň rozhodol, potom by sa mohol odvolávať na ich obsah ku dňu
17.10.2023. Nie je zrejmé, ako mohol byť oboznámený s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca doručil až dňa27.10.2023, teda neskôr ako rozsudok. Súd zrušil neodkladné opatrenie, hoci vec nebola právoplatne
skončená, takýto postup súdu poprel jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
a núti ho k nedodržaniu právnych predpisov civilného, správneho práva. Súd vyvolal stav bezprávia,

žalobca nemá prístup k nehnuteľnostiam, nevie ich využívať a rekonštruovať; nedokáže sa postarať o
zviera, ktoré má na záhrade. Nemožno opomenúť nemožnosť vstupu stavebnej firmy na pozemok a k
hospodárskej budove a prístup stavebného dozoru. Súd prvej inštancie zamietnutím žaloby a zrušením
neodkladného opatrenia pripravil pôdu pre nezákonný stav a vylúčil žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti.
Jeho právny záujem na určení práva prechodu a prejazdu alebo práva nevyhnutnej cesty stále trvá.

8. Žalobca osobitne doručil aj odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 22.11.2023,
datovaný 23.12.2023. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP
a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov
konania. Namietal, že vec nie je právoplatne skončená, a preto nie je dôvod na zrušenie neodkladného
opatrenia. Naviac, príslušným súdom na zrušenie pôvodných uznesení týkajúcich sa neodkladného

opatrenia má byť Krajský súd Trenčín, nie Okresný súd Trenčín. Podľa jeho názoru neodpadli dôvody,
pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 335 ods.
1 CSP. Vzhľadom na súčasný skutkový stav je nepochybné, že je potrebné, aby právne vzťahy medzi
stranami boli upravené minimálne neodkladným opatrením. K svojmu vyjadreniu zo dňa 27.10.2023
priložil aj listinné dôkazy,

z ktorých je zrejmé, aký je statický stav hospodárskej budovy. Má objednanú stavebnú firmu na výkon
stavebných prác v súvislosti s výmenou strešnej krytiny. Je výlučným
vlastníkom hospodárskej budovy, a to na základe dedičských osvedčení zo dňa 15.12.2023
sp. zn. 12D/564/2023 a 12D/565/202. Poukázal na to, že nemá reálny prístup k hospodárskej budove,
ale je zodpovedný za jej technický stav. Nevie zabezpečiť, aby nedošlo k ohrozeniu života, zdravia a

životného prostredia. Poukázal na svoje podanie zo dňa 27.10.2023, ktoré dôkazy súd prvej inštancie
nevykonal ani sa s nimi neoboznámil. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo
porušené jeho procesné právo na spravodlivý proces, nebol ustálený skutkový stav. Má za to, že
neodkladné opatrenie musí zostať v platnosti minimálne nariadenom rozsahu.

9. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie písomne vyjadrili tak,
že navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú v celom rozsahu za
vecne správny, zákony riadne odôvodnený. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené. Vo vzťahu
k zamietnutiu žaloby v časti primárneho petitu, teda o určenie vecného bremena práva prechodu a

prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaných uviedli, že súd prvej inštancie správne postupoval a
rozhodol, keď žalobu zamietol, pretože žalobca
v priebehu celého konania nepredniesol ani základné skutkové tvrdenia na posúdenie naplnenia
predpokladov vzniku takéhoto práva na strane žalobcu titulom vydržania. Poukázali na svoje
predchádzajúce podania v prvoinštančnom konaní, v ktorom túto námietku uplatnili. Aby bolo možné

posúdiť nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcom titulom vydržania, je
nevyhnutné, aby žalobca označil také rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, od čoho
odvodzuje svoju dobromyseľnosť, teda najmä kto, kedy s kým a akou formou dohodol právo prechodu
vo forme vecného bremena cez tieto pozemky a zároveň
v akom rozsahu malo byť toto dohodnuté, ktorej konkrétnej časti pozemkov sa malo týkať; skutočnosti o

začatívýkonutakéhotopráva,dĺžketrvaniavýkonutakéhopráva,poakúdobubolvýkonprávanerušený,
kedy došlo k zásahu do výkonu takéhoto práva. Bez uvedenia týchto skutkových tvrdení nie je možné
vykonávať riadne dokazovanie a z tohto dôvodu sa nie je možné stotožniť s výhradami žalobcu k postupu
súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dokazovanie. Nebolo vôbec zrejmé,
aké konkrétne skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu vydržaním, by mali byť navrhnutými dôkazmi preukazované. Aj výsluch strany sporu je len
jedným
z dôkazných prostriedkov na preukázanie či popretie skutkových tvrdení strany sporu, a teda je zrejmé,
že bolo potrebné, aby žalobca v podanej žalobe alebo v doplnení jasne a zrozumiteľne predostrel
základné skutkové tvrdenia, od ktorých odvodzuje svoj nárok. Žalobca neuviedol vôbec žiadne skutkové

tvrdenia o tom, či on alebo jeho právny predchodca vo vlastníctve príslušných pozemkov dohodol
zriadenie vecného bremena na pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných, neuviedol, v akom mieste
a rozsahu malo byť vecné bremeno zriadené, v akom časovom období malo byť zriadené a v tomto
kontexte poukázali na vývoj právnej úpravy nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenuvydržaním, ktorá bola v časových obdobiach zásadne odlišná. Pokiaľ žalobca predložil geometrický
plán, v ktorom bolo vyznačené miesto prechodu cez pozemky žalovaných a v tomto mieste sa domáhal
v zmysle primárneho petitu žaloby určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ustálenie

takéhoto miesta nekorešpondovalo so žiadnymi skutkovými tvrdeniami žalobcu. Žalobca ani jeho právny
predchodca pritom právo prechodu v takom mieste a v takom rozsahu, ako požaduje žalobca
v primárnom petite nikdy nevykonával, a teda by ho nemohol ani vydržať. Zo žiadneho skutkového
tvrdenia nevyplýva, kto, kedy a s kým mal dojednať zriadenie vecného bremena aj v rozsahu prejazdu
vozidiel do 3,5 tony. Ak za takéhoto stavu súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie či už výsluchom

žalobcu alebo výsluchom ním navrhnutých svedkov, alebo ohliadkou na mieste samom, postupoval
jednoznačne správne a súlade s § 132 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti eventuálneho
petitu,tedaozriadenievecnéhobremenaprávacestycezpriľahlýpozemok,uviedli,ževčasevyhlásenia
napadnutého rozsudku žalobca nebol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník tejto stavby, takáto
stavba v katastri nehnuteľností zapísaná nebola, v dedičských konaniach po osobách, ktoré mali takúto
stavbunadobudnúťaktoréneboliskončené,bolväčšípočetdedičov,ktorívšakúčastníkmitohtokonania

neboli. Súd prvej inštancie potom správne žalobu aj o tomto nároku zamietol. Poukázali na postup
žalobcu, ktorý sa snažil spôsobom odporujúcim zákonu dosiahnuť zápis za vlastníka predmetnej stavby.
Čo sa týka námietok žalobcu o neprerušení konania, súd prvej inštancie rozhodoval tak, že žalobca ako
primárny nárok uplatnil nárok na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ako sekundárny
rok eventuálne uplatnil nárok na zriadenie vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok. Súd

musel prioritne rozhodnúť o primárnom nároku a nemohol len kvôli eventuálne uplatnenému nároku
konanie prerušiť. Navyše pri fakultatívnom prerušení konania podľa § 164 CSP je vždy vecou úvahy
súdu podľa okolnosti posudzovanej veci či sú dôvody na takýto postup alebo nie. Konanie vo veci sa
začalo na základe žaloby doručenej súdu 01.07.2020, v konaní bolo nariadené neodkladné opatrenie,
ktoré výrazným spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných. Pokiaľ žalobca nebol schopný

ani do termínu pojednávania 17.10.2023 preukázať, že je vlastníkom stavby
a nenavrhol pristúpenie ďalších účastníkov do konania, bol z hľadiska zachovania rovnakého postavenie
strán sporu v konaní ako aj z hľadiska poskytnutia ochrany vlastníckemu právu žalovaných jednoznačne
správny záver súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že vo vzťahu k tejto budove dňa
15.12.2020 by mali nadobudnúť právoplatnosť uznesenia

o dedičstve, na základe ktorých mal žalobca nadobudnúť predmetnú hospodársku budovu, tieto podľa
žalovaných, ak by boli dané, nie sú pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku významné a
nemôžu predstavovať novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Za novoty
v odvolacom konaní by bolo možné považovať len také skutočnosti, ktoré existovali už v čase vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie a strana sporu ich nemohla bez svojej viny v konaní pred súdom prvej

inštancie uplatniť. Za takúto skutočnosť nemožno vôbec považovať tie skutočnosti, ktoré nastali po
vyhlásenírozsudkusúduprvejinštancie,pretožebynemaloopodstatnenieustanovenie§217ods.1veta
prvá CSP. Žalobcovi nič nebráni, aby v čase, keď bude schopný riadne svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázať, uplatnil nárok na zriadenie vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok riadnou
žalobou. Súd prvej inštancie však správne a v súlade so stavom v čase vyhlásenia rozsudku žalobu

zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie takéhoto nároku. Čo
sa týka námietok žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia súdu prvej inštancie, odôvodnenie je podľa
názoru žalovaných plne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 CSP, je zrozumiteľné a
presvedčivé.

10. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu zo dňa 22.11.2023 písomne vyjadrili tak, že
navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Napadnuté uznesenie považujú za správne
a zákonné, odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené. K rozhodnutiu o zrušení neodkladného
opatrenia došlo postupom podľa § 335 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie nariadené

po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu
odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Z tohto zákonného ustanovenia
vyplýva pre súd povinnosť zrušiť neodkladné opatrenie v uvedených prípadoch, a to buď osobitným
výrokom rozsudku, ktorým žalobu zamieta alebo samostatným uznesením vydaným v súvislosti s
takýmto rozsudkom o zamietnutí žaloby. Výrok súdneho rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia

je podľa § 335 ods. 1 CSP obligatórny a má charakter závislého výroku. Sú celkom nenáležité
odvolacie námietky žalobcu o tom, že ak vec nie je právoplatne skončená a nie je dôvod na zrušenie
neodkladného opatrenia; rovnako sú neopodstatnené jeho odvolacie námietky týkajúce sa príslušnosti
súdunazrušenieneodkladnéhoopatreniazaloženénanesprávnomvnímaníuzneseniaOkresnéhosúduTrenčín o nariadení neodkladného opatrenia a naň nadväzujúceho čiastočne zmeňujúceho uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalovaných proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so

zákonom. Celkom neopodstatnené sú aj námietky žalobcu
o tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na jeho vyjadrenia a k nim pripojené
dôkazy, ktoré podal žalobca k návrhu žalovaných na zrušenie neodkladného opatrenia. Je totiž zrejmé
z odôvodnenia napadnutého uznesenia, že súd prvej inštancie sa vzhľadom na dôvod zrušenia
neodkladného opatrenia podľa § 335 ods. 1 CSP takýmito podaniami strán sporu, návrhom žalovaných

na zrušenie neodkladného opatrenia a vyjadrením žalobcu k takémuto návrhu vôbec nezaoberal a ani
zaoberať nemohol.

11. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril podaním zo dňa 15.03.2024 a poukázal na to, že základom
civilného sporového konania je riadne dokazovanie, o ktoré súd prvej inštancie žiadal. Všetky
rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k právu prechodu a prejazdu uviedol v žalobe, keďže sa narodil

neskôr, keď už právo prechodu a prejazdu bolo jeho právnymi predchodcami využívané. Mohol uviesť
reálne iba toho, čo sa dozvedel, čo počul a videl. Vymedzenie práva prechodu a prejazdu v ním
predloženom geometrickom pláne bolo urobené v užšom rozsahu tak, aby sa čo najmenej zasahovalo
do vlastníckych práv žalovaných. Ohliadka na mieste samom sa nekonala, nebola možnosť podať
vysvetlenietvorcomplánuanisamotnýmžalobcom,ktoréhosúdodmietolvypočuť.Hospodárskabudova

bola zapísaná na pozemku XXX, bolo zrejmé, že tam stojí, ale nemala pridelené súpisné číslo a nebola
vedená ako samostatná stavba, nie však zavinením žalobcu. V konaní nie je sporné, že niet iného
prechodu k pozemkom žalobcu, práve na tomto mieste sa vyžaduje výsluch procesných strán sporu,
ako to v konaní navrhoval žalobca. Žalovaní nepopierajú, že by bol dedičom budovy, ale popierajú jeho
vecnú legitimáciu v konaní. Súd prvej inštancie nechcel vykonať dokazovanie, nebol nestranný, jeho

odvolanie sa na sudcovskú koncentráciu neobstojí, lebo súd musí zisťovať skutkový stav a vyžiadať si
dôkazy na návrh strany, ktoré sú dôležité pre ustálenie skutkového stavu. Dôvody na prerušenie konania
tu boli. Ako novoty v odvolacom konaní navrhol vykonať aktuálny
LV č. XXX k.ú. H. I., oznámenie o pridelení súpisného čísla, záznam na liste vlastníctva, ktoré žalobca
nemohol predložiť bez vlastného zavinenia, lebo ich dostal

k dispozícii následne, po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie. Žalobca sa nedopustil žiadneho
protiprávneho konania, má záujem konať zmierlivo.

12. Žalobca odvolaciemu súdu osobitne doručil návrh na doplnenie dokazovania
v odvolacom konaní listinami: aktuálny LV č. XXX, k.ú. H. I., na ktorom je vedený ako výlučný vlastník

stavby hospodárskej budovy na pozemku p.č. XXX, listinou
z okresného úradu, katastrálny odbor, preukazujúcu vykonanie záznamu, oznámenie o pridelení
súpisného čísla obcou H. I.. Uvedené listiny nemohol predložiť pred súdom prvej inštancie, pretože ich
nemal k dispozícii, nezavinil ani, že dedičské konanie prebiehalo od júna 2023 až do decembra 2023.

13. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaných odvolaní a ich dôvodov.

15. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie.

16. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia

o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.19. Podľa § 389 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 389 písm. d/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

21. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 08.06.2023 sa žalobca
svojou žalobou domáha:
"I. Súd určuje, že žalobca a každý ďalší vlastník pozemku- p. č. XXX, p.č. XXX/X, p. č. XXX/X v k.ú.
H. I., obec H. I., K. G., toho času na
LV č. XXX, má právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo prechodu a prejazdu motorovým

vozidlom do 3,5 tony s prihliadnutím na priestorové možnosti cez pozemky - parcelu č. XXX, parcelu
č. XXX/XX, parcelu č. XXX/XX - všetky parcely registra C evidované na katastrálnej mape vedené na
LV č. XXXX - katastrálne územie H. I., obec H. I., okres G. a to v rozsahu a miestach vyznačených
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveným L. G. M., I. E. XX, G. zo dňa 07.02.2022,
autorizačne overeným L. G. M. dňa 07.02.2022 a úradne overeným L. F. R. dňa 01.03.2022 - Okresný

úrad Trenčín, katastrálny odbor, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
II. Žalobcovi aj každému ďalšiemu vlastníkovi nehnuteľností - pozemku - p. č. XXX, p. č. XXX/X, p.č.
XXX/X, k .ú. H. I., obec H. I., K. G., toho času vedených na LV č. XXX prislúcha právo prechodu prejazdu
motorovým vozidlom do
3,5 tony s prihliadnutím na priestorové možnosti s účinnosťou od právoplatnosti súdneho rozhodnutia

a to celoročne.
III. Žalovaní sú povinní strpieť výkon práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom do
3,5 tony s prihliadnutím na priestorové možnosti cez pozemky - parcely č. XXX, XXX/XX, XXX/XX,
parcely reg. C evidované na katastrálnej mape - vedené na LV č. XXXX v k.ú. H. I., obec H. I., okres G. v
rozsahu a miestach vyznačených geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX - vyhotoveným L. G. M.,

I. E. XX, G. zo dňa 07.02.2022, autorizačne overeným L. G. M., I. E. XX, G. dňa 07.02.2022 a úradne
overeným L. F. R. dňa 01.03.2022 - Okresný úrad Trenčín- katastrálny odbor a to v prospech vlastníka
pozemkov -
p. č. XXX, XXX/X, XXX/X v k.ú. H. I., obec H. I., K. G., toho času žalobcu, pričom toto právo musia
strpieť celoročne.

IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %"
V prípade, ak súd nevyhovie prvému navrhovanému výroku, žalobca žiada, aby súd rozhodol takto:
"I. Súd zriaďuje vecné bremeno ako právo cesty cez pozemky vedené v k.ú. H. I., obec H. I., okres G.
a to cez pozemky- parcely č. XXX
o výmere 9 m2 - zast. plochy a nádvoria, p.č. XXX/XX o výmere 137 m2- zastavané plochy

a nádvoria, p.č. XXX/XX o výmere 385 m2- zastavané plochy, parcely reg. C evidované na katastrálnej
mape, a to v prospech stavby so súpisným číslom XXX, postavenej na p. č. XXX
o výmere 210 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely reg. C evidované na katastrálnej mape, vedenej
na LV č. XXX, k. ú. H. I., obec H. I., okres G. slúžiacej ako poľnohospodárskej budove, v rozsahu a
miestach vymedzenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveným L. G. M.,

I. E. XX, G. dňa 07.02.2022, autorizačne overenom L. G. M., I. E. XX, G. zo dňa 07.02.2022 a úradne
overenom L. F. R. dňa 01.03.2022, Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku, pričom právo cesty bude slúžiť na celoročný prechod a prejazd motorovým vozidlomdo 3,5 tony pre vlastníka stavby so súpisným číslom XXX postavenej na p. č. XXX m2 o výmere 210 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parcely reg. C evidované na katastrálnej mape
k.ú. H. I., okres G., toho času žalobcu.

II. Žalovaní sú povinní strpieť výkon práva cesty pešo a motorovým vozidlom do 3,5 ton cez pozemky -
parcely č. XXX o výmere 9 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/XX
o výmere 137 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/XX o výmere 385 m2- všetky parcely
reg. C evidované na katastrálnej mape, v k.ú. H. I., okres G. na LV č. XXXX a to v miestach a rozsahu
vymedzenom podľa geometrického plánu

č. XXXXXXXX- XX/XX vyhotoveným L. G. M., I. E. XX, G., autorizačne overeným L. G. M. dňa
07.02.2022, úradne overeným
L. F. R. dňa 01.03.2022, Okresným úradom Trenčín - katastrálnym odborom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku a to žalobcom ako aj každým ďalším vlastníkom stavby so súpisným číslom č. XXX
- poľnohospodárskej budove vedenej na LV č. XXX
v k.ú H. I., okres G..

III. Žalobca vybuduje cestu na vlastné náklady a v rozsahu a miestach vymedzenom
v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XX, vyhotoveným L. G. M.,
I. E. XX, G., autorizačne overeným L. G. M., dňa 07.02.2022, úradne overenom L. F. R. zo dňa
01.03.2022, Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor.
IV. Súd priznáva žalovaným primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena - práva nevyhnutnej

cesty.
V. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %"

24. V prvom rade odvolací súd považoval za nevyhnuté ustáliť si povahu žalobou uplatnených nárokov.
V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 347/2009 Najvyšší súd SR vysvetľuje, čo je to eventuálny petit. Uvádza,

že o taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak
objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum" na iné plnenie. Tak je
to aj pri návrhu na vydanie veci, ktorý navrhovateľ formuluje tak, že pre prípad nemožnosti vydania veci
(či už preto, lebo vec neexistuje, alebo ju odporca nemá), žiada od odporcu peňažnú náhradu. Treba
zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje

kzáveruoexistenciíokolnostíopodstatňujúcichpetitvjehodruhejeventualite,rozhodujepodľanejaprvý
petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje.
Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom
(eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť
plneniavzmysleprvéhopetitu.Alternatívnypetitjejednýmzdruhovpetitov,ktorýmžalobcavyhlasuje,že

namiesto požadovaného plnenia je ochotný prijať iné plnenie. Pri alternatívnom petite oba petity musia
byť dôvodné. O alternatívny petit ide typicky tam, kde z hmotného práva vyplýva, že záväzok je možné
splniť viacerými spôsobmi.

25. I keď žalobca v návrhu na pripustenie zmeny žaloby oba svoje nároky formuluje tak, že žiada

vyhovieť prvému nároku a alternatívne druhému z nich, z hľadiska obsahu zmenenej žaloby je
zrejmé, že žalobca v konaní uplatňuje dva samostatné nároky, ktoré z povahy veci nepredstavujú
alternatívny petit, pri ktorom právo voľby, ktoré z dvoch uplatnených plnení má žalovaný plniť, je na
žalovanom. Oba petity nie sú prepojené ani prípadnou nemožnosťou splnenia prvého z nich, ako
napr. u žaloby o vydanie veci či o náhradu škody (typické eventuálne petity). Oba nároky žalobcu sa

odvíjajú od úplne iných, skutkovo i právne nesúvisiacich okolností. Ba čo viac, i povaha rozhodnutí súdu
o žalobcom uplatnených nárokoch je odlišná. Prvým nárokom sa žalobca domáha určenia existencie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu právnym titulom vydržania tohto práva, a to rozhodnutím
súdu, ktoré má deklaratórny charakter. V rámci druhého nároku sa domáha konštitutívneho rozhodnutia
súdu o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech vlastníka susediacej stavby. Ako

je uvedené v predchádzajúcom odseku, pri eventuálnom petite je vzájomný vzťah oboch petitov daný
tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená
a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu. V súdenej veci
otakútosituáciunejde.Jefaktom,žeobomapetitmisažalobcasnažíodosiahnutierovnakéhocieľa (aby
mal konkrétne právo zodpovedajúceho vecnému bremenu), ale z formálnoprocesného hľadiska úplne

odlišnými petitmi, ktoré môžu byť predmetom dvoch samostatných žalôb. Podľa názoru odvolacieho
súdu teda ide o dva odlišné nároky žalobcu, tu uplatnené jednou žalobou vo forme zložených petitov,
ktoré síce možno posúdiť v určitom zmysle ako závislé, vzhľadom na spôsob, akým ich žalobca uplatnil- chcem buď jeden alebo druhý -, ale v skutočnosti predstavujúce úplne samostatné právne nároky,
a z toho hľadiska je nutné k nim pristupovať.

26. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu čo do prvého uplatneného nároku
o určenie existencie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, a to práva prechodu
a prejazdu motorovým vozidlom do 3,5 tony s tým, že žalovaní sú povinní strpieť výkon práva prechodu
a prejazdu motorovým vozidlom do 3,5 tony s prihliadnutím na priestorové možnosti cez pozemky v ich
vlastníctve v rozsahu a miestach vyznačených geometrickým plánom

s odôvodnením, že žalobca neuniesol v tejto časti konania bremeno tvrdenia.

27. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I. ÚS
24/2019).

28. V civilnom sporovom konaní je ale súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú
podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Práve preto treba súdu oznámiť, ktorá konkrétna

skutočnosť (tvrdenie) má byť predmetom dôkazu. Otázka, či si strana splnila povinnosť návrh na
vykonanie dôkazu riadne odôvodniť, je vecou úvahy súdu vykonávajúceho dokazovanie. V tejto
súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že neprichádza do úvahy, aby predložené listiny či iné dôkazné
prostriedky nahradili podstatné skutkové tvrdenia sporových strán. Procesná aktivita a zodpovednosť
strán by tým bola popretá a prenesená na súd.

29. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu
k uplatnenému (prvému) nároku určenia existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu titulom
vydržania.

30. K vzniku práva z vecného bremena môže dôjsť výkonom práva – vydržaním, avšak len za splnenia
zákonných podmienok. S poukazom na § 854 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať, aký zákonný
predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, a aké zákonné podmienky
boli pre vydržanie práva v tom- ktorom časovom období nevyhnutné, pretože okamih vzniku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu treba posudzovať podľa týchto predpisov.

31. Žalobca v žalobe i ďalších podaniach uvádza, že jeho právni predchodcovia (starí rodičia) sa stali
vlastníkmi nehnuteľností, t.č. evidovaných na LV č. XXX, k.ú. H. I. a ďalej popisuje, že k predmetným
nehnuteľnostiam viedla cesta, ktorá slúžila na prístup k nehnuteľnostiam, ktorú užívali už starí rodičia
žalobcu a tiež jeho rodičia. Podľa žalobcu starí rodičia žalobcu dostali pozemky v roku 1948 titulom

výmeru o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.
o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa, ktorým spôsobom sa rozdelil majetok v oblasti označovaný Majer.
Rodiny, ktoré dostali takto pozemky, sa dohodli na tom, že časť dvora v Majeri, budú využívať
ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam. Takto sa dohodli rodina B., N., M., O., N., pretože museli

cestu mať. Cesta slúžila na predchádzanie peši, povozom, následne aj motorovými vozidlami a takto
bola neustále využívaná, pretože iný prístup k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve právnych
predchodcov žalobcu, nebola. Túto cestu využívala aj sestra žalobcu, ktorá následne svoj podiel, ktorý
zdedila, previedla na žalobcu a využíval ju aj žalobca. Cesta bola tri generácie historicky od roku 1948
kontinuálne využívaná a udržiavaná ako prístup k nehnuteľnostiam, žiaden zo susediacich vlastníkov

nikdy nenamietal, že to takto nebolo. Nenamietal to ani stavebník, firma H., B., keď vykupoval pozemky
na výstavbu rodinných domov. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že parcely, pôvodne slúžiace ako dvor
a prístupová cesta k jeho nehnuteľnostiam, cez ktoré vybudoval inžinierske siete, kúpili žalovaní od
stavebníka a nastal stav, že žalobca nemá prístup k svojim nehnuteľnostiam a žalovaní odmietajú
umožniť mu chodiť pešo alebo motorovým vozidlom k jeho nehnuteľnostiam.

32. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že žalobca
v spore, trvajúcom viac ako tri roky, nepredostrel bližšie skutkové tvrdenia týkajúce sa dohody, na
základe ktorej mali jeho právni predchodcovia vstúpiť do užívania nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorejsa domáha určenia práva, aby súd mohol posúdiť, či tento titul vôbec existoval, kto bol jeho stranou,
akú mal povahu, akej konkrétnej nehnuteľnosti sa týkal, či táto nehnuteľnosť zodpovedá nehnuteľnosti,
ktorej vlastníkmi sú v súčasnosti žalovaní a či bol spôsobilý založiť dobromyseľnosť kohokoľvek v

tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Z tohto dôvodu nebolo možné ustáliť ani
– vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že jeho právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k priľahlej
nehnuteľnosti v roku 1948 - aký právny predpis je potrebné na posúdenie nároku žalobcu vôbec použiť
a aké konkrétne zákonné podmienky pre vydržanie žalobcom uplatneného práva bolo potrebné pre
úspešné uplatnenie jeho práva naplniť. Žalobca neponúkol žiadne skutkové tvrdenia ohľadne existencie

a povahy skutočného či domnelého právneho titulu, od ktorého svoje právo odvodzuje, a preto už len
z tohto dôvodu jeho žalobe v popísanej časti nebolo možné vyhovieť.

33. S uvedeným úzko súvisí i odvolacia námietka žalobcu ohľadne nevykonania ním navrhnutých
dôkazov súdom prvej inštancie.

34. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania.

35. Čo sa týka žalobcom navrhovaných dôkazov: výsluch žalobcu, žalovaných,
p. H. B., odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že žalobca tieto dôkazy nenavrhol vykonať
napreukázaniekonkrétnychtvrdení,čiskutočnostíasúdnebolpovinnývykonaťdokazovanienazistenie
skutočností, o ktoré až následne strana sporu (žalobca), ak sa preukáže skutočnosť, ktorá by mu mohla

byť na prospech, bude opierať prostriedky procesného útoku. Akýkoľvek opačný výklad by znamenal
úplnépopretieexistenciejednejzozákladnýchpovinnostíkaždejsporovejstrany-povinnostitvrdenia,čo
je neprípustné. Pokiaľ za tohto stavu pri absencii konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sa mali preukázať,
súd prvej inštancie žalobcu a navrhovaných svedkov nevypočul a nevykonal ohliadku na mieste samom,
ani v najmenšom tým neporušil procesné práva žalobcu.

36. Podstata ďalšej súvisiacej odvolacej námietky žalobcu spočíva v tom, že súd prvej inštancie sám
iniciatívne, nevyhľadal a nevyvodil pre neho priaznivé skutkové zistenia nasvedčujúce opodstatnenosti
jeho žalobného návrhu.

37.Odvolacísúdvtejtosúvislostizdôrazňuje,ževzmysleprejednacejzásadyazásadykontradiktórnosti
súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za strany rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich nároky či
obranu odôvodňovali, a tieto len posudzuje. Skutkový stav zisťuje len v rámci vymedzenom procesným
útokom a obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na
základe predložených skutkových tvrdení,

a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých (§ 151 ods. 1 CSP) alebo verifikovaných
po vykonanom dokazovaní (§ 220 ods. 2 CSP). Skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem
skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých
skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom rozhodnutia nie sú.

38. Odvolateľ tiež nedôvodne argumentuje povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať ho na doplnenie
skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP.

39. Oprávnenie ( a nie povinnosť súdu, ako sa mylne domnieva žalobca) vyplývajúce
z § 150 ods. 2 CSP predstavuje určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej

zásady. Podľa odbornej literatúry súd vyzýva stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie
tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne substancované tvrdenia; alebo ak strana
sporu nevie splniť povinnosť tvrdiť (výnimočne) z objektívnych dôvodov, pretože určitú relevantnú
skutočnosť nepozná, hoci ju pozná protistrana (TOMAŠOVIČ, Marek. § 150 [Skutkové tvrdenia]. In:
ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana,

TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022,
s. 619, marg. č. 5.). V súdenej veci o takýto výnimočný, ojedinelý prípad nejde. Žalobca mal v priebehu
viac ako tri roky trvajúceho sporu dostatok času a možností predložiť skutkové tvrdenia, týkajúce sa
veci, avšak neurobil tak. Uvedené platí o to viac, že protistrana od počiatku (vyjadrenie k žalobe zodňa 19.08.2020) namietala nedostatok tvrdenia zo strany žalobcu, avšak žalobca právne relevantným
spôsobom nereagoval. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie nevyzýval žalobcu, zastúpeného
advokátkou, na doplnenie skutkových tvrdení, odvolací súd v jeho postupe nevzhliadol porušenie

procesných práv žalobcu.

40. Ďalej žalobca v dovolaní namieta, že nebol poučený podľa § 153 CSP.

41. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to

v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

42. Podľa § 160 ods. 3 písm. b/ CSP poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.

43. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nebol povinný osobitne poučovať žalobcu, ktorý je
zastúpený advokátkou, o všeobecnej povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas (§ 153 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany možno podľa § 154 CSP uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Predmetné ust. § 154 CSP predstavuje zákonnú koncentráciu konania.
Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením
sudcovskej koncentrácie. V súdenej veci však z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie

aplikovalinštitútsudcovskejkoncentráciekonania,vrámciktorejbystanovilžalobcoviosobitnúlehotuna
predloženie prostriedkov procesného útoku (§ 181 ods. 4 CSP), resp. že by neprihliadol na prostriedky
procesného útoku predložené žalobcom po uplynutí takto určenej lehoty. Žalobca neprodukoval
relevantné skutkové tvrdenia, popísané vyššie, do vyhlásenia dokazovania súdom prvej inštancie za
skončené

a dokonca ani v rámci odvolacieho konania a táto jeho odvolacia argumentácia tak nie je dôvodná.

44. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia vo vzťahu k prvému uplatnenému nároku, týkajúcemu sa určenia existencie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu titulom vydržania, niet čo vytknúť. Z tohto dôvodu rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol tento nárok žalobcu zamietnutý, potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

45. Súd prvej inštancie v ďalšom zamietol žalobu žalobcu i v časti o zriadenie vecného bremena podľa
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu. Pri zriadení

vecného bremena podľa citovaného zákonného ustanovenia sa zriaďuje vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby, ale vzhľadom na to, že poľnohospodárska budova sp. č. XXX (na parc. č. XXX, LV č.
XXX, k.ú. H. I.) nebola v čase rozhodovania zapísaná na liste vlastníctva , nie je preukázané vlastnícke
právo žalobcu k stavbe, pre prístup ku ktorej žalobca žiada zriadiť právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.

46. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

47. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že je pravdou, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo veci 17.10.2023 žalobca nebol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetnej
poľnohospodárskej budovy a záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní bol opodstatnený.48. V odvolacom konaní však žalobca prezentoval zmenu, ku ktorej došlo po vyhlásení rozsudku
súdu prvej inštancie, spočívajúcu v tom, že prebehli dodatočné dedičské konania po jeho právnych

predchodcoch a na základe osvedčení o dedičstve sp.zn. 12D/564/2023 a 12D/565/2023 sa stal
vlastníkom poľnohospodárskej budovy na parc. č. XXX (LV č. XXX),
k.ú. H. I..

49. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.

Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,
je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov je
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

50. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

51. S poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu je zrejmé, že žalobca sa domáha pripustenia
procesného útoku a s ním súvisiacich dôkazov, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nemal
k dispozícii (§ 366 písm. d/ CSP), v dôsledku čoho zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP).

52. Strana zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť,
ale neurobila tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže
vziať do úvahy ani odvolací súd. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi aj keď neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa

na konkrétne vymedzené procesné situácie
v konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa odbornej teórie, ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené
nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa
v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové

prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť
bez svojej viny. (MOLNÁR, Peter. § 366 [Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ,
Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1399, marg. č. 5.).

53. Ako je uvedené vyššie, odvolateľ v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP.

54. S poukazom na uvedené v danom prípade odvolací súd skúmal, či žalovaný uplatnil novoty v súlade
s § 366 písm. d/ CSP, teda zaoberal sa otázkou či tieto nové skutočnosti

a dôkazy odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na pojednávaní súdu dňa 17.10.2023 uviedol, že vo vzťahu
k druhému nároku uplatnenému žalobou navrhuje prerušenie konania do právoplatného skončenia
dedičských konaní, v ktorých má byť žalobcovi potvrdené vlastnícke právo k hospodárskej budove.

Súd prvej inštancie konanie neprerušil, vyhlásil dokazovanie za skončené a meritórne rozhodol
dňa 17.10.2023, pričom odvolateľom namietané uznesenia v dedičských veciach boli vydané dňa
15.12.2023, teda po rozhodnutí prvoinštančného súdu. Je teda zrejmé, že žalobca uznesenia
dedičského súdu sp.zn. 12D/564/2023 a 12D/565/2023 objektívne nemohol predložiť v konaní pred
súdom prvej inštancie, pretože v tom čase neexistovali, avšak už v čase vyhlásenia rozsudku súdu

prvej inštancie boli začaté konania o dodatočnom prejednaní dedičstva po právnych predchodcoch
žalobcu, na ktoré žalobca v prvoinštančnom konaní i poukazoval a ktorými argumentoval. S dôrazom na
skutočnosť že vlastnícke právo v prospech dediča sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, odvolací súdmal za to, že v takejto ojedinelej, procesne veľmi špecifickej situácii, je použitie žalobcom namietaných
novôt v odvolacom konaní prípustné.

56. Vzhľadom na to odvolaciemu súdu nezostalo nič iné len konštatovať, že v súdenej veci súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, ktorým je v zásade podľa § 217 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP
odvolací súd viazaný, neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a ktoré majú vplyv na posúdenie otázky aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní a na prípustnosť vecného posúdenia druhého nároku žalobcu.

57. Nedostatok v zistení skutkového stavu však nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
pretože aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, toto vo vzťahu k žalobe žalobcu v časti
o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyhodnocoval len v rozsahu
potrebnom pre posúdenie (nedostatku) aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tejto časti uplatneného
žalobného nároku. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti

špecifikovanej vo výroku II. tohto rozsudku a vrátenie veci v zodpovedajúcom rozsahu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods. 1 CSP, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

58. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

vo vzťahu k druhému žalobou uplatnenému nároku i z hľadiska novo uplatnených dôkazov zo strany
žalobcu a po jej prípadnom kladnom vyriešení sa bude zaoberať zákonnosťou a dôvodnosťou tohto
nároku žalobcu, vec skutkovo i právne posúdi a vo veci opätovne rozhodne.

59. Žalobca podal včas odvolanie i proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 22.11.2023, ktorým

bolo zrušené uznesenie č.k. 28C/53/2020-93 zo dňa 05.10.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 17Co/7/2021 zo dňa 22.02.2021 s poukazom na § 335 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne zamietnutím žaloby vo veci samej.

60. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 28C/53/2020-93 zo dňa 05.10.2020 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/7/2021-167 zo dňa 22.02.2021 bolo nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým súd (výrok I.) žalovaným uložil povinnosť strpieť zo strany žalobcu jeho prechádzanie
pešo a prejazd motorovými vozidlami všetkého druhu do maximálnej prípustnej hmotnosti vozidla
3,5 t s prihliadnutím na priestorové možnosti prejazdu cez pozemky žalovaných špecifikovaných vo
výrokovej časti rozhodnutia, v rozsahu nevyhnutnom pre účely prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu,

špecifikovaným vo výrokovej časti rozhodnutia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Výrokom II. súd žalovaným uložil povinnosť odovzdať žalobcovi kľúče od vstupnej železnej brány
alebo iný technický prostriedok slúžiaci na otváranie vstupnej železnej brány za účelom zabezpečenia
prechodu žalobcom pešo a prejazdu žalobcu motorovými vozidlami všetkého druhu do maximálnej
prípustnej hmotnosti vozidla 3,5 t s prihliadnutím na priestorové možnosti cez pozemky žalovaných

špecifikovanévovýrokovejčastirozhodnutia,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.
Výrokom III. žalovaným uložil povinnosť zdržať sa výstavby garáže ako drobnej stavby na pozemkoch
žalovaných,špecifikovanýchvovýrokovejčastirozhodnutia,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonania
vo veci samej. Výrokom IV. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade
trov konania

o nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí vo veci samej. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v odôvodnení uznesenia č.k.
17Co/7/2021-167 zo dňa 22.02.2021 o.i. poukázal na to, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi
osvedčil, že je výlučným vlastníkom pozemkov, ktoré susedia s pozemkami žalovaných, jediný prístup ku
svojim pozemkom, využívaný aj v minulosti, má len cez pozemky žalovaných, ktoré skutočnosti žalovaní

v konaní nenamietali. Žalobca uviedol základné skutočnosti postačujúce pre záver o pravdepodobnosti
jeho nároku, ako i skutočnosť, že žalobcovi žalovaní znemožňujú prístup k jeho nehnuteľnostiam.
Žalobcatakpodľanázoruodvolaciehosúduosvedčilpotrebnosťnavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,
nakoľkojepotrebné,abydorozhodnutiavovecisamejmalzabezpečenývnevyhnutnomrozsahuprístup
k hospodárskej budove, ktorá podľa predložených fotografií je čiastočne obývateľná, k svojej záhrade,

ktorú potrebuje obhospodarovať, ako aj k zvieraťu - psovi, ktoré sa tu podľa predložených fotografií
nachádza.61. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

62. Podľa § 335 ods. 3 CSP súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil
konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc
stav konania vo veci samej.

63. Výrok súdneho rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 335 ods. 1 CSP má charakter
tzv. závislého výroku, odvolací súd nie je rozsahom odvolania v danej súvislosti viazaný (§ 379 písm. a/
CSP) a rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia potvrdí alebo zruší v nadväznosti na rozhodnutie
o odvolaní proti hlavnému výroku.

64. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil len sčasti a sčasti jeho rozhodnutie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zamietnutí
žaloby ako celku, ktorým svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie, nebol daný. Zohľadňujúc
stav konania, keď predmetom ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie bude celý druhý nárok
žalobcu, spočívajúci v návrhu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecného bremenu a s poukazom
na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 28C/53/2020-93 zo dňa 05.10.2020 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/7/2021-167 zo dňa 22.02.2021, odvolací súd zrušil
toto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP.

65. Odvolací súd však dáva do pozornosti návrh žalovaných 1/, 2/ na zrušenie
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením č.k. 28C/53/2020-93 zo dňa 05.10.2020 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/7/2021 zo dňa 22.02.2021, doručený súdu prvej
inštancie dňa 05.10.2023, ktorým sa súd prvej inštancie doposiaľ nezaoberal.

66. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi návrh žalovaných 1/, 2/ na zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia ako i vyjadrenie žalobcu k nemu a o tomto rozhodne.

67. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).