Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/217/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108221773
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8108221773.41

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcom,JUDr.JozefomJaselským,vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom A., C. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Prešov, Jesenná 8, proti
žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00327646, Hlavná 73, Prešov, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2008 domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu 59.939,- Sk spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 22.04.2008 do

zaplatenia. V znení zmeny žaloby, ktorá bola pripustená uznesením, č.k. 13C/217/2008-673, v spojení s
opravným uznesením, č.k. 13C/217/2008-686, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12.12.2008 do 12.12.2012 sumy 13.597,92 EUR a úroku z
omeškania (už mesačné nájomné), z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 10,50 % ročne od 13.01.2009
do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 10,00 % ročne od 13.02.2009 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,50 % ročne od 13.03.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,25 % ročne od 13.04.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne

od 13.05.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.06.2009 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.07.2009 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.08.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,00 % ročne od 13.09.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne
od 13.10.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.11.2009 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.12.2009 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.01.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo

výške 9,00 % ročne od 13.02.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne
od 13.03.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.04.2010 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.05.2010 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.06.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,00 % ročne od 13.07.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne
od 13.08.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.09.2010 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.10.2010 do zaplatenia, z dlžnej

sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.11.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,00 % ročne od 13.12.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne
od 13.001.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.02.2011 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.03.2011 do zaplatenia, z dlžnejsumy 283,20 EUR vo výške 9,25 % ročne od 13.04.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,25 % ročne od 13.05.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,25 % ročne
od 13.06.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,50 % ročne od 13.07.2011 do

zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,50 % ročne od 13.08.2011 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,50 % ročne od 13.09.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,50 % ročne od 13.10.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,25 % ročne
od 13.11.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,25 % ročne od 13.12.2011 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.01.2012 do zaplatenia, z dlžnej

sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.02.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,00 % ročne od 13.03.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne
od 13.04.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.05.2012 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.06.2012 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 % ročne od 13.07.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 8,75 % ročne od 13.08.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 % ročne

od 13.09.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 % ročne od 13.10.2012 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 % ročne od 13.11.2012 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 % ročne od 13.12.2012 do zaplatenia.

2. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2, k.ú.

D., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
19.12.2006. Na tejto nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádza inžinierska stavba -
komunikácia, ktorá je podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.01.2007 v jeho vlastníctve. Žalovaný užíva
nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorej sa nachádza stavba komunikácie a vykonáva
takprávanájmucudzejvecibezplatnejnájomnejzmluvy.Žalovanýsapodľanázoružalobcubezdôvodne

obohacuje, pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil žalobca podľa odborného vyjadrenia E. F. G.
zo dňa 03.12.2006, v ktorom tento stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a následne vypočítal výšku
nájomného. Znalec vypočítal nájomné v roku 2006 vo výške 223,50 Sk za 1 m2 ročne.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný spravuje miestne komunikácie a nemá z toho

žiadenprospech.Mástýmspojenélennákladyspočívajúcevopravemiestnychkomunikáciívichspráve
a v údržbe. Miestne komunikácie neslúžia žalovanému na podnikanie, zo zákona je žalovaný povinný
spravovať miestne komunikácie, ktoré naňho prešli ex lege. Z toho dôvodu nie je možné vychádzať zo
všeobecnej hodnoty pozemku a trhovej hodnoty nájmu. Upozornil na skutočnosť, že žalobca by nemal
prístup na uvedený pozemok a ak by nebola zriadená miestna komunikácia „musel by vedieť lietať“ aby

sadostalnasvojpozemok.Uviedol,žepovažujekonaniežalobcuzakonanievrozporesdobrýmimravmi
spočívajúce v tom, že kúpil nehnuteľnosť, na ktorej bola zriadená miestna komunikácia s vedomím že
na nej bude „zarábať“.

4. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o náhradu za užívanie nehnuteľností, odpoveďou žalovaného,

kúpnou zmluvou, odborným vyjadrením, listom vlastníctva, znaleckými posudkami a vo veci rozhodol
s rozsudkom zo dňa 06.02.2012, č.k. 13C/217/2008-445, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 322,- EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom zo sumy 322,- EUR od 22.04.2008 do zaplatenia,
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Súd žalobe vyhovel len čiastočne s odôvodnením, že žalobca dobre vedel, že kupuje pozemok
zastavaný komunikáciou, a preto na rozdiel od pôvodných vlastníkov mu spravodlivo patrí náhrada,
ako pri menej lukratívnom pozemku z dôvodu jeho zastavania. Iná vec by bola, ak by právo na „úplné“
odškodnenieuplatnilipôvodnívlastníci,ktorívšaksvojeprávonažalobcunepostúpili.Súdprvejinštancie
v tomto smere vychádzal zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity, ktorý pri všeobecnej

hodnote nájmu zohľadnil zastavanie pozemku za 1 m2 v roku 2006 - 1,143 EUR a v roku 2007 - 1,198
EUR.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný, žalobca trval na vyššom
rozsahu bezdôvodného obohatenia, akoby nešlo o zastavaný pozemok a žalované mesto navrhlo v

odvolacom konaní zmeniť rozsudok vo vyhovujúcom výroku u a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Odvolací súd rozhodol o odvolaní rozsudkom zo dňa 11.12.2012, č.k. 6Co/75/2012-514.7. Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Poukázal na to, že
nevidí dôvod na odklon od ustálenej judikatúry po zjednotení postupu v znení stanoviska spoločného
kolégia a uviedol, že čo do medzitýmnej otázky (základu nároku) sa stotožňuje s prvostupňovým súdom.

V ďalšom poukázal na to, že žalovaný zaberá pozemok vo vlastníctve žalobcu, s vlastníkom pozemku sa
za sporné obdobie nijako právne nevyrovnal, a niet dôvodu konštatovať iný záver ako ten, že žalovaný
sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“,
teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť. Odvolací súd uviedol, že žalované mesto
neuviedlo žiadny relevantný odvolací právny dôvod a prvostupňový súd čo do základu správne posúdil

predmetnú vec ako nárok na bezdôvodné obohatenie.

8. Odvolací súd však poukázal, že problematická je otázka rozsahu, v akom došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu, ktorou sa odvolací súd musel zaoberať, keďže suspenzívny účinok
odvolania, odkladaný stav v súvislosti s odvolaním žalobcu, sa týka aj zamietavého výroku. Poukázal na
to, že pokiaľ prvostupňový súd uznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v menšom

rozsahu s odôvodnením, že žalobca kupoval pozemok zastavaný, je nespravodlivé, aby sa pri náhrade
zohľadnil fakt, že žalobca musel dobre vedieť, že pozemok je zastavaný komunikáciou. Uviedol,
že v zásade nemôže byť tak výrazný rozdielny prístup pri výške bezdôvodného obohatenia, podľa
toho, kto je vlastníkom zastavaného pozemku alebo či došlo k zmene jeho vlastníka. Odvolací súd
odmietol názor prvostupňového súdu o relevantnosti prípadného postúpenia práva z predchodcov na

žalobcu. Uviedol, že niet dôvodu ukracovať neskoršieho vlastníka, ak právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo, je nenáležité z neho tak zásadným spôsobom uberať neskoršiemu vlastníkovi, ako
to urobil prvostupňový súd. Uviedol, že ak by štát nezanechal takýto „neporiadok“ pri (ne)vyporiadaní s
vlastníkmi pozemkov, tak predmetný spor by nemusel existovať. Vlastne žalobca v skutočnosti urýchľuje
odstránenie protiprávneho stavu, pretože sa veci musia s vlastníkom urovnať a zosúladiť s právom.

Odvolací súd uviedol, že za to sa mu zo strany súdu dostalo, že by priznanie práva v trhových rozmeroch
bolo „spravodlivé“ len u pôvodného vlastníka. Odvolací súd, by pochopil, zohľadnenie zastavania
pozemku v neprospech žalobcu v prípade, ak by žalobca uplatňoval ušlý zisk a nedosiahol ho z dôvodu
zastavaniapozemku,novprípadebezdôvodnéhoobohateniasavychádzazobjektívnehoprotiprávneho
stavu, ktorý zavinil predchodca žalovaného a v spornom období ho ďalej, žalovaný aj udržiaval. Odvolací

súduviedol,ževzásadeodmietanázoržalovanéhomesta,žežalobcakonalvrozporesdobrýmimravmi.
Rozpor s dobrými mravmi, by mohol prichádzať do úvahy, ak by žalobca vlastnícke právo zneužil,
neprimerane obmedzoval iných alebo škodil iným. V odôvodnení z prvostupňového súdu indikoval
odvolací súd rozpor na jednej strane, že prvostupňový súd konštatoval, že postup žalobcu neodporuje
dobrým mravom a priznáva mu právo vlastníka, no na druhej strane ho neprimeraným spôsobom

diskvalifikuje oproti iným vlastníkom len preto, že kúpil pozemok už zastavaný.

9. Odvolací súd z uvedených dôvodov nevidel dôvod na tak zásadný rozdiel pri priznávaní rovnakého
práva medzi predchodcami žalobcu a žalobcom samotným. Pritom rozdiel súvisí len v súvislosti so
zmenou vlastníka. V tejto súvislosti poznamenal, že vec, o ktorú žalobcovi ide a pre ktorú nemôže reálne

využívať, predstavuje pozemok a nie zastavaný pozemok. Žalobca uplatňuje právo k pozemku, a preto
sa má komparatistika týkať porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa
dali na trhu využiť. Inými slovami povedané, mesto (žalovaný) zaberalo v spornom období pozemok
a nie zastavaný pozemok. Odvolací súd teda vyjadril, že podľa jeho názoru žalobcovi prináleží právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zásade v rovnakom rozsahu ako u jeho predchodcu a na tak

závratné ubratie tohto práva nevidí dôvod. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok čo do
už priznaného bezdôvodného obohatenia, zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vec vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, že povaha uplatneného nároku umožňuje rozhodnúť aj čiastočne a odvolací súd
nemal pochybnosti, že trhové nájomné je vyššie, ako ho určil prvostupňový súd. Uložil prvostupňovému
súdu zohľadniť trhové podmienky nájomných vzťahov v danej lokalite a v období, za ktoré sa žiada

bezdôvodné obohatenie a priznať im relevanciu pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia s tým, že
mal odpočítať právoplatne priznanú sumu.

10. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.02.2017, č.k. 13C/217/2008-943, tak, že žalobe za
obdobie od 28.12.2006 do 31.12.2007 vyhovel a v dodatočnej rozšírenej časti za obdobie od 12.12.2008

do 12.12.2012 žalobu o náhradu za vecné bremeno s posúdením ako jednorazovú pre premlčanie
trojročnej premlčacej doby zamietol.11. Odvolací súd rozsudkom, č.k. 6Co/77/2017-1252, zo dňa 25.09.2018 potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a v zamietavom výroku v časti o zamietnutí žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12.12.2008 do 30.06.2009. V prevyšujúcej zamietavej časti

o náhradu za vecné bremeno za obdobie od 01.07.2009 do 12.12.2012 a vo výroku o trovách konania
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Odvolací súd čo sa týka zrušujúcej časti vo veci uviedol, že k náhrade za vecné bremeno za obdobie
od 01.07.2009 do 12.12.2009 zrušil rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci a poukázal na

to, že vo svetle prevažujúcej aplikačnej praxe v rámci súdov Slovenskej republiky zastáva názor, že
náhrada podľa zákona č. 66/2009 Z.z. sa má posudzovať ako opakujúca, a to predovšetkým z dôvodu
jej dočasnosti. Uviedol, že za problematické považuje odvolací súd priznanie náhrady ako pri vecnom
bremene na neurčitú dobu v rozsahu 20-násobku ceny ročnej výhody spojenej s bremenom, keďže
definitívne riešenie môže byť ponúknuté už pred uplynutím 20 rokov.

13. Uviedol, že z uvedeného dôvodu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku v časti
o vecné bremeno za obdobie od 01.07.2009 do 12.12.2012 s tým, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie o občianskoprávnej povahe nároku a o trojročnej premlčacej dobe. Uložil súdu prvej
inštancie novo posúdiť právo na náhradu za vecné bremeno ako právo opakujúce, oddeliť nepremlčanú
časť práva a zvážiť všetky okolnosti prípadu, prípadne kontinuitu náhrady spred 01.07.2009 (7 EUR za

1 m2), ktorá sa predbežne vzhľadom na nízku výmeru nejaví ako neprimeraná.

14. Súd vo veci vyzval strany sporu, ako aj poučil o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany,
načo žalobca podaním zo dňa 11.07.2019 (č. listu spisu 1268), uviedol, že predkladá v prílohe znalecký
posudok č. 1 zo dňa 07.01.2019, ktorý vypracoval znalecký ústav Technická univerzita v Košiciach,

Stavebná fakulta, G. X, XXX XX H., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena na pozemku
parcely KN- E č. XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2, k.ú. D., zapísanej na LV č. XXXX, ktorého
užívanie je predmetom sporu v posudzovanej právnej veci za obdobie v súlade so znením III. výroku
rozsudku krajského súdu, č.k. 6Co/77/2017-1252, zo dňa 25.10.2018, teda za obdobie od 01.07.2009 do
12.12.2012 tak, že za užívanie pozemku č. 418/2 orná pôda o výmere 266 m2, na ktorom je umiestnená

inžinierska stavba - pozemná komunikácia - časť ulice A. v období rokov 2009 až 2012 predstavuje
všeobecnú hodnotu vecného bremena za rok 2009 - 7,96 EUR na m2 za obdobie od 01.07.2009 do
31.12.2009 - 184 dní sumu 1067,38 EUR, za rok 2010 - 8,06 EUR na m2 pozemku od 01.01.2010 do
31.12.2010 za 365 dní sumu 2143,96 EUR, za rok 2011 - 9,13 EUR za m2, za obdobie od 01.01.2011
do 31.12.2011 t.j. 365 dní 2162,58 EUR, za rok 2012 - 8,45 EUR na m2 pozemku od 01.01.2012 do

12.12.2012 t.j. 347 dní 2131,02 EUR spolu 7504,94 EUR.

15. Žalobca súčasne podotkol, že na predmetných pozemkoch neviazne vecné bremeno v zmysle
zákonač.66/2009Z.z.,pretožeanivjednomprípadevlastnícipozemkov-právnipredchodcoviažalobcu
nedali súhlas so zriadením stavieb pozemných komunikácií na ich pozemkoch.

16. Žalovaný vo veci vyjadril podaním zo dňa 25.01.2019, (č.l. 1383), a uviedol, že stavba pozemnej
komunikácie na parcele č. XXX/X bola stavba povolenou v súlade vtedy s vtedy platnými právnymi
predpismi. Žalovaný zdôraznil, že od 01.07.2009 vzniklo v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z.
právo zodpovedajúce vecnému bremenu z uvedeného vyplýva, že užívanie tejto parcely zastavanou

komunikáciou je v súlade so zákonom, a teda nejde o užívanie bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o nárok
z bezdôvodného obohatenia tento je nárokom vyplývajúcim z porušenia práva, a teda svojím obsahom
záväzkovoprávnym vzťahom, pričom náhrada za vecné bremeno vecnoprávnym nárokom. Uviedol, že
každý z týchto nárokov vychádza z iných skutkových okolností a dôkazov. Žalovaný vo veci poukázal na
to, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zdôrazňoval, že na predmetných pozemkoch neviazne vecné

bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., pretože ani v jednom prípade nedali vlastníci pozemkov
súhlas so zriadením stavieb pozemných komunikácií na ich pozemkoch potom z toho usudzuje, že
žalobca žiada priznať nárok z bezdôvodného obohatenia a tvrdí, že stavba komunikácie bola nielen
neoprávnenou, ale aj nepovolenou. Žalovaný teda v prípade žalobcom navrhovanej zmeny žaloby
(na základe iných skutkových okolností), žiada nepripustiť zmenu žaloby a v prípade, ak by súd

pripustil zmenu žaloby vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý predložil
žalobca poukázal na to, že znalcami bola použitá nevhodná metóda a podkladom pre túto metódu
boli nájomné zmluvy, ktoré mali charakter podnikateľských zmlúv. Zároveň poukázal na to, že podľa
vedomostí žalovaného Znaleckému ústavu Technickej univerzity v Košiciach bola uložená peňažnásankciazaporušenieustanovenízákonaoznalcoch.Zároveňžalovanýuviedol,žeaksúdprvejinštancie
dospeje k inému právnemu záveru o žalovanom nároku žalobcu, navrhol vykonať znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom na výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena tak, ako to uviedol odvolací súd

v odôvodnení rozsudku pod bodom 35.

17. Predmetom sporu v súlade s ustáleným právnym posúdením súdom druhej inštancie zostávajúci
nárok v časti o vecné bremeno za obdobie od 01.07.2009 do 12.12.2012 s tým, že súd druhej inštancie
uložil súdu prvej inštancie novo posúdiť právo na náhradu za vecné bremeno ako právo opakujúce,

oddeliť nepremlčanú časť práva a zvážiť všetky okolnosti prípadu, prípadne kontinuitu náhrady spred
01.07.2009 (7 EUR za 1 m2), ktorá sa predbežne vzhľadom na nízku výmeru nejavila súdu druhej
inštancie ako neprimeraná.

18. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:

19. Žalobca je zapísaný ako vlastník parcely KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2, k.ú. D.,
zapísanej na LV č. XXXX. Žalobca túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa
19.12.2006 od predávajúcich C. I., J. H. a B. H.. Žalobca kúpil túto nehnuteľnosť za dojednanú kúpnu
cenu 132.200,- Sk (po 44.000,- Sk za podiel každého spoluvlastníka). Žalobca prehlásil, že pozná stav
predávanej nehnuteľnosti, nemá k nemu žiadne výhrady a uvedenú nehnuteľnosť kupuje v stave, v akom

sa v prírode nachádza.

20.NaparceluKN-Eč.XXX/Xsiuplatnilireštitučnýnárokpodľazákonaopôdeč.229/91Zb.B.H.,bytom
A., K. XX. Z listu zo dňa 28.12.1993 vyplýva, že bola uzatvorená dohoda o odovzdaní nehnuteľnosti
Záhradníckym a sadovníckym podnikom v Prešove, a že súčasťou tejto dohody bolo aj odovzdanie

parcely XXX/X. Predmetná parcela bola vyvlastnená otcovi B. H., pričom z výpovede B. H. vyplynulo,
že parcela XXX/X nebola nikdy vyvlastnená, že táto nehnuteľnosť bola len v užívaní Záhradníckeho a
sadovníckeho podniku Prešov. Jedná sa o úzku roľu, ku ktorej nebol prístup, resp. prístup bol len po
cudzích pozemkoch. B. H. nikdy nedal súhlas na to, aby na jeho pozemku bola postavená cesta.

21. Zo správy Mesta Prešov zo dňa 18.01.2007 vyplýva, že na parcele žalobcu KN-E č. XXX/X - orná
pôda o výmere 266 m2, k.ú. D., sa nachádza komunikácia. Táto bola odovzdaná do užívania v roku
1992 vtedajšiemu správcovi miestnych komunikácií Správe a údržbe miestnych komunikácií Prešov.

22. V danom prípade bolo preukázané, že na parcele č. XXX/X o výmere 266 m2 bola postavená

miestna komunikácia bez súhlasu vlastníka pozemku. Táto bola odovzdaná do užívania v roku 1992
vtedajšiemu správcovi miestnych komunikácií - Správe a údržbe miestnych komunikácií Prešov. Z
výsluchu svedka B. H. (predchádzajúceho vlastníka) vyplynulo, že tá časť parcely č. XXX/X, ktorá je
teraz zastavaná komunikáciou, nikdy nebola vyvlastnená. Časť nehnuteľností bola vydaná na základe
reštitučného nároku vzneseného, podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. V konaní neboli predložené

dôkazy svedčiace o tom, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená. Súd vychádzal z viazanosti návrhu a v tomto
konaní sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že žalovaný užíva
pozemok žalobcu bez toho, aby na to mal nárok. Skutočnosť, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez
právneho titulu, bola v konaní preukázaná.

23. Vo veciach je nutné poukázať, že zo strany samotného žalobcu (č.l. sp. 224, viď zápisnica zo dňa
26.04.2010) bolo súdu predložené rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.08.1982 a následne o
vydaní stavebného povolenia zo dňa 14.03.1983 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12.02.1992 a bolo
konštatované, že tieto rozhodnutia sa určite týkajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania
teda, že pôvodná parcela č. XXX/X je súčasťou komunikácie, ktorá bola vybudovaná ako investícia

súvisiaca so stavbou E. A. – G., A. L. C. „A. - I.“.

24. Ide teda o stavbu povolenú podľa vtedy platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu
na obec a od 01.07.2009 teda vzniklo zákonné vecné bremeno vlastníka takýchto stavieb pozemku
zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod

stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (§ 4 ods. 1 ).25. Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 1 (č.l. 1269) vypracovaným na základe
objednávky žalobcu Technickou univerzitou v Košiciach ako znaleckým ústavom v odbore 37 0000 -
stavebníctvo. Znalecký posudok bol vypracovaný ako súkromný znalecký posudok. Znalecký posudok

bol vypracovaný na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov a na stanovenie všeobecnej
hodnoty vecného bremena okrem iného pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu a to č. 418/2.
Podľa č.l. 7 znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov vypracovateľ použil
podľa osobitnej požiadavky zadávateľa porovnávaciu metódu a na stanovenie všeobecnej hodnoty
vecnéhobremenasnájmompozemkovvypočítanýchporovnávacoumetódou.Vypracovateľ znaleckého

posudku uviedol, že pre použitie porovnávacej metódy je potrebný súbor minimálne troch ponukových
alebo realizovaných nájomných zmlúv v danej lokalite. Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na
porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1
meter pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaných pozemkov.
Vyhotoviteľ uviedol, že bola použitá porovnávacia metóda, nakoľko objednávateľ predložil viac ako tri
relevantné zmluvy o nájmoch pozemkov posudzovaných lokalitách a v posudzovanom území 8 zmlúv

pre pozemky skupiny číslo 1, 2 a 3 a 6 zmlúv pre pozemky skupiny číslo 4. Vo vzťahu k analýze polohy
hodnotených pozemkov vyhotoviteľ uviedol, že dotknutý pozemok predstavuje pozemok nachádzajúci
sa akokomunikáciaavýkopovételesokomunikácie,ktorájevedenáakoobslužnákomunikáciasúbežne
s A. cestou a pozemky nachádzajúce sa ako chodník okolo A. ulice. Vyhotoviteľ uviedol, že pre skupinu
pozemkov číslo 1, 2, do ktorej patrí dotknutý pozemok a 3 boli predložené nájomné zmluvy počte 8

zmlúv s nájmom pozemkov (1 až z 8 ) priamo v mieste posudzovania a v okolí A. ulice (B., B. po
obidvoch stranách ), pričom vzdialenosť porovnávacích pozemkov je priamo v mieste porovnávania
do 200 metrov od posudzovaných parciel, preto uviedol, že je možné uvedené zmluvy považovať
za relevantné, pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov porovnávaním ( zmluvy o nájme
pozemkov sa nachádzajú v prílohe znaleckého posudku spoločne s kópiami katastrálnych máp a máp

polôh porovnávacích pozemkov. Podklady na porovnávanie a to zo zmluvy boli označené ako č. 1
až č. 8 a išlo o zmluvy uzatvorené medzi E. A. H. a Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. (č. l.
1339), pričom predmetom nájmu zmluvy boli pozemky o výmere spolu 795 m2, ktoré nájomca užíva
v súlade s jeho podnikateľskou činnosťou a to za účelom stavby, D1 diaľničného privádzača. Podľa
tejto nájomnej zmluvy bola doba nájmu dohodnutá od 01.10.2012 do 31.12.2012. Ďalšou zmluvou,

ktorá bola predložená ako porovnávací materiál, z ktorej bola vyčíslená týmto znaleckým posudkom
všeobecná hodnota nájmu pozemkov bola zmluva uzatvorená medzi viacerými prenajímateľmi a
Národnou diaľničnou spoločnosťou, pričom taktiež predmetom zmluvy bolo prenajatie pozemkov za
účelom stavby diaľničného privádzača. Jednotlivé pozemky, ktoré boli predmetom nájmu boli v rozsahu
od 145,50 m2 až po 1418 m2 a nájomný vzťah bol dojednaný na dobu určitú od 01.10.2012 do

31.12.2012.

26. Vyhotoviteľ znaleckého posudku svoje závery vyvodil zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č.
14/2005 označenej ako č. 3 uzatvorenou medzi spoločnosťou Cauner Jozef - ODF Prešov (č.l. 1345 )
ako prenajímateľom a nájomcom Ternotrade s.r.o., kde predmetom nájmu boli nebytové priestory a

to rampa, manipulačný priestor o výmere 120 m2 a parkovacia plocha pre kamióny o výmere 110
m2, pričom zmluva bola uzatvorená 01.01.2006 a nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú. Ďalšia
zmluva, ktorá mala tvoriť podklad pre výpočet nájomného porovnávacou metódou označená, ako č. 4
bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami a to spoločnosťou NOSTROMOo s.r.o. ako nájomcom (č.l.
1348) a spoločnosťou INGSTAV GV s.r.o. ako podnájomcom a predmetom nájmu bol výrobný priestor,

kancelársky priestor, skladovací priestor vonkajší priestor využívaný ako dvor.

27. Ďalším podkladom bol dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov označený ako č. 5
uzatvorená medzi spoločnosťou Kompex a nájomcom E. M. D. a predmetom nájmu bolo nájomné za
kanceláriu.

28. Pod prílohou č. 6 sa nachádza nájomná zmluva uzatvorená medzi prenajímateľmi A. B. – Coryn
t.j. žalobca a E. A. H. CHICO AUTO MOTO a nájomcom OPAL FYTOS a.s., pričom predmetom nájmu
bol súhlas na prechod po pozemku a užívanie časti pozemku na parkovanie vozidiel o výmere 160 m2
za obdobie od 01.04.2009 do 31.12.2009 a zmluva bola uzatvorená od 01.04.2009. Ďalším podkladom

bola zmluva o nájme nebytových priestorov – č. 7 uzatvorená medzi prenajímateľom E. A. H. CHICO
AUTO MOTO a nájomcom Sklocentrum - JUMART s.r.o., pričom predmetom bol prenájom nebytových
priestorov prístrešok miesto na parkovanie.29. Pod č. 8 bola evidovaná ako porovnávací podklad zmluva o podnájme uzatvorená medzi
nájomcov NOSTROMo, s.r.o. (č.l. 1356) a podnájomcom MZ-STAV Prešov s.r.o., ktorá bola uzatvorená
na prenájom výrobného priestoru, kancelárskeho priestoru, skladovacích priestorov, a vonkajšieho

priestoru používaného ako dvor, pričom bola uzatvorená 31.07.2002.

30. Taktiež súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 8/2019 vypracovaným znalkyňou
E. N. H. vyhotoveného na základe objednávky zadávateľa Mesto Prešov, podľa úvodnej časti článku I.
bodu 1. úlohou znalca bolo odborným odhadom stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov parcely č. KN-E

XXX/X a KN-E XXX/XXX, a z tejto hodnoty vypočítať výšku náhrady za užívanie nehnuteľnosti zriadením
vecného bremena s tým, že výpočet náhrady mal byť stanovený v zmysle objednávky za obdobie roku
2012 až 2016, kedy boli nehnuteľnosťou užívané súčasným vlastníkom. Znalkyňa vypracovala znalecký
posudok na základe údajov o priemerných cenách pozemkov v okrese A. za roky 2014 až 2018, podľa
ktorých bolo možné určiť medziročný percentuálny nárast cien pozemkov a tento bolo možné čiastočne
aplikovať, podľa jej názoru aj na nárast cien pozemkov v meste A.. Znalkyňa vypracovala znalecký

posudok metódou polohovej diferenciácie, pričom znalkyňa neodôvodnila bližšie dôvod použitia tejto
metódy. Všeobecnú hodnotu pozemku, však určila na sumu 16.973,46 EUR a v jednotkovej sume 63,83
EUR na m2, za rok 2012 v hodnote 17.962,98 EUR, za rok 2013 - 18.670,54 EUR, v roku 2014 na
hodnotu 16.845,60 EUR, za rok 2015 na hodnotu 17.354,40 EUR a rok 2016 v hodnote 17.354,40 EUR,
pričom poukázala na to, že podľa jej výpočtov je zrejmé, že cena pozemkov od roku 2012 na trhu s

pozemkami postupne rastie, pričom ich základné charakteristiky sa každoročne nemenia. Uviedla, že
nárast cien vo výpočte zohľadňuje iba povyšujúci faktor, ktorý znalkyňa zvolila pre každý rok iný, pričom
sledovala niektoré dostupné údaje o príslušných období a vzájomne porovnávala. Pokiaľ ide výpočet
všeobecnej hodnoty vecného bremena znalkyňa na strane 11 znaleckého posudku (č.l. 1471) uviedla, že
právo vlastníka spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú toto právo prináša

vlastníkovizajedenrokahodnotatejtovýhodysavynásobípriprávachčasovoobmedzenýchopravujem
pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi. Potom sa prepočíta na príslušné obdobie v danom
prípade to vykonávala za roky 2012 až 2016. Pri zriadení vecného bremena uviedla, že na pozemkoch
sa poskytne vlastníkovi primeraná náhrada za jeho zriadenie, ktorá zodpovedá rozsahu obmedzeného
obmedzenia vlastníctva. Uviedla, že nevyhnutnou podmienkou objektivizácie je zohľadnenie straty, ktoré

sa spravidla uvažuje v rozsahu 0 % až 75 %. Totálne obmedzenie (100 %) nastáva najčastejšie v
prípadoch, keď je celý pozemok zaťažený bez možnosti využitia vlastníkom, ktorý je povinný z vecného
bremena. V takom prípade hodnota vecného bremena zodpovedá strate na nájomnom za sledované
obdobie. Pokiaľ ide o rok 2012, ktorý je predmetom tohto sporu, uviedla výpočet nájmu na m2, podľa
všeobecnej hodnoty pozemku určenej polohovou diferenciáciou vo výške 63,81 EUR po prepočte s

predpokladom návratnosti investície, diskontnej sadzby úroku 0,75 % so započítaním daní z príjmu
dane z príjmu 19 % a koeficientom zohľadňujúcim daňové zaťaženie 1,19 na počet merných jednotiek
pozemku 266 v sume nájmu za rok na m2 - 4,103 EUR /m2/ rok nájom spolu za rok 1.091,40 EUR.

31. Súd na návrh žalovaného vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 8/2020

vypracovanými znaleckou organizáciou PBT, s.r.o. (č.l. 1510 a nasledujúce). Znalecká organizácia
vo veci, pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty v analýze polohy nehnuteľnosti uviedla, že
ohodnocovaný pozemok je situovaný v južnej časti mesta A., v katastrálnom území D.. Parcela sa
nachádza v zastavanom území mesta. Pozemok je situovaný východne od rýchlostnej komunikácie
vedúcej v smere H. - A.. Pozemok je zastavaný miestnou komunikáciou. Komunikácia je verejnou

obslužnou komunikáciou. Bezprostredné okolie tvorí zástavba obchodných a prevádzkových objektov
situovaných východne a južne od predmetného pozemku. Uviedla, že v okolí prevádzkovaných
objektov sú vybudované rozvody inžinierskych sietí a na predmetnom pozemku sa okrem komunikácie
zástavba nenachádza. Uviedla, že pozemok sa nachádza v blízkosti frekventovanej komunikácie, so
značným zaťažením hlukom od intenzívnej dopravy. Komunikácia, ktorá sa nachádza na hodnotenom

pozemku je užívaná najmä návštevníkmi obchodných a prevádzkových objektov osôb v okolí. Pokiaľ
ide o analýzu využitia nehnuteľnosti znalecká organizácia uviedla, že na základe predloženej právnej
dokumentácie nehnuteľnosť evidovaná ako orná pôda. Pozemok je využívaný ako súčasť miestnej
spevnenej komunikácie a iný účel využitia sa budúcnosti nepredpokladá.

32. Pokiaľ ide o analýzu prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľností znalecká organizácia
uviedla, že predmetná oblasť, že predmetná oblasť je určená na rodinné bývanie. V danej oblasti neboli
zistené riziká, ktoré by vplývali na využitie nehnuteľností, na ktorý je v súčasnosti určená, avšak rizikom
sú nevysporiadané vlastnícke vzťahy medzi vlastníkom pozemku a prevádzkovateľom komunikácie.33. V časti 2. stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku znalecká organizácia uviedla, že použila metódu
polohovej diferenciácie a jednotková východisková hodnota pozemku bola stanovená na základe

„klasifikácie obci„ uvedenej v prílohe číslo 3. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 492/2004 Z.z. jedna sa o pozemky špecifikované v časti E. 3. 1 prílohy číslo 3. uvedenej vyhlášky.
Jedná sa o zastavanú plochu obdĺžnikového tvaru, pozemok je stavebne využívaný ako súčasť miestnej
komunikácie. Povyšujúcim faktorom je skutočnosť, že pozemok sa nachádza v lokalite so zvýšeným
záujmom o kúpu nehnuteľnosti, redukujúcim faktorom je tvar a výmera pozemku (výmera 266 m2).

Znalecká organizácia použila východiskovú hodnotu 26,56 EUR za m2 následne využitím povyšujúcich
a redukujúcich faktorov bola stanovená jednotková všeobecná hodnota pozemku na sumu 65,63 EUR
na m2 spolu, teda bola určená hodnota (266 x 65,63 EUR/m2) v sume 17.457,58 EUR. Pokiaľ ide
o porovnávaciu metódu znalecká organizácia uviedla, že pre porovnanie boli v danom čase a mieste
použité kúpne zmluvy tvoriace prílohu znaleckého posudku č. 13/2010 vypracovaného STU Bratislava
(č. l. 269) pre porovnanie boli použité kúpne zmluvy v danom časovom období od roku 2009 do roku

2012 a nie je predpoklad výraznejšieho nárastu, respektíve poklesu cien obdobného druhu pozemkov
(zastavaná miestnou komunikáciou) na rozdiel od nezastavaných stavebných pozemkov. Pri stanovení
všeobecnej hodnoty porovnávaním znalecká organizácia uviedla, že sa vykonáva porovnávaním
pozemkov, pričom je potrebný súbor aspoň troch nehnuteľností. Porovnanie treba vykonať na mernú
jednotku s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku, pričom

sa porovnávajú aj faktory a to ekonomické, polohové a fyzické znalec uviedol, že faktor následne
v znaleckom posudku o bolo uvedené porovná zoznam porovnávaných pozemkov (č.l. 1523) a bola
určená priemerná porovnateľná hodnota 80,67 EUR za m2 po prepočte 266 m2 x 80,67 EUR výsledná
suma 21 458,22 EUR.

34. V časti výber vhodnej metódy znaleckého posudku znalecká organizácia uviedla, že všeobecná
hodnota pozemku bola stanovená metódou polohovej diferenciácie a metódou porovnávania uviedla,
že rozdiel je prípustný, vzhľadom ku skutočnosti, že ako podklad pre porovnávanie boli uvažované
predaje pozemkov, ktoré neboli v teréne vizuálne identifikované (tvar pozemku, budúca využiteľnosť,
svahovitosť), všeobecná hodnota stanovená metódou polohovej diferenciácie uviedla, že objektívnejšie

vystihuje všeobecnú hodnotu predmetného pozemku v danom mieste a čase, avšak porovnávacia
metóda bola v tomto prípade využitá, ako kontrolná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty.

35. V zmysle záveru znaleckého posudku znalecká organizácia uviedla, že všeobecná hodnota
vecného bremena od 01.07.2009 do 12.12.2012 na pozemku parcelné č. KN-E XXX/X o výmere 266

m2 predstavuje sumu po zaokrúhlení 1370 EUR výpočtom, že všeobecná hodnota práva a závady
predstavuje 400,68 EUR, čo predstavuje 1,51 EUR na m2, pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena (3 roky) bola vypočítaná všeobecná hodnota vo výške 1189,72
EUR čo predstavuje po vydelení na 1 deň 1,086 EUR (pri vynásobení výpočtu za 1 deň 1,086 x 1261
dní = 1369,44 EUR). Na jeden deň to však predstavuje 1,086 EUR.

36. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov - Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému

vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech

vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

37. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. - Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

38. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - Prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkovýchtvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

39.Podľa§150ods.1,2CSP-Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

40. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

41. Podľa § 152 CSP - Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

42. Podľa § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

43. Súd vo veci po zrušení prvého rozsudku doplnil dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
ako aj oboznámil sa so všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v
konaní predniesli.

44. Nárok žalobcu na náhradu za užívanie predmetných pozemkov uplatnený za obdobie od 01.07.2009
do 12.12.2012, ktoré nazval ako „nájomné“ (viď návrh č.l. 521), treba podľa názoru súdu posúdiť podľa
zák. č. 66/2009 Z.z, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009.

45. Nie je sporné, že žalovaný je vlastníkom stavby cesty III. triedy na základe zákona č. 135/1961 Zb.

o pozemných komunikáciách s účinnosťou od 01.01.2004, nachádzajúcej sa na parc. KN-E č. XXX/X -
orná pôda o výmere 266 m2, k.ú. D., zapísanej na LV č. XXXX.

46. Žalovanému dňom 01.07.2009 vzniklo k predmetným pozemkom v jeho prospech právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov (§ 4

ods.1zák.č.66/2009Z.z.).Ustanovenie§4ods.1zák.č.66/2009Z.z. jejednýmztých,ktorévzmysle§
151o Občianskeho zákonníka konkretizuje možnosti zriadenia vecného bremena zo zákona. Vznik tohto
vecného bremena zo zákona je treba považovať za usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných predpisov. Ak nemá
vlastník stavby, ku dňu účinnosti tohto zákona, pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo,

vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto
zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba
a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu
povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec.

47. Právne posúdenie náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zák. č. 66/2009 Z.z. v rozhodovacej
praxinajvyššiehosúdubolovyriešenéspoukazomnajmänauznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/194/2018zo
dňa 26.08.2019 a uznesenie sp.zn. 8Cdo/17/2019 z 30.11.2020. Z bodov 41. a nasledujúce uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Cdo/17/2019, vyplýva:
,,Tak ako zákon č. 182/1993 Z.z., ani zákon č. 66/2009 Z.z. expressis verbis neuvádza, že vecné

bremenovznikázanáhradu.Ústavnýsúdvšakvosvojomrozhodnutí,sp.zn.I.ÚS474/2013konštatoval,
že aj keď zákon č. 182/1993 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vzniká len
za náhradu, je potrebné, aby vychádzal z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v kontexte s
tým aj s právnou úpravou obsiahnutou v pôvodnom ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd už skôr uzavrel, že pri nedostatku právnej úpravy možno náhradu za vzniknuté bremeno

odvodiť zo všeobecne uznávaných princípov, príkazom na ochranu základných práv a slobôd, teda aj
zo základného práva vlastniť a užívať majetok (rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 89/2008).
I v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je primeraná náhrada
namieste.Všeobecnésúdyvosvojejdoterajšejrozhodovacejčinnostiplnerešpektujú,ževlastníkompodstavbami patriacimi obci alebo vyššiemu územnému celku patrí primeraná náhrada podľa všeobecných
zásad upravujúcich inštitút vecného bremena determinovaná proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty
vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10 Co

134/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19 Co 198/2014, uznesenie najvyššieho súdu,
sp. zn. 4 MCdo 2/2014).
Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege jednorazovo
tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak

ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ak tieto legálne (zákonné)
vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené
verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh
oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v
zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie
vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov. Najvyšší súd

vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3 Cdo 49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného
bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je
povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého
vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik
posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada

z a vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia.
Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na
finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.“

48. Náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová. Ide o ustálenú rozhodovaciu

prax dovolacieho súdu. Ohľadne otázky priznávania náhrady za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009
Z.z. rozhodovacia prax dovolacieho súdu bola obohatená o ďalšie rozhodnutia. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na uznesenie NS SR, sp.zn. 1Cdo/171/2021 z 27.10..2021 a sp.zn. 1Cdo/255/2021, zo dňa
14.12.2022, ktorý v bode 41. svojho rozhodnutia uvádza: „Dovolací súd teda konštatuje, že otázka formy
náhrady za zriadené vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z. už bola ako otázka zásadného právneho

významu vyriešená a samotné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ju neriešili rozdielne.
Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že nárok na odplatu za jeho zriadenie nevzniká
pri každej zmene vlastníka, náhrada patrí pôvodnému vlastníkovi a má jednorazový charakter a nárok
na jej zaplatenie mohol uplatniť v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa nadobudnutia
účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.“. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp.zn.

7Cdo/292/2021 zo dňa 21.04.2022 (bod 22.) a sp.zn. 4Cdo/102/2022 zo dňa 31.05.2023. Rovnako z
úvahy o jednorazovej náhrade vychádzal Najvyšší súd SR aj v rozsudku, sp.zn. 2Cdo/151/2020, zo dňa
31.03.2022.

49. Všetkými vyššie uvedenými rozhodnutiami bolo prekonané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 4MCdo/2/2014 z 23.04.2015, ktoré vychádzalo zo záveru, že náhradu za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva možno priznať aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych
vzťahov spôsobom predpokladaným v § 2 zák. č. 66/2009 Z.z..

50. Vyššie uvedený názor nebol spochybnený ani rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR, ktorý

uznesením, sp.zn. III. ÚS 272/2022, zo dňa 12.05.2022 odmietol ústavnú sťažnosť proti uzneseniu
NajvyššiehosúduSR,sp.zn.1Cdo/99/2019,z26.01.2022,vktoromodmietoldovolanieprotirozhodnutiu
krajského súdu, ktorý uzavrel, že z charakteru uplatneného práva na zaplatenie náhrady za zriadenie
vecného bremena je ustálené, že ide o jednorazovú odplatu, ktorá sa premlčuje v lehote 3 rokov od
jeho vzniku, t.j. do 01.07.2012 , pričom v bode 15. odôvodnenia rozhodnutia uviedol: „Zákon č. 66/2009

Z.z. mlčí v tom, že by sťažovatelia mali mať či už jednorazovú alebo opakovanú náhradu za zriadenie
vecného bremena. Záver, že im nemožno priznať opakovanú náhradu, preto nemožno považovať za
vylúčenie zákonom predpokladaného následku, a preto v prípade napadnutého rozhodnutia najvyššieho
súdu nemožno dospieť k záveru, že by išlo o rozhodnutie, ktoré je nelogické alebo v zjavnom rozpore
s právnou úpravou, ktorú najvyšší súd v tejto veci aplikoval.“ K obdobnému záveru dospel Ústavný súd

SR aj v uznesení, sp.zn. I. ÚS 594/2022, zo dňa 27.10.2022. Zároveň je potrebné dodať, že ústavný
súd v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 539/2020 zo dňa 28.10.2020 odmietol sťažnosť proti rozhodnutiu NS SR
sp.zn. 2Cdo/194/2018, keď jeho závery nepovažoval za arbitrárne.51. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 677/2022 zo dňa
20.12.2022, tak na rozdiel od prejednávanej veci v tomto prípade nevzniklo zákonné vecné bremeno
podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z..

52. Vychádzajúc teda z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia sp.zn.
8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2019, sp.zn. 2Cdo/194/2018 z 26.08.2019, sp.zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa
24.03.2015 a sp.zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016) dospel k záveru, že náhrada za zákonné vecné
bremeno vzniknuté podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. je jednorazová a nemá charakter opakovaného

plnenia, pričom tento nárok patrí iba vlastníkovi pozemku v čase vzniku zákonného vecného bremena a
je možné ho uplatniť iba v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od účinnosti zákona (od vzniku
zákonného vecného bremena). Žalobca si teda mohol uplatniť náhradu za vecné bremeno v lehote troch
rokov od účinnosti zákona, t.j. do 01.07.2012, pričom žalobu podal na súd až dňa 12.12.2012, t.j. po
uplynutítrojročnejpremlčacejdoby.Vzhľadomnavznesenúnámietkupremlčaniažalovanýmzasituácie,
že súd z obsahu spisu nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by na takto vznesenú námietku premlčania

nemal prihliadať, žalobu zamietol. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania súd
postupoval podľa občiansko-právnej úpravy premlčania a nie úpravy v Obchodnom zákonníku podľa
tvrdenia žalobcu, nakoľko predmetom sporu nie sú nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov štátu,
územnosprávnej jednotky alebo inej verejno-právnej inštitúcie pri zabezpečovaní verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky, ale ide o nároky vyplývajúce z vlastníctva stavby umiestnenej na cudzom

pozemku. Právo na zriadenie vecného bremena sa nepremlčuje, avšak v konaní nešlo o zriadenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré bolo zriadené zo zákona, ale išlo o vyplatenie finančnej
náhrady za toto zriadenie, pričom toto právo sa nepochybne premlčuje.

53. Je potrebné tiež dodať, že žalobca, ako vlastník veci, ku ktorej má obmedzené vlastnícke právo,

(teda oslabené) sa takú vec sám dobrovoľne rozhodol kúpiť, pretože je nepochybné, že komunikácia v
čase, kedy si vec kupoval už tam postavená bola.

54. Súd prvej inštancie nemôže byť bezlimitne viazaný názorom odvolacieho súdu, keď následne
po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít

(viď vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR), ktoré vyslovili rozdielny právny názor ako
odvolací súd v konkrétnej veci. V tejto veci však v období medzi rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa
25.09.2018 a opätovným rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k podstatnej zmene právnych okolností
spočívajúcich v rozdielnom výklade náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena najvyššou
súdnou autoritou, a to Najvyšším súdom Slovenskej republiky. V čase rozhodovania odvolacieho súdu

v tejto veci nemohli byť odvolaciemu súdu ani inému súdu známe. Na základe týchto skutočností
preto možno dospieť k záveru, že od rozhodnutia odvolacieho súdu sa v tejto veci podstatne zmenili
právne okolnosti do takej miery, že nie je možné, aby súd prvej inštancie rozhodol v súlade s názorom
odvolacieho súdu, keď jeho právny názor je v protiklade s neskoro vysloveným názorom Najvyššieho
súdu SR. Viazanosť súdov prvej inštancie názorom odvolacieho súdu v konkrétnej veci nie je pritom

absolútna a práve neskoršie rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktorá sa zaoberá výkladom tej istej
právnej normy a interpretuje, vykladá a aplikuje ju rozdielne ako súd odvolací, je práve jednou z tých
výnimiek (zmenou právnych okolností prípadu), kedy nie je možné postupovať v súlade s názorom
odvolacieho súdu, ale je nevyhnutné v zmysle zásady zachovania právnej istoty postupovať podľa
názoru Najvyššieho súdu v zmysle precedenčnej záväznosti, ktorá je vyjadrená práve v Čl. 2 ods. 2

Civilného sporového poriadku.

55. Súd vo veci nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom Ing. Milana Vinklera zo dňa 30.05.2020
predloženým 13.10.2020, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia, nepovažoval
vykonanie takéhoto dôkazu za účelné a hospodárne.

56. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

57. Podľa § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd
v konaní i bez návrhu.58. Podľa § 165 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce
procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú plynúť znova.

59. Súd má za to, že odpadol dôvod na rozhodnutie o prerušení konania v prejednávanej veci, ktoré
navrhoval žalobca z toho dôvodu, že Krajský súd v Trnave dňa 11.02.2019 predložil Ústavnému súdu
Slovenskejrepublikynávrhpodľačl.125ÚstavySRnavyslovenienesúladu§4ods.1zákonač.66/2009
Z.z. s Ústavou SR, nakoľko ústavný súd tento návrh Krajského súdu v Trnave odmietol ako podaný
zjavne neoprávnenou osobou, a to uznesením zo dňa 21.10.2020, sp.zn. PL. ÚS 24/2020.

60. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

61. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu

trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. V danej právnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia celkom sumy 15.587,53 EUR (v pôvodnom
žalobnom navrhol priznať sumu 1.989,61 EUR a v návrhu doručenom súdu dňa 12.12.2012

sumu 13.597,92 EUR). Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 322,- EUR (rozsudok č.k.
13C/217/2008-445), čo predstavuje úspech v rozsahu 3 % po zaokrúhlení a neúspech v rozsahu cca 97
%. Miera úspechu žalovaného činí 94 % (97 % - 3 %), a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 94 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.