Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122436961
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122436961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: RUBBER 24, s.r.o.,
Remenárska 1220, 956 18 Bošany, IČO: 50 157 370, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazár
Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 11.369,39 eur s príslušenstvom, o
odvolanížalobcuprotivýrokuII.aIII.rozsudkuMestskéhosúduBratislavaIIIč.k.B1-31Cb/106/2022-104
zo dňa 12. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/106/2022-104 zo dňa 12.

decembra 2023 v odvolaním napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom zastavil
konanie v časti o zaplatenie sumy 2.368,62 eur. Druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Tretím
výrokom rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje

rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 788 ods. 1, 2, 3 a 4, § 797 ods. 1 a 2, § 799 ods. 1, 2
a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej lej „OZ“), § 145 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods.
1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 7. októbra 2022 domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 11.369,39 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil
žalobca tým, že mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu zo dňa 11. decembra 2019, predmetom

ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla Mercedes - Benz AMG GT 63 S 4MATIC, EČV:
C.-XXXDE. Dňa 29. mája 2022 došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla tak, že vodič
motorového vozidla pri sťahovaní zastavil na prenajatom parkovacom mieste a po vyzdvihnutí osobných
vecí nasadol do vozidla, pohol sa s ním, pričom na vozidle nevidel žiadne upozornenie od mestskej
polície, že je na vozidle nainštalovaný technický prostriedok na zabránenie jeho odjazdu. Na vozidle
vznikla škoda v celkovej výške 11.369,39 eur s DPH, ktorá predstavovala sumu za opravu vozidla v
autoservise Motor-Car Nitra, s.r.o. Žalovaný dňa 4. augusta 2022 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia

poistnej udalosti s tým, že žalobcovi odmietol poskytnúť poistné plnenie s odkazom na naplnenú výluku
z poistenia. Žalobca s postupom žalovaného nesúhlasil a predžalobnou výzvou zo dňa 9. septembra
2022 ho vyzval na zaplatenie poistného plnenia. Žalobca zastáva názor, že pod vedomú nedbanlivosť
nie je možné subsumovať konanie vodiča, ktorý nasadne do motorového vozidla a pokúsi sa s nímodísť, pričom nemá žiadnu vedomosť o tom, že má namontované zariadenie na zabránenie odjazdu
motorového vozidla.

3. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14. novembra 2023 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle
podania žalobcu zo dňa 25. októbra 2023 v časti úroku z omeškania.

4. Podanie žalobcu zo dňa 25. októbra 2023 okrem rozšírenia žaloby v časti úroku z omeškania (v
sadzbe úroku z omeškania) zároveň obsahovo predstavovalo čiastočné späťvzatie žaloby, keďže ním

žalobca požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.000,77 eur, v porovnaní
s pôvodne žalovanou istinou 11.369,39 eur, a teda sa domáhal priznania menšej istiny ako v žalobe.
Jednalo sa tak o čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 2.368,62 eur. Žalovaný na uskutočnenom
pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2023 vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Keďže
žalobca vzal podaním z 25. októbra 2023 žalobu v časti o zaplatenie 2.368,62 eur späť, súd konanie v
tejto časti v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP zastavil (výrok I. rozsudku).

5. V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku o zaplatenie istiny 9.000,77 eur súd uviedol, že
jeho úlohou bolo posúdiť postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti, pričom dospel k záveru,
že žalovaný postupoval správne. Súd uviedol, že žalobca v konaní argumentoval tým, že porušenie
povinnosti zo strany poisteného, ktoré má za následok vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu

jej následkov, s odkazom na znenie ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, nemá predstavovať dôvod odmietnutia
poskytnutia poistného plnenia, ale len dôvod, pre ktorý môže poisťovateľ poistné plnenie znížiť. Pokiaľ
však ide o výluku obsiahnutú v článku IV. bod 1. písm. i/ všeobecných poistných podmienok č. 106, v
zmysle ktorej poistenie sa nevzťahuje na škody na poistenom majetku, spôsobené úmyselným konaním
alebo vedomou nedbanlivosťou poistníka, resp. poisteného, jeho zástupcov či splnomocnencov, ako aj

osoby poistníkovi, resp. poistenému blízkej alebo konajúcej na ich pokyn, súd uviedol, že nemusí ísť
o dôvod, s ktorým zákon spája dôvod pre zníženie poistného plnenia, ale môže ísť o prípad, kedy sa
vznik škody na poistenej veci nepovažuje za náhodnú udalosť, ako to predpokladá zákon v ustanovení
§ 788 ods. 1 OZ, resp. článok XVII. body 25. a 26. všeobecných poistných podmienok č. 106. Ak
sa v prípade poškodeného poistenej veci nejedná o náhodnú poistnú udalosť, nemôže poisťovateľ

poistenému vyplatiť poistné plnenie.

6. V danom prípade súd dospel k záveru, že sú naplnené podmienky výluky dojednanej v článku IV.
bod 1. písm. i/ všeobecných poistných podmienok č. 106, ktoré v podstate znamenajú, že v prípade
poškodenia poisteného motorového vozidla, ku ktorému došlo dňa 29. mája 2022, sa nejedná o náhodnú

poistnú udalosť, ktorá by bola krytá poistnou zmluvou, preto žalovanému ako poisťovateľovi nevznikla
povinnosť vyplatiť žalobcovi v súvislosti s poškodením motorového vozidla z 29. mája 2022 poistné
plnenie. K vyššie vyslovenému záveru dospel súd predovšetkým pri vyhodnotení svedeckej výpovede
svedka N.. N. I. ako vodiča poisteného motorového vozidla. Podľa názoru súdu si bol svedok N.. N. I.
vedomý, že zaparkoval s poisteným motorovým vozidlom na mieste, kde bolo regulované (spoplatnené)

parkovanie, pričom nemal zaplatené parkovné na danom mieste vo vzťahu k predmetnému vozidlu.
Konajúci súd nemohol akceptovať jeho tvrdenie, že si zamenil vozidlá, keď vozidlo jeho manželky malo
mať zaplatené parkovné na danom mieste. V tejto súvislosti súd nemohol opomenúť vyjadrenia svedka,
ktorý poistené motorové vozidlo označoval ako vlastné vozidlo, hoci jeho vlastníkom je spoločnosť
RUBBER 24, s.r.o. (žalobca), v ktorej svedok nebol v rozhodnom čase konateľom a ani spoločníkom.

7. Súd mal z výpovede svedka N.. N. I.Y. za to, že sa spoliehal na to, že môže parkovať s poisteným
motorovým vozidlom na ktoromkoľvek mieste (t.j. aj v zóne s regulovaným parkovaním bez zaplatenia
parkovného), a že sa mu ako bývalému policajtovi nemôže nič stať. Predmetné konštatovanie vykresľujú
predovšetkým jeho vyjadrenia, že všetci mestskí policajti ho poznajú, sú kamaráti, a že všetci mestskí

policajti vedeli, že poistené motorové vozidlo Mercedes - Benz AMG GT 63 S 4MATIC, EČV: C.-XXXDE,
má patriť jemu. Takéto spoliehanie sa na konexie, na základe ktorých nadobudol pocit, že môže parkovať
kdekoľvek(ajnamieste,kdetoniejepovolené,resp.kdesavyžadujeúhradaparkovného)abez(hrozby)
sankcie, podľa názoru súdu dokresľuje vyjadrenie svedka N.. N. I., že keby papuču (t.j. blokovacie
zariadenie)uvidel,zavolalby155,policajtibydominútyprišliadalbyimpokyn„dajtedolepapuču“,stým,

že si podajú ruky a pôjdu preč. Už takéto vyjadrenia svedka dokresľujú minimálne jeho ľahkovážnosť, že
s odkazom na kontakty na polícii a mestskej polícii mu nemôže hroziť žiadne nebezpečenstvo, a to ani v
prípade porušenia dopravných predpisov, ktorým parkovanie s regulovaným parkovaním bez zaplatenia
parkovného nepochybne je.8. Osobitne - už vo vzťahu k samotnému priebehu vzniku poškodení na poistenom motorovom vozidle
- súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobnej argumentácii (str. 3 žaloby

zo 7. októbra 2022) a aj svedok N.. N. I. prezentovali, že vodič (svedok) N.. N. I. nemohol vedieť
o nainštalovaní blokovacieho zariadenia, hoci z fotografií predložených samotným žalobcom (foto na
č. l. 99 súdneho spisu) je zjavné, že v hornej časti okna na dverách vodiča sa nachádzala veľká
červenánálepkasupozornenímonainštalovanomblokovacomzariadení,ktorúsivodičN..N.I.nemohol
nevšimnúť, a ktorej existenciu pod ťarchou predložených fotografií potvrdil aj v rámci svojho výsluchu.

9. Konajúci súd tak mal za to, že aj keby vodič N.. N. I. nevidel samotné blokovacie zariadenie
nainštalované na ľavom prednom kolese poisteného motorového vozidla, musel mať už pred
naštartovaním motorového vozidla vedomosť o jeho nainštalovaní práve prostredníctvom nálepky
výraznej červenej farby nachádzajúcej sa na okne ľavých predných dverí (dverí vodiča) motorového
vozidla. Predmetnú varovnú nálepku si musel vodič N.. N. I.Y. všimnúť, aj s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti, keď on samotný v rámci výsluchu potvrdil, že sa pohyboval okolo motorového vozidla, keď
nakladal do neho veci v rámci sťahovania, a musel si ju všimnúť aj pri nastupovaní do motorového
vozidla, konkrétne pri otvorení dverí, na ktorých sa nálepka nachádzala, alebo najneskôr pri pripútaní
sa bezpečnostným pásom pred pohnutím sa s motorovým vozidlom z miesta.

10. Rovnako tak nemohol súd uveriť tomu, že si vodič N.. N. I. nálepku nevšimol aj s poukazom na
to, že sám označil motorové vozidlo ako nové a drahé. V tomto smere hodnotil súd ako irelevantné
vyjadrenie svedka N.. N. I., že v súčasnosti dávajú príslušníci Mestskej polície Topoľčany oznámenie o
nainštalovaní blokovacieho zariadenia na kľučku od dverí vodiča.

11. Vzhľadom na uvedené súd uzatvoril, že vodič N.. N. I. z červenej nálepky nachádzajúcej sa na
okne na dverách vodiča musel mimo rozumných pochybností vedieť o tom, že na motorovom vozidle
sa nachádza nainštalované blokovacie zariadenie. Napriek tejto vedomosti sa vodič N.. N. I. motorové
vozidlo rozhodol naštartovať a pohnúť sa s ním, pričom si musel byť vedomý, že v prípade pohnutia
sa s motorovým vozidlom s nainštalovaným blokovacím zariadením môže dôjsť k jeho poškodeniu.

Zo strany vodiča N.. N. I. tak došlo v prípade pohnutia sa s motorovým vozidlom s nainštalovaným
blokovacím zariadením prinajmenšom k vedomej nedbanlivosti, keď s prihliadnutím na vyššie uvedené
vedel o reálnej možnosti poškodenia motorového vozidla a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
k poškodeniu motorového vozidla nedôjde.

12. Z výsluchu N.. N. I. a aj zo spôsobu, akým bola koncipovaná argumentácia žalobcu v spore, ktorá
spočívala predovšetkým v údajnom nesprávnom postupe mestskej polície v Topoľčanoch bolo pritom
zjavné, že žalobca sa spoliehal na to, že motorové vozidlo je havarijne poistené, a teda že vzniknuté
poškodenie mu bude refundované žalovaným, pričom aj samotný svedok N.. N. I. pri výsluchu výslovne
uviedol, že sa nebude brániť tomu, keď poisťovňa (žalovaný) bude žalovať Mestskú políciu Topoľčany.

13. S poukazom na vyslovené závery dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prípade žalobcu, resp.
v prípade vodiča N.. N. I., išlo o vedomé konanie spočívajúce v pohnutí sa s motorovým vozidlom
s nainštalovaným blokovacím zariadením, ktoré malo za následok vznik poškodenia poisteného
motorovéhovozidlaMercedes-BenzAMGGT63S4MATIC,EČV:C.-XXXDE,pričomtátovedomosťmá

- ak sa nejedná priamo o úmyselné konanie vodiča N.. N. I. - minimálne charakter vedomej nedbanlivosti.
Keďže sa jednalo o vedomé konanie žalobcu ako poisteného, ktoré malo za následok vznik poškodenia
poistenej veci, nemal vznik poškodenia motorového vozidla Mercedes - Benz AMG GT 63 S 4MATIC,
EČV: C.-XXXDE charakter náhodnej poistnej udalosti, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 788
ods. 1 OZ, a teda v zmysle zákona nebol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi poistné plnenie.

14. Súd poukázal na to, že - hoci sa s odkazom na ustanovenie § 788 ods. 1 OZ, nejedná o výluku
v pravom slova zmysle - v článku IV. bod 1. písm. i/ Všeobecných poistných podmienok č. 106, bolo
medzi žalobcom a žalovaným dojednané, že havarijné poistenie sa nevzťahuje na škody na poistenom
majetku spôsobené úmyselným konaním alebo vedomou nedbanlivosťou poistníka, resp. poisteného,

jeho zástupcov či splnomocnencov, ako aj osoby poistníkovi, resp. poistenému blízkej alebo konajúcej
na ich pokyn.15. Vzhľadom na uvedené postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti, obsiahnutý v jeho oznámení
zo 4. augusta 2022, nemohol súd vyhodnotiť ako postup odporujúci Občianskemu zákonníku, prípadne
poistnej zmluve. Naopak, súd mal za to, že žalobcovi nárok na vyplatenie poistného plnenia v súvislosti s

poškodením motorového vozidla Mercedes - Benz AMG GT 63 S 4MATIC, EČV: C.-XXXDE, ku ktorému
došlo dňa 29. mája 2022, nepatrí. Postup žalovaného bol preto v prípade danej škodovej udalosti plne
korektný.

16. Preto v zostávajúcej časti (v časti o zaplatenie sumy 9.000,77 eur) súd žalobu žalobcu zamietol

(výrok II.).

17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 256
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní v celom rozsahu (v zastavenej
časti, v ktorej žalobca procesne zavinil zastavenie konania a aj v časti, v ktorej súd žalobu zamietol)
úspešnémužalovanémuvočižalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavovýške100%(výrokIII.).

18. Proti tomuto rozsudku v časti II. a III. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
v zmysle odvolacích dôvodov ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

19. Uviedol, že súd vo veci, podľa neho, rozhodol prekvapivo a bez dodržania procesného postupu

upraveného v CSP. Mal za to, že je neprípustné, aby si súd robil svojvoľné závery bez relevantných
dôkazov,čitvrdení.Dôvodil,žeúvahysúdusúzaloženénaničímnepodloženýchvýmyslochuvádzaných
v odôvodnení rozsudku, ktoré sú za hranicou etického kódexu sudcu, pretože, podľa jeho názoru, hrubo
porušujú objektívnu pravdu, ale aj urážajú svedka, z ktorého súd urobil človeka s prívlastkami korupcie,
čo nie je založené na pravde. Uviedol, že zásadná diferencia právnej úvahy sudcu je v príkrom rozpore

s vyjadrením svedka, tak ako priebeh celej udalosti popisoval. Mal za to, že z fonetického záznamu je
zrejmé, že svedok sa podrobne a pravdivo snažil vysvetliť okolnosti vzniku škodovej udalosti, pričom
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Poukázal na fakt, že súd v bode 16.2 opomenul uviesť svedkom vysvetľovanú skutočnosť, že

motorové vozidlo, na ktorom vznikla škoda, malo vyčlenené a zaplatené parkovacie miesto a zároveň
motorové vozidlo, ktoré používali striedavo s manželkou, malo tiež zaplatené parkovacie miesto, kde
sa stala škodová udalosť, o čom bol v spise doložený dôkaz. Ďalej poukázal na úryvok z odôvodnenia
bodu 16.2, ktorý svedok nevyriekol. Poukázal na to, že spôsob, akým boli sformulované slová súdu v
odôvodnení rozsudku, nekorešpondujú s tým v akom kontexte a akým spôsobom boli svedkom uvedené.

21. Žalobca - odvolateľ navrhol, aby si odvolací súd vypočul zvukovú nahrávku z pojednávania zo dňa
14. novembra 2023, kde je podľa neho nepochybné, že svedok vystupoval úctivo a zdvorilo. Mal preto
za to, že súd svoje rozhodnutie založil na základe nesprávne zisteného skutkového stavu v danej veci.
Ďalej sporoval nesprávne vyhodnotenie výsluchu svedka, keď jeho konanie vyhodnotil ako úmyselné

konanie, resp. minimálne konanie s charakterom vedomej nedbanlivosti.

22. Žalobca zastáva názor, že súd sa nezaoberal, napriek skutočnosti, že vo vyjadrení bola táto právna
argumentácia žalobcom spomenutá, ani zmyslom a účelom článku IV. Výluky z poistenia, bodu 1, písm.
i) Všeobecných poistných podmienok č. 106 žalovaného. Dal do pozornosti výkladový princíp „contra

proferentem“. Podľa jeho názoru nie je možné subsumovať vzniknutú škodu z poistnej udalosti, ktorá
bola predmetom tohto sporu pod vedomú nedbanlivosť alebo úmyselné konanie svedka ako vodiča
motorového vozidla, a ak chcel tento výklad žalovaný aplikovať, nemôže byť na ťarchu žalobcu. S
ohľadom na určenie, či išlo o úmysel alebo nedbanlivosť, či už vedomú alebo nevedomú, vychádza
rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
Mestského súdu Bratislava III zo dňa 12. decembra 2023, č.k. B1-31Cb/106/2022-104 v celom rozsahu
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že postup súdu bol počas celého priebehu
súdneho konania zákonný a súladný so zaužívanou súdnou praxou. Mal za to, že odvolanie je
nedôvodné, špekulatívne a do značnej miery obsahuje právne bezvýznamné a nepodložené tvrdenia.
Konštatoval, že súd v žiadnom prípade nekonal v rozpore s ustanovením § 181 ods. 2 CSP.Predbežné právne posúdenie bolo stranám sporu poskytnuté na pojednávaní konanom dňa 26.09.2023,
o čom svedčí aj nahrávka z predmetného pojednávania (minutáž 09:25 až 13:57), tvoriaca súčasť
elektronického súdneho spisu (ďalej len „nahrávka č. 1“). Z nahrávky č. 1 vyplýva, že súd v predbežnom

právnom posúdení uviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné/nesporné. Strany sporu boli tiež
oboznámené, z akých dôkazov bude súd vychádzať a aké ustanovenia pri svojej právnej úvahe použije.
Súd sa taktiež vyjadril, za akých podmienok vykoná výsluch svedka N.. N. I..

25. Žalovaný má za to, že procesný postup konajúceho súdu na pojednávaní dňa 26.09.2023 naplnil

účel ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, preto nemôže byť sporu o tom, že by podmienil prijatie tzv.
prekvapivého súdneho rozhodnutia. Postup konajúceho súdu považuje za správny a v porovnaní s
ostatnou súdnou praxou mestských a okresných súdov za úplne bežný. Zároveň sa domnieva, že otázka
prílišného formalistického výkladu dotknutého ustanovenia, ktorú žalobca prezentuje v odvolaní, je už
judikatúrou najvyšších súdnych autorít vyriešená, a bez ďalšieho nezakladá odvolací dôvod. Uvedené
potvrdzujú rozhodnutia - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn.

7Cdo/45/2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.01.2012, sp. zn. IV. ÚS
16/2012.

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo EČV: C. bolo orgánom mestskej
polície sankcionované dôvodne. Svedok vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 14.11.2023 priznal

nesprávnezaparkovanievozidla.Vyjadreniasvedkaohľadomnevedomostiozabezpečenípoškodeného
motorového vozidla zariadením na zabránenie pohybu (ďalej len „zabezpečovacie zariadenie“), súd
správne posúdil ako nevierohodné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepostupoval nezákonne a
neporušil žiadnu povinnosť, ktorú mu ustanovenia CSP ukladajú. Žalovaný tiež poukázal na ust. § 191
ods. 1 a 2 CSP. Výklad ustanovenia opäť poskytla súdna prax najvyšších súdnych autorít - rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal za to, že konajúci súd pri hodnotení výsluchu svedka nemohol
tento dôkaz hodnotiť izolovane, ale naopak, musel zohľadniť aj spôsob akým svedok vypovedal, spôsob
akýmreprodukovalskutočnostipodstatnépreprejednávanúvec,aokreminého,ajto,akosaprivýpovedi

svedok správal a v akom vzťahu bol k stranám sporu. Súd teda v odôvodnení napadnutého rozsudku
správne uviedol výsledky posúdenia všetkých kritérií, ktorými sa pri hodnotení dôkazov zaoberal, a
rovnako správne ustálil, že výpoveď svedka je v nadväznosti na ďalšie dôkazy nevierohodná.

27.1. Sled skutočností, ktoré opísal svedok počas výsluchu, považoval za nepravdepodobný. Svedok

si totiž mal najskôr pomýliť firemné vozidlo žalobcu (ktoré označil ako „vlastné“) s vozidlom manželky.
Následne mal týmto vozidlom zaparkovať na nesprávnom mieste. Príslušníci mestskej polície mu mali
osadiť na koleso zabezpečujúce zariadenie, ktoré však nebolo certifikované. Mestskí policajti zároveň
uvedený úkon mali stihnúť v čase, kedy sa svedok „len zastavil vyzdvihnúť na byte veci osobnej potreby.“
Napokon si svedok pri nástupe do vozidla nemal všimnúť samotné zabraňujúce zariadenie a ani oznam,

ktorý mal nalepený na okne. Žalovaný má za to, že časový údaj, kedy svedok (ako aj žalobca vo
vyjadreniach) uviedol, že si šiel len po veci, je zavádzajúci, keď osadenie zabezpečovacieho zariadenia
spolu s dokumentáciou priestupku trvá nezanedbateľný čas. Celá svedkom prezentovaná reťaz udalostí
pôsobí nepravdepodobne a indikuje, že pred výpoveďou bol svedok oboznámený s argumentáciou
žalovaného - radil sa o výpovedi so žalobcom.

27.2. Súd správne zohľadnil aj spôsob, akým svedok reprodukoval vyššie popísané skutočnosti a ako
sa pri výpovedi správal. Z nahrávky z pojednávania konaného dňa 14.11.2023 (ďalej len „nahrávka č. 2“)
zreteľne vyplýva, že súd musel svedka pri jeho výpovedi dvakrát napomenúť, vzhľadom k zachovaniu
dôstojnosti pojednávania. Svedok sa vyjadril, že jeho vozidlo policajti poznajú a tiež že vedia, že na

danom mieste býval a keby vedel, čo sa stalo, zavolal by im (13:05; 13:39). Z nahrávky č. 2 je možné
konštatovať, že svedok spáchal dopravný priestupok, avšak nevedno prečo mal potrebu poukazovať
na to, že príslušníkov mestskej polície pozná, resp. nie je známe aký mala mať táto skutočnosť
vplyv na dokazované skutočnosti. Rovnako nie je známe, čo mal svedok na mysli, keď uviedol, že
konkrétni príslušníci polície, ktorí mali zabezpečovacie zariadenie nainštalovať, boli mladí a nevedeli,

že s vozidlom zvykne jazdiť práve svedok.

27.3. Žalovaný má tiež za to, že hoci sa to v napadnutom rozsudku explicitne neuvádza, pre
hodnovernosť výpovede svedka je podstatné uviesť aj to, aký vzťah má svedok k stranám sporu. Zvýpovede svedka totiž vyplynulo, že žalobca je spoločnosťou, v ktorej svedok do roku 2020 pôsobil ako
spoločníkakonateľanáslednesvojobchodnýpodielrozdeliladarovalsvojimsynom.Zvýpovedesvedka
teda vyplynulo aj to, že škodová udalosť nastala v čase, kedy majetok spoločnosti používal na súkromné

účely, čo indikuje jeho zaujatosť. Všetky vyššie uvedené skutočnosti súd zohľadnil a svoje závery
premietol do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nakoniec správnosť záverov a kontext, v akom súd
hodnotil dôkazy, dopĺňa aj obsah samotného odvolania žalobcu, ktoré žalovaný považuje ďaleko za
hranicou nielen advokátskej etiky, ale aj elementárnej slušnosti. Právna teória definuje poistnú udalosť
ako udalosť, pri ktorej je poisťovňa povinná uhradiť vzniknutú škodu, pričom riziko nastalo náhodne, je v

poistnej zmluve bližšie určené a nie je z plnenia vylúčené. Škoda môže byť akákoľvek strata, škoda, ale
aj dožitie sa určitého veku, úmrtie počas poistnej doby. Na základe súdom zisteného skutkového stavu
je evidentné, že žalobca a) zaparkoval motorové vozidlo neoprávnene; b) nerešpektoval oznámenie o
nainštalovaní zabezpečovacieho zariadenia nalepené v zornom uhle vodiča; c) neskontroloval vozidlo
pred jazdou; d) pokúsil sa o odjazd so zabezpečovacím zariadením. Žalovaný preto zastáva názor, že
v danom prípade poistná udalosť vôbec nevznikla. Škodovej udalosti totiž chýba predovšetkým atribút

náhodilosti. Vodič vedel, že mu hrozí za nesprávne parkovanie sankcia. Napriek tomu vozidlo pred
jazdou neskontroloval, ignoroval oznámenie o zabezpečovacom zariadení a pokúsil sa s vozidlom odísť.
Žalobca sa teda svojím konaním dopustil naplnenia dôvodu, ktorý znamená výluku z poistenia. Žalovaný
opätovne poukázal na Všeobecné poistné podmienky č. 106 - poistenie majetku, a to konkrétne článok
IV. - Výluky z poistenia, písmeno 1, bod i), podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škody spôsobené

úmyselným konaním alebo vedomou nedbanlivosťou poistníka, resp. poisteného, jeho zástupcov či
splnomocnencov, ako aj osoby poistníkov, resp. poistenému blízkej alebo konajúcej na ich pokyn. Ďalej
má za to, že žalobca, resp. vodič svojím postupom porušil viacero zákonných povinností.

28. Ďalej poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. zákon o cestnej premávke, ust.

§ 809 ods. 1 OZ. V uvedenom kontexte upozornil aj na všeobecnú zákonnú prevenčnú povinnosť pred
vznikom škody zakotvenú v ustanovení § 415 OZ. Domnieva sa, že žalobcu, ako podnikateľský subjekt,
zaväzuje generálna prevenčná povinnosť omnoho prísnejšie, ako je to v prípade spotrebiteľov, a to s
poukazom na ustanovenie § 384 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).
Konanie žalobcu, resp. vodiča zaparkovaním vozidla v zóne regulovaného parkovania a následná jazda

so zabezpečovacím zariadením nemôže požívať právnu ochranu, a ak týmito protiprávnymi konaniami
žalobcovi vznikla škoda, nemá nárok na jej náhradu zo strany poisťovateľa. Uvedené vyvodil aj na
základe právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 346/08-37. Vzhľadom na
uvedené sa stotožnil s právnym názorom konajúceho súdu prezentovaným v napadnutom rozsudku.

29. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto navrhol v
súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nad rámec skutočností uvedených v odvolaní

doplnil, že sám svedok svoju chybu, že zaparkoval na inom parkovacom mieste priznal a blokovú pokutu
zaplatil. Považoval za potrebné poukázať na to, že nemal úmysel spôsobiť poistný následok, ktorý však
nastal v dôsledku nevedomej nedbanlivosti, pričom, podľa jeho názoru, ide o náhodnú škodovú udalosť.
V ostatnom zotrval na svojich predošlých vyjadreniach.

31. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach
prezentovaných v tomto konaní.

32. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. e) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolaniužalobcu nie je možné vyhovieť, preto je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.

33. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

34. Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

35. Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred

uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

36. Podľa ust. § 788 ods. 4 OZ, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len
v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

37. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

38. Podľa ust. § 797 ods. 2, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

39. Podľa ust. § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo
ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

40. Podľa ust. § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

41. Podľa ust. § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy

znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

42. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

43. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

44. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v rozsudku
č.k. B1-31Cb/106/2022-104 zo dňa 12. decembra 2023. Ide o výrok II., ktorým súd vo zvyšku žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobcovi nárok na vyplatenie poistného plnenia v súvislosti s poškodením
motorového vozidla Mercedes - Benz AMG GT S 4MATIC, EČV: C. XXX S., ku ktorému došlo 29. mája2022 nepatrí, a výrok III., ktorým súd rozhodol o trovách konania tak, že úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

45. V odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie konal v rozpore s ust. § 182 ods. 2 CSP, v
dôsledku čoho vydal tzv. prekvapivé súdne rozhodnutie. Ďalej namietal nezákonný postup súdu pri
výsluchu svedka, čím, podľa jeho názoru, konajúci súd porušil povinnosť ustanovenú mu procesným
kódexom - CSP.

46. Odvolací súd sa po dôkladnom oboznámení s obsahom spisu, s argumentáciou žalobcu
prezentovanou v podanom odvolaní nestotožnil. S predbežným právnym posúdením boli strany sporu
oboznámené na pojednávaní konanom dňa 26.09.2023, ako to vyplýva z nahrávky z uskutočneného
pojednávania - minúta 9:25 - 13:57. Súd uviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné a nesporné,
oboznámil strany, z akých dôkazov bude vychádzať a aké ustanovenia pri svojej právnej úvahe použije.
Rovnako tak súd uviedol, za akých podmienok vykoná výsluch svedka - N.. N. I.Š.. Odvolací súd

preto vyhodnotil postup súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 26.09.2023 za súladný s
procesným kódexom - Civilným sporovým poriadkom a jeho ustanovením § 181 ods. 2 CSP. Neobstojí
preto tvrdenie žalobcu, že súd vydal prekvapivé súdne rozhodnutie.

47. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že postup súdu v posudzovanej právnej veci bol

správny a úplne obvyklý v porovnaní s bežnou súdnou praxou. Rovnako tak sa odvolací súd stotožnil so
žalovaným, že otázka prílišného formalistického výkladu ustanovenia § 181 ods. 1 CSP je už vyriešená
a bez ďalšieho nezakladá odvolací dôvod.

48. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.12.2020 sp.

zn. 2Obdo/56/2020, podľa ktorého „Cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na
skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany počas konania, pokiaľ možno už
od jeho začiatku, k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom tejto procesnej
normy zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd vo vzťahu
k predmetu konania nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť skutkovým tvrdeniam, ktoré sú

podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné.“

49. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že z uvedeného rozhodnutia, ako aj z ďalších rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ani prípadné porušenie uvedeného ustanovenia § 181 ods. 2 CSP,
nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a z hľadiska práva na spravodlivý súdny

proces takýmto prípadným porušením nedochádza k intenzite dosahujúcej až ústavnoprávny rozmer,
s následkom porušenia práva na spravodlivý proces. V uznesení sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája
2013 najvyšší súd uviedol, že: „striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP zo strany súdu
(spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať
za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorá sama osebe

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) OSP
(teraz § 420 písm. f) CSP).“ Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom
rozhodnutívoveci,anievrámcipostupupodľaustanovenia§118ods.2OSP(predchádzajúcaprocesná
úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj
uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 zo dňa 28.12.2020, uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/45/2020

zo dňa 30.06.2022, rozsudok NS SR sp. zn. 5Obdo/10/2022 zo dňa 14.06.2023).

50. K žalobcom namietanému postupu pri výsluchu svedka považuje odvolací súd za vhodné upriamiť
pozornosť na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu SR reagujúce na stále sa častejšie vyskytujúci
nežiadúci jav, tak v súdnej sieni ako aj v spoločnosti, ktorý sprevádza neprimeraná útočnosť a

ofenzívnosť zúčastnených osôb.

51. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 543/2024-35 z 02.10.2024, je konštatované „Ústavný súd si
súčasne nemohol nevšimnúť, že komunikácia právneho zástupcu sťažovateľov s ústavným súdom
(pravdepodobne v snahe razantne posilniť presvedčivosť jeho argumentov) je sprevádzaná prejavmi,

ktoré sa miestami vymykajú štandardom zdvorilej úradnej komunikácie. Tá pritom nie je samoúčelná.
Je vyjadrením profesionality a vzájomného rešpektu všetkých subjektov zúčastnených na konaní a
umožňuje pestovať vzájomnú dôveru, že tieto sa navzájom s úctou počúvajú. Ak sa v úradnom styku
komunikuje bez emócií, osobných útokov či agresie, vytvárajú sa tým zdravé predpoklady, aby sa všetcimohli sústrediť na podstatu sporu a racionálne hodnotenie všetkých okolností prípadu, čo v konečnom
dôsledku nevyhnutne prispieva k spravodlivému rozhodnutiu. Aj názory, ktorými účastník konania alebo
jeho právny zástupca nesúhlasia s rozhodnutiami súdov, sa dajú formulovať vecne, slušne a zdvorilo

a nestrácajú pritom na svojej presvedčivosti. Nemožno privoliť, aby sa novou normou slušnej úradnej
komunikácie stali útočné prejavy, ktorých primárnou úlohou nie je zdôrazniť fakty, ale vyvolať negatívne
a pohŕdavé emócie k názorom iných. Ústavný súd sa aj týmto spôsobom dôrazne hlási k tomu, že mieni
dbať na presadzovanie rešpektu medzi všetkými subjektmi zúčastnenými na konaní. Zdôrazňuje pritom,
že zdvorilá úradná komunikácia je nepochybne implicitnou formálnou náležitosťou ústavnej sťažnosti.“

52. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v odvolaním žalobcu napadnutej
právnej veci vecne správne, zohľadnil spôsob, akým svedok reprodukoval skutočnosti podstatné pre
posudzovanú vec, ako aj jeho správanie počas výsluchu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
nahrávku z pojednávania konaného dňa 14.11.2023, z ktorej vyplýva, že súd musel svedka počas jeho
výpovede napomenúť za účelom zachovania dôstojného pojednávania, a to dokonca dvakrát. K tvrdeniu

žalobcu, že došlo k nesprávnemu prepisu zápisnice, odvolací súd uvádza, že mu nie zrejmé, čo mal
žalobca uvedeným na mysli, keďže žiadna zápisnica nebola v konaní vyhotovená a v elektronickom
súdnom spise je vložený vyhotovený fonetický záznam z tohto pojednávania. Skutočnosť, že súd v
konaní aplikoval svoju úvahu, ktorú oprel o závery ktoré z fonetickej nahrávky vznikli (za podpory
príslušných zákonných ustanovení), nie je v žiadnom prípade možné posudzovať ako „nesprávny prepis

zápisnice“.

53. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie poukazuje na bod 18. a
nasl. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorým súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu, resp.
vodiča motorového vozidla išlo o vedomé konanie spočívajúce v pohnutí sa s motorovým vozidlom s

nainštalovaným blokovacím zariadením, ktoré malo za následok vznik poškodenia motorového vozidla
EČV: C. XXX S., pričom táto vedomosť má minimálne charakter vedomej nedbanlivosti. S poukazom na
skutočnosť, že v konaní ide o vedomú nedbanlivosť, ktorá mala za následok vznik poškodenia poistenej
veci, nemá vznik poškodenia motorového vozidla EČV: C. XXX S. charakter náhodnej poistnej udalosti,
ako to predpokladá zákonodarca v ust. § 788 ods. 1 OZ, teda v zmysle zákona nie je žalovaný povinný

vyplatiť žalobcovi poistné plnenie. Postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti, obsiahnutý v jeho
oznámení zo dňa 04. augusta 2022, bol v danom prípade plne korektný.

54. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval za bezpredmetné pre
posudzovanú právnu vec, vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu o nesprávnom postupe Mestskej

polície Topoľčany, predovšetkým vtedy, keď vodič motorového vozidla - svedok, parkoval s predmetným
motorovým vozidlom na danom mieste neoprávnene. Z výpovede svedka v tomto konaní je zrejmé,
že zaparkoval motorové vozidlo neoprávnene, zároveň nerešpektoval oznámenie o nainštalovaní
zabezpečovacieho zariadenia nalepené v jeho zornom uhle. Z uvedeného vyplýva, že si vodič riadne
neskontroloval vozidlo pred jazdou a zároveň sa pokúsil o odjazd so zabezpečovacím zariadením.

55. Zhrňujúc uvedené, škodovej udalosti chýba atribút náhodilosti. Keby súd za takto zisteného stavu
vyhovel žalobe žalobcu, toto rozhodnutie by bolo možné hodnotiť ako porušenie zásady „ex iniuria ius
non oritur“, a teda, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo.

56. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/106/2022-104 zo dňa 12. decembra 2023, v odvolaním
žalobcu napadnutom výroku II. a III. potvrdil, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

57. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti
na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalovanému, ktorý bol úspešný proti žalobcovi aj
v odvolacom konaní, a tieto trovy mu preukázateľne vznikli.

59. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.