Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522210312
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7522210312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne A. B., nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v C. – D., E. F. E. C. G. XXXX/XX zastúpenej advokátskou kanceeláriou Marják,
Ferenci & Partners s.r.o., IČO: 50 164 988, so sídlom kancelárie v C. E. H. F. G. XX proti žalovanému
I. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou K. A., nar. XX.XX.XXXX obaja bývajúci
v Poproči, na Krátkej ulici č. 584/7 zastúpený Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., IČO: 47
240 482, so sídlom kancelárie v Košiciach na Žižkovej ulici č. 4D o vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 6.649,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice

č.k. K3-20C/191/2022 - 116 zo dňa 2.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K3-20C/191/2022 - 116 zo dňa 2.11.2023 vo
výroku I. čo do uloženej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku
sumu 6.649,99 Eur spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne zo sumy 3.469,56 Eur od 5.12.2022 do
zaplatenia a vo výroku II.

II. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K3-20C/191/2022 - 116 zo dňa 2.11.2023 vo výroku

I. tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 9,50 % - ný
ročný úrok z omeškania zo sumy 3.180,43 Eur od 27.10.2023 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úroku
z omeškania žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie) zhora označeným rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 6.649,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo
sumy 3.469,56 Eur od 05.12.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy

289,13 Eur od 30.11.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 289,13
Eur od 29.12.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 289,13 Eur od
31.01.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 289,13 Eur od 28.02.2023
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 289,13 Eur od 31.03.2023 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 289,13 Eur od 29.04.2023 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 289,13 Eur od 01.06.2023 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 289,13 Eur od 30.06.2023 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 289,13 Eur od 29.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,13 Eur od 31.08.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 289,13 Eur od 29.09.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
uvedeného rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnomrozsahu proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdom prvej inštancie.

2. Vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z .z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, § 255 ods. 1, 2, § 257, § 262
ods. 1 CSP. Dokazovaním mal preukázané, že A. J. (otec žalovaného, brat žalobkyne, poručiteľ - pozn.
súdu) dňa 01.04.2010 ako dlžník uzavrel zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s D. L.
L., M. (D., M.), na základe ktorej D., M. ako veriteľ poskytla A. J. úver 45.000 Eur s mesačnými splátkami

289,13 Eur. Otec žalovaného - A. J. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Poskytnutý úver bol zabezpečený
záložným právom, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech veriteľa. Záložcom je
žalobkyňa. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie č.k. 20D/764/2021-78, Dnot 171/2021 došlo k
prechodu dlhu z nebohého poručiteľa A. J. na žalovaného, ktorý dedičstvo neodmietol a ktorého prijaté
dedičstvo presahuje výšku dlhu, pričom medzi pasívami je uvedený aj vyššie uvedený úver. Taktiež mal
za preukázané, že finančné prostriedky z úveru boli vyplatené na tri účty poručiteľa A. J., dňa 05.05.2010

suma 2.413,47 Eur na jeden účet, dňa 05.05.2020 suma 33.586,33 Eur na ďalší účet a dňa 07.09.2010
suma 8.867,40 Eur na ďalší jeho účet. Súčasne nebolo sporné, že žalobkyňa daný úver uhrádzala z jej
účtu, resp. z účtu jej rodinných príslušníkov (dcéra, manžel), a teda aj v období od 10/2021 do 09/2023,
za ktoré žiadala vydať bezdôvodné obohatenie. Konštatoval, že spornou zostala otázku, či je dlh z vyššie
uvedenej zmluvy skutočne žalobkyni, ktorá ho mala platiť zo svojich peňazí, ktorá to poprela, alebo je

to zdedený dlh žalovaného, ktorý naňho prešiel v dedičskom konaní (po jeho otcovi). Žalovaný počas
konania tvrdil, že žalobkyňa a poručiteľ mali ústnu dohodu, že dlh v skutočnosti patrí žalobkyni, preto bol
založený jej pozemok a nie poručiteľove v tom čase voľné nehnuteľnosti, a preto žalobkyňa dlh platila od
počiatku zo svojho účtu a zo svojich vlastných peňazí. Až smrťou poručiteľa túto dohodu poprela. Podľa
názoru súdu prvej inštancie sa žalovanému počas celého konania nepodarilo preukázať vyššie uvedenú

ústnu dohodu. Naopak, čo sa podarilo preukázať bolo to, že uvedený dlh bol medzi pasívami už v rámci
dedičského konania a v ňom to žalovaný ani jeho zákonná zástupkyňa nepopreli, že peniaze vyplatené
z úveru boli vyplatené na účty poručiteľovi a nie na účet žalobkyne alebo jej rodinných príslušníkov.
Súčasne sa strany v konaní zhodli v tom, že poručiteľ dával svoj byt do nájmu, za ktorý dostával 300 Eur
mesačne. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že práve tieto peniaze z nájmu jej poručiteľ dával v hotovosti alebo

prostredníctvom ich rodičov, resp. aj ona chodila vyberať nájom, a z týchto peňazí platila predmetný
úver. Túto skutočnosť potvrdila aj maloletá dcéra žalobkyne, že poručiteľ k nim mesačne chodil a dávaj
jej matke - žalobkyni peniaze v hotovosti, aj keď je pravdou, že nevedela uviesť koľko a na aký účel.
Nemožno tak vylúčiť, že by poručiteľ skutočne dával žalobkyni peniaze v hotovosti na daný úver, aj keď
zákonná zástupkyňa žalovaného tvrdila, že poručiteľ všetko platil kartou a nevyužíval hotovosť. Zreteľ

bral aj na skutočnosť, že poručiteľ s matkou žalovaného a žalovaným netvorili spoločnú domácnosť.
Súd prvej inštancie tak na jednej strane vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to z platieb
na daný úver (predložený výpis z účtu žalobkyňou), z uznesenia z dedičského konania, z výpovede
žalobkyne a svedkyne a napokon z predloženého potvrdenia D., M., že peniaze z úveru boli vyplatené
na účty poručiteľa, na druhej strane z tvrdení matky žalovaného, čo jej mal poručiteľ povedať a čo po

jeho smrti nevie nikto potvrdiť, prečo poručiteľ nezaložil iné svoje nehnuteľnosti, ale pozemok žalobkyne,
že nikdy neplatil v hotovosti (resp. aj maličkosti platil kartou), že v poručenskom konaní o výživnom
nespomenul tento dlh. Podľa názoru súdu prvej inštancie to však samo o sebe nestačí na preukázanie
ústnej dohody, že v skutočnosti sa jedná o dlh žalobkyne. Na základe uvedených skutočností preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď mal za preukázané, že žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu

za žalovaného v zmysle ust. § 451 OZ, keď namiesto neho spláca úver v D., M. (pretože je založený
pozemok v jej výlučnom vlastníctve), ktorý žalovaný zdedil v rámci dedičského konania, pričom výška
splátok a suma ani nebola spochybnená a sporná. Takto žalobkyňa v období od 10/2021 do 09/2023
uhradila 23 splátok po 289,13 Eur, spolu 6.649,99 Eur zo svojho účtu, čo aj preukázala výpisom z účtu.
Konštatoval, že nevykonal výsluch svedka - otca žalobkyne, keďže strany napokon nepovažovali za

potrebné jeho vypočutie, ako aj návrh žalovaného, aby súd vyžiadal z D., M. výpisy z účtov, z ktorých
bude zrejmé, ako bolo nakladané s vyplatenými finančnými prostriedkami z dôvodu, že peniaze boli
vyplatené v roku 2010, preto tieto výpisy nie sú k dispozícii vzhľadom k tomu, že peniaze vyplácala D., M.
na účty vedené v C. N., ktoré archivujú výpisy z účtov desať rokov. Pretože žalovaný sa s plnením svojho
peňažného záväzku dostal do omeškania, súd prvej inštancie ho zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania,

ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ v spojení s nariadením vlády SR podľa
jednotlivých splátok žalobkyne za žalovaného na účet D., M.. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná,
preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Zároveň uviedol, že
nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým

záverom, keď uveril účelovej výpovedi žalobkyne a jej dcéry, ktoré sú v rozpore s obsahom listinných
dôkazov predložených v spise. Nedôveryhodnosť skutkových tvrdení žalobkyne je zrejmá už z toho, že
žalobkyňa od samého začiatku konania neuvádzala pravdivý a úplný opis rozhodujúcich skutočností
ako jej to ukladá § 132 a § 150 CSP. Žalobkyňa v podanej žalobe zamlčala tú skutočnosť, že splátky
úveru vykonávala od počiatku, t.j. od roku 2010, pretože od počiatku bola skutočným dlžníkom. V žalobe

pritom uviedla, že za svojho brata začala uhrádzať splátky po jeho smrti, lebo sa začala obávať o
svoj pozemok, ktorý slúži ako záloha na zabezpečenie úveru. Po tom, čo upozornili súd, že žalobkyňa
zamlčala zásadnú skutočnosť, že splátky vykonáva už od počiatku ona, tak vo vyjadrení zo dňa 3.4.2023
prišla s novým, nepravdivým tvrdením, že údajne jej brat dával peňažné prostriedky v hotovosti a ona
následne vykonávala úhrady bezhotovostným prevodom, aby mala prehľad o zaplatených splátkach. Na
pojednávaní už začala vypovedať tak, že údajne si splátky uhrádzané za svojho brata vyzdvihovala z

nájomného, plateného nájomníkmi užívajúcimi byt brata. Počas výpovede doplnila, že niekedy pomohli
so splátkami rodičia. Zdôraznil, že žalobkyňa nijako relevantne nespochybnila zásadnú námietku, že
ak by dlh voči D., M. mal byť skutočne dlhom otca žalovaného, tak ten mohol, už v čase kedy si
úver bral, založiť hociktorú z troch ním vlastnených nehnuteľností. Jediný logický záver, prečo bol úver
zabezpečený majetkom žalobkyne je ten, že žalobkyňa, podľa ústnej dohody s otcom žalovaného, bola

povinná tento úver splácať, pretože sa v skutočnosti jednalo o jej záväzok. Popiera tvrdenia žalobkyne,
prečo údajne jeho otec nezaložil nehnuteľnosti, ktoré vlastnil. Má za to, že žalobkyňa zavádza súd, keď
tvrdí, že vlastne ani rodinný dom v Poproči, ani byt v Košiciach údajne nevlastnil otec žalovaného, iba že
boli na neho napísané a v skutočnosti mali vraj dom vlastniť rodičia žalobkyne a byt mala vlastniť matka
žalobkyne. Ak by to bolo pravda, tak nedáva žiaden zmysel, prečo by jeho otec pred svojim úmrtím,

keď bol opakovane hospitalizovaný, previedol zmluvou späť iba dom. Keď už bol ochotný ísť overiť svoj
podpis k notárovi, tak prečo by nepreviedol aj byt? Prevod oboch nehnuteľností predsa bolo možné
realizovať aj jednou zmluvou. Má za to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosti boli iba
napísané na jej brata a on ich v skutočnosti nevlastnil. Teda jej tvrdenie, že údajne otec nebol skutočný
vlastník domu v Poproči a bytu v Košiciach, nie je pravdivé. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne,

že chatu v Zlatej Idke otec ešte len staval a nechcel ju založiť. Úver od D., M. bol poskytnutý na základe
zmluvy zo dňa 1.4.2010, pričom úver bol vyplatený v dvoch splátkach odoslaných dňa 5.5.2010 a v tretej
splátke dňa 7.9.2010. Uvedená chata bola daná do užívania (skolaudovaná) dňa 7.10.2009 a bolo
jej priradené súpisné číslo dňa 13.11.2009. Teda tvrdenie žalobkyne, že údajne otec nechcel založiť
chatu v Zlatej Idke, lebo ju ešte len staval, nie je pravdivé. Aj z toho vychádza, že žalobkyňa neuvádza

vkonanípredsúdompravdivéskutkovétvrdenia.Tozároveňpreukazujeajichtvrdenieotom,žepeniaze
poskytnuté od D., M. v skutočnosti neboli určené pre otca, a preto ich v skutočnosti ani nemal splácať.
Namieta, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré by detailnejšie preukázali
procesnú obranu. Jednak súd nepripojil do civilného konania súdne spisy pôvodne vedené na Okresnom
súde Košice – okolie pod sp. zn. 9P/30/2017 a 18P/30/2021, taktiež nevykonal dôkaz navrhnutý na

pojednávanídňa2.11.2023,abysúdvyžiadalvýpisyzúčtovzkomerčnýchbánk,naktorébolipoukázané
finančné prostriedky z D., M.. Súd iba prejudikoval, že uvedené výpisy nebudú k dispozícii bez toho,
aby uvedená skutočnosť vyplynula z odpovede ktorejkoľvek banky. Tým pochybil, keď neumožnil
doplnenie dokazovania, ktoré mohlo vyvrátiť ústne tvrdenie žalobkyne a preukázať skutočný stav veci.
Má za to, že ustálenie skutkového stavu, ako ho realizoval súd prvej inštancie, je v rozpore s bežnou

logikou, je veľmi nedôveryhodné, pretože úver od D., M. mal byť vyplácaný v máji a v septembri
2010, v čase kedy už otec vlastnil tri rôzne nehnuteľnosti, z úveru nenadobudol žiadnu nehnuteľnosť
ani žiadnu nehnuteľnosť nerekonštruoval. Popiera, že úver bol použitý otcom. Úver bol zabezpečený
nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkyne, hoci otec mal vlastné nehnuteľnosti, nepotreboval žiadnu
súčinnosť od žalobkyne, otec úver nikdy v skutočnosti nesplácal. Všetky splátky realizovala od roku 2010

žalobkyňa. Otec úver nepovažoval nikdy za svoj záväzok, pretože ani v jednom konaní o výživné nikdy
neuviedol ako záväzok dlh voči D., M., nespomenul splátky v sume 289,13 Eur mesačne, pritom iný
svoj záväzok voči D. N. M. a z toho plynúce mesačné splátky v sume 89,99 Eur v uvedených konaniach
špecifikoval.Počas11rokovsplácaniaúverupreD.,M.otecnikdyobjektívnepreukázateľnýmspôsobom
neposkytol žalobkyni peniaze na ňou tvrdené vykonávanie splátok. Údajné nájomné za byt v sume 300

Eur mesačne nebolo nikdy stranami zhodne tvrdené. On sa nikdy nevyjadroval k výške nájomného,
iba vypovedal o tom, o čom mal vedomosť, resp. jeho matka, že uvedený nájom si otec chodil vyberať
sám a používal tieto prostriedky pre seba. Žalobkyňa si sama protirečí, ak v úvode výpovede tvrdí, že
byt údajne patril ich matke, ale zároveň neskôr vo výpovedi uvádza, že nájom z tohto bytu používalotec na svoje výdavky, teda údajne na to, aby uhrádzal splátky na úver z D., M.. Ak byt patril matke,
potom by nájomné patrilo ich matke, ak patril otcovi, potom mohol disponovať so svojim nájmom otec.
Ďalej namietal, že z dôvodu, že súd prvej inštancie nepripojil spisy sp. zn. 9P/30/2017 a 18P/30/2021,

tak dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Ak by uvedené spisy pripojil, mal by preukázané, že
minimálne počas roka 2021 si otec pravidelne každý mesiac vkladal hotovosť na účet sume 600 Eur. To
zodpovedávkladomnájomnéhozaprenájombytu.Zároveňjetýmpopretétvrdeniežalobkyne,žeúdajne
bol nájom 300 Eur mesačne a že tieto peniaze mali byť údajne odovzdávané jej ako plnenie od otca,
aby s týmito prostriedkami uhrádzala za neho dlh. Keďže otec preukázateľne tieto prostriedky používal

vo svoj prospech, tak potom nie je tvrdenie žalobkyne pravdivé a je v rozpore s listinnými dôkazmi.
Poukazuje aj na ďalšie nesprávne zistenie skutkového stavu, že veriteľ vyplatil otcovi úver na 3 rôzne
účty. Jeden z účtov mal koncové číslo 3309. Tento účet je vedený v D., M. na meno A. J., ale nejde
o osobu otca, ale o osobu starého otca, ktorý sa volá rovnako ako otec. Na tento účet bola vyplatená
suma 33 586,53 Eur. To by potom aj vysvetľovalo, prečo splátky úveru v skutočnosti platila žalobkyňa
podľa ústnej dohody s otcom. Nakoľko, ale súd prvej inštancie nepripojil vyššie uvedené spisy, ani

nevyžiadal výpisy z účtov komerčných bánk, tak nesprávne ustálil skutkový stav, čím naplnil odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP a keďže ani dostatočným spôsobom neodôvodnil svoj
postup, prečo nepripojil navrhované spisy a prečo nevypočul starého otca, tým porušil právo žalovaného
na spravodlivé súdne konanie. Uvedený nesprávny procesný postup má podľa všetkého vplyv aj na
nesprávnerozhodnutievovecisamej,pretomázato,žejepotrebnénapadnutýrozsudokzrušiťzdôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP. Ďalej namietal, že súd mu uložil zaplatiť žalobkyni sumu
6.649,99 Eur, nakoľko mal preukázané, že za neho uhrádzala dlh, ktorý mal zdediť po otcovi. Z rozsudku
vyplýva, že z výpisu z účtu žalobkyne za obdobie 10/2021 do 09/2023 vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala
mesačne sumu 289,13 Eur na účet D., M. titulom uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 12.4.2010 spolu
sumu 6.649,99 Eur, t. j. 23 x 289,13 Eur. Tento skutkový záver súdu je v priamom rozpore s obsahom

súdnehospisuavrozporeslistinnoupredloženoužalobkyňouvprílohežaloby.Žalobkyňasícepredložila
prehľad o platbách za obdobie od 10/2021 do 10/2022, avšak ako vlastník účtu je uvedená spoločnosť
ME agency s.r.o.. Z výpisu z Obchodného registra síce vyplýva, že jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti ME agency s.r.o. je žalobkyňa, avšak žalobkyňa ako fyzická osoba má oddelenú právnu
subjektivitu od obchodnej spoločnosti ME agency s.r.o., preto namieta aj aktívnu legitimáciu žalobkyne

v tomto konaní, a to minimálne k platbám za obdobie 10/2021 do 10/2022, t. j. 13 x 289,13 Eur. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že celá jeho obrana je postavená na

domnienke, že splátky úveru splácala z dôvodu, že sa jedná o jej úver. Predmetná skutočnosť je
v príkrom rozpore s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 1.4.2010 a uznesením Okresného súdu Košice-okolie č. k. 20D/764/2021-78; Dnot171/2021.
Na toto uznesenie je potrebné vzhliadať ako na verejnú listinu v zmysle § 205 CSP, pričom žalovaný
počas celého konania neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci opak toho, čo predmetné uznesenie

potvrdzuje. V rámci dedičského konania, ktorého bol účastníkom, nenamietal ani existenciu ani výšku
predmetného úveru. Žalovaný sa v rámci konania snaží vykresliť dojem, že medzi ňou a otcom
žalovaného bola uzavretá akási dohoda, ktorej obsah ani nevedel zadefinovať, a to ani po výsluchu
svojej matky. Má za to, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vysporiadal s absenciou dohody medzi
nebohým otcom žalovaného a ňou. Má za to, že zo strany žalovaného sú nad prípustnú mieru vytvárané

skutkové tvrdenia, ktoré nie sú ničím preukázané a sú dotvárané len vlastným úsudkom, ktorý nemá
oporu v žiadnom listinnom dôkaze a ani v tvrdeniach svedkov. Zdôraznila, že nebola účastníčkou
v konaní vedených na Okresnom súdu Košice-okolie pod sp. zn. 9P/30/2017 a 19P/30/2021, pričom
tieto konania s meritom veci nemajú nič spoločné. Konania sa týkali určenia vyživovacej povinnosti
medzi žalovaným a jeho otcom, pričom je pravdepodobné, že v rodinno-sporových konaniach môžu byť

tvrdenia v oboch strán skresľované, niektoré skutkové okolnosti zamlčované, prípadne účelovo tvrdené.
Zároveň poukázala na to, že žalovaný ani netvrdil, že predmetné súdne spisy by mali dokázať akúkoľvek
ústnu dohodu medzi ňou a jeho otcom. Tvrdil len, že zo spisov vyplýva, že nebohý otec neuviedol
svoj záväzok voči D., M.. Aj v prípade neuvedenia svojho záväzku v konaní o určenie vyživovacej
povinnosti však nepreukazuje existenciu dohody medzi ňou a otcom. Preto vykonanie takéhoto dôkazu

by bolo v rozpore s čl. 8 a čl. 17 základných princípov CSP. Čo sa týka nevyžiadania výpisov z účtov
z komerčných bánk, na ktoré boli poukázané finančné prostriedky z D., M., opäť konajúci súd postupoval
v zmysle zákona, a to jednak CSP ako aj zákona o účtovníctve. Podľa uvedeného zákona sa účtovné
záznamy uchovávajú maximálne 10 rokov, preto aj v prípade, ak by ktorákoľvek banka doručila nazáklade žiadosti konajúceho súdu výpis z účtu, ktorý je starší ako 10 rokov, jednalo by sa o nezákonný
dôkaz, nakoľko banka už nemá žiadne oprávnenie takýmto výpisom disponovať. Na základe uvedeného
nepovažuje nevykonanie tohto dôkazu za prejudikovanie tak, ako to uvádza žalovaný. Čo sa týka

nájomného, uviedla, že to bolo asi 300 Eur, ale ona nebola účastníčkou nájomného vzťahu, šlo len o jej
odhad. Ak žalovaný v odvolaní uviedol, že otec vkladal v hotovosti na účet sumu 600 Eur, čo zodpovedá
vkladom nájomného za prenájom bytu, toto tvrdenie predsa nevyvracia jej tvrdenie, jedná sa opäť len
o dohady žalovaného, pričom nie je účelné, aby ona spresňovala akékoľvek svoje tvrdenia, nakoľko
sú to tvrdenia o stave, ako ho ona vnímala a ako jej bol zo strany brata prezentovaný. Čo sa týka

tvrdenia žalovaného, že jedna z platieb D., M. bola realizovaná na účet starého otca, táto skutočnosť
nemá za následok popretie akéhokoľvek jej nároku v tomto konaní, a preto aj obrana žalovaného je
bezvýznamná. Podstatná je skutočnosť, že nebohý A. J. sám dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu
s D., M., pričom požiadal o úver, ktorý aj čerpal. Akákoľvek ďalšia dispozícia s finančnými prostriedkami
je absolútne irelevantná, bez ohľadu na to, ako bolo naložené s finančnými prostriedkami, teda či ich
použil na stavebné práce, rekonštrukciu, úhradu svojich záväzkov, výživné, akokoľvek, ešte aj keby ich

použil v prospech nej, nič to nemení na skutočnosti, že záväzkový vzťah vznikol medzi ním a D., M..
Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná. Ona bola ochotná pomôcť bratovi tak, že založila svoju
nehnuteľnosť, plnila z vlastných prostriedkov bratov záväzok, ktorý bol medzičasom v dôsledku úmrtia
brata zdedený jeho synom - žalovaným. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie potvrdila, že je jediná
spoločníčka, ako aj konateľka v spoločnosti ME agency s.r.o., preto je prirodzené, že má dispozičné

právo k bankovému účtu spoločnosti. Uvedené však nezakladá automaticky aktívnu legitimáciu tejto
spoločnosti, pretože sa jedná výlučne o platobné miesto. Finančné prostriedky použité na úhradu boli
v jej vlastníctve. Má za to, že označenie platobného miesta ešte nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu.
V prípade potreby navrhla vypočuť seba ako svedka, ako jedinej spoločníčky a konateľky spoločnosti ME
agency s.r.o., aby bolo zrejmé, koho finančné prostriedky boli použité na úhradu záväzku žalovaného

voči D. M.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu
a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

6. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

9. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

11. Podľa Čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.

§ 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), e),
f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Avšak pri priznaní
príslušenstva pohľadávky súd prvej inštancie čiastočne pochybil, preto bolo potrebné v tejto časti jeho
rozhodnutie zmeniť.

16. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, t.j., že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b)), nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e)), na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (f)) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (h)).

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo

na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,

jeho následky a pod.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je
prípustné,pretožetakýmtopostupomčiužsťažujedôkaznúpozíciustranysporu,čomôženespravodlivo

rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej
miery zistenia skutkového stavu.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia

nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd

neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

21. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd konštatuje, že
bezdôvodné obohatenie je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Jeho podstatou je
zákonom uložená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie
tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O osobitnú skutkovú podstatu

bezdôvodného obohatenia ide v prípade, ak niekto poskytne plnenie za iného. O takýto prípad
bezdôvodného obohatenia ide len vtedy, keď ten, za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť
sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto zaňho plnil, sám túto povinnosť nemal.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel
k záveru, že v posudzovanom prípade vzniku bezdôvodného obohatenia odvolacie dôvody uplatnené

žalovaným nie sú dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej
inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na
ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu poukazuje. Mal preukázané, že A. J. (otec žalovaného
a brat žalobkyne) dňa 1.4.2010 uzavrel zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s D., M.,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 45.000 Eur, ktorý sa zaviazal splácať mesačnými splátkami

289,13 Eur. A. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom, a to
na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech veriteľa. Záložcom je žalobkyňa. Uznesením
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 20D/764/2021-78, Dnot 171/2021 došlo k prechodu dlhu z
poručiteľa A. J. na žalovaného, ktorý dedičstvo neodmietol a ktorého prijaté dedičstvo presahuje výšku
dlhu, pričom medzi pasívami je uvedený predmetný vyššie uvedený úver. Zo správy od D., M. mal

preukázané, že finančné prostriedky z úveru boli vyplatené na účty poručiteľa A. J. dňa 05.05.2010 v
sume 2.413,47 Eur, dňa 05.05.2020 v sume 33.586,33 Eur a dňa 07.09.2010 v sume 8.867,40 Eur.
Po smrti A. J. prešla v zmysle dedičského rozhodnutia povinnosť úver splácať na žalovaného. Nebolo
sporným, že žalovaný úver nesplácal, úver splácala žalobkyňa. Žalobkyňa splátky úveru uhrádzala z jej
účtu, resp. z účtu jej rodinných príslušníkov (dcéra, manžel), teda aj v období od 10/2021 do 09/2023,

za ktoré žiadala vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný svoje tvrdenie, že žalobkyňa a poručiteľ mali
ústnu dohodu, že dlh v skutočnosti patrí žalobkyni, preto bol aj založený jej pozemok a nie v tom
čase voľné nehnuteľnosti A. J., a preto žalobkyňa dlh platila od počiatku zo svojho účtu a zo svojich
vlastných peňazí, ničím nepreukázal. Žalobkyňa takúto dohodu poprela. Odvolací súd dodáva, že súd
prvejinštancieprirozhodovanísprávnevychádzalzprincípu,žestranasporumávprvomradepovinnosť

tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.
Zameral sa pritom na podstatné zákonné náležitosti vzniku bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení
rozhodnutia zrozumiteľne uviedol, ktoré tvrdenia strán považoval z hľadiska vykonaných dôkazov za
preukázané a ktoré tvrdenia považoval len za hypotézy, ktoré neboli dokazovaním preukázané. Odvolací
súd konštatuje, že žalovaný ani v odvolacom konaní svoje skutkové tvrdenia (úvahy, ktoré uvádzal aj

konaní pred súdom prvej inštancie) nepodložil jediným dôkazom. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie
vyhodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti pri zachovaní pravidiel formálnej logiky,
čím dospel k správnym skutkovým zisteniam. Uvedené sa týka aj žalovaným namietaného nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, keď niektoré splátky úveru boli realizované z účtu ME
agency s.r.o. Ako uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 2.11.2023 žalobkyňa, splátky úveru

vykonávalazviacerýchúčtov(manžela,dcéry,jej),pritomtietoúčtyboliibaplatobnýmmiestom,finančné
prostriedky, ktoré uhrádzala však boli jej. Tak to bolo aj s úhradami vykonanými z účtu ME agency
s.r.o., ktorej je jedinou spoločníčkou a konateľkou. Ona mala záujem, aby sa úver splácal, pretože
ručila svojou nehnuteľnosťou, ona poznala platobné údaje veriteľa, ona mala vedomosť o výške splátky.
Logickým výkladom výpovede žalobkyne vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi mal odvolací súd

dostatočným spôsobom preukázanú jej aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

23. K námietke žalovaného o nevykonaní ním navrhovaného dokazovania odvolací súd uvádza, že ani
on nepovažuje za účelné vykonať žalovaným navrhované dôkazy. Pripojením poručenských spisov mali
byť preukázané skutočnosti, ktoré v konaní sporné neboli. Čo sa týka zisťovania, komu patrili účty, na

ktoré boli zaslané peniaze z poskytnutého stavebného úveru od D., M., tento dôkaz bol počas konania
vykonaný a súd prvej inštancie ho bral pri rozhodovaní do úvahy. Správa od D., M. sa nachádza v spise
na č.l. 93 a účastníci s ňou boli oboznámení. Podľa správy boli peňažné prostriedky úveru zaslané dňa
5.5.2010 v sume 2.413,47 Eur na účet A. J. koncové číslo XXXX, dňa 5.5.2010 v sume 33.586,53 Eurna účet A. J. koncové číslo 3393 a dňa 7.9.2010 v sume 8.867,40 Eur na účet A. J. koncové číslo XXXX.
Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že suma 33.586,53 Eur bola poslaná na účet koncové číslo
XXXX, ktorý mal patriť tretej osobe (A. J. st.). Preto ani nebol dôvod na zisťovanie majiteľa uvedeného

účtu koncové číslo XXXX, ani na vypočutie A. J. st. k tejto skutočnosti. Keďže peňažné prostriedky úveru
boli D., M. zaslané na účty A. J., ako ďalej s nimi A. J. nakladal, už z právneho hľadiska pre posúdenie
bezdôvodného obohatenia, nie je relevantné.

24. Ako je to uvedené v § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal. V tomto posudzovanom prípade sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
od žalovaného. Kedy má žalovaný bezdôvodné obohatenie vydať nebolo medzi stranami dohodnuté
ani ustanovené právnym predpisom ani určené v žiadnom rozhodnutí. Preto v zmysle citovaného
ustanovenia OZ mal žalovaný plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa požiadala. Žalobkyňa
vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.469,56 Eur dňa 28.11.2021 do

3 dní odo dňa dorucˇenia výzvy. Výzva bola žalovanému dorucˇená dňa 1.12.2022. Nasledujúcim
dňom začala plynúť trojdňová lehota, ktorá uplynula 4.12.2022. Keďže bezdôvodné obohatenie nevydal,
pocˇnúc dňom 5.12.2022 sa dostal do omeškania. Rovnakým právnym posúdením sa mal súd prvej
inštancie riadiť aj pri rozhodovaní o priznaní zákonného úroku z omeškania pri nevydaní bezdôvodného
obohatenia za nevrátené splátky úveru za obdobie od 11/2022 do 09/2023 v celkovej sume 3.180,43 Eur.

Ani za toto obdobie nebolo medzi stranami dohodnuté, ani ustanovené právnym predpisom, ani určené
v žiadnom rozhodnutí, kedy má žalovaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Preto v zmysle
citovaného ustanovenia OZ mal žalovaný opäť plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa
požiadala. Žalobkyňa žalovaného nevyzývala po každej splátke úveru, ale ho preukázateľne vyzvala
až návrhom na zmenu žaloby, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi doručená

dňa 25.10.2023, a to na zaplatenie celej zostávajúcej sumy 3.180,43 Eur. V zmysle § 563 OZ mal
plniť nasledujúci deň, ale neplnil. Preto sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia v sume 3.180,43 Eur od nasledujúceho dňa, t.j. od 27.10.2023.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého

rozsudku, mal odvolací súd zato, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku I. čo do uloženej
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 6.649,99 Eur
spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne zo sumy 3.469,56 Eur od 5.12.2022 do zaplatenia a vo výroku
II. o trovách konania rozhodol vecne správne. Preto napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie
č.k. K3-20C/191/2022 - 116 zo dňa 2.11.2023 v uvedenom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav aj na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania zo zostávajúcej sumy 3.180,43 Eur, avšak na správne zistený skutkový
stav síce aplikoval správny predpis (§ 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), ktorý

tiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormunesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil.Pretovsúlade
s § 388 CSP zmenil rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K3-20C/191/2022 - 116 zo dňa 2.11.2023 vo
výroku I. tak, že žalovaného zaviazal do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni zákonný
9,50 % - ný ročný úrok z omeškania zo sumy 3.180,43 Eur od 27.10.2023 do zaplatenia. A keďže súd
prvej inštancie priznal žalobkyni zákonný ročný úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po zaplatení

každej jednej mesačnej splátky úveru za obdobie od 11/2022 do 09/2023, v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania žalobu zamietol.

27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

28. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola nepochybne plne procesne úspešná čo do

základu sporu (samotné priznanie bezdôvodného obohatenia). Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti
príslušenstva preto nie je možné považovať za prejav procesného úspechu žalovaného a preto je
namieste v rozhodnutí o trovách konania aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd priznástrane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci s tým, že pri vyčíslení výšky náhrady je
potrebné za hodnotu sporu považovať výšku priznaného bezdôvodného obohatenia.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, mal odvolací súd zato, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania
rozhodol vecne správne. Preto napadnutý výrok II. rozsudku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

31. V odvolacom konaní procesne plne úspešnej žalobkyni (viď bod 29) odvolací súd s použitím
citovaného § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho
konania.

32. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).