Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201563
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-7Sa/81/2021

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A.
B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, D., v zast.: JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., so sídlom: Budatínska
65, Bratislava proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Špitálska
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.: E./F./G. zo dňa XX. XXXX XXXX, takto

r o z h o d o l :

BA-7Sa/81/2021

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. E./F./G. zo dňa XX.
XXXX XXXX v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. D./XXXX/
XXXXXX-X zo dňa XX. XXXXXX XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

BA-7Sa/81/2021

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím číslo: D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny podľa § 22 ods. 1, § 18 ods.17, ods.18 a §
41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného

postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon
č.447/2008Z.z.“)nevyhovelžiadostiktorúpodaladňa02.10.2020paniA.A.B.,narodenáXX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D. a nepriznal jej vo zvýšenom rozsahu peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadruje nesúhlas s
tvrdením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o vlastnení majetku v hodnote presahujúcej
39.833,- eur. Manželstvo žalobkyne s H. A. A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava

II, sp. zn. XXX/XX/XXXX o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2018. Týmto
dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas trvania manželstva nadobudli manželia
A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v Bratislave na C. E. XXXXX/
X B., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnymodborom, postavenom na parcele registra „I.“ J. XXXX/X, k.ú. K., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len „pozemok“). Pozemok je vo
výlučnom vlastníctve exmanžela H. A. A.. Úrad vôbec neskúmal hodnotu rodinného domu. Pozemok

na ktorom je rodinný dom postavený nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedená
skutočnosť výrazným spôsobom znižuje hodnotu rodinného domu. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. K.,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ktorý mal aj úrad k dispozícii) vyplýva,
že rodinný dom je zaťažený ťarchou - záložným právom v prospech Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3,
Bratislava,IČO:00686930.Jetohonázoru,žepriurčovaníhodnotymajetkuosobyjepotrebnézohľadniť

aj pasíva, ktoré sú s aktívami spojené. Ak má nehnuteľnosť hodnotu napríklad 100.000,- eur, ale je
zaťažená hypotékou v hodnote 80.000,- eur, mala by byť braná do úvahy len čistá hodnota majetku, teda
20.000,- eur. Ohľadom prechodného pobytu klientky na adrese C. XX, D. - A. K. poznamenávame, že
prechodný pobyt má len evidenčný charakter, nevytvára k nehnuteľnosti žiaden právny vzťah, ani nárok
túto nehnuteľnosť užívať, ani len do nej vstúpiť. Hoc má pani A. A. oficiálne prechodný pobyt v rodinnom
dome na adrese C. XX, D. - A. K., ktorý je tohto času v zrušenom, ale nevyporiadanom bezpodielovom

spoluvlastníctvemanželov,rodinnýdomužodroku2018neužíva.Bránijejvtomexmanžel,očomsvedčí
aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia na Okresný súd Bratislava II, ktorý bol súdom zamietnutý.
Predtým (v júni 2018) sa neúspešne domáhala vstupu do rodinného domu za asistencie polície avšak
neúspešne. Súd návrhu nevyhovel z dôvodu, že súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nie je pozemok okolo rodinného domu, a to napriek tomu, že v rodinnom dome sa nachádzali jej osobné

veci. Takto exmanžel menovanej dlhodobo bráni vstúpiť do domu a tento majetok teda užívať nemôže
a dokonca ani súdom sa nedomohla svojich práv. Úrad nevyužil ani možnosť dať vypracovať znalecký
posudok, ktorú mu dáva § 18 ods. 20 zákona č. 447/2008 Z. z. V odolaní poukazuje na nepriaznivý
zdravotný stav menovanej a problémy s ním súvisiace. K odvolaniu bol priložený list vlastníctva č. XXXX
k.ú. K.; list vlastníctva č. XXXX, k.ú. K.; rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. XXX/XX/XXXX

o rozvode manželstva; potvrdenie o výške hypotéky k dátumu rozvodu 2018 vydané Tatra bankou, a.s.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, návrh mimo súdnej dohody, potvrdenie zo zamestnania.

3. Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu TZP
a posudkových činností rozhodnutím č. E./F./G. zo dňa XX. XXXX XXXX odvolanie žalobkyne zamietol

a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 18 ods. 7, § 41 ods. 12, § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008
Z. z. a vecne tým, že preskúmaním kompletnej spisovej dokumentácie bolo zistené, že žalobkyňa
dňa 02.10.2020 podala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a

rodiny žiadosť o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie v rozsahu 4 558 hodín ročne. Žalobkyňa
doložila k žiadosti o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie vyhlásenie o majetku s úradne overeným
podpisom zo dňa 30.09.2020, kde čestne vyhlásila, že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39
833 eur. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
peňažných príspevkov na kompenzáciu TZP a posudkových činností vydal dňa 08.02.2021 komplexný

posudok číslo: D._D./F., XXXXXX/XXX, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 %. V posudku sa uvádza, že osobnú
asistenciu navrhujú zvýšiť rozsah počtu hodín osobnej asistencie z pôvodných 877 hodín ročne na
2970 hodín ročne pri činnostiach v súlade s požiadavkou žalobkne v oblasti sebaobsluhy na: umývanie,
kúpanie, vyprázdňovanie čriev a mechúra, obliekanie, vyzliekanie, príprava a podávanie jedla, liekov,

nakupovanie, pomoc pri domácich prácach, starostlivosť o pomôcky (elektrický vozík, osobné motorové
vozidlo s automatickou prevodovkou, prenosná rampa) a taktiež aj v oblasti mobility. Výpisom z katastra
nehnuteľností bolo prvostupňovým správnym orgánom zistené, že žalobkyňa je vlastníkom: nebytového
priestoru na C. XX K. D., X. L., L. J. XXX, ktorý nadobudla na základe uznesenia o dedičstve zo dňa
23.01.2018 a darovacej zmluvy zo dňa 02.09.2019 rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1/1 s

H. A. A. na ulici C. XX, K. M. D.- A. J. K., v katastrálnom území K., čiastočný výpis z listu vlastníctva č.
XXXX. Jedná sa o samostatne stojaci dvojpodlažný rodinný dom-prízemný, s obytným podkrovím, bez
podpivničenia, so sedlovou strechou, ktorý bol daný do užívania v roku 2011. Uvedenú nehnuteľnosť
pani A. A. nepoužíva od 29.01.2018 na svoje trvalé bývanie, na uvedenej adrese má prechodný pobyt.

5.Vzhľadomnavšeobecnedostupneznámeinformácievakýchcenovýchreláciáchsapohybujúrodinné
domy v meste Bratislava- mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti
a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani A. A. spolu s podielom na nebytovom priestore na
C. XX K. D. je vyšší ako 39 833 Eur, a preto napadnutým rozhodnutím číslo: D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel jej žiadosti a nepriznal zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie.
Dňa 14.04.2021 doložil prvostupňovému správnemu orgánu JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., advokát -
splnomocnenec pani A. B. A. znalecký posudok č. 16/2021 zo dňa 07.04.2021 vypracovaný znalcom Ing.

Antonom Martvoňom, ev.č. 912214, M. XXXX/XX, XXXXX G. N. pre účel vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podľa znaleckého posudku je všeobecná hodnota rodinného domu na C. XX
K. D. 119 000 Eur uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 10.08.2018,
podľa ktorého súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáhala navrhovateľka,
pani A. A. B. zamietol. V uznesení sa uvádza, že z vyjadrenia menovanej je zrejmé, že rodinný dom

opustila 29.01.2018. Ňou tvrdený dôvod - pretrvávajúce násilie zo strany odporcu, pána H. A. A. však
nepreukázala. Rovnako súdu nepreukázala existenciu akýchkoľvek vyhrážok, fyzických či psychických
atakovjejexmanželavsúvislostisjehoúdajnýmzakazovanímvstupudorodinnéhodomuanapozemok,
ktoré ako sama uviedla, majú sústavný charakter. Úprava práv a povinností účastníkov k spoločnej
nehnuteľnosti (za okolností popisovaných menovanou a v rozsahu predložených listinných dôkazov) by
mohla byť jedine predmetom konania vo veci samej na základe podanej žaloby.

6. Po podaní riadneho opravného prostriedku boli v rámci odvolacieho konania opätovne zhodnotené
dôkazy a zároveň potreby pani A. B. A. pri posudzovaní dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu TZP a
posudkových činností vydal dňa 09.06.2021 stanovisko číslo: E./F. č.z. XXXX/XXXXX v ktorom uvádza,

že na základe podaných odvolaní pani A. A. v zastúpení advokátskou kanceláriou, advokátom JUDr.
Jaroslavom Kuchárom, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu TZP a posudkových činností
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny preskúmal spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho
orgánu a posudkový lekár vypracoval dňa 07.06.2021 vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že pani A. B. A. má
mieru funkčnej poruchy 80% podľa prílohy č. 3, časti V., bod 8., písm. c) k citovanému zákonu, preto sa

považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár sa stotožnil s posúdením
posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu. Zo sociálnej posudkovej činnosti vyplynulo, že
pani A. A. je matkou dvoch maloletých detí, s ktorými má denné aktivity: preprava do a zo školy, dvakrát
týždenne s dcérou navštevuje špecializované zariadenie pre deti s poruchou učenia, návšteva babky,
výlety, návštevy lekárov. Pani A. A. má napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu množstvo

aktivít, ktoré si chce zachovať. Chodí do zamestnania, štyrikrát týždenne na rehabilitáciu, návštevy
príbuzných, ku kaderníčke, na poštu, súd, výlety a dovolenky s deťmi. Snaží sa vykonávať všetky
aktivity samostatne, ale pri niektorých úkonoch v oblasti sebaobsluhy potrebuje pomoc inej fyzickej
osoby. Navrhnutá forma kompenzácie rieši sociálne dôsledky menovanej v oblasti mobility, orientácie a
sebaobsluhy, preto odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia

práce, sociálnych vecí a rodiny nemá dôvod pre vydanie nového komplexného posudku. Menovanej
odkázanosťnapeňažnýpríspevoknaosobnúasistenciuvozvýšenomrozsahu2970hodínročnenaďalej
trvá, nedošlo k žiadnym zmenám skutkového stavu, a preto komplexný posudok číslo: D. D. K./XXXXXX
zo dňa 08.02.2021 vydaný Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zostáva naďalej v platnosti.

7. Žalovaný poukazuje na to, že z výpisu E- katastra nehnuteľností bolo odvolacím orgánom zistené, že
pani A. A. B. je vlastníkom: rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1/1 s H. A. A. na ulici C. XX, K.
M. D.- A. J. K., v katastrálnom území K., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Pani A. A. B. má
na uvedenej adrese aj prechodný pobyt nebytového priestoru na C. XX K. D., l.p., priestor č. XXX, ktorý
nadobudla na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 23.01.2018 a darovacej zmluvy zo dňa 02.09.2019,

spoluvlastnícky podiel 8340/608736.

8. Žalovaný poukázal, na to že počas trvania manželstva nadobudli manželia A. do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v D. O. C. E. XXXXX/X B., ktorý je podľa
predloženého znaleckého posudku ohodnotený na všeobecnú hodnotu 119.000 eur. Z uvedenej sumy

podiel 1/2 pripadajúci na menovanú predstavuje sumu 59 500 Eur. Odvolací považoval za potrebné
dodať, že znalec určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, čo nie je možné porovnávať s výškou
trhovej hodnoty nehnuteľnosti.

9. Druhostupňový správny orgán mal jasne a zreteľne preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť pani A. B.

A. na C. XX K. D. (podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote presahujúcej
39 833 Eur, aj bez zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX K. D.. Vzhľadom na uvedené
odvolací orgán konštatoval, že úvaha prvostupňového správneho orgánu bola správna a postupoval vzmysle platných právnych predpisov, keď pani A. B. A. rozhodnutím číslo: D./XXXX/ XXXXXX-X zo dňa
XX.XX.XXXX nevyhovel jej žiadosti a zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie nepriznal.

10. K námietkam JUDr. Jaroslava Kuchára, LL.M., advokáta - splnomocnenca pani A. B. A. odvolací
orgán považoval za potrebné uviesť, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované v zmysle
zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia majú fakultatívny
charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok, poskytujú sa len za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Dodržiavanie ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktoré predstavujú legislatívny rámec pre navrhovanie a poskytovanie peňažných
príspevkov na kompenzáciu, nemožno považovať za porušovanie práv fyzickej osoby s TZP. Ústredie
je v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu viazané
platnou právnou úpravou zákona o peňažných príspevkoch a nemôže rozhodovať v predmetnej veci
tak, že by jeho rozhodnutie bolo akýmkoľvek spôsobom v rozpore s týmto zákonom. Skutočnosť, že

na poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu - zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie
pani A. B. A. nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, nie je porušením základných princípov právneho
štátu. Ustanovenie, ktorým by bolo možné udeliť výnimku z podmienok uvedených v citovanom zákone
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a tým odstrániť tvrdosť
zákona sa v citovanom zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného

postihnutia nenachádza.

11. Prizvukoval, že navrhnutie požadovanej kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia v
komplexnom posudku je len jednou zo základných podmienok pre poskytnutie peňažného príspevku
na kompenzáciu. Žalobkyňa však nespĺňa ďalšiu zákonnú podmienku právneho ustanovenia § 18 ods.

18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia; hodnota jej
majetku prevyšuje sumu 39 833 Eur.

12. Vzhľadom na platné znenie zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia záväzky A. B. A. v kontexte so zisteným majetkom nebolo možné zohľadniť.

Rovnako nezohľadnil ani skutočnosť, že žalobkyňa podľa jej vyjadrenia nemôže vstúpiť do dotknutej
nehnuteľnosti; uvedené nie je predmetom odvolacieho konania.

II. Správna žaloba

13. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.09.2021 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 25.06.2021 v spojení s rozhodnutím zo dňa 26.04.2021.

14. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ zákona č. 162/2015
Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) a vecne tým, že namietala, že v rámci konania

o žiadosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vypracoval komplexný posudok, v ktorom
zhodnotil zdravotný stav žalobkyne tak, že sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 %, ktorej sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
sa navrhujú kompenzovať rôznymi príspevkami na kompenzáciu, a to aj osobnú asistenciu v rozsahu
2970 hodín ročne

15. Žalobkyňa tvrdí, že v čase podania žiadosti a spísania čestného vyhlásenia podľa § 18 ods. 18
zákona č. 447/2008 Z. z. dňa 02.10.2020 nevlastnila majetok prevyšujúci sumu 39 833 eur.

16. V tejto súvislosti poukazuje na to, že z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. K., vedenom Okresným úradom

Bratislava, katastrálnym odborom vyplýva, že rodinný dom je zaťažený ťarchou - záložným právom v
prospechTatrabanka,a.s.,Priurčovaníhodnotymajetkuosobyjevšakpodľanázoružalovanejpotrebné
zohľadniť aj pasíva, ktoré sú s aktívami spojené. Ak má nehnuteľnosť hodnotu 100.000,- eur, ale je
zaťažená hypotékou v hodnote 80.000,- eur, mala by byť braná do úvahy len čistá hodnota majetku,
teda 20.000,- eur.

17. V súvislosti so spornou hodnotou rodinného domu namieta, že predložila v rámci odvolacieho
konania Znalecký posudok č. 16/2021 vypracovaný znalcom Ing. Antonom Martvoňom, znalcom v
odbore370000Stavebníctvo,odvetvie370900pozemnéstavbyaodhadnehnuteľnosti.ZoZnaleckéhoposudku vyplýva, že hodnota Rodinného domu je 119.000,- eur. Podľa potvrdenia vydaného Tatra
bankou, a.s. bola v čase rozvodu výška hypotéky v sume 49.143,40 eur. Z prepočtu doby splácania
hypotéky a delením aktíva a pasíva (hypotéky) medzi exmanželov rovným dielom v zmysle § 150

Občianskeho zákonníka vyplýva výsledok, že podiel žalobkyne na Rodinnom dome po zohľadnený
hypotéky nedosahuje teda zákonný limit stanovený v § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z., teda
neprekročí hranicu 39.833,- eur.

18. Ďalej žalobkyňa namieta, že bola takmer dva roky dočasne práceneschopná (až na 1 mesiac) mala

nulový príjem zo zamestnania v roku 2018 a roku 2019. Nepoberala ani nemocenské, keďže jej po
uplynutípodpornejdobyzaniklo.Oddecembra2019opäťpracujeavšaksnízkympríjmom.Predlhodobo
zlý zdravotný stav jej napriek žiadosti o zvýšenie úväzku nebolo umožnené pracovať viac.

19. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec keď neakceptoval námietky žalobkyne uvedené v odvolaní
a držal sa príliš formalisticky znenia zákona, ktorý bližšie nešpecifikuje ako sa má zisťovať hodnota

majetku na účely splnenia podmienky uvedenej v § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z.

20. Vo vzťahu k Rodinnému domu v odvolaní namietala a naďalej namietame nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci, keďže prvostupňový orgán vôbec neskúmal hodnotu Rodinného domu. Uspokojil
sasvlastnouvoľnouúvahou,že„Vzhľadomnavšeobecnedostupneznámeinformácievakýchcenových

reláciách sa pohybujú rodinné domy v meste Bratislava – mestská časť Vrakuňa, prvostupňový správny
orgán nemal pochybnosti a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani A. A. spolu s podielom na
nebytovom priestore na C. XX K. D. je vyšší ako 39 833,- eur, a preto napadnutým rozhodnutím číslo: D./
XXXX/XXXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel jej žiadosti a nepriznal zvýšenie počtu hodín osobnej
asistencie.“ Ako už v odvolaní uviedla, pozemok na ktorom je Rodinný dom postavený nepatril do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedená skutočnosť výrazným spôsobom znižuje hodnotu
Rodinného domu.

21. Ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré majú negatívny vplyv na cenu Rodinného domu sú uvedené v
Odpovedi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na žiadosť o vyjadrenie k dopadom

environmentálnej záťaže zo dňa 06.04.2021 a v Odpovedi Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky k možným rizikám zo skládky odpadov zo dňa 06.04.2021. Obe stanoviská sa týkajú Skládky
bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, ktorá bola umiestnená práve vo Vrakuni na pozemkoch
v blízkosti Rodinného domu.

III. Vyjadrenie žalovaného

22. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôrazňuje, že po podaní riadneho opravného prostriedku boli v

rámci odvolacieho konania opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň potreby žalobkyne pri posudzovaní
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Uvádza, že doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery,
abybolspoľahlivýmzákladomprejehorozhodovanie.ZvýpisuE-katastranehnuteľnostíboložalovaným
zistené, že žalobkyňa je vlastníkom:

23. rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1/1 s H. A. A. na ulici C. XX, K. M. D.- A. J. K., v
katastrálnom území K., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Žalobkyňa má na uvedenej adrese
aj prechodný pobyt , nebytového priestoru na C. XX K. D., X.L., L. J. XXX, ktorý nadobudla na základe
uznesenia o dedičstve zo dňa 23.01.2018 a darovacej zmluvy zo dňa 02.09.2019, spoluvlastnícky podiel
XXXX/XXXXXX bytu na C. XX K. D., X. L., D. J. XX, ktorý nadobudla na základe uznesenia o dedičstve

zo dňa 23.01.2018 a darovacej zmluvy zo dňa 02.09.2019. Žalovaný poznamenáva, že predmetný byt
sa nepovažuje za majetok, nakoľko nehnuteľnosť žalobkyňa užíva na trvalé bývanie.

24. Tak ako v odvolaní uviedol JUDr. Jaroslav Kuchár, rozvodom A. zaniklo aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, čo však neznamená, že majetkové právo, právo žalobkyne na podiel zaniklo.

Zánikom BSM sa dotknutý majetok stáva podielovým v podiele 1. Počas trvania manželstva nadobudli
manželia A. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v D. O. C. E. XXXXX/
XX, ktorý je podľa predloženého znaleckého posudku ohodnotený na všeobecnú hodnotu 119 000 Eur.
Z uvedenej sumy podiel 1 pripadajúci na menovanú predstavuje sumu 59 500 Eur.25. Žalovaný mal jasne a zreteľne preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť žalobkyne na C. XX K. D.
(podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote presahujúcej 39 833 Eur, aj

bez zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX K. D.. Z tohto dôvodu žalovaný v zmysle §
59 ods. 2 Správneho poriadku s § 22 ods. 1, § 18 ods. 17, ods. 18 a § 41 ods. 12 zákona 447/2008,
rozhodnutím číslo: E./F./G. č.z. XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odvolaním napadnuté rozhodnutie
úradu potvrdil. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 12.07.2021.

26. Žalovaný sa s vymedzeným pravým názorom žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení
veci nestotožňuje. Žalovaný uvádza, že peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované v zmysle
zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia majú fakultatívny
charakter a fyzickej osobe nevzniká na ne právny nárok, poskytujú sa len za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Dodržiavanie ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, ktoré predstavujú legislatívny rámec pre navrhovanie a poskytovanie

peňažných príspevkov na kompenzáciu, nemožno považovať za nesprávne právne posúdenie veci.

27. Žalovaný je v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konaní o peňažnom príspevku na kompenzáciu
viazaný platnou právnou úpravou zákona č. 447/2008 Z.z., ktorá upravuje na účely poskytovania
peňažného príspevku fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím náležitosti týkajúce sa

hodnoty majetku a jeho maximálnej výšky (zákonný limit stanovený v § 18 ods. 18 je 39 833 eur).
Za majetok sa podľa § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z.z. považujú nehnuteľné veci a hnuteľné
veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem
výnimiek uvedených v § 18 ods. 19 uvedeného zákona a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné
majetkové hodnoty. Žalovaný uvádza, že právne posúdenie veci žalovaným je správne a zodpovedajúce

právnej úprave. Platná právna úprava neobsahovala žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo
možné zohľadniť námietky žalobkyne týkajúce sa zohľadnenia pasív, ktoré sú spojené s aktívami, resp.
nemožnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevypriadaného BSM. Žalovaný poukazuje na skutočnosť,
že v prospech právneho názoru žalovaného svedčí aj zákon č. 374/2021 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon
č. 447/2008 Z. z

28. Žalovaný uvádza, že vzhľadom na platné znenie zákona č. 447/2008 Z.z. záväzky žalobkyne v
kontexte so zisteným majetkom nie je možné zohľadniť. Rovnako nie je možné zohľadniť ani skutočnosť,
že žalobkyňa nemôže vstúpiť do dotknutej nehnuteľnosti. Námietky uvedené v odvolaní nemajú oporu
v platných právnych predpisoch a preto ich nebolo možné v odvolacom konaní zohľadniť. Rovnako

žalovaný uviedol, že ustanovenie, ktorým by bolo možné udeliť výnimku z podmienok uvedených v
zákone č. 447/2008 Z.z. a tým odstrániť tvrdosť zákona sa v predmetnom zákone nenachádza. Pokiaľ
ide o namietanú hodnotu nehnuteľnosti, žalovaný uvádza, že sama žalobkyňa predložila do správneho
konaniaznaleckýposudokč.16/2021vzmyslektoréhopredstavujevšeobecnáhodnotarodinnéhodomu
sumu vo výške 119.000,- Eur, pričom z uvedenej sumy podiel 1 pripadajúci na žalobkyňu predstavuje

sumu vo výške 59.500 Eur. Uvedenú skutočnosť uviedol žalovaný aj v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia na strane 5. Žalovaný ako odvolací orgán náležite posúdil všetky doklady predložené
prvostupňovým orgánom, danú vec správne právne posúdil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona.

IV. Replika žalobkyne

29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že spornou otázkou je otázka hodnoty
majetku, ktorý žalobkyňa vlastnila v čase podania žiadosti.

30. K vlastníctvu Nebytového priestoru J. XXX zotrvala na námietkach uvedených v žalobe, pričom
zdôrazňuje, že každý vlastník bytu v bytovom dome má na nebytovom priestore J. XXX malý
spoluvlastnícky podiel. Konkrétne jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 8340/608736, t.j. 1,3%. Tento
spoluvlastnícky podiel na Nebytovom priestore J. XXX je nerozlučne spojený s vlastníctvom bytu J. XX.

Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že vlastnícke právo k bytu J. XX a Nebytovému priestoru J. XXX
bolo nadobudnuté na základe rovnakých právnych titulov – Osvedčenie o dedičstve XX/XXX/XXXX-XX
zo dňa 23.01.2018 (P./XX) a Darovacia zmluva, podľa K.- XXXXX/XXXX zo dňa 02.09.2019. Vo vzťahu
k Nebytovému priestoru namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keďže prvostupňovýorgán vôbec neskúmal veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, jeho nerozlučné vlastníctvo s
bytom a najmä jeho zanedbateľnú hodnotu (vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu).

XX. D. J. XX na adrese C. XX, D. – A. L. užíva žalobkyňa na trvalé bývanie spolu so svojimi dvomi
maloletými deťmi. Na účely konania o kompenzáciách sa teda tento byt nepovažuje za majetok.

32. Sporným je však vlastníctvo rodinného domu na adrese C. X/X, D. – A. K., ktorý bol do rozvodu
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Poukazuje na to, že ustanovenie § 150 Občianskeho

zákonníka však dáva svojou všeobecnou formuláciou, ako aj tým, že výpočet hľadísk, na ktoré sa má pri
vyporiadaní BSM prihliadnuť, je iba príkladný, široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho
prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Hypotéza, že podiely
oboch manželov sú rovnaké je vyvrátiteľnou právnou domnienkou, a preto výsledok vyporiadania môže
byť a vo väčšine prípadov vyporiadavania BSM aj býva iný ako rovnosť podielov. Masu BSM tvoria nielen
aktíva BSM (majetok) ale aj pasíva BSM (záväzky). Nie je možné preto pri vyporiadavaní BSM, resp. pri

určovaní podielu rozvedeného manžela len na aktíva, ale je nevyhnutné zohľadniť aj pasíva.

33. Právne posúdenie hodnoty majetku žalobkyne žalovaným tak, že hodnota majetku žalobkyne je
jedna polovica hodnoty domu, čo pri zohľadnení znaleckého posudku č. 16/2021 predloženého do
konania žalobkyňou má byť 59.500,- eur teda nie je správna. K rodinnému domu je viazaná hypotéka

(teda pasívum BSM) a táto hypotéka znižuje hodnotu podielu žalobkyne na rodinnom dome tak ako to
špecifikovala už v odvolaní, ako aj v žalobe.

V. Duplika žalovaného

34. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne a to konkrétne § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 150
Občianskeho zákonníka uvádza, že práve na vyriešenie takýchto situácii reagoval zákonodarca novelou
zákona č. 447/2008 Z. z. (zákonom č. 374/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Uvedené ale neznamená, že pred touto novelou,
nebolo možné postupovať rovnako. Ide len o premietnutie možnosti situácie výslovne neupravenej do
legislatívy.“, žalovaný uvádza, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nie je

pravdou, že správny orgán mohol pred prijatím novely zákona č. 447/2008 Z.z. postupovať spôsobom
uvádzaným žalobkyňou nakoľko zákon č. 447/2008 Z.z. v § 18 ods. 19 taxatívne vymedzuje čo sa
nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a až zákonom č. 374/2021
Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

účinným od 01.11.2021 prišlo k rozšíreniu zoznamu majetku, ktorý sa nepovažuje za majetok fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

VI. Relevantná právna úprava

35. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

36. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.37. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. Podľa § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa na účely poskytovania peňažných
príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak

to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na
kompenzáciu. Za hodnotu majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím možno považovať
len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu.

40. Podľa § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická
osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný
príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na
osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833

eur; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri mesiace. Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný orgán bez poplatku.

41. Podľa § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak

hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39 833 eur, peňažný
príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata.

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

42. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

43.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135

ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134
ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe
rozhodol tunajší súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP.

44. Vo veci mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 02.10.2020 podala na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny žiadosť o zvýšenie počtu hodín
osobnej asistencie v rozsahu 4558 hodín ročne. Jej žiadosti orgán verejnej správy prvého stupňa
rozhodnutím zo dňa 26.04.2021 nevyhovel, rozhodnutie bolo potvrdené žalovaným rozhodnutím zo dňa
25.06.2021. Dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobkyne bol ten, že podľa názoru správnych orgánov,

nespĺňa podmienku § 41 ods. 12 zákona č. 453/2003 Z.z., teda že majetok žalobkyne presahuje hodnotu
39.833 eur. Vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu druhého stupňa žalobkyňa namietala, že uvedenú
podmienku § 41 ods. 12 zákona č. 453/2003 Z.z. spĺňa a teda má nárok na o zvýšenie počtu hodín
osobnej asistencie.45. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia tunajšiemu súdu, je zrejmé, že sa žalovaný nevyporiadal
s námietkami žalobkyne, uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa

zo dňa 26.04.2021, pričom tieto námietky opakovane žalobkyňa uvádza aj v jej správnej žalobe.
A to najmä s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa hodnoty a jej vlastníckeho vzťahu k nebytovému
priestoru č. XXX nachádzajúcom sa v bytovom dome na C. E. (správne orgány neskúmali veľkosť
vlastníckeho podielu žalobkyne a žalobkyňa taktiež prizvukuje jeho nepatrnú hodnotu). Taktiež sa
žalovaný nezaoberal námietkou týkajúcou sa rodinného domu (nehnuteľnosť na C. XX K. D.), že

žalovaný nezohľadnil pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti pasíva vzťahujúce sa k nehnuteľnosti (rodinný
dom zaťažený záložným právom v prospech Tatra banky a.s.). Žalobkyňa taktiež namietala, to že
cenu nehnuteľnosti znižuje aj to, že pozemok na ktorom je rodinný dom postavený nepatril do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pričom na predmetné administratívne konanie sa vzťahujú
ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa požadovaných náležitostí odôvodnenia jeho rozhodnutia §
47. Odôvodnenie žalovaného na 6 strane rozhodnutia jednou vetou „Vzhľadom na platné znenie zákona

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia záväzky A. B. A. v kontexte
so zisteným majetkom nie je možné zohľadniť“, považuje tunajší súd za nedostatočné.

46. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája
2015, sp. zn. 1 Sžd 16/2014, podľa ktorého: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna

judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom
dôvodov, a to aj keď bol tento závažný argument účastníkmi zamlčaný (pozri sp. zn. 1Sžr 8/2011 z
15. mája 2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (pozri aj bod č. 47) klasickú judikatúru
ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa

spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavka vysporiadať sa nie so všetkými, ale
iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo
vyplýva záver, že: na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať,
teda vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď,
či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva;

aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom,
t.j. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný. Iba ak preskúmavané rozhodnutie
orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, bude nepreskúmateľné, čo však, ako bolo
odôvodnené, v prejednávanej veci nenastalo“. Taktiež tunajší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1Sžd/10/2013: „Nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť

dodatočným doplnením dôvodov či spresnením skutku kladeného za vinu žalobcovi zo strany správnych
orgánov (dodatočné poukazovanie na príslušné ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z.). Pokiaľ má mať
rozhodnutie o uznaní priestupcu vinným a o uložení sankcie nielen represívny ale aj nápravný charakter,
musí byť z neho bez akýchkoľvek pochybností jasné a zrejmé, akým spôsobom, konaním či nekonaním
priestupku k priestupku došlo a konkrétne čím bola naplnená skutková podstata priestupku... Dôvody

správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a
ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia na
pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred krajským súdom, či uvedenom v odvolaní proti
rozsudku krajského súdu“. Teda pokiaľ v žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje v časti odôvodnenia
vyporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobkyne, je takéto rozhodnutie súdom nepreskúmateľne,

pričom v tomto smere súd poukazuje najmä na to, že Správne súdy nenahrádzajú činnosť správnych
orgánov.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP, keďže rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec im vrátil na ďalšie konanie.

48. Taktiež je aj z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že žalovaný nevychádzal pri stanovení hodnoty
rodinného domu, zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 16/2021. Keďže v odôvodnení
svojho rozhodnutia na 5 strane žalovaný uvádza, že „Odvolací považuje za potrebné dodať, že znalec

určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, čo nie je možné porovnávať s výškou trhovej hodnoty
nehnuteľnosti“, z čoho má tunajší súd za to, že žalovaný teda nevychádzal pri určení hodnoty majetku
žalobkyne zo znaleckého posudku č. 16/2021.49. Zároveň však žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že „nehnuteľnosť pani A. B. A. na C. XX K. D.
(podiel pripadajúci na fyzickú osobu) sa považuje za majetok v hodnote presahujúcej 39 833 Eur, aj bez
zohľadnenia podielu na nebytový priestor na C. XX K. D.“. Pričom súdu nie je zrejmé, z čoho pri takomto

konštatovaní žalovaný vychádzal, keďže v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne podklady,
ktoré by toto tvrdenie preukazovali (zároveň v tomto žalovaný ani vo svojom odôvodnení neodkazuje na
žiadne dôkazy, z ktorých by pri takomto stanovení ceny vychádzal). Teda nie je súdu zrejmé, na základe
čoho žalovaný dospel k tomu, že rodinný dom na C. XX K. D., ktorý je v spoluvlastníctve žalobkyne
je ohodnotený na viac ako 39.833 eur, zvlášť, ak samotná žalobkyňa toto tvrdenie sporí. Nie je možné

sa v tomto zostručniť len na konštatovanie, že „Vzhľadom na všeobecne dostupne známe informácie
v akých cenových reláciách sa pohybujú rodinné domy v meste Bratislava- mestská časť Vrakuňa,
prvostupňový správny orgán nemal pochybnosti a vyvodil záver, že podiel pripadajúci na pani A. A. je
vyšší ako 39.833 eur“, ako to urobil orgán verejnej správy prvého stupňa.

50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu taktiež podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

51. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu znovu posúdiť žiadosť žalobkyne o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie v rozsahu

4558 hodín ročne. Vec žalobkyne opätovne posúdi, k svojmu rozhodnutiu si obstará všetky potrebné
podklady a svoje rozhodnutie následne riadne odôvodní, pričom sa v odôvodnení vyporiada aj so
všetkými relevantnými námietkami žalobkyne.

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní

úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

BA-7Sa/81/2021

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) savymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).