Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-18Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518201972
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2518201972.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnava,sudcaJUDr.PeterVrbjar,žalobcu:O.Š.,G..XX.XX.XXXX,K.Z.U.XX,vzastúpení:

Sidor a partneri s.r.o., IČO: 52 635 970, Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a. s., skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 2.801,77 Eur s príslušenstvom a o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia 1.098,29 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.07.2018, v znení po pripustení zmeny žaloby uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 27.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.801,77 Eur a povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané
zadosťučinenie vo výške 1.098,29 Eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2011 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru „Flexipôžicka“ č. 008245411091111 na sumu 5.000,- Eur. Je tu naliehavý právny
záujem na ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu, aby sa dosiahlo odstránenie spornosti práva
alebo právnej neistoty, predchádzalo sporom a aby nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Bez určenia
súdu či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je jeho právo ohrozené. Na
veci má naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v
zmysle § 137 písm. c) CSP. Ďalej uviedol, že zmluva nebola so žalobcom individuálne dojednaná,
bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť zmluvné ustanovenia a

musel podpísať celý obsah zmluvy. Spotrebiteľ (žalobca), ako priemerný spotrebiteľ nepoznal, čo sú
to neprijateľné podmienky a nevedel, že také niečo môže v zmluvách existovať. Zmluvu podpísal,
pretože veril banke, v ktorej má už niekoľko rokov založený osobný účet. Banka je povinná poskytnúť
spotrebiteľovi odborné poradenstvo. Žalobcovi boli zatajené neprijateľné zmluvné ustanovenia v zmluve.
Zmluva je v rozpore so zákonom 129/2010 Z. z. a v rozpore s Občianskym zákonníkom. V zmluve č.
008245411091111 sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky: 1) Základné podmienky - Poplatky
- neprijateľná zmluvná podmienka - finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej

stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa, 2) Základné podmienky -
Poistenie - neprijateľná zmluvná podmienka - takáto zmluva neinformuje o podmienkach poistenia
aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva. Takéto ustanovenie
prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s Poistnou zmluvou uzatvorenou medzipoisťovňou a dlžníkom ako poistníkom a poisteným. Ide o zmluvný vzťah, ktorého uzavretiu by mala
predchádzať náležitá informačná a poučovacia povinnosť. Takéto konanie možno považovať za klamlivú
obchodnúpraktikupodľa§8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,3.Záverečnéustanovenia-

Rozhodcovskádoložka-neprijateľnázmluvnápodmienka-rozhodcovskádoložkavosvojichdôsledkoch
predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože
nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový
kvalifikovaný záväzok, 4) Záverečné ustanovenia - vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil
s OPP BSÚ a Všeobecnými obchodnými podmienkami a so znením Sadzobníka - neprijateľná zmluvná

podmienka - de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho
oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení.
Predmetná zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca má tiež za to, že RPMN je nesprávne
uvedená v neprospech spotrebiteľa, a to z toho dôvodu, lebo po zadaní všetkých údajov do kalkulačky
SME, výška RPMN vyšla nie 22,60 % ako sa uvádza v zmluve, ale oveľa vyššia. Zmluva tiež neobsahuje

údaj - výška, počet a termíny splátok úrokov, istiny a iných poplatkov. Poskytnutý spotrebiteľský úver
sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za úver žalobca zaplatil sumu 7.801,77 Eur (29 x 115,94 Eur = 3.362,23 Eur Splátky, 3
x 115,97 Eur = 347,91 Eur Splátky, 2 x 115,95 Eur = 231,90 Eur splátky, 3 x 2,50 Eur = 7,50 Eur
Vedenie úverového účtu, 15 x 2,99 Eur = 44,85 Eur Vedenie úverového účtu, l x 100,- Eur = 100,- Eur

Poplatok za poskytnutie pôžičky, 1 x 3.707,35 = 3707,35 Eur Jednorazová splátka). Žalobca vyčíslil
výšku bezdôvodného obohatenia na sumu 2.801,77 Eur (7.801,77 Eur - zaplatené za úver mínus 5.000,-
Eur - výška úveru = 2.801,77 Eur).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu v elektronickej podobe bez autorizácie

dňa 03.09.2018, dodatočne doručeným v listinnej podobe dňa 07.09.2018, ktorým žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení v prvom rade vzniesol námietku premlčania. Poukázal na §
107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosana
jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky

odo dňa, keď k nemu došlo - ak žalobca tvrdí, že považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za
bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 2 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie
od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru. Podľa výpisov z účtu, ktoré žalobca
priložil k žalobe, poslednú splátku v prospech pohľadávky z úveru vykonal dňa 24.09.2014, ktorou bol
poskytnutý úver splatený. Z tohto dôvodu žalobca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku

žalobcu uplatnenému žalobou, nakoľko celý jeho (domnelý) nárok uplatnený žalobou je premlčaný, a to
v subjektívnej 2- ročnej premlčacej dobe, ako aj v objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe. K veci uviedol,
že žalobcom podávaný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je
správny. Predmetná zákonná náležitosť je v úverovej zmluve preukázateľne prítomná. Úverová zmluva
obsahuje na prvej strane v článku I., časti „Základné podmienky“ údaje o - výške splátok - „mesačná

anuitná splátka vrátane poistného: 115, 94 Eur z toho mesačná splátka poistného: 7,40 Eur“, - počte
splátok - „celkový počet splátok: 83“, - termíne splátok - „dátum prvej anuitnej splátky: 14/12/2011, dátum
poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti): 14/10/2018“, pričom v čl. I, bode 4. na strane
2 úverovej zmluvy je uvedené, že „Termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti
mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Termín splatnosti mesačnej anuitnej

splátky (t. j. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej
splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku“, a teda žalobca nepochybne vedel, v akej výške, kedy a ako
má poskytnutý úver splácať. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o
spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započítava na
istinu, úroky a poplatky. Výklad podávaný žalobcom o potrebe rozpísať splátky na istinu, úroky a poplatky

je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal aj na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke eurokonformného výkladu ust. § 9 ods.
2 písm. l) [predtým písm. k)] zákona č. 129/2010 Z. z., konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
K tvrdeniu žalobcu, že na základe úverovej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur,
ktorý mal splatiť v 83-tich mesačných splátkach po 115,94 Eur, žalobca uviedol, že z článku I. Úverovej
zmluvy, časti Základné podmienky vyplýva, že mesačná splátka je v nej uvedená vrátane poistného, vovýške 115,94 Eur, z toho mesačná splátka poistného je vo výške 7,40 Eur. V zmysle ustanovenia § 2
písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí

navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že poistné sa do
celkových nákladov (a teda aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a do RPMN) zahŕňa iba
v prípade, pokiaľ je získanie úveru podmienené poistením. Žalovaný nepodmieňoval poskytnutie úveru
uzavretím poistnej zmluvy - o uvedenom svedčí napr. formulár s názvom „ŠTANDARDNÉ EURÓPSKE

INFORMÁCIE O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE“. Poistenie schopnosti splácať úver bolo žalobcovi ako
klientovi pri uzatváraní zmluvy o úvere ponúkané ako možnosť, nebolo povinné; úverovú zmluvu mohol
žalobca uzatvoriť aj bez dojednania poistenia, a tak sa poistné v súlade s vyššie citovaným ustanovením
zákona o spotrebiteľských úveroch do výpočtu celkových nákladov, a teda ani do celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a do RPMN nezapočítava. Do výpočtu uvedených údajov vstupuje mesačná
splátka bez poistného (mesačná splátka poistného je vo výške 7,40 Eur), čiže mesačná splátka bez

poistného je vo výške 108,54 Eur. Pre účely výpočtu sa k uvedenej sume pripočítava ešte poplatok
za vedenie úverového účtu, vo výške 2,50 Eur, čiže celková suma mesačnej splátky vstupujúcej do
výpočtu RPMN je 111,04 Eur. Túto skutočnosť žalobca zrejme opomenul, v dôsledku čoho uvádza
v žalobe nesprávny údaj o hodnote RPMN. Po zadaní relevantných údajov do kalkulačky RPMN na
internetovej stránke https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/, táto uvádza RPMN vo výške totožnej ako je

uvedená v úverovej zmluve, teda vo výške 22,60 %. Výška RPMN je teda v zmluve uvedená správne. K
žalobcom označenej údajnej neprijateľnosti zmluvných podmienok - poplatky, poistenie, rozhodcovská
doložka, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že bol oboznámený s VOP, žalovaný uviedol, že poplatok
za poskytnutie úveru v tomto konkrétnom prípade nie je a ani nemôže byt neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,

predstavuje svojou výškou len 2 % výšky čerpanej istiny, pričom žalobca ani nekonkretizuje a teda
ani nepreukazuje, v čom by mala taká značná nerovnováha v tomto prípade spočívať, avšak aj keby
súd dospel k záveru, že tento poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu, je nepopierateľné, že táto
zmluvná podmienka sa týka ceny úveru (t. j. hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny) a údaj o
tomto poplatku je v zmluve vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne - z daného dôvodu je táto zmluvná

podmienka vylúčená zo súdneho prieskumu a nemôže ísť o neprijateľnú podmienku; nie je zrejmé, aké
podmienky spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
má obsahovať v úverovej zmluve dojednané poistenie schopnosti splácať úver, keďže predmetné
poistenie je klientovi ponúkané pri uzatváraní zmluvy o úvere ako možnosť, nie je teda povinné a
úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia; zo zákona

(napr. § 93b zákona o bankách) je žalovaný povinný ponúknuť svojím klientom možnosť alternatívneho
(mimosúdneho) riešenia sporov. Túto povinnosť si žalovaný splnil zakotvením rozhodcovskej doložky v
samostatnombodeúverovýchzmlúv-rozhodcovskádoložkajejasná,čitateľnáazrozumiteľná,zostrany
žalobcu voči nej nezaznamenal žalovaný pred podpisom zmluvy, pri podpise a ani po jej podpise (a to až
do času oboznámenia sa s jeho žalobou) žiadne výhrady. Žalobca mal pred podpisom zmluvy možnosť

návrh banky, aby prípadné spory vzniknuté z úverových obchodov boli rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, odmietnuť - v takom prípade by zmluvy rozhodcovskú doložku neobsahovali. Avšak, ako vyplýva
z dotknutých úverových zmlúv, je nutné vychádzať z predpokladu, že s rozhodcovskou doložkou žalobca
súhlasil. Okrem vyššie uvedeného, žalobca „staré“ rozhodcovské doložky, medzi ktoré sa inak radí i
tá rozhodcovská doložka zakotvená v článku II., bod 5. úverovej zmluvy, už dlhšiu dobu neuplatňuje,

a to aj z dôvodu legislatívneho zakotvenia tzv. spotrebiteľského rozhodcovského konania (zákon č.
335/2014 Z. z.). Ide tak o obsolétne zmluvné dojednanie/ustanovenie, ktorého posudzovanie súdom
nemá žiaden význam; s tvrdením žalobcu o akomsi prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa
pri prehlásení o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou nemožno súhlasiť, ide o štandardné a
v zmluvných vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné ustanovenie, v tomto prípade riadne uvedené

v zmluve. Žalovaný nijak žalobcovi nebránil sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola
riadne pred podpisom odovzdaná. Žalobcom v žalobe uplatnený údajný nárok na primerané finančné
zadosťučinenie nie je zdôvodnený ani podložený - určite je však neopodstatnený. Uplatňovaný údajný
nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 8,4 % za každý rok od kedy k
údajnému bezdôvodnému obohateniu došlo, žalobca nijako nezdôvodňuje ani bližšie nekonkretizuje,

ostáva tak záhadou, z akého zákonného dôvodu sa takého primeraného finančného zadosťučinenia
domáha, čím došlo k naplneniu takého zákonného dôvodu a ako toto naplnenie žalobca preukazuje a
prečo práve v uvedenej výške. Údajný nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je podanýpredčasne. Žalobca žiadne úspešné uplatnenie práva v konaní nepreukázal právoplatným súdnym
rozhodnutím, ktoré by také porušenie práva alebo povinnosti dokladovalo.

4. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, prednesmi žalobcu a
žalovaného, vykonal dokazovanie listinami, a vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 40 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, 2, § 101,

§ 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 488, § 489, § 494, § 497 O. z. (Občiansky zákonník č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že vykonaným dokazovaním
mal preukázané uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 11. novembra 2011 medzi
stranami konania, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi ako dlžníkovi spotrebný bezúčelový

úver vo výške 5.000,- Eur, ktorá skutočnosť bola nesporná. Žalobca úver splácal jednotlivými splátkami,
pričom posledná úhrada bola zaúčtovaná 24. septembra 2014 vo výške 3.707,35 Eur. Medzi stranami
nebolo sporné, že úver bol žalobcom v celom rozsahu splatený uvedenou poslednou splátkou. Žalovaný
vzniesolnámietkupremlčania,majúczato,ženárokžalobcujepremlčanývsubjektívnejakoiobjektívnej
premlčacej dobe. Zásada hospodárnosti konania musí viesť k tomu, aby súd prednostne posúdil v

konaní vznesenú námietku premlčania, keďže takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia
vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napríklad výšky bezdôvodného
obohatenia (na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie označil Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ďalej len „NS SR“, sp. zn. 3Cdo/145/2007). Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si
peňažný nárok uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc z domnienky, že žalovaným

poskytnutý úver je pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezúročný a
bezpoplatkov, v dôsledku čoho sa žalovaný obohatil vo výške prevyšujúcej istinu poskytnutého úveru.
Súčasne tvrdil, že na zmluve chýba podpis riaditeľa pobočky, preto súd uviedol, že ak tento podpis
bol potrebný pre platnosť zmluvy, jeho absencia spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy a preto nárok
možno posudzovať rovnako z titulu bezdôvodného obohatenia, keď bezdôvodným obohatením je aj

majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že subjektívna premlčacia doba mohla začať plynúť odo dňa, keď žalobca zaplatil plnenie
v súvislosti s úverovou zmluvou nad rámec toho, na čo bol povinný. Nemožno akceptovať názor o
počiatku plynutia premlčacej doby od listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16. apríla 2018, keďže
v čase uzavretia zmluvy platila právna úprava, podľa ktorej sa úver považoval za bezúročný a bez

poplatkov v prípade absencie vymedzených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vedomosť
o tejto zákonnej úprave sa u žalobcu predpokladá, nemožno ju vyvrátiť. Rovnaký záver vyplýval aj z
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/233/2017. Priemerne zdatnému spotrebiteľovi je pojem
premlčania a s ním spojených následkov v podmienkach bežného praktického života všeobecne známy.
Žalobcom vyžadovaná ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezhraničná. Podľa judikatúry NS SR a NS

ČR pri bezdôvodnom obohatení nie je významné či oprávnený mal právne znalosti, aby bol subjektívne
schopný zistiť, či zmluva, podľa ktorej má plniť je neplatná a ak oprávnený z dôvodu právnej neznalosti
nekonal včas, ale až po upozornení na právnu stránku veci, uvedené nemôže mať vplyv na jeho
prezumovanú vedomosť, ani na počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pri bezdôvodnom
obohatení získaným plnením bez právneho dôvodu dochádza k obohateniu okamihom plnenia, ktorým

momentom je určený začiatok objektívnej premlčacej doby a subjektívna premlčacia doba začíta
plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Posledná
splátka bola realizovaná dňom 24. septembra 2014, ktorým dňom začala plynúť trojročná objektívna
premlčacia doba a žaloba bola doručená súdu prvej inštancie až 30. júla 2018. V prípade neplatnosti
zmluvy k bezdôvodnému obohateniu dochádza okamihom poskytnutia plnenia z neplatného právneho

úkonu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby pritom platí, že lehota so subjektívne
stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne stanoveným začiatkom (môže
skončiť najneskoršie s ňou). Nebolo ničím preukázané, že by sa žalovaný na úkor žalobcu úmyselne
obohacoval. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia len
všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale bolo nutné

v každom jednotlivom prípade preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia vedel
alebo bol aspoň uzrozumený, že sa bezdôvodne obohacuje. Na podporu svojej argumentácie súd
prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/35/2018, v ktorom boli
označené aj na ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov. Z dôvodu, že nárok žalobcu bol premlčaný, žalobabola zamietnutá v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a musela byť preto zamietnutá
aj v časti nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 ZoOS (zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNS č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov). Žalobca by mal nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá
len v prípade, ak by na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zo strany žalovaného, čo v danom prípade nebolo splnené. Nebolo
preukázané úspešné uplatnenie práva v konaní pred súdom a preto bola žaloba zamietnutá aj v časti

o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 1.098,29 Eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.
z. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom
rozsahu, vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania malo
byť rozhodnuté samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu.
Odvolanie odôvodnil tým, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, neboli
dostatočne vykonané dôkazy a z nedostatočne zisteného skutkového stavu došlo k nesprávnym

skutkovýmzisteniam.Žalobcanamietalarbitrárnosťanepreskúmateľnosťrozsudkusúduprvejinštancie,
v obsahu odôvodnenia si vzájomne odporujúci, v rozpore s ustálenou súdnou praxou v otázke
plynutia subjektívnej vedomosti žalobcu a bez opory vo vykonanom dokazovaní a aplikácie príslušných
ustanovení právnych predpisov (s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva). Zásadnou námietkou žalobcu bolo, že súd prvej inštancie sa

nevysporiadal s prvoradou otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia, teda či vôbec nárok žalobcu je
daný.Konkrétneneposúdil,čiúverjebezúročnýabezpoplatkovačivôbecdošlokvznikubezdôvodného
obohatenia žalovanej.

7. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trnave ako odvolací súd Uznesením zo dňa 29.januára

2021 sp. zn. 10CoCsp/30/2020 predmetný rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 27. novembra
2019 č. k. 18Csp/97/2018 - 268 zrušil a vec vrátil príslušnému okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom

zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho
zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok
neuznáva. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný

deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.
Táto subjektívna premlčacia doba je limitovaná objektívnou premlčacou dobou, ktorá je trojročná a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie desaťročná, pričom plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému

obohateniu došlo (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/327/2014). V súvislosti s
plynutím objektívnej premlčacej doby (trojročnej alebo desaťročnej) bude potrebné zaoberať sa, na
základe preukázaného skutkového stavu, porušením zákonného pravidla a v dôsledku toho práva
spotrebiteľa zo strany subjektu, ktorý má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k
spotrebiteľovi.

8.PozrušeníavráteníveciOkresnýsúdPiešťanyuznesenímzodňa7.júna2022sp.zn.18Csp/97/2018
pripúšťa zmenu žaloby nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.801,77
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.801,77 Eur odo dňa 22.06.2018 až
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.098,29 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.9. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie vykonal a doplnil dokazovanie v súlade s právnym
názorom vysloveným Krajským súdom v Trnave v rozhodnutí 10CoCsp/30/2020 - 414 a zistil tento
skutkový stav:

10. Dňa 11.11.2011 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 008245411091111, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového úveru vo výške 5.000,- Eur s lehotou splatnosti 84 mesiacov, s fixnou úrokovou sadzbou
počas celej lehoty splatnosti úveru, s čerpaním úveru jednorázovo dňa 11.11.2011, celkovým počtom

splátok 83, dátumom prvej anuitnej splátky 14.12.2011, dátumom poslednej anuitnej splátky (termín
konečnej splatnosti) 14.10.2018, dobou trvania úverovej zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov dlžníka
podľa tejto zmluvy, výška úrokovej sadzby 18,90% p.a, platnej ku dňu schválenia úveru, mesačnou
anuitnou splátkou vrátane poistného 115,94 Eur, z toho mesačná splátka poistného 7,40 Eur, výška
úrokovej sadzby RPMN 22,60 %, poplatok za poskytnutie úveru 100,- Eur, celková čiastka, ktorú musí
zaplatiť žalobca predstavovala sumu 9.316,73 Eur z toho istina 5.000,- Eur a výška celkových nákladov

spotrebiteľa 4.316,73, celková čiastka, ktorú musí zaplatiť žalobca predstavovala sumu 9.316,73 Eur z
toho istina 5.000,- Eur a výška celkových nákladov spotrebiteľa 4.316,73 Eur.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za
konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú
alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za

škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak
spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť
od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú
dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú
bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak

dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v
čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby
spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup
k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného
nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa
domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči

dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na
ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi
stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej

poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa,
aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy
možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ

poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje
jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

23. Žalovaný bol dodávateľom služby - poskytovanie úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti

zapísaného v obchodnom registri (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov),
žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva,
že konal s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď
čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred pripravený a dopisoval do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, pričom žalobca obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným

spôsobom nemohol ovplyvniť, a ani neovplyvnil. V čase rozhodovania súdu vo veci platil už zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 11. júna 2010. Na účely tohto zákona sa
zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, (§ 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských
úveroch).Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna
úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník,
je (bolo) tak nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou
o úvere posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere
je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Z tohto je zrejmé, že
právny vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským.

24. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a)

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,c)inýmveriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej

banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6) d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi
disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý

má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte
spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou
sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré
sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou
spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a

spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom
v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho
percenta;akvzmluveospotrebiteľskomúvereniesústanovenévšetkyúrokovésadzbyspotrebiteľského
úveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúibanatiečiastkovéobdobia,naktoré

sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta
dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií
spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií

a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.25. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania

a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar

alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského

úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných

a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade

omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského

úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa

§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v
príslušnom gramatickom tvare.27. Podľa § 9 ods. 6 cit. zák., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ b/ cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a
orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou.

30. Podľa 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

31. Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal.

35. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením.

36. Žalobca sa v tomto spore domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac,
že úverová zmluva (spotrebiteľská) neobsahuje podľa jeho názoru: nesprávnu výšku RPMN a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona a výšku a počet a termíny
splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. l) cit. zákona. Posudzovaný
právny vzťah je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný

bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah
strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitných právnych predpisov -
zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a všeobecného právneho predpisu -
Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne
obsahovať osobitné náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých

náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o
úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu.

37. Súd sa však nestotožnil s argumentmi žalobcu týkajúcich sa vyššie označenej chýbajúcich náležitosti
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy:

38. K tvrdeniu žalobcu, že Zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského
úveru podľa ustanovenia § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch tak súd poukazuje na znenie
tohto ust., podľa ktorého celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie maximálna výška alebosúčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalobca dňa 11.11.2011 požiadal žalovanú o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.000,- Eur
a aj v tejto výške mu bol úver aj schválený a na základe uzatvorenej zmluvy o úvere bola žalobcovi

na jeho účet poskytnutá dňa 11.11.2011 suma 5.000,- Eur. Údaj o výške spotrebiteľského úveru je
v zmluve o úvere uvedený presne vo výške sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to požaduje zákonné ustanovenie § 2 písm. 1)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na
poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom platným a účinným dňom 11.06.2010

(č.l. 52 a nasl.), tak na základe čl. IV. bod 2. je dlžník oprávnený poskytnutý úver splácať: a) inkasom
zo svojho bežného účtu, alebo b) inkasom z účtu v inej banke, alebo c) iným bezhotovostným alebo
hotovostným spôsobom v rovnakej mene ako je úver. Z obsahu predmetnej Zmluvy je zrejmé, že žalobca
si ako formu splácania úveru, vrátane všetkých peňažných záväzkov, ktoré mu zo zmluvy vzniknú zvolil
formu inkasa z účtu uvedeného v záhlaví zmluvy (čl. I bod 2. na štvrtej strane zmluvy o úvere). V prípade
splácania úveru inkasom z účtu banka realizuje inkaso na ťarchu osobného účtu dlžníka v deň splatnosti

alebo v nasledujúci pracovný deň, ak deň splatnosti pripadne na nepracovný deň (čl. IV bod 2. VOP). V
súladesuvedenýmvýberomžalobcurealizovalžalovanýinkasopoplatkuzaposkytnutieúverunaťarchu
jeho osobného účtu dňa 10.11.2016 v zmysle čl. I bod 4. Zmluvy o úvere, v ktorom splatnosť poplatku
za poskytnutie úveru bola dohodnutá najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. Poplatky, ktoré bol
žalobca podľa uzatvorenej zmluvy povinný platiť sú prehľadne, zrozumiteľne a transparentne uvedené

v samostatnom čl. I bod 7. Zmluvy o úvere, jasne označenom ako „Poplatky platné podľa cenníka VUB,
a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy“. Súd mal rovnako za to, že predmetná zmluva obsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č.129/2010 Z.z., keďže v Zmluve v bode 3. je RPMN riadne uvedená
ako aj vzorec na výpočet s dosadenými konkrétnymi údajmi zo zmluvy bol uvedený v Štandardných
európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. (č.l. 49-51).Súd dospel k záveru, že žalobca žiadny

relevantným dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie týkajúce sa toho, že musel uzavrieť poistenie úveru,
ak chcel získať finančné prostriedky na základe predmetnej zmluvy a za týchto podmienok. Naopak z
listinných dôkazov predložených žalovaným, a to Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, vyplýva,
že žalobca mal možnosť sa rozhodnúť, či si chce úver vôbec poistiť a v prípade, že sa takto rozhodne,
mal možnosť výberu z dvoch balíkov poistenia, a to základného a rozšíreného. Toto súd považoval

za preukázané aj z listiny označenej ako „Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému
poisteniu“ (č.l. 47-48), ktorú listinu vlastnoručne žalobca podpísal a žalobca sa rozhodol pre rozšírený
balík poistenia, ktorá skutočnosť je zrejmá zo zmluvy o úvere (čl.I bod 8.). V tomto smere má súd za
preukázané, že z ust. § 2 písm. g) až i) zákona č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že poistné sa do celkových
nákladov, a teda aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a do RPMN zahŕňa iba v prípade,

pokiaľ je získanie úveru podmienené poistením.

39. Z dokazovania vykonaného počas konania vyplýva záver, že žalovaný ako dodávateľ preukázal, že
dohodnutie poistného nebolo v tomto prípade podmienkou zmluvy o úvere, ale že ide o individuálne
dohodnutú podmienku. Vzhľadom na úpravu § 2g) Zák. č. 129/2010 Z.z. potom náklady na poistné

premietnuté do mesačnej splátky úveru nemusel žalovaný zahrnúť do RPMN vyčíslenej v zmluve.
V súvislosti s vyjadreniami žalobcu (ale napokon aj s vyjadreniami žalovaného), ktorí poukazovali
na iné rozhodnutia súdov SR v obdobných prípadoch súd uvádza, že vždy je potrebné vychádzať z
konkrétnych okolností prípadu, v sporovom konaní posúdiť konkrétne procesné prostriedky útoku a
procesné prostriedky obrany v ich vzájomnej súvislosti tak, aby bolo možné rozhodnúť o konkrétnom

nároku uplatnenom žalobcom. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uzatvorenie
poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver. Žalobca bol o tejto skutočnosti informovaný aj vo formulári Európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, v konaní relevantne nepoprel, že s týmto dokumentom sa oboznámil (resp. sa s
nímmoholamaloboznámiť),ztohtodokumentuvyplýva,žepoistenienazabezpečeniespotrebiteľského

úveru nebolo podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, preto pokiaľ aj ide o formulárový
dokument a uvádza sa v ňom výška mesačnej splátky so zahrnutím poistného neznamená to, že
uzavretie poistného bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami sporu. V podobných
prípadoch ide vždy o vopred pripravené formuláre zo strany veriteľa, v podstate je nepredstaviteľné,
aby sa takýto dokument „tvoril“ za prítomnosti veriteľa a dlžníka, resp. v spolupráci medzi finančným

poradcom v zastúpení veriteľa a dlžníkom. Podstatné je vždy, či takýto formulár bol uzavretý po
predchádzajúcich rokovaniach, žalovaný tvrdil, že žalobca si sám vybral úver aj s poistením, vzhľadom
aj na predložené listinné dôkazy aj na to, že žalobca tieto tvrdenia relevantne nepoprel. V neposlednom
rade súd pripomína, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvuo „flexipôžičke“ teda totožný produkt žalovanej aj v roku 2014 a pri ňom si už poistenie nevybral vôbec.
A aj z tohto je zrejmé, že poistenie nie je naviazané na poskytnutie „flexipôžičky“.

40. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jehomajetkudošlovrozporesprávomuznanýmidôvodmi.Dôvodoexistenciibezdôvodnéhoobohatenia
nastraneobohatenéhomusíponúknuťpostihnutý,ktorýžalobounasúdežiadaovydaniebezdôvodného

obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len
to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov. Súd poukazuje na
skutočnosť, že keďže predmetná spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahujú všetky
aj namietané žalobcom vyššie označené náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, tak v takom prípade
sa poskytnutý spotrebiteľský úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/

b/ cit. zák. a žalobcovi nevznikol nárok voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.801,77 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami
žalovanou žalobcovi titulom poskytnutého úveru a sumou vyplatenou navyše. Súd preto v tejto časti
žalobu zamietol. Rovnako zamietol žalobu aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z
tejto sumy od 22.06.2018 do zaplatenia, keďže žalobcovi voči žalovanej nevznikol nárok na istinu a teda

sa nedostal do omeškania s jej zaplatením tak mu nevnikol nárok ani na zaplatenie úrokov z omeškania
z uplatňovanej sumy bezdôvodného obohatenia (§ 517 Obč. zák.).

41. K ďalším uvádzaným skutočnostiam žalobcom, ktoré mali spôsobovať bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, súd uvádza, že pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010

Z.z. - výšku a počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, súd prvej inštancie
poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11.6.2010 a podľa jeho
prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady
57/102/EHS. Podľa článku10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a

stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. Podľa článku 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Súd je preto toho názoru, že výkladu ust. § 9 ods. 2

písm. k/ zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky,
pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol
v priamom rozpore so Smernicou 2008/48/ES. Z bodu 59 rozsudku Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016
veci C-42/15 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom

zmysle,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na vyššie uvedený rozsudok Súdneho
dvora EÚ reagoval legislatívny návrh, ktorým bolo novelizované ust. 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k/ sa nahrádza slovami
„frekvencia splátok“. Účinnosť nadobudol dňa 1.5.2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav,
keď niektoré všeobecné súdy SR vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (Zákona o spotrebiteľských
úveroch) nesúladne so Smernicou 2008/48/ES. V súvislosti s uvedenou problematikou súd dal do
pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018 vo veci sp. zn. 3 Cdo 146/2017,

podľa ktorého „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v
danomprípadenielenmožný,aleajpotrebný,dospeldovolacísúdkzáveru,ževzmluváchuzatváraných
podľa zákona č. 129/2010Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie §9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo

„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Zároveň predloženými
listinami bolo preukázané, že žalovaný skúmal bonitu žalobcu nielen na základe jeho vyhlásenia a ním
uvádzaných údajov, ale skúmal bonitu klienta pri poskytnutí spotrebiteľského úveru dopytom v Sociálnejpoisťovni, ako aj v Centrálnom registri úverov, a teda postupoval v súlade s uloženou povinnosťou, aby
s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu klienta.
42. Vzhľadom na vyslovený právny názor krajského súdu o povinnosti preskúmavať predmetnú úverovú

zmluvu, rozsah a závery dokazovania, z ktorého vyplynulo, že poskytnutý úver nie je možné považovať
za bezúročný a bezpoplatkový a že zároveň nedošlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu
sasúdužnezaoberalúvahamiopremlčaníresp.plynutípremlčacejdobynazákladenámietkyvznesenej
žalovanou.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť

žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie sa
podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.