Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200196
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2018200196.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, D., štátna občianka SR, zast. Advokátska kancelária ŠKODLER &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 44512-2/2018-BA zo dňa 09.05.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia z 22.02.2006
poskytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore kardiológia. Slovenská lekárska
komora jej ešte 02.12.2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekár. V roku 2007 žalobkyňa ako jediná spoločníčka založila spoločnosť Eärendil, s.r.o., IČO: 43 870
431, ktorej Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím z 11.12.2007 s účinnosťou od 01.03.2008 povolil
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii kardiológie v kategórii lekár s tým, že žalobkyňa
bude jej odborným zástupcom. Tým istým rozhodnutím zrušil s účinnosťou od 28.02.2008 žalobkyni

skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej
uplynutím 28.02.2008 odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Po prešetrení ju pobočka žalovanej Dunajská Streda
listom zo 06.12.2017 vyzvala, aby zaslala novú odhlášku z tohto poistenia k 30.06.2010. Žalobkyňa tejto
výzve vyhovela a 19.12.2017 predložila pobočke nový registračný list FO – odhlášku, na ktorom sa ako
„SZČO“ odhlásila z poistenia k uvedenému dátumu.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutím číslo:
700-0510274818-GC04/18 zo dňa 19.02.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala
žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie február 2008 až december 2008 poistné
na nemocenské poistenie v sume 166,39 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 1.600,14 Eur,
poistnénainvalidnépoistenievsume533,44Eurapoistnédorezervnéhofondusolidarityvsume422,29
Eur, spolu v sume 2.722,26 Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa má

licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, a preto bola podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2
písm. c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. c) a § 141 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) povinná platiť a odvádzať poistné ako samostatne zárobkovo
činná osoba.3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa včas
odvolanie, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a premlčanie poistného.

Zdôraznila tiež, že žalovaná na základe jej odhlášky v roku 2008 vyznačila v spise zánik jej poistenia k
28.02.2008 - takéto vyznačenie v spise je podľa nej rozhodnutím, ktoré bolo možné zmeniť len v rámci
obnovy konania. Namietla aj to, že vo výroku predmetného rozhodnutia chýba právny predpis a že jej
nebola daná príležitosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia.

4. Napadnutým rozhodnutím č. 44512-2/2018-BA zo dňa 09.05.2018 žalovaná odvolanie žalobkyne
v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že podľa nej
žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zrušením povolenia na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, pretože aj naďalej bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť
na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v zmysle § 3 ods. 4 písm. c) zákona č.

578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciáchvzdravotníctve.Tátolicenciapredstavovalaoprávnenienavýkončinnosti,ktorézakladalo
jej držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 ZSP. Pokiaľ teda žalobkyňa za
roky 2006 a 2007 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší než je
hranica ustanovená v § 138 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., jej povinné poistenie trvalo

aj po 28.02.2008. Napokon sama žalobkyňa opravila svoju pôvodnú odhlášku tak, že v nej uviedla
správny dátum zániku povinného poistenia (30.06.2010). Žalobkyňa tak bola aj počas roku 2008 povinná
platiť poistné a keďže ho neodviedla, muselo jej byť prvostupňovým rozhodnutím predpísané. Podľa
§ 185 ods. 4 ZSP sa konanie mohlo začať aj vydaním rozhodnutia, pričom zákon jej neukladá, aby
dala účastníkovi vopred možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Nestotožnila sa ani s námietkou

žalobkyne týkajúcou sa premlčania poistného, keďže desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 147 ods.
1 ZSP uplynula až 10.03.2018 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané pred jej uplynutím.

II.
Žaloba
5. Správnou žalobou zo dňa 24.07.2018 sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovanej zo dňa 09.05.2018 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa zároveň žiadala
aj priznať odkladný účinok správnej žalobe. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie

považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávnosť
právneho názoru žalovanej, podľa ktorého zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia - kardiologickej ambulancie ku dňu 28.02.2008 jej povinné nemocenské a dôchodkové

poistenie nezaniklo, nakoľko bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej
osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Podľa jej názoru prvostupňové rozhodnutie neobsahuje
náležitosti vyžadované ust. § 209 ZSP, nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe ktorého právneho
predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny

predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje prvostupňový orgán (Sociálnu
poisťovňu, pobočka Dunajská Streda) na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia
s odstupom viac ako jedného roka – tvrdila, že uvedený nedostatok prvostupňového rozhodnutia
neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie. Namietala aj to, že jej nebola daná príležitosť vyjadriť sa
k podkladu prvostupňového rozhodnutia. Mala za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čoho dôkazom
je aj skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu
dane a štatistickému úradu oznámila údaje potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie.
Tvrdila, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO, licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden

príjem. Konštatovala, že prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončila z dôvodu, že od
01.03.2008 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť Eärendil, s.r.o., ktorej
bola zamestnankyňou. V tejto súvislosti poukázala na právny názor Krajského súdu v Prešove
vyslovenývrozhodnutísp.zn.2Sa/4/2017zodňa07.07.2017,podľaktoréhopreskúmavanérozhodnutiežalobcu (v obdobnej veci) bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie
veci a správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne
zárobkovo činnej osoby, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/1/2017 zo

dňa 02.10.2017, ktorý konštatoval, že žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu
zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v
predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého právny význam pominul uplatnením § 21 ods. 4 ZSP vo
vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu licencie
L1A. Ďalej uviedla, že výklad zákona žalovanou považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko

reálne samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávala, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim
povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) ZSP. Nežiadala nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenia účastníkov

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.08.2018 navrhla žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010
sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje nielen povolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Konštatovala,
že v čase, kedy bolo žalobkyni dňom 28.02.2008 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja
zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola žalobkyňa aj držiteľkou licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0495/05, vydanej Slovenskou
lekárskou komorou, pričom licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm.

a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná
ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci
napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej
osoby na účely sociálneho poistenia - túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom

pomere. Tvrdila, že ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom
roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos
súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje ZSP v
znení neskorších predpisov, vzniká jej od 01. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy

dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Konštatovala, že
zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj

stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Uviedla, že na základe príjmu z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1.675.786,00
Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby od 01.07.2007 do 30.06.2008 a na základe príjmu dosiahnutého za rok 2007 jej
vzniklo povinné poistenie od 01.07.2008 do 30.06.2009; nakoľko žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia

na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie L1A, aj po 28.02.2008, kedy jej bolo
zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, povinné nemocenské a dôchodkové
poistenie jej nezaniklo dňom 28.02.2008, ale až dňa 30.06.2010, nakoľko v rozhodujúcom období, t. j.
v roku 2009, nedosiahla relevantný príjem. Uviedla, že tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho,
že licencia L1A je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia a je de fakto stotožnením sa s jej právnym názorom. Poukazovala
tiež na to, že ZSP nevylučuje súbeh poistení a nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa
povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, s
tým, že právne postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia nebolo sporné a Sociálna poisťovňa o ňom preto ani nebola oprávnená rozhodnúť, nakoľko

žalobkyňa síce dňa 10.03.2008 podala odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia
28.02.2008, ale na základe výzvy pobočky Sociálnej poisťovne dňa 14.12.2017 opravila svoju registráciu
a podala registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 30.06.2010
- na základe tohto registračného listu, údaje ktorého korešpondujú s právnou úpravou účinnou do31.12.2010, žalobkyni povinné poistenie trvalo do 30.06.2010. V týchto súvislostiach poukázala aj na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.05.2016, sp. zn.
1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, ako aj na rozhodnutia

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 zo dňa 09.05.2017 a sp. zn. 25Sa/1/2017 zo dňa
09.05.2017, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/16/2017 zo dňa 26.06.2017, Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 25Sa/17/2017 zo dňa 24.08.2017 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Sa/5/2017 zo dňa 28.11.2017
a sp. zn. 2Sa/18/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté.
Nežiadala nariadenie pojednávania.

7. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20Sa/16/2018 – 53 zo dňa 06.09.2018 návrh žalobkyne na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.09.2018.

8. Dňa 01.10.2018 doručila žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej zotrvala na argumentácii

uplatnenej v podanej správnej žalobe.

IV.
Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a rozhodnutie kasačného súdu

9. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20Sa/16/2018 – 72 zo dňa 22.02.2019 napadnuté rozhodnutie
žalovanej zo dňa 09.05.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Prvostupňové rozhodnutie
vydané po desiatich rokoch od prijatia odhlášky považoval krajský súd za nepredvídateľné, navyše s
obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám § 209 ods. 3 ZSP. Krajský súd bol toho

názoru, že aj keď napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 09.05.2018 bolo odôvodnené širšie, jeho
nezákonnosť spôsobilo, že sa stotožnilo s nedostatočným prvostupňovým rozhodnutím. Krajský súd
taktiež uviedol, že žalovaná opomenula ozrejmiť význam odhlášky k 30.06.2010 a jej súvis s predošlou
odhláškou k 28.02.2008, keďže z novej odhlášky nevyplýva zámer opraviť pôvodnú odhlášku – krajský
súd preto konštatoval, že zánik poistenia tak nemožno považovať za nesporný.

10. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/16/2018 – 72 zo dňa 22.02.2019 podala
žalovaná kasačnú sťažnosť a žiadala, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná nesúhlasila s názorom, že mala najskôr rozhodnúť o zániku
povinného poistenia žalobkyne, pretože o sporný prípad by išlo, len ak by žalobkyňa podala odhlášku,

hoci jej poistenie nezaniklo. Mala za to, že v čase rozhodovania pobočky bol status žalobkyne ako
samostatne zárobkovo činnej osoby vyriešený, pretože tá na výzvu pobočky 14.12.2017 dobrovoľne
opravila dátum zániku poistenia. Konštatovala, že pobočka by rozhodovala o zániku, len ak by žalobkyňa
s takouto opravou nesúhlasila, inak pristúpila priamo k predpísaniu poistného. Uviedla, že podľa nej
žalobkyňou opravený dátum zániku poistenia na 30.06.2010 zodpovedá aj zákonnej úprave, keďže

žalobkyňa mala po 28.02.2008 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá jej zakladala
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010.
Konštatovala,žepobočkanemohlaexistenciutejtolicenciezistiťskôr,nežjejSlovenskálekárskakomora
poskytla potrebné údaje. Mala za to, že na základe dosiahnutého príjmu zo samostatnej zárobkovej
činnosti za roky 2006 a 2007 žalobkyni trvalo povinné poistenie po celý rok 2008. Nesúhlasila ani

s názorom žalobkyne, že prvostupňové rozhodnutie nezodpovedá náležitostiam § 209 ZSP - jeho
odôvodnenie totiž uvádza, aké právne predpisy boli použité a potrebné údaje sú obsiahnuté aj v prílohe
prvostupňového rozhodnutia.

11. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/63/2019 zo dňa 29.11.2023
rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/16/2018 – 72 zo dňa 22.02.2019 zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uzavrel, že
Krajský súd v Trnave nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie

trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v odôvodnení rozsudku okrem iného taktiež uviedol, že:„9. Kasačný súd sa nestotožňuje s argumentáciou správneho súdu, že prvostupňové rozhodnutie
nezodpovedá požiadavkám v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa cit. ustanovenia musí
organizačná zložka žalovanej v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom

pre rozhodnutie, úvahy akými bola vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodla. Pobočka odkázala na príslušné ustanovenia citovaného zákona, ktoré
zaväzujú samostatne zárobkovo činnú osobu platiť poistné v určitej sadzbe, ako aj na držbu licencie,
ktorá zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Čo do výpočtu poistného
odôvodnenie odkazovala na prílohu. Z takého odôvodnenia bolo dostatočne zrejmé, z čoho pobočka

vychádzala a ako použila právne predpisy. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry (porov. z posledného
obdobia rozhodnutia sp. zn. 6 Ssk 138/2022, 6 Ssk 20/2023, 6 Ssk 42/2023, 7 Sžsk 31/2019
alebo 7 Sžsk 33/2019) tvorí konanie pred organizačnými zložkami žalovanej jeden celok, v dôsledku
čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán. Ak aj prvostupňové rozhodnutie
nedávalo odpovede na všetky otázky žalobkyne, podľa názoru kasačného súdu ho jednoznačne dáva
preskúmavané rozhodnutie žalovanej. V dôsledku toho nemožno prijať záver, že by tieto rozhodnutia

boli nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
10. Tvrdenie žalobkyne v žalobe, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku
poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. § 209 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom
„ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne

alebo vyznačením v spise (napr. § 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť,
že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise
alebo informačnom systéme. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010
bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné

ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie
o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval
žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu – podľa jeho názoru – zanikalo povinné poistenie. Žalovaná
mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného
rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. V dôsledku toho žalobkyni ani nič nebránilo, aby pôvodnú

odhlášku zmenila alebo opravila. Tunajší súd už v právoplatnom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 44/2019,
ktorý sa týkal tých istých účastníkov ako v prerokúvanej veci, dospel k záveru, že odhláška žalobkyne
k 30. júnu 2010 nahradila pôvodnú odhlášku k 28. februáru 2008. Tým sa stal zánik povinného
poistenia žalobkyne k 30. júnu 2010 nesporným, a preto žalovaná nemusela o tejto otázke rozhodovať
samostatným rozhodnutím, ale trvanie tohto poistenia posúdila len ako predbežnú otázku (ods. 31 a 32

cit. rozsudku). Kasačný súd nemá dôvod, aby sa v prerokúvanej veci odkláňať od tohto právneho názoru.
11. Záver, že žalobkyni trvalo povinné poistenie aj po 28. februára 2008, bol dôsledkom toho, že
žalobkyňa bola aj po tomto dni držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Veľký
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 k povahe tejto
licencie vyslovil právny názor, že ju ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania

podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého
je lekár – držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa
neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či
všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára,

považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak
taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne
zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej

postavenia podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
12. Označené rozhodnutie veľkého senátu nahradilo aj skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs 1/2019, v ktorom
bol vyslovený opačný názor. Bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy, Ústavný
súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené
právne závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. Senát kasačného súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP

uvedeným právnym názorom viazaný a nevidí dôvod odkláňať sa od neho ani v tu prerokúvanej veci.
Aj podľa kasačného súdu tak držba licencia L1A zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo
činnej osoby aj po 28. februári 2008 a jej povinné poistenie tak podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003
Z. z. mohlo zaniknúť buď zánikom tohto oprávnenia alebo až 30. júna po kalendárnom roku, za ktorý jejpríjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti klesli pod hranicu uvedenú v § 138 ods. 9 cit. zák. To sa
však v roku 2007 nestalo, a tak jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osoby trvalo aj po celý rok 2008. Kým trvalo, bola podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c),

ods. 3 písm. a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinná platiť poistné v zákonom ustanovenej
výške. Podľa § 141 ods. 1 cit. zák. bola povinná odvádzať poistenie, ktoré bol povinný platiť, a to podľa §
143 ods. 1 cit. zák. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za
ktorý sa platí poistné. Ak ho neodviedla vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume, bola žalovaná
[jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z. z.] podľa § 144 ods. 1

cit. zák. povinná poistné predpísať.
13. Kasačnému súdu neuniklo, že žalobkyňa ešte v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky namietla,
že predpísané poistné je premlčané. Zrejme kvôli použitému zrušovaciemu dôvodu sa správny súd
nezaoberal otázkou, či žalovaná túto otázku posúdila správne. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia
sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn.

1 SVs 5/2022 formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa
citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej
na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po
uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto
doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky. Tento právny názor je

podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre senáty kasačného súdu a senát nevidí žiaden dôvod, prečo by
sa od tohto právneho názoru mal odkláňať. Ako však uviedla už žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí,
premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie od splatnosti poistného, ktorá
nastávaspravidlaôsmymdňomkalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnommesiaci,zaktorý
sa poistné platí (§ 143 ods. 1 cit. zák.). V prerokúvanej veci pobočka svojím rozhodnutím predpísala

najstaršie poistné za február 2008, ktoré podľa citovaných ustanovení bolo splatné najskôr 8. marca
2008.Premlčanébytakbolonajskôr8.marca2018aakbolopredpísanérozhodnutímpobočkyvydaným
19. februára 2018, stalo sa tak pred jeho premlčaním.
14. Správny súd tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané
rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto
sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok
zrušil. Zároveň vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý podľa § 3 ods. 3
písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel výkon súdnictva z doterajšieho
krajského súdu.

15. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých
podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.
16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).“

V.
Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.17. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

18. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti") v znení zákona č.
351/2005 Z. z. účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 653/2007
Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať
zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný
pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotnícke] praxe
sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 pism. a)].

23. Podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 272/2007 Z.
z. účinného od 1. júla 2007, samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v
odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
24. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č.

653/2007Z.z.účinnéhood1.januára2008do31.mája2010,licenciesavydávajúnavýkonsamostatnej
zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná
asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.
25. Podľa § 5 písm. c) ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 1. augusta 2006 do
31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do
31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9.
27. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008,
povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba ktorá je povinne nemocensky
poistená.

28.Podľa§21ods.1ZSPvznenízákonač.555/2007Z.z.účinnéhood1.januára2008do31,decembra
2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 138 ods. 9 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31.

decembra 2009, vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v
pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca,
za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na
poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
30. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) ZSP účinného od 1. januára 2004, poistné na nemocenské poistenie

platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
31. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) ZSP účinného od 1. januára 2004, poistné na starobné
poistenie a poistné na invalidné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo
činná osoba.32. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, poistné do
rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
33. Podľa § 129 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, suma

poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na
invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou
z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.
34. Podľa § 129 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31.
decembra 2008, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie,

poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé
slovenské koruny nahor.
35. Podľa § 130 písm. c) ZSP účinného od 1. januára 2004, sadzba poistného na nemocenské poistenie
je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho
základu.
36. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinného od 1. januára

2005 do 31. decembra 2014, sadzba poistného na starobné poistenie, je pre povinne dôchodkovo
poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18% z
vymeriavacieho základu.
37. Podľa § 137 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z účinného od 1. januára 2005, sadzba
poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo

činnú osobu 4,75% z vymeriavacieho základu.
38. Podľa § 138 ods. 11 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31.
decembra 2009, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac
a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacíeho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom

sa platí poistné na nemocenské poistenie,
b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie
poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou
v nezamestnanosti

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom

sa piati poistne na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
39. Podľa § 138 ods. 19 tretia veta ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008
do 31. decembra 2008, ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie
a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z

výkonu činnosti zamestnanca.
40. Podľa § 141 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú
povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 142 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje

inak.
42. Podľa § 143 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, poistné je splatné do
ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné,
ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 144 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 266/2017 Z. z. účinného od 1 januára 2018, Sociálna

poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto
osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného
v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.44. Podľa § 147 ods. 1 ZSP účinného od 1. januára 2004, právo predpísať poistné sa premlčí za desať
rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

VI.
Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom

Právne posúdenie

45. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak

§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

46. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná a rozhodnutá Krajským súdom
v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 20Sa/16/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci
príslušnýSprávnysúdvBratislave.PovráteníveciNajvyššímsprávnymsúdomSlovenskejrepublikyvec
bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou
značkou 15Sas/9/2024.

47. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods.
3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej
podľa § 199 až § 205 SSP, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého

rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi
podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4
SSP.

48. Predmetom tohto konania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovanej z 09.05.2018, ktorým
žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (pobočky žalovanej, Dunajská
Streda) z 19.02.2018 o predpísaní poistného žalobkyni za obdobie február až december 2008.
Správny súd z opatrnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto súdneho konania nie
je zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne na účely

sociálneho poistenia, ktorý v konečnom dôsledku nebol sporný, ale zákonnosť predpísania poistného
na sociálne poistenie.
49. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa na základe povolenia z 22.02.2006
poskytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore kardiológia. Slovenská lekárska
komora jej ešte 02.12.2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní

lekár. V roku 2007 žalobkyňa ako jediná spoločníčka založila spoločnosť Eärendil, s.r.o., IČO: 43 870
431, ktorej Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím z 11.12.2007 s účinnosťou od 01.03.2008 povolil
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii kardiológie v kategórii lekár s tým, že žalobkyňa
bude jej odborným zástupcom. Tým istým rozhodnutím zrušil s účinnosťou od 28.02.2008 žalobkyni
skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej
uplynutím 28.02.2008 odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Po prešetrení ju pobočka žalovanej Dunajská Streda
listom zo dňa 06.12.2017 vyzvala, aby zaslala novú odhlášku z tohto poistenia k 30.06.2010. Žalobkyňa
tejto výzva vyhovela a 19.12.2017 predložila pobočke nový registračný list FO – odhlášku, na ktorom sa

ako „SZČO“ odhlásila z poistenia k uvedenému dátumu.
50. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že prvostupňový orgán prvostupňovým
rozhodnutím zo dňa 19.02.2018 predpísal žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za
obdobie február 2008 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 166,39 Eur, poistnéna starobné poistenie v sume 1.600,14 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 533,44 Eur a poistné
do rezervného fondu solidarity v sume 422,29 Eur, spolu v sume 2.722,26 Eur. Z administratívneho spisu
správny súd taktiež zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovanej zo dňa 09.05.2018 žalovaná odvolanie

žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila.
51. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávnosť právneho názoru žalovanej, podľa ktorého zrušením
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - kardiologickej ambulancie ku dňu 28.02.2008
jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko bola naďalej držiteľkou licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá

status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Namietala taktiež,
že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 209 ZSP. Namietala aj to, že
jej nebola daná príležitosť vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia. Ešte v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu namietala aj to, že predpísané poistné je premlčané.
52. K týmto otázkam (námietkam žalobkyne) zaujal podrobné stanovisko Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v (zrušujúcom) rozsudku sp. zn. 9Sžsk/63/2019 zo dňa 29.11.2023, ktorého časť

odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to v záujme
vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky uviedol:
„9. Kasačný súd sa nestotožňuje s argumentáciou správneho súdu, že prvostupňové rozhodnutie
nezodpovedá požiadavkám v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa cit. ustanovenia musí

organizačná zložka žalovanej v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie, úvahy akými bola vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodla. Pobočka odkázala na príslušné ustanovenia citovaného zákona, ktoré
zaväzujú samostatne zárobkovo činnú osobu platiť poistné v určitej sadzbe, ako aj na držbu licencie,
ktorá zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Čo do výpočtu poistného

odôvodnenie odkazovalo na prílohu. Z takého odôvodnenia bolo dostatočne zrejmé, z čoho pobočka
vychádzala a ako použila právne predpisy. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry (porov. z posledného
obdobia rozhodnutia sp. zn. 6 Ssk 138/2022, 6 Ssk 20/2023, 6 Ssk 42/2023, 7 Sžsk 31/2019
alebo 7 Sžsk 33/2019) tvorí konanie pred organizačnými zložkami žalovanej jeden celok, v dôsledku
čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán. Ak aj prvostupňové rozhodnutie

nedávalo odpovede na všetky otázky žalobkyne, podľa názoru kasačného súdu ho jednoznačne dáva
preskúmavané rozhodnutie žalovanej. V dôsledku toho nemožno prijať záver, že by tieto rozhodnutia
boli nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
10. Tvrdenie žalobkyne v žalobe, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku
poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. § 209 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom
„ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne
alebo vyznačením v spise (napr. § 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť,
že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise
alebo informačnom systéme. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010

bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné
ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie
o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval
žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu – podľa jeho názoru – zanikalo povinné poistenie. Žalovaná

mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného
rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. V dôsledku toho žalobkyni ani nič nebránilo, aby pôvodnú
odhlášku zmenila alebo opravila. Tunajší súd už v právoplatnom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 44/2019,
ktorý sa týkal tých istých účastníkov ako v prerokúvanej veci, dospel k záveru, že odhláška žalobkyne
k 30. júnu 2010 nahradila pôvodnú odhlášku k 28. februáru 2008. Tým sa stal zánik povinného

poistenia žalobkyne k 30. júnu 2010 nesporným, a preto žalovaná nemusela o tejto otázke rozhodovať
samostatným rozhodnutím, ale trvanie tohto poistenia posúdila len ako predbežnú otázku (ods. 31 a 32
cit. rozsudku). Kasačný súd nemá dôvod sa v prerokúvanej veci odkláňať od tohto právneho názoru.
11. Záver, že žalobkyni trvalo povinné poistenie aj po 28. februára 2008, bol dôsledkom toho, že
žalobkyňa bola aj po tomto dni držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Veľký

senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 k povahe tejto
licencie vyslovil právny názor, že ju ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania
podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktoréhoje lekár – držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa
neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či
všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára,

považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak
taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne
zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej

postavenia podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
12. Označené rozhodnutie veľkého senátu nahradilo aj skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs 1/2019, v ktorom
bol vyslovený opačný názor. Bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy, Ústavný
súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené
právne závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. Senát kasačného súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP
uvedeným právnym názorom viazaný a nevidí dôvod odkláňať sa od neho ani v tu prerokúvanej veci.

Aj podľa kasačného súdu tak držba licencie L1A zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo
činnej osoby aj po 28. februári 2008 a jej povinné poistenie tak podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003
Z. z. mohlo zaniknúť buď zánikom tohto oprávnenia alebo až 30. júna po kalendárnom roku, za ktorý jej
príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti klesli pod hranicu uvedenú v § 138 ods. 9 cit. zák. To sa
však v roku 2007 nestalo, a tak jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osoby trvalo aj po celý rok 2008. Kým trvalo, bola podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c),
ods. 3 písm. a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinná platiť poistné v zákonom ustanovenej
výške. Podľa § 141 ods. 1 cit. zák. bola povinná odvádzať poistenie, ktoré bol povinný platiť, a to podľa §
143 ods. 1 cit. zák. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za
ktorý sa platí poistné. Ak ho neodviedla vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume, bola žalovaná

[jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z. z.] podľa § 144 ods. 1
cit. zák. povinná poistné predpísať.
13. Kasačnému súdu neuniklo, že žalobkyňa ešte v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky namietla,
že predpísané poistné je premlčané. Zrejme kvôli použitému zrušovaciemu dôvodu sa správny súd
nezaoberal otázkou, či žalovaná túto otázku posúdila správne. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.

z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia
sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn.
1 SVs 5/2022 formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa
citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej
na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po

uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto
doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky. Tento právny názor je
podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre senáty kasačného súdu a senát nevidí žiaden dôvod, prečo by
sa od tohto právneho názoru mal odkláňať. Ako však uviedla už žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí,
premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie od splatnosti poistného, ktorá

nastávaspravidlaôsmymdňomkalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnommesiaci,zaktorý
sa poistné platí (§ 143 ods. 1 cit. zák.). V prerokúvanej veci pobočka svojím rozhodnutím predpísala
najstaršie poistné za február 2008, ktoré podľa citovaných ustanovení bolo splatné najskôr 8. marca
2008.Premlčanébytakbolonajskôr8.marca2018aakbolopredpísanérozhodnutímpobočkyvydaným
19. februára 2018, stalo sa tak pred jeho premlčaním.“

53. Právnym názorom kasačného súdu v predmetnej veci je správny súd viazaný. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky sa dôsledne, podrobne a komplexne vysporiadal so všetkými vznesenými
námietkami žalobkyne, pričom žalobkyňa po zrušení predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v
Trnave neprezentovala v konaní žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bol daný dôvod odkloniť

sa od právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (citovaného vyššie) – správny
súd sa s predmetným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v plnom
rozsahu stotožňuje.
54. K námietke žalobkyne, že jej nebola daná príležitosť vyjadriť sa k podkladu prvostupňového
rozhodnutia a že ju žalovaná vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, správny súd

poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa
24.02.2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že „konanie, ktoré sa
začínanapodnetorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne,jezačatéododňa,keďpríslušnáorganizačná
zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003Z. z.). Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a
preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala
potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa

zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila
všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok). Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej
poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V tejto súvislosti správny súd taktiež

uvádza, že ZSP, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania
vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného
predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Správny súd
poukazuje aj na to, že žalobkyňa mala možnosť rozsiahlo sa vyjadriť k veci v rámci odvolacieho
konania, pričom uvedenú možnosť aj využila a dňa 08.03.2018 podala voči prvostupňovému rozhodnutiu
prvostupňového orgánu vo veci predpísania poistného odvolanie. Správny súd je toho názoru, že ak by

sa v rámci odvolacieho konania preukázala nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, prvostupňový
orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, by na základe § 217 ods. 1 ZSP vyhovel odvolaniu v plnom
rozsahu a v rámci autoremedúry by prvostupňové rozhodnutie zrušil, resp. nahradil novým rozhodnutím
vydaným v súlade s právnymi predpismi - žalobkyňa však v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu
prvostupňového orgánu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia žiadnym spôsobom nepreukázala.

Správny súd konštatuje aj to, že prvostupňový orgán predpísal poistné za správne obdobie a v správnej
výške – v tomto smere správny súd nedetegoval žiadne pochybenia.
55. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd teda za to, že prvostupňový orgán
správne a zákonne prvostupňovým rozhodnutím predpísal žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej
osobe, za obdobie február 2008 až december 2008 poistné v celkovej sume 2.722,26 Eur, v dôsledku

čoho žalovaná postupovala taktiež správne a v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím
odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu
potvrdila.
56. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za to, že žalovaná, ako aj prvostupňový orgán,
dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím aj riadne odôvodnili, a preto správny súd nezistil žiaden dôvod ich
nezákonnosti. Správny súd teda dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
57. O náhrade trov konania (pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom) rozhodol správny súd
podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom

rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také
dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o trovy
kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorom žalobkyňa nebola úspešná,
jej trovy kasačného konania neprináležia (tieto by jej patrili iba v prípade, ak by bola v konaní úspešná).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanecalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).