Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Stk/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v
právnej veci žalobkyne: Q. G., dátum narodenia: XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu: G. XXX/X, XXX
XX.M.A.,právnezastúpená:AdvokátskakanceláriaJUDr.JaroslavČibenkas.r.o.,sosídlomF.Urbánka
797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo : OU-TN-OOP2-2022/018670-002 z 20. júna 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sa/15/2022-59 zo 6. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sa/15/2022-59
zo 6. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj ako
„prvostupňový správny orgán“) vydal dňa 24. februára 2022 rozkaz o uložení pokuty za správny delikt
prevádzkovateľa vozidla číslo: OU-PB-OCDPK-2022/003299-002 (ďalej aj ako len „rozkaz“), ktorým
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z. z.“ alebo „zákon o

diaľničnej známke“) uložil žalobkyni ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo: D.XXXK. pokutu
vo výške 150 eur, nakoľko sa dopustila správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č.
488/2013 Z. z. tým, že dňa 9. februára 2022 v čase o 14:59:23 h užívala vymedzený úsek cesty D1,
155,5 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Proti rozkazu podala žalobkyňa v zákonnej
lehote odpor, v ktorom uviedla, že bola v dobrej viere, že má zaplatenú diaľničnú známku. Uviedla, že
stará diaľničná známka jej platila do 7. februára 2022 a nasledujúci deň si prostredníctvom portálu e-
znamka zakúpila diaľničnú známku na ďalších 365 dní. Mala za to, že chyba nenastala na jej strane,

ale na strane portálu e-znamka. Včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa § 13 ods.
5 zákona č. 488/2013 Z. z., sa rozkaz zrušil v celom rozsahu a okresný úrad pokračoval v konaní o
správnom delikte žalobkyne (§ 13 ods. 5 citovaného zákona).
2. Následne Okresný úrad Považská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal
rozhodnutie číslo: OU-PB-OCDPK-2022/003299-007 z 8. apríla 2022 (ďalej len ako „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým uložil žalobkyni pokutu podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.
z. vo výške 150 eur na rovnakom skutkovom základe ako je opísaný v bode 1 tohto rozsudku. V

odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán reagujúc na dôvody podaného odporu
uviedol, že preverením na webovom sídle www.eznamka.sk a na základe informácie z informačného
systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. o evidencii úhrady diaľničnej známky zistil, že s presahom
na rok 2022 bola zakúpená diaľničná známka na predmetné vozidlo s platnosťou od 08.02.2021 do07.02.2022 a následne diaľničná známka s 365-dňovou platnosťou, t. j. od 16.02.2022 do 15.02.2023.
Podľa Záznamu o vykonaní kontroly číslo: 38772989, dátum a čas vytvorenia: 10.02.2022 02:35:51
došlo k spáchaniu správneho deliktu dňa 09.02.2022 v čase 14:59:23 na základe čoho je nesporné, že k

úhrade diaľničnej známky v danom prípade došlo až sedem dní po tom, ako bolo vozidlo zaznamenané
záznamovým zariadením. Teda je jednoznačne preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu
konkrétnym ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z. a všeobecných obchodných podmienok.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný
rozhodol rozhodnutím číslo: OU-TN-OOP2-2022/018670-002 z 20. júna 2022 (ďalej len ako „napadnuté

rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.
4. Žalovaný v odôvodnení zapakoval argumentáciu prvostupňového správneho orgánu. Ďalej uviedol, že
z evidencii vozidiel mal preukázané, že dňa 09.02.2022, t. j. v čase spáchania správneho deliktu podľa §
10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., bola žalobkyňa evidovaná ako držiteľ osvedčenia / prevádzkovateľ
predmetného vozidla podľa ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z. Zákon o diaľničnej známke
sankcionuje resp. považuje za správny delikt také omisívne konanie, akým je neuhradenie diaľničnej

známky prevádzkovateľom vozidla pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom. Skutková podstata
správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je určená celkom jednoznačne a to tak,
že pre jej naplnenie je podstatná absencia úhrady diaľničnej známky. Žalobkyňa ako prevádzkovateľ
vozidla úhradu diaľničnej známky nerealizovala a nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by potvrdili
opak zistených skutočností, nepreukázala jej tvrdenia o platnosti a úhrade diaľničnej známky v čase

spáchania správneho deliktu, teda naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 10a ods.
1 citovaného zákona.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu navrhujúc zrušenie
napadnutéhorozhodnutiažalovanéhoavráteniemuvecinaďalšiekonanie.Konajúcimorgánomverejnej

správy vytkla, že nedostatočne zistili skutkový stav veci [§ 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo
„SSP“)]. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
6. Po opísaní priebehu administratívneho konania žalobkyňa poukázala na to, že kontaktovala svoju
banku v snahe získať listinné dôkazy, pričom pracovníčka kontaktného centra jej potvrdila, že chyba

zrejme bola na strane „platobného partnera“ www.eznamka.sk, nakoľko banka eviduje zadanie platby
z 9. februára 2022 o 08:03:02. Platba sa však zrejme neuskutočnila kvôli vyššie zmienenej chybe na
strane www.eznamka.sk. Preto spísala s pracovníčkou kontaktného centra reklamáciu, avšak do dňa
podania správnej žaloby jej banka neposkytla oficiálne vyjadrenie, ktorým by preukázala, že dňa 8.
februára 2022 vykonala platbu za diaľničnú známku. Navrhla preto súdu, aby si pre urýchlenie procesu

získania potvrdenia o vykonaní platby vyžiadal od VÚB, a.s. potvrdenie o tom, že dňa 8. februára 2022
zo svojho účtu vykonala platbu za diaľničnú známku.
7. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom správnu žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Na správnom súde nekonal a nerozhodoval senát, ale sudkyňa
správneho súdu.

8. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzajúc zo znenia § 10a ods. 1 v spojení s §
4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. poukázal na to, že objektom, teda spoločensky chráneným záujmom,
skutkovej podstaty sporného správneho deliktu je fiškálny záujem štátu na úhrade diaľničnej známky
za užívanie vymedzených úsekov ciest. Takto vymedzený objekt skutkovej podstaty správneho deliktu
ústí aj do vymedzenia jeho objektívnej stránky. Sankcionuje totiž konanie prevádzkovateľa spočívajúce

v porušení jeho povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest konkrétnym vozidlom
alebo konkrétnou jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Pri právnom
posúdení veci je z hľadiska objektu a objektívnej stránky predmetného správneho deliktu preto
relevantná otázka, či bolo preukázané, že určitým vozidlom bol využívaný vymedzený úsek ciest bez
toho, aby došlo k úhrade diaľničnej známky.

9. Ďalej správny súd konštatoval, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1
zákonač.488/2013Z.z.jezaloženánaobjektívnomprincípe,čoznamená,žesaneposudzujezavinenie
okrem zákonom stanovených liberačných dôvodov (§ 12 ods. 1 písm. d/ a f/ zákona č. 488/2013 Z. z.)
dodajúc, že napriek vyššie uvedenej zákonom stanovenej objektívnej zodpovednosti je žiadúce brať
pri hodnotení správnych deliktov do úvahy aj materiálnu nebezpečnosť konania, aby príliš formalistická

aplikácia nebola nespravodlivá a neprimeraná. V danom prípade mal správny súd za to, že správne
orgány takýmto neprípustným formalistickým spôsobom nepostupovali a vec správne právne posúdili.
10. Správny súd tiež uviedol, že žalobkyňa síce mala vôľu a úmysel uhradiť diaľničnú známku pred
použitím vozidla na vymedzenom diaľničnom úseku, avšak platba nakoniec nebola realizovaná ateda diaľničná známka v skutočnosti nebola uhradená. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom
produkovala dôkazy, ktorých cieľom bolo preukázanie skutočností, že k úhrade diaľničnej známky
neprišlo z dôvodu okolností na strane prevádzkovateľa resp. obchodníka portálu www.eznamka.sk,

avšak uvedené nebolo podľa názoru správneho súdu podstatné. Rozhodujúcim pre posúdenie veci
podľa správneho súdu bola skutočnosť, že k úhrade za diaľničnú známku vôbec nedošlo. Žalobkyňa
síce zadala príkaz na úhradu, avšak nevyčkala, či bola platba skutočne realizovaná. Neubezpečila
sa, či naozaj vykonala úhradu a nepresvedčila sa, či jej bolo zaslané potvrdenie o úhrade diaľničnej
známky podľa § 5 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z. a následne o niekoľko dní použila vymedzené úseky

ciest bez splnenia povinnosti úhrady. Podľa správneho súdu sa nesprávala obozretne a s primeranou
starostlivosťou, ktorú je od nej potrebné požadovať.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
11. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) včas kasačnú sťažnosť
z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1
písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľka domáhala, aby kasačný súd zrušil napadnuté

uznesenie (správne malo byť uvedené rozsudok - poznámka kasačného súdu) a vec vrátil správnemu
súdu na ďalšie konanie.
12. Sťažovateľka tvrdila, že sa v jej prípade nejednalo o žiadne konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako materiálne nebezpečné (správny súd sám uviedol, že v danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť
aj materiálnu nebezpečnosť konania), keď úhradu vykonala a peňažné prostriedky boli odpísané z jej

bankovéhoúčtu,čobolopotvrdenéajbankou.Pretomožnokonštatovať,ženeexistuježiadnamateriálna
nebezpečnosť konania zo strany sťažovateľky. Mala za to, že nesprávne je aj samotné konštatovanie
správneho súdu, že správne orgány nepostupovali „neprípustným formalistickým spôsobom“, keď
samotné vykonanie platby a odpísanie z účtu sťažovateľky (potvrdenie o odpísaní bolo zo strany banky
zaslané - súčasť spisu) nebolo podľa správneho súdu dostačujúce, ale bolo potrebné disponovať aj

potvrdením podľa § 5 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z. Tvrdila, že citované ustanovenie neobsahuje
žiadnu povinnosť „vyčkať“ na potvrdenie, ktoré má vydať žalovaný podľa citovaného zákona. Uvedené
je podľa jej názoru možné považovať za prísne formalistický spôsob, ktorý je neprípustný. Vo vzťahu k
ochrane zákonom chráneného ekonomického a fiškálneho záujmu sťažovateľka uviedla, že k porušeniu
ani ohrozeniu takéhoto záujmu ani nedošlo a v danom prípade by mal nastúpiť do popredia záujem

sťažovateľky ako spotrebiteľa a to obzvlášť v prípade, kedy bola zistená „chyba“ na strane dotknutého
obchodníka, a nie na strane sťažovateľky. Zopakovala, že platbu riadne vykonala a mala aj potvrdenie
o úhrade zo strany banky.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

14. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“) dňa 4. augusta 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu
Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačnásťažnosťsťažovateľkybolapodanávčas(§443ods.2písm.a/SSPvzneníúčinnomdo30.júna

2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť, a to mimo sťažnostných
bodov uplatnených sťažovateľkou.
16. Hneď na úvod považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť na, v danej veci, relevantnú

skutočnosť a to, že sťažovateľka, ako prevádzkovateľ vozidla podľa § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.
z., sa mala podľa záverov konajúcich orgánov verejnej správy dopustiť správneho deliktu podľa § 10a
ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., nakoľko dňa 9. februára 2022 v čase o 14:59:23 h užívala vymedzený
úsek cesty D1, 155,5 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím porušila povinnosť v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona.

17. Zákon o diaľničnej známke rozlišuje medzi správnym deliktom, ktorého sa môže dopustiť výlučne
prevádzkovateľ vozidla a priestupkom, ktorého sa môže dopustiť výlučne vodič vozidla. Teda zákon o
diaľničnej známke v závislosti od subjektu, ktorý sa dopustil porušenia povinnosti podľa jeho § 4 ods. 2
rozlišuje či sa jedná o správny delikt alebo priestupok.
18. Na uvedenú diferenciáciu poukazuje kasačný súd z dôvodu, že nie je bez významu, či predmetom

súdneho prieskumu je rozhodnutie vzťahujúce sa na správny delikt alebo rozhodnutie vzťahujúce sa na
priestupok. Táto diferenciácia totiž ovplyvňovala konania začaté do 30. júna 2023, teda aj dané konanie,
a to pokiaľ ide zloženie správneho súdu. Konkrétne, či v danej veci konal a rozhodoval senát správneho
súdu podľa § 23 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 alebo sudca podľa § 23 ods. 2 písm. a)SSP v znení účinnom do 30. júna 2023. Len na doplnenie kasačný súd dodáva, že s účinnosťou od 1.
júla 2023 o správnych žalobách podaných po 30. júni 2023 (§ 493e SSP) vo veciach správneho trestania
bez ohľadu na to, či sa jedná o priestupok alebo správny delikt, koná a rozhoduje senát správneho súdu.

19. V práve posudzovanej veci mal kasačný súd obsahom súdneho spisu, ako aj napadnutého rozsudku
preukázané, že vo veci týkajúcej sa správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.
namiesto senátu správneho súdu konala a rozhodovala sudkyňa správneho súdu. Toto pochybenie
správneho súdu, ako dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP, teda, že vo veci
rozhodol nesprávne obsadený krajský súd, sťažovateľka v kasačnej sťažnosti nenamietala.

20. Otázka, či na takéto pochybenie správneho súdu je potrebné prihliadať ex offo, teda bez toho,
aby túto skutočnosť sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, bola už vyriešená veľkým senátom
Najvyššieho správneho súdu v rozhodnutí sp. zn. 19SVs 1/2022 z 29. marca 2023, ktorý v bodoch 14
až 17 skonštatoval nasledovné :
„14.Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného sudcu. Uvedený
ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho

veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). Zákonným
sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom
a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
15. Podľa čl. 48 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu

ustanoví zákon. Správny súdny poriadok ustanovuje, ktorý správny súd je vecne, miestne, kauzálne
a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu,
pretože uvedené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako
osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je však v správnom súdnom konaní späté nielen s právomocou a
príslušnosťou správneho súdu, ale i druhom správneho súdneho konania. V zmysle zákonnej úpravy

totiž v rámci jednotlivých druhov správneho súdneho konania (§ 6 ods. 1 SSP) rozhodujú na správnych
súdoch rôzne typy senátov, ako i sudcovia. Je pritom nesporným zásahom do práva na zákonného
sudcu, ak vec, ktorá má byť na krajskom súde prejednaná a rozhodnutá trojčlenným senátom, je
prejednaná a rozhodnutá sudcom.
16. Vzhľadom na ústavnoprávny rozmer práva na zákonného sudcu a jednoinštančný charakter

správneho súdneho konania dospel preto veľký senát k záveru, že skutočnosť, či na krajskom súde
nekonal a nerozhodovať miesto senátu sudca, má skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti, teda aj
bez toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných bodoch.
17. Určenie, či na krajskom súde koná a rozhoduje senát alebo sudca je neoddeliteľne spojené s tým,
o aký druh správneho súdneho konania ide. Na krajskom súde totiž v zásade konajú a rozhodujú

trojčlenné senáty s výnimkou tých správnych súdnych konaní, ktoré sú vymedzené v § 23 ods. 2 SSP,
v ktorých koná a rozhoduje sudca. Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od
predmetu prieskumu (konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne
súdne konanie ide a kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu
spočívajúce v tom, že miesto senátu konal a rozhodoval sudca je pritom zo strany kasačného súdu

zistiteľné bez ďalšieho, pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania
vec rozhodol krajský súd a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný
aj s odbornou spisbou, v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom
prebehlovzákonnomzložení(t.j.čibolkrajskýsúdsprávneobsadený),jepovinnýkasačnýsúdsledovať
z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti

kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.
a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1612 s.).“
21. S poukazom na citované rozhodnutie veľkého senátu, ktorým je kasačný súd a senát konajúci v
práve prejednávanej veci viazaný (§ 466 ods. 3 SSP), bolo potrebné skúmať z úradnej povinnosti,
teda bez toho, aby to sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietla, či správny súd vo veci týkajúcej

sa správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. rozhodol v zákonnom zložení.
Napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom súdneho spisu mal kasačný súd preukázané, že vo veci
nekonal a nerozhodol senát správneho súdu, hoci tak podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 2 písm.
a) Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2023, konať a rozhodnúť mal.
22. Preto pokiaľ vo veci konala a rozhodovala sudkyňa správneho súdu, je podľa § 440 ods. 1 písm. e)

Správnehosúdnehoporiadkudanýdôvodnazrušenienapadnutéhorozsudkuavrátenievecisprávnemu
súdu, ktorý v zákonnom zložení (v senáte) vec opätovne prejedná a vo veci rozhodne. Z dôvodu tohto
procesného pochybenia správneho súdu sa kasačný súd nemohol zaoberať dôvodnosťou uplatnených
kasačných bodov.23. Kasačný súd už len opätovne pripomína, že od 1. júla 2023 vo všetkých veciach týkajúcich sa
správneho trestania, o správnych žalobách podaných po 30. júni 2023 (§ 493e SSP) koná a rozhoduje
na správnom súde senát (§ 23 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom od 1. júla 2023; por. § 23 ods. 1 a 2

písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023).
V. Záver
24. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že vo veci konal a rozhodol
nesprávne obsadený správny súd, keď namiesto senátu vo veci konala a rozhodovala sudkyňa
správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. e/ SSP). Preto napadnutý rozsudok postupom podľa § 462 ods.

1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. a)
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho
poriadku z Krajského súdu v Trenčíne.
25. V ďalšom konaní správny súd vec prejedná a rozhodne v zákonnom zložení podľa § 23 ods. 1
Správneho súdneho poriadku (v senáte). Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný

(§ 469 SSP).
26. O trovách kasačného konania rozhodne Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 467 ods. 3 SSP.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.