Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122393864
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6122393864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XXX, H., o zaplatenie 1.220,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7Csp/62/2022-123 z 20.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 1 ods. 2, § 2, § 17 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 53
ods. 9, § 565 OZ, zamietol návrh žalobcu, ktorým sa proti žalovanej domáhal zaplatenia 1.220,- eur
s príslušenstvom. Vychádzal z toho, že jeho právny predchodca G. I. H., a.s., 31.07.2019 uzatvorila
so žalovanou spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej jej poskytla úver vo výške 1.220,- eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 96 splátkach po 20,92 eur. V úverovej zmluve bolo súčasne

dohodnuté, že v prípade nesplácania úveru žalovanou je veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru v prípade omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace
a uskutočnenia písomnej výzvy na jej zaplatenie s upozornením na zámer uplatniť právo vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru najmenej 15 dní vopred. Ďalej mal preukázané, že G. I. H. listom z 11.12.2019
oznámila žalovanej, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila dlžnú pohľadávku vyhlásila
predčasnú splatnosť úveru, vrátane príslušenstva, ktorý vyčíslila na 1.295,- eur, z čoho istina vo výške
1.220,- eur, ktorá sa úročí úrokom z omeškania, úroky 66,28 eur a poplatky 9,50 eur a súčasne ju vyzvala

na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v stanovenej lehote. Oznámením o postúpením
pohľadávky zo dňa 17.09.2021 G. I. H., a.s. oznámila žalovanej, že postúpila ku dňu 14.09.2021
predmetnú pohľadávku na žalobcu. Súd prvej inštancie zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú, a to
podľa § 52 a nasl. OZ a príslušných ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli
splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, t.
j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre neurčitosť

tohto právneho úkonu (§ 37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa
právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu
vo výzve na zaplatenie uviedol žalovanej sumárny dlh, ktorý dlhovala ku dňu 28.10.2019 a požadoval
vrátenie celej poskytnutej sumy s príslušenstvom. K úhrade zo strany žalovanej nedošlo, a preto jejlistomzodňa11.12.2019oznámilvyhláseniepredčasnejsplatnostiúverusozostatkom1.295,-eur(istina
1.220,- eur, úroky 66,28 eur, poplatky 9,50 eur) a vyzval ju na zaplatenie na uvedený účet. Z výzvy
zo dňa 28.10.2019 ako ani z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 11.12.2019 však

nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke malo dôjsť k zosplatneniu pohľadávky, keď uvedené
skutočnosti žalobca v žalobe ani skutkovo nevymedzil. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, t. j. spotrebiteľovi musí byť z výzvy oznámenia jednoznačne
určiteľné, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Vzhľadom
k tomu, že z uvedených listín zmienené skutočnosti nevyplývajú, sú tieto neurčité a nezrozumiteľné,

a preto ich treba posúdiť ako absolútne neplatné (§ 37 ods. 1 OZ). Ďalej mal za to, že zároveň neboli
splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu upravené v §
17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. kumulatívne, t. j. že pre platné postúpenie sa okrem toho, že veriteľ
aj postupník musia byť veritelia oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver (čo bolo splnené) vyžaduje
aj postupovanie pohľadávky, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Termín konečnej splatnosti 16.07.2027

v čase postúpenia pohľadávky 14.09.2021 ešte nenastal a nebolo v konaní ani preukázané, že by sa
pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Preto zmluva o postúpení pohľadávok
uzavretá medzi G. I. H., a.s. a žalobcom dňa 14.09.2021 je tak v časti postúpenia pohľadávky voči
žalovanej z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore s citovaným ustanovením a teda
v zmysle § 39 OZ je neplatná. Z uvedených dôvodov tak žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú

pohľadávku s príslušenstvom a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený
požadovať od žalovanej jej zaplatenie, t. j. nemal dostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní, keďže
nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva voči žalovanej, a preto jeho žalobu
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. čl.
4 ods. 2 a čl. 17 CSP a žalovanej ako úspešnej v spore ho nepriznal, keďže jej v súvislosti s konaním

žiadne trovy nevznikli.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, d/, f/, h/ CSP a navrhol ho zmeniť tak, že jeho žalobe bude vyhovené
a priznaný mu nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu nepreukázania podmienok pre platné postúpenie bankovej

pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázal na to, že výzva na úhradu omeškanej splátky
z 28.10.2019 (3. upomienka) bola vychádzajúc z podacieho hárku preukázateľne žalovanej doručená
na ňou v zmluve uvedenú adresu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná ani napriek výzve omeškané splátky
neuhradila, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade s ust. § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,
podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní

v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka svoju pohľadávku mu
zodpovedajúcu postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, aj bez súhlasu klienta. Súčasne poukázal na
skutočnosť, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti zákon neukladá žiadne ďalšie podmienky, pokiaľ
ide o formu a teda neuvedenie splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, nemôže mať za následok
neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, poukazujúc aj na ustálený príkaz preferencie výkladu

v prospech platnosti právneho úkonu a nerozširovania dôvodov neplatnosti nad rámec zákonom
uvedených prípadov.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu

a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220
ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ

vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav
a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.6. Pre posúdenie danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo podstatné posúdenie toho, či jeho
právny predchodca postupoval pri zosplatnení pohľadávky v súlade so zákonom (§ 53 ods. 9, § 565 OZ,

§ 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov), teda či zosplatnenie žalovanej pohľadávky právnym predchodcom
žalobcu možno považovať za platné.

7. Účelom právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 9 je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho
omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť
k splneniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využil svoje právo na zosplatnenie celého úveru.
K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu
hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. 565 OZ. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ust. § 565
OZ, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pri nesplnení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však

môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Rovnako ako súd prvej
inštancie aj odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 OZ je jednostranným
právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
Nejedná sa iba o formálnu podmienku, ale o povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť

spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ
v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez
ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.

ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku
nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou
aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti
splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá
právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom
môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá

sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo
zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie,
zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 OZ by
malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 OZ,
nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia

areálnejmožnostiodvráteniatohto(hroziaceho)následku.Lentakýtovýkladjespôsobilýkorešpondovať
s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov
veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho
vzťahu ani nepomysleli. Pokiaľ žalobca poukazoval na splnenie podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 veta

prvá zákona o bankách, krajský súd dopĺňa, že opomenul časť tohto ustanovenia za bodkočiarkou,
podľa ktorého ustanovením § 92 ods. 8 veta prvá pred bodkočiarkou nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, t. j. podľa §
17 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
z čoho vyplýva, že tieto musia byť rešpektované, a preto ani táto jeho argumentácia neobstojí.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu či
už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 a čl. 17 CSP a žalovanej nepriznal nárok na ich náhradu, keďže

jej ani v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

10. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).