Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200220
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3022200220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.AlenyAntalovejaMgr.MariánaŠtulajtera,vprávnejveci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan
Syrový,s.r.o.,sosídlomKadnárova83,83106Bratislava,IČO:47232765,protižalovanému:Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, IČO:
00212008, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej
stráže č. GR ZVJS-03943/14-2022-3 zo dňa 17. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 20.01.2022 bolo schválené služobné hodnotenie žalobcu, ktorým bol žalobca hodnotený ako
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe podľa 27 ods. 4 písm. e) zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení platnom a účinnom v čase
rozhodovania (ďalej ako „Zák. č. 73/1998 Z.z“). Odvolanie žalobcu proti služobnému hodnoteniu bolo
rozhodnutím generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-02135/14-2022-3 zo
dňa 01.04.2022 zamietnuté a služobného hodnotenie bolo potvrdené. V nadväznosti na toto služobné

hodnotenie bol žalobca Personálnym rozkazom č. 135 zo dňa 06.04.2022 prepustený zo služobného
pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. d) Zák.
č. 73/1998 Z.z., t.j. z dôvodu, že podľa služobného hodnotenia je nespôsobilým vykonávať akúkoľvek
funkciu v štátnej službe (ďalej ako „personálny rozkaz“).

2. O odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. GR
ZVJS-03943/14-2022-3 zo dňa 17.06.2022 tak, že odvolanie zamietol a personálny rozkaz potvrdil

(ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul proces
služobného hodnotenia žalobcu, ktorého výsledkom bol záver, že žalobca je nespôsobilým vykonávať
akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Žalovaný konštatoval, že pri prepustení zo služobného pomeru podľa
§ 192 ods. 1 písm. d) Zák. č. 73/1998 Z.z. sa vychádza zo služobného hodnotenia ako základnéhopodkladu na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru (§ 27 ods. 1 a 2 cit. zákona). Keď sa v
záveroch služobného hodnotenia uvedie, že policajt je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v
štátnej službe, tak služobné hodnotenie s uvedeným záverom zakladá zákonný dôvod prepustenia

zo služobného pomeru. Služobné hodnotenie žalobcu v tomto prípade bolo posudzované príslušnými
orgánmi na oboch stupňoch, pričom jeho závery schválené druhostupňovým orgánom boli podkladom
na vydanie personálneho rozkazu. Žalovaný uviedol, že skúmal aj spisový materiál k odvolaniu žalobcu
proti služobnému hodnoteniu, avšak ku konkrétnemu odvolaciemu dôvodu žalobcu, v zmysle ktorého
považoval záver služobného hodnotenia za extrémne prísny, žalovaný uviedol, že odvolací dôvod

sa vzhľadom na zistený stav nezakladá na pravde. Postoj žalobcu k plneniu služobných povinností
a k výkonu štátnej služby bol deklarovaný jasne, žalobca vedome a opakovane porušoval služobnú
disciplínu, všeobecne záväzné právne predpisy a interné normy zboru. Žalobca svojím pretrvávajúcim
postojom,vrámciktoréhonedokázalrešpektovaťplatnéprávnenormyapríkazynadriadených,ktoréboli
v zmysle jeho vyjadrenia v rozpore s jeho osobným presvedčením, potvrdil, že nespĺňa atribúty policajta
plniaceho si riadne svoje povinnosti podľa § 48 ods. 3 Zák. č. 73/1998 Z.z.. Z tohto dôvodu odvolací

orgán komisie (odvolanie žalobcu prerokúvala poradná komisia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej
ajustičnejstráže)konštatoval,žeriaditeľústavudôvodnepospracovaníslužobnéhohodnoteniavsúlade
s § 192 ods. 1 písm. d) Zák. č. 73/1998 Z.z. žalobcu prepustil zo služobného pomeru. Zo spisového
materiáluvovecinebolzistenýnesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejsprávy.Zároveňodvolacíorgán
komisie poukázal na to, že žalobca v odvolaní aj napriek konštatáciám o osobnej animozite, neuviedol

dôvody, prečo by bol personálny rozkaz vydaný pre subjektívne antipatie nadriadených a nepredložil o
tejto skutočnosti žiadne relevantné dôkazy. Vo vzťahu k relativizácii právnej záväznosti vyhlášok Úradu
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky týkajúcich sa prekrytia horných dýchacích ciest a ich
súladu s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými princípmi a zásadami, žalovaný uviedol, že orgány
verejnej správy sa v konaní týkajúcom sa služobného hodnotenia touto argumentáciou zaoberali, pričom

bola vyhodnotená ako nedôvodná. V konaní o odvolaní proti personálnemu rozkazu nemožno zmeniť
záveryslužobnéhohodnotenia,atozdôvoduprávoplatnéhoskončeniakonania.Odvolacíorgánkomisie
zároveň konštatoval, že aj napriek uvedenému nezistil relevantné skutočnosti, ktoré by takýto postup
odôvodňovali. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že Zákon
č. 73/1998 Z.z. poskytuje príslušníkom zboru určité zvýhodnenia, ktoré nemá väčšina pracovníkov a

zamestnancov s pracovným režimom podľa Zákonníka práce, preto sa považuje za prirodzené, že na
druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby
príslušníka zboru.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd
zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj personálny rozkaz, a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie. V bode I. správnej žaloby žalobca označil napadnuté rozhodnutie, v bode II. opísal skutkový
a právny stav veci. Uviedol, že vo veci služobného hodnotenia podal správnu žalobu, v ktorej bližšie

opísal skutkový stav veci. Dôvody správnej žaloby žalobca uviedol v bode III., v ktorom vyslovil nesúhlas
s napadnutým rozhodnutím. Personálny rozkaz podľa žalobcu vychádza z nesprávneho služobného
hodnotenia, pričom dôvody, pre ktoré nesúhlasí so služobným hodnotením, uviedol v správnej žalobe
podanej vo veci služobného hodnotenia, na ktorú odkázal. Konštatoval, že personálny rozkaz nadväzuje
na výsledok služobného hodnotenia, preto navrhol, aby správny súd prerušil konanie do skončenia

konania vo veci služobného hodnotenia vedeného (toho času) na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 5S/112/2022.

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„SSP“)zamietolakonedôvodnú.Žalovanývovyjadrení
opísal obsah služobného hodnotenia žalobcu. Poukázal na rozsudok tunajšieho správneho súdu č.k.
1S/38/224-103 zo dňa 03.10.2024, ktorým súd zamietol správnu žalobu žalobcu vo veci súdneho
prieskumu zákonnosti služobného hodnotenia, ktorého záver založil zákonný dôvod na prepustenie

žalobcu zo služobného pomeru. Všetky zákonné podmienky prepustenia žalobcu boli v tomto prípade
naplnené (písomná forma rozhodnutia, doručenie rozhodnutia, prítomnosť zákonom stanoveného
dôvodu na prepustenie, dodržanie lehôt). Dôvod na prepustenie žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. d)
Zákonač.73/1998Z.z.patrímedziobligatórnedôvodyprepustenia,tedanadriadenýnemalinúmožnosť,len žalobcu prepustiť zo služobného pomeru. Zákaz prepustenia (§ 195) sa na žalobcu nevzťahoval, ani
povinnosť predchádzajúceho prerokovania návrhu na prepustenie, resp. súhlas odborového orgánu s
prepustením, lehota bola dodržaná (§ 192 ods. 5). Žalobca správnu žalobu postavil na tom skutkovom

základe,žesdôvodmijehoprepusteniaasobsahomslužobnéhohodnotenianesúhlasí.Pretožežalobca
v správnej žalobe odkázal v plnom rozsahu na dôvody, pre ktoré nesúhlasí so služobným hodnotením
a neuviedol žiadne konkrétne skutkové a právne dôvody, na základe ktorých považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné, a ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, podľa žalovaného absentujú v správnej žalobe povinné náležitosti, pretože vyjadrenie

nesúhlasu žalobcu so služobným hodnotením a nadväzne na to s personálnym rozkazom a napadnutým
rozhodnutím nie je argumentom hodnoverne preukazujúcim pochybenie žalovaného. Žalovaný uviedol,
že ako prvostupňový orgán, tak ani žalovaný pri svojom rozhodovaní neukrátil žalobcu na jeho právach
a konal zákonne.

Replika žalobcu

5. Žalobca v replike poukázal na skutočnosť, že v súvisiacej právnej veci týkajúcej sa služobného
hodnotenia (vec vedená tunajším súdom pod sp. zn. 1S/38/2024) bola podaná kasačná sťažnosť o ktorej
sa koná, preto navrhol, aby správny súd prerušil toto konanie až do rozhodnutia o predmetnej kasačnej
sťažnosti. Ďalej uviedol viacero argumentov, pre ktoré považuje služobné hodnotenie za nesprávne

(namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, poukázal na Uznesenie vlády Slovenskej republiky č.
286/2024 Z.z. o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými
opatreniami, interné predpisy týkajúce sa napr. zdravenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže). Konštatoval, že služobné hodnotenie bolo síce vykonané zákonným spôsobom, avšak jeho
obsah je neproporcionálny, neobjektívny a zjavne neprimerane prísny.

Duplika žalovaného

6. Žalovaný v duplike uviedol, že celá argumentácia žalobcu v replike je vo vzťahu k prejednávanej
veci irelevantná, pretože jednak je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a jednak

je predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutie vo veci prepustenia zo služobného pomeru, nie vo
veci služobného hodnotenia. Preto zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe. K návrhu žalobcu na
prerušenie konania uviedol, že s prerušením konania súhlasí.

Konanie pred správnym súdom

7. Krajský súd v Trenčíne Uznesením č.k. 13S/66/2022-26 zo dňa 24.08.2022 (právoplatným
06.09.2022) konanie o správnej žalobe prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/112/2022.

8. Správny súd v Bratislave Uznesením č. k. BA-5S/112/2022-80 zo dňa 24.07.2024 (právoplatným dňa
25.07.2024)správnužalobužalobcuvovecislužobnéhohodnoteniapostúpilSprávnemusúduvBanskej
Bystrici podľa § 18 ods. 2 SSP v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 371/2004 Z.z. na ďalšie konanie ako
miestne príslušnému správnemu súdu. Správny súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 1S/38/2024-103
zo dňa 03.10.2024 žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.10.2024.

9. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. TN-13S/66/2022-58 zo dňa 24.10.2024 (právoplatným
dňa 28.10.2024) rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní. Správny súd v odôvodnení predmetného
uznesenia poukázal na to, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-02135/14-2022-3 zo dňa 01.04.2022 (vo veci služobného

hodnotenia) vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1S/38/2024 (po postúpení veci
pôvodnevedenejnaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.5S/112/2022zoSprávnehosúduvBratislave
na Správny súd v Banskej Bystrici) bolo právoplatne skončené.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa
sobsahomsúdnehoaadministratívnehospisužalovanéhoorgánuverejnejsprávypreskúmalnapadnuté
rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúci personálny rozkaz a dospel k záveru, že správnažaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca ani
žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa
§107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako

„SSP“). Rozsudok bol dňa 06.02.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od
08.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

11. Podľa § 27 ods. 4 Zák. č. 73/1998 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia (t.j. k 17.06.2022) v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je
a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,Novelizácie

Novelizácie

ww.slov-lex.sk/ezbierky-fe/static/new_icons/tooltip-compare.svg" \* MERGEFORMATINET Porovna?
verzie

Porovna? verzie

ic/new_icons/tooltip-before-copy.svg" \* MERGEFORMATINET Vytvori? odkaz

Odkaz bol skopírovaný do schránky

y.svg" \* MERGEFORMATINET Kopírova?

b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu,

alebo
e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

12. Podľa § 47 Zák. č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

13. Podľa § 192 ods. 1 písm. d) a ods. 5 Zák. č. 73/1998 Z.z. (1) Policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v
štátnej službe. (5) O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno

rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení
policajtovi aj doručiť.

14. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz

o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej
stráže. Správnu žalobu správny súd v zmysle ustálenej judikatúry a po posúdení jej obsahu posúdil ako
správnu žalobu vo veciach správneho trestania (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023, bod 34.).

15. V posudzovanom prípade bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.
d) Zák. č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého sa policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri
služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Zo
zákonnej úpravy vyplýva, že tento dôvod predstavuje obligatórny dôvod pre prepustenie policajta zo
služobného pomeru (neuplatní sa správna úvaha orgánu verejnej správy).

16. Podkladom pre personálny rozkaz bolo služobné hodnotenie žalobcu schválené dňa 20.01.2022 so
záverom, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Proti služobnému
hodnoteniu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím generálneho riaditeľa Zboruväzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-02135/14-2022-3 zo dňa 01.04.2022, ktorého prieskumu
zákonnosti sa žalobca domáhal v správnom súdnom konaní vedenom pôvodne na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 5S/112/2022, po postúpení veci na tunajšom správnom súde pod sp.

zn. 1S/38/2024. Správna žaloba žalobcu týkajúca sa služobného hodnotenia bola zamietnutá ako
nedôvodná. Proti rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej sa v čase rozhodovania v tejto veci
koná.

17. Správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie tohto správneho súdneho konania do skončenia

konania o kasačnej sťažnosti vo veci služobného hodnotenia, pretože niet zákonného dôvodu na
prerušenie konania. Súdny prieskum služobného hodnotenia bol právoplatne skončený rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2024 (právoplatného dňa 23.10.2024). Nemožno vylúčiť, že výsledkom
kasačného konania môže byť aj zrušenie predmetného rozsudku, avšak, pokiaľ sa tak nestane, vec je
právoplatne skončená a súvislosť týchto konaní sama o sebe nenapĺňa žiadny zo zákonných dôvodov
pre prerušenie konania podľa § 100 SSP. Dôvodom na prerušenie konania nebola ani skutočnosť, že

žalovaný súhlasil s návrhom žalobcu na prerušenie konania. Správny súd nevyužil fakultatívnu možnosť
prerušiť toto konanie, pretože v zmysle zákona (§ 100 ods. 2 písm. b/ SSP) môže prerušiť konanie, ak
to zhodne navrhnú všetci účastníci konania, najviac však na tri mesiace, pričom žalobcovou snahou
nie je prerušiť konanie na takýto krátky čas, ale do rozhodnutia kasačného súdu, rozhodnutie ktoré
však rozumne nemožno v tejto lehote očakávať, a to vzhľadom na skutočnosť, že vo veci podanej

kasačnej sťažnosti prebiehajú ešte procesné úkony na tunajšom súde pred samotným predložením
veci kasačnému súdu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prejednávaná správna žaloba bola podaná
06.07.2022, t.j. je potrebné v konaní postupovať tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní.

18. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe vyslovil nesúhlas so služobným hodnotením (ktoré považuje

za nesprávne), správny súd uvádza, že túto námietku, ako aj akékoľvek ďalšie námietky týkajúce sa
služobného hodnotenia žalobca mal (a aj uplatnil) v odvolacom konaní voči služobnému hodnoteniu
a v správnej žalobe, ktorou sa domáhal prieskumu služobného hodnotenia. Predmetom tohto správneho
súdneho konania je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o potvrdení personálneho
rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, v ktorom správny súd už nemôže meritórne

preskúmavať zákonnosť služobného hodnotenia, hoci záver služobného hodnotenia bol (zákonným)
podkladom pre personálny rozkaz. Správny súd si uvedomuje súvislosť oboch konaní, keď záver
služobného hodnotenia - nespôsobilosť žalobcu vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,
predstavovalsamotnýzákonnýdôvodprejehoprepustenie,avšakideodvesamostatnékonania,pričom
konanie vo veci prieskumu zákonnosti rozhodnutia vo veci služobného hodnotenia bolo právoplatne

skončené zamietnutím správnej žaloby ako nedôvodnej. Vychádzajúc z uvedeného sa správny súd
v tomto správnom súdnom konaní mohol obmedziť výlučne na dôvody (ne)zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (a personálneho rozkazu) namietané v tejto správnej žalobe, resp. na dôvody, na ktoré
môže prihliadať aj ex offo (z úradnej moci), keďže ide o žalobu patriacu v zmysle rozhodovacej praxe
kasačného súdu do oblasti správneho trestania.

19. Správny súd v zhode so žalovaným konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné
podmienky pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru: bol naplnený zákonný dôvod prepustenia
podľa § 192 ods. 1 písm. d) Zák. č. 73/1998 Z.z. (právoplatné služobné hodnotenie so záverom
o nespôsobilosti žalobcu vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe), (ii) v danej veci nedošlo

k uplynutiu lehoty na prepustenie podľa § 192 ods. 5 SSP, (iii) bol spracovaný písomný návrh na
prepustenie.

20. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas so služobným hodnotením, ktorého záver bol podkladom
pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Iné dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,

ani personálneho rozkazu, neuviedol a takéto dôvody nezistil ani správny súd s poukazom na rozsah
§ 195 SSP. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade
snázormižalobcu,nepreukazujeichnezákonnosť.Žalobcavovzťahukdôvodom,prektorénesúhlasíso
služobnýmhodnotením,odkázalnasprávnužalobupodanúvovecipreskúmaniazákonnostirozhodnutia
vo veci služobného hodnotenia. Ako už správny súd uviedol, v tomto správnom súdnom konaní nemôže

preskúmavať rozhodnutie vo veci služobného hodnotenia, preto sa správny súd nevenoval argumentácii
žalobcu o nesprávnosti služobného hodnotenia. Navyše správny súd uvádza, že odkaz na obsah
správnej žaloby podanej v inej právnej veci nepredstavuje žalobný dôvod tak ako ho má na mysli ust.
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP, takýto odkaz nepredstavuje žalobnú námietku umožňujúcu súdny prieskumv tomto konaní napadnutého rozhodnutia. K ďalším námietkam žalobcu uvedeným prvýkrát až v jeho
replikekvyjadreniužalovanéhosprávnysúduvádza,ženaichzákladenemoholvykonaťsúdnyprieskum
napadnutého rozhodnutia žalovaného a personálneho rozkazu, keďže žalobca ich uplatnil po uplynutí

lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu
žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. V
zmysle koncentračnej zásady je v konaní o všeobecnej správnej žalobe uvádzanie žalobných dôvodov
(námietok) časovo obmedzené uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už
nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené

námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe,
prípadne na pojednávaní vo veci pred správnym súdom. Uvedené platí aj pri správnej žalobe vo veciach
správneho trestania (ustanovenia § 134 ods. 1 SSP spolu s § 183 a § 194 ods. 2 SSP), pričom nad rámec
uplatnených žalobných bodov správny súd preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy len
vrozsahupodľa§195SSP.Preúplnosťvšaksprávnysúduvádza,ženámietkyžalobcuvreplikesatýkali
samotného služobného hodnotenia, ktoré síce bolo podkladom pre rozhodnutie o prepustení žalobcu zo

služobného pomeru (služobné hodnotenie priamo založilo dôvod pre prepustenie žalobcu podľa § 192
ods. 1 písm. d/ Zák. č. 73/1998 Z.z.), avšak služobné hodnotenie nie je predmetom súdneho prieskumu
zákonnosti v tomto konaní.

21. Správny súd taktiež poukazuje na skutočnosť (ktorú uviedol už aj v rozsudku č.k. 1S/38/2024-103),

že je úlohou orgánu verejnej správy posúdiť jednotlivé kritériá hodnotiacej časti služobného hodnotenia
a prijať záver tohto hodnotenia, pričom uvedené posúdenie je predmetom správneho uváženia.
Správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie orgánu verejnej
správy v otázke záveru služobného hodnotenia, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu
verejnej správy, ktorá mu neprináleží. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe

zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Správny súd neposudzuje účelnosť a
vhodnosť takéhoto rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní služobného hodnotenia dospel k záveru,
že „hodnotiaci“ orgán aplikujúc správnu úvahu interpretoval pojem služobnej disciplíny a spoľahlivosti
v intenciách Zák. č. 73/1998 Z.z., pričom u žalobcu konštatoval (po vyhodnotení kritérií § 27 ods. 2

cit. zákona) sebapresadzujúce sa správanie, problematické spracovávanie vzťahu k autoritám alebo
oficiálne stanoveným spôsobom správania a nerešpektovanie platných noriem a pokynov, čo nedáva
u žalobcu záruku riadneho výkonu štátnej služby (§ 14 ods. 3 písm. c/ cit. zákona), teda má za následok
jeho nespôsobilosť naďalej vykonávať funkciu referenta režimu úseku režimovej činnosti oddelenia
výkonu trestu aj akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

22. Pretože nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a personálneho rozkazu ako prvostupňového
rozhodnutia žalobca videl výlučne v nesprávnosti služobného hodnotenia, ktoré správny súd v tomto
konaní nepreskúmava, pričom správny súd vychádzal zo skutočnosti, že súdny prieskum rozhodnutia vo
veci služobného hodnotenia bol právoplatne ukončený zamietnutím žaloby, správny súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia žalovaného a personálneho rozkazu, vrátane konania, ktoré im predchádzalo,
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a personálny rozkaz nie sú zaťažené vadou
nezákonnosti, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania

nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd
nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože tento si nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, ani správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému
v zmysle § 168 SSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm.
a/ SSP).