Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200558
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: SLOBYT, spol. s r.o., so sídlom Miestneho
priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, IČO: 47 338 865, právne zastúpený: Mgr. Michaela Uj Hahnová,
advokátka, so sídlom Hrabovská 92/9, 911 05 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného 101879169/2021 zo dňa 06. októbra 2021, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/222/2021-129 zo dňa

22. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane, Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie

november 2017. Daňová kontrola bola začatá 22.02.2018, v deň uvedený v oznámení o vykonaní
daňovej kontroly. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100337776/2019 zo dňa
25.01.2019. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou a následným vyrubovacím konaním
správca dane vydal rozhodnutie č. 102024810/2019 zo dňa 26.08.2019, ktorým daňovému subjektu určil
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 13.800,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2017.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

žalovaný rozhodnutím č. 100308585/2020 zo dňa 30.01.2020, zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil
mu vec na ďalšie konanie.
3. V novom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 100582727/2021 zo dňa 13.04.2021, ktorým
podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume
13.800 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, nepriznal nadmerný
odpočet v sume 11.317,33 Eur a vyrubil daň v sume 2482,67 Eur.

4. Rozhodnutie správcu dane napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou
napadnutým rozhodnutím č. 101879169/2021 zo dňa 06.10.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane
potvrdil.5. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane relevantne spochybnil vzťah na
kontrolovanom stupni obchodu, teda medzi priamym dodávateľom Media Net Europe s.r.o. a žalobcom,
pričom bola spochybnená reálna existencia deklarovaných zdaniteľných plnení. Podľa žalovaného

predloženie faktúr nebolo postačujúcim dôkazom na preukázanie nároku na odpočítanie dane, pričom
plnenia uvedené na faktúrach sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované. Uskutočnenie zdaniteľných
plnení deklarovaných na faktúrach od dodávateľa nepreukázal žalobca a nepotvrdil ich ani dodávateľ.
V konaní pred správcom dane vznikli dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní sporných
služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Media Net Europe s.r.o., ktoré správca dane jasne,

zrozumiteľne a logicky formuloval, vyjadril, odôvodnil a oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol dôkazné
bremeno späť na tento subjekt.
6. K návrhu na opätovné vypočutie svedkyne Veroniky Šavyovej (Juhásovej), žalovaný vysvetlil, že
žalobca neuviedol, ktoré skutočnosti potrebuje doplniť opätovnou výpoveďou tejto svedkyne.
7. Za nedôvodný považoval žalovaný návrh, aby odvolací orgán doplnil podľa § 74 ods. 3 daňového
poriadku dokazovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vykonal dôkazy z informačného

systému finančnej správy, že dodávateľ Media Net Europe s.r.o. uviedol obchodné prípady v kontrolných
výkazoch, DPH na výstupe uviedol v daňovom priznaní a DPH na výstupe vysporiadal so štátnym
rozpočtom, aby dopočul konateľa spoločnosti ku skutočnostiam potrebným na doplnenie daňového
konania tak, ako sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým zrušil prvé
rozhodnutie správcu dane a dopočul na pojednávaní Veroniku Šavyovú ku skutočnostiam potrebným

na doplnenie daňového konania. Vystavenie faktúr dodávateľom Media Net Europe s.r.o., ich uvedenie
v kontrolných výkazoch, povinných evidenciách pre DPH, ako aj uvedenie v daňovom priznaní
dodávateľa Media Net Europe s.r.o. za príslušné zdaňovacie obdobie, ako to vyplývalo z príloh
odpovede zo dňa 30.05.2018 na dožiadanie, nezakladalo právo na odpočítanie dane u žalobcu,
pretože plneniam deklarovaným na faktúrach chýbal materiálny podklad. Správca dane preukázateľne

spochybnil uskutočnenie plnení uvedených na faktúrach od dodávateľa Media Net Europe s.r.o. a
žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil tým, že by predložil presvedčivé dôkazy, ktoré by
preukazovali deklarované plnenia. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) bol v priebehu daňovej
kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania riadne oboznámený so zisteniami správcu dane, mal
možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane a predložiť správcovi dane dôkazy, ktoré by odstránili

pochybnosti o plneniach uvedených na deklarovaných faktúrach od dodávateľa Media Net Europe s.r.o.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej žiadal, aby správny súd zrušil

nezákonné rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
9. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu v konaní pred správnymi
orgánmi oboch stupňov dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
10. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol

porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo
jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne
odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá
možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia

chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda
aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné
všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
11. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle § 27 ods. 1 daňového poriadku
v súvislosti s oboznamovaním výsledkov vyrubovacieho konania, správny súd uviedol, že procesné

nedostatky možno brať do úvahy a na základe toho zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
len pri naplnení podmienok vyjadrených znením ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa
ktorého možno zrušiť rozhodnutie správneho orgánu, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej. V danej veci sa uskutočnilo pojednávanie za účelom oboznámenia

daňového subjektu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní dňa 31.03.2021,
kde bol žalobcovi vytvorený priestor na prezentovanie jeho námietok, pričom tento predniesol rozsiahlu
argumentáciu, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania. Dňa 14.04.2021 vydal správca dane
rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca odvolanie prezentujúc vecné námietky. Následne v zmysleprincípu úplnej apelácie (§ 74 ods. 2 daňového poriadku) bol žalovaný oprávnený preskúmať odvolaním
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu z hľadiska namietaných materiálnych či procesných pochybení.
Neposkytnutie lehoty podľa § 27 ods. 1 daňového poriadku podľa názoru správneho súdu preto nemohlo

mať vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorého námietkami sa z hľadiska predmetu konania správne
orgány v plnej miere zaoberali; procesné pochybenie by malo relevanciu len v prípade naplnenia
definície podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, čo v danom prípade zistené nebolo (nešlo o „podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy“, ktoré by sa dotklo práv žalobcu).
12. K námietke žalobcu, že nebol vykonaný výsluch svedkyne Šavyovej a že bolo nerešpektované

zrušujúce rozhodnutie Finančného riaditeľstva zo dňa 30.01.2020, správny súd argumentoval, že
svedkyňa bola vo veci opakovane vypočutá, naposledy v rámci vyrubovacieho konania dňa 05.06.2019,
kde bol prítomný aj vtedajší zástupca žalobcu. Podľa správneho súdu žalobca nešpecifikoval konkrétne
okolnosti znamenajúce potrebu ďalšieho vypočutia svedkyne. Jednoduchá námietka nerešpektovania
právneho názoru správneho orgánu druhého stupňa bez konkrétneho vysvetlenia, v čom konkrétne
správca dane pochybil (zároveň za situácie, že druhé rozhodnutie správcu dane odvolací správny orgán

potvrdil) nebolo spôsobilým predmetom prieskumu zo strany správneho súdu. Ak žalobca poukázal
na to, že po zrušujúcom rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR zo dňa 30.01.2020 sa mal správca
dane vysporiadať s otázkou vykonštruovanosti obchodno-dodávateľského vzťahu, k tomu správny
súd uviedol, že dôvodom postupu odvolacieho orgánu pri označenom rozhodnutí bola zmätočnosť
odôvodneniaprvostupňovéhorozhodnutiaspočívajúcavnejasnostidôvoduznamenajúcehonepriznanie

práva na odpočítanie dane. Rozpornosť, ktorú vyčítal odvolací orgán správcovi dane, bola odstránená
ďalším rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu potvrdeným žalovaným, ktoré je predmetom
prieskumu v aktuálnom správnom súdnom konaní. Za daných okolností je námietka skúmania, či
bol obchodný reťazec vykonštruovaný alebo nie, bezpredmetná, keďže správne orgány ustálili dôvod
nepriznania nároku na odpočítanie dane na nepreukázaní reálnosti zdaniteľného plnenia deklarovaného

faktúrou vystavenou spoločnosťou Media Net Europe, s.r.o.
13. K namietanej potrebe vypočuť konateľku žalobcu správny súd zopakoval, že zo žaloby nevyplývajú
konkrétne dôvody, ktoré by mali viesť k vykonaniu tohto dôkazu, resp. nadväznosť nevykonania daného
dôkazu na konkrétny nedostatok, ktorý by žalobca finančným orgánom vyčítal.
14. Správny súd sa vyjadril k námietke žalobcu, že správca dane poukázal na to, že nedošlo k

zdieľaniu stránok spoločnosti Media Net Europe, s.r.o. cez Facebook a Google AdWords, pričom
uvedené nebolo predmetom zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou Media Net Europe, s.r.o.
Z obsahu označenej zmluvy uzavretej dňa 27.10.2017 vyplýva vymedzenie jej predmetu okrem iného
ako „1x reklamný banner o veľkosti 728x312“ s pokrytím na webových stránkach www.spravy-media.sk,
www.lifestyle-media.sk, www.zabava-media.sk. Správny súd súhlasil so žalobcom, že právny vzťah

medzi žalobcom a jeho dodávateľom bol odlišný od ostatných vzťahov, ktoré popisoval správca dane v
prvostupňovomrozhodnutí.Tietoprávnevzťahyaichreálnosťvšakmalapodstatnývplyvprehodnotenie
dôveryhodnosti výpovede svedkyne Šavyovej ohľadom obsahu primárneho vzťahu medzi žalobcom
a jeho dodávateľom. Svedkyňa poukazovala na spôsob vytvárania bannerov, ich umiestňovanie na
označených webových stránkach a napokon na zdieľanie stránok prostredníctvom subdodávateľa

(EU motor company s.r.o., neskôr PURimex s.r.o.), ktorý uvedené zabezpečil cez služby Facebook
a Google AdWords, čo sa ukázalo ako nezodpovedajúce realite. Webové stránky boli nečitateľné,
ich obsah bol neoprávnene preberaný z iného webu a zdieľanie cez Facebook a Google AdWords
bolo popreté vyjadreniami spoločností Facebook a Google. Svedkyňa pritom vyslovene uvádzala, že
garancia návštevnosti stránok www.spravy-media.sk, www.lifestyle-media.sk, www.zabava-media.sk

bola zabezpečovaná spomínaným subdodávateľom a „väčšina návštev pochádzala zo zdieľania na
Googli a Facebooku“.
15.Zanedôvodnúpovažovalsprávnysúdnámietkužalobcu,ženapadnutérozhodnutierozporneuvádza
rôzne dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie dane - že nebolo preukázané právo na odpočítanie
dane podľa zákona o DPH a zároveň, že tu došlo k podvodnému konaniu. Podľa názoru žalobcu bolo

napadnutérozhodnutiepostavenénadvochrôznychprávnychdôvodoch,čoboloužvytýkanéodvolacím
orgánom v skoršej fáze konania. Uvedená argumentácia bola podľa správneho súdu neopodstatnená. Z
rozhodnutia je totiž zrejmé, že tu bola spochybnená reálna dodávka služby, ktorú mala dodať spoločnosť
Media Net Europe, s.r.o. v zdaňovacom období november 2017 za reklamné bannery, ako to vyplýva
z faktúr č. 170093, 170074, 170117, 170118, 170127 a 170128. V prvostupňovom rozhodnutí správca

dane uviedol, že tu „nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení“, s čím sa žalovaný stotožnil a poukázal
na dôkazné bremeno žalobcu v tejto otázke. Nie je pravdou, že by správne orgány v danej veci
formulovali svoje právne závery dvojako a navyše odporujúcim si spôsobom (spochybnenie reálnosti
plnenia a zároveň prezentovanie názoru o daňovom podvode).16. Správny súd dodal, že úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov
na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení,
či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou

uvedenou na faktúre je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj ďalších listinných dôkazov, napr. dokladov o zaplatení alebo dodacích listov, nie je
predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale
je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok

na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak
materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné
listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie.
Faktúrajerelevantnýmdokladom,lenakjenepochybné,ževnejuvedenéúdajeodrážajúreálneplnenie.
To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona
o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie

dane z tohto dokladu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf 26/2014).
17. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že daňovým subjektom predložené písomnosti
naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať
za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami môže dôvodne spochybniť, že
zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane

má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a doplneným dokazovaním odstrániť
vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt
na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom
má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.
18. Podľa správneho súdu bola neopodstatnená argumentácia žalobcu vo vzťahu k potrebe vykonania

dokazovania listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že dodávateľ Media Net Europe s.r.o. uviedol obchodné
prípady v kontrolných výkazoch, listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že dodávateľ Media Net Europe
s.r.o. uviedol DPH na výstupe vo svojom daňovom priznaní a listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že
dodávateľ Media Net Europe s.r.o. má vysporiadanú DPH na výstupe so štátnym rozpočtom. Samotné
doklady majúce charakter formálnej podmienky pre odpočítanie dane môžu byť základom pre vyhovenie

požiadavke žalobcu len za splnenia aj materiálnej podmienky odpočítania dane - reálnej existencie
plnenia, ktoré bolo spochybnené na základe rozsiahleho dokazovania. Toto dokazovanie a jeho výsledky
boli následne argumentačne podrobne vysvetlené v prvostupňovom i odvolacom rozhodnutí. Skutkový
základ pochybností daňových orgánov o reálnosti obchodov deklarovaných predloženými faktúrami
považoval správny súd za dostatočne jasný, pričom dôkazy na preukázanie opaku žalobca v správnom

konaní neprodukoval.
19. Napokon v odôvodnení rozsudku správny súd konštatoval, že namietaná rozpornosť postupu
finančnýchorgánovsoznením§69ods.5zákonaoDPHnebolavdanejvecizistená.Záveryžalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa majú svoj základ v nepreukázaní reálnosti plnenia, zatiaľ čo
označené ustanovenie zákona ukladá povinnosť subjektu zaplatiť daň v prípade, ak ju uvedie vo faktúre.

Uvedené ustanovenie nijako nepopiera oprávnenie správnych orgánov preskúmať opodstatnenosť
uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 49 a nasl. zákona o DPH.

III. Kasačná sťažnosť

20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že správny súd rozhodol na základe
nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok
správneho súdu zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101879169/2021 zo
dňa 06.10.2021 a súčasne zrušuje aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100582727/2021 zo dňa

13.04.2021 a vec vracia orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie.
21. Sťažovateľ uviedol, že správnou žalobou sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí z dôvodov
uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) SSP, správny súd sa však žiadnym spôsobom
nevysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou uvedenou v správnej žalobe a s dôkazmi, ktoré
sú v daňovom spise a preukazujú reálne dodanie reklamných služieb.

22. Správny súd sa podľa sťažovateľa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dvoma skutkovými závermi
a dvojakým právnym posúdením žalovaného a správcu dane v ich rozhodnutiach. To svedčí o
nedostatočne zistenom skutkovom stave veci žalovaným a správcom dane, a preto návrhy žalobcu na
vykonanie dôkazov, najmä vypočutie konateľa žalobcu a svedka Veroniky Šavyovej bolo opodstatnenéna odstránenie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a odstránenia dvojitého právneho
posúdenia v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou. Správny súd sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal so skutočnosťou, že v daňovom spise sa nachádzajú dôkazy predložené žalobcom a aj

svedkom Veronikou Šavyovou, ktoré preukazujú reálne dodanie reklamných služieb a tento materiálny
základ je v rozpore s nepriznaním práva na odpočítanie DPH na vstupe za zdaňovacie obdobie.

IV. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

23. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 07.11.2023. Napadnutý rozsudok
považoval za vecne správny. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
24. Žalovaný pripomenul, že skutkový stav, jeho vyhodnotenie a aplikáciu príslušných právnych
predpisov v predmetnom prípade uviedol vo svojom rozhodnutí č. 101879169/2021 zo dňa 06.10.2021
a následne vo svojom vyjadrení k žalobe, v ktorých sa vyjadril aj k časti námietok, ktoré sú uvedené
v kasačnej sťažnosti. Dodal, že správny súd vo svojom rozsudku hodnotil všetky zistené skutočnosti,

ktoré posudzoval v ich vzájomných súvislostiach, pričom sa podrobne vyjadril aj ku skutočnostiam, ktoré
žalobca namieta vo svojej kasačnej sťažnosti. Skutočnosť, že sa súd nestotožnil s právnym názorom
žalobcu neznamená, že vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd v predmetnej veci rozhodol v súlade
s platnými právnymi predpismi a to na základe preukázaného skutkového stavu.

V. Relevantná právna úprava

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
28. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
29. Podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.
30. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj

využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
33. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

35. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná
odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú
výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom
zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1.

VI. Právne názory kasačného súdu

36. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v

medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.
2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

37. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
38. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
30S/222/2021-129 zo dňa 22. mája 2023, ktorým tento podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101879169/2021 zo dňa 06.10.2021, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie správcu dane č. 100582727/2021 zo dňa 13.04.2021. Správca dane určil daňovému
subjektu (sťažovateľovi) rozdiel v sume 13.800 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 11.317,33 Eur a vyrubil daň v sume 2482,67 Eur.
39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok v tej súvislosti

zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností
daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a

vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.
40. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobca si v kontrolovanom
zdaňovacom období november 2017 uplatnil právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr od daňového

subjektu Media Net Europe, s.r.o. Predmetom dodania mali byť reklamné bannery za mesiac november
2017. Ku každej faktúre bola priložená zmluva o dielo, v zmysle ktorej predmetom zmluvy boli reklamný
banner, pokrytie na stránkach www.spravy-media.sk, www.lifestyle-media.sk, www.zabava-media.sk,
vyhotoveniereklamnýchbannerov,spoluprácavoblastigrafickýchnávrhov,poradenskáčinnosťvoblasti
internetovej reklamy. Dátum podpísania zmlúv bol 27.10.2017, znenie zmlúv bolo totožné, menil sa len

rozmer bannera a cena. Súčasťou faktúr boli prílohy, ktoré uvádzali, koľkokrát sa daný banner zobrazil
(počet impresií) na stránkach v danom mesiaci a koľkokrát došlo k prekliku (došlo k presmerovaniu na
stránku inzerenta).41. Správca dane pri návšteve stránky www.spravy-media.sk, www.lifestyle-media.sk, www.zabava-
media.sk zistil, že všetky stránky majú rovnaký obsah, články po otvorení boli nečitateľné a nebol pri nich
uvedený žiaden autor článku či odkaz na zdroj. Spoločnosť Websupport s.r.o., ohľadom domén spravy-

media.sk, lifestyle-media.sk, zabava-media.sk uviedla, že do obsahu alebo presmerovania domén
nikdy nezasahovala a ani inak nepracovala s uvedenými doménami a domény boli spoločnosťou
zaregistrované na základe objednávok klientom, a to spoločnosťou Media Net Europe, s.r.o. Následne
preveril správca dane daňový subjekt Media Net Europe s.r.o. a zistil, že u tohto subjektu bola vykonaná
daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 a pri miestnom zisťovaní bolo zistené,

že sídlo spoločnosti je len virtuálne, na adrese podľa obchodného registra sa síce nachádza označenie
spoločnosti na poštovej schránke aj na dverách administratívnej budovy, ale zo spoločnosti sa tam
málokto zdržiava.
42. Konateľka spoločnosti Media Net Europe s.r.o. Veronika Šavyová (predtým Juhásová), správcovi
dane uviedla, že hlavnou činnosťou spoločnosti Media Net Europe s.r.o. je propagácia, predaj
reklamného priestoru na stránkach spoločnosti Media Net Europe s.r.o. V rámci spolupráce so

sťažovateľom jednala a obchod uzatvorila s jeho konateľkou Mgr. Martinou Slovíkovou. Konateľka
sťažovateľa poskytla podklady na vzhľad bannerov a odsúhlasila ich vzhľad. Dodanie banneru nebolo
realizované subdodávateľsky, vytvárala ho osobne pani Veronika Šavyová vo Photoshope, staršia verzia
č. 7, avšak dôkaz o tom nepredložila. Veronika Šavyová potvrdila, že vystavila pre sťažovateľa faktúry
za obdobie november 2017 a z vystavených faktúr priznala a odviedla daň. Svedkyňa tiež uviedla, že

subdodávateľ na zdieľanie stránok spoločnosť EU motor company, s.r.o. (od 17.11.2017 zmena názvu
na PURimex, s.r.o.) zdieľal na základe zmluvy odplatne jej stránku na Facebooku a Google AdWords,
aby pritiahla na ich stránku ľudí. Svedkyňa uviedla, že systém na počítanie návštevnosti a vytváranie
tých grafov jej robila buď spoločnosť TRYNET, alebo spoločnosť Aureus Consulting s.r.o., podrobne si
to nepamätala.

43. Zo spisu daňového subjektu PURimex s.r.o. správca dane zistil, že u ktorého boli vykonané
daňové kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a december 2017. Bývalá konateľka
uvedenej spoločnosti Ing. Monika Taligová uviedla, že za spoločnosť vykonával činnosť jej manžel K.
T., spoločnosť začala reálne vykonávať činnosť v októbri 2017. Svedkyňa k činnosti spoločnosti ešte
uviedla, že ju vykonávala z auta prostredníctvom telefónu a elektronickej komunikácie a vytlačenie

písomností týkajúcich sa obchodnej činnosti riešila prostredníctvom svojich známych, resp. spoločností,
ktoré sa zaoberajú takouto činnosťou.
44. Svedok K. T. uviedol, že od septembra 2017 bol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti EU
motor company s.r.o. v obchodných veciach. Spoločnosť sa venovala propagačnej reklamnej činnosti a
čiastočne aj dodávateľskej činnosti v stavebníctve, nemala zamestnaných zamestnancov a nevlastnila

žiaden majetok. K. T. potvrdil spoluprácu so spoločnosťou Media Net Europe s.r.o. a uviedol, že
spolupracovaliodoktóbra2017.Uviedol,žepredloženéfaktúry,predmetomktorýchbolireklamnéslužby,
vystavil a podpísal. Súčasťou faktúr boli preberacie protokoly a výpisy kampane. Dodal, že cena bola
za klik, podľa počtu zobrazení bola určená cena celkom. K. T. zabezpečil pre spoločnosť Media Net
Europe s.r.o., resp. pre ich klientov, aby sa v článkoch zobrazovali ich reklamy na stránkach Facebook

a Google AdWords.
45. Na overenie tvrdenia, že spoločnosť PURimex s.r.o. fakturovala spoločnosti Media Net Europe
s.r.o. reklamné kampane v sieti Google AdWords a Facebook, požiadal správca dane o informácie, či
spoločnosť Google Ireland a Facebook poskytli reklamné služby a či vystavili pre spoločnosť PURimex
s.r.o. faktúry za poskytnutie týchto reklamných služieb prostredníctvom svojich reklamných nástrojov.

Z odpovede írskeho správcu dane spoločnosti Google Ireland vyplýva, že požadovaný subjekt nemá
žiadne informácie o spoločnosti PURimex s.r.o., nemá k dispozícii žiadne faktúry ani zmluvy. Z odpovede
spoločnosti Facebook vyplýva, že rovnako ani tejto nebola spoločnosť PURimex s.r.o. známa.
46. Svedok K. T. tiež uviedol, že internetovú stránku spoločnosti Media Net Europe s.r.o. vyhotovila
spoločnosť TRYNET s.r.o., aj spravy-media.sk, lifestyle-media.sk a zabava-media.sk. Správca dane

preto nahliadol do spisu daňového subjektu POMAS EU s.r.o., pričom zistil údaje o spoločnosti TRYNET
s.r.o. a oboznámil sa s výsluchom svedka X.. S. U.. Svedok uviedol, že služby pre spoločnosť Media Net
Europe s.r.o. boli realizované v priebehu mesiaca máj 2017 a po dodaní služieb bola spolupráca s Media
Net Europe s.r.o. ukončená. Jednalo sa o optimalizáciu programátorského kódu webových stránok. V
priebehu mesiaca máj 2017 bola práca vykonaná aj odovzdaná a ďalej spoločnosť TRYNET s.r.o. na

stránke nepracovala.
47. Správcom dane bolo tiež zistené, že články uverejňované na stránkach zabava-media.sk, spravy-
media.skalifestyle-media.skbolitotožnésčlánkamiuverejnenýminainformačnomportáliwebnoviny.sk.
Správca dane zistil, že správca domény webnoviny.sk spoločnosť iSITA s.r.o. neposkytla spravodajstvospoločnostiam Media Net Europe s.r.o., PURimex, TRYNET s.r.o. Spoločnosť iSITA s.r.o. uviedla, že
stránky zabava-media.sk, spravy-media.sk a lifestyle-media.sk obsahujúce správy totožné s obsahom
webnoviny.sk boli prevzaté bez ich súhlasu.

48. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodanékonkrétnymplatiteľomDPH.Úlohousprávcudanepriposudzovaníopodstatnenostiuplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou

zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal, alebo akým
spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný
tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia
je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry
nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj
preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie

dane v zmysle zákona o DPH.
49. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),

aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre.
50. Kasačný súd konštatuje, že správca dane vykonal podrobné preverovanie jednotlivých subjektov

dodávateľského reťazca obchodných partnerov súvisiacich s predmetným obchodovaním žalobcom
formou dožiadaní zaslaných miestne príslušným správcom dane vykonávaných miestnych zisťovaní
kontrolórmi vykonávajúcimi daňové kontroly a taktiež zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií. U jednotlivých spoločností zapojených do predmetného reťazca boli vykonané adekvátne
preverovania, ktorými sa nepodarilo preukázať poskytnutie fakturovanej služby. Zo zistení daňových

orgánov možno zhrnúť, že reklamné bannery boli umiestnené na stránkach zabava-media.sk, spravy-
media.sk a lifestyle-media.sk s neurčitou návštevnosťou, zverejnené články boli bez autora či
odkazu na zdroj a po otvorení boli nečitateľné. Kasačný súd považoval závery daňových orgánov
potvrdené v rozsudku správneho súdu za vecne správne. Konštatoval, že nedošlo k uskutočneniu
zdaniteľných plnení sťažovateľovi spoločnosťou Media Net Europe s.r.o. tak, ako je deklarované na

dodávateľských faktúrach, pričom spoločnosť PURimex s.r.o, ktorá mala zabezpečovať návštevnosť
stránok (prekliknutie na stránku sťažovateľa) pre dodávateľa sťažovateľa Media Net Europe s.r.o.
prostredníctvom reklamných nástrojov Google AdWords a Facebook, tieto reálne v posudzovanom
zdaňovacom období nevykonala. Bolo tiež preukázané, že nedošlo k zdieľaniu stránok spoločnosti
Media Net Europe s.r.o. cez Google AdWords a Facebook, nebola preukázaná návštevnosť na

stránkach, na ktorých sa mali zobrazovať predmetné bannery. Z tohto dôvodu nebolo preukázané ani
zobrazenie reklamy v určenom počte podľa zmlúv, preberacích protokolov pripojených k predmetným
faktúram medzi sťažovateľom a ním tvrdeným dodávateľom. Z uvedeného dôvodu tvrdenia na
posudzovaných daňových a účtovných dokladoch sťažovateľa nemohli daňové orgány akceptovať a o
ich hodnovernosti sťažovateľ nepresvedčil ani súd.

51. V posudzovanom prípade zo skutočností, ktoré uviedol správca dane v protokole k daňovej kontrole
ako i z dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, je zrejmé, že sťažovateľ hodnoverne
nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovaných obchodov (opodstatnenosť daňového nákladu, resp.
výdavku odôvodňujúceho odpočítanie dane). Správca dane (daňový orgán) nemá povinnosť uviesť,
aké dôkazy má daňový subjekt predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy existujú.

Malo by byť v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný
preukázaťreálneuskutočneniedodaniatovarualeboslužbyatoztohodôvodu,žejezaťaženýdôkaznou
povinnosťou, ktorú mu ukladá § 24 ods. 1 daňového poriadku.
52. Dôveryhodnosť každej obchodnej a účtovnej operácie sa odvíja od jej ekonomického zmyslu,
ktorý daňový subjekt sleduje. Tento ekonomický dôvod či podnikateľský zámer by mal byť z dokladov

zrejmý, resp. ľahko vysvetliteľný. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí
vedieť preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo a že tento obchod použije na účely
svojho podnikania ako platiteľ. Racionálne zmýšľajúci podnikateľ nepochybne vie, prečo daný tovar
(službu) nakúpil a ako ho hodlá za pomoci svojich podnikateľských kapacít použiť na svoje podnikanie.Ekonomický dôvod (kauzu) transakcie, u ktorej správca dane zistí dôvodné pochybnosti o jej reálnom
uskutočnení, nestačí v rámci daňovej kontroly doložiť daňovými a účtovnými dokladmi. Je potrebné
vysvetliť, akú podnikateľskú príležitosť daňový subjekt sledoval, keďže podnikaním nie je vytváranie

viac či menej hodnoverných daňových a účtovných dokladov, ale sústavná činnosť uskutočňovaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dlhu dosiahnutie
zisku (§ 2 Obchodného zákonníka). Skutkové zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že skutočným
obsahom deklarovaných obchodných transakcií bolo profitovanie na odpočítaní dane z pridanej hodnoty,
nakoľko žiaden iný prínos pre žalobcu z predmetných nákupov nebol v konaní zdokumentovaný ani

špecifikovaný.
53. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.).
Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom

uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom
odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na

odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“
54. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí
daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane
došlo. Isteže môže nastať situácia, kedy z rôznych dôvodov dodávatelia alebo subdodávatelia
nevedia preukázať dodanie tovaru alebo služby a tým vznik daňovej povinnosti, ktorá následne u

kontrolovaného daňového subjektu podmieňuje právo na odpočítanie dane. Môže nastať situácia,
že dodávatelia alebo subdodávatelia kontrolovaného daňového subjektu sú nekontaktní alebo inak
porušili právne predpisy týkajúce sa DPH (napr. nepodali daňové priznanie). Už samotné zistenie
skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov nevedia preukázať pôvod tovaru alebo
služby, spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov

a deklarovaných v jeho daňovom priznaní. V takom prípade je povinnosťou kontrolovaného daňového
subjektupredložiťdaňovémuorgánudostatokdôkazov,ktorépotvrdianímtvrdené(reálne)uskutočnenie
obchodu (zdaniteľného plnenia).
55. Podnikateľ má okrem bežných daňových dokladov a účtovných dokladov byť schopný preukázať
aj inými dôkazmi, že k obchodu došlo deklarovaným spôsobom a v tvrdenom rozsahu. Podnikateľ

pri svojej činnosti má dbať na to, aby reálnosť obchodu vedel preukázať aj po ukončení obchodu v
budúcnosti, napr. pred daňovými orgánmi. Pokiaľ uzatvára reálny a korektný obchod, nepochybne na
jeho zabezpečenie vykonáva aj potrebnú hmatateľnú aktivitu. Potom celkom isto spomínanými dôkazmi
do budúcna disponuje. Kasačný súd uvádza, že činnosť podnikateľa konajúceho s očakávanou (bežnou)
obchodníckou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je hodnota obchodu relatívne vysoká (nie

bagateľná), čo bolo deklarované aj v posudzovaných dodávkach, v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo
aspoň nejakej) komunikácie medzi zmluvnými stranami, bude zaznamenaná (archivovaná) a zanechá
jasnúhmatateľnústopubuďvpodobeelektronickejalebopísomnejkomunikáciealebovpodoberôznych
relevantných podkladov o procese obstarania, ďalšieho spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom
predmete jednotlivých dodávok.

56. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o forme (grafické spracovanie) rozsahu
(rozsah zdieľaných dokumentov) a iných vlastnostiach služby alebo o oboznámení sa s požiadavkami
obchodných partnerov pred a počas realizácie obchodu alebo o koordinácii jednotlivých úkonov medzi
sťažovateľom, jeho dodávateľom a tiež medzi dodávateľom sťažovateľa a jeho dodávateľmi. Uvedený
výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov len minimálny a predpokladá sa, že podnikateľ pri

svojej bežnej činnosti disponuje množstvom aj iných dôkazov, ktoré získal v priebehu realizovania
svojich obchodov. Takéto dôkazy obozretný podnikateľ uchováva po celú dobu, kedy by mohli byť jeho
obchodné transakcie preverované, pretože je povinnosťou daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného
obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať
materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve aj znalosť problematiky

a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je
pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny, elektronickú komunikáciu, fotodokumentáciu)
o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou
opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu štátu nebude daňový výdavok uznaný.57. V súdenej veci sťažovateľ nebol schopný preukázať reálnosť svojich obchodov, z ktorých si odpočítal
DPH. Sťažovateľ nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti o reálnosti dodávky Media Net
Europe s.r.o.. Bolo dôvodne spochybnené uskutočnenie zdaniteľných plnení touto spoločnosťou tak, ako

jedeklarovanénadodávateľskýchfaktúrach,keďžezabezpečenienávštevnostistránokprostredníctvom
reklamných nástrojov Google AdWords a Facebook, ktoré mali súhlasiť s návštevnosťou stránok a
ktoré mala zabezpečiť spoločnosť PURimex s.r.o. sa neuskutočnili. Hodnou zreteľ v tejto súvislosti je
i skutočnosť, že impresie (zobrazenie reklamy) a následné prekliky naviazané na návštevnosť stránok
podľa jednotlivých príloh predstavovali v počte 500 000 až 1 600 000 krát. O online aktivite v takom

veľkom rozsahu však daňovým orgánom neboli predložené žiadne dôkazy.
58. Pokiaľ ide o dôkazy o uskutočnenom obchodoch, tými by prirodzene nedisponoval len žalobca, ale
museli by ich mať k dispozícii aj jeho dodávatelia a subdodávatelia a boli by ich daňovým orgánom
predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že subdodávatelia reálne so žalobcom v čase
rozhodnom pre posúdenie veci so žalobcom obchodovali, a teda by s rôznymi čiastkovými problémami
zodpovedajúcimi predmetnej problematike boli ako zúčastnené zmluvné strany konfrontované, pričom

to predovšetkým platí aj o priamom dodávateľovi žalobcu. Niet pochýb o tom, že osoby oprávnené konať
za uvedené subjekty by v prípade reálneho dodania jednotlivých služieb boli dostatočne informovaní
o obsahu jednotlivých zodpovedajúcich činnostiach vzťahujúcich sa na plnenie zmluvy a disponovali
dôkazmi o oprávnenosti fakturovať dodanú službu, pričom nie je dôvod pochybovať, že by takéto dôkazy
správcovi dane i predložili.

59. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vytýkal správnemu súdu, že sa nevysporiadal s tvrdením o
nedostatočne zistenom skutkovom stave, najmä za opodstatnený považoval jeho návrh na vypočutie
konateľa sťažovateľa a svedkyne Veroniky Šavyovej.
60. K tejto kasačnej námietke kasačný súd poukazuje na vyššie uvedenú podrobnú argumentáciu, z
ktorej vyplýva neopodstatnenosť tvrdenia, že sťažovateľom navrhované výpovede by mohli preukzať

reálne dodanie reklamných služieb sťažovateľovi v posudzovanom zdaňovacom období. Je potrebné
zdôrazniť, že podstatným pre posúdenie vzniku daňovej povinnosti na strane sťažovateľom tvrdeného
dodávateľa (Media Net Europe s.r.o.) a z tejto skutočnosti pre sťažovateľa odvodeného práva na
odpočítanie dane, nebola existencia uzavretých zmlúv o dielo, faktúr a preberacích protokolov alebo
odvedenie dane z faktúr vystavených sťažovateľovi, ale to, či sa zmluvy naplnili materiálnym obsahom v

podobe dodania služieb sťažovateľovi osobu uvedenou na faktúrach. Reálnosť uskutočnenia obchodu
ako titulu pre výpočet daňovej povinnosti resp. práv na odpočítanie dane z plnenia je určená tým, či
zo strany v zmluve uvedeného dodávateľa došlo k plneniu adekvátnemu dodávateľskej faktúre. Počas
daňovej kontroly bolo povinnosťou daňového subjektu (sťažovateľa) hodnoverným spôsobom preukázať
nie existenciu zmluvy, faktúry alebo iných listín, ale jeho povinnosťou bolo v súhrne preukázať reálne

uskutočnenie obchodu, z ktorého sťažovateľovi vznikla povinnosť úhrady (nákladu na vstupe) a právo
na odpočítanie dane.
61. Jednou zo zásad administratívneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny
orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia.
Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je v

rámci konania vo veci objasňovania správnych deliktov ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov
ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu
meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy,
treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa
zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny

orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu
voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej
úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia.
62. Kasačný súd poukazuje na to, že ohľadom uskutočnenia zdaniteľného plnenia je právne relevantným

dôkaz konvenujúci a nepriečiaci sa ostatným vo veci vykonaným dôkazom, pričom dôkazy potvrdzujúce
tvrdenia daňového subjektu musia zodpovedať kontext celého obchodu, dodávateľsko-odberateľského
vzťahu, nie len jeho časti. Akceptovať tvrdenia daňového subjektu možno len také, ktoré zodpovedajú
ním predloženým písomnostiam. V prípade neunesenia dôkazného bremena daňovým subjektom,
nemožno za preukázané považovať jeho tvrdenia, čo zároveň vylučuje prenesenie dôkaznej povinnosti

na daňové orgány.
63. S akcentom na zistený skutkový stav a jeho právne hodnotenie je možné zhrnúť, že sťažovateľ
neprodukovaldôkazy,ktorébyvyvrátilizisteniedaňovýchorgánovoneexistenciimateriálnehonaplnenia
tvrdeného dodania sťažovateľovi spoločnosti Media Net Europe s.r.o. uvedeného na dodávateľskýchfaktúrach. Dodávateľovi sťažovateľa (hoci daň uhradil) nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.
2 zákona o DPH. Preto sťažovateľ nemal právo uplatniť si odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

64. Kasačný súd dodáva, že vo vzťahu k všeobecným námietkam uvedených v kasačnej sťažnosti
poukazuje na povinnosť sťažovateľa ustanovenú na § 440 ods. 2 SSP. Kasačný súd nie je povinný
domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným
spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať
argumenty alebo dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti.

Zároveň, pokiaľ účastník tvrdí, že došlo v konaní pred orgánom verejnej správy k procesným
pochybeniam, je povinný uvedené tvrdenie dať do logického súvisu s potenciálnym následkom -
nezákonnosťou rozhodnutia právneho orgánu. Bolo by preto podľa názoru kasačného súdu nad rámec
potrebného odôvodnenia zaoberať sa podrobnejšie námietkami sťažovateľa a rozsah uvedený vyššie
považoval za dostatočný.
65. Kasačný súd záverom konštatuje, že podľa jeho názoru sa správny súd posudzovanou vecou

zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové
aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažoval
sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietol.

66. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a
žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.
67. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.