Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205473
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2517205473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.,
časť D. XXX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Karásekom, so sídlom Považská Bystrica,
Stred 60/55, proti žalovaným: 1. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova 19,
IČO: 00 151 700, 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. B. XXXX, 3. H. F., nar. XX.XX.XXXX, G. B. XXX,
žalovaní 2 a 3 právne zastúpení: JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Sládkovičova
1, IČO: 50 231 456, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. PN-14C/83/2017-508 zo dňa 13.6.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. v časti, ktorou súd zamietol žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy p o t v r d z u j e .

II. Napadnutý rozsudok vo výroku I. v časti, ktorou súd zamietol žalobu o náhradu za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaanárokunanáhradunákladovzaznaleckýposudokrušíavecmuvzrušenom
rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. o trovách konania
rozhodol tak, že žalovaní 1 až 3 majú nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 420 ods. 1 a
§ 444 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 a 2, § 5
ods. 1 a 2, § 7 ods. 6, § 8 ods. 4, § 10 ods. 4 a 8 a § 9 ods. 7 a 8 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a

občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 19.12.2014 došlo k dopravnej nehode a to tak, že
žalovaný 2 ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, červenej farby, ev. č. F.,
ktoré z dôvodu nesprávnej techniky jazdy zišlo ľavou časťou vozidla z vozovky na ľavú nespevnenú časť
k stredovým vozidlám mimo vozovky, kde vozidlo stratilo stabilitu a následne v šmyku prešlo na pravú

stranu mimo vozovku do lesného porastu, kde sa prevrátilo cez strechu, pričom v dôsledku dopravnej
nehody utrpeli spolujazdci vo vozidle zranenia. Žalobkyňa utrpela viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali
odôvodnenú dobu liečenia a práceneschopnosti od 19.12.2014 do 12.01.2016. V súvislosti s dopravnou
nehodou utrpela škodu, ktorú si uplatnila voči žalovanej 1, s ktorou mala držiteľka motorovéhovozidla uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia zo dňa 19.12.2014, vypracovaného posudzujúcim traumatológom E. E. bolo ohodnotené
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne pre položku 108a – poranenie medzistavcovej platničky
pri súčasnej zlomenine stavca – paraparéza na 100 bodov. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne zo dňa 19.12.2014, vypracovaného posudzujúcim
chirurgom E. H. bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia pre položku 5 – viaceré exkoriácie

a tržné rany hlavy vo frontoparut. prechode vľavo s hematómom v počte 10 bodov, pre položku 54
– dilaterácia ľavej ušnice v počte 15 bodov, pre položku 104 – podvrtnutie hrudnej chrbtice v počte
25 bodov, pre položku 223 – otras mozgu overený neurológom ľahkého stupňa v počte 130 bodov,
spolu za uvedené diagnózy vo výške 80 bodov. Znalec MUDr. Marián Pamula na účely trestného
konania bodovo ohodnotil zranenia žalobkyne spolu vo výške 450 bodov. Znalec MUDr. Slavomír
Kovalčík bodovo ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne spolu vo výške 960 bodov,

keď dvojnásobne zvýšil bodové ohodnotenie oboch diagnóz uvedených v znaleckom posudku, a to
s poukazom na § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Žalobkyni bola doposiaľ titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia vyplatená zo strany žalovanej 1 suma 9 456 eur (551 bodov x 17,16 eura).
Žalobkyňa v tomto konaní žiada doplatiť 519 bodov, pri hodnote jedného bodu 17,16 eura, a teda
sumu 8 906,04 eura, ako rozdiel medzi poskytnutým plnením titulom sťaženia spoločenského uplatnenia

a počtom bodov stanoveným znaleckým posudkom MUDr. Slavomíra Kovalčíka. Zároveň žiada nahradiť
náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku a tiež náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000
eur, ktorú odôvodňuje zásahom do jej osobnostných práv v súvislosti s liečbou poskytovanou v Nemecku
po dopravnej nehode. Z trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/56/2017 z 8. júna 2017
súd zistil, že žalovaný 2 ako vodič osobného motorového vozidla bol právoplatne uznaný za vinného zo

spáchaniatrestnéhočinuublíženianazdravípodľa§157odsek1,odsek2písmenoa)Trestnéhozákona
s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, keď inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa zákona, a to tak, že dňa 19.12.2014 v čase asi o 23:35 hodine na diaľnici D1 km 70,170 smer
Žilina, kataster obce I. J., ako vodič osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia, červenej farby,

ev. č. F., jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu z dôvodu nesprávnej techniky jazdy spočívajúcej v tom, že
zišiel ľavou časťou vozidla z vozovky na ľavú nespevnenú časť k stredovým zvodidlám mimo vozovky,
kde vozidlo stratilo stabilitu a následne v šmyku prešlo na pravú stranu mimo vozovku do lesného
porastu, kde sa prevrátilo cez strechu, pričom v dôsledku dopravnej nehody utrpeli spolujazdci vo vozidle
zranenia. Žalobkyňa utrpela pomliaždenie tkanív hlavy a tváre s odreninami a drobnými rankami na

tvári, dilaceráciu s tržne zmliaždenou ranou ľavej ušnice, posun 6. krčného stavca smerom dopredu so
zlomeninou výbežku 6. krčného stavca a zúžením miechového kanála na 9 mm, kompresívnu nestabilnú
zlomeniu 7. krčného stavca a pomliaždenie pľúc menšieho rozsahu v zadnej časti, ktoré zranenia si
vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia a práceneschopnosti od 19.12.2014 do 12.01.2016. Z osvedčenia
o evidencii vozidla (technického preukazu) vyplýva, že vlastníčkou osobného motorového vozidla zn.

Škoda Octavia s EČ: F., červenej farby, je žalovaná 3.

4. Ďalej súd prvej inštancie zistil z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia E. C. E. vyplýva ohodnotenie diagnózy žalobkyne uvedenej v časti I prílohy č. 1 k zákonu
č. 437/2004 Z. z. pod položkou 108a – poranenie medzistavcovej platničky pri súčasnej zlomenine

stavca – paraparéza v počte 100 bodov. Z posudku zároveň vyplýva začiatok liečenia 19.12.2014, z toho
v ústavnej zdravotnej starostlivosti od 19.12.2014 a dátum ukončenia liečenia 23.12.2014. Z lekárskeho
posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia E. E. H. vyplýva ohodnotenie diagnóz
žalobkyne uvedených v časti I prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. pod položkou 5 – viaceré exkoriácie
a tržné rany hlavy vo frontoparut. prechode vľavo s hematómom v počte 10 bodov, pod položkou 54 –

dilaterácia ľavej ušnice v počte 15 bodov, pod položkou 104 – podvrtnutie hrudnej chrbtice v počte 25
bodov, pod položkou 223 - otras mozgu overený neurológom ľahkého stupňa v počte 130 bodov. Spolu
hodnotenie za uvedené diagnózy 80 bodov. Z posudku zároveň vyplýva začiatok liečenia 19.12.2014,
z toho v ústavnej zdravotnej starostlivosti od 19.12.2014 a dátum ukončenia liečenia 23.12.2014. Zo
znaleckého posudku č. 002/15 vypracovaného znalcom MUDr. Mariánom Pamulom na účely trestného

konania vyplýva bodové ohodnotenie zranení žalobkyne spolu vo výške 450 bodov, a to nasledovne:
položka č. 223a – otras mozgu 30 bodov, položka č. 2 – rany a odreniny na hlave a tvári 10 bodov,
položka č. 54 – rana ušnice 10 bodov, položka č. 107b – nestabilná zlomeninakrčného stavca 175 bodov,
položka č. 106a – zlomenina tŕňového výbežku 25 bodov, položka č. 105d – podvrtnutie krčnej chrbtices posunom stavca 100 bodov, položka č. 78 – pomliaždenie pľúc 100 bodov. Zo znaleckého posudku
č. 118/2017 vypracovaného znalcom MUDr. Slavomírom Kovalčíkom vyplýva bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne spolu vo výške 960 bodov, a to nasledovne: položka č.

304d – obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia
450 bodov, zvýšené o 450 bodov (v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), spolu 900 bodov
a položka č. 432a – plošné jazvy do rozsahu 30 cm2 30 bodov, zvýšené o 30 bodov (v zmysle § 10 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z. z.), spolu 60 bodov. Celkovo za obe diagnózy 960 bodov. Dvojnásobné zvýšenie
bodového ohodnotenia oboch uvedených diagnóz v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. znalec

odôvodnil vekom žalobkyne (plne aktívny vek) a obmedzením v spoločenskom, rodinnom, pracovnom
i športovom živote a tiež lokalitami jaziev (krk vpredu a ušnica), ich viditeľnosťou a nepekným vzhľadom.
Zoznámeniaopoukázanínáhradyškodyzodňa26.04.2016vyplýva,žežalovaná1poukázalažalobkyni
náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 403 eur, a teda vo výške 140 bodov. Z
oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 13.09.2017 vyplýva, že žalovaná 1 poukázala žalobkyni
náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 053 eur, a teda vo výške 411 bodov.

Z prílohy k znaleckému posudku 118/2017 a z platobného príkazu K. L. zo dňa 07.08.2017 vyplýva,
že žalobkyňa uhradila znalcovi MUDr. Slavomírovi Kovalčíkovi za vypracovanie znaleckého posudku
sumu 199,20 eura. Z odpovede žalovanej 1 na žiadosť k poistnej udalosti zo dňa 11.10.2017 vyplýva,
že žalobkyni bolo prehodnotené bodové hodnotenie a bolo jej priznané bodové hodnotenie vo výške
500 bodov a bol jej žalovanou 1 vyplatený rozdiel bodového hodnotenia vo výške 390 bodov. Spolu

teda žalobkyni na základe predloženej zdravotnej dokumentácie poukázala náhradu škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 551 bodov, a teda 9 456 eur.

5. Zo záveru znaleckého posudku č. 03/2021 súdom prvej inštancie ustanoveného znalca MUDr.
Igora Vargu vyplynulo, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa

položky 304d je v rozmedzí 325 – 520 bodov. V položke 304d je sadzba bodového hodnotenia za
SSU ustanovená rozpätím bodov a podľa § 10 /Zásady na hodnotenia SSU/ sa má bodové hodnotenie
robiť podľa odseku 5, čiže v tomto prípade v rozpätí bodov 325 – 520. Z toho jednoznačne vyplýva,
že bodové hodnotenie podľa § 10 ods. 4 je v tomto prípade nenáležité a nesprávne. Pokiaľ mal lekár
posudzujúci SSU názor, že treba odškodniť pacientku vyšším počtom bodov, tak treba využiť hornú

hranicurozpätiabodov325–520,amalpoložku304dohodnotiťpočtombodovnahornejhranicirozpätia
bodov – t. j. maximálne 520 bodov. Ďalej uviedol, že v položke 432a je sadzba bodového hodnotenia
SSU jednoznačne určená počtom bodov 30. U poškodenej bola táto sadzba zvýšená o 100 % podľa
§ 10 ods. 4 zákona. V tomto prípade použitie § 10 ods. 4 zákona je možné, nakoľko položka nie je
stanovená rozpätím bodov, ale jednou konkrétnou hodnotou. Napriek tomu je navýšenie o 100 % v

tomtoprípadesporné.Zvýšenienadvojnásobokbymalobyťzdôvodnenézávažnýmifaktami/mladývek,
exponované povolanie – modelka, herečka, hlásateľka, nemožnosť uplatnenia sa v pôvodnom povolaní,
alebo plánovanom budúcom povolaní, osobných záujmoch, športe/. Jazvy samotné u poškodenej nie
sú takýmto faktorom. Nespĺňajú podmienky, ktoré § 10 ods. 4 zákona obsahuje, a to obmedzenia alebo
straty možnosti poškodenej uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom utrpela

poškodenie na zdraví. K otázke, či je možné u žalobkyne súčasne hodnotiť sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa položky 256 a podľa položky 304d, znalec poukázal na § 10 ods. 8 a § 9 ods. 8
zákona a uviedol, že z nich jednoznačne vyplýva, že pri bodovom hodnotení daného SSU má byť
iba položka 304d samostatne. Pripočítanie položky 256 je v tomto prípade nenáležité a nesprávne.
Poznamenal, že už samotný obsah položky 256 vylučuje v našom prípade túto položku použiť, lebo sa v

nej stanovuje, že sa jedná o ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho
nálezu /napr. fantómové bolesti po amputáciách/. V danom prípade má poškodená jednoznačne
určené objektívne príznaky /bolesti krčnej chrbtice, tŕpnutie a bolesti prstov ruky/, ktoré pochádzajú
zdopravnéhoúrazusnáslednýmizraneniamianáslednéhooperačnéhoriešeniastavcovkrčnejchrbtice.
V doplnení znaleckého posudku č. 16/2022 súdom ustanovený znalec MUDr. Igor Varga uviedol, že

pri vypracovaní znaleckého posudku č. 03/ 021 zo dňa 05.02.2021 sa zameral na správnosť výpočtu
bodového hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia, nie na samotný počet bodov. Uviedol, že
vychádzal zo záveru znaleckého posudku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne,
ktorý vypracoval znalec MUDr. Slavomír Kovalčík. Zároveň uviedol, že ak by chcel uviesť presný
počet bodov, tak by musel žalobkyňou osobne vyšetriť. Zopakoval závery svojho znaleckého posudku

č. 3/2021 a opakovane uviedol, že vyjadrovať sa k presnému bodovému hodnoteniu pre sťaženie
spoločenského uplatnenia, v posudku vypracovanom predošlým znalcom, bez vyšetrenia pacientky nie
je možné, ani správne. Záverom uviedol, že je možné spraviť opätovne nové komplexné ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, na základe osobného vyšetrenia pacientky ním akoznalcom, ale aktuálne, k „dnešnému dňu“ s novými aktuálnymi lekárskymi vyšetreniami neurológom a
fyziatrom. Upozornil, že súčasné bodové ohodnotenie SSU môže byť úplne bodovo iné, ako bolo pred
5 rokmi alebo rok po dopravnej nehode v roku2015.

6. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáhala nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia, pričom predložila dva lekárske posudky a dva znalecké posudky, ktoré
si vzájomne odporovali v bodovom ohodnotení. Žalobkyňa trvala na doplatení rozdielu medzi už
uhradenými bodmi žalovanou 1 a priznanými bodmi v znaleckom posudku MUDr. Kovalčíka a teda

na doplatení spolu 519 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 17,16 eura predstavuje sumu vo výške
8 906,04 eura. Žalovaná 1 s nárokom žalobkyne nesúhlasila a na základe jej návrhu súd nariadil vo
veci znalecké dokazovanie. Zo záveru znaleckého posudku č. 03/2021 súdom ustanoveného znalca
MUDr. Igora Vargu vyplynulo, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne
podľa položky 304d je stanovené v rozmedzí 325 – 520 bodov. V položke 304d je sadzba bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov a podľa § 10 /Zásady na

hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia/ sa má bodové hodnotenie robiť podľa odseku 5, čiže v
tomto prípade v rozpätí bodov 325 – 520. Súd sa plne stotožňuje s názorom znalca MUDr. Igora Vargu
vysloveným v znaleckom posudku, a teda, že pokiaľ mal lekár posudzujúci sťaženie spoločenského
uplatnenia názor, že treba odškodniť pacientku vyšším počtom bodov, bolo treba využiť hornú hranicu
rozpätia bodov 325 – 520, a mal položku 304d ohodnotiť počtom bodov na hornej hranici rozpätia

bodov – t. j. maximálne 520 bodov. Znalec ďalej uviedol, že v položke 432a je sadzba bodového
hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia jednoznačne určená počtom bodov 30. U žalobkyne
bola táto sadzba zvýšená o 100 % podľa § 10 ods. 4 zákona. Súd sa aj v tejto časti plne stotožnil
so závermi znaleckého posudku, že je možné pri tejto položke použiť § 10 ods. 4 zákona, keďže nie
je stanovená rozpätím bodov, ale jednou konkrétnou hodnotou. Zároveň je súd názoru, že v danom

prípade nebolo navýšenie na dvojnásobok dôvodné, a to z toho dôvodu, že jazvy nespĺňajú podmienky
v zmysle § 10 ods. 4 zákona na priznanie takéhoto navýšenia. Žalobkyňa v tomto smere nie je postihnutá
obmedzením alebo stratou možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom
utrpela poškodenie na zdraví. Pri žalovanej nešlo o žiadne exponované povolanie (modelka, herečka,
hlásateľka, nemožnosť uplatnenia sa v pôvodnom povolaní, alebo plánovanom budúcom povolaní,

osobných záujmoch, športe). Okrem toho, zo strany žalovanej 1 bolo po prehodnotení žalobkyni
priznaných aj ďalších 21 bodov za položku 432a, čo súd považuje za viac ako primerané, nakoľko
u žalobkyne zo žiadneho lekárskeho ani znaleckého posudku nevyplývalo, že by išlo o tzv. keloidné
jazvy, ktoré by mali byť ohodnotené dvojnásobným zvýšením. Súd u žalobkyne nevzhliadol žiadne také
obmedzenia ani stratu možnosti uplatniť sa, ktoré by odôvodňovali priznanie dvojnásobného zvýšenia

bodov. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj na s názorom súdom ustanoveného znalca MUDr. Igora Vargu
k otázke, či je možné u žalobkyne súčasne hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky
256 a podľa položky 304d, kedy znalec poukázal na § 10 ods. 8 a § 9 ods. 8 zákona a uviedol, že z nich
jednoznačne vyplýva, že pri bodovom hodnotení daného SSU má byť iba položka 304d samostatne.
Pripočítanie položky 256 je v tomto prípade nenáležité a nesprávne. Poznamenal, že už samotný obsah

položky 256 vylučuje v tomto prípade túto položku použiť, lebo sa v nej stanovuje, že sa jedná o
ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu /napr. fantómové
bolesti po amputáciách/. V danom prípade má žalobkyňa jednoznačne určené objektívne príznaky /
bolesti krčnej chrbtice, tŕpnutie a bolesti prstov ruky/, ktoré pochádzajú z dopravného úrazu s následnými
zraneniami a následného operačného riešenia stavcov krčnej chrbtice. V doplnení znaleckého posudku

č. 16/2022 súdom ustanovený znalec MUDr. Igor Varga uviedol, že pri vypracovaní znaleckého
posudku č. 03/021 zo dňa 05.02.2021 sa zameral na správnosť výpočtu bodového hodnotenia sťaženie
spoločenského uplatnenia, nie na samotný počet bodov. Uviedol, že vychádzal zo záveru znaleckého
posudku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne, ktorý vypracoval znalec MUDr.
Slavomír Kovalčík. Zároveň uviedol, že ak by chcel uviesť presný počet bodov, tak by musel žalobkyňou

osobne vyšetriť. Súd sa stotožnil aj so záverom znalca, že bez vyšetrenia žalobkyne nie je možné
a ani správne vyjadrovať sa k bodovému hodnoteniu pre sťaženie spoločenského uplatnenia. Podstatou
tohto znaleckého dokazovania však nebolo opakovane hodnotiť zdravotný stav žalobkyne, ale ozrejmiť
správnosť určenia výšky bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne a súd
sa so závermi znalca MUDr. Vargu v ním vypracovanom znaleckom posudku a tiež v jeho doplnení

plne stotožnil. A to aj z dôvodu, že znalec svoje závery jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil
a správnosť jeho znaleckých záverov nebola v konaní žiadnym z vykonaných dôkazov relevantne
spochybnená. Súd považuje doteraz vyplatené odškodnenie žalobkyni za dostatočné a primerané, aj
s ohľadom na prehodnotenie a navýšenie bodového hodnotenia žalobkyne zmluvným lekárom žalovanej1. Na základe uvedeného súd žalobu v časti nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia zamietol.

7. Vo vzťahu k žalobou uplatňovanému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa súd prvej inštancie
v prvom rade zaoberal otázkou premlčania, ktorú vzniesli žalovaní. V zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. (ktorý má charakter
lex generalis) je potrebné vykladať tak, že na premlčanie nároku na náhradu škody a na premlčanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo vzťahu k osobe, ktorá škodu

spôsobila, ako aj vo vzťahu k poisťovateľovi tejto osoby. Vo vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje
právna úprava premlčania vyplývajúca z § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá má charakter lex
generalis), podľa ktorej sa toto právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože
právo na náhradu nemajetkovej ujmy je právom majetkovej povahy. Na podporu uvedených tvrdení
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2012 sp. zn.
2Cdo/194/2011, publikovaný pod R 58/2014, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. novembra 2017 sp. zn. 8Cdo/24/2017. Zároveň v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. apríla 2024 sp. zn. 7Cdo/252/2021, publikovaného pod R 3/2022 „nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života zavinením dopravnej nehody je
nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a preto v takýchto
prípadoch je potrebné prihliadať na § 104 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri právach na

plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.“ Z vyššie uvedeného,
ako aj z už ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné uzavrieť, že
pri všetkých právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti
(k poistnej udalosti došlo dňa 19.12.2014), premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci za rok po
poistnej udalosti (a teda dňa 20.12.2015), žaloba bola podaná na súd dňa 18.12.2017, a teda bola

podaná včas, a nárok žalobkyne nemožno považovať za premlčaný. Vo vzťahu k namietanej pasívnej
vecnej legitimácii žalovanej 1 ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyne súd je toho
názoru, že u žalovanej 1 je pasívna vecná legitimácia daná. Nemajetkovú ujmu v peniazoch môže súd
priznať len v dvoch prípadoch a to, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca alebo, ak bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Nebolo sporné, že

protiprávnym konaním (pri dopravnej nehode) došlo k zásahu do zdravia a telesnej integrity žalobkyne.
Z pohľadu citovanej platnej právnej úpravy je však zrejmé, že tieto ujmy sú kryté inštitútom sťaženia
spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti
od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované ustanovenia zákona č. 437/2004
Z. z. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 1 teda upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom,

kultúrnom, súkromnom, manželskom ale napríklad aj v politickom či športovom živote. Pokrývajú teda
náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho rôznych
spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. Žalobkyňa sa však vo svojej
žalobe,akoajvďalšíchvyjadreniachdovolávalanáhradynemajetkovejujmysúvisiacejsozásahomdoje
súkromia,ktoréhosúčasťoujeajprávonapokojnýrodinnýživot.Právnapraxajudikatúrasícenevylučuje

žalobu o ochranu osobnosti, napríklad pri úmrtí blízkej osoby, ale je nutné zdôrazniť, že predmetom
ochrany tu nie je právo na život a zdravie zomrelého, ale právo pozostalých na rodinný život, o ktorý
boli usmrtením blízkej osoby pripravený. V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde a aj napriek
závažnosti uvedeného prípadu, prežitého odlúčenia žalobkyne od rodiny v čase jej rekonvalescencie
v Nemecku, nie sú podľa názoru súdu splnené podmienky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo v danom prípade nie je možné prísť k záveru, že
dopravnou nehodou, na základe ktorej prišlo k poškodeniu zdravia na strane žalobkyne a následnému
odlúčeniuodrodiny,bolotakouintenzitouzasiahnutédoosobnostnýchprávžalobkyneaužvôbecnie,že
by bola znížená jej dôstojnosť ako fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti ako základný zákonný
predpoklad na priznanie nemajetkovej ujmy. Zákon má v tomto smere v ustanovení § 13 ods. 2 na mysli

zjavne iné prípady týkajúce sa zníženia dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti, napríklad
nepravdivé údaje, tlačové správy, verejné vyhlásenia, ktoré v očiach verejnosti znižujú dôstojnosť
fyzickej osoby a jej vážnosť, ale samotné odlúčenie žalobkyne od rodiny nemožno subsumovať pod
uvedené ustanovenie, keď ani sama žalobkyňa v konaní nepreukázala do akej miery a čím by mala byť
znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. To, že bola odlúčená od rodiny a od svojich najbližších,

v danom prípade nemôže byť dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy, keď žalobkyňa pred samotnou
nehodou pracovala v zahraničí, žila samostatne odlúčená od rodiny, vzhľadom na vzdialenosť medzi
Slovenskou republikou a Nemeckom pravdepodobne k odlúčeniu dochádzalo opakovane vo väčšom
časovom rozsahu, z čoho vyplýva, že liečba a rekonvalescencia žalobkyne v Nemecku, nebola jedinýmobdobím, kedy by bola dlhodobo odlúčená od svojej rodiny. Intenzita takéhoto zásahu sa potom nejaví
ako odôvodňujúca priznanie nemajetkovej ujmy, keďže život v zahraničí, bol obvyklým spôsobom života
žalobkyne. Súd je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni, a na základe dôvodov, ktoré žalobkyňa uviedla. K obdobnému
záveru dospel napr. Krajský súd v Nitre rozsudok č. k. 8Co/276/2013-247 zo dňa 25.9.2014, uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13.8.2014, Krajský súd v Trnave rozsudok č. k.
24Co/280/2009-69 zo dňa 16.6.2010. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žalobu aj v časti
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Žalobkyňa zároveň žiadala náhradu nákladov vo výške

199,20 eura za vypracovanie súkromného znaleckého posudku MUDr. Slavomírom Kovalčíkom, keďže
však v konaní nebola úspešná, je povinná niesť tieto náklady sama. Doplatok poskytnutý žalovanou 1 na
základe tohto znaleckého posudku nebol predmetom tohto konania, nebol medzi stranami sporný, preto
nemožno žalobkyňu na účely súdneho konania považovať za úspešnú ani v časti doplatku. Súd žalobu
v časti nákladov vynaložených na vypracovanie znaleckého posudku taktiež zamietol. Záverom pre
úplnosť súd uvádza, že nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu a následne

aj žalovaných výsluchom žalobkyne zo zdravotných dôvodov žalobkyne (psychických). Keďže žalovaní
naďalej trvali na jej osobnom výsluchu, súd uložil žalovaným povinnosť položiť žalobkyni otázky, ktoré
mali byť predmetom výsluchu žalobkyne písomne. Vzhľadom k tomu, že žalovaní otázky písomne
nepoložili a trvali na osobnom výsluchu žalobkyne, nebol v danej veci vykonaný ani písomný výsluch
žalobkyne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným

v 1, 2, a 3 rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 %.

8. Voči tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

9. Odvolanie odôvodnila tým, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorými sa stotožnil so
znaleckým posudkom MUDr. Vargu. Žalobkyňa poukázala na zadané otázky znalcovi, pričom namieta,

že znalec ich nezodpovedal. Pokiaľ ide o položku č. 304d, znalec nielenže nezodpovedal zadanú
otázku, ale uviedol, že ak mal lekár posudzujúci sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSÚ“)
za to, že pacientku treba odškodniť vyšším počtom bodov, tak mal použiť hornú hranicu rozpätia
bodov. Z rozsudku však nevyplýva s kým konkrétnym bodovým hodnotím sa teda súd prvej inštancie
stotožnil a neporovnal bodové hodnotenie s posudkom MUDr. Kovalčíka. Ďalej sa súd prvej inštancie

nevysporiadal s tým, že z poskytnutého plnenia za položku č. 304d v počte bodov 500 žalovaný 1
dodatočne odpočítal 110 bodov do položky 256, čo je v rozpore s ust. § 581 ods. 1 OZ. Žalobkyňa
opakovane namietala postup znalca aj v tom, smere, že by použitie súčasne ust. § 10 ods. 4 a §
10 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. malo byť vylúčené. S týmito námietkami sa súd prvej inštancie
nevysporiadal, iba nekriticky prevzal závery znalca, ktoré však nemajú oporu v zákone. Pokiaľ ide

položku č. 432a, súd sa opätovne priklonil k záverom znalca MUDr. Vargu, že jazdy žalobkyne nespĺňajú
požiadavku navýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4, avšak nesplnenie týchto podmienok
nijako nekonkretizoval. Odvolateľka trvá na tom, že ako žena v produktívnom veku je jednoznačne
poškodená v uplatnení v živote a v obmedzení hľadania zamestnania. Poukázal na znalecký posudok
MUDr. Kovalčíka, ktorý ak jediný jazvy aj videl a medicínsky ich vyhodnotil, pričom zohľadnil vek,

osobnosť poškodenej a dopad poškodenia zdravia na jej život. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu
nemajetkovej ujmy, odvolateľka namieta závery súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že by v dôsledku
svojej práce a opakovaných pobytov v Nemecku, nemalo odlúčenie od rodiny spočívajúce v liečbe
a rekonvalescencii v zahraničí predstavovať zásah do jej práca na rodinný život. Žalobkyňa tvrdí, že
si neuplatňuje ujmu za to, že bola počas liečenia v zahraničí, ale preto, že bola v dôsledku nehody

nevládna, odkázaná na pomoc cudzích ľudí a v dôsledku toho, že sa nemohla liečiť na území SR,
nemohla jej túto pomoc, vrátane psychickej a morálnej podpory poskytnúť jej rodina. Nešlo o dobrovoľný
pobyt žalobkyne v zahraničí, išlo o zásah do jej osobnostných práv, ktorých súčasťou je aj právo na
súkromie, rodinný život, zdravie a telesnú integritu. Okrem toho, žalovaný 2 sa jej do dnešného dňa
písomne ani osobne neospravedlnil a nevyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo. Čo sa týka uplatnených

nákladov za znalecký posudok MUDr. Kovalčíka, odvolateľka namieta, že až po predložení tohto
posudku došlo k plneniu žalovanej 1, teda čiastočnému uznaniu jej nároku čo do dôvodu a výšky.
Odvolateľka namieta aj správnosť záverov súdu prvej inštancie pokiaľ ide náhradu trov konania. Nebolo
sporné, že protiprávnym konaním bolo zasiahnuté do zdravia a práv žalobkyne, pokiaľ teda úspechžalobkyne závisel od voľnej úvahy súdu, uvedené malo byť premietnuté aj do rozhodnutia o trovách
konania, keď žalobkyňa mala úspech čo do základu nároku.

10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1 a uviedol, že nesúhlasí s odvolaním. Súd prvej
inštancie v rozsudku jasne uviedol, že sa stotožňuje so znaleckým posudkom MUDr. Vargu, ktorý
poukázal na znalecký posudok MUDr. Kovalčíka, ktorý nepovažoval poškodenie chrbtice žalobkyne
za natoľko závažné, aby ho ohodnotil najvyšším počtom bodov z možného bodového rozpätia (520
bodov), ale ohodnotil ho počtom bodov 500. Žalobkyni za túto položku č. 304d aj bola vyplatená hodnota

500 bodov, je teda jasné že ide o hornú hranicu rozpätia bodov. Žalovaný 1 má za to, že ak MUDr.
Kovalčík považoval problémy žalobkyne za natoľko závažné, že jej priznal navýšenie na 2 násobok,
mal predovšetkým použiť maximálnu hranicu možného bodového rozpätia. Navýšenie položky 304d
na dvojnásobok nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Žalovaný 1 nesúhlasí ani s tým, že by
v rozpore so zákonom započítal počet bodov 110 z položky 304d do položky 256 a poukázal na to,
že žalobkyňa túto námietku pred súdom prvej inštancie nepredniesla. Má za to, že sa jedná o jeden

orgánový komplex a nemožno jeho poranenie hodnotiť dvoma položkami ako vyplýva aj z ust. § 9 ods. 8
zák.č.437/2004Z.z..Keďžediagnózabolažalobkynihodnotenáduplicitne,žalovaný1,ktorýužzadanú
položku uhradil žalobkyni 110 bodov, musel túto hodnotu odpočítať pri výplate náhrady za položku 304d.
Pokiaľ ide o navýšenie položky č. 432a, žalovaný 1 súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa nie je
vdôsledkujazievpostihnutáobmedzenímalebostratoumožnostiuplatniťsavživotealebovspoločnosti,

nevykonávala žiadne exponované povolanie (napr. modelka atď.). V časti nároku, kde sa žalobkyňa
domáhala náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyňa svoj nárok nepreukázala. Žalobkyňa vôbec neuviedla,
ako často sa kontaktovala so svojou rodinou pred nehodou, preto odlúčenie od rodiny, ktoré v dôsledku
jej zamestnania v zahraničí bolo bežným, nemohlo dosiahnuť intenzitu zásahu do jej osobnostných práv.
Náhrada nemajetkovej ujmy sa nedovíja ani od jej fyzického stavu, ktorý je predmetom odškodnenia

v rámci bolestného a SSÚ. Nie je pravdou ani to, že by žalovaný 2 nevyjadril ľútosť nad dopravnou
nehodou, ktorú zavinil, čo jednoznačne vyplynulo z jeho výsluchu, ktorý bol veľmi emočný, navyše
žalobkyni sa po nehode ospravedlnila aj manželka žalovaného 2 a zaujímala sa o jej zdravotný stav.
Pokiaľ ide náklady za znalecký posudok vo výške 199,20 eur, žalovaný 1 doplatok uhradil ešte pred
podaním žaloby, teda ani nebol predmetom sporu. V časti navýšenia žalobkyňa úspešná nebola, teda

jej nevznikol ani dôvod na náhradu týchto nákladov. Právny názor žalobkyne týkajúci sa náhrady trov
konania považuje žalovaný 1 za absurdný a nemajúci oporu v súdnej praxi. Skutočnosť, že žalobkyni
bolo na základe posudku MUDr. Kovalčíka čiastočne vyplatené plnenie, neznamená jej úspech v konaní,
keď uvedené ani nebolo predmetom konania. Zamietnutím žaloby mali plný úspech vo veci žalovaní 1
až 3. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne a navrhuje ho potvrdiť.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že

odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech len čiastočne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie čo do výroku I. v časti, ktorou súd zamietol žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle § 387 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti výroku I., ktorou súd zamietol žalobu

o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nároku na náhradu nákladov za znalecký posudok
bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP) a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom nedôvodnosti nároku žalobkyne na zvýšenie bodového
hodnotenia SSÚ, nákladov za znalecký posudok a náhradu nemajetkovej ujmy.13. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (ods. 1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. (ods. 2)

15. Odvolateľka vo vzťahu k jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy namietala závery súdu prvej
inštancie spočívajúce v tom, že by v dôsledku svojej práce a opakovaných pobytov v Nemecku, nemalo
odlúčenie od rodiny spočívajúce v liečbe a rekonvalescencii v zahraničí predstavovať zásah do jej práca
na rodinný život. Žalobkyňa tvrdí, že si neuplatňuje ujmu za to, že bola počas liečenia v zahraničí, ale

preto, že bola v dôsledku nehody nevládna, odkázaná na pomoc cudzích ľudí a v dôsledku toho, že sa
nemohla liečiť na území SR, nemohla jej túto pomoc, vrátane psychickej a morálnej podpory poskytnúť
jejrodina.Nešloodobrovoľnýpobytžalobkynevzahraničí,išloozásahdojejosobnostnýchpráv,ktorých
súčasťou je aj právo na súkromie, rodinný život, zdravie a telesnú integritu. Odvolací súd po preskúmaní
obsahu spisu ako aj napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvej inštancie v bode 63. zhrnul, že dopravnou nehodou, na základe ktorej prišlo k poškodeniu
zdravia na strane žalobkyne a následnému odlúčeniu od rodiny, bolo takou intenzitou zasiahnuté do
osobnostných práv žalobkyne a už vôbec nie, že by bola znížená jej dôstojnosť ako fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti ako základný zákonný predpoklad na priznanie nemajetkovej ujmy.
To, že bola odlúčená od rodiny a od svojich najbližších, v danom prípade nemôže byť dôvodom

na priznanie nemajetkovej ujmy, keď žalobkyňa pred samotnou nehodou pracovala v zahraničí, žila
samostatne odlúčená od rodiny, vzhľadom na vzdialenosť medzi Slovenskou republikou a Nemeckom
pravdepodobne k odlúčeniu dochádzalo opakovane vo väčšom časovom rozsahu, z čoho vyplýva, že
liečba a rekonvalescencia žalobkyne v Nemecku, nebola jediným obdobím, kedy by bola dlhodobo
odlúčená od svojej rodiny. Intenzita takéhoto zásahu sa potom nejaví ako odôvodňujúca priznanie

nemajetkovej ujmy, keďže život v zahraničí, bol obvyklým spôsobom života žalobkyne.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi inštitútmi náhrady
nemajetkovej ujmy, bolestným a sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné dôsledne rozlišovať.
V súdnej praxi v obdobných prípadoch najčastejšie dochádza k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy

pozostalým, ktorí následkom dopravenej nehody (alebo inej udalosti spôsobujúcej poškodenie zdravia)
prišli o blízku osobu. V uvedených prípadoch je zreteľné, že náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým
predstavuje finančné odškodnenie alebo kompenzáciu zásahu do súkromného a rodinného života
pozostalých spôsobeného stratou blízkej osoby. V prípade žalobkyne však ide priamo o osobu, ktorá
utrpela poškodenie zdravia. Je nepochybné, že aj samotnému poškodenému môže vzniknúť popri

nároku na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, aj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo 65/2013). Inštitúty bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia slúžia na odškodnenie subjektu, ktorý utrpel škodu na zdraví a sú náhradou tzv. nemateriálnej
ujmy - majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a
prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o náhradu

poskytovanú za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti
poškodeného uplatniť sa v ďalšom spoločenskom živote, t. j. náhrada za dôsledky poškodenia zdravia
v pracovnom, kultúrnom, súkromnom ale napríklad aj športovom živote, teda náhradu všestranných
obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh,
ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. Naproti uvedenému, náhrada nemajetkovej ujmy

odškodňuje zásah do osobnostných práv poškodeného subjektu, v podobe zmiernenia následkov
zásahu do súkromného a rodinného života.

17. Odvolateľka namietala, že si neuplatňuje ujmu za to, že bola počas liečenia v zahraničí, ale preto,
že bola v dôsledku nehody nevládna, odkázaná na pomoc cudzích ľudí a v dôsledku toho, že sa

nemohla liečiť na území SR, nemohla jej túto pomoc, vrátane psychickej a morálnej podpory poskytnúť
jej rodina. Nemajetková ujma na strane žalobkyne teda mala predstavovať stratu psychickej a morálnej
podpory jej rodiny v dôsledku jej odlúčenia od nich, keďže sa musela liečiť na území Nemecka.
Odkázala na špecifikáciu nemajetkovej ujmy zo dňa 27.03.2023 (pozn. odvolacieho súdu – odvolateľkamala na mysli zrejme podanie zo dňa 04.05.2023 - Špecifikácia uplatneného nároku žalobkyne na
náhradu nemajetkovej ujmy – č. l. 450 – 451). Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v ňom uviedla,
že má hlásený trvalý pobyt v obci D., ktorý zdieľa so svojou najbližšou rodinou – rodičmi a sestrou.

Z pohľadu odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že žalobkyňa má hlásený trvalý pobyt na území
SR v obydlí, kde žijú aj jej rodičia a sestra neznamená, že tam spoločne žijú a majú blízky vzťah.
Žalobkyňa dlhodobo pracovala na území Nemecka a nijako nešpecifikovala, ako často sa navštevovali
s rodinou pred nehodou, ako často sa zdržiavala na území SR, resp. ako často ju navštevovala rodina
v Nemecku, resp. či rodina bola schopná a ochotná sa o ňu starať v čase liečenia po nehode (v odvolaní

žalobkyňa uviedla len to, že rodina by sa o ňu postarala „v rámci ich možností a schopností“.). Osobitne
odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa nekonkretizovala akým spôsob rodinné vzťahy v dôsledku jej
liečby na území Nemecka utrpeli. Žalobkyňa v podaní na č.l. 450 uviedla, že ju rodina po celú dobu
liečenia navštívila len 1x, z finančných dôvodov, z dôvodu neznalosti nemeckého jazyka, pracovných
povinností a potreby postarať sa o jej t.č. maloletú sestru. Z pohľadu odvolacieho súdu je potrebné
odlišovať medzi tým, keď je poškodenej osobe zasiahnuté do osobnostnej sféry spôsobom obmedzenia

či straty rodinných väzieb v dôsledku následkov poškodenia zdravia (smrť, kóma, poškodenie zdravia
s následkami straty schopnosti komunikovať, atď.) a tým, keď k rozvoju rodinných vzťahov nedochádza
z iných dôvodov, prípadne z dôvodov na strane rodiny poškodeného. V danom prípade má odvolací súd
zato,žežalobkyňaajejrodinanebolanijakoobmedzenávkontaktearozvíjanírodinnýchväzieb,pretože
psychickú a morálnu podporu môže rodina poskytovať aj v prípade, ak poškodená a jej rodina spoločne

nežijú v jednej domácnosti, resp. ak sa poškodená z dôvodu jej liečenia a rekonvalescencie nemohla
zdržiavať so svojou rodinou v jednej domácnosti. Pokiaľ ide o to, že poškodená nemala od rodiny fyzickú
pomoc s čase obmedzenej pohyblivosti počas liečenia, toto sťaženie vykonávania fyzických úkonov
nemožno podradiť pod zásah do osobnostnej sféry poškodenej, ale pod inštitút sťaženia spoločenského
uplatnenia. Pokiaľ ide o odvolateľkou deklarovaný zásah do jej súkromia, tento nijako nekonkretizovala,

pričom odvolací súd dodáva, že pokiaľ by sa aj žalobkyňa liečila na území SR, jej strata súkromia by
v dôsledku hospitalizácie a liečenia bola rovnaká bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa liečila. Odvolací
súd preto závery súdu prvej inštancie v tom, že žalobkyňa nepreukázala, že by bolo zasiahnuté do
jej osobnostnej sféry v takej intenzite, že by bolo na mieste priznať je náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, považoval za správne.

18. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd vo výroku I. v časti, ktorou súd zamietol žalobu
o náhradu nemajetkovej ujmy, vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 CSP
potvrdil. (výrok I.)

19. Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

20. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery
jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj
vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

23. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli
tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

24. Následne odvolací súd zameral svoju pozornosť na preskúmanie záverov súdu prvej inštancie
spočívajúcich v tom, že žalobkyni nevznikol nárok na navýšenie bodového ohodnotenia SSÚ. Žalobkyňa
svoj nárok odvodzovala predovšetkým od znaleckého posudku MUDr. Kovalčíka, ktorý vyhodnotil po
vyšetrení žalobkyne, že utrpela poškodenia zdravia, ktoré sú diagnostikované nasledovne: zlomenina

tŕňového výbežku 6. krčného stavca s posunom stavba C6 dopredu, kompresívna trieštivá zlomenina
tela 7. krčného stavca do 1/3 a parapéza oboch horných končatín typu Frankel D. Znalec tieto tri
diagnózy vyhodnotil tak, že ide o jeden orgánový komplex, preto ich zhrnul pod jednu položku č. 304d
– obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia
v počte bodov 450, pričom aplikoval aj zvýšenie bodov na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zák. č.

437/2004 Z. z., teda celkovo 900 bodov. Svoj záver zdôvodnil tým, že položku č. 304d je možné hodnotiť
rozpätím bodov 325 – 520, keďže však pri klinickom náleze parézy oboch horných končatín vľavo
ľahkého stupňa a vpravo na rozhraní ľahkého a stredného stupňa, po zohľadnení vertiginóznych stavov
žalobkyne (závrativosť), je primeraná hodnota bodov 450. Následne však pristúpil k zvýšeniu bodov
na dvojnásobok, čo odôvodnil vekom poškodenej, pričom pred úrazom viedla plnohodnotný život po

spoločenskej aj športovej stránke, avšak v súčasnosti nie je schopná silových, pohybovo akcentovaných
športových činností, ako aj domácich prác v pôvodnom rozsahu. Z uvedeného je odvolaciemu súdu
zrejmé, že znalec považoval plne v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. súčasnú aplikáciu ust. § 10 ods.
4, ktoré zakotvuje možnosť primeraného zvýšenia bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia až na dvojnásobok, ako aj ust. § 10 ods. 5, ktoré upravuje spôsob použitia bodového

hodnotenia v takom prípade, ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
ustanovená rozpätím bodov, pričom pri hodnotení sa musí prihliadnuť aj na to, do akej miery jednotlivé
následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Naproti tomu, v konaní ustanovený znalec MUDr.
Varga zaujal k simultánnej aplikácii ust. § 10 ods. 4 a 5 opačný názor, keď uzavrel, že ak ide o položku
bodového hodnotenia, ktorá je vyjadrená rozpätím bodov, má sa postupovať podľa § 10 ods. 5 a bodové

hodnotenie vykonať len rozpätí prípustnej bodovej hranice. Z uvedeného malo jednoznačne vyplynúť, že
aplikácia ust. 10 ods. 4 je nenáležitá a nesprávna. Bližšie však svoj záver neodôvodnil, ani nepoukázal,
z ktorého zákonného ustanovenia by mala takáto aplikácia príslušných ustanovení zák. č. 437/2004 Z.
z. vyplývať.

25. Odvolací súd akcentuje, že aplikácia zákonných ustanovení a ich výklad je otázkou právnou.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však vyplynulo, že súd prvej inštancie na posúdenie
tejto spornej otázky rezignoval a akceptoval bez ďalšieho závery znalca k otázke č. 1 MUDr. Vargu,
z ktorých však nie je možné vôbec vyvodiť odpoveď pre prejednávanú vec esenciálnej otázky, a to -
aké je bodové hodnotenie SSÚ žalobkyne. Odvolací súd poukazuje na to, že práve táto otázka (č. 1)

bola znalcovi zadaná uznesením, avšak zodpovedaná nebola. Je potrebné skonštatovať, že súd prvej
inštancie si bol vedomý toho, že znalec sa nedržal zadanej otázky a vyzval ho, aby znalecký posudok
doplnil v zmysle zadaných otázok. Tu však znalec opätovne odignoroval zadanie úlohy č. 1 znalca
avDoplneníznaleckéhoposudku(č.l.359–366)uviedol,žesazameralnasprávnosťvýpočtubodového
hodnotenia stanoveného MUDr. Kovalčíkom a nie na samotný počet bodov. Poškodenú by pre účely

stanovenia bodov musel vyšetriť a bolo by potrebné aj čerstvé vyšetrenie neurológom. Z ničoho však
nevyplynulo, prečo znalec žalobkyňu nevyšetril, ani čo konkrétne mu bránilo v tom, aby si vyžiadal
súčinnosť poškodenej aj v zabezpečení aktuálneho nálezu neurológa. Z pohľadu odvolacieho súdu si
súdom ustanovený znalec nesplnil zadanú úlohu č. 1, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by znalecnebol schopný splniť zadanú úlohu, nenamietol, že by zadaná úloha bola mimo jeho odboru pôsobenia,
nijakým spôsob nežiadal potrebnú súčinnosť poškodenej, o ktorej sa jasne vyjadril, že je nevyhnutná
pre vypracovanie zadaných úloh. Pri posúdení výšky bodového hodnotenia je súd závislý od posúdenia

skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a to v rozsahu stanovenia výšky bodového hodnotenia,
prípadne naplnenia dôvodov pre jeho navýšenie. Podľa § 207 ods. 1 CSP, v písomnom znaleckom
posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. Znalec sa však
k odborným otázkam v rozsahu zadanej úlohy č. 1 nevyjadril, resp. iba obmedzene a zameral sa na
posúdenie otázky právnej, ktorá však patrí do kompetencie súdu. Nebol preto dôvod akceptovať závery

znalca obsiahnuté v odpovedi na úlohu č. 1 MUDr. Vargu a vychádzať z nich ako podkladu k zisteniu
rozhodujúcich skutočností. Hoci je zrejmé, že súd prvej inštancie vyvinul snahu primäť znalca splniť
zadanú úlohu č. 1 tým, že mu uložil znalecký posudok doplniť, avšak nemožno hodnotiť ako správny
taký procesný postup súdu prvej inštancie, keď súd nevyvodil zodpovednosť znalca z nerešpektovania
uznesenia, ktorým bol v konaní ustanovený v zmysle ust. § 102 CSP a priznal mu odmenu za znalecký
úkon, ktorý nebol v plnom rozsahu vykonaný. Následne je potrebné skonštatovať, že závery súdu prvej

inštancie založené na vyššie uvedenom znaleckom posudku MUDr. Vargu v rozsahu jeho záverov
k otázke č. 1 sú nepreskúmateľné, nie sú nijako prepojené s relevantnou právnou úpravou a nemožno
ani konštatovať, že došlo k vykonaniu navrhovaného dokazovania, pokiaľ ide o stanovenie bodového
ohodnotenia položky č. 304d.

26. Odvolateľka argumentovala aj tým, že žalovaný 1 postupoval s rozpore so zákonom, keď
z poskytnutého plnenia za položku č. 304d v počte bodov 500 odpočítal 110 bodov do položky 256.
Odvolací súd konštatuje, že nie je možné stotožniť sa s názorom žalovaného 1, že ide o novoty
v odvolacom konaní, keďže žalobkyňa síce pred súdom prvej inštancie nepoukazovala na ust. §
581 ods. 1 OZ, avšak od počiatku namietala nesprávnosť postupu žalovaného 1, keď 110 bodov

za položku 256, ktoré jej boli pôvodne vyplatené odpočítal od bodovej hodnoty za položku č. 304d
a namietala stotožňovanie diagnóz pod položkou č. 304d a 256, pretože podľa jej názoru išlo dve
rôzne diagnózy (viď vyjadrenie žalobkyne č. l. 117). K uvedenej spornej otázke bolo nariadené znalecké
dokazovanie a znalcovi MUDr. Vargovi bola položená otázka č. 2 v znení – je možné u žalobkyne
súčasne hodnotiť SSÚ podľa položky 256 a podľa položky 304d? Znalec v danom prípade otázku

zodpovedal a skonštatoval, že v prípade položky 256 – ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí
tela bez bližšieho objektívneho nálezu (napr. fantómové bolesti po amputáciách) neboli u žalobkyne
diagnostikované, preto mala byť u žalobkyne hodnotená len položka 304d. Tento záver znalca však
žalobkyňa v odvolaní nijako nespochybnila. Je potrebné aj zdôrazniť, že z listu žalovaného 1 na č. l.
48 je zrejmé, že žalovaný 1 uznal a vyplatil žalobkyni počet bodov 110 z položky č. 256 na podklade

znaleckého posudku MUDr. Jurovčíka a následne po tom, ako mu bol doručený posudok MUDr.
Kovalčíka oznámil, že z položky č. 304d vyplatí žalobkyni len 390 bodov (z požadovaných 500 bodov),
lebo obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice už bolo zahrnuté vo vyplatenej položke č. 256 (inými slovami
položky č. 256 a 304d sa prekrývali). Žalovaný 1 si však voči žalobkyni nárok na vrátenie náhrady za
neoprávnene vyplatenú položku č. 256 nikdy neuplatnil, teda nemohlo ísť ani o započítanie pohľadávok.

Predmetom konania je teda nárok žalobkyne na vyplatenie plnej výšky bodového ohodnotenia položky
č. 304d (podľa posudku MUDr. Kovalčíka) a jej navýšenie, nie nárok na náhradu položky č. 256.

27. Ďalej odvolateľka vo vzťahu k položke č. 432a namietla, že súd sa opätovne priklonil k záverom
znalca MUDr. Vargu, že jazvy žalobkyne nespĺňajú požiadavku navýšenia bodového hodnotenia podľa

§ 10 ods. 4, avšak nesplnenie týchto podmienok nijako nekonkretizoval. Odvolateľka trvá na tom,
že ako žena v produktívnom veku je jednoznačne poškodená v uplatnení v živote a v obmedzení
hľadania zamestnania. Poukázal na znalecký posudok MUDr. Kovalčíka, ktorý ak jediný jazvy aj videl
a medicínsky ich vyhodnotil, pričom zohľadnil vek, osobnosť poškodenej a dopad poškodenia zdravia
na jej život. Vo vzťahu k položke č. 432a – rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách,

omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5-30 cm2 povrchu tela odvolací súd konštatuje,
že takisto ako vo vzťahu k položke č. 304d bola znalcovi MUDr. Vargovi uložená úloha č. 1, a to
stanoviť bodové hodnotenie za túto položku, ktorú však nezodpovedal. Záver znalca jednak vôbec
neobsahuje stanovenie bodového hodnotenia za túto položku a jednak sú jeho závery protirečivé. Na
jednej strane znalec konštatuje, že navýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 je sporné, lebo

jazvy poškodenej nie sú takého typu, ktorý by odôvodňoval postup podľa tohto ustanovenia (resp.
nepredstavujú obmedzenie alebo stratu možnosti poškodenej uplatniť sa v živote), z čoho je možné
vyvodiť, že u poškodenej bola táto položka dôvodne hodnotená, na strane druhej znalec konštatuje, že
podľa jeho názoru mala byť použitá položka č. 433a (keloidné jazvy), z čoho je potrebné vyvodiť opačnýzáver, a to že položka č. 432a hodnotená byť nemala. V Doplnení znaleckého posudku znalec sám
spochybňuje vlastné závery a uvádza, že ani použitie položky č. 433a nie je celkom správne. V tejto časti
odvolacísúdopätovneuzatvára,žezmätočnézáveryznalcaMUDr.Vargu,ktorýminavyšenezodpovedal

zadanú úlohu č. 1 nemôžu slúžiť k dostatočnému a spoľahlivému zisteniu skutkového stavu.

28. Pokiaľ ide o náhradu nákladov za znalecký posudok vo výške 199,20 eura, súd prvej inštancie
uviedol len to, že žalobkyňa v konaní nebola úspešná, je povinná niesť tieto náklady sama. Doplatok
poskytnutý žalovanou 1 na základe tohto znaleckého posudku nebol predmetom tohto konania, nebol

medzi stranami sporný, preto nemožno žalobkyňu na účely súdneho konania považovať za úspešnú ani
v časti doplatku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že v ňom absentuje
uvedenie právnej normy, podľa ktorej súd posúdil nárok žalobkyne, absentuje aj akékoľvek právne
posúdenienárokužalobkyne,nebolopretomožnéanipreskúmaťsprávnosťzáverovsúduprvejinštancie
k uplatnenému nároku.

29. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v časti, ktorou súd zamietol žalobu
o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nároku na náhradu nákladov za znalecký posudok,
by bolo predčasné a nadbytočné zaoberať sa ďalšou odvolacou argumentáciou žalobkyne vo vzťahu
k náhrade trov konania, nakoľko o trovách bude súd prvej inštancie rozhodovať opätovne. Odvolací
súd uzatvára, že v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie

tým, že nevykonal v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci navrhované dôkazy (pričom
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom) a súčasne neodôvodnil rozhodnutie v súlade
so zákonnými požiadavkami k znemožneniu žalobkyni realizovať jej procesné právo na vysvetlenie
dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
s poukazom na to, že nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred

odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku I. v časti, ktorou súd
zamietol žalobu o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nároku na náhradu nákladov za
znalecký posudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (výrok II.)

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a nároku na náhradu nákladov za znalecký posudok, pričom je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu
skutkových tvrdení strán, k vykonaniu navrhnutých dôkazov – najmä znaleckého dokazovania
zameraného na stanovenie bodového hodnotenia SSÚ žalobkyne a vyhodnoteniu dôkazov najmä so

zameraním na posúdenie výšky bodového hodnotenia jednotlivých položiek a naplnenia dôvodov na
navýšenie bodového hodnotenia. Pri posúdení dôkazov je potrebné neobmedziť skutkové zistenia
výlučne na znalecké dokazovanie, ale hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej
inštancie sa zameria aj na výklad a možnosť simultánnej aplikácie ustanovení § 10 ods. 4 a § 10 ods. 5
zák. č. 437/2004 Z. z. a prepojí aplikáciu relevantných právnych ustanovení s vykonaným dokazovaním

tak, aby bolo možné jednoznačne ustáliť, v akom bodovom rozsahu vznikol žalobkyni nárok na náhradu
za sťaženie SSÚ a či žalobkyňa dôvodne požaduje navýšenie bodového hodnotenia. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nákladov za znalecký posudok súd prvej inštancie tento nárok právne kvalifikuje a následne
na základe výsledkov vykonaného dokazovanie odôvodní, či si žalobkyňa tento nárok uplatnila dôvodne.
Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1

CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco
a logicky vysvetlené, prepojené s vykonaným dokazovaním a nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch
samotného rozhodnutia.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).