Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226644
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1112226644.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: PHOENIX Zdravotnícke
zásobovanie, a.s., so sídlom Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava, IČO: 34 142 941, právne zastúpeného:
alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
36 679 771, proti žalovanému: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. E.,
štátny občan F., právne zastúpenému: Mgr. Matej Krajči, PhD., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava -
mestská časť Ružinov, o zaplatenie istiny 48.633,10 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/162/2012-1036 zo dňa 30.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/162/2012-1036 zo dňa
30.06.2022 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 48.633,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa
29.01.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku

žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100% trov konania,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 135a ods. 1, ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej aj „OBZ“), § 3, § 11 ods. 4, § 206a ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu
dňa 16.08.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 48.633,10
eura s príslušenstvom z nasledovných dôvodov. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
12.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011 a ktoré bolo uverejnené v Obchodnom
vestníku č. 161/2011 zo dňa 19.08.2011 (resp. v Obchodnom vestníku č. 181/2011 zo dňa 21.09.2011)
bolo zastavené konkurzné konanie spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. pre nedostatok majetku a
táto spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 08.10.2011. Spoločnosť žalobcu dodávala

spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. liečivá, psychotropné a omamné látky a za objednané a
následne odobraté tovary vystavovala spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. faktúry so splatnosťou
3 mesiace, pričom viacero vystavených a splatných faktúr nebolo v čase pred zánikom spoločnosti
LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. touto spoločnosťou uhradených. Nezaplatené faktúry tvorili ku dňu podaniažaloby na súd prvej inštancie sumu 48.633,10 eur. Osobou, zodpovednou za riadenie spoločnosti
LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bol jej konateľ A. B. B., ktorého povinnosťou ako osoby oprávnenej konať
v mene spoločnosti, bolo podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa názoru žalobcu skutočnosť,

že žalovaný nekonal pri riadení spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. s odbornou starostlivosťou,
vyplýva okrem dôvodov uvedených v žalobe aj z faktu, že všetky obchodné spoločnosti, v ktorých
pôsobili A. B. B., resp. jeho manželka G.. H. B. ako konatelia a ktoré nadviazali obchodnú spoluprácu
so spoločnosťou žalobcu, boli buď vymazané z obchodného registra pre nedostatok majetku, alebo
v súčasnosti prebieha ich konkurz, alebo sú bez peňažných prostriedkov a obchodne nečinné a

voči spoločnosti žalobcu majú ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky vo výške presahujúcej
1.000.000 eur. Podľa žalobcu žalovaný nevykonal všetky potrebné opatrenia na to, aby predišiel úpadku
spoločnostiLEKÁREŇFARMAKO,s.r.o.,vdôsledkučohovdanomprípadedošloknaplneniuzákonných
podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného ako konateľa spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
za škodu, ktorá vznikla spoločnosti žalobcu z dôvodu porušenia povinnosti podať včas návrh na
vyhlásenie konkurzu s tým, že žalovaný mal najlepšiu vedomosť o hospodárskej a finančnej situácii

spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. a preto mal možnosť najlepšie zhodnotiť, kedy nastal jej
úpadok.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 28.03.2013 a dňa 02.04.2013 uviedol,
že z podanej žaloby v znení jej doplnenia zo dňa 04.12.2012 nie je zrejmé, na základe akých právnych

skutočností sa žalobca domnieva, že konateľ spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. nekonal, resp.
nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, akého protiprávneho konania sa mal dopustiť,
aká je výška škody a v čom spočíva príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním alebo
nekonaním konateľa. Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bola v úpadku
najneskôr dňa 03.10.2009 nie je ničím podložené. Žalovaný mal za to, že žalobca má značnú mieru

spoluviny na úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., nakoľko svojím konaním zapríčinil jej
platobnú neschopnosť, a to tým, že prestal dodávať tovar do Lekárne Tornaľa (najneskôr 31.01.2010),
dodávky tovaru obnovil len na základe splátkového kalendára a aj to iba tak, že dodával tovar s
fakturovanou dobou splatnosti 30 dní, ale výhradne na hotovostnú platbu pri dodaní, t. j. bez zaplatenia
by tovar nevydala, navyše dodávaný tovar krátili v pomere 80:100 v pomere ku platbám. Takéto konanie

malo za následok jednak obmedzenie skladových zásob spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. až
do stavu, kedy neboli schopní dodať odberateľom a zákazníkom požadované lieky riadne a včas
a jednak v krátkom časovom slede nakopilo viac faktúr po lehote splatnosti. V čase keď žalobca
zaviedol nerovnomerný systém dodávok ku platbám, mala spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
veľké množstvo nesplatených pohľadávok (aktív), najmä od poisťovní, ktoré spôsobovali druhotnú

platobnú neschopnosť. Teda z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedel o stave spoločnosti LEKÁREŇ
FARMAKO, s.r.o., poznal ekonomickú situáciu a poznal zámery spoločníkov LEKÁREŇ FARMAKO,
s.r.o. na ozdravenie spoločnosti. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, doručenom súdu 22.11.2013 uviedol, že
žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému na základe § 11 ods. 4 ZKR. ZKR
a Obchodný zákonník sú dva rozdielne právne predpisy, preto znenie § 135a OBZ upravujúce právo
spoločnosti na náhradu škody, ktorú si voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene veriteľ spoločnosti
(ako aj komentár k nemu) nemožno aplikovať na predmetnú žalobu o náhradu škody. Žalovaný sa o

úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., v ktorej pôsobil ako konateľ musel dozvedieť práve v
tom momente, keď spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. mala aspoň dva peňažné záväzky 30 dní
po lehote splatnosti voči viac ako jednému veriteľovi, resp. v momente, keď mala spoločnosť LEKÁREŇ
FARMAKO, s.r.o. väčšie pasíva ako majetok. Úpadok spoločnosti je pritom objektívny stav, s ktorým
sa spája konkrétna povinnosť štatutára podať na spoločnosť návrh na vyhlásenie konkurzu. Je pritom

úplne irelevantné, čo reálne úpadku spoločnosti predchádzalo, či úpadok spoločnosti bol spôsobený
zlým hospodárením spoločnosti, zlou situáciou na trhu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu.

5. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal nasledovné podstatné
vyjadrenia strán, či už doručené v listinnej podobe alebo uvedené na vykonaných pojednávaniach. Na

pojednávaní dňa 04.09.2014 sa obe strany pridržali doterajších vyjadrení. V podaní doručenom súdu
dňa 29.09.2014 žalobca označil členov predstavenstva v čase, keď prebiehala obchodná spolupráca
medzi žalobcom a žalovaným. Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2015 boli vypočutí H. G. I., A. B.
B. a E. A. J.. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2015 boli ako svedkovia vypočutí pani H. I. K.,pani H. A. L., pán M. J. a pani K. E.. V podaní doručenom súdu dňa 24.01.2017 žalobca uviedol,
že trvá na všetkých doterajších písomných podaniach. Väčšina dôkazov, ktoré boli v predmetnom
konaní predložené zabezpečil v doterajšom priebehu konania žalobca. Žalobca najmä podaním zo dňa

22.10.2015 označeným ako vyjadrenie k úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. z dôvodu
platobnej neschopnosti preukázal, že úpadok spoločnosti nastal najneskôr dňa 03.11.2008, keďže k
tomuto dátumu mala spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. pohľadávky voči žalobcovi, tak aj voči
spoločnosti MED – ART, spol. s r.o, 30 dní po lehote splatnosti. Žalobca zistil úpadok spoločnosti
LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. ku dňu 03.11.2008 tak, že oslovil aj iných veľkodistribútorov liekov s

otázkou, či spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. hradila alebo nehradila faktúry za tovar, ktorý jej
dodávali v lehote splatnosti týchto faktúr. V podaní doručenom dňa 05.02.2017 sa žalovaný vyjadril, že
žalobcovi sa v konaní doposiaľ nepodarilo preukázať naplnenie základných podmienok pre uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR, a to vznik škody, protiprávne konanie (nekonanie)
konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody (jej výškou) a protiprávnym konaním žalovaného.
Žalovanývždykonalsnáležitouodbornoustarostlivosťou.Ztvrdenížalobcuaanizospisovéhomateriálu

nevyplýva opak. Tri subjekty nezávisle na stranách sporu, a to ustanovený predbežný správca H. E.
F., G., vyšetrovateľ OR PZ Bratislava po dvojročnom skúmaní účtovníctva a pribratá znalkyňa H. I. K.
zapísaná v zozname Ministerstva spravodlivosti SR skonštatovali, že pri vedení spoločnosti LEKÁREŇ
FARMAKO, s.r.o., nedošlo k takému konaniu, ktorým by došlo k úkonom mimo bežného hospodárenia,
ukráteniu veriteľov a nedošlo k žiadnym úkonom konateľa, ktoré by boli odporovateľné. Zároveň

vyšetrovateľ OR PZ Bratislava právoplatne zamietol trestné oznámenie navrhovateľa smerujúce voči
žalovanému vo veci spáchania trestných činov zavineného úpadku podľa § 228 Trestného zákona,
poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona a zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 Trestného
zákona. Vyšetrovateľ OR PZ v Bratislave zastavil začaté trestné stíhanie voči žalovanému „nakoľko je
nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie“. V podaní doručenom súdu prvej

inštancie dňa 09.02.2017 a 04.05.2017 žalobca uviedol, že náhrada škody v zmysle § 11 ods. 4 ZKR
nepredstavuje tradičný inštitút náhrady škody. Podmienky, ktoré musia byť splnené pri náhrade škody na
základe Obchodného zákonníka sú rozdielne ako podmienky, ktoré musia byť splnené pri náhrade škody
za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas v zmysle § 11 ods. 4 ZKR. Žalobca ďalej uviedol, že
nepodal veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.. Pohľadávky

žalobcu voči spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. pri uplatnení náhrady škody podľa § 11 ods. 4 ZKR
preto nemusia spĺňať podmienky stanovené na veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu a preto nemusia
byť uznané dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložené právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Žalobca uviedol, že skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný nie
sú vhodnými a primeranými opatreniami na odvrátenie úpadku spoločnosti v zmysle § 4 ods. 1 ZKR a z

týchto skutočností nevyplýva konanie žalovaného v dobrej viere a s odbornou starostlivosťou vo vzťahu
k nepodaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu včas.

6. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 33Cb/162/2015 - 541 zo dňa 25.06.2018 žalobu zamietol.
Voči predmetnému rozsudku sa odvolal žalobca podaním doručeným súdu 10.07.2018. Krajský súd

v Bratislave rozhodol o odvolaní žalobcu uznesením 1Cob/91/2019 – 760 zo dňa 24.09.2020 tak,
že zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.
Vo svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že úpadok spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
nastal oveľa skôr ako 30 dní pred dňom 03.06.2011. Odvolací súd mal za preukázané porušenie
právnej povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. podať návrh na

vyhlásenie konkurzu včas. Zároveň mal odvolací súd za zrejmé, že v danom prípade žalobca, ako
veriteľ uplatňujúci nárok na náhradu škody podľa § 11 odsek 4 ZKR, musí vo veci znášať dôkazné
bremenovširšomrozsahu,čozakladápotrebupreúspešnosťžalobypreukázaťnímtvrdené,konkurzom
neuspokojené pohľadávky a v nadväznosti na to vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť vzniknutej
škody, relevantným spôsobom. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne

sa zaoberať vznikom škody v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka
včas a jej výškou, v závislosti od návrhov sporových strán doplniť dokazovanie s tým, že v prípade
ustálenia vzniku nároku na náhradu škody v konkrétnej výške bude potrebné sa dôsledne zaoberať aj
dátumom, od ktorého žalobca v žalobe uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý žalobca
bez bližšieho zdôvodnenia uplatňuje odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti uznesenia konkurzného

súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, pričom doposiaľ žalobca netvrdil a
nepreukazoval, kedy žalovaného vyzval na zaplatenie uplatňovaného nároku na náhradu škody.7. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul obsah vyjadrení strán
doručených po rozhodnutí odvolacieho súdu. Podaním doručeným súdu prvej 09.02.2021 doložil
zástupca žalovaného do spisu uznesenie NS SR 1 Obdo 66/2020 zo dňa 28.10.2020, ktorým v

obdobnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave č. k. 2 Cob 229/2017 NS SR zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, ktorým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
35Cb/222/2012-809 tak, že určil, že žalovaní v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi 50.975,34 eur s príslušenstvom. Žalovaný uviedol, že dovolací súd dal za pravdu dovolateľom,
ktorí označili odôvodnenie odvolacieho súdu za natoľko rozporné, neobsahujúce vysvetlenie všetkých

relevantných skutočností, že zakladá prípustnosť dovolania. Kým odvolací súd mal za preukázané,
že spoločnosť KOMPLET REAL s.r.o. bola v úpadku už aspoň dňa 03.07.2008, súd prvej inštancie
dospel v tomto k rozdielnemu skutkovému zisteniu. Dané vyvoláva pochybnosť o vyslovenom závere
o určení úpadku spoločnosti formou platobnej neschopnosti ku konkrétnemu dátumu. Odvolací súd
nevykonaldostačujúcedokazovanie,riadneneodôvodnilsvojeodlišnéskutkovézistenieaanineuviedol,
ktoré splatné aspoň dve pohľadávky aspoň dvoch veriteľom boli ku konkrétnemu dátumu neuhradené

po uplynutí lehoty splatnosti. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd narozdiel od súdu prvej inštancie
rozhodol tak, že žalobe vyhovel, bolo jeho úlohou dostatočne ozrejmiť v odôvodnení skutkové okolnosti
pre priznanie nároku, vykonať k ich zisteniu potrebné dokazovanie, dôkazy vyhodnotiť a vec právne
posúdiť tak, aby všetky relevantné skutočnosti potrebné pre priznanie nároku žalobcu boli v rozhodnutí
zrozumiteľne vysvetlené.

8.Podanímdoručenýmsúduprvejinštancie22.02.2021savyjadrilžalobca.Vzmyslezáverovuznesenia
odvolacieho súdu doručil do spisu faktúry vystavené žalobcom, súčet ktorých tvorí uplatnenú sumu
48.633,10 eur. Zároveň uviedol, že na Okresnom súde v Rimavskej Sobote sa viedlo konanie voči
žalovanému: spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. o zaplatenie 48.642,- eur s príslušenstvom,

pričom predmetom žaloby boli všetky faktúry uvedené v tomto podaní. Žalobca uviedol, že rozdiel
medzi sumou uplatnenou v žalobe a v tejto žalobe je 8,90 eur, pričom k tomuto došlo len chybou v
počítaní. Okresný súd Rimavská Sobota rozhodol rozsudkom č. k. 3Cb 165/2009 – 255, ktorý nadobudol
právoplatnosť 20.02.2010 a vykonateľnosť 24.02.2010, v zmysle ktorého zaviazal žalovaného na úhradu
sumy 48.642,- eur. Žalobca má preto uplatnenú náhradu škody za preukázanú.

9. Podaním doručeným súdu 22.04.2021 sa zástupca žalobcu vyjadril k uzneseniu NS SR 1 Obdo
66/2020. Poukázal na to, že v predmetnej veci je odlišný skutkový stav ako v tomto konaní. V
tejto veci nebol uzavretý splátkový kalendár. Je zrejmé, že v tomto súdnom konaní voči konateľovi
spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. sa Krajský súd v Bratislave nekonaním žalovaného s odbornou

starostlivosťou detailne zaoberal, a preto ani z tohto dôvodu nie je možné záver NS SR o absencii
odôvodnenia vo vzťahu ku konaniu/nekonaniu žalovaného s odbornou starostlivosťou aplikovať.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol svoje nasledovné zistenia. Z výpisu obchodnej
spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť

bola vymazaná z obchodného registra ex offo výmazom ku dňu 08.10.2011 a počas celej doby jej
fungovania bol spoločníkom a konateľom žalovaný a ďalšími spoločníkmi spoločnosti boli E. A. J.
a E. N. J.. Z Obchodného vestníka č. 161/2011 zo dňa 19.08.2011 súd prvej inštancie zistil, že
konkurzné konanie na majetok obchodnej spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bolo uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K/41/2011 zo dňa 12.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 06.09.2011, zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Z rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota súd prvej inštancie konštatoval, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. bola zaviazaná
zaplatiť predmetné faktúry. Predmetný rozsudok sa stal právoplatný 20.02.2020. Zo správy o stave
zisťovania majetku dlžníka zo dňa 04.08.2011 súd prvej inštancie zistil, že predbežný správca dlžníka
LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. H. E. F., G. uviedla, že nezistila žiaden majetok dlžníka, ktorým by

dlžník ukrátil veriteľov v dôsledku odporovateľných právnych úkonov. Z uznesenia Okresnej prokuratúry
č.k. 1Pn 1073/12 zo dňa 28.06.2013, mal súd prvej inštancie za ustálené, že prokuratúra zrušila
uznesenie vyšetrovateľa, ktorým odmietol vec podozrenia zo spáchania trestných činov zavineného
úpadku, poškodzovania a zvýhodňovania veriteľa, ktorého sa mal dopustiť žalovaný ako štatutár
spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. Zo znaleckého posudku č. 25/2013 zo dňa 02.12.2013 súd

prvej inštancie zistil, že znalec H. I. K., pribratá ako znalec v trestnom konaní voči žalovanému, uviedla,
že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bola v predĺžení už pred rokom 2007 a keďže predmetom
znaleckého dokazovania sú obdobia rokov 2008-2011, nemožno stanoviť presný dátum, od ktorého
je spoločnosť predĺžená s tým, že v účtovníctve spoločnosti sú zachytené bežné účtovné operáciesúvisiace s jej podnikateľskou činnosťou a úpadok spoločnosti je zapríčinený stratovým hospodárením a
narastajúcim stavom jej záväzkov. Zo svedeckej výpovede I. K., ktorá vypracovala znalecký posudok pre
účely trestného konania, súd prvej inštancie zistil, že znalec uviedol predĺženie spoločnosti LEKÁREŇ

FARMAKO, s.r.o. už pred rokom 2007 vychádzajúc z údajov z výkazu súvaha, ktorý obsahuje aj
údaj z minulých období, pričom svedkyňa uviedla, že účtovné doklady sa spracovávajú spravidla na
mesačnej báze a už pred skúmaným obdobím (2008-2011) bola spoločnosť v strate a teda bolo
možné zistiť predĺženie spoločnosti už skôr. Z vyjadrenia spoločnosti MED - ART, spol. s r.o. zo dňa
08.09.2015 súd prvej inštancie zistil, že táto spoločnosť eviduje voči spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO,

s.r.o. neuhradené faktúry vo výške 441,69 eur a 1.066,26 eur. Z vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej
poisťovne zo dňa 11.12.2015 súd prvej inštancie zistil, že na spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
poisťovňa neeviduje neuhradené platby. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.12.2015 súd prvej
inštancie zistil, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bola evidovaná v registri zamestnávateľov
vedenom Sociálnou poisťovňou od 15.06.2006 do 18.12.2019 a splnila si všetky odvodové povinnosti a
z vyjadrenia Dôvery zdravotnej poisťovne zo dňa 20.11.2015 súd prvej inštancie zistil, že na spoločnosť

LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. neeviduje neuhradené platby.

11. Súd prvej inštancie v rámci skutkových a právnych záverov uviedol, že záväznosť právneho názoru
súdu vyššej inštancie, ktorý súd vyššej inštancie uviedol v zrušovacom rozhodnutí spôsobuje, že súd
nižšej inštancie je pri ďalšom rozhodovaní v danej veci týmto názorom viazaný. To znamená, že súd

nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového stavu v danom spore
a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe spor rozhodnúť.
Súd prvej inštancie zdôraznil kasačnú záväznosti zrušovacieho rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd
nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému
v zrušovacom rozhodnutí. Odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení podľa súdu prvej inštancie

ustálil, že zo záverov znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania, ako aj zo
svedeckej výpovede H. K., vyplýva že úpadok spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. nastal dávno
pred dátumom 03.06.2011 (kedy bol podaný návrh na príslušný súd na vyhlásenie konkurzu). Žalovaný
ako jediný konateľ musel mať v rozhodnom období vedomosť o úpadku spoločnosti skôr než 30
dní pred dátumom reálneho podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a nepodaním návrhu včas mu

vznikla zodpovednosť za škodu v zmysle § 11 ZKR. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v súlade so
záverom odvolacieho súdu sa zaoberal vznikom škody a jej výškou. Z dôkazov vykonaných po zrušení
rozsudku prvej inštancie, najmä z faktúr doložených žalobcom a opatrených pečiatkou, ktorá potvrdzuje
prevzatie tovaru hlavným lekárnikom spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. mal súd za preukázanú
výšku uplatnenej škody. Uvedené pohľadávky boli zároveň predmetom súdneho konania vedeného v

Rimavskej Sobote, ktorý po vykonanom dokazovaní mal tieto za preukázané a žalobe žalobcu vyhovel.
Rozsudok sa stal právoplatný 20.02.2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie
výšku škody uplatnenú žalobcom za dostatočne preukázanú a rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalovanú sumu.

12. Súd prvej inštancie ďalej v súlade so závermi odvolacieho súdu skúmal, kedy žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie uplatňovaného nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že až doručením žaloby sa žalovaný dozvedel o uplatnení náhrady škody žalobcom, nakoľko z
vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by žalobca vyzval žalovaného
na náhradu škody. Žaloba na vyjadrenie bola žalovanému doručená 28.01.2013. Súd prvej inštancie

dospel k záveru, že dňa 29.01.2013, t. j. deň nasledujúci po doručení žaloby sa žalovaný dostal do
omeškania. Sadzbu zákonných úrokov z omeškania určil súd prvej inštancie podľa § 369 ods. 1 druhá
veta OBZ v znení zákona č. 246/2012 Z. z. s odkazom na výšku úrokov z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. bola v čase, kedy
sa žalovaný dostal do omeškania 8,75% ročne a v prevyšujúcej časti žalobcom požadovaných úrokov

z omeškania žalobu zamietol.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie voči výroku I. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),atozdôvodov,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesným

postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, súd zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.14.Žalovanývpodanomodvolanípoukázalnaskutočnosť,ževzhľadomnaprocesnúpasivitužalobcusú
tvrdenia, právna a skutková argumentácia žalovaného, v znení podaní zo dňa 21.04.2022 a 02.05.2022,
nesporné. Súd prvej inštancie neprejavil svoj právny názor, resp. predbežné právne posúdenie veci

podľa § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní dňa 21.04.2022 v intenciách a dôvodoch, ktoré uviedol v
odôvodnení rozsudku zo dňa 30.06.2022, č. k. 33Cb/162/2012-1036, a ktoré mali viesť k náhlej zmene
právneho názoru a skutkových zistení súdu. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.04.2022 uviedol,
že medzi stranami je sporné v podstate všetko a v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol iba,
že je 100% viazaný kasačným princípom nadriadeného súdu, pričom však nebude slepý k argumentácií

dovolacieho súdu a v týchto intenciách bude vec posudzovať a po vykonaní dokazovania vo veci
rozhodne. Žalovaný nemohol reálne očakávať a predvídať rozhodnutie súd v znení výrokov I. a III.

15. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.09.2020, č. k. 1Cob/91/2019-760, v bode 29 odôvodnenia
uznesenia poukázal, že je nútený konštatovať dôvodnosť odvolania žalobcu v časti, ktorou namieta
nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 11

ods. 4 ZKR, a to porušenie právnej povinnosti v nadväznosti na povinnosť žalovaného, ako konateľa
spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Poukázal na
závery odvolacieho súdu uvedené v uznesení zo dňa 24.09.2020, č. k. 1Cob/91/2019-760, kde
odvolací súd konštatoval, že žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že úpadok
spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. nastal až v roku 2010, ale zo záverov znaleckého posudku

a svedeckej výpovede znalkyne v danom konaní vyplýva, že objektívny stav úpadku spoločnosti
LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. nastal oveľa skôr, než 30 dní pred dňom 30.06.2011, kedy bol na súd
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Zo strany odvolacieho súdu bolo súdu prvej inštancie vytknuté,
že sa žiadnym spôsobom nezaoberal a nevyhodnotil doklady, ktoré mu boli na jeho výzvu predložené
zo strany daňového úradu. Odvolací súd ďalej uviedol, že v prípade konania s odbornou starostlivosťou

musel mať žalovaný ako jediný konateľ spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. v rozhodnom období
vedomosť o úpadku spoločnosti skôr než 30 dní pred dátumom reálneho podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Pojem „odborná starostlivosť“ v ustanovení § 11 ods. 4 ZKR je pre potreby predmetnej žaloby
jednoznačne potrebné vykladať v nadväznosti na výklad tohto pojmu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2
ZKR, t. j. v súvislosti so získaním vedomosti o úpadku obchodnej spoločnosti. Žalovaný uviedol, že tento

právny názor odvolacieho súdu je nesprávny, a to najmä s ohľadom na právny názor dovolacieho súdu,
ktorý žalovaný prezentoval a vykladal vo svojom podaní a prednese zo dňa 21.04.2022, pričom uvedená
skutková a právna argumentácia žalovaného nie je nijako obsiahnutá v odôvodnení v rozsudku zo dňa
30.06.2022, č. k. 33Cb/162/2012-1036. Žalovaný nie je povinný akýmkoľvek spôsobom dokazovať
úpadok spoločnosti v konaní o náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR, pričom zo záverov žiadneho

znaleckého posudku, alebo výpovede svedka nevyplýva, žeby spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
bola v úpadku (v platobnej neschopnosti) pred 30.06.2011. Žalovaný namietal, že odvolací súd de
facto vyslovil v rámci interpretácie pojmu „odborná starostlivosť“ v znení ustanovení § 11 ods. 4 ZKR
a pre potreby predmetnej žaloby v nadväznosti na výklad tohto pojmu v zmysle ustanovenia § 11
ods. 2 ZKR, prezumpciu nekonania konateľa s odbornou starostlivosťou, a to v súvislosti so získaním

vedomosti o úpadku obchodnej spoločnosti, kedy pokiaľ vedie účtovníctvo spoločnosť, musí konateľ
automaticky vedieť o úpadku spoločnosti v momente kedy nastane. Princípy ustanovenia § 135a OBZ
sú primárne založené na predpoklade, že konateľ pri bežnom vedení obchodnej spoločnosti koná s
odbornoustarostlivosťou,t.j.vsúladesozáujmamispoločnosti,spoločníkovpokiaľsanepreukážeopak.

16. Žalovaný poukázal, že z obsahu rozsudku zo dňa 30.06.2022, č. k. 33Cb/162/2012-1036 nevyplýva,
akosaprvostupňovýsúdvysporiadalaakovykonaldokazovanie,vzmysleprávnehonázoruodvolacieho
v bode 33. odôvodnenia, kde uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách
právneho názoru odvolacieho súdu sa dôsledne vysporiadať s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu
vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalovaného včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok

spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. a v nadväznosti na to sa dôsledne zaoberať vznikom škody v
dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas a jej výškou, v závislosti od
návrhov sporových strán doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu s tým, že v prípade ustálenia vzniku
nároku na náhradu škody v konkrétnej výške bude potrebné sa dôsledne zaoberať aj dátumom, od
ktorého žalobca v žalobe uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré žalobca bez bližšieho

zdôvodnenia v žalobe uplatňuje odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti uznesenia konkurzného
súdu o zastavení konkurzného konania. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, kedy žalovaného vyzval na
zaplatenie uplatňovaného nároku na náhradu škody. Žalovanému nebolo zrejmé a z obsahu rozsudku
zo dňa 30.06.2022, č. k. 33Cb/162/2012-1036 nevyplýva ako sa súd prvej inštancie vysporiadal aako vykonal dokazovanie, v zmysle právneho názoru odvolacieho podľa bodu 32., kde odvolací súd
konštatoval, že sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu vo vzťahu k preukázaniu vzniku
škody a jej výšky a s tým súvisiacej príčinnej súvislosti a podľa názoru odvolacieho súdu bolo zrejmé,

že v danom prípade žalobca ako veriteľ uplatňujúci nárok na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR
musí vo veci znášať dôkazné bremeno v širšom rozsahu, čo zakladá potrebu pre úspešnosť žaloby
preukázať ním tvrdené konkurzom neuspokojené pohľadávky a v nadväznosti na to teda vznik škody,
jej výšku a príčinnú súvislosť vzniknutej škody iným relevantným spôsobom. Z obsahu napadnutého
rozsudku nevyplýva kedy a ako malo dôjsť k protiprávnemu konaniu, resp. porušeniu právnej povinnosti,

t. j. nepodaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas. Taktiež nie je zrejmé či vznikla škoda a
v akej výške a absolútne nie je zrejmé, aká je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vzniknutou škodou. Aj v prípade žeby sa pripustilo, že bol súdom zistený rozsah nesplatených
pohľadávok spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., aj v takom prípade ho nie je možné zamieňať s
výškou zistenej škody, momentom kedy vznikla a už vôbec nie s naplnením predpokladu preukázania
príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením právnej povinnosti.

17. Z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva prečo sa súd prvej inštancie odklonil od vlastnej
právnej argumentácie a zistení uvedených v bodoch 40., 41. až 44., kedy súd mal za preukázané, že
žalobca mal značnú mieru spoluviny na úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., že sa v konaní
nepreukázalo akékoľvek konanie žalovaného v rozpore so záujmami spoločnosti, v rozpore s dobrou

vierou alebo v úmysle obohatiť sa alebo na prospech tretej osoby, pričom súd prvej inštancie vyslovene
uvádza, že mal za preukázané tvrdenie žalovaného, že konal s primeranou odbornou starostlivosťou
a v dobrej viere, že koná v najlepšom záujme spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne dáva odpovede na všetky právne skutkovo relevantné otázky.

18. Žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v
uznesení zo dňa 28.10.2020, sp. zn. 1Obdo/66/2020, ktorý v obsahu analyzoval a prepojil nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia, so všetkými predpokladmi pre vyvodenie zodpovednosti a základnými
procesnými podmienkami uplatnenia náhrady škody podľa 11 ods. 4 ZKR v súdnom konaní. Právny
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrený v bode 36. poukazuje primárne na okamih

vzniku úpadku, ako moment kedy nastala objektívna právna skutočnosť, pričom v zmysle § 3 ZKR
(účinný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, do 31.12.2011) je zrejmé že takýmto okamihom
(momentom) je konkrétny kalendárny deň, kedy nastane súbeh právnych skutočností, predpokladaných
v hypotéze § 3 ZKR a Vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z. (účinnej v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu, do 31.12.2011), pričom pre naplnenie všetkých predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti a

uplatnenienáhradyškodypodľa11ods.4ZKRvsúdnomkonaníastýmspojenýmdôkaznýmbremenom
procesných strán, sa vyžaduje preukázať moment (okamih) vzniku platobnej neschopnosti spoločnosti.
V zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2020, č. k. 1Cob/91/2019-760, z
výpovede H. I. K. vyplýva, že úpadok spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. formou predĺženia,
nastal dávno pred dátumom 03.06.2011 a oveľa skôr ako 30 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie

konkurzu, ktorý bol podaný z dôvodu predĺženia spoločnosti a prvoinštančný súd tejto skutočnosti
nevenoval dostatočnú pozornosť. Súd prvej inštancie sa však podľa žalovaného nemohol zaoberať
danými skutočnosťami, ako sú závery znaleckého posudku č. 23/2013 vypracovaný H. I. K., alebo
výpoveďou svedka H. I. K., nakoľko úpadok spoločnosti, ako objektívna právna skutočnosť nastáva
v určitom konkrétnom momente a pretrváva do určitého momentu jeho zániku, t. j. moment úpadku

spoločnosti nie je neurčitý časový úsek ale konkrétny kalendárny deň. Navyše z výpovede svedkyne
H. I. K. vyplynulo, že na dané tvrdenie o údajnom úpadku spoločnosti vo forme predĺženia, vychádzala
zo znenia ZKR účinného v čase vypracovania posudku a nie v rozhodnom čase. Ďalej vychádzala
len zo skutočností, ktoré vyplývali z účtovných uzávierok a nie z reálnych podkladov, účtovníctva
spoločnosti, finančnej hodnoty spoločnosti alebo všeobecnej hodnoty majetku spoločnosti v rozhodnom

čase. Nevedela ustáliť, o ktorých pohľadávkach viedla spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. rokovania
o ich novácií a podobne. Znalecký posudok č. 23/2013 vypracovaný H. I. K. má podobu listinného
dôkazu a výpoveď H. I. K. má formu výpovede svedka a nie znalca, z čoho vyplýva že má rovnakú
materiálnu váhu ako dôkazy a tvrdenia, ktoré produkoval žalovaný a nie je žiadny dôvod ich nadraďovať
alebo objektivizovať nad ich rámec. Do momentu kedy žalobca nepreukáže moment vzniku platobnej

neschopnosti spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o., je absolútne irelevantné, vo vzťahu k princípom
procesnej obrany a procesného útoku, či žalovaný v konaní preukázal, resp. preukazoval liberačné
dôvody a dôkazu opaku, vo vzťahu k vzniku škody a jej výšky alebo konaniu s odbornou starostlivosťou,
nakoľko až preukázaním momentu vzniku platobnej neschopnosti spoločnosti, má žalovaný reálnumožnosť dokazovať, že v rozhodnom čase podal návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas, t. j. že
nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, resp. že škoda nevznikla v prezumovanej výške alebo nevznikla
vôbec, resp. že konal s odbornou starostlivosťou.

19. Žalovaný namietal, že žalobca až v doplnenom podaní 12.12.2012 definoval základnú podmienku
uplatnenia náhrady škody podľa § 11 ods. 4 ZKR, spočívajúcu v úpadku spoločnosti LEKÁREŇ
FARMAKO s.r.o., ktorý ustálil na deň 03.09.2009, na podklade súbehu najmenej dvoch pohľadávok
dvoch rôznych veriteľov po splatnosti, a to na podklade mailovej komunikácie so spoločnosťou

MED-ART, spol. s r.o., zastúpenej pani H. D. O., ktorá zaslala žalobcovi faktúru č. 90203731 a
faktúru č. 90201961. V zmysle podania zo dňa 22.10.2015 žalobca zmenil svoje tvrdenie o momente
údajného úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o., ktorý ustáli na deň 03.11.2008, vychádzajúc
z vyjadrenia spoločnosti MED-ART, spol. s r.o. zo dňa 08.09.2015, ktoré vydala pani E. G. D.. Podľa
verejnedostupnéhovýpisuzobchodnéhoregistravmeneobchodnejspoločnostiMED-ART,spol.sr.o.,v
rozhodnom čase, nekonali osoby H. D. O. alebo E. G. D., pričom ich vzťah a rozsah právomocí vo vzťahu

k obchodnej spoločnosti MED-ART, spol. s r.o., nie je žalovanému známy a nie je teda zrejmé, z akých
hodnoverných zdrojov tieto nepravdivé informácie pochádzali. Všetky vzájomné záväzky a pohľadávky
medzi spoločnosťou LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. a spoločnosťou MED-ART, spol. s r.o. boli vzájomne
vysporiadané a zanikli najneskôr dňa 08.01.2010. Spoločnosť MED-ART, spol. s r.o. teda neevidovala
a ani neeviduje žiadnu pohľadávku po splatnosti voči spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o.

20. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa § 11 ods. 4 ZKR, by žalobca musel taktiež preukázať
existenciu písomne uznaného dlhu spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o., ako dlžníka spoločnosti
MED-ART, spol. s r.o. na dané pohľadávky, alebo právoplatné rozhodnutie súdu na dané pohľadávky,
pričom by obdobne musel žalobca preukázať, že spoločnosť MED-ART, spol. s r.o., písomne vyzvala

dlžníka spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o., na úhradu daných pohľadávok, čo žalobca do dnešného
nedokazoval, resp. nepreukázal.

21. Žalobca sa domnieval, že rozsudkom zo dňa 25.01.2010, č. k. 3Cb/165/2009-255, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.02.2010 a vykonateľnosť dňa 24.02.2010, preukázal sumu 48.633,10 eur, ktorú

si uplatnil ako náhradu škody v tomto konaní, ako oprávnenú. Podanie zo dňa 19.01.2010, ktoré podal
žalobca na Okresný súd Rimavská Sobota, ako i rozsudok zo dňa 25.01.2010, č. k. 3Cb/165/2009-255
neobsahujú označenie titulu, na základe ktorého súd návrhu vyhovel, na základe čoho nie je reálne
možné vyvodzovať, že sa jedná o totožný predmet konania v tomto súdnom konaní. Poukázal na
rozdielne výšky žalovanej sumy. S ohľadom na princíp súdnej koncentrácie konania, súd prvej inštancie

nemal na takýto dôkaz prihliadať. Pre preukázanie momentu úpadku sa vyžaduje pluralita veriteľov,
ktorý spĺňajú podmienky vo forme minimálne dvoch vykonateľných a právoplatných rozhodnutí, ktoré sa
stretnú v reálnom čase, pričom v tomto smere žalobca nič nedokazoval a ani nepreukázal. Ak by sa aj
žalobcovi podarilo preukázať existenciu inej prejudikovanej alebo uznanej pohľadávky iného veriteľa, aj
takbyobjektívnaprávnaskutočnosťvoformeplatobnejneschopnostidlžníkanastalanajskôraždňompo

25.02.2010, t. j. dávno po dni údajnej platobnej neschopnosti, ktorú deklaruje žalobca. Zároveň namietal,
že mu písomné prílohy podania zo dňa 18.02.2021 neboli doručené a spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO
s.r.o. nikdy neevidovala v účtovníctve faktúry s číselným označením, tak ako uviedol žalobca vo svojom
podaní zo dňa 18.02.2021.

22. Žalobca si škodu v zmysle podanej žaloby zo dňa 09.08.2012 voči žalobcovi nikdy neuplatnil a
nevyzval ho na dobrovoľné plnenie, z čoho žalovaný odvodzoval, že k reálnemu uplatneniu škody
žalobcom voči žalovanému došlo až dňom doručenia žaloby, ktorá bola žalobcovi doručená až po
márnom uplynutí premlčacej doby podľa § 11 ods.4 ZKR, ktorá uplynula najneskôr dňa 07.09.2012.
Poukázal na rozsudok KS v Banskej Bystrici, č. k. 43Cob/232/2012. Z uznesenia Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 24.09.2020, č. k. 1Cob/91/2019-760 vyplýva, že žalobca doposiaľ netvrdil a
nepreukazoval, kedy žalovaného písomne vyzval na zaplatenie uplatňovaného nároku na náhradu
škody. Vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu, nakoľko
žalobca si reálne uplatnil nárok voči žalovanému až dňa 12.01.2013, kedy mu bola žaloba doručená.
Z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so vznesenou námietkou

premlčania.

23. Žalovaný bol názoru, že reálne spoľahlivé ocenenie majetku spoločnosti je možné jedine na základe
znaleckého posudku, ktorý zohľadní okrem trhovej ceny vecí aj pohľadávky/záväzky a budúce výťažky(úžitky) z majetku, a ani valné zhromaždenie také ocenenie nikdy nenariadilo. Forma úpadku je dôležitá
pre ustálenie vzniku a výšky škody, resp. pre naplnenie podmienok uplatnenia škody voči konateľovi
spoločnostipodľa§11ods.4ZKR.Dôkaznébremenonaurčeníformyúpadku,vovzťahukurčeniuvzniku

a výšky škody, ako aj vo vzťahu k protiprávnemu konaniu (nekonaniu) konateľa, viazne na žalobcovi.
Žalobca nepreukázal kedy a akou formou malo dôjsť k úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.,
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaným dňa 03.06.2011.

24. Valné zhromaždenie spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. rozhodlo dňa 29.07.2010 o zrušení

spoločnosti, nakoľko nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, alebo iný peniazmi oceniteľný
majetok a uložil konateľovi povinnosť podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia, koncesie
alebo licencie a podať návrh na zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Žalovaný podal dňa 04.08.2010
návrh na zrušenie spoločnosti na príslušný registrový súd. V roku 2010 vykázala spoločnosť LEKÁREŇ
FARMAKO s.r.o. pozitívny hospodársky výsledok vo forme zisku vo výške 79.391 eur a okrem žalobcu
nemala žiadneho iného známeho veriteľa, pričom pohľadávky žalobcu boli naďalej sporné. Žalovaný

mohol reálne konštatovať úpadok spoločnosti až dňom zostavenia riadnej účtovnej uzávierka za
kalendárny rok 2010, ktorá bola účtovníčkou spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. pani H. I. K.,
zostavená dňa 30.05.2011. Daňové priznanie za rok 2010 podala účtovníčka dňa 08.06.2011. Deň
zostavenia účtovnej uzávierky za kalendárny rok 2010, je dňom kedy sa štatutárny orgán spoločnosti
LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., reálne dozvedel o úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. vo

forme predĺženia. Dňom 30.05.2011 mu začala plynúť 30 dňová lehota na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu, pričom návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa 03.06.2011, na štvrtý deň lehoty. Ak je
dlžník schopný zaplatiť splatnú pohľadávku veriteľa, nie je však ochotný na jej úhradu, nie sú splnené
podmienkyúpadkuvzmysle§1ods.2,vetaprvázákona.Zákonodarcadefinovalrozdielmedziúčtovnou
formou úpadku a právnou úpravou úpadku, t. j. právnym stavom s ktorým právny poriadok spája určité

práva alebo povinnosti. To znamená, že pokiaľ je úpadok v tomto znení objektívny stav, tak nemal
zákonodarca na mysli určite stav ktorý nemôžu subjekty práv a povinností zmeniť (ovplyvniť), napr.
po vzájomnej dohode. Zákonodarca primárne uprednostňuje riešenie formou dohôd, neformálnou
reštrukturalizáciou alebo reštrukturalizáciou a až v poslednom rade konkurzom, kedy už je zrejmé že
nedôjde k uspokojeniu veriteľa v plnom rozsahu pohľadávky. Za takéto okolnosti považoval žalovaný aj

rokovania o oddlžení, zmene splatnosti, novácií záväzkov ale i ručenie, prevzatie dlhu a podobne.

25. V prípade žeby konateľ nepodal návrh na vyhlásenie riadne a včas, môže sa liberovať zo svojej
zodpovednostizanáhraduškodyspôsobenejtakýmprotiprávnymkonaním(nekonaním),jedinežekonal
s odbornou starostlivosťou alebo v dobrej viere že koná v záujme spoločnosti, všetkých jej spoločníkov.

Odborná starostlivosť spočíva v konaní, alebo nekonaní konateľa pri obchodnom vedení spoločnosti
v súlade so zákonom (OBZ a iné), v súlade so stanovami alebo spoločenskou zmluvou spoločnosti
a v súlade s uzneseniami a pokynmi valného zhromaždenia spoločnosti. Súlad so zákonom spočíva
v dodržiavaní zákonných práv alebo povinností, napr. podľa § 13, § 64, § 112, § 133 až 136 a pod.
OBZ. Odborná starostlivosť má objektívny charakter. Z danej dikcie vyplýva, že pre uplatnenie náhrady

škody podľa § 11 ods.4 ZKR nepostačuje konštatovanie, že konateľ nepodal návrh na vyhlásenie riadne
a včas a tým porušil svoju povinnosť (proti právne konanie), ale žalobca musí preukázať kedy mal
konateľ najneskôr návrh na vyhlásenie konkurzu podať a ako a čím porušil svoje povinnosti pri výkone
obchodného vedenia spoločnosti, t. j. nekonal s odbornou starostlivosťou. Medzi ďalšie liberačné dôvody
patrí aj konanie konateľa v súlade s uzneseniami a pokynmi valného zhromaždenia spoločnosti, pokiaľ

sú také uznesenia a pokyny v súlade so zákonom. Medzi základné povinnosti konateľa patrí aj povinnosť
viesť účtovníctvo, informovať spoločníkov a predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie účtovnú
uzávierku, podľa § 135 OBZ. Účtovná uzávierka za príslušné účtovné obdobie sa schvaľuje spravidla
pred podaním riadneho daňového priznania za daň z príjmu za príslušné zdaňovacie obdobie.

26. Žalovanému sa podarilo v konaní preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou, v dobrej
viere a v záujme spoločnosti. Odborná starostlivosť žalovaného, pri vedení obchodnej spoločnosti
LEKÁREŇFARMAKO,s.r.o.,vyplývazpreukázaniaplneniaprávapovinností,ktorévyplývajúkonateľom
zo zákona, zo stanov a spoločenskej zmluvy a z uznesení a pokynov valného zhromaždenia.
Žalovaný preukázal najmä výsluchom účastníkov konania a svedkov (J., K.), ale i Správou č. 3

predbežného správcu zo dňa 04.08.2011 správcu konkurznej podstaty, Znaleckého posudku č. 23/2013
vypracovaného H. I. K., že účtovníctvo spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bolo riadne vedené,
pričom sa v účtovníctve nenachádzali ku dňu vyhlásenia konkurzu žiadne odporovateľné právne úkony
alebo záväzky, ktorými by boli ukrátený veritelia. Ďalej sa podarilo bez akýchkoľvek pochybnostípreukázať, že záväzky spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. mali klesajúcu tendenciu. Konanie
konateľa s odbornou starostlivosťou nezakladá zodpovednosť za vzniknutú škodu pokiaľ postup
konateľa bol v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Dobrá viera je prezumpciou dobrého úmyslu

pri výkone obchodného vedenia spoločnosti konateľom. Predpokladá sa, že každý koná v dobrej viere,
pokiaľ sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku opätovne viazne na tom, kto sa domáha práva vyplývajúceho
z konania proti dobrej viere.

27. V nadväznosti na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona ZKR zodpovednosť štatutárneho orgánu za

škodu spôsobenú veriteľovi vznikne, ak budú splnené nasledovné predpoklady: a) porušenie právnej
povinnosti, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.03.2017, sp. zn. 3Cob/11/2016. Skutková
zhoda so závermi predmetného uznesenia spočíva v skutočnosti, že žalobca sa pokúšal zjavne
bezúspešne preniesť svoju vlastnú nečinnosť, resp. neobozretnosť v jeho hospodárskom, ekonomickom
a právnom prístupe k podnikateľskej činnosti a zároveň neeticky preniesť svoje podnikateľské riziko na

štatutárny orgán spoločnosti, s ktorou má žalobca právny spor. Žalobca najprv dňa 30.01.2009 uzatvoril
so spoločnosťou LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. splátkový kalendár, následne keď dochádzalo k realizácii
splátok a znižovaniu objemu záväzkov spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., žalobca rozhodol o
zastavení dodávok tovaru spoločnosti, pričom vznikol spor medzi spoločnosťou LEKÁREŇ FARMAKO,
s.r.o. a žalobcom, predmetom ktorého bolo plnenie zo zmlúv, čo do kvality a kvantity plnenia zo strany

žalobcu. Aj keby žalobca preukázal, že rozsudkom zo dňa 25.01.2010, č. k. 3Cb/165/2009-255 Okresný
súd Rimavská Sobota rozhodol o identických nesplatených záväzkoch spoločnosti, aj v takom prípade
by bolo zrejmé, že neexistuje príčinná súvislosť medzi údajnou škodou a údajným porušením právnej
povinnosti, nakoľko žalobca sa sám z vlastnej iniciatívy rozhodol podať návrh na výkon rozhodnutia na
príslušný exekučný súd, pričom Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 28.08.2014, sp. zn.

6Er/328/2010, rozhodol o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného spoločnosti LEKÁREŇ
FARMAKO, s.r.o., ktorý už v rozhodnom čase neexistoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca po
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25.01.2010, č. k. 3Cb/165/2009-255
nepodal veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že v rozhodnom čase neboli splnené
podmienky pre vyhlásenie konkurzu z dôvodu neexistencie plurality veriteľov, v tomto konaní preukázal,

že jeho žalobný návrh zo dňa 09.08.2012, ktorým sa žalobca domáha súdnou cestou rozhodnutia vo
veci zaplatenia 48.633,10 eur, z titulu náhrady škody podľa § 11 ods. 4 ZKR, je zjavne bezúspešný
od počiatku pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi údajnou škodou a údajným porušením právnej
povinnosti.

28. Nikdy nebolo účelom legislatívnej úpravy § 11 ods. 4 ZKR, aby žalovaný preukazoval, kedy
spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. nebola v úpadku, nakoľko sama podstata sankčného konania
predpokladá, že žalobca vie relevantne preukázať splnenie základných podmienok uplatnenia náhrady
škody voči štatutárovi obchodnej spoločnosti podľa § 11 ods. 4 ZKR, a to najmä moment vzniku škody a
príčinnú súvislosť, t. j. dôvodnosť toho, že hodnota neuhradených pohľadávok, ktoré neboli uspokojené

v konkurznom konaní v rozhodnom čase medzi obdobím kedy mal byť podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu a kedy reálne podaný bol, je reálnou alebo prezumovanou škodou. Skutočnou škodou je
rozdiel v uspokojení pohľadávky veriteľa, pokiaľ by dlžník včas podal návrh na vyhlásenie konkurzu,
oproti skutočnému uspokojeniu veriteľa v konkurznom konaní. Domnienka žalobcu, že skorším podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu konateľom spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. by nedošlo ku

vzniku škody, resp. výška škoda by sa nezvýšila, nie je možné považovať za prezumovanú príčinnú
súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti konateľa. Splatnosť poslednej nesplatenej
faktúry je 30.06.2009, pričom vystavená bola dňa 02.03.2009. Podľa názoru žalobcu spoločnosť bola v
predĺžení najneskôr 03.09.2009 (neskôr zmenil názor, predĺženie spoločnosti kvalifikoval k 03.11.2008)
a návrh na konkurz mala podať najneskôr 03.10.2009 (03.12.2008), z čoho vyplýva, že v čase údajného

relevantného podania návrhu na konkurz by sa už nebolo zabránilo vzniku škody, resp. ku navýšeniu
škody. Pre úplnosť dodávame, že keby sa aj žalobcovi podarilo preukázať a ustáliť, že spoločnosť
LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bola v predĺžení už dňa 03.11.2008, aj v takom prípade by škoda nevznikla
vo výške, ktorú uvádza žalobca, nakoľko v poradí prvá vystavená a splatná faktúra je zo dňa 27.10.2008
a v poradí ku dňa 03.12.2008 bola vystavená takmer polovica uplatnených faktúr. Predbežný správca

konkurznej podstaty H. E. F., G. konštatovala v Správe č. 3 predbežného správcu dňa 04.08.2011, že
nezistila majetok dlžníka, ktorý bude postačovať na úhradu trov konkurzného konania a nezistila ani taký
majetok dlžníka, ktorým by ukrátil veriteľov v dôsledku odporovateľných právnych úkonov.29. Žalovaný vždy konal v dobrej viere, konal na základe získaných poznatkov a po ich riadnom
vyhodnotení. Žalovaný, ako konateľ sa rozhodoval v dobrej viere na základe údajov získaných z
účtovníctva, že skutočná hodnota majetku spol. LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. k 31.12.2009 je omnoho

vyššia, ako hodnota po odčítaní strát a odpisov. Len zásoby na sklade boli vedené v nákupnej
hodnote to znamená, že predajná hodnota bola vyššia cca. o 25%. Pohľadávky voči poisťovniam boli
účtované bez príslušenstva a majetok bol vedený v účtovnej hodnote a následne odpredaný za
vyššiu ako zostatkovú hodnotu. Koncom roku 2008 dosiahla spoločnosť najvyšší obrat, s čím súvisel
aj nárast záväzkov a konateľ reálne predpokladal, že podnik bude generovať pozitívny hospodársky

výsledok. Majetok pred odpismi bol v hodnote 97.158,60 eur, pričom jeho skutočná hodnota bola ešte
vyššia. Bez znaleckého dokazovania nemožno jednoznačne vymedziť úpadok spoločnosti. Z vyššie
uvedených dôvodov vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
bola údajne v predlžení najneskôr k 03.09.2009 (03.11.2008), je zjavne ničím nepodložené tvrdenie.
Ani v prípade včasného vyhlásenia konkurzu, by nebolo možné uspokojiť nesporné pohľadávky žalobcu
vo väčšej miere, ako k tomu došlo speňažením majetku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. a

čiastočným uspokojením veriteľov mimo konkurzného konania. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal
opak. Pokiaľ pri obchodovaní vznikla škoda, nemala súvis v konaní, resp. nekonaní konateľa, ale
v nesprávnom odhade podnikateľského rizika. Žalovaný upozornil na princíp európskeho deliktného
práva (PETL). Pri zachovaní všetkých princípov súkromného práva musí v konaní o náhrade škody
voči štatutárnemu orgánu kapitálovej spoločnosti, ktorý generálne podľa § 420 OZ nezodpovedá za

škodu, ktorá vznikla z činnosti obchodnej spoločnosti, iba sekundárne podľa § 135a OBZ k § 11 ods.
2 ZKR, žalobca preukázať primárnu kauzu a sekundárnu podmienku porušenia povinnosti podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas.

30. Ustálená judikatúra okrem uznaných alebo judikovaných pohľadávok vyžaduje aj písomnú výzvu na

ichplnenie,doručenúdlžníkovipreuplatnenieškodypodľa§11ods.4ZKR.Zobsahukonkurznéhospisu
vyplýva, že žalobca si ani jednu pohľadávku neprihlásil riadne a včas, resp. bol pasívny, nakoľko ani proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 6K/41/2011-58, ktorým súd zastavil konkurzné konanie,
nepodal sťažnosť. Žalobca sa nikdy nestal konkurzným veriteľ. Žalobca nemá aktívnu legitimáciu.
PoukázalnanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyIIÚS375/08-49. Žalobcapodľanehoneuniesol

dôkazné bremeno k vzniku škody, výške škody, protiprávneho konania a príčinnej súvislosti. Žiadal
žalobu zamietnuť.

31. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 30.08.2022. Uviedol, že v nadväznosti na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave

1Cob/91/2019-760 zo dňa 24.09.2020 zaslal dňa 18.02.2021 na Okresný súd Bratislava I vyjadrenie
a pripojil k nemu jednotlivé faktúry. Všetky faktúry boli opečiatkované spoločnosťou LEKÁREŇ
FARMAKO, s.r.o., a podpísané hlavným lekárnikom. Všetky sa zhodujú so záznamom v excelovskom
súbore, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Predložil aj dôkaz o tom, že dňa 19.01.2010 podal na Okresný
súd Rimavská Sobota žalobu na zaplatenie sumy 48.642,- eur. Suma bola žalobcovi priznaná na

základe rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25.01.2010 č. k. 3Cb/165/2009-225,
ktorý nadobudol právoplatnosť 20.02.2010 a vykonateľnosť 24.02.2010. Žalobca splnil, čo od neho
požadoval Krajský súd v Bratislave. Žalovaný nepreukázal, žeby konal s odbornou starostlivosťou,
v dobrej viere, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uviedol, že žalovaný
nebol viazaný rozhodnutím valného zhromaždenia a návrh na vyhlásenie konkurzu mal podať hneď

ako nastal úpadok. Okresný súd Bratislava I, bol následne viazaný v zmysle kasačného princípu
a nemusel odôvodňovať prečo sa odklonil od svojich predchádzajúcich záverov. Žalobca v konaní
uvádzal, že žalovaný bol v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti, ktorú stanovil na základe splatných
faktúr, ktoré žalobca neuhradil žalobcovi a spoločnosti MED-ART, spol. s r.o.. Žalobcu uviedol, že
predmetom dohody o prevzatí dlhu spoločnosťou RW Slovakia neboli faktúry, ktoré žalobca použil na

stanovenie úpadku. K námietke žalovaného, že pani D., nebola konateľkou spoločnosti MED-ART spol.
s r.o. hoci za ňu vydávala, poukázal žalobca na § 9 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého podanie
predmetného vyjadrenia spadalo do jej funkcie. Ustanovenia § 11 ods. 4 ZKR jasne uvádza, že nárok sa
premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku
a neustanovuje žiadnu ďalšiu povinnosť. Žalobca podal návrh dňa 09.08.2012, teda pred uplynutím

jednoročnej premlčacej lehoty. Dokument z 30.01.2009 nemožno považovať za stranami dohodnutý
splátkový kalendár, ale maximálne za jeho návrh, ktorý nebol schválený. Dokument nie je podpísaný
a nie je z neho jasné, splatnosť ktorých faktúr sa mala predlžovať. Príčinná súvislosť medzi porušením
povinností podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a spôsobením škody sa prezumuje. Žalobcanemusí preukazovať aké by bolo uspokojenie ak by štatutár podal návrh včas. V predmetnom prípade
žalobca nepodal veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.,
v zmysle § 12 ods. 2 ZKR. Pohľadávky žalobcu teda nemusia byť uznané dlžníkom na listine s úradne

osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložené právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Z
rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukázal pri sporovaní aktívnej legitimácie žalobcu nevyplýva, to čo tvrdí.

32. Žalovaný v odvolacej replike doručenej súdu prvej inštancie 15.11.2022 uviedol, že názor Krajského
súdu v Bratislave v uznesení č. k. 1Cob/91/2019-760 zo dňa 24.09.2020 považoval za nesprávny

a to s ohľadom na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom uvedená argumentácia nie je
obsiahnutá v napadnutom rozsudku. Žalovaný nie je povinný preukazovať úpadok v konaní o náhrade
škody podľa § 11 ods. 4 ZKR. Zo žiadneho znaleckého posudku, alebo výpovede svedka nevyplýva,
žeby spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., bola v úpadku pred 30.06.2011 a žalobca ani nenavrhoval
dôkazy ktoré by preukazovali opak. Predložené faktúry nie sú dôkazom o existencii záväzkov a škody.
Žalobca nepreukázal ani primárnu skutočnosť a to, či reálne plnil to, čo by malo byť obsahom záväzkov

na podklade doručených faktúr. Krajský súd vo svojom rozhodnutí č. k. 1Cob/91/2019-760 zo dňa
24.09.2020 vyslovil prezumpciu nekonania s odbornou starostlivosťou, pričom princípy § 135a OBZ sú
založené na predpoklade, že konateľ pri bežnom vedení spoločnosti koná s odbornou starostlivosťou.
Poukázal na závery uznesenia Krajského súdu Prešov z 22.03.2017 sp. zn. 3Cob/11/2016. Žalobca
mal spoluvinu na úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.. Ustanovenie § 11 ods. 4 ZKR

ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní od kedy
sa dozvedel, alebo pri zachovaná odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Nie
od okamihu, kedy úpadok nastal. Žalovaný bol viazaný rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa
29.07.2010 o zrušení spoločnosti. Do momentu kedy procesná strana, žalobca, nepreukáže moment
vzniku platobnej neschopnosti spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., je irelevantné či žalovaný

v konaní preukázal liberačné dôvody, nakoľko až preukázaním momentu vzniku platobnej neschopnosti
má žalovaný reálnu možnosť dokazovať, že podal návrh včas, resp. že škoda nevznikla v prezumovanej
výške. Úpadok je síce objektívny stav, ale nie neodvrátiteľný. Bez zistenia, či bol majetok správne
odpisovaný, nemožno zistiť či bol dlžník v úpadku. Žalobca uviedol, že faktúra č. 80219499 bola
vystavená dňa 05.05.2008 na sumu 616,51 eur so splatnosťou 02.10.2008 a bola uhradená 02.02.2009

a faktúra č. 80219671 bola vystavená dňa 06.05.2008 na sumu 19,65 eur so splatnosťou 03.10.2008
a uhradená 02.02.2009. Z obsahu žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť ako určil deň úpadku na
03.11.2008. Ak ho určil ako 30 deň po splatnosti faktúry č. 80219671, tak sa žalovaný pýta, s ktorou
splatnou faktúrou vystavenou žalobcom sa splatné pohľadávky stretli. Prvá splatná faktúra podľa
zoznamu je faktúra č. 8231419 vystavená dňa 09.10.2008 a splatná 06.02.2009. Žalovaný poukázal

na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/232/2012, kde súd vyžadoval aj písomnú
výzvu na uplatnenie škody. Podľa žalovaného nie je zrejmé čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal
a mal za to, že žaloba má vady, ktoré nie je možné odstrániť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dokument
zo dňa 30.01.2009 nemožno považovať za splátkový kalendár, nerozporuje, že sa viedli rokovania
o splatnosti pohľadávok. Žalobca nereagoval na dôkazy, ktoré sám produkoval a to: výsluch svedka

J., emailová komunikácia H. L. a E., z ktorých vyplýva, že práve žalobca považoval Dokument zo dňa
30.01.2009 za právne záväzný. Pre uplatnenie náhrady škody podľa § 11 ods. 4 ZKR nepostačuje
konštatovanie, že konateľ nepodal návrh včas, ale žalobca musí preukázať, kedy mal konateľ najneskôr
návrh podať. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa § 11 ods. 4 ZKR, musí žalobca preukázať
vznik škody, t. j. nesplatené pohľadávky po splatnosti, ktoré boli nesplatené dňom zrušenia konkurzu,

ktoré boli riadne zistené, spĺňajú podmienky pre ich uplatnenie v konkurze a sú spôsobilé pre podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca v konaní potvrdil, že ním uplatnené pohľadávky sú sporné.
Žalobca existenciu pohľadávok nepreukázal. Zotrval na sporovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
V ostatnom rozsahu zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní.

33. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 12.12.2022 v zásade zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú
vo vyjadrení k odvolaniu. Okresný súd Bratislave I postupoval podľa neho správne nakoľko sa dôsledne
držal právneho názoru uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave a v zmysle neho aj
rozhodol. K okamihu úpadku odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 22.10.2015. Žalovaný
nepredložil dôkaz, z ktorého vyplýva, ako si evidoval predmetné faktúry v účtovníctve. Žalobcovi nie

je jasné v čom má spočívať neprehľadnosť a neúplnosť ním predložených faktúr. Žalobca nebol
povinný preukazovať, že tovar riadne dodal. Dodanie liekov potvrdzuje opečiatkovanie faktúr. Dodanie
tovaru preukazuje aj priznanie žalovanej sumy v konaní pred Okresným súdom Rimavská Sobota
sp. zn. 3Cb/165/2009. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na závery zrušeného rozsudku prvej inštancie33Cb/162/2012-541, uvedený rozsudok z dôvodu zrušenia nemá žiadnu právnu relevanciu. Krajský
súd v Bratislave v uznesení 1Cob/91/2019 zo dňa 24.09.2020 konštatoval, že ak by žalovaný konal
sodbornoustarostlivosťou,muselbymaťvedomosťoúpadkuspoločnosti.Akbyžalovanýnepodalnávrh

včas, ale faktúry by boli uhradené, nevznikol by nárok na náhradu škody. V tomto prípade však faktúry
ostali neuspokojené. Spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. sa ocitla v úpadku z dôvodu platobnej
neschopnosti dňa 03.10.2008. Tvrdenie žalobcu, že je nutné skúmať oceňovanie a odpisovanie majetku
je irelevantné. Zopakoval, že faktúra č. 8129373 a faktúra č. 8129392 splatné dňa 01.10.2008 vystavené
spoločnosťou PHOENIX sa stretli s faktúrou č. 80219499 splatnou dňa 02.10.2008 a faktúrou č.

80219671 splatnou dňa 03.10.2008 vystavenou spoločnosťou MED – ART spol. s r.o. dňa 03.10.2008.
Dňa 03.10.2008 boli splatné dve faktúry dvoch veriteľov spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
Dňa 03.10.2008 teda nastal úpadok spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. z dôvodu platobnej
neschopnosti v zmysle § 3 ods. 2 ZKR. V zmysle § 11 ods. 2 ZKR bol deň 03.11.2008 posledným dňom
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu Žalovaným. V ustanovení v tom čase platného § 11 ods. 4
ZKR sa uvádza, že nárok na náhradu škody sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia

konkurzného konania pre nedostatok majetku - § 11 ods. 4 ZKR nestanovuje žiadnu ďalšiu povinnosť,
ktorá musí byť splnená na to, aby nárok nebol premlčaný. Žalobca podal na konajúci súd návrh na
začatie konanie dňa 09.08.2012, teda pred uplynutím jedno ročnej premlčacej lehoty. Dokument zo dňa
30.01.2009 preto nemožno považovať za stranami dohodnutý splátkový kalendár ale maximálne za jeho
návrh, ktorý nebol schválený. Z predmetného dokumentu, nie je podľa žalobcu zrejmé splatnosti ktorých

faktúr sa mali predĺžiť. Návrh splátkového kalendára je preto celkom zrejme nezrozumiteľný a nespĺňa
preto jednu z podmienok na to, aby mohol byť považovaný za platný právny úkon. Žalobca opätovne
poukázal na to, že z uznesenia zo dňa 28.10.2020, sp. zn. 1Obdo/66/2020 bolo vydané v inom súdnom
konaní (súdne konanie konané na Okresnom súde pod sp. zn. 33Cb/222/2012) a preto nemôžu byť
závery záväzné pre predmetné súdne konanie. Žalovaný si právny názor Najvyššieho súdu vyjadrený

v uznesení sp. zn. 1Obdo/66/2020 zle vykladá a to z jednoduchého dôvodu. Krajský súd v Bratislave,
ktorému bola vec vrátená z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totiž v uznesení zo dňa 26.10.2012 č.
k. 2Cob/202/2020-1624, neuvádza, že na úspešné uplatnenie nároku bude Žalobca v opätovnom konaní
pred Okresným súdom povinný preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody.

34. Žalobca doručil dňa 09.10.2023 odvolaciemu súdu doplnenie odvolania. Ako dôvod uviedol zistenia,
ktoré vyplynuli z konania vedeného Mestským súdom Bratislava III, sp. zn. 35 Cb/222/2012. Žalovaný
uviedol, že nemal zákonnú možnosť predložiť súdu svoju argumentáciu a dôkazy, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania v inom obdobnom súdnom konaní, nakoľko ich nemal k dispozícii a

o ich existencii nevedel až do dňa 19.07.2023, kedy mohli žalovaní v konaní vedenom Mestským
súdom Bratislava III, sp. zn. 35Cb/222/2012, možnosť nahliadnuť do súdneho spisu po pripojení spisu
OR PZ Bratislava I. ČVS: ORP-1057/OEK-B1-2012 a spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.
35Cb/160/2010 (35Rob/266/2010) a výsluchu účastníkov konania. Poukázal na listinu - úradný záznam
zo dňa 18.12.2013, z ktorého vyplýva, že alinaciaadvokátov s.r.o. a E. G. P., požiadali o vyhotovenie

kópie Znaleckého posudku č. 25/2013 zo dňa 02.12.2013, vypracovaného znalkyňou H. I. K., pričom
z uvedenej listiny vyplýva, že žalobca a jeho právny zástupca získali podklad, na ktorom zakladajú
údajnú oprávnenosť svojho nároku v zmysle podaného návrhu zo dňa 09.08.2012, viac ako jeden a
pol roka po podaní žaloby vo veci samej. Žalobca vedome a opätovne zavádzal súd ohľadne záväzkov
spoločnosti MED-ART, spol. s r.o., a taktiež súd zavádzala pani E. G. D., ktorá údajne spracovala a

vydala vyjadrenie spoločnosti MED-ART, spol. s r.o., zo dňa 08.09.2015, nakoľko z obsahu Správy zo
dňa 22.10.2012 spoločnosti MED-ART, spol. s r.o., ktorá sa vyjadrovala k jednotlivým spoločnostiam,
vo vzťahu k spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. uviedla, že celková neuhradená suma na istine
predstavuje 0,- eur, a to z dôvodu, že neuhradenú sumu 72.156,06 eur prevzala na základe dohody o
prevzatí dlhu zo dňa 18.01.2010 spoločnosť RW Slovakia s.r.o.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a

jeho právny zástupca alinaciaadvokátov s.r.o. a E. G. P., opakovane nahliadli do spisu OR PZ Bratislava
I. ČVS: ORP-1057/OEK-B1-2012, je zrejmé, že mali vedomosť o Správe zo dňa 22.10.2012 spoločnosti
MED-ART, spol. s r.o., a napriek tejto skutočnosti predložili súdu vyjadrenie spoločnosti MED-ART, spol.
s r.o., zo dňa 08.09.2015, ktoré je zjavne nepravdivé a zavádzajúce. Na margo uplatnenej údajnej
škody vo výške 48.633,10 eur s príslušenstvom, z obsahu verejne dostupných zdrojov žalovaný zistil,

že žalobca si v priebehu rokov 2010 až 2013 účtovne odpísal všetky pohľadávky, ktoré evidoval voči
spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. V takom prípade žalovaný preukázal, že sa žalobca pokúsil
úmyselne obohatiť na úkor žalovaného o údajnú škodu v sume 48.633,10 eur, pričom opakujeme, že
reálne ale nie je zrejmé akú sumu vlastne žalobca žaluje a na základe čoho. Žalobca podaním zo dňa31.05.2023 v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III, sp. zn. 35Cb/222/2012, predložil do spisu
súpis všetkých odpísaných pohľadávok za roky 2010 až 2015, výpis z hlavnej účtovnej knihy za roky
2010až2015asaldopohľadávokspoločnostiLEKÁREŇFARMAKO,s.r.o.,zaroky2008až2011(2015),

z ktorých vyplýva, že pohľadávky v sume 48.633,10 eur, voči spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
boli všetky odpísané v účtovníctve žalobcu dňa 21.12.2011. Z hlavnej účtovnej knihy za roky 2010 až
2015, vyplýva že žalobca v čase podania žaloby dňa 09.08.2012 neevidoval v účtovníctve pohľadávku
v sume 48.633,10 eur voči žalovanému, t.j. žalobca si uplatňuje svoj nárok na základe neexistujúcej
pohľadávky, o ktorej nevedie v účtovnej evidencii žiadne účtovné položky. Žalobca vzniesol námietku

premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu, nakoľko je zrejmé že žalobca si reálne
uplatnil nárok voči žalovanému až dňa 12.01.2013 kedy mu bola žaloba doručená a žiadame, aby sa
súd s námietkou premlčania žalovaného vysporiadal, pričom uvedená námietka premlčania nároku bola
žalovaným vznesená už podaním zo dňa 21.04.2022, ale z celého obsahu Rozsudku zo dňa 30.06.2022,
č. k. 33Cb/162/2012-1036, nevyplýva ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so vznesenou námietkou
premlčania. V ostatnom zopakoval doteraz uvedené tvrdenia.

35. Žalobca sa k doplneniu odvolania vyjadril v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 25.03.2024,
v ktorom uviedol, že novoty v odvolacom konaní nemožno uplatniť pri nasledujúcich odvolacích
dôvodoch: podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. keď rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedený právny názor vyplýva
podľa žalobcu napríklad z Komentára k Občianskemu zákonníku, 2. vydanie, 2019, ŠTEVČEK, DULAK,
BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL (ďalej len ako „Komentár Števček“): „V prípade
dôvodov podľa písmen podľa § 365 ods. 1 e), f) a h) použitie doteraz neuplatnených prostriedkov
procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov neprichádza do

úvahy z povahy veci.“ Toto tiež vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu Nitre sp. zn. 5Co/695/2016 v
zmysle ktorého: „Právo novoty v odvolacom konaní sa však nevzťahuje na skutkové a právne vady
rozhodnutia (error in iudicando), t.j. na vady konania uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/ až písm. h/
CSP.“ Žalovaný totiž de facto tvrdí, že na základe dôkazov, ktoré boli predložené až v rámci odvolacieho
konania pred Krajským súdom v Bratislave dňa 08.10.2023 dospel Mestský súd Bratislava III v súdnom

konaní, ktoré odvolaciemu konaniu časovo predchádzalo k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je
celkom zrejme právny nezmysel. Nakoľko samotný žalovaný explicitne uvádza, že nové dôkazy sa
vzťahujú výlučne na ním uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) a na
žiadne iné je zrejmé, že doloženie všetkých nových dôkazov nie je možné pripustiť a nemožno na
akýkoľvek z nich prihliadať z dôvodu, že ich použitie nie je možné. Žalobca poukázal na § 366 písm.

a) až d) CSP. Z nových dôkazov predložených spolu s doplnením odvolania akýmkoľvek spôsobom
nevyplýva, že v konaní pred Mestským súdom Bratislava III došlo k iným vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto ich použitie nie je možné. Žalobca si dovoľuje uviesť,
že žalovaný nesplnil základnú podmienku na predloženie nových dôkazov v rámci odvolacieho konania
v zmysle § 366 písm. d) CSP a síce, že žalovaný ich nemohol uplatniť bez svojej viny. Väčšina dôkazov

predloženýchžalovanýmspolusdoplnenímodvolaniamohlibyťpredloženévrámcisúdnehokonaniasp.
zn. 33Cb/162/2012 a to kedykoľvek od roku 2012 až do vydania rozsudku Mestského súdu Bratislava III
dňa 30.06.2022. Tieto dôkazy boli napríklad súčasťou trestného spisu sp. zn. ORP-1057/OEK-B1-2012
HS, resp. súčasťou súdneho konania sp. zn. 35Rob/266/2010, do ktorých mal reálne žalovaný fyzický
prístup. Žalovaný okrem toho predložil aj nasledujúce dôkazy: účtovná závierka za rok 2012 a správa

audítora, účtovná závierka za rok 2013 a správa audítora, účtovná závierka za rok 2014 a správa
audítora,odpisypohľadávok2010až2015avýpiszhlavneúčtovnejknihyzaroky2010až2015.Žalobca
si dovoľuje uviesť, že tieto dôkazy sú síce súčasťou súdneho spisu, ale nie sú súčasťou súdneho spisu
sp. zn. 33Cb/162/2012, ale súdneho spisu sp. zn. 35Cb/222/2012. V tomto prípade ide o dôkazy ku
ktorým síce žalovaný nemal fyzický prístup ale mohol a mal ich v priebehu súdneho konania sp. zn.

33Cb/162/2012 ako dôkaz označiť.

36. Odvolací súd výzvou zo dňa 06.11.2024, č. k. 1Cob/12/2023-1340, podľa § 382 CSP, súd vyzval
žalovaného, aby sa vyjadril k aplikácií ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len ZKR) a Vyhlášky MSSR č. 643/2005 Z.z. (účinnej do 31.12.2008), v nasledovnom znení:

Nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce ust. § 3 ods. 1, 2, 3,
§ 4 ods. 2, § 7 § 11 ods. 11, ods. 4, § 206a ods. 1 ZKR účinného do 31.12.2011, § 1 a § 2 vyhlášky
643/2005 Z.z. účinnej do 31.12.2008.37. Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k.
1Cob/91/2019-760 celkom jasne a zrozumiteľne uviedol, čo všetko považuje za potrebné doriešiť
v opätovnom konaní pred Okresným súdom Bratislava I. Krajský súd v Bratislave nárok žalobcu

nepovažoval za dostatočne preukázaný. Žalobca, predložil zoznam 80-tich faktúr vystavených
spoločnosťou PHOENIX spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. za dodané lieky, ktorých súčet tvorí
sumu 48.642,- eur – od týchto faktúr žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody vo výške 48.633,10
eur. O oprávnenosti vyššie uvedených faktúr neexistuje žiadna pochybnosť nakoľko táto bola potvrdená
na základe rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25.01.2010 č. k. 3Cb/165/2009-255,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2010 a vykonateľnosť dňa 24.02.2010. Pre Žalobcu bolo
prekvapivé, že ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 2, § 7, § 11 ods. 4 a §206a ods. 1 ZKR a § 1 a § 2
VyhláškynepovažovalzarozhodnéprerozhodnutievoveciOkresnýsúdBratislavaIprivydanírozsudku,
č. k. 33Cb/162/2012-541, Krajský súd v Bratislave pri vydaní Uznesenia KS č. k. 1Cob/91/2019-760
a opätovne ani Okresný súd Bratislava I pri vydaní rozsudku, č. k. 33Cb/162/2012-1036 a teraz ich
považuje za rozhodné pre rozhodnutie vo veci Krajský súd v Bratislave. Domnieval sa, že je to z

dôvodu, že v obdobnom súdnom konaní ktoré sa vedie na Mestskom súde Bratislava III pod sp.
zn. B1-35Cb/222/2012 zo dňa 22.11.2023 poukázal na tie isté ustanovenia ZKR a Vyhlášky konajúci
súd. Žalobca sa rozsiahlo vyjadril k rozsudku sp. zn. 35Cb/222/2012 a vzťahu nároku na úhradu
nezaplatených faktúr za dodaný tovar a nároku na náhradu škody. Právny názor, že odpis pohľadávky
spôsobuje jej zánik je totálnym právnym nezmyslom. Nárok spoločnosti PHOENIX voči spoločnosti

LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. na zaplatenie za dodaný tovar a nárok na náhradu škody od Žalovaného ako
fyzickej osoby sú dva rozdielne a od seba nezávislé nároky a preto zánik nároku spoločnosti PHOENIX
na zaplatenie za dodané lieky od spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. nespôsobuje zánik nároku
spoločnosti PHOENIX na náhradu škody voči A. B.. Ide teda o dve od seba nezávislé nároky, na ktoré
sa vzťahujú celkom rozdielne podmienky na ich vznik, zánik, premlčanie, atď. Mestský súd Bratislava

III si nesprávne interpretoval znenie § 11 ods. 4 ZKR, keďže podľa jeho názoru nárok na náhradu
škody voči A. B. je možné priznať iba v prípade ak ku dňu rozhodnutia súdu pohľadávky spoločnosti
PHOENIXvočispoločnostiLEKÁREŇFARMAKOs.r.o.stáleexistovali.Naexistenciunárokuspoločnosti
PHOENIX na náhradu škody voči A. B. teda nemá žiadny vplyv pohľadávka spoločnosti PHOENIX
voči spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. na zaplatenie za dodané lieky. Ani prípadný zánik nároku

spoločnosti PHOENIX voči spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. a to z akéhokoľvek dôvodu (k čomu
však nedošlo a táto pohľadávku ku dnešnému dňa naďalej existuje) by nemal žiadny vplyv na existenciu
nároku spoločnosti PHOENIX voči žalovanému na náhradu škody. Žalobcovi nebolo zrejmé na základe
čoho Mestský súd Bratislava III dospel k tomu, že výšku škody považoval z a nepreukázanú. Zrejmé len
to, že súd konštatoval, že odpis pohľadávky predstavuje vyradenie z majetku spoločnosti z iného dôvodu

než je jej úhrada. Odpis pohľadávky z účtovníctva upravuje § 19 ods. 2 písm. h) zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o dani z príjmov“). Zákon o
dani z príjmu v § 19 rieši z účtovného pohľadu postup, ktorý môže daňovník využiť v prípade, ak sa
jeho pohľadávka stane nevymožiteľná. Právnym následkom odpisu pohľadávky vo výške 50.975,34 eur
spoločnosťou PHOENIX, bolo že spoločnosť PHOENIX si mohla túto sumu uplatniť ako náklad znižujúci

jej základ dane z príjmov vďaka čomu si mohla vynulovať stratu, ktorá jej bola spôsobená tým, že hradila
daňzpríjmuzosumy,ktorájejnikdynebolaspoločnosťouKOMPLETREAL,s.r.o.,zaplatená.Nazáklade
odpisu pohľadávky voči spoločnosti KOMPET REAL, s.r.o. vo výške 50.975,34 eur teda nedošlo k jej
úhrade, t. j. pohľadávky vo výške 50.975,34 eur sú po aj vykonaní odpisu naďalej neuhradené. Odpis
pohľadávky neznamená zánik pohľadávky, aj odpísanú pohľadávku je možné vymáhať. Žalobca uviedol,

že podľa neho uviesť, že podľa jeho právneho názoru je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúci iba §
3 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZKR a nie § 3 ods. 3 ZKR. Žalobca stanovil úpadok spoločnosti LEKÁREŇ
FARMAKO s.r.o. v dokumente s názvom vyjadrenie k úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o.
z dôvodu platobnej neschopnosti dňa 22.10.2015 na deň 03.11.2008. Podľa právneho názoru Žalobcu
preto a v danom konaní nie je pre rozhodnutie vo veci rozhodné znenie § 3 ods. 3 ZKR, ktoré upravuje

úpadok z dôvodu predĺženia. Žalobca súhlasí s tým, že na predmetný prípad sa aplikuje § 4 ods. 2
ZKR. V predmetnom prípade A. B. ako konateľ spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., túto povinnosť
porušil, nakoľko neprijal opatrenie vhodné na odvrátenie úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO,
s.r.o.. Ku všetkým argumentom žalovaného, že konal s odbornou starostlivosťou sa už predtým vyjadril
Krajský súd v Bratislave, ktorý mal za preukázané že žalovaný nevykonal všetky vhodné opatrenia

na odvrátenie úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. Žalovaný v priebehu súdneho konania
tvrdil, že pohľadávky spoločnosti PHOENIX voči spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. na základe
ktorých spoločnosť PHOENIX určila úpadok spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. neboli splatné,
nakoľko dňa 30.01.2009 došlo k uzatvoreniu splátkového kalendára. Žalobca si dovoľuje uviesť, žedokument zo dňa 30.01.2009 s názvom záznam z rokovania, ktorý žalovaný predložil ako dôkaz nie
je podpísaný žalobcom ani žalovaným, preto má žalobca za to, že žalovaný (na ktorom je dôkazné
bremeno) nepreukázal, že v zmysle § 34 a nasledujúcich OZ došlo k uzatvoreniu daného právneho

úkonu. Žalobca uviedol, že úpadok spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. (dňa 03.11.2008) nastal ešte
predo dňom kedy prebiehalo rokovanie o predĺžení splatnosti pohľadávok spoločnosti PHOENIX voči
spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. (dňa 30.01.2009). Nakoľko žalobca stanovil úpadok spoločnosti
LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. na deň 03.11.2008 na základe platobnej neschopnosti na predmetný prípad
sa § 2 vyhlášky č. 643/2005 Z.z. stanovujúci podrobnosti o spôsobe určenia predlženia neaplikuje.

38. Žalovaný vo vyjadrení k výzve uviedol, že od počiatku súdneho konania tvrdí, že na danú
prejednávanú vec sa vzťahujú ustanovenia ZKR s účinnosťou od 01.07.2011 do 31.12.2011. V tomto
prípade spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. Návrh na vyhlásenie konkurzu podala dňa 03.06.2011,
pričom Uznesenie zo dňa 12.08.2011, sp. zn. 6K/41/2011, vydané Okresným súdom Bratislava I,
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011, t. j. konkurzné konanie sa viedlo a súd právoplatne rozhodol

za účinnosti zákona č. 130/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2011 do 31.12.2011. Znenie ustanovenia
§ 3 ods. 2 ZKR do 31.12.2011 totižto definovalo úpadok ako stav, ktorý treba objektívne zisťovať, kedy
v podstate povinná osoba nemá možnosť predpokladať úpadok, pokiaľ spoľahlivo nepozná všeobecnú
hodnotu majetku spoločnosti alebo finančnú hodnotu majetku spoločnosti. Žalobca nepreukázal kedy a
akou formou malo dôjsť k úpadku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., pred podaním Návrhu na

vyhlásenie konkurzu žalovaným dňa 03.06.2011. Vo vzťahu k predloženej listine - Splátkový kalendár zo
dňa 30.01.2009 – Záznam z rokovania, žalovaný uvádza, že predmetom rokovania zo dňa 30.01.2009
medzi žalobcom a spoločnosťou LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. bolo uzatvorenie dohody o splatnosti
záväzkov, ktorých splatnosť od 01.10.2008 v sume 15.693,15 eur sa posunula do 30 dní, v sume
11.216,47 eur do 60 dní, v sume 11.827,97 eur do 90 dní, v sume 14.222,40 eur do 120 dní, v sume

23.716,22 eur do 180 dní a v sume 26.803,34 eur do 360 dní, v celkovej sume spolu 103.479,55 eur.
Z uvedeného však vyplýva, že od 30.01.2009 do 31.12.2009 zo sumy 103.479,55 eur plus pohľadávky,
ktoré vznikli po 30.01.2009 v sume spolu 8.044,54 eur, zaplatila spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o.
celkovo 62.882,09 eur a zostalo nesplatených 48.642 eur. Vychádzajúc z uvedeného v prípade ak by
žalobca neprestal dodávať spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o. v januári 2010, v takom prípade

by do 31.12.2010 boli splatené všetky pohľadávky žalobcu a spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO s.r.o.
by vykázala kladný hospodársky výsledok. Podľa žalobcu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť,
nakoľko všetky neuhradené a sporné faktúry boli vystavené a splatné, pred dátumom údajnej platobnej
neschopnosti, a to dňom 03.09.2009 (03.11.2008). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani v prípade
(údajne včasného) vyhlásenia konkurzu by nebolo možné uspokojiť nesporné pohľadávky žalobcu

vo väčšej miere ako k tomu došlo speňažením majetku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., a
čiastočným pomerným uspokojením veriteľov mimo konkurzného konania. Výklad § 4 ods. 2 ZKR
nie je možné logicky oddeliť od § 4 ods. 1 ZKR, ktorý pojednáva o povinnosti dlžníka predchádzať
úpadku, v kontexte ktorého je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, pričom ale
sledovanie finančnej situácie nie je totožné so sledovaním stavu došlých faktúr a dátumom ich splatnosti.

Ustanovenie § 4 ods. 2 ZKR taktiež nie je možné vykladať izolovane od všeobecne záväzných právnych
predpisov na úseku daní a účtovníctva. Z uvedeného teda zrejmé, že spoločnosť má povinnosť sústavne
sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov, pričom konatelia sú
povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a
informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti (§ 135 ods. 1 OBZ platný v rozhodnom čase).

Zákonodarca stanovil právnu povinnosť (§ 11 ods. 2 ZKR) kapitálovej spoločnosti, t. j. dlžníkovi v
úpadku podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka zákonodarca
rovnako preniesol aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátora dlžníka
a zákonného zástupcu dlžníka. S použitím logického a gramatického výkladu ustanovení § 11 ZKR je

zrejmé, že zákonodarca túto povinnosť zaviedol primárne voči dlžníkovi a sekundárne ju preniesol na
výkonný orgán spoločnosti. Zákonodarca ďalej definuje liberačné dôvody voči osobe povinnej podať
návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, ktorá poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, pričom takáto osoba zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže
preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného ustanovenia ale nie je jednoznačne

zrejmé, či sa jedná výhradne o výkonný orgán kapitálovej spoločnosti alebo všetky osoby generálne.

39. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a 380CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, nariadil vo veci s poukazom na §
385ods.1CSPpojednávanie,naktoromumožnilstranámvyjadriťsakpodanémuodvolaniuapostupom
podľa§384ods.1CSPzopakovaldokazovanievpotrebnomrozsahu.Povykonanípojednávaniadospel

odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nutné zmeniť, nakoľko v zmysle
§ 388 CSP nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“) dlžník je v úpadku, ak je platobne

neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na
vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

41. Podľa § 3 ods. 2 ZKR platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný
plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní
platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

42. Podľa 3 ods. 3 ZKR predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,
má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
43. Podľa § 3 ods. 4 ZKR, podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“).

44. Podľa § 4 ods. 1 ZKR dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný
prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

45. Podľa § 11 ods. 1 ZKR návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len
„súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak
to ustanovuje tento zákon.

46. Podľa § 11 ods. 2 ZKR dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,
od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.
Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

47. Podľa § 11 ods. 4 ZKR, ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší
povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku
toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za
splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška

škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení
konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody.
Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo
zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

48.Podľa§18ZKR,aksakonkurznékonaniezačalonazákladenávrhudlžníka,súdnajneskôrdopiatich
dníodzačatiakonkurznéhokonaniavyhlásinamajetokdlžníkakonkurzalebodlžníkovivrovnakejlehote
ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

49. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného

správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné
konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 30 dní od ustanovenia
predbežného správcu vyhlási konkurz.

50. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z.z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, účinnej do
31.12.20011 (ďalej aj ako „vyhláška č. 643/2005 Z.z.) na účely určenia platobnej neschopnosti sa
platobneneschopnýmrozumieten,ktomáviacakojednéhoveriteľa,viacakojedenpeňažnýzáväzok30dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným
majetkom, ktorým sa rozumejú
a) peňažné prostriedky,

b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo
v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s
výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,
c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s
odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty
ich splatnosti,
e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich
splatenie požiadalo nasledujúci deň.

51. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., za finančný majetok sa nepovažujú peňažné
prostriedky,pohľadávkyanicennépapiere,ktorésúvyjadrenévmeneštátu,ktorýnieječlenskýmštátom
Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

52. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30
dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti
alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase
rokovania potvrdil.

53. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a
finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa
vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného
kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.1)
Ak Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny

neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou.

54. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., na účely určenia predlženia sa pri stanovení hodnoty
majetku vychádza z jeho účtovnej hodnoty. Majetkom sa rozumie majetok podľa osobitného predpisu.

55. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

56. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

57. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane listinných dôkazov tvoriacich jeho obsah,
ako aj s obsahom napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného a následných vyjadrení strán sporu
odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného v časti, ktorou namieta nesprávnosť záveru

súdu prvej inštancie o naplnení všetkých predpokladov pre rozhodnutie o náhrade škody podľa § 11
ods. 4 ZKR voči žalovanému ako konateľovi spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. pre porušenie
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

58. Z obsahu spisu, z obchodného registra a z údajov zverejnených v obchodnom vestníku je nesporné,

že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. Bratislava, IČO: 36 647 624, ktorej jediným konateľom
v období od 05.04.2006 do 07.10.2011 bol žalovaný, dňa 03.06.2011 podala ako dlžník na Okresný
súd Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu s odôvodnením, že od januára roku 2010 nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť a je nepretržite predĺžená od roku 2010, pričom otázku, či majetok
dlžníka postačuje aspoň na úhradu trov konania, ponechal dlžník na výsledok zistenia predbežného

správcu, ktorý správou zo dňa 04.08.2011, adresovanou konkurznému súdu, konštatoval, že majetok
dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu. Okresný súd Bratislava I uznesením
č. k. 6K/41/2011-58 zo dňa 12.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2011, predmetnékonkurzné konanie zastavil pre nedostatok majetku a dňom 08.10.2011 bola spoločnosť LEKÁREŇ
FARMAKO, s.r.o. Bratislava, IČO: 36 647 624 ex offo vymazaná z obchodného registra.

59. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodával spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
od druhej polovice roku 2006 liečivá, psychotropné a omamné látky (ďalej aj „tovar“) a to na
základe telefonických objednávok tovaru. Za objednaný a odobratý tovar vystavoval žalobca spoločnosti
LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. faktúry. Medzi stranami nebolo sporné, že viacero vystavených a splatných
faktúr nebolo v čase pred zánikom spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. uhradených.

60. Ako vyplýva z podanej žaloby, žalobca si žalobou uplatnil nárok proti žalovanému, ako oprávnenému
konať v mene spoločnosti, pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §11 ods. 4 ZKR podať
návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Žalobca v žalobe tvrdil, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO,
s.r.o bola reálne v úpadku už oveľa skôr ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Škodu mali
predstavovať neuhradené faktúry vo výške 48.633,10 eur.

61. V doplnení žaloby zo dňa 04.12.2012 žalobca predložil faktúru č. 90201961 splatnú dňa 18.06.2009
a č. 90203731 splatnú dňa 02.07.2009, ktoré spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. vystavila
spoločnosť MED-ART, spol. s r.o. a ktoré nemali byť podľa žalobcu uhradené k 28.11.2012 a zároveň
uviedol, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o neuhradila žalobcovi faktúru č. 8245822 splatnú

dňa 24.02.2009 a č. 8247458 splatnú 25.02.2009. Spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., bola podľa
žalobcu v úpadku najneskôr dňa 03.09.2009, nakoľko k tomuto dňu evidovala dve neuhradené faktúry
voči žalobcovi a dve neuhradené faktúry voči spoločnosti MED-ART, spol. s r.o.. Povinnosť podať návrh
na vyhlásene konkurzu povinnej osobe teda vznikla podľa žalobcu najneskôr 03.10.2009. Následne
v podaní z 22.05.2015 zmenil skutkové tvrdenie a okamih porušenia povinnosti žalovaného určil na

dátum 31.12.2008 a to s poukazom na faktúry žalobcu fakturované žalovanému č. 8129373 splatná
01.10.2008 a č. 8129392 splatná 01.10.2008 a faktúry fakturované žalovanému spoločnosťou MED-
ART, spol. s r.o. č. 80219499 splatná 02.10.2008 a č. 80219671 splatná 03.10.2008.

62. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť

porušením povinnosti žalovaného včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Povinnosť dlžníka podať
návrhnavyhláseniekonkurzuplníprevenčnúfunkciu.Včasnýmpodanímnávrhunavyhláseniekonkurzu
sa má zabrániť jednak ďalšiemu narastaniu dlhov, ďalšiemu uzatváraniu záväzkov, ktoré nie je dlžník
spôsobilý plniť, ako aj zmenšovaniu majetku dlžníka, čím sa sleduje vyššie uspokojenie pohľadávok
veriteľov. Zároveň táto povinnosť má zabrániť ďalšiemu negatívnemu pôsobeniu dlžníka na relevantnom

trhu.

63. Právna úprava týkajúca sa porušenia povinnosti zodpovednej osoby podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas prešla rozsiahlymi legislatívnymi zmenami. V zmysle § 11 ZKR účinného do 31.12.2011,
resp. 31.12.2012 bol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa

dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej spôsobilosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Za úpadok
sa považovalo jednak predlženie a jednak platobná neschopnosť. Právna úprava účinná od 01.01.2013
sa vrátila k riešeniu, pri ktorom je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade
predĺženia a pri platobnej neschopnosti sa prenechala iniciatíva iba veriteľskému návrhu. Zákon
o konkurze upravuje osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podať návrh

na vyhlásenie konkurzu včas. Táto zodpovednosť za škodu bola pôvodne do 31.12.2012 upravená v §
11 ods. 4 ZKR (účinného do 31.12.2012) a k jej vypusteniu došlo od 01.01.2013, kedy bola nahradená
povinnosťou zodpovednej osoby zaplatiť konkrétnu sumu do všeobecnej podstaty. S účinnosťou od
01.01.2018 bola opakovane do ZKR zavedená ustanovením § 11a ZKR zodpovednosť za škodu
spôsobenú veriteľom dlžníka v dôsledku nesplnenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu

včas. Zodpovednosť za škodu stíha tie osoby, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
v mene dlžníka, nie dlžníka samotného. Predpokladom zodpovednosti je porušenie povinnosti podať
včas návrh na vyhlásenie konkurzu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a skončenie konkurzného konania určeným spôsobom.

64. Ustanovenia o náhrade škody podľa obchodného zákonníka sa môžu použiť, len ak ide o porušenie
povinnosti, ktorá vyplýva z obchodného zákonníka. V tomto prípade nejde o porušenie povinnosti, ktorá
by vyplývala z Obchodného zákonníka, ale ide o povinnosť vyplývajúcu zo ZKR. Ustanovenie § 11 ods. 4
ZKR účinné do 31.11.2011 teda predstavuje samostatnú podstatu náhrady škody. Uvedené ustanoveniesa týka škody, ktorá vzniká veriteľovi v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednej osoby podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas. Nejde o škodu, ktorá by vznikala samotnej spoločnosti. Neaplikuje sa tak
ustanovenie § 135a OBZ. Ustanovenie § 135a OBZ upravuje zodpovednosť konateľa za škodu, ktorú

spôsobil samotnej spoločnosti. Aplikácia § 135a OBZ je teda vylúčená.

65. V znení ZKR účinnom do 31.12.2012 bol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do
30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom
úpadku. Právo na náhradu škody v dôsledku porušenia uvedenej povinnosti má len veriteľ, ktorému

vznikla škoda. Výšku škody zákon predpokladá a určuje ju vo výške neuspokojených pohľadávok, ktoré
zostali po zastavení konkurzného konania. Na veriteľovi, v tomto prípade na žalobcovi, je teda povinnosť
preukázať, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Výšku
škody a príčinnú súvislosť škody s porušením zákonnej povinnosti v tomto prípade predpokladá sám
ZKR. Predpoklad vzniku škody však neznamená, že škoda reálne v uvedenej výške aj vznikla. Zo
zákonnej úpravy vyplýva pre zodpovednú osobu jednak možnosť preukázania škody v inom rozsahu

ako predpokladá ZKR a jednak možnosť liberácie sa, ktorá spočíva v preukázaní konania s odbornou
starostlivosťou. Konanie s odbornou starostlivosťou sa posudzuje výhradne vo vzťahu k povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Nemožno si ju v danom prípade zamieňať s odbornou
starostlivosťou, ktorú upravuje ustanovenie § 135a OBZ. V prípade liberácie v zmysle § 11 ods.
4 ZKR sa teda posudzuje len konanie zodpovednej osoby smerujúce k možnému zisteniu úpadku

spoločnosti dlžníka a s tým spojený vznik jeho povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
Ustanovenie § 11 ods. 4 ZKR neupravuje zodpovednosť za úpadok dlžníka, ale výhradne za porušenie
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Zodpovedná osoba tak nezodpovedá priamo za
neuspokojené pohľadávky dlžníka. Ustanovenie § 11 ods. 4 ZKR nie je možné chápať ako ustanovenie,
na základe, ktorého by prechádzala zodpovednosť za neuspokojené pohľadávky, resp. cesia povinnosti

plniť predmetné neuspokojené pohľadávky na zodpovednú osobu. Teda v prípade porušenia povinnosti
neprechádza na zodpovednú osobu povinnosť plniť neuspokojené pohľadávky veriteľov, ale vzniká jej
v prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, povinnosť uhradiť škodu
veriteľovi vo výške, ktorú zákon prezumuje, ako výšku neuspokojených pohľadávok.

66. Na osobe, ktorej prislúchala povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je možnosť
dôkazu opaku, že nepodaním včasného návrhu, škoda vo výške nezaplatenej pohľadávky nevznikla.
Povinná osoba môže preukázať, že aj keby bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný včas, uspokojenie
veriteľov by bolo rovnaké, resp. menšie. Zodpovednosť za škodu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na
vyhlásenie konkurzu bol podaný a konkurzné konanie súd buď zastaví pre nedostatok majetku alebo

ho zruší či už z dôvodu nedostatku majetku na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo po splnení
konečného výťažku.

67. Zákonná úprava účinná od 01.01.2018, ktorá v ustanovení § 11a ZKR opätovne zaviedla
zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu, zaviedla

domnienku, podľa ktorej sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas v prípade,
že konkurz nebol vyhlásený pre nedostatok majetku a exekúcia, alebo iné vykonávacie konanie bolo
ukončené pre nedostatok majetku. Takáto domnienka chýbala v úprave do 31.12.2011. V prípadoch,
kde sa aplikuje úprava ZKR účinná do 31.12.2011 je relevantné preukázanie úpadku.

68. Úpadok dlžníka môže mať v tomto prípade dve formy. Platobnú neschopnosť a predlženie. Za
platobne neschopného zákon v zmysle ustanovenia § 3 ZKR účinného do 31.12.2011 považuje dlžníka,
ktorý nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok a má viac ako
jedného veriteľa. Zákonodarca platobnú neschopnosť a predlženie určil vykonávacím predpisom, ktorým
je vyhláška č. 643/2005 Z.z. účinná do 31.12.2011. V zmysle uvedenej vyhlášky, teda k predpokladom

platobnej neschopnosti uvedeným priamo v ZKR pridáva predmetná vyhláška podmienku, že peňažné
záväzky s ktorými je dlžník viac ako 30 dní po lehote splatnosti a má pritom viac ako jedného veriteľa,
nie sú kryté finančným majetkom dlžníka, ktorým sa rozumejú aktíva uvedené v §1 ods. 1 písm. a) až
e) vyhlášky.

69. Druhou formou úpadku bolo predlženie. Znenie účinné do 31.12.2011 definovalo, že predlžený je
ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota
jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Podrobnosti o spôsobe určenia predlženia
ustanovovala opäť vyhláška č. 643/2005 Z.z. účinná do 31.12.2011. Na účely určenia predlženia sapodľa § 2 ods. 1 predmetnej vyhlášky pri stanovení hodnoty majetku vychádza z jeho účtovnej hodnoty.
Majetkom sa rozumie majetok podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 ods. 3 predmetnej vyhlášky pri
stanoveníhodnotysplatnéhozáväzkusavychádzazjehosumy.Splatnýmzáväzkomsanaúčelyurčenia

predlženia rozumie peňažný záväzok, ktorý je dlžník povinný plniť veriteľovi.

70. Pre preukázanie nároku na náhradu škody v danom prípade bolo teda povinnosťou žalobcu
preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovaného, teda porušenie povinnosti podať včas návrh na
vyhlásenie konkurzu. Na jeho strane teda bolo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu úpadku

dlžníka, ako aj okamihu, kedy sa o úpadku zodpovedná osoba dozvedela, resp. sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohla o úpadku dozvedieť. Zároveň vznikla žalovanému možnosť liberovať
sa z uvedenej povinnosti preukázaním, že vo vzťahu k danej povinnosti, podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas, postupoval s odbornou starostlivosťou, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4
ZKR. Povinnosťou žalobcu bolo ďalej preukázať výšku škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. ZKR predpokladá v 11

ods. 4, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu
alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže
iná výška škody. Povinnosťou žalobcu teda bolo preukázanie takých pohľadávok.

71. Právo preukázať inú výšku škody, je na strane žalovaného. Je teda na ňom, aby preukázal, že ak by

aj návrh na vyhlásenie konkurzu podal včas, pohľadávky by ostali neuspokojené v rovnakej výške, resp.
menšej. Ide o zodpovednosť za škodu, ktorá vzniká v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti podať
návrh na vyhlásenie konkurzu včas a nie zodpovednosť za samotné neuspokojené pohľadávky. Pre
možnosť povinnej osoby preukázať, že škoda nie je vo výške neuspokojených pohľadávok po zastavení
konkurzu, je nevyhnutné preukázať okamih porušenia povinnosti povinnej osoby, lebo iba tak môže

v zmysle predmetnej zákonnej úpravy povinný preukázať inú výšku škody, resp. sa môže liberovať od
zodpovednosti za škodu. Pre naplnenie dikcie § 11 ods. 4 ZKR je teda nevyhnutné nielen preukázať, že
dlžník sa dostal do úpadku a že povinnosť povinnej osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu vznikla
skôr, ako tak povinná osoba urobila, čo by preukazovalo porušenie povinnosti povinnej osoby, ale pre
výšku škody a samotnú možnosť povinnej osoby preukázať inú výšku škody, ako predpokladá zákon, je

nevyhnutné určiť presný okamih porušenia povinnosti povinnej osoby.

72. „Okamih vzniku úpadku vo forme platobnej neschopnosti je dôležitý pre posúdenie začatia plynutia
lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre úpadok, teda pre posúdenie porušenia povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, pričom je rozhodujúce posúdiť kedy sa o stave platobnej

neschopnosti dlžníka povinné osoby dozvedeli, resp. pri vynaložení odbornej starostlivosti mohli
dozvedieť (§ 11 ods. 2 v znení účinnom do 1.1.2012) .... Je však pravdou, že na strane žalovaných
je dôkazné bremeno opaku, t.j., že veriteľovi v dôsledku včasného nepodania návrhu na vyhlásenie
konkurzu škoda nevznikla vo výške nezaplatenej pohľadávky (tu ide o príčinnú súvislosť) alebo, že
mu vznikla iná škoda. Ako už bolo uvedené výšku škody zákon predpokladá a určuje ju vo výške

neuspokojených pohľadávok (buď zistených podľa ZKR alebo u ktorých je oprávnenosť veriteľom
preukázaná iným spôsobom). V prípade zodpovednosti osôb oprávnených, a zároveň povinných, konať
v mene dlžníka ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa povinný zbaví, ak preukáže, že aj keď nepodal
návrh na vyhlásenie konkurzu včas, konal s odbornou starostlivosťou. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/66/2020 zo dňa 28.10.2020.)“

73. „Na osobe, ktorá bola povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu je dôkaz opaku, pretože môže
preukázať,ževdôsledkuvčasnéhonepodanianávrhunavyhláseniekonkurzunevzniklaveriteľoviškoda
vo výške nezaplatenej pohľadávky, alebo mu vznikla iná škoda. Povinná osoba môže preukázať, že aj
keby bol včas podaný návrh na vyhlásenie konkurzu uspokojenie veriteľov by bolo rovnaké, alebo by

síce bolo vyššie ale nie v plnom rozsahu pohľadávky (Ďurica, M, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
Komentár . 4 vydanie, Praha: C.H. Beck, 2021, s. 83).“

74.„Výškaškodyjesumou,ktorásaurčujekstavukoľko bymoholveriteľzosvojejpohľadávkyzískať,ak
by bol býval dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu včas (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Obdo/50/2023 zo dňa 28.11.2024).“

75. Žalobca v konaní okamih úpadku a s tým súvisiace porušenie povinnosti žalovaného ako
zodpovednej osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, stotožnil najskôr s dátumom 03.09.2009,kedy v doplnení žaloby zo dňa 04.12.2012 predložil konajúcemu súdu faktúru č. 90201961 splatnú
dňa 18.06.2009 a č. 90203731 splatnú dňa 02.07.2009, ktoré spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
vystavila spoločnosť MED-ART, spol. s r.o. a ktoré nemali byť podľa žalobcu uhradené k 28.11.2012

a zároveň uviedol, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. neuhradila žalobcovi faktúru č. 8245822,
splatnú dňa 24.02.2009 a č. 8247458 splatnú 25.02.2009. Spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bola
podľa žalobcu v úpadku najneskôr dňa 03.09.2009, nakoľko k tomuto dňu evidovala dve neuhradené
faktúry voči žalobcovi a dve neuhradené faktúry voči spoločnosti MED-ART, spol. s r.o.. Povinnosť
podať návrh na vyhlásene konkurzu povinnej osobe, teda podľa žalobcu vznikla najneskôr 03.10.2009.

Následne v podaní z 22.05.2015 zmenil tvrdenie a okamih porušenia povinnosti žalovaného určil na
dátum 31.12.2008, a to s poukazom na faktúry žalobcu fakturované žalovanému č. 8129373 splatná
01.10.2008 a č. 8129392 splatná 01.10.2008 a faktúry fakturované žalovanému spoločnosťou MED-
ART, spol. s r.o. č. 80219499 splatná 02.10.2008 a č. 80219671 splatná 03.10.2008. Žalovaný v konaní
nepreukázal opak a predmetné tvrdenie žalobcu dostatočne nesporoval. Možno teda konštatovať, že
predmetné pohľadávky po splatnosti, na ktoré žalobca poukázal a predložil do konania, mohli, keďže išlo

o pluralitu splatných pohľadávok a pluralitu veriteľov, za splnenie zákonných predpokladov uvedených
v ZKR a vyhláške č. 643/2005 Z.z. účinnej do 31.12.2011, byť dostatočným predpokladom pre
konštatovanie platobnej neschopnosti dlžníka. ZKR a vyhláška č. 643/2005 Z.z. účinná do 31.12.2011
si však pre určenie platobnej neschopnosti vyžadovali nielen súbeh plurality splatných pohľadávok
a plurality veriteľov, ale aj preukázanie, že tieto pohľadávky nie sú kryté finančným majetkom dlžníka,

ktorým sa rozumejú aktíva uvedené v §1 ods. 1 písm. a) až e) vyhlášky. Pre konštatovanie úpadku bolo
teda podstatné, že splatné pohľadávky nebudú kryté finančným majetkom dlžníka. Uvedený predpoklad
preukázaný v konaní zo strany žalobcu nebol tvrdený a ani preukázaný. Žalobca nepreukázal, že
predmetné peňažné záväzky neboli v danom okamihu stretu plurality veriteľov a pohľadávok kryté
finančným majetkom dlžníka, nakoľko finančný majetok dlžníka v danom okamihu žalobca nepreukázal.

V konaní nebol nijako preukázaný stav finančného majetku spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.,
k uvedenému dátumu tvrdenej platobnej neschopnosti.

76. Žalobca predložil do konania znalecký posudok č. 25/2013 vypracovaný znalkyňou H. I. K., v ktorom
však znalkyňa zodpovedala len na otázku, od kedy bola spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.

predlžená. (nie platobne neschopná, o dôvod ktorý opieral žalobca svoj nárok, resp. splnenie podmienky
úpadku). Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o.
bola v predlžení už pred r. 2007 a zároveň uviedla, že keďže predmetom znaleckého posudku bolo
obdobier.2008-2011,nemožnostanoviť,odkedyjespoločnosťpredlžená.Žalovanýpredmetnýznalecký
posudok namietal z dôvodu, že znalkyňa úpadok posudzovala v zmysle ZKR účinného v čase, kedy

znalecký posudok vyhotovovala. Z výpovede znalkyne na pojednávaní dňa 18.05.2015 vyplýva, že
znalkyňa potvrdila, že k rovnakému záveru by dospela aj za použitia znenia účinného do 31.12.2011. Na
pojednávaní dňa 18.05.2015 zároveň znalkyňa uviedla, že skúmanie finančnej hodnoty spoločnosti, ani
určenie všeobecnej hodnoty spoločnosti nebolo predmetnom posudku. Znalkyňa v znaleckom posudku
teda dospela k záveru o predlžení spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. už pred rokom 2007, avšak

bez uvedenia samotného okamihu začiatku predlženia.

77. Ako vyplýva zo spisu, žalobca najskôr navrhol znalecké dokazovanie za účelom preukázania
okamihu predlženia spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o., avšak následne od uvedeného upustil a
žalobca preukazoval porušenie povinnosti žalovaného v nadväznosti na okamih platobnej neschopnosti,

keď poukazoval na existenciu dvoch pohľadávok po lehote splatnosti voči dvom veriteľom. Žalobca
navrhol ako dôkaz vyžiadať aj podklady z Daňového úradu, z ktorých by mal podľa neho vyplývať úpadok
spoločnosti LEKAREŇ FARMAKO, s.r.o., avšak po doručení predmetných dôkazov z Daňového úradu,
neuviedol, žiadne tvrdenia, ktoré by mali byť predmetnými dôkazmi preukázané.

78. Povinnosť tvrdenia a preukazovania je podstatou procesného útoku strany. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobcovi sa v predmetnom konaní predloženými dôkazmi
nepodarilo preukázať, kedy mal žalovaný svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas
porušiť, ako ani existenciu úpadku. Na základe znaleckého posudku č. 25/2013 znalkyne H. I. K.
konštatoval preukázanie porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas u žalovaného

aj súd prvej inštancie, a to aj s poukazom na jeho viazanosť právnym názorom vysloveným v rozhodnutí
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob 91/2019 – 760 zo dňa 24.09.2020. Odvolací súd dospel k záveru,
že aj keby uvedený znalecký posudok preukazoval úpadok dlžníka viac ako tridsať dní pred podaním
návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu v úpadku (znalkyňa totiž sama potvrdila, že neskúmalavšetky podmienky predlženia v zmysle vyhlášky č. 643/2005 Z.z. – finančná hodnota spoločnosti, resp.
všeobecná hodnota spoločnosti), nevyplýva z neho však ako ani z iných tvrdení a dôkazov žalobcu
samotný okamih, kedy sa dlžník do úpadku mal dostať a s tým súvisiaci okamih, pri ktorom vznikla

žalovanému povinnosť návrh podať včas.
79. Obrana, ako aj odvolacia argumentácia žalovaného spočívala v námietke, že pokiaľ nie je
preukázaný presný okamih omeškania, je absolútne irelevantné, vo vzťahu k princípom procesnej
obrany a procesného útoku, či žalovaný v konaní preukázal, resp. preukazoval liberačné dôvody vo
vzťahu ku konaniu s odbornou starostlivosťou alebo k výške škody. Až preukázaním momentu vzniku

platobnej neschopnosti spoločnosti, má žalovaný reálnu možnosť dokazovať, že v rozhodnom čase
podal návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas, t. j. že nedošlo k porušeniu právnej povinnosti,
resp. že škoda nevznikla v prezumovanej výške, alebo nevznikla vôbec, resp. že konal s odbornou
starostlivosťou.

80. Aj keď sa žalobcovi podarilo preukázať, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. mala ku

dňu 03.10.2008 dve splatné pohľadávky voči dvom rôznym veriteľom, nepreukázala, že predmetné
pohľadávky neboli v danom čase kryté finančným majetkom danej spoločnosti. Sám žalobca v konaní
zároveň uviedol tvrdenie a preukazoval, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bola v úpadku ešte
skôr a to vo forme predlženia, avšak bez presného určenie okamihu vzniku úpadku dlžníka predlžením.
Určenie okamihu úpadku je dôležité z dôvodu možnosti liberácie zodpovednej osoby, ako aj umožnenia

procesnej obrany pri preukazovaní inej výšky škody, ako prezumuje ZKR. Odvolací súd poukazuje na
závery vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/66/2020 zo
dňa 28.10.2020, ako aj sp. zn. 2Obdo/50/2023 zo dňa 28.11.2024, pričom dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal presný okamih porušenia povinnosti žalovaného. Uvedená okolnosť je podstatnou pre
rozhodnutie odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby.

81. V nasledujúcej časti sa odvolací súd vysporiadal s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného,
ktoré boli aj dôvodom, prečo odvolací súd vo veci nariaďoval pojednávanie a zopakoval dokazovanie
v potrebnom rozsahu.

82. Žalovaný namietal v odvolaní nepredvídateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uvedenú
námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zmena právneho posúdenia sporu konajúcim
súdom voči predbežnému právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie neznamená automaticky
porušenie práva na spravodlivý proces. Účelom predbežného právneho posúdenia je snaha dosiahnuť
predvídateľné rozhodnutie, ako aj naplnenie zásady hospodárnosti konania. Predbežným právnym

posúdením však konajúci súd nie je viazaný a je možné, že počas konania dôjde k zmene právneho
posúdenia. „Zmena predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie od jeho konečného
právneho posúdenia veci nemá za následok zásah do práva na súdnu ochranu, keďže sporovú stranu
nediskvalifikuje z možnosti uplatňovať svoje procesné práva priznané Civilným sporovým poriadkom v
ďalšom konaní pred odvolacím súdom (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS

374/2022 zo 6. júla 2022).“ Absencia zhody predbežného právneho posúdenia a právneho názoru súdu
prvej inštancie v samotnom rozhodnutí nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces, a to aj
s poukazom na povinnosť strán predkladať prostriedky procesného útoku a obrany včas.

83. Žalovaný v rámci odvolania namietal, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú

ani dôvody a argumentácia súdu prvej inštancie, prečo sa odklonil od vlastnej právnej argumentácie
a zistení vo svojom prvom rozhodnutí. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že súd
prvej inštancie nebol povinný vysvetľovať odklon od svojej pôvodnej argumentácie, a to z dôvodu, že
predmetné rozhodnutie bolo zrušené v odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 1Cob 91/2019 – 760 zo dňa 24.09.2020.

84. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade došlo k zastaveniu konkurzného konania pre
nedostatok majetku pred vyhlásením konkurzu, t. j. dané konkurzné konanie nedospelo do štádia
prihlasovania pohľadávok veriteľmi prihláškami v súlade s § 29 ods. 1, ods. 6 ZKR, ich následného
posudzovania správcom spôsobom súladným s § 32 ods. 1 ZKR a v nadväznosti na to buď k zisteniu

alebo popretiu prihlásených pohľadávok správcom. Pohľadávky uplatňované v predmetnom konaní
žalobcom z titulu náhrady škody podľa § 11 ods. 4 ZKR ani nemohli byť v danom prípade žalobcom
do konkurzného konania prihlásené a jednoznačne nejde o pohľadávky zistené správcom vo vzťahu k
ich právnemu dôvodu, vymáhateľnosti a výške. Bolo teda na strane žalobcu, aby dôvodnosť tvrdenýchnárokov z predmetných pohľadávok preukázal. Žalobca ako veriteľ uplatňujúci nárok na náhradu škody
podľa § 11 ods. 4 ZKR musí teda vo veci znášať dôkazné bremeno v širšom rozsahu, čo zakladá potrebu
pre úspešnosť žaloby preukázať ním tvrdené konkurzom neuspokojené pohľadávky a v nadväznosti

na to teda vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť vzniknutej škody, iným relevantným spôsobom.
Žalobca do konania po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom predložil kópie
faktúr arozsudokOkresnéhosúduRimavskáSobotač.k.3Cb/165/2009-255zodňa25.01.2010,ktorým
mal byť nárok vyplývajúci z predmetných faktúr žalobcovi priznaný. Žalovaného odvolacia argumentácia
smerovala aj k záveru súdu prvej inštancie o preukázaní výšky škody žalobcom. Žalovaný namietal,

že mu písomné prílohy podania zo dňa 18.02.2021, teda faktúry, ktorými žalobca preukazoval výšku
škody neboli doručené. Uvedená námietka žalovaného bola dôvodná, preto odvolací súd napravil
daný nedostatok doručením predmetných faktúr žalovanému v odvolacom konaní. Žalovaný namietal
aj nesúlad priznanej výšky v rozhodnutí Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb/165/2009-255
zo dňa 25.01.2010 s výškou predložených faktúr, ako aj to, že žalobcom predložené faktúry nie sú
kompletné. Žalovaný namietal faktúry č. 8276336, 9013260, 915413 pri ktorej bol predložený len

jeden list, a zároveň namietal, že pri niektorých bližšie neurčených faktúrach malo chýbať potvrdenie
o prevzatí, resp. majú inú výšku. Odvolací súd uvádza, že pri faktúre č. 8276336 boli zo strany žalobcu
predložené dve strany, ktoré boli aj zaslané žalovanému. Pri faktúre 9013260 bola uvedená rozdielna
suma oproti sume uvedenej v tabuľke vypracovanej žalobcom a pri faktúre č. 915413 boli doložené
len dve strany a nebola doložená zo strany žalobcu úplná faktúra. Uvedená odvolacia argumentácia

žalobcu bola teda dôvodná.

85. Rovnako dal odvolací súd za pravdu žalovanému, že z návrhu na konanie, ako aj z rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb/165/2009-255 zo dňa 25.01.2010, nie je zrejmý právny
dôvod priznanej sumy, takže nie je preukázané, že sa jedná o totožný predmet konania v tomto súdnom

konaní. Odvolací súd však uvádza, že na preukázanie existencie nezaplatených pohľadávok a teda
výšky škody by postačovalo aj samotné rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, z ktorého by
vyplývala dôvodnosť pohľadávok, ktoré vznikli žalobcovi voči dlžníkovi pred zastavením konkurzného
konania, pokiaľ by žalovaný nepreukázal ich úhradu v čase zastavenia konkurzného konania. Vzhľadom
na vyššie uvedené právne závery odvolacieho súdu o nepreukázaní podstatného okamihu vzniku

úpadku na strane dlžníka, je ale uvedená argumentácia bezpredmetná.
86.Pokiaľžalovanýnamietal,žeprepreukázaniepluralityveriteľovvzmysle§11ods.4ZKRsavyžaduje
pluralita veriteľov, ktorí spĺňajú podmienky vo forme minimálne dvoch vykonateľných a právoplatných
rozhodnutí, odvolací súd uvádza, že uvedená argumentácia nemá oporu v žiadnom zákonnom
ustanovení.

87. Námietka žalovaného, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. nikdy neevidovala v účtovníctve
faktúry s číselným označením, tak ako uviedol žalobca vo svojom podaní zo dňa 18.02.2021, je pre
rozhodnutie irelevantná, nakoľko skutočnosť, ako si eviduje spoločnosť svoje pohľadávky v účtovníctve,
resp. ako plní povinnosti vyplývajúce z vedenia účtovníctva, nemá vplyv na právne závery v tomto

konaní.

88. Žalovaný namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie sa odvolal na viazanosť rozhodnutím
odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/91/2019 - 760 zo dňa
24.09.2020) a argumentácia žalovaného z 21.04.2022, v ktorej poukazoval na právny názor dovolacieho

súdu (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/66/2020 zo dňa 28.10.2020)
nie je nijako obsiahnutá v napadnutom rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že konajúci súd je povinný sa
vysporiadať so všetkými podstatnými tvrdeniami strán v konaní. Uvedená povinnosť nijako nemá vplyv
na viazanosť konajúceho súdu právnym názorom odvolacieho súdu.

89. Žalovaný namietal v odvolaní, že nie je povinný akýmkoľvek spôsobom dokazovať úpadok
spoločností v konaní o náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR. Odvolací súd považuje uvedený právny
názor za správny a uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, žeby bol súd prvej inštancie
opačného názoru.

90. Ďalšia odvolacia námietka smerovala ku skutočnosti, že odvolací súd vyslovil prezumpciu nekonania
konateľa s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skonštatoval, že
žalovaný ako jediný konateľ musel mať v rozhodnom čase vedomosť o úpadku. Žalovaný namietal, že sa
mu v konaní podarilo preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou s poukazom na výsluch svedkov,znalecký posudok H. I. K., ako aj Správu č. 3 predbežného správcu, ktoré konštatujú, že účtovníctvo
spoločnosti LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o. bolo vedené riadne, pričom sa v účtovníctve nenachádzali ku
dňu vyhlásenia konkurzu žiadne odporovateľné právne úkony. Podľa žalovaného záväzky mali klesajúcu

tendenciu a výsledkom bolo znižovanie záväzkov. Konanie konateľa s odbornou starostlivosťou
nezakladá zodpovednosť za vzniknutú škodu, pokiaľ konateľ konal v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Odvolací súd uvádza, že liberačný dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti za včasné
nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu spočíva v preukázaní konania s odbornou starostlivosťou
vo vzťahu k možnosti včas sa dozvedieť o úpadku dlžníka a teda o vzniku povinnosti podať návrh na

vyhlásenie konkurzu. Nie všeobecne k povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou.

91. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a namietal, že sa s ňou súd prvej inštancie nijako
nevysporiadal. Odvolací súd konštatuje dôvodnosť predmetnej námietky. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, ako súd prvej inštancie námietku premlčania posúdil. Podľa § 11 ods. 4 ZKR
sa právo premlčí do jedného roka od zrušenia konkurzu alebo zastavenie konkurzného konania.

Uznesenie sp. zn. 6K/41/2011, ktorým Okresný súd Bratislava I zastavil konkurzné konanie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.09.2011. Nasledujúcim dňom začala plynúť 1 ročná lehota na uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR. Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov,
mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý
pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec

lehoty na jeho posledný deň. Podľa § 122 ods. 3 OZ, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Žaloba bola podaná na súd
dňa 16.08.2012. Žaloba na súde bola podaná v rámci jednoročnej premlčacej lehoty, ktorý by uplynula
v tomto prípade 08.09.2012. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 112 OZ podľa ktorého,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní

riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia. Argumentácia žalovaného o doručení žaloby jemu má teda vplyv len na posúdenie
okamihu jeho omeškania, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď okamih omeškania a s tým
súvisiace priznanie úrokov z omeškania odvodil až od doručenia žaloby žalovanému. Pokiaľ žalovaný

namietal vady podanej žaloby, odvolací súd konštatuje, že žaloba mala všetky zákonné náležitosti a bolo
z nej dostatočne zrejmé akého nároku sa žalobca domáha.

92. Žalovaný ďalej sporoval v podanom odvolaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu, že
žalobca si ani jednu zo žalovaných pohľadávok neprihlásil do konkurzu riadne a včas a teda sa nikdy

nestal konkurzným veriteľom. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, žeby veriteľom v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 4 ZKR mal byť len ten veriteľ, ktorý si prihlásil svoje pohľadávky do konkurzu.
Judikatúra, na ktorú žalovaný odkazoval, sa vzťahovala na iný skutkový stav, kde bolo predmetom
posudzovania postúpenie pohľadávky vo vzťahu k postúpeniu nároku na náhradu škody. Odvolací súd
dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia u žalobcu bola daná, keďže v zmysle § 11 ods. 4 ZKR

postačuje postavenie veriteľa, ako také, t. j. že žalobca preukázal existenciu nezaplatenej pohľadávky
voči úpadcovi.

93. Žalovaný dňa 09.10.2023 doručil odvolaciemu súdu doplnenie odvolania, v ktorom doplnil odvolacie
námietky o skutočnosti, ktoré vyplynuli z konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III sp.

zn. 35Cb/222/2012. Jednalo sa o tvrdenia a dôkazy o odpise všetkých pohľadávok dlžníka, ktoré
majú preukazovať výšku škody v predmetnom konaní, ako aj uznesenia z vyšetrovacieho spisu OR
PZ v Bratislave, ktoré mali preukazovať, že žalobca mal do konania predložiť nesprávne tvrdenia.
Žalobca predložil ako dôkazy: Pokyn sudcu sp. zn. 35Cb/160/2010, Účtovnú uzávierku za rok 2012
a správu audítora, účtovnú uzávierku za rok 2013 a správu audítora, účtovnú uzávierku za rok 2014

a správu audítora, odpisy pohľadávok 2010 až 2015, Výpis z hlavnej účtovnej knihy za roky 2010 až
2015, uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 25.02.2013, uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 19.12.2013,
uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.05.2014, Úradný záznam vyšetrovateľa PZ zo
dňa 18.12.2013 a správu zo dňa 22.10.2012 spoločnosti MED-ART, spol. s r.o..

94. K uvedeným dôkazným prostriedkom, ktoré boli odvolaciemu súdu predložené až po uplynutí lehoty
na podanie odvolania, odvolací súd upozorňuje, že ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný
v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť,
a preto ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktorú nie je možné použiť,keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d)
pripúšťa. Žalobca mohol listiny z vyšetrovacieho spisu predložiť do konania pred súdom prvej inštancie.
Dôkazy, ktoré majú osvedčiť odpísanie pohľadávok z účtovníctva a tým preukazovať ich zánik, mohol

žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie označiť, resp. navrhnúť ich zabezpečenie prostredníctvom
konajúceho súdu. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu boli v priebehu prvoinštančného konania
poučené podľa § 154 CSP o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá

znamená, že sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním
predstavuje jeden celok. Odvolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v
rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnejspoločnostijetotižpredovšetkýmvecounositeľovpráv,abysvojeprávabrániliastaralisaone,

inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To
platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Cdo/169/2020). Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv.
neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany
- pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené.
Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za
splnenia zákonom stanovených podmienok. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa
§ 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. (ANDRÁŠIOVÁ, A., HORVÁTH, E. Civilný

sporový poriadok - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO160_2015SK.
Dostupné z: www.aspi.sk. ISSN 2336-517X). Podľa rozsudku najvyššieho súdu z 20. marca 2008,
sp. zn. 5MCdo/4/2007 nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez
viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v
procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, keď účastník konania nemohol

bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z
procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia.

95. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle
§ 388 CSP v spojení s § 390 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil nakoľko neboli splnené

predpoklady na jeho potvrdenie ani zrušenie.

96. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

97. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

98. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

99. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v danom konaní plne úspešný. O výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

100. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).