Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Cb/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123430664
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6123430664.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zastúpený:
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov domu parc.
č. 3138 kat. úz. A., so sídlom Záhumenice 670/2, Gbely, IČO: 45794677, zastúpený splnomocneným
zástupcom: JUDr. Magdaléna Zlámalová, narodená: XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, A., o zaplatenie
3 216,13 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti 216,13 eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 216,13 eura od
30.09.2021 do 08.01.2024 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalovaný má nárok na náhrady trov konania voči žalobcovi v rozsahu 86,56%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa30.10.2023podalžalobcanaOkresnomsúdeBanskáBystricažalobuozaplateniesumy3216,13
eura s príslušenstvom titulom náhrady škody a nezaplatenej zmluvnej pokuty.

2.Vosvojejžalobeuviedol,žežalobcauzatvorilsožalovanýmzmluvuododávkepitnejvodyaodvádzaní
odpadových vôd. Predmet zmluvy: dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie a čistenie
odpadových vôd, odberné miesto: OM00084188, adresa: C. XXX/X, XXX XX A. Na základe uzatvorenej
zmluvy dodával žalobca žalovanému poskytnuté služby, ktoré žalovanému pravidelne fakturoval. Ceny

za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti D.. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania
odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej len ,,Všeobecné obchodné podmienky“ alebo „VOP“).
Žalobca vykonal preverenie verejnej kanalizácie na ul. Záhumenice, Gbely monitorovacím zariadením s
použitím techniky využívajúcej na zistenie napojenia nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu, ktorým bolo
zistené, že z odberného miesta ul. C. XXX, XXX XX A.- E., sú vody z povrchového odtoku vypúšťané

do verejnej kanalizácie bez súhlasného stanoviska BVS a bez uzatvorenej zmluvy na odvádzanie
vôd z povrchového odtoku. Na uvedenom odbernom mieste E., C. XXX/X, XXX XX A. bola uzavretá
zmluva č. B. na dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd ako právnická osoba bez evidencie
poskytovanej služby: odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku. Odvádzanie a čistenie vôd zpovrchového odtoku nebolo predmetom zmluvy. Žalobca zdôrazňuje, že povinnosť žalobcu vystaviť
fakturačný doklad zostáva nezmenená a nie je dotknutá skutočnosťou, že k uzatvoreniu zmluvy neprišlo.
Ku dňu podania žaloby eviduje žalobca nasledovné neuhradené faktúry: faktúra č. 2211007711 v sume

3 216,13 splatná 29.09.2021 - neuhradená vôbec. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu Zmluvu č.
PZ002000270938_001, faktúru č. 2211007711, podanie- Neoprávnené vypúšťanie vôd z povrchového
odtoku do verejnej kanalizácie, VOP.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vo veci rozhodol platobným rozkazom, sp. zn.

29Up/1745/2023, zo dňa 21.11.2023.

4. V odpore žalovaný uviedol, že dňa 07.09.2021 bola Spoločenstvu vlastníkov domu parc. č. 3138
kat. úz. A. doručená sporná faktúra č. 2211007711, s dátumom vyhotovenia 30.08.2021 a s dátumom
dodania 25.08.2021, fakturovaná bola zmluvná pokuta vo výške 3 000,00 eur a náhrada škody za
neoprávnené vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie na odbernom mieste

OM0084188 vo výške 216,13 eura. S BVS a.s. má riadne uzatvorenú zmluvu č. PZ002000270938_001
zo dňa 17.01.2019, V Čl. I Predmet zmluvy a účel jej použitia sa dodávateľ zaväzuje odberateľovi
v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta odplatne predmet zmluvy uvedené
možnosti a) a b), následne v tomto článku sú uvedené možnosti predmetu zmluvy: a) dodávku pitnej
vody z verejného vodovodu (ďalej len „dodávka vody“), b) odvádzanie a čistenie odpadových vôd, c)

odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku, d) odvádzanie a čistenie odpadových vôd z iných
zdrojov(písm.b),c),d)ďalejlen„odvádzanieodpadovýchvôd“).Keďževšetkytietomožnostisúuvedené
v Čl. I Predmet zmluvy a účel jej použitia, tak je žalovaný názoru, že má riadne uzatvorenú zmluvu na
všetky možnosti uvedené v tomto článku zmluvy nazvanom „Čl. 1 Predmet zmluvy a účel jej použitia“,
ak by niektorá z možností predmetu zmluvy v tomto článku uvedená nebola, tak na takúto možnosť

uzatvorenú zmluvu nemá. Možnosť, ktorá nie je uvedená v Čl. 1 Predmet zmluvy a účel jej použitia,
na ktorú nie je uzatvorená riadna zmluva v ČI. 1 Predmet zmluvy a účel použitia uvedená nebude. Na
konkrétne služby uvedené v zmluve v článku pod názvom predmet zmluvy je zmluva riadne uzatvorená.
Konkrétna služba, ktorá nie je predmetom zmluvy, a na ktorú nie je riadne uzatvorená riadna zmluva
by v zmluve článku uvedenom ako predmet zmluvy byť nemal. Služba, ktorú dodávateľ len ponúka a

nie je na ňu uzatvorená riadna zmluva, by mala byť uvedená v cenovej ponuke alebo v inej obdobnej
ponuke, ktoré dodávateľ ponúka. Ak predmetná služba je uvedená v predmete zmluvy a dodávateľ
tvrdí, že nie je predmetom zmluvy, tak je takáto zmluva a predmet zmluvy zavádzajúci a klamlivý.
Neoprávnená zmluvná pokuta a neoprávnená náhrada škody bola vyfakturovaná dňa 30.08.2021 s
dátumom dodania 25.08.2021 faktúrou č. 2211007711, pričom sa dňa 13.12.2021 dozvedeli informáciu,

že odo dňa 17.06.2020 je na webovej stránke obce Hamuliakovo zverejnená „Výzva vlastníkom domov
so zvodom zrážkovej vody do verejnej kanalizácie“, v ktorej obec informuje obyvateľov, že na základe
upozornenia BVS a. s. bude nelegálny zvod dažďovej vody do verejnej kanalizácie sankčne riešené.
Takýmto oznámením obyvatelia mesta Gbely nedisponujú a preto takéto konanie zo strany žalobcu
považuje za diskriminačné smerom k obchodným partnerom mimo obce Hamuliakovo, ktorí takouto

informáciou nedisponovali. Ak žalobca sprístupnil takúto informáciu svojim odberateľom v obci F., je
toho názoru, že mala byť sprístupnená všetkým obciam, v ktorých BVS a. s. prevádzkuje verejnú
kanalizáciu, aby každý odberateľ služieb od BVS a. s. sa mohol včas informovať, či má všetko podľa
BVS a. s. v poriadku. Spoločenstvo vlastníkov domu parc. č. 3138 kat. úz. A. vzniklo 17.05.2000, je to
spoločenstvo štyroch bytov v štvorbytovke, ktorá bola postavená v roku 1957, nachádzajú sa tu len byty,

čiže domácnosti a spoločné priestory, od vzniku spoločenstva má spoločenstvo vždy riadne spísanú
zmluvu so žalobcom a ani odber vody, či voda, ktorá odteká do kanalizácie sa za dobu existencie
spoločenstva nezmenil. Ak by spoločenstvo takouto informáciou disponovalo, po konzultácii s BVS a.
s. by zo strany spoločenstva bola vykonaná náprava k spokojnosti BVS a. s. a urýchlila by realizácia
trativodov, ktorými je v súčasnej dobe vyriešené odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku (čiže

zrážkových vôd) z bytového domu v správe spoločenstva. Realizácia trativodov sa začala 26.04.2018
a ukončená bola 08.05.2022, práce museli byť prerušené kvôli vzniknutým trhlinám na bytovom dome,
ktoré boli pre spoločenstvo prioritou a nečakanou veľkou finančnou záťažou. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhuje, aby súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie a po vykonanom dokazovaní vo veci
spravodlivo rozhodol. Spolu s odporom žalovaný predložil aj Zmluvu č. PZ00200270938_001, výzva

obce Hamuliakovo, print screen PC obrazovky, Žiadosť o zmenu zmluvy, fotodokumentáciu, ftk zásielky
na Okresnom súde Banská Bystrica.5. K odporu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného z dôvodov uvádzaných
nižšie. Žalobca zastáva názor, že žalovaný v podanom odpore neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré
by ho zbavovali povinnosť uhradiť požadovaný nárok. Rešpektujúc zásadu „Iura novit Curia“ žalobca

poukazuje na základné definície a povinnosti zakotvené zákonom č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „ZVK“), pričom žalobca uvádza, že bolo povinnosťou
žalovaného zabezpečiť riadne a najmä zákonné užívanie nehnuteľnosti. Žalobca poukazuje na to, že
zoznam služieb, ktoré je možné zazmluvniť je uvedený priamo v čl. I zmluvy. Z predloženej zmluvy
je pritom zrejmé, že žalovaný si zazmluvnil len službu a) a b) t. j. dodávku vody. Žalobcovi nie

je zrejmé, ako inak než v čl. I zmluvy mal uviesť, že služba odvádzania vody nie je dojednaná.
Žalobca tiež považuje za úplne logické, ak si žalobca zmluvne (zmluvnou pokutou) pokryje aj prípad,
kedy druhá zmluvná strana využíva viacero služieb ako bolo zazmluvnených. Žalobca má za to, že
sa jedná o úplne štandardný postup, kedy sa Žalobca zmluvne bráni pred zneužívaním zo strany
odberateľov služieb, ktorí si objednajú len časť služieb hoci reálne využívajú aj ďalšie. Tu totiž platí,
že ak nie je zazmluvnené odvádzanie odpadových vôd, je len na bdelosti žalobcu, či dokáže sledovať

dodržiavanie tohto stavu a existuje predpoklad, že žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu.
Sankcionovanie tohto stavu pevne stanovenou zmluvnou pokutou plní preto nielen prevenčnú ale aj
reparačnú funkciu. Žalobca zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane
žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a
predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena

medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba

rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
Aplikované na sporové konanie o zaplatenie peňažného dlhu, ak žalobca ako veriteľ preukáže právny
titul, čo v danom prípade žalobca spoľahlivo preukázal, je potom na žalovanom ako dlžníkovi aby

preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno
sa v takom prípade presúva na žalovanú napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu (porovnaj Uznesenie
KS v Žiline, sp.zn. KSZA 9 Co 720/2014 zo dňa 07.10.2014). Žalobca v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje,
že vo vzťahu k žalovanému nemá žiadnu poučovaciu povinnosť ohľadom jeho povinností, ktoré mu
vyplývajú priamo zo zákona. Právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní
nemožno považovať za porušenie tohto základného práva (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06). Žalobca
preto zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu a žiada aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.

6. V duplike žalovaný uviedol, že nároky žalobcu sú nedôvodné a nezakladajú sa na právnej skutočnosti.
Na sporné obdobie má žalovaný riadne uzatvorenú zmluvu so žalobcom č. B. zo dňa 17.01.2019 (ďalej
len „zmluva“). V Čl. I. „Predmet zmluvy a účel jej použitia“ obsahuje ako jednu z možností „ odvádzanie
a čistenie vôd z povrchového odtoku“. Žalovaný je toho názoru, že má riadne uzatvorenú zmluvu
s jasne určeným predmetom zmluvy, ktorý obsahuje v Čl. I. okrem iného v bode c) odvádzanie a

čistenie vôd z povrchového odtoku. Z tohto dôvodu je žalovaný presvedčený, keďže podľa obchodných
zvyklostí predmetom zmluvy je hnuteľná vec, ktorá je v predmete zmluvy určená jednotlivo alebo čo
do množstva a druhu je táto zmluva platná aj na odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku,
ako aj na iné predmety zmluvy, ktoré sú uvedené v Čl. 1. zmluvy. Zmluva v Čl. 1. obsahuje aj zákonom
požadovaný spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny za odvádzanie a čistenie vôd z povrchového

odtoku a to v bode 2, „Množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie
sa vypočíta súčinom daných plôch nehnuteľností a im prislúchajúcich odtokových súčiniteľov podľa
druhu povrchu plôch, zaradených v kategóriách v zmysle platnej legislatívy podľa prílohy č. 2, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy“. Vznik zmluvy je všeobecne upravený v Občianskom zákonníku
v § 37 ods. 1 v znení „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne , určite a zrozumiteľne : inak je

neplatný.“ Podľa žalovaného je zmluva riadne uzatvorená aj na predmet zmluvy, ktorým je odvádzanie
a čistenie vôd z povrchového odtoku a k tomuto predmetu zmluvy je uvedený aj výpočet kúpnej ceny,
ako vyžaduje Obchodný zákonník v § 409. Žalovaný ďalej uvádza, že ak by nebola služba dojednaná
v predmete zmluvy, tak tam nemá byť vôbec uvedená, súčasťou zmluvy môže byť cenník ponúkanéhotovaru a služieb, ale nie v predmete zmluvy, ktorý má byť dostatočne určitý a zrozumiteľný aj pre tretiu
stranu. Napr. pri kúpe motorového vozidla tiež nemôžu byť v zmluve v čl. predmet zmluvy vypísané
všetky vozidlá v predajni, ktoré predajňa v čase uzatvárania zmluvy ponúka. Za vec, čiže tovar, sa

považujú aj predmety prírodného bohatstva, a to voda a plyn. Základné ustanovenia kúpnej zmluvy
podľa Obchodného zákonníka v § 409 ods. 1 a 2 uvádza „Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť
na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť
kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany

v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.“) Spoločenstvo vlastníkov domu pare. č. XXXX kat. úz. A.,
IČO: 45 794 677 (ďalej len „spoločenstvo“) bolo založené v roku 2020 v dôsledku zákonnej povinnosti
vlastníkov bytov, štvorbytový dom bol postavený v roku 1957, obyvatelia bytového domu si správu domu
vykonávajú svojpomocne, obyvatelia dvoch bytov sú 90 roční, v roku 2017 sa narušila statika bytového
domu, ktorá si vyžiadala injektáže a opravy vo výške okolo 40 000,00 eur, už pred narušením statiky

bytového domu mali obyvatelia odvádzanie vôd z povrchového odtoku, čiže zrážkovú vodu čiastočne
riešenú odvádzaním do záhradiek za bytový dom. Obchodným partnerom BVS, a. s. od roku 2000,
od vzniku spoločenstva, svoje záväzky voči svojím obchodným partnerom má korektne vysporiadané,
i keď monopolné postavanie BVS, a. s. a jej direktívne správanie dobré vzťahy nevytvára (prikladá
listovú komunikáciu). Vybudovaná kanalizácia a čistička odpadových vôd v meste Gbely je majetkom

mesta a BVS a.s. a v prevádzke BVS, a.s., žalobca ako majiteľ a prevádzkovateľ kanalizácie mal
vedomosť o tom kadiaľ je odvádzanie vôd z povrchového odtoku realizované už v čase vybudovania
kanalizácie v meste Gbely, ešte pred vznikom spoločenstva v roku 2000. Zásahom spoločenstva k
žiadnej zmene do vybudovanej kanalizácie neprišlo, takže jediný kto mal vedomosť o stave kanalizácie a
ako je vybudovaná je žalobca. Obchodné vzťahy so žalobcom nikdy neboli rovnocenné a z direktívneho

správania je zrejmé, že žalobca využíva svoje monopolné postavenie na trhu. Spoločenstvo, ako
obchodný partner BVS. a.s. sa cíti skôr ako podriadený spotrebiteľ. Veľkým sklamaním pre spoločenstvo
bolozistenie,žeobyvateliaobceHamuliakovoboliupozornenívýzvouzostranyžalobcudňa17.06.2020,
aby odstránili zvod zrážkovej vody do verejnej kanalizácie, pod hrozbou sankčného riešenia. Po nich
žalobca vymáha neoprávnene devastačnú zmluvnú pokutu a žiadne upozornenie žalovaný zo strany

žalobou neobdržal. Ak by žalovaný touto informáciou disponoval, mal by možnosť sa dotazovať žalobcu,
či je všetko v poriadku, ale to mu nebolo zo strany žalobcu umožnené. Žalovaný je toho názoru,
že žalobca nepreukázal požadovaný nárok voči žalovanému, nakoľko odvádzanie a čistenie vôd z
povrchového odtoku je predmetom riadne uzatvorenej zmluvy, je to jedna z možností, ktorá je v zmluve
uvedená bezodplatne a z tohto dôvodu nevznikol nárok žalobcovi ani na zmluvnú pokutu.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení upozornil súd, že na internetovej stránke žalobcu Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a. s. bola dňa 24.11.2023 verejne dostupná informácia v podobe článku https://
www. bvsas.sk/novinky/venujeme-pozornost-zrazkovym-vodam.html o zrušení pokút pre fyzické osoby,
táto informácia sa netýka žalovaného, ktoré je síce spoločenstvo fyzických osôb, ale ktoré nie je

zárobkovo činné a je spoločenstvom len preto, že fyzickým osobám žijúcim v bytovom dome takto ukladá
zákon a byť pod správcovskou spoločnosťou je pre obyvateľov domu nákladné, preto by boli radi, ak
by sa nich súd pozeral ako na spoločenstvo fyzických osôb a nie ako na právnickú osobu zárobkovo
činnú. Spoločenstvo uhrádza svoje náklady s príspevkov fyzických osôb bývajúcich v štvorbytovom
dome postavenom v roku 1957, ktorý si neustále vyžaduje investície na opravu, tieto investície sú ťažko

šetrené cez fond opráv, preto pokuta od žalobcu je pre bytový dom likvidačná.

8. Na pojednávaní dňa 30.09.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa pridržiava všetkých
vyjadrení v konaní, trvá na tom, že bola zmluva platne uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným so
zazmluvneným predmetom zmluvy, avšak v dôsledku využívania služieb zo strany žalovaného nad

rámec uvedeného v zmluve, žalobca v súlade s ustanoveniami zmluvy vystavil žalovanému zmluvnú
sankciu spolu s uvedením náhrady škody podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia. V rámci
toho trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

9. Na tomto pojednávaní splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že so žalobou nesúhlasí, vznáša

námietku premlčania, navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

10. Na pojednávaní dňa 15.01.2025 právny zástupca žalobcu vzal žalobu v časti 216,13 eura späť,
nakoľkodňa08.01.2025bolazostranyžalovanéhouskutočnenáplatba vovýške216,13eura, čímdošlok čiastočnému zaplateniu žalobného nároku. Žalobca si naďalej uplatňuje nárok na zaplatenie zvyšnej
sumy vo výške 3 000,00 eur, pričom žalobný návrh znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 3 216,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03% denne od 30.09.2021 do 08.01.2025

a je povinný zaplatiť sumu 3 000,00 eur s úrokom z omeškania 0,03% denne od 09.01.2025 do
zaplatenia. A rovnako žalobca trvá na tom, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.
Súd k vyjadreniu žalobcu uviedol, že po späťvzatí je žalovaná istina vo výške 3 000,00 eur s tým, že úrok
z omeškania sa vyratúva zo sumy 3 216,13 eura od 30.09.2021 do 08.01.2025. Ďalej právny zástupca
žalobcu uviedol, že sa pridržiava všetkých písomných a ústnych vyjadrení, ktoré boli v doterajšom

priebehu súdneho konania zo strany žalobcu predložené, že žalovaný bez zazmluvnenia predmetnej
zmluvy využíval služby neoprávnene, čím v zmysle ustanovení zmluvy vznikol žalobcovi nárok
okrem zákonom priznanej náhrady škody i nárok na zaplatenie zmluvnej sankcie , ktorá je výslovne
ustanovenávzmluve,VOP,acenníku poskytovaniaslužiebžalobcom.Právnyzástupcažalobcuprávom
záverečnej reči uviedol, že v súlade s doterajším priebehom súdneho konania a predloženými ústnymi
a písomnými vyjadreniami, pokladá nárok žalobcu za preukázaný, a dôvodný, čo v svojej podstate

potvrdil aj žalovaný svojou čiastočnou úhradou žalobného nároku, v prípade úrokov z omeškania z
čiastočnej úhrady žalovaného má za to, že argumentácia žalovaného je účelová, nakoľko v prípade
záujmu uhradenia tejto čiastočnej sumy, by bola úhrada vykonaná v lehote splatnosti, preto aj úroky
z omeškania v tejto čiastočnej sume sú dôvodné, v prípade sankcie vo výške 3 000,00 eur opakovane
poukazuje na to, že žalovaný ako zmluvná strana nedodržal svoje povinnosti , ktoré mu vyplývajú

najmä zo zákona č. 442/2002, uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, VOP, a vykonávacích
predpisov.

11. Na tomto pojednávaní splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že s návrhom žalobcu
nesúhlasí, s tým, že má riadne spísanú zmluvu, od začiatku žiadali od žalobcu spísať dodatok

k zrážkovej vode. Potvrdil úhradu sumy 216,13 eura bez úrokov z omeškania. Má za to, že žalobca
nemá nárok na úroky z omeškania, nakoľko sumu 216,13 eura chceli uhradiť od začiatku. S náhradou
trov konania nesúhlasí , nakoľko táto vec mohla skončiť skôr. Právom záverečnej reči uviedol, že ho
mrzí postoj žalobcu, nakoľko z ich strany vždy bolo ústretové konanie a poskytli mu vždy súčinnosť, keď
niečo potreboval, necíti sa ako rovnocenný partner v tomto obchodnom vzťahu, žalobca má monopol.

Pretože žalobca nereagoval na ich písomné dohodnutie, preto si myslí, že okrem náhrady škody vo
výške 216,13 eura, nemá nárok na ďalšie náhrady, ani úroky z omeškania , pretože ak by bola iná
možnosť iného dodávateľa, už dávno by rozviazali obchodný vzťah so žalobcom.

12. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie oboznámením sa podstatným obsahom spisového

materiálu (žaloba s prílohami, vyjadrenia strán a ich prílohami, vyjadreniami právnych zástupcov na
pojednávaní) a zistil nasledovné:

13. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva ohľadom poskytovania služieb podľa
písm. a) (dodávka vody) a b) (odvádzanie odpadových vôd). Medzi žalobcom a žalovaným však

nebola uzatvorená zmluva ohľadom poskytovania služieb podľa písm. c) – odvádzanie a čistenie vôd
z povrchového odtoku. Medzi stranami nebolo sporné vystavenie spornej faktúry, od ktorej žalobca
odvodzoval svoj nárok. Napokon, medzi stranami nebola sporná ani úhrada časti faktúry celkovo vo
výške 216,13 eura, a to dňa 08.01.2025. Medzi stranami zostalo sporným uplatnenie zmluvnej sankcie
- zmluvnej pokuty, a to nárok žalobcu v rozsahu 3 000,00 eur, ostávajúce úroky z omeškania a náklady

spojené s uplatnením pohľadávky.

14. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí.

15. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.18. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon
č. 442/2002 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri
zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu
a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky
konečnému spotrebiteľovi.

21. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na

úhradu za dodávku vody (ďalej len "vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného
vodovodu.

22. Podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má právo na
úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len "stočné), ak sa nedohodne,

že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.

23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť
naverejnývodovodlennazákladepísomnejzmluvyuzatvorenejsvlastníkomverejnéhovodovodupodľa
§4ods.3.Vlastníkverejnéhovodovodualebovlastníkčastiverejnéhovodovodu,ktorýžiadaopripojenie

na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo
súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.

24. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže
pripojiťnaverejnúkanalizáciulennazákladepísomnejzmluvyoodvádzaníodpadovýchvôduzatvorenej

medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.

25. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný
pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické
podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu

o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok
nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu
štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník stavby alebo vlastník
pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú
kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.

26. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená
vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a
odberateľ nedohodnú inak.

27. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je
splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.

28. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným odberom vody z verejného
vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.

29. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu,
je povinný nahradiť spôsobenú škodu 16) prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

30. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do

verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore
s takouto zmluvou.31. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej
kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu 16) prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

32. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ
prevádzkovateľoviverejnéhovodovoduvodné,aksanedohodne,ževodnésaplatívlastníkoviverejného
vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi
povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

33. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia
napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom
vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu,
výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví
smernými číslami spotreby vody.

34. Podľa § 28 ods 9 zákona č. 442/2022 Z. z. právo na stočné vzniká pripojením pozemku alebo stavby
na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou a uzatvorením zmluvy o odvádzaní odpadových vôd. Pri
odvádzaní vôd z povrchového odtoku kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez
dažďové vpusty, právo na stočné vzniká ich vtokom do verejnej kanalizácie okrem drobných vodných
tokov, ktoré už sú zaústené do verejnej kanalizácie.

35. Podľa § 1 vyhlášky č. 397/2003 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva
vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového
odtoku a o smerných číslach spotreby vody (ďalej len „vyhláška č. 397/2003 Z.z.“) táto vyhláška

ustanovuje a) podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva
vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie, b) spôsob výpočtu množstva vypúšťaných
odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej
kanalizácie, c) smerné čísla spotreby vody.

36. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

37. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

38. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3 216,13 eura s
príslušenstvom. V priebehu konania žalovaný časť dlžnej istiny uhradil, a to dňa 08.01.2025 vo výške

216,13 eura. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 216,13 eura. Súd rozhodol
o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny v časti 216,13 eura, keďže žalobca v uvedenej časti
vzal žalobu späť v súlade s jeho dispozičným oprávnením, pričom žalovaný so späťvzatím nevyslovil
nesúhlas. Vzhľadom k uvedenému súd považoval podmienky pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení
konania v zmysle § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP za splnené.

39. Súd pre úplnosť uvádza, že zaplatenie časti istiny vo výške 216,13 eura nie je možné považovať
za uznanie, resp. potvrdenie nároku žalobcu, nakoľko táto úhrada prišla až po predbežnom právnom
posúdení veci, kedy súd žalovanému vysvetlil, že na túto sumu má žalobca nárok. Zároveň, žalovaný
nárok na zmluvnú pokutu počas celého konania namieta a neuznáva.

40. Predmetom sporu po späťvzatí zostal nárok žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 3 000,00 eur a
úroku z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 3 216,13 eura od 30.09.2021 do 08.01.2025 a úrok
z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 3 000,00 eur od 09.01.2025 do zaplatenia.

41. Ako už bolo uvedené žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady škody a zaplatenia zmluvnej
pokuty titulom neoprávneného vypúšťania vôd z povrchového odtoku. Náhradu škody celkovo vo výške
216,13 eura žalovaný po lehote splatnosti uhradil. Žalovaný síce tvrdil, že mal záujem zaplatiť náhraduškody skôr, avšak takto neučinil. Súd preto musel dať za pravdu žalobcovi, že mu zaplatením náhrady
škody po lehote splatnosti faktúry patria žalobcovi aj úroky z omeškania.

42. Súd sa však prvotne zaoberal nárokom žalobcu v časti istiny 3 000,00 eur (zmluvná pokuta).
Žalovaný rozporoval nárok žalobcu a jeho možnosť uplatniť si zmluvnú pokutu, čo by zmluvnú sankciu
za neoprávnené vypúšťanie vôd z povrchového odtoku. Žalobca argumentoval najmä tým, že je úplne
logické, ak si žalobca zmluvne pokryje aj prípad, keď druhá strana využije viac služieb, ako bolo
zazmluvnených. Podľa žalobcu ide o úplne štandardný postup, kedy sa žalobca zmluvne bráni pred

zneužívaním zo strany odberateľov. Apeluje na bdelosť žalovaného, či dokáže sledovať dodržiavanie
tohto stavu a existuje predpoklad, že žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu. Žalovaný
na druhej strane argumentuje tým, že odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku majú riadne
zazmluvnené, nakoľko aj táto služba je uvedená v predloženej zmluve.

43. Súd konštatuje, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie

zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka
vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej
povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp.
spôsobu jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok,
ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. Občiansky

zákonník obligatórne vyžaduje existenciu písomne dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné
upozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného – zabezpečovaného záväzku, ktorý
môže byť uzavretý aj neformálne. Dohodu o zmluvnej pokute takisto možno uzavrieť súčasne s hlavným
záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického
záväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného –

zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať. Na dôvažok
je potrebné podčiarknuť, že ak platne nevznikne hlavný – zabezpečovaný záväzok, nemožno hovoriť
ani o platnom uzavretí dohody o zmluvnej pokute. Tam, kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne
vzniknúť a existovať záväzok akcesorický. Bez platného záväzku nemôže dôjsť ani k porušeniu
povinností z neho vyplývajúcich. Súd preto uzatvára, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k

uzatvoreniu zmluvy o vypúšťaní a čistení vôd z povrchových odtokov (služba podľa písm. c). Zmluva
č. PZ002000270938_001je uzatvorená na predmet zmluvy písm. a) dodávka pitnej vody z verejného
vodovodu a písm. b) odvádzanie a čistenie odpadových vôd. V zmluve sú uvádzané aj ostatné možnosti
predmetu zmluvy, čo je uvedené ihneď pod predmetom zmluvy a označené hviezdičkou. Keď teda
nebola riadne uzatvorená zmluva na službu podľa písm. c) odvádzanie a čistenie vôd z povrchového

odtoku, nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, ktoré malo byť súčasťou
zmluvných podmienok tejto zmluvy. S poukazom na absenciu akéhokoľvek dojednania o zmluvnej
pokute, tak súd musel žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal jej zaplatenia vyhodnotiť ako
nedôvodnú. Súd uvádza, že zákon č. 442/2002 Z. z. rieši situáciu, kedy pri zistení neoprávneného
vypúšťaniu vôd z povrchových odtokov je možné účtovať subjektu náhradu škody, pričom výpočet tejto

je upravený vyhláškou. Nemôže teda vzniknúť ani situácia, že je škoda určená nesprávne (č. l. 38 rub)
a aj pre takýto prípad je v „zálohe“ zmluvná pokuta, so svojou reparačnou funkciou. Teda zákon pamätá
na dôsledky neoprávneného odberu alebo užívaniu inej určitej služby subjektom. V situácii, ak dôjde
k porušeniu právnej povinnosti, ako k tomu došlo aj v tomto prípade, keď žalovaný neoprávnene vypúšťal
vody z povrchového odtoku, môže si žalobca ako oprávnený subjekt uplatniť náhradu škody v zmysle

ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z.. Žalobca so žalovaným nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu, ktorou
by zazmluvnili služby pod písm. c). Nakoľko takáto zmluva nebola medzi stranami sporu uzatvorená,
nebola zároveň dojednaná písomne zmluvná sankcia vo forme zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení §
544 Občianskeho zákonníka. Nebola medzi stranami ustanovená žiadna zmluvná povinnosť, porušenie
ktorej by bolo možné sankcionovať zmluvnou pokutou. V súlade s uvedeným má súd za to, že žaloba

bola v časti 3 000,00 eur – zmluvnej pokuty, podaná nedôvodne, keď žalobca si nemohol uplatňovať
zmluvnú pokutu pri absencii dojednania zmluvy, a dojednania písomného ustanovenia o zmluvnej
pokute. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

44. Podľa § 365 prvá veta ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
45. Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškaniapodľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

45. Ohľadom úrokov z omeškania súd uvádza, že žalovaný náhradu škody vo výške 216,13 eura zaplatil
po lehote splatnosti a žalobca naďalej trval aj na úrokoch z omeškania. Súd sa zaoberal uplatnenými
úrokmi z omeškania, a to vo výške 0,03% denne zo sumy 3 216,13 eura od 30.09.2021 do 08.01.2025
a úrok z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 3 000,00 eur od 09.01.2025 do zaplatenia.

Žalobca si uplatnil zmluvný úrok z omeškania. Súd však konštatuje, že pre absenciu zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným (ako súd uvádza vyššie v rozsudku), žalobcovi prináležia len zákonné
úroky z omeškania, nakoľko medzi stranami sporu absentuje aj dohoda o úrokoch z omeškania. Súd
preto vo výroku II. tohto rozsudku priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
216,13 eura od 30.09.2021 do 08.01.2025. Vzhľadom na to, že celá výška nároku, ktorá po posúdení
súdom patrí žalobcovi, t. j. len nárok na náhradu škody vo výške 216,13 eura, bola uhradená zo strany

žalovaného, súd nepriznal žalobcovi uplatnený zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,03% denne ani
zo sumy 3 216,13 eura a ani zo sumy 3 000,00 eur od 09.01.2025. Súd preto žalobu v časti úroku
z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 3 000,00 eur od 30.09.2021 do 08.01.2025 a v časti úroku
z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 3 000,00 eur od 09.01.2025 zamietol ako nedôvodnú,
nakoľko žalobcovi na zaplatenie tohto príslušenstva nevznikol žiadny nárok.

46. Podľa § 369c ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.

47. Zároveň súd priznal žalobcovi aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ObZ vo
výške 40,00 eur, nakoľko žalobca si časť svojej pohľadávky voči žalovanému uplatnil dôvodne.

48. Podľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

49. Podľa § 391 ObZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď
sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

50. Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

51. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

52. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že tejto nevyhovel a ani sa vznesenou
námietkou nezaoberal, nakoľko v zmysle § 149 CSP, mal žalovaný hmotnoprávnu námietku premlčania
uplatniť včas, a to v podanom odpore, v duplike, ale vo vyjadrení, na ktoré ho vyzval súd v lehote 10 dní
od doručenia predvolania, v tzv. koncentračnej lehote. Žalovaný prvýkrát uplatnil námietku premlčania až
napojednávanídňa30.09.2024,atedaoneskorene.Vzhľadomnauvedené,súdnanámietkupremlčania

vznesenú zo strany žalovaného neprihliadal a ďalej sa ňou nezaoberal.

53. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

54. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).55. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej a aj zo späťvzatia
žaloby v časti , pričom zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že pohľadávku uhradil po podaní
žaloby. Žalobca tak bol v konaní čiastočne úspešný v rozsahu 6,72% a žalovaný v 93,28% (do úvahy
súd berie len istinu), nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom

uplatnený nárok. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,56% (93,28 – 6,72). Súd o výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

59. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v

okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nárokunasúde,čipostupstranyvkonaní.Nakoľkosúdnezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,
pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, súd rozhodol tak ako je uvedené vo

výroku č. IV. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).