Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120377796
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120377796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ingrida Linkešová,
s.r.o., IČO: 52 521 737, so sídlom E. F. XXXXX/X, XXX XX D. D., proti žalovanej: G. H., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom B. D. D., XXX XX D. D., o zaplatenie 11.337,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 14C/55/2020 - 284 zo dňa 24. mája
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11.337,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 11.337,- Eur od 18.09.2020 do zaplatenia, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná je povinná

zaplatiť žalobcovi trovy konania prostredníctvom jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.“

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11.337,- Eur
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Okresného úradu D. D., katastrálny
odbor zo dňa XX.XX.XXXX sa stal vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode I. XX na ulici J.
K.D.D.,vobytnomdomesosúpisnýmčíslomXXXXnaX.A.,ktorýjepostavenýnaparc.reg.L.E.I.XXX/

X o výmere XXX m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len „predmetný byt“).
Žalovaná mala predmetný byt užívať na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
s pôvodným vlastníkom, pričom zmena vlastníka jej bola oznámená dňa 09.01.2017. Keďže žalovaná
neplatila žalobcovi nájomné za užívanie predmetného bytu, žalobca ako prenajímateľ vypovedal
nájomnú zmluvu, pričom výpovedná doba jej mala uplynúť dňom 31.05.2018. Žalovaná predmetný byt
naďalej užívala bez právneho dôvodu, a to napriek tomu, že jej bola rozhodnutím Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 20C/46/2018 uložená povinnosť predmetný byť vypratať. Žalobca si tak za
obdobie od 01.01.2017 do 31.05.2018 uplatnil nájomné podľa platobného výmeru zo dňa 09.01.2017
vo výške 111 Eur mesačne a za obdobie od 01.06.2018 do 31.08.2020 si uplatnil nárok na vydaniebezdôvodného obohatenia vo výške 350 Eur mesačne, ktorú odôvodnil ako priemer cien nájomného za
obdobnú nehnuteľnosť v danom čase a mieste podľa zistení troch nezávislých realitných kancelárií.

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel k záveru
o dôvodnosti podanej žaloby. Vo vzťahu k námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
vychádzal súd prvej inštancie z predloženého LV č. XXXX kat. úz. D. D., z ktorého mal preukázaný vklad
údajov z kúpnej zmluvy v prospech žalobcu. V tomto smere poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. a z toho vyplývajúcu zásadu materiálnej publicity zápisu údajov v katastri nehnuteľnosti. Platnosť

kúpnej zmluvy nebola napadnutá žalobou, pričom prvoinštančnému súdu neprináležalo v konaní
skúmať jej platnosť. Rovnako nebolo napadnuté ani rozhodnutie o povolení vkladu. Žalovaná neuviedla
žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať opak. Okresný súd tak nevykonal
dokazovanie výsluchom žalobkyňou navrhnutých svedkýň – zamestnankyne spoločnosti B., a. s.,
a okresného úradu. Taktiež zamietol jej návrh na vykonanie dokazovania oboznámením sa s kúpnou
zmluvou ako nadbytočný, keďže vlastnícke právo žalobcu mal preukázané inými listinnými dôkazmi.

Vo vzťahu k námietke žalovanej, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s § 16 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. poukázal na to, že právny predchodca žalobcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol
vlastníkom bytového domu, ale iba jeho správcom a vlastníkom zostávajúcich dvoch bytov, a preto nebol
obmedzený v prevode predmetného bytu. Nakoľko žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému
bytu, vstúpil do práv a povinností po pôvodnom vlastníkovi. Žalovanej zostalo zachované právo ako

nájomcu predmetného bytu. Podľa bodu 2. nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bolo nájomné a zálohy
za služby spojené s užívaním bytu určené podľa cenových predpisov. Zároveň však bolo dojednané,
že pri zmene cenových predpisov bude postupované v súlade s § 696 OZ. Mal preukázané, že
v priebehu existencie nájomného vzťahu sa výška nájomného a záloh menila, pričom žalovaná výšku
cien stanovených v predpise žiadnym spôsobom nenamietala. Žalobca od žalovanej žiadal za užívanie

bytu sumu zodpovedajúcu mesačnému predpisu vypracovaného správcom k predmetnému bytu na
obdobie roka 2017 (už bez nájomného). Nakoľko žalovaná napriek výzvam žalobcovi neuhradila žiadnu
sumu, došlo zo strany žalobcu ku skončeniu nájomného vzťahu k predmetnému bytu výpoveďou.
Nájomný vzťah sa skončil 31.05.2018, pričom žalovaná napriek tomu užívala predmetný byť, avšak
bez právneho dôvodu. Žalobca si tak voči žalobkyni za obdobie 06/2018 až 08/2020 uplatnil nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 350 Eur mesačne ako ceny priemerného nájmu za toto
obdobie. Žalovaná túto sumu nenamietala, a preto okresný súd priznal žalobcovi v zmysle § 451 a
§ 458 ods. 1 OZ nárok na zaplatenie sumy 9.450 Eur. S ohľadom na tieto skutočnosť okresný súd
dospel k záveru že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný vo výške 11.337 Eur, ktorý žalobcovi priznal
spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa 18.09.2020 do zaplatenia. S ohľadom na

výšku priznanej sumy zmenil zákonnú lehotu na plnenie – tzv. paričnú lehotu (§ 232 ods. 3 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) a zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 11.337 Eur
s príslušenstvom v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a tieto priznal

v rozsahu 100% úspešnému žalobcovi.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná,
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), g) a h) CSP. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
okresného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne žiadala rozsudok

prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Rozsudok považovala za nezákonný
a účelový, nakoľko mal poslúžiť k zlegalizovaniu nezákonne prevedeného predmetného bytu tretej
osobe v rozpore s § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.. Celé konanie považovala za chaotické,
nepreskúmateľné a zmätočné. Žalovaná opätovne ako počas konania pred súdom prvej inštancie, tak aj
v odvolacom konaní namietala nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobcu. Bola toho názoru,

že žalobca mal povinnosť predložiť kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol predmetný byt do
svojho výlučného vlastníctva. Nájomný vzťah medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu považovala
za chránený a do tohto vzťahu nemohla vstúpiť žiadna tretia strana a byt nemohol byť prevedený ani na
tretiu osobu. Mala za to, že v spore mala byť aktívne legitimovaná obchodná spoločnosť D., C., resp.
B., M. až do skončenia nájmu. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť na základe falšovaných dokladov, a to

platobného výmeru zo dňa 01.01.2017, oddelený evidenčný list od nájomnej zmluvy, listu vlastníctva
bez pečiatky a podpisu úradu, ktorý ho vydal. Uviedla, že žalobca vystupoval pod falošnou identitou,
pričom jej nebola umožnená konfrontácia so žalobcom. Rovnako namietala nevykonanie dokazovaniasúdom prvej inštancie, a to výsluchom súdneho exekútora, pracovníčky B., M., zamestnankyne katastra
nehnuteľností, ale aj predložením kúpnej zmluvy.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu
náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Mal za to, že prvoinštančný súd postupoval správne.
Odvolanie žalovanej nepovažoval za dôvodné. Práve naopak rozhodnutie okresného súdu považoval za
správne a dostatočne odôvodnené a jeho postup za súladný s princípmi civilného sporového konania.
Poukázal na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti.

7. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Poukázala na chyby v písaní
v podanom odvolaní týkajúce niektorých ustanovení paragrafov podľa OZ a zákona č. 182/1993 Z.
z.. Nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu a považovala ho za jednostranné. Zotrvala na svojich
námietkach týkajúcich sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvyanedoplneniadokazovaniaňounavrhnutýchsvedkovažalobcu.Vzáverepoukázalanaplatobný

výmer zo dňa 09.01.2017, kde bola uvedená len jedna miestnosť bez WC, kúpeľne, kuchyne a chodby.

8. V dôsledku podaného odvolania žalovanou krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v
medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Na základe podaného odvolania žalovanej, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP

a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahuzistilskutkovýstavveci,dôkazyvyhodnotilvsúladesust.§191ods.1CSP,rozhodnutienáležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní, odvolací

súd poukazuje na to, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá žalovaná ako odvolateľka a
odvolací súd je povinný rešpektovať odvolacie dôvody žalovanej uvedené v podanom odvolaní, pretože
týmito odvolacími dôvodmi je v zmysle § 380 ods. 1, CSP viazaný. Odvolací súd konštatuje, že na
základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací
súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako

aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v
konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Vo vzťahu preskúmavania
veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je

vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov,
právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je správne.

12. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
námietkami žalovanej uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v prvom rade

poukazuje na to, že predmetom konania je nárok žalobcu na splnenie povinnosti v zmysle § 137
písm. a) CSP. Povinnosť splnenia spočíva v zaplatení žalovanej sumy, ktorá pozostáva z nároku na
zaplatenie sumy podľa platobného výmeru ako hodnoty nájmu zo dňa 09.01.2017 počas doby trvania
nájomného vzťahu od 01.01.2017 do 31.05.2018 vo výške 111 Eur mesačne a vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie bytu po skončení nájomného vzťahu výpoveďou, tzn. bez právneho dôvodu

v období od 01.06.2018 do 31.08.2020 vo výške 350 Eur. Vo vzťahu k námietke žalovanej o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd poukazuje na konanie vedené na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/46/2018 a následne odvolacie konanie, ktoré bolo vedené pod sp.
zn. 14Co/156/2019, predmetom ktorého bolo vypratanie predmetného bytu. Už v tomto konaní satotiž okresný súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže v tomto prípade bol
práve len vlastník predmetného bytu aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vypratanie
nehnuteľnosti. Okresný súd pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie vychádzal nie len zo zápisu na

LV č. XXXX kat. úz. D. D., ktorá skutočnosť vyplýva priamo z verejného registra o zápise údajov
v katastri nehnuteľností, ale aj z rozhodnutia Okresného úradu D. D., katastrálny odbor č. K. zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému
bytu v prospech žalobcu. Je tak nepochybné, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu, a preto je
aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom spore. V tejto súvislosti považuje odvolací súd

za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., sú údaje katastra uvedené v § 7
hodnoverné,aksanepreukážeopak.Materiálnapublicitaúdajovkatastrajetedadelegelatavyvrátiteľná
a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným
stavom. V danom prípade nebola hodnovernosť údajov o zápise vlastníckeho práva k predmetnému
bytu žiadnym právne relevantným spôsobom zo strany žalovanej spochybnená. Okresný súd správne
konštatoval, že nemohol skúmať otázku neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže v takomto prípade by museli

byť stranami sporu všetci účastníci neplatného právneho úkonu. Súd prvej inštancie nebol oprávnený
ani prejudicionálne riešiť túto otázku. Správny orgán povolil vklad údajov z kúpnej zmluvy, pričom táto
musela obsahovať nie len všeobecné náležitosti v zmysle § 588 a nasl. OZ, ale aj osobitné náležitosti
týkajúce sa prevodu vlastníctva k bytom v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Ak by kúpna zmluva tieto
náležitosti neobsahovala správny orgán by nemohol rozhodnúť o povolení vkladu z kúpnej zmluvy

v prospech žalobcu. Rovnako z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca
žalobcu bol nielen správcom bytového domu, ale aj vlastníkom niektorých bytov. Žalovanej ako
nájomníčke bol ponúknutý predmetný byt na odpredaj, pričom táto ponuku odmietla, nakoľko nesúhlasila
s predloženou ponukou trhovej ceny. Následne bola táto ponuka urobená aj tretím osobám, pričom
žalobca túto možnosť využil a predmetný byt kúpil od pôvodného vlastníka – obchodnej spoločnosti

B., M.. Žalobca tak v zmysle § 680 ods. 2 OZ vstúpil ako nadobúdateľ predmetného bytu do právneho
postavenia svojho predchodcu vo vzťahu k nájomnému vzťahu medzi ním a žalovanou.

13. Žalovaná napriek tomu, že bola povinná platiť žalobcovi nájomné a mesačné náklady spojené
s užívaním bytu na základe platobného výmeru tak nerobila, a preto žalobca vypovedal nájomnú zmluvu,

pričom táto ani po vypovedaní nájomnej zmluvy predmetný byt nevypratala a tento naďalej užíva bez
právneho dôvodu. Žalobca sa tak oprávnene domáha zaplatenia sumy, ktorú bola žalovaná povinná
platiť na základe výmeru zo dňa 09.01.2017 vo výške 111 Eur mesačne za obdobie od 01.01.2017 do
31.05 2018, kedy došlo k skončeniu nájomného vzťahu výpoveďou z nájmu, a to ako hodnoty nájmu,
čo celkovo predstavuje sumu 1.887 Eur (17 mesiacov x 111 Eur).

14. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa platobného výmeru odvolací súd poukazuje na to, že tento vydáva
správca bytového domu a nie vlastník, pričom tento bol z dôvodu zmeny vlastníka predmetného bytu
vydaný žalobcovi ako novému vlastníkovi. Nakoľko došlo k skončeniu nájomného vzťahu, ktorá otázka
platnosti výpovede z nájomnej zmluvy bola riešená v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, žalobca si za

obdobie od 01.06.2018 do 31.08.2020 uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
obvyklého nájmu v sume 350 EUR mesačne, ktorý prvoinštančný súd správne posúdil ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, čo za uvedené obdobie predstavuje sumu vo výške 9.450 Eur (27
mesiacov x 350 Eur). Žalovaná žalobcom uplatnenú výšku na zaplatenia sumy vo výške 11.337 Eur
(1.887 Eur + 9.450 Eur) s príslušenstvom nerozporovala.

15. K námietke žalovanej o nevykonaní ňou navrhnutých dôkazov odvolací súd poukazuje na to, že
do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, ako aj navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie

je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení
strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.
Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že
všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania,
vrátane ich dôvodov a námietok (pozri rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I.

ÚS 204/2010). Odvolací súd uvádza, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť
len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo
vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument,
podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponujevypovedacou potenciou. A posledným tretím dôvodom je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa
ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším
konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Žalovaná žiadala vykonať dokazovanie

nielen výsluchom žalobcu za účelom jeho stotožnenia, ale aj výsluchom svedkýň, a to zamestnankyne
katastra nehnuteľností a zamestnankyne obchodnej spoločnosti B., M. a súdneho exekútora. Taktiež
žiadala vykonanie dokazovania kúpnou zmluvou uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou B., M. ako
predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Žalobca ako strana sporu využil svoje právo a zúčastnil sa
na pojednávaní dňa 24.05.2023, kde bol zo strany okresného súdu stotožnený a jeho totožnosť bola

overená platným dokladom totožnosti, ktorým bol občiansky preukaz žalobcu. Žalovanou navrhnutý
dôkaz výsluchom žalobcu za účelom jeho stotožnenia je tak bez právnej relevancie k predmetu sporu.
Taktiež vykonanie dokazovania výsluchom svedkýň a súdneho exekútora, ktorý navrhla žalovaná by bol
bez relevancie k predmetu konania, keďže týchto svedkov chcela vypočuť k otázkam, ktoré nesúviseli
s uplatneným nárokom a pre rozhodnutie vo veci by neboli takéto skutkové zistenia podstatné. Vo vzťahu
k dôkazu oboznámenia sa s kúpnou zmluvou, tak vykonanie tohto dôkazu je neúčelné vykonať, nakoľko

vlastnícke právo žalobcu k predmetnému bytu je preukázané nielen výpisom z LV č. XXXX kat. úz. D.
D., ale aj rozhodnutím správneho orgánu o povolení vkladu údajov do katastra nehnuteľností z kúpnej
zmluvy v prospech žalobcu. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil, prečo navrhnuté
dôkazy zo strany žalovanej nevykonal. V neposlednom rade by vykonanie takéhoto dokazovania bolo
aj v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania v zmysle čl. 17 CSP.

16. Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi ako procesne úspešnej
strane sporu v celom rozsahu priznal náhradu trov konania voči žalovanej.

17.Sohľadomnavyššieuvedenéakoajnato,žežalovanávodvolaníneuviedlažiadnetakéskutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie, odvolací
súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. §
262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu v celom
rozsahu, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhoduje súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v zmysle

ust. § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.