Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200437
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:5020200437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: #APAGE
SATANAS (pôvodne EuroSpotrebiteľ), so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto,
IČO: 51 428 148, proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova 32, 810 08 Bratislava (pôvodne Ministerstvo financií Slovenskej republiky), o
preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.11.2020 spolu s prvostupňovým
fiktívnym rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.10.2020 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy

prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 25.09.2020 požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej aj len „žalovaný“)

o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„zákon č. 211/2000 Z. z.“), konkrétne o sprístupnenie:

a) kópie platnej zmluvy o právnom zastúpení spoločnosti TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti, a.s.
(ďalej aj len „spoločnosť TIPOS“) a CLS Čavojský & Partners, s.r.o.;
b) počtu zamestnancov ministerstva a spoločnosti TIPOS, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie druhého

stupňa.

2. Dňa 26.09.2020 žalobca doplnil žiadosť o poskytnutie informácií, konkrétne požiadal
o sprístupnenie nasledujúcich informácií:

a) kópie platnej zmluvy o právnom zastúpení spoločnosti TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti, a.s.
(ďalej aj len „spoločnosť TIPOS“) a CLS Čavojský & Partners, s.r.o.;

b) počtu zamestnancov SR, žalovaného a spoločnosti TIPOS, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa;c) kópiu zmlúv spoločnosti TIPOS a mobilných operátorov vo veci spoplatnenia SMS do národnej
bločkovej lotérie (ďalej aj len „NBL“) a prevádzke VOP Orange Slovensko, VOP Slovak Telekom, VOP
O2, VOP SWAN Mobile;

d) kópie certifikátov ku generátorom náhodných čísel k žrebovaniam v NBL;
e) zoznamu počtu hráčov NBL k jednotlivým rokom prevádzky NBL registrujúcim bločky do NBL cez
SMS a príjmy spoločnosti TIPOS za registračné SMS do NBL (ich nejaký stručný prehľad za obdobie
prevádzky NBL);
f) všetky informácie k trestnému stíhaniu ex/zamestnancov spoločnosti TIPOS, stíhaných skutkov,

spisové značky trestných konaní, výšky škody, vznesení obvinení a či je stíhaná aj spoločnosť TIPOS
v nejakej trestnej veci za roky 2000 až september 2020.

2. Žalovaný listom č. INF/273/2020-117 zo dňa 01.10.2020 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť
o poskytnutie informácií postúpil spoločnosti TIPOS. Čo sa týka počtu zamestnancov SR, ktorí majú
vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, odporučil žalobcu obrátiť sa priamo na Štatistický úrad

SR.Zároveňuviedol,žepočetzamestnancovžalovaného,ktorímajúvysokoškolsképrávnickévzdelanie
II. stupňa, je 89.

3. Spoločnosť TIPOS listom č. 1118/2020 zo dňa 12.10.2020 označeným ako „Žiadosť o sprístupnenie
informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov – ODPOVEĎ“ žalobcovi
odpovedala, že je povinnou osobou s obmedzenou informačnou povinnosťou podľa § 3 ods. 2 zákona
č. 211/2000 Z. z. iba v prípade, ak by sa informácia týkala:

a) hospodárenia s verejnými prostriedkami, prípadne nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho

územného celku alebo majetkom obce, alebo
b) životného prostredia, úloh alebo odborných služieb týkajúcich sa životného prostredia, alebo
c) obsahu, plnení a činností vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

4. Spoločnosť TIPOS v odpovedi zároveň uviedla, že žalobcom požadované informácie nepatria pod

zákonný rozsah informačnej povinnosti, pretože sa netýkajú žiadneho z uvedených bodov a), b), c).
Doplnila,žehospodárivýlučnesvlastnýmiprostriedkamianajejfinancovanísavsúčasnostinepodieľajú
verejné prostriedky. Napriek tomu, že požadované informácie nepatria pod okruh informácií podľa § 3
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., spoločnosť TIPOS sprístupnila žalobcovi informácie v nasledovnom
rozsahu:

- Advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o. poskytuje právne služby spoločnosti TIPOS od
roku2010nazákladezmluvyoposkytovaníprávnychslužiebzodňa17.12.2010,spočívajúcevprávnom
poradenstve ako aj v zastupovaní v sporových a nesporových konaniach za dohodnutú odmenu.
- Spoločnosť TIPOS nemá uzatvorenú samostatnú zmluvu so žiadnym mobilným operátorom, ktorá

by sa týkala výlučne spoplatnenia „registračných SMS do NBL a prevádzke VOP Orange Slovensko,
VOP Slovak Telekom, VOP O2, VOP SWAN Mobile“. Všetky všeobecné obchodné podmienky
týkajúce sa mobilných operátorov sú sprístupnené na https://narodnablockovaloteria.tipos.sk/herny-
plan. Spoločnosť TIPOS súčasne nemá žiaden príjem „za registračné SMS do NBL“ vzhľadom na to,
že v predmetnej hazardnej hre nie je podmienkou účasti vloženie stávky; príjmy za SMS sú príjmom

mobilného operátora a nejde o vklady.
- Systém na prevádzkovanie lotérie pokladničných dokladov s označením Národná bločková lotéria,
verzia 2.0 bol osvedčený Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p., vo veci bolo vydané
osvedčenie zo dňa 08.10.2019.
- Údaje o hráčoch podliehajú povinnosti mlčanlivosti podľa § 14 ods. 13 zákona č. 30/2019 Z. z.

o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
- Čo sa týka sprístupnenia informácií k zamestnancom, bývalým alebo súčasným, tieto informácie
podliehajú povinnosti ochrany osobných údajov. Okrem toho, spoločnosť TIPOS nemá k dispozícii
kompletné údaje o tom, ktorý zamestnanec, bývalý alebo súčasný, bol trestne stíhaný a v akej veci.
Spoločnosť TIPOS ako právnická osoba nebola trestne stíhaná.

5. Dňa 02.11.2020 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu označené ako „Odvolanie proti fikcií
rozhodnutia a nesprístupnenia TIPOS n.l.s. 111/2020“, v ktorom žalobca navrhol preskúmať nezákonnékonanie a fiktívne rozhodnutie v uvedenej veci konštatujúc, že mu požadované informácie neboli
sprístupnené v celom rozsahu.

6. Žalovaný listom č. MF/007968/2020-203 zo dňa 02.11.2020 zaslal odvolanie žalobcu spoločnosti
TIPOS.

II.
Žaloba

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
žalovaného zo dňa 12.11.2020 (alebo iného relevantného dňa vzniku fikcie rozhodnutia o nesprístupnení
informácie) v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím spoločnosti TIPOS zo dňa 12.10.2020
(alebo iného relevantného dňa vzniku fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie) a navrhol, aby
ich správny súd zmenil a žalobcovi sprístupnil požadované informácie, resp. aby ich správny súd zrušil

a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

8. Poukázal na to, že spoločnosť TIPOS nevydala rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu zo dňa
01.10.2020 a vydala list s tvrdením, že vydala rozhodnutie a sprístupnila všetky požadované informácie
k jeho žiadosti, následne bolo podané odvolanie proti fikcii rozhodnutia o nesprístupnení informácií v

danej veci, ktoré bolo vybavené zas len listom zo dňa 12.11.2020, vec nebola predložená žalovanému.
Žalobca mal za to, že vznikli fiktívne rozhodnutia o nesprístupnení informácií a tiež, že nezákonným
postupom bolo bránené vec predložiť žalovanému ako riadnemu odvolaciemu orgánu.

9. Žalobca namietal nezákonný, hrubo svojvoľný postup a nezákonné nesprístupnenie požadovaných

informácií k žiadosti zo dňa 01.10.2020 a vznik vecne nesprávnych rozhodnutí v rozpore so zákonom č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny
poriadok“), s právom na informácie a právom na prístup k dokumentom. Taktiež namietal porušenie
správneho poriadku, vecnú a funkčnú nepríslušnosť funkcionárov spoločnosti TIPOS na prvostupňové
aj odvolacie konanie, nezákonné nepredloženie veci inštančne nadriadenému orgánu, zmätočnosť

postupu a vecnú nesprávnosť žalovaných rozhodnutí, nakoľko žiadosti nebolo vyhovené v celom
rozsahu, nebolo vydané riadne rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Opak bol tvrdený v listinnej
kontumácii, z ktorej je zrejmé, že spoločnosť TIPOS odoprela poskytnúť všetky požadované informácie,
uplatnila si svojvoľný výklad zákona aj svojvoľný a nezákonný postup, nevydala zákonom prikázané
riadne rozhodnutie, nepostúpila odvolanie nadriadenému, ale sama o ňom nezákonne rozhodla listom

zo dňa 12.11.2020 v rozpore okrem iného s právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. V tejto súvislosti žalobca namietal porušenie Charty základných práv Európskej Únie, a to čl. 11,
čl. 41 a čl. 42.

III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.07.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

11.Zpodanejžalobypodľanázoružalovanéhovyplýva,žežalobcanapádalpostupspoločnostiTIPOS,a

tonesprístupneniepožadovanýchinformáciívcelomrozsahu,nevydanierozhodnutiaonesprístupnenía
nepredloženie odvolania žalovanému. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu mal za nesporné,
že žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií bolo vyhovené. V časti požadovaných informácií, ktorými
žalovaný ani spoločnosť TIPOS nedisponovali, bola žiadosť v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z.
odstúpená spoločnosti TIPOS. Po doručení podania žalobcu označeného ako „Odvolanie proti fikcií

rozhodnutia a nesprístupnenie TIPOS n.l.s. 111/2020“ bolo toto podanie v súlade so zákonom č.
211/2000 Z. z. odstúpené „...povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať“, t. j. spoločnosti
TIPOS. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že vo veci žiadosti žalobcu o
sprístupnenie informácií postupoval zákonným spôsobom.

IV.
Replika žalobcu12. Žalobca v replike zo dňa 02.08.2021 opätovne navrhol, aby správny súd zrušil obe fiktívne
rozhodnutia zotrvávajúc na dôvodoch uvedených v žalobe.

13. Dodal, že spoločnosť TIPOS ignoruje iné podania, infožiadosti a nemá elektronickú schránku ako
orgán verejnej moci a nie je jej možné preukázateľne zaslať elektronický procesný úkon – odvolanie.
Mal za to, že je sporné, kto mal rozhodnúť o odvolaní, avšak žalobca preferoval výklad, že to mal byť
žalovaný. Odvolanie bolo podané riadne a včas. Informácie, ktoré mali údajne byť žalobcovi poskytnuté,
sa nezhodujú s obsahom a rozsahom uvedeným v infožiadosti a neboli doposiaľ riadne poskytnuté.

Postup žalovaného aj spoločnosti TIPOS označil za hrubo svojvoľný a nezákonný.

V.
Duplika

14. Žalovaný v duplike zo dňa 18.10.2023 opätovne navrhol, aby správny súd žalobu zamietol považujúc

ju za nedôvodnú.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

15. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju
činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na
Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/38/2021 bola preto zo zákonných

dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je
vedená pod sp. zn. BA-1S/38/2021.

16. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov(ďalejajlen„SSP“)a§3ods.3písm.b)zákonač.151/2022Z.z.preskúmalnapadnutéfiktívne
rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v
žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže
boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 17.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

17. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

19. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv
a slobôd (ďalej aj len „Listina základných práv a slobôd“), sloboda prejavu a právo na informácie sú

zaručené.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené
zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa
osobitného zákona.

22. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené
povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie
o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa
životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

26. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len

sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu
o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2).

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo

márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného

úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

29. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že

vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

30. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

31. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

32. Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku, o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby
rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký
útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

33. Podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku, ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2,

rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

34. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu
garantovanýmiÚstavouSlovenskejrepubliky,ListinouzákladnýchprávaslobôdaDohovoromoochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno

ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26
ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na
ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení

základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.

35. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na
rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovanáosobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov
verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.
Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1

zákona č. 211/2000 Z. z.), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z.).

36. Úvodom je potrebné v predmetnom konaní vyriešiť otázku, či bola spoločnosť TIPOS povinnou
osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a či sa teda na ňu vzťahuje § 3 ods. 2 zákona č.
211/2000 Z. z. Až následne môže správny súd posúdiť potrebu postupu podľa § 18 ods. 4 zákona č.

211/2000 Z. z.

37. Definícia povinnej osoby je obsiahnutá v § 2 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom akonáhle určitý subjekt
splní podmienky takejto definície, stáva sa povinnou osobou. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z. z. je povinnou osobou aj právnická osoba založená povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a
2 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom medzi takéto povinné osoby patria pochopiteľne aj štátne orgány.

38. Správny súd mal z výpisu z obchodného registra za preukázané, že aj v čase podania žiadosti
o sprístupnenie informácií bola (a stále je) stopercentným akcionárom spoločnosti TIPOS Slovenská
republika, za ktorú konalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (aktuálne za ňu koná žalovaný –
Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky), teda nesporne štátny orgán v zmysle §

2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

39. K otázke informačnej povinnosti právnických osôb založených povinnými osobami (§ 2 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z.) sa už vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 236/2006, v zmysle ktorého
právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.

z. spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak - hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s
majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2
zákonač.211/2000Z.z.Právaapovinnostiorgánovverejnejmocinerealizujúaspravidlasúkreovanéna
základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva. Možno dospieť k záveru, že plná informačná
povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 Ústavy SR namieste buď vtedy, keď ide o subjekt,

ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide
o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva.
V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia
prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd.

40. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že spoločnosť TIPOS je povinnou
osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., a to aj so všetkými procesnými povinnosťami, ktoré
z tohto postavenia vyplývajú. Rozsah jej informačnej povinnosti je daný ustanovením § 3 ods. 2 zákona
č. 211/2000 Z. z. Keďže hospodári s verejnými prostriedkami a nakladá s majetkom štátu, je povinná o
tom aj informovať v rozsahu zákona č. 211/2000 Z. z.

41. V súvislosti s povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je však potrebné
súčasne upozorniť na § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý obmedzuje informačnú povinnosť týchto
povinných osôb, na čo vo svojom liste poukázala aj samotná spoločnosť TIPOS. Je však potrebné
zdôrazniť, že povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. neprestáva byť povinnou

osobou len preto, že nie je povinná poskytovať informácie podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.,
rovnako ako povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. neprestávajú byť povinnými
osobami len preto, že eventuálne nebudú musieť sprístupniť informácie, pretože bude daný dôvod ich
nesprístupnenia (§ 8 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z.). V podstate iba subjekty, ktoré vôbec nie sú
povinnými osobami v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z. z., nemajú povinnosť postupovať podľa zákona

č. 211/2000 Z. z.

42. Sumarizujúc vyššie uvedené správny súd konštatuje, že ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z. z. vymedzené subjekty stavia bez ďalšieho do pozície povinnej osoby, a preto obmedzenie
informačnej povinnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. vo svojich dôsledkoch môže

zakladať iba dôvod nevyhovenia žiadosti o informácie, avšak, čo je dôležité, nezbavuje povinnú osobu
(jej zakladateľa v súčinnosti s ňou – § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.) povinnosti postupovať
podľa prísnych procesných povinností ustanovených zákonom č. 211/2000 Z. z. (najmä z hľadiska
predpísaných lehôt).43. Uvedený záver podporuje aj odborná literatúra „Vzťah k § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. S
ohľadomnavzťahs§3ods.2zákonač.211/2000Z.z.jenajprvpotrebnézdôrazniť,žetenniejeurčujúci

z hľadiska vymedzenia okruhu povinných osôb podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Predmetné ustanovenie
len determinuje rozsah informačnej povinnosti povinnej osoby podľa § 2 ods. 3, ale nemá vplyv na
postavenie povinnej osoby. Ak povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nedisponuje
informáciami podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., naďalej je povinnou osobou a má informačné
povinnosti. Naopak, ak právnická osoba disponuje informáciami podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.

z., ešte to neznamená, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.“. (IKRÉNYI,
Peter. § 2 [Povinné osoby]. In: IKRÉNYI, Peter, BAKO, Martin a kol. Zákon o slobodnom prístupe k
informáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 53–54, marg. č. 4.).

44. Rovnako aj legislatívna história podporuje uvedený záver. Pôvodné znenie zákona č. 211/2000 Z.
z. v § 2 ods. 3 obsahovalo i podmienku, že povinné osoby podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.

„hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obcí“. Zákonom
č. 628/2005 Z. z. však bola táto podmienka odstránená, a to s účinnosťou od 2. januára 2006. Aj
dôvodová správa k tejto zmene podporuje záver, že nakladanie s verejnými prostriedkami determinuje
rozsah informačnej povinnosti povinnej osoby a nie jej status ako povinnej osoby. Ide o pozmeňujúci
návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, na

odôvodnenie ktorého sa uvádza: „V § 2 ods. 3 je za týmto účelom potrebné vypustiť slová «ktoré
hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obcí», nakoľko
rozsah informačnej povinnosti povinných osôb je dostačujúco stanovený v § 3 ods. 2. Ich ponechanie
by bolo v rozpore so smernicou ES.“ [parlamentná tlač č. 1271a (spoločná správa výborov Národnej
rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač
1271) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní); III. volebné obdobie Národnej
rady Slovenskej republiky].

45. Správny súd uvádza, že spoločnosť TIPOS si v liste č. 1118/2020 zo dňa 12.10.2020 odporuje, keď
na jednej strane uviedla, že požadované informácie nemožno subsumovať pod § 3 ods. 2 zákona č.
211/2000 Z. z. a sprístupniť ich a na druhej strane uviedla, že vyhovela žiadosti a sprístupnila informácie
nad rámec zákona. V liste č. 1118/2020 zo dňa 12.10.2020 totiž spoločnosť TIPOS konštatovala, že
žalobcom požadované informácie uvedené v bode 2. tohto rozsudku - informácie b) až f) nespadajú pod

rámec informačnej povinnosti, ale v záujme zabezpečenia transparentného prístupu k požadovaným
informáciám ich sprístupnila v rozsahu špecifikovanom v bode 5. tohto rozsudku. Z uvedeného vyplýva,
že spoločnosť TIPOS všetky požadované informácie žalobcovi nesprístupnila. V takomto prípade zákon
č. 211/2000 Z. z. upravuje postup, ako pri odmietnutí sprístupnenia informácie postupovať - § 18
ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. vyžaduje pri čo aj len čiastočnom nesprístupnení informácie vydanie

rozhodnutia s formálnymi náležitosťami vyplývajúcimi z § 46, § 47 správneho poriadku v spojení s § 22
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. (výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku).

46.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žeužsamotnéministerstvopochybilopriposúdenížiadostižalobcu,
ktorú nesprávne postúpilo spoločnosti TIPOS a následne aj postup spoločnosti TIPOS nebol v súlade

so zákonom č. 211/2000 Z. z. Ak spoločnosť TIPOS dospela k záveru, že boli dané dôvody na čo
i len čiastočné nesprístupnenie požadovaných informácií, mala postupom podľa § 18 ods. 4 zákona
č. 211/2000 Z. z. podať podnet žalovanému, ktorý v rozhodnom čase (podanie žiadosti žalobcu o
sprístupnenie informácií) vystupoval v mene jediného akcionára - štátu. Hoci ustanovenie § 18 ods.
4 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v rozhodnom čase počíta s podaním podnetu osobe, ktorá

ju „založila“, uvedený pojem je potrebné vykladať tak, aby nedochádzalo k znemožneniu prístupu k
informáciám (napr. zakladajúca právnická osoba už nemusí existovať), že takou osobou je tá povinná
osoba, ktorá v čase podania žiadosti má v povinnej osobe napr. väčšinovú účasť (v tomto prípade štát
zastúpený žalovaným). Uvedený postup nakoniec korešponduje už s citovaným znením § 18 ods. 4
zákona č. 211/2000 Z. z. účinného v súčasnosti, ktorý danú nedokonalosť pôvodnej právnej úpravy

odstránil. V tu prejednávanej veci však spoločnosť TIPOS pochybila, ak podnet na vydanie rozhodnutia
žalovanému nedoručila. Za predpokladu splnenia tejto zákonnej povinnosti, by následne žalovaný vydal
rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., čo však mohol urobiť už na začiatku a vyhol
by sa zmätočnému postúpeniu žiadosti.47. Z dôvodu nesprístupnenia požadovaných informácií podal žalobca dňa 02.11.2020 „Odvolanie
proti fikcií rozhodnutia a nesprístupnenia TIPOS n.l.s. 111/2020“, adresované žalovanému. O odvolaní

však nerozhodol funkčne príslušný orgán, nakoľko žalobcovi bol ako reakcia naň zaslaný spoločnosťou
TIPOS len list zo dňa 12.11.2020 označený ako „Vyjadrenie k podaniu označenom ako „Odvolanie
proti fikcii rozhodnutia a nesprístupnenia TIPOS n.l.s. 111/2020“. Keďže spoločnosť TIPOS ako
povinná osoba je subjektom súkromného práva, ktorého 100%-ným akcionárom je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom cestovného ruchu a športu SR, je potrebné určiť, ktorý orgán bude funkčne

príslušným (odvolacím) orgánom.

48. Zákon č. 211/2000 Z. z. výslovne neurčuje odvolací orgán (funkčne príslušný orgán), ktorý by
rozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam povinných osôb podľa § 2 ods. 3. Ustanovenie § 19 ods.
2 zákona č. 211/2000 Z. z. sa tejto otázke venuje všeobecne, prípadne len čiastočne: „O odvolaní
proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo

mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak
ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu
ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu
štátnej správy.“

49. Všeobecný predpis o správnom konaní - správny poriadok - v ustanovení § 58 pomenúva odvolací
orgán ako: a./ správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal, b./ útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený
jej štatútom, ktorý má rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby; c./ ak taký
útvar (uvedený pod písmenom b.) nie je, rozhoduje orgán, ktorý právnickú osobu zriadil alebo založil.

Ak nemožno uvedeným spôsobom určiť odvolací orgán, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

50. Správny súd dospel k záveru, že spoločnosť TIPOS ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z. z. nemá správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa (písmeno a.), keďže

je subjektom súkromného práva; zákon a ani štatút spoločnosti TIPOS neurčujú útvar, ktorý by mal
rozhodovať o odvolaní proti nesprístupneniu informácie (písmeno b.). Keďže takýto útvar nie je určený,
potom je potrebné skúmať možnosť určenia orgánu rozhodujúceho o odvolaní podľa § 58 ods. 2 veta za
bodkočiarkou správneho poriadku, a to orgán, ktorý právnickú osobu zriadil alebo založil (písmeno c.).

51. Spoločnosť TIPOS ako právnickú osobu založil štát zastúpený Ministerstvom cestovného ruchu
a športu SR (pôvodne Ministerstvom financií SR), preto správny súd dospel k záveru, že odvolacím
orgánom je Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR podľa už spomínaného § 58 ods. 2 veta za
bodkočiarkou správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

52. K záveru o ustálení žalovaného ako odvolacieho orgánu vedú aj ustanovenia § 18 ods. 4 a § 19
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže čo aj len o čiastočnom nesprístupnení informácií mal rozhodnúť
zriaďovateľ právnickej osoby (§ 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) - žalovaný a v tom prípade o odvolaní
rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. V neposlednom rade sa touto právnou otázkou
zaoberal aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024.

53. Absencia zákonného postupu zo strany žalovaného ako aj spoločnosti TIPOS potom spôsobila
vydanie tzv. fiktívnych nevyhovujúcich rozhodnutí zo strany žalovaného, konkrétne rozhodnutia v prvom
stupni (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) – fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.10.2020
a následne na základe „odvolania“ žalobcu rozhodnutia v druhom stupni (§ 19 ods. 3 zákona č.

211/2000 Z. z.) – fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.11.2020. Tieto bolo potrebné z dôvodu,
že neobsahovali žiadne odôvodnenie zrušiť (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5 Svk
6/2022 zo dňa 30.05.2023, bod 22 a tam citovaná judikatúra).

54.Preúplnosťvecipovažovalsprávnysúdzapotrebnédodať,žesamotnýžalobcapostupovalprocesne

správne, keď podal žiadosť o poskytnutie informácií ako aj opravný prostriedok priamo žalovanému,
pričom o ňom mal následne rozhodnúť vedúci žalovaného (§ 61 správneho poriadku; § 19 ods. 2 zákona
č.211/2000Z.z.),čoneurobil.Zobsahužalobysprávnysúdzistil,žespoločnosťTIPOSzaslalažalobcovi
list zo dňa 12.11.2020 označený ako „Vyjadrenie k podaniu označenom ako „Odvolanie proti fikciirozhodnutia a nesprístupnenia TIPOS n.l.s. 111/2020“, ktorý nie je súčasťou administratívneho spisu
a na ktorý nemožno ani prihliadať, nakoľko v tejto veci spoločnosť TIPOS nebola ani len prvostupňovým
orgánom a vôbec nebola oprávnená vyjadrovať sa k opravnému prostriedku. Zmätok vo veci vyvolal

v prvom rade žalovaný, ktorý predmetnú žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií nesprávne postúpil
spoločnosti TIPOS a následne aj spoločnosť TIPOS nerešpektovaním ustanovenia § 18 ods. 4 zákona
č. 211/2000 Z. z. Žalobca v dobrej viere, že povinná osoba pozná zákon, podal odvolanie proti listu
spoločnosti TIPOS č. 1118/2020 zo dňa 12.10.2020, ktoré ale z materiálneho hľadiska bolo potrebné
považovať za odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného. Konanie spoločnosti TIPOS ako aj

žalovaného nie je možné pripísať na ťarchu žalobcovi a nemôže viesť k odmietnutiu spravodlivosti či
prístupu k informáciám.

55. Po preskúmaní veci v medziach žalobných námietok dospel správny súd k záveru, že obe napadnuté
fiktívne rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľosť pre
nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správne orgány sú viazané vysloveným

právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a budú povinné vo veci na základe indícií správneho
súdu opätovne konať a rozhodnúť.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.