Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPs/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124201192
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124201192.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu C. D. E., F. G. XX/XXX, adresa prechodného pobytu H., I. XXXXX/X, 2/ A.
J. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu H., G. K. B. XXXX/XX, 3/ L. C., nar. XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu C. D. E., F. G. XX/XXX, všetci zastúpení splnomocnencom: JUDr. Denisa

Jánošíková, advokátka, adresa sídla Bratislava, Klincová 35, o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony vyšetrovaného: A. M. N., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu L., D. J. XXX/XX, o odvolaní
navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13Ps/2/2024-46 z 9. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd konanie zastavil (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa
12.02.2024 domáhali obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. M. N., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj
„vyšetrovaného“).

1.2 Uznesením č. k. 13Ps/2/2024-36 zo dňa 16.05.2024 súd uložil navrhovateľom v 1/ až 3/ rade,
aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia v zmysle ustanovenia § 235 ods. 2 Civilného
mimosporovéhoporiadkupredložilisúdulekárskusprávuozdravotnomstaveosoby,oktorejspôsobilosti
na právne úkony sa koná. Navrhovatelia v 1/ až 3/ rade boli zároveň v uznesení riadne poučení, že
v prípade ak lekársku správu v určenej lehote súdu nepredložia, súd konanie v zmysle ustanovenia §

235 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku zastaví. Predmetné uznesenie bolo právnej zástupkyni
navrhovateľov v 1/ až 3/ rade doručené dňa 20.05.2024.

1.2.1 Navrhovatelia v 1/ až 3/ rade lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti
na právne úkony sa koná, súdu v určenej lehote nepredložili, napriek tomu, že v predmetnom uznesení
boli riadne poučení, že v prípade, ak súdu v určenej lehote lekársku správu nepredložia, súd konanie

v zmysle ustanovenia § 235 ods. 3 CMP zastaví.

1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu na obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
na určenie rozsahu takéhoto obmedzenia a na ustanovenie opatrovníka osobe, ktorej spôsobilosť na
právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 2, § 27 ods. 2 OZ (zákon
číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov, ďalej len „OZ“) a § 26 ods. 1, §

235 ods. 2 a ods. 3 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov, ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že konanie o návrhu navrhovateľov je potrebné zastaviť.1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že nakoľko navrhovatelia v 1/ až 3/ rade lekársku
správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, súdu v určenej lehote

nepredložili, bolo potrebné konanie postupom podľa § 235 ods. 3 CMP zastaviť.

2. Uznesenie napadli riadnym a včasným odvolaním navrhovatelia s návrhom na jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že
tento nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nevyžiadal od OR PZ

Trnava znalecký posudok J. N. J. a N. O. N.) a vec aj nesprávne právne posúdil, keď na vec neaplikoval
§ 26 a § 32 CMP.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedli, že navrhovatelia súdu oznámili, že súdom požadovaný
dôkaz sa nenachádza v ich dispozícii a navrhli, aby súd vyžiadal od OR PZ Trnava znalecké posudky J.
N. J. P. N. O. N. vyhotovené v konaní, ČVS: ORP-1421/1-VYS-TT-2022 AH, ktoré vyhodnocujú duševný

stav a poruchu vyšetrovaného a pokiaľ takéto dôkazy súd nevyžiadal a konanie pre nepredloženie
lekárskej správy o duševnom stave vyšetrovaného zastavil, tak takýto jeho postup možno vyhodnotiť
ako formalistický, odmietajúci poskytnúť duševne chorej osobe a jej okoliu ochranu pred úkonmi a
správanímvykonanýmpodvplyvomduševnejchoroby,žesúdprvejinštancieneuviedolzakýchdôvodov
predmetné posudky neobstaral a nevykonal nimi dokazovanie. Zároveň poukázali na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky spisovej značky III. ÚS 651/2016 z 28. novembra 2017 a spisovej značky I.
ÚS 226/03 z 12. mája 2024.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok –
ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný, prejednal vec bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
(§ 378 ods. 1 CSP), bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

4. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je obmedzenie spôsobilosti A. M. N., nar.
XX.XX.XXXX na právne úkony. Súd prvej inštancie konanie zastavil. Predmetom odvolacieho konania
je posúdenie postupu a správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to najmä, či tento nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nevyžiadaním od OR PZ Trnava
znalecký posudok J. N. J. P. N. O. N.) a vec aj nesprávne právne posúdil, keď na vec neaplikoval §

26 a § 32 CMP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj nesprávne právne posúdil (nedôvodne na vec neaplikoval
§ 26 a § 32 CMP), odvolací súd uvádza:

6.1 Podľa § 11 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení,

ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

6.2 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že obsahom právnej úpravy ochrany osobnosti je zákaz
akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladmo

uvedené v práve citovanom ustanovení, pričom sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí zásah,
ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Túto ochranu zabezpečuje
zákon v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby
(napríklad fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a podobne).
V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, respektíve porušenie čo i len jednej stránky osobnosti

človeka je ohrozením, respektíve porušením jeho osobnosti ako celku. Pri práve na ochranu osobnosti
ide o všeobecné osobné (osobnostné) práva, ktoré patria bez rozdielu každej fyzickej osobe bez toho,
žeby k vzniku tohto práva boli potrebné ešte ďalšie skutočnosti.6.3 Podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 OZ ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony (1). Ak fyzická
osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických

nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí
jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (2).

6.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby
na právne úkony je vážnym zásahom do jej osobnostných práv. Z tohto dôvodu musia súdy pristupovať

k výkladu ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 OZ obozretne a v sporných prípadoch zvoliť skôr reštriktívny ako
zužujúci výklad. Pri súdnom rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vždy potrebné
dôsledne dbať na to, aby nebola obmedzená vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné na
ochranu základných práv tretích osôb a iných ústavne chránených statkov, v prospech ktorých majú
byť zúžené základné práva obmedzovaného, pričom ako krajnú hranicu je potrebné rešpektovať mieru
ustanovenú v článku 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Ani samotná skutočnosť, že osoba

trpí duševnou poruchou, nie je totiž ešte dôvodom pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, t.
j. na obmedzenie základných práv (práva na právnu osobnosť aj na ľudskú dôstojnosť), ale musí byť
vždy konkrétne uvedené, koho, respektíve čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony (zachovanie
právnej osobnosti) obmedzovanej osoby, ďalej je potrebné odôvodniť, prečo nemožno riešiť situáciu
miernejšími prostriedkami. Inak povedané – pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

sa musí dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. V demokratických a liberálnych štátoch je
bežné oddelenie záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu a preferovanie myšlienky prednosti zásadne
slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie aj zo strany štátu byť znemožnené realizovať
svoju predstavu o šťastí vynucovaním ochrany štátu tam, kde si jednotlivec, prípadne za pomoci
rodiny, dokáže pomôcť sám. Podľa ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít výrok rozsudku

o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby len ohľadne samostatného konania pred súdmi a úradmi je v
rozpore so zákonom (tu pozri Rc 12/1999).

6.5 Podľa§233ods.1CMPnávrhnazačatiekonaniamôžepodaťblízkaosoba,poskytovateľzdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ Sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

6.6 Podľa § 235 ods. 1, 2 a ods. 3 CMP ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny
záujem, je náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu
(1). Súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorý je blízka osoba, uložiť, aby v
lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná

(2). Ak navrhovateľ správu podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie zastaví .

6.7 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že práve citované ustanovenie poskytuje osobitnú ochranu
fyzickým osobám pred podaním neodôvodnených, respektíve šikanóznych návrhov na začatie konania,
a to precizovaním obligatórnych náležitostí návrhu, keď návrh podáva osoba blízka, alebo ten, kto

má na veci právny záujem. Zákonodarca predpoklad právneho záujmu na podaní návrhu spája s
povinnosťou opísania skutočností, ktoré jeho návrh odôvodňujú, ako aj preukázanie týchto skutočností.
V záujme ochrany osobnostných práv fyzickej osoby, ktorej sa návrh na obmedzenie alebo pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony týka, môže súd majúci pochybnosti o dôvodnosti návrhu navrhovateľov
navrhovateľom uložiť povinnosť predložiť lekársku správu, z ktorej je možné vyvodiť, že sú tu dôvody

vyplývajúce zo zdravotného stavu osoby, pre ktoré je potrebné začať konanie.

7. V prejednávanej veci zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že navrhovatelia v rámci opisu
skutočností majúcich odôvodniť ich návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného
tvrdili, že vyšetrovaný je bývalým druhom navrhovateľky 1/, ktorá je sestrou navrhovateľa 2/ a že

navrhovateľ 3/ je otcom navrhovateľky 1/, že ku koncu spolužitia navrhovateľky 1/ s vyšetrovaním bol
vyšetrovaný násilnícky voči navrhovateľke 1/ a jeho správanie malo iracionálne prvky nasvedčujúce
výskytu duševnej poruchy, že násilie žalovaného voči navrhovateľke 1/ mal za osvedčené aj Krajský
súd v Trnave v konaní vedenom pod spisovou značkou 10Co/132/2022, v ktorom nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil vyšetrovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisného čísla XXX

v L., ako aj nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, že v trestnom konaní
vedenom na OR PZ Trnava pod ČVS: ORP-1421/1-VYST-TT-2022 AH klinický psychológ J. N. J. a N.
O. N. v znaleckom posudku konštatovali, že vyšetrovaný má narcistické rysy, že navrhovateľom sa javí,
že vyšetrovaný v dôsledku rozchodu s navrhovateľkou 1/ nevníma realitu, žije v bludných predstavách,podlieha fabuláciám a výplodom fantázie spojených s narcizmom, eventuálne inou duševnou poruchou,
že podáva výrazné množstvo nepravdivých trestných oznámení a podobných produkcií v správnych
konaniach (napríklad na ÚPSVaR) nezakladajúcich sa na pravde, že trestné oznámenia boli odmietané,

že vyšetrovaný nedokáže ovládať svoje konanie pri písaní rôznych udaní a trestných oznámení a v
kombinácii s občasným násilným správaním predstavuje hrozbu pre jeho okolie, že sa odmieta podrobiť
vyšetreniu a predstiera, že je duševne zdravý, že záujem navrhovateľky na obmedzení spôsobilosti
vyšetrovaného na podávanie trestných oznámení vyplýva z toho, že má s vyšetrovaním spoločné dieťa
a má obavy ako môže prípadná duševná porucha vyšetrovaného ohroziť alebo narušiť zdravý vývoj ich

maloletého syna a že záujem navrhovateľov v 1/, 2/ a 3/ rade na obmedzení spôsobilosti na právne
úkony vyšetrovaného podávať trestné oznámenia je daný tým, aby takéto zjavne nepravdivé trestné
oznámenia nepodával.

8. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických a právnych východísk,
plne rešpektujúc právo vyšetrovaného na ochranu jeho osobnosti, v záujme predídenia nedôvodnému

zásahu do osobnostných práv vyšetrovaného, hoc aj nedôvodným konaním súdu o obmedzení jeho
spôsobilostinaprávneúkonynapodkladeskutkovýchokolností,ktorédostatočneneodôvodňujúpotrebu
obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného na hmotnoprávne právne úkony a už vonkoncom potrebu na
obmedzenie spôsobilosti vyšetrovaného ohľadne podávania trestných oznámení – teda samostatného
konania pred súdmi a úradmi, vyzval navrhovateľov na predloženie lekárskej správy o zdravotnom

stave vyšetrovaného, jeho postup bol správny. Zo skutkových tvrdení navrhovateľov aj podľa názoru
odvolacieho súdu nie je zrejmé z akého konkrétneho konania vyšetrovaného navrhovatelia dospeli
k záveru, že vyšetrovaný nevníma realitu, žije v bludných predstavách, podlieha fabuláciám a výplodom
fantázie, trpí paranojou a nedokáže ovládať svoje konanie pri písaní rôznych udaní a trestných
oznámení, že vyšetrovanému chýba schopnosť racionálne spracúvať podnety a posudzovať prípadné

následky/protiprávnosť svojho konania. Zároveň z návrhu navrhovateľov je zrejmé, že navrhovatelia
týmto návrhom zásade nesledujú ochranu záujmov vyšetrovaného (čo je základný predpoklad
opodstatnenosti návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony), ale sledujú ním ochranu svojich
záujmov, a to či už záujmu navrhovateľky 1/ na zistenie zdravotného stavu vyšetrovaného za účelom
zodpovedania jej otázky, ako môže prípadná duševná porucha vyšetrovaného ohroziť zdravý vývoj ich

maloletého syna, alebo eliminovanie potreby navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ rade čeliť trestným oznámeniam
vyšetrovaného voči ich osobám, t. j. cieľ, ktorý je v rozpore so zákonom (Rc 12/1999). V tejto súvislosti
potom odvolací súd dodáva, že konanie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
na takéto účely neslúži a okrem toho samotné podávanie trestných oznámení vyšetrovaným (hoc aj
v zásade nedôvodných) samo osebe nie je okolnosťou, ktorá by bez ďalšieho nasvedčovala o duševnej

chorobe vyšetrovaného, ktorá nie je len prechodná a v dôsledku ktorej je vyšetrovaný spôsobilý robiť
len niektoré právne úkony.

9. Pokiaľ teda navrhovatelia v súdom určenej lehote súdu lekársku správu o zdravotnom stave
vyšetrovaného nepredložili a ani ich návrh neobsahoval opísanie zákonom požadovaných relevantných

skutočností, ktoré ich návrh odôvodňujú a ani dôkazy na ich prípadné preukázanie, súd správne
postupom podľa § 235 ods. 3 CMP konanie (opätovne rešpektujúc právo vyšetrovaného na ochranu
jeho osobnosti a v záujme predídenia nedôvodnému zásahu do jeho osobnostných práv nedôvodným
konaním súdu o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony) zastavil.

10. Neobstojí námietka navrhovateľov, že súd pochybil, keď na základe ich návrhu z úradnej povinnosti
neobstaral znalecké posudky klinického psychológa PhDr N. J. a N. O. N., na ktoré navrhovatelia
poukazovali nielen v návrhu, ale následne aj v ich odpovedi na výzvu súdu na predloženie lekárskej
správy o zdravotnom stave vyšetrovaného, nakoľko znalecké posudky vyšetrovaného spracované
klinickým psychológom nemožno považovať za lekársku správu o zdravotnom stave vyšetrovaného.

Klinický psychológ totiž v zásade nie je lekárom a ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na nedostatok
relevantných skutkových tvrdení navrhovateľov uvedených v návrhu na začatie konania, bolo dôvodným
uprednostniť právo vyšetrovaného na ochranu jeho osobnosti pred jeho porušením nedôvodným
konaním súdu o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony ohľadne jeho samostatného konania
pred súdmi a úradmi.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP, toto
konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom odvolací súd nevzhliadol žiadne

dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

13. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).