Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-33Cb/190/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120395379
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6120395379.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore

žalobcu: Crossdefault Management Group, k.s., Grösslingová 56, Bratislava, IČO: 45 462 801,
zastúpený: JUDr. Róbert Šimko, Grösslingová 56, Bratislava, advokát proti žalovanému: UniCredit
leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: advokátska kancelária
Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava o zaplatenie 1.759.119 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100% trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenému Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca
domáha od žalovaného zaplatenia sumy 1.759.119 € s príslušenstvom a to na základe nasledujúcich
skutočností: Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 7.2. 2014 sp. zn. 2 R 4/2013 vyhlásil
konkurz na majetok úpadcu ETOP - TRADING, a.s., pričom do funkcie správcu KP ustanovil žalobcu.
Žalobca na základe vlastných zistení v priebehu konkurzného konania, ako aj na základe podnetu
zabezpečeného veriteľa Cash wave s.r.o. zahrnul do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
v konkurze nasledovný majetok: zariadenie fotovoltaickej elektrárne „fotovoltaická elektráreň Galovany

G4“ s celkovým nominálnym inštalovaným výkonom 995 kWp, miesto umiestnenia: pozemky parc. č.
XXX/X v zmysle geometrického plánu č. XXX XXX XX - XX/XXXX v obci C., rok výroby 2011, suma
3.170.163,60 Eur, dôvod zapísaná súpisovej zložky majetku: zmluva o zriadení záložného práva na
pohľadávky a iné práva č. XX/ZZúXXXX v zmysle ktorej sú zálohom všetky pohľadávky, iné práva
na peňažné plnenie záložcu a práva ich zabezpečenia voči každej tretej osobe existujúce v okamihu
registrácie záložného práva a vzniknuté v budúcnosti, ako aj všetky existujúce a budúce pohľadávky a
iné práva na peňažné plnenie záložcu voči záložnému veriteľovi z každého účtu vedeného záložným

veriteľom pre záložcu. Pohľadávka úpadcu na zaplatenie ceny diela na základe Zmluvy o dielo na
generálnu dodávku technológií pre výstavby fotovoltaickej elektrárne, jej výstavbu a súvisiacu projektovú
a inžiniersku činnosť zo dňa 10.3. 2011, je v zmysle článku 8 na str. 11 Zmluvy o dielo zabezpečená
inštitútom výhrady vlastníctva, a preto bol predmetný hnuteľný majetok patriaci úpadcovi z titulu výhrady
vlastníctva v súlade so Zmluvou o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva správcom
zaradený do spisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, poznámka: sporný zápis. Osoba, ktorej
svedčí sporný zápis je žalovaný - právny nástupca UniCredit leasing Real Estate s.r.o. Dôvod sporného

zápisu: Zmluvou o dielo na generálnu dodávku technológií pre výstavbu fotovoltaickej elektrárne, jej
výstavbu a súvisiacu projektovú a inžiniersku činnosť zo dňa 10.3. 2011 sa zaviazala spoločnosť úpadcu
riadne a včas zhotoviť fotovoltaickú solárnu elektráreň Galovany G4. Úpadca ako zhotoviteľ dielo riadne
vykonal, avšak objednávateľ nezaplatil dohodnutú cenu. V článku 8 Zmluvy o dielo je určené, ževlastnícke právo k materiálom, vybaveniu a technologickým zariadeniam prechádza na objednávateľa
okamihom ich zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že na spoločnosť žalovaného (pôvodne TATRA SPC20
s.r.o.) nemohlo prejsť vlastnícke právo k majetku z dôvodu výhrady vlastníctva.

Na okrem súde Banská Bystrica sa vedie excindačné konanie 64 Cbi 7/2018, ktoré nie je právoplatne
skončené.
Skutočnosť, že TATRA SPC20 s.r.o. neuhradila cenu diela bola judikovaná v rozsudku Krajského súdu
v Žiline 13 Cob 171/2019 zo dňa 22.1. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.3. 2020.
Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že úpadca je vlastníkom fotovoltaickej elektrárne (FE) Galovany

G4. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný užíva FE Galovany G4 od začiatku
neoprávnene, nakoľko nie je ani jej vlastníkom, ani nedisponuje žiadnym iným právom, ktoré by ho
oprávňovalo tento majetok užívať. Faktickým užívaním FE patriacej úpadcovi získal žalovaný majetkový
prospech na úkor úpadcu, ktorým sa bezdôvodne obohatil. Výška tohto bezdôvodného obohatenia
zodpovedá majetkovému prospechu získanému z prevádzkovania FE, ktorý žalobca vyčíslil za obdobie
posledných štyroch rokov (9/2016 - 9/2020) vo výške žalovanej istiny. Žalobca vychádzal z účtovnej

závierky TATRA SPC 21, ktorá uvedenú FE prevádzkuje ako výrobca elektriny.
Žalobca zahrnul pohľadávku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa doplnením súpisu
oddelenej podstaty zverejneným v OV 167/2020 dňa 28.8. 2020.
Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 3.9. 2020 na úhradu dlžnej sumy, žalovaný túto neuhradil.

2. Na výzvu súdu doplnil žalobca návrh o vyjadrenie - ozrejmenie, z čoho pozostáva uplatnená istina.

3. Vo veci bol vydaný dňa 19.11.2020 platobný rozkaz sp. zn. 32 Up/1709/2020, voči ktorému
podal žalovaný odpor: žalovaný odmieta existenciu nároku žalobcu v celom rozsahu, keďže trvá na
skutočnosti, že je vlastníkom FE a to počas celého obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný uzavrel dňa 18.4. 2011 v postavení komitenta so spoločnosťou TATRA SPC21 s.r.o. v
postavení komisionára komisionársku zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok komisionára obstarať pre
komitenta zriadenie zariadenia FE a zabezpečiť pripojenie do distribučnej sústavy a odber elektriny
prevádzkovateľom distribučnej sústavy ako aj ďalšie záležitosti. TATRA SPC21 si svoj záväzok obstarať

určenú záležitosť splnila, pričom nielen zo zmluvy, ale aj zo zákonnej úpravy vyplýva, že komisionár -
TATRA SPC21 koná vo vlastnom mene a na účet komitenta (žalovaného), z čoho okrem iného vyplýva,
že vlastníkom hnuteľnej veci - FE získanej pre komitenta (žalovaného) sa komitent (žalovaný) stáva
okamihom odovzdania predmetnej veci komisionárovi (TATRA SPC21). Vzhľadom na skutočnosť, že
došlo k riadnemu odovzdaniu diela úpadcom spoločnosti TATRA SPC21, došlo týmto momentom aj k

nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným.
Úpadca nemôže byť vlastníkom FE - toto nemá oporu v Obchodnom zákonníku a nevyplýva to ani zo
zmluvy o dielo. Výhrada vlastníckeho práva upravená v článku 8 zmluvy - sa nevzťahuje na FE, ale
na materiály, vybavenie a technologické zariadenia, teda na veci, ktoré majú byť použité na zhotovenie
diela. Objednávateľ sa teda mohol stať vlastníkom uvedených vecí až v momente úhrady ceny za tieto

veci, avšak tento režim je aktuálny len do času, kým sa tieto veci spracovaním stali súčasťou diela, a to
v súlade s ustanovením § 540 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Zmluva o dielo neupravuje otázku vlastníctva diela, a teda režim vlastníctva diela sa spravuje §542
ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže z preambuly zmluvy o dielo vyplýva, že dielo sa zhotovovalo na
pozemku, ktorý obstaral objednávateľ, je zrejmé, že vlastníkom diela je od počiatku objednávateľ.

Zároveň žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal, že veci ním označené ako príslušenstvo nie sú
súčasťou diela a ani prípadný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nim.
Zároveň žalovaný uvádza, že podľa jeho informácií TATRA SPC21 uhradila odplatu za vykonanie diela,
preto bolo voči odvolaciemu rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podané dovolanie.
Z opatrnosti vznáša žalovaný aj námietku premlčania. Je zrejmé, že údajný nárok v časti presahuje

obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby. Najneskôr 16.10. 2017 (deň zverejnenia súpisu v OV) začala
plynúť premlčacia lehota pre všetky údajné nároky vzniknuté do toho času, a tieto sa teda premlčali
16.10. 2019.
Žalovaný sa nestotožňuje ani so spôsobom, akým žalobca vyčíslil svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Žalovaný má za to, že žalobca nesprávne uplatnil aj úrok z omeškania, kedy vychádzal z § 369
Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol.4. Podaním zo dňa 18.12. 2020 sa žalobca vyjadril k podanému odporu: na uplatnenom nároku v plnom
rozsahu trvá.
- Závery žalovaného o automatickom nadobudnutí vlastníckeho práva priamo z titulu uzavretej

Komisionárskej zmluvy sú scestné. Žalobca poukazuje na zásadu, podľa ktorej na nepráve nemôže
vzniknúť právo. Ustanovenie § 583 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka rieši len čas nadobúdania
vlastníckeho práva. Účelom tohto ustanovenia nie je legalizácia nezákonného nadobúdania vlastníctva.
Základnou podmienkou vyvolania právneho následku v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva
komitentaje,žedanéhnuteľnévecisúkomisionáromnaúčetkomitentanadobudnutévsúladesprávom.

- Čo sa týka žalovaným tvrdeného prebratia diela na základe preberacieho protokolu zo dňa 20.4. 2011:
predmetomodovzdanianebolodieloakocelok,alelentamuvedenépoložky.Svedčíotomajskutočnosť,
že celková cena diela bola dojednaná vo výške 2.641.803 Eur, pričom súčet ceny položiek v Preberacom
protokole predstavuje sumu 264.163 Eur. O tom, že došlo len k odovzdaniu určitých položiek svedčí aj
znenie protokolu: „prevzatie časti zariadenia nezbavuje zhotoviteľa povinnosti preveriť pred konečným
odovzdaním a zodpovedať za funkčnosť a parametre diela ako celku. Ak dielo ako celok nebude spĺňať

príslušné parametre, dielo je vadné ako celok, vrátane čiastočne prevzatých častí.“
- Čo sa týka žalovaným tvrdenej skutočnosti, že úpadca nemôže byť vlastníkom FE: zo znenia článku
8. Zmluvy o dielo nepochybne vyplýva vôľa zmluvných strán viazať moment prechodu vlastníctva
až na zaplatenie ceny, bez ohľadu na moment spracovania vecí použitých na zhotovenie diela. V
dôsledku výhrady vlastníctva k jednotlivým súčastiam, z ktorých pozostáva dielo, sa ani ich konečným

spracovaním v podobe zhotovenia diela nemohlo toto dielo ako nedeliteľný celok stať vlastníctvom
žalovaného.
- Čo sa týka argumentácia §om 542 ods. 1 Obchodného zákonníka: uvedené ustanovenie za splnenia
tam uvedených podmienok zakladá vlastnícke právo objednávateľa k zhotovenej veci, avšak len za
predpokladu, že zmluva, na základe ktorej je dielo zhotovené, neobsahuje inú úpravu. Dojednaná

výhrada vlastníctva predstavuje odchylné zmluvné dojednanie od zákonnej úpravy, ktoré oproti
podmienečne vyjadrenej dispozície predmetnej právnej normy vylučuje vlastnícke právo objednávateľa.
Ani skutočnosť zhotovovania FE G4 úpadcom na pozemku obstaranom spoločnosťou TATRA SPC21
ako objednávateľom preto nesvedčí vlastníckemu právu žalovaného k FE.
- Čo sa týka údajnej úhrady odplaty za vykonanie diela TATRA SPC 21 v plnom rozsahu: rozsudkom

Krajského súdu v Žiline 13 Cob 171/2019 zo dňa 22.1. 2020 bolo jednoznačne judikované, že cena diela
nebola úpadcovi zaplatená.
- Čo sa týka tvrdeného duálneho (špekulatívneho) uplatnenia jednak nároku na zaplatenia ceny diela a
jednak určenia vlastníckeho práva k FE: jedná sa o odlišné nároky, ktoré vznikli na odlišných právnych
základoch

- Čo sa týka postoju žalovaného k vlastníctvu FE s poukazom na to, že počas reštrukturalizačného
konania „správca ani úpadca nepodnikli žiadne kroky, z ktorých by vyplynulo, že považujú FE za majetok
patriaci úpadcovi, resp. že by existovala pohľadávka voči žalovanému na vydanie bezdôvodného
obohatenia“ - žalobca nevykonával funkcie reštrukturalizačného správcu úpadcu. Samotný žalovaný
argumentuje tým, že úpadca vymáha pohľadávku na zaplatenie odplaty za dielo a že sa vedie aj konanie

o určenie vlastníckeho práva k FE.
- Čo sa týka námietky premlčania: žalobca má za to, že premlčanie sa v tomto prípade riadi Obchodným
zákonníkom
- Čo sa týka vyčíslenia výšky bezdôvodného obohatenia: túto žalobca vyčíslil z účtovnej závierky
spoločnosti TATRA SPC21, ktorá reálne FE prevádzkuje. Výklad žalovaného o tom, že výška

bezdôvodného obohatenia sa rovná obvyklej odplate, ktorú by inak bol užívateľ veci povinný vlastníkovi
veci uhradiť - nemá oporu v právnej úprave
- Čo sa týka úrokov z omeškania: k bezdôvodnému obohatenia došlo a aj dochádza prevádzkovaním FE,
to znamená plnením získavaným v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Analogicky ako pri premlčaní
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj na výšku úrokov z omeškania je potrebné aplikovať

Obchodný zákonník.

5. Podaním doručeným súdu 18.2. 2021 sa vyjadril žalovaný:
- Žalovaný trvá na nedôvodnosti podanej žaloby
- Pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k FE: žalovaný sa stal vlastníkom FE v momente,

kedy od spoločnosti TATRA SPC21 hnuteľnú vec - FE - prevzal, pričom - hoci to právna úprava ako
podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva na základe komisionárskej zmluvy výslovne neuvádza -
je zrejmé, že nedošlo ani k porušeniu zásady, že žiaden nemôže previesť na iného viac práv ako sámmá, keďže spoločnosť TATRA SPC21 disponovala právami v takom rozsahu, aby sa žalovaný mohol
stať vlastníkom FE.
- Čo sa týka odovzdania FE - táto nie je rozhodujúca pre posúdenie dôvodnosti žaloby, keby aj nedošlo

k riadnemu odovzdaniu FE medzi TATRA SPC21 a žalovaným neznamená to, že vlastníkom FE
je úpadca. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že odovzdanie FE žalovanému nie je sporné medzi
TATRA SPC21 a žalovaným. Zároveň samotný žalobca uvádza, že FE v súčasnosti užíva na základe
leasingového vzťahu medzi žalovaným a TATRA SPC21 - spoločnosť TATRA SPC21.
- Čo sa týka tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný si svojvoľne zamieňa inštitút výhrady vlastníctva

s inštitútom prechodu nebezpečenstva škody na veciach obstaraných na vykonanie diela - žalovaný
sa drží zmluvnej a zákonnej úpravy. Zo zmluvy o dielo jasne vyplýva, že výhrada vlastníctva sa týka
materiálov, vybavenia a technologických zariadení, teda vecí, ktoré majú byť podľa zmluvy použité na
zhotovenie diela a spracovaním sa stávajú jeho súčasťou. Z textu zmluvy jasne vyplýva, akých vecí sa
táto výhrada vlastníctva týka a jasne vyplýva zo zmluvy aj tá skutočnosť, že tieto veci sa spracovaním
stávajú súčasťou diela. Spracovanie vecí pritom znamená, že tieto prestávajú ako samostatné veci

existovať, a teda zaniká aj existencia výhrady vlastníckeho práva k nim, pretože nemôže existovať
výhrada vlastníctva k veci, ktorá už neexistuje.
- Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že vôľou zmluvných strán bolo zachovanie výhrady vlastníctva aj po
spracovaní vecí: uvedené jednak nie je možné - pretože - nie je možné ponechať existenciu výhrady
vlastníctvakveci,ktoráprestalaexistovať,alenajmä-pokiaľbytoboloskutočnevôľoustrán-formulovali

by zmluvu o dielo týmto spôsobom, resp. by dohodli výhradu vlastníctva k dielu ako takému.
- Čo sa týka úhrady ceny diela - žalovaný predložil dôkazy, ktoré mal k dispozícii
- V ostatnom sa žalovaný pridržiava svojich vyjadrení obsiahnutých v odpore
6. V podaní doručenom súdu 4.5. 2023 žalovaný doložil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, 25
Cb 282/2020, v ktorom sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia,

ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaný užíva FE Galovany G3 - v konaní sú totožní účastníci konania,
takmer totožný je aj právny základ žaloby, rozdiel spočíva v zásade len v tom, že sa jedná o inú FE. V
predmetnom konaní súd žalobu zamietol.
7. Vyjadrením zo dňa 9.6. 2023 doložil žalobca odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III.
a poukázal na svoju argumentáciu, ktorú prezentoval aj v tomto súdnom konaní.

8. Podaním doručeným súdu 27.6. 2023 sa vyjadril žalovaný: doručil a odkázal na tvrdenia, ktoré tvoria
obsah vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.

9. Na pojednávanie konané dňa 4.9. 2023 sa dostavil zástupca žalobcu a žalovaného - obaja sa
pridržiavali doterajších vyjadrení.

Zástupca žalobcu navrhol vykonať ďalšie dokazovanie: vyžiadať zmluvu o dielo s kompletnou
dokumentáciou od spoločnosti TATRA SPC 21, vyčíslenie príjmov z prevádzkovania, od žalovaného
informáciu - aké príjmy z prenájmu FE získal, výsluch pána O., ktorý podpisoval zmluvnú dokumentáciu
za úpadcu a ďalšie dôkazy (v súlade s prednesom), ktoré podľa žalobcu smerujú k preukázaniu základu

nároku, ako i k výške bezdôvodného obohatenia. Zároveň dal na zváženie súdu pribranie znalca
do konania (k výške bezdôvodného obohatenia) a rovnako dal na zváženie prerušenie konania do
právoplatného skončenia excindačného konania a konania vedeného pôvodne na Okresnom súde
Bratislava III 25 Cb 282/2020.

Súd návrh na doplnenie dokazovania v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ústne:
Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti
(splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a
k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť
relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac

povinný už k žalobe pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny
nemohol pripojiť.
Žalobca nepostupoval v súlade s koncentračnou zásadou, nepredložil návrhy na doplnenie dokazovania
včas, hoci tak mohol urobiť už v duplike - kedy mal vedomosť o stanovisku žalovaného.
Zároveň súd konštatuje, že vykonanie uvedených dôkazov považuje za nehospodárne, viedlo by k

odročeniu pojednávania. Čo sa týka vypočutia svedka - súd má za to, že nie je rozhodujúci subjektívny
pohľad svedka na uzavretú zmluvu, rozhodujúci je obsah zmluvy, ktorý súd posúdi aj bez výpovede pána
Lukáča. Čo sa týka dôkazov smerujúcich k preukázaniu výšky bezdôvodného obohatenia - s ohľadom na
právneposúdeniesúdujenehospodárne.Všeobecneknávrhomnavykonaniedokazovaniasúduvádza,že ich súd nevyhodnotil ako relevantné dôkazy preukazujúce či už vznik bezdôvodného obohatenia,
alebo jeho výšku. Keďže nie sú spôsobilé preukázať tieto rozhodné tvrdenia žalobcu - súd ich vykonanie
zamietol.

Čo sa týka návrhu na prerušenie konania:
Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to

znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr
urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie
prerušiť.Výber,resp.voľbusúduzjednotlivýchopatreníslúžiacichúčeluracionálnejorganizáciepostupu
súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej
a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je
ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti

konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Pritom
nevyhnutným predpokladom pre postup v zmysle ustanovenia §164 CSP, a teda pre to, aby súd bez
urobenia iného vhodného opatrenia prerušil konanie je to, že v inom prebiehajúcom konaní sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Ustanovenie § 164 za uvedených okolností
umožňuje súdu prerušiť konanie najmä vtedy, ak predmet iných konaní vecne súvisí s konaním, v ktorom

sa navrhuje prerušenie konania, resp. ich výsledok môže relevantne ovplyvniť výsledok prerušeného
konania. (rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 63/2018-29). Vzhľadom k tomu, že všetky otázky
potrebné pre rozhodnutie súdu vie súd vyhodnotiť a posúdiť - považoval „podmienený“ návrh zástupcu
žalobcu (ktorý uviedol, že „necháva na zvážení súdu prerušenie konania“) za nedôvodný, nehospodárny
a neúčelný a konanie neprerušil. Nakoľko sa nejednalo o prerušenie konania podľa § 162 CSP súd

nepostupoval podľa § 162 odsek 3 CSP a o návrhu nerozhodol v rozhodnutí vo veci samej.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými podaniami právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,
výpismi z obchodného registra žalobcu, žalovaného, úpadcu, OV 30/2014, podnetom správcovi na
zápis majetku do podstaty, doplnením súpisu oddelenej podstaty - OV 197/2017, OV 167/2020, žalobou

o vylúčenie majetku zapísaného do všeobecnej a oddelenej podstaty, zmluvou o dielo zo dňa 10.3.
2011, rozsudkom Krajského súdu v Žiline 13 Cob 171/2019, účtovnými závierkami TATRA SPC21 s.r.o.,
Komisionárskou zmluvou zo dňa 18.4. 2011, Preberacím protokolom, dovolaním TATRA SPC21 proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline, ako i ostatným spisovým materiálom a z vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný
nasledujúci skutkový stav:

Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi TATRA SPC21 s.r.o. ako objednávateľom a ETOP TRADING

a.s. (úpadcom) ako zhotoviteľom zo dňa 10.3. 2011 má súd za preukázané, že sa objednávateľ pre
zhotoviteľa zaviazal zabezpečiť generálnu dodávku technológií pre výstavbu fotovoltaickej elektrárne s
celkovým inštalovaným výkonom 995 Kw, jej výstavbu a súvisiacu projektovú a inžiniersku činnosť a to
všetko v lehote do 30.4. 2011, na pozemkoch parc.č. XXX/X v zmysle geometrického plánu č. XXX XXX
XX - XX/XXXX, v obci C., kat. území C..

Podľa článku 8. zmluvy - posledný odsek: vlastnícke právo k Materiálom, vybaveniu a technologickým
zariadeniam prechádza na objednávateľa okamihom ich zaplatenia. Zhotoviteľ znáša počas celej
doby výstavby až do okamihu riadneho vyhotovenia a odovzdania diela nebezpečenstvo škody na
zhotovovanom diele, to neplatí v prípade, ak bola táto škoda spôsobená objednávateľom.

Podľa článku 24. zmluvy - pokiaľ z kontextu jednoznačne nevyplýva inak, majú pojmy uvedené v zmluve
nasledujúci význam:
Materiál - veci všetkého druhu iné než technologické zariadenia a vybavenia, ktoré majú tvoriť súčasť
zariadenia v súlade s prílohou č. 1

Technologické zariadenia: prístroje a stroje (mechanické, elektrické či iné), ktoré majú tvoriť súčasť
zariadenia v súlade s prílohou č. 1 a touto zmluvou
Vybavenie: všetky prístroje, stroje, vozidlá a ďalšie veci používané zhotoviteľom pre plnenie zmluvy s
výnimkou materiálov a technologických zariadení.Zariadenie: znamená fotovoltaickú elektráreň, vrátane technologických zariadení a materiálov, súčastí
a príslušenstva, ktoré má zhotoviteľ dodať a vybudovať podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy

Z Komisionárskej zmluvy zo dňa 18.4. 2011 uzatvorenej medzi žalovaným ako komitentom a TATRA
SPC21 ako komisionárom má súd za preukázané, že komitent a komisionár sa dohodli na realizácii
leasingového projektu - zariadenie FE Galovany G4 s celkovým nominálnym inštalovaným výkonom
995 kWp a 22 Kv elektrického káblového vedenia FVE k distribučnej sústave, príslušenstvo, súčasti
a vonkajšie úpravy tak, ako sú zadefinované v projektovej dokumentácii, pričom tento projekt bude

prenechaný komisionárovi ako nájomcovi do užívania formou leasingu.

Z OV 30/2014 má súd za preukázané, že uznesením zo dňa 7.2. 2014, zverejneným 13.2. 2014 bolo
začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi ETOP - TRADING a.s. a do funkcie SKP bol ustanovený
žalobca.
Z výpisu z OR má súd za preukázané, že úpadca nemá (a nemal) v predmete podnikania činnosť -

výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov určitým výrobným zariadením.

Z OV 197/2017 má súd za preukázané, že SKP doplnil súpis oddelenej podstaty o hnuteľný majetok:
zariadenie FE G4

Zo žaloby o vylúčenie majetku zo dňa 2.7. 2018 (konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica
sp. zn. 64 Cbi 7/2018) má súd za preukázané, že žalovaný podal žalobu o vylúčenie majetku -
zariadenie fotovoltaickej elektrárne Galovany G4 zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu ETOP - TRADING, a.s. v konkurze. Z vyjadrení
procesných strán má súd za preukázané, že uvedené konanie nie je právoplatne skončené.

Z rozsudku Krajského súdu v Žiline 13 Cob 171/2019 má súd za preukázané, že spoločnosť TATRA
SPC21 s.r.o. bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi nevyplatenú časť ceny za dodanie diela FE. Z vyjadrení
procesných strán má súd za preukázané, že dovolanie voči predmetnému rozsudku bolo odmietnuté.

Z OV 167/2020 má súd za preukázané, že SKP doplnil súpis oddelenej podstaty úpadcu o peňažnú
pohľadávku - dlžník: žalovaný, celková suma: 1.759.119 Eur, titul: nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu neoprávneného užívania cudzej veci FE Galovany G4.

Skutkový stav zistený z ostatných vykonaných dôkazov súd nebude sumarizovať, nakoľko je vo vzťahu

k rozhodnutiu nadbytočný.

12. Spornou skutočnosťou medzi stranami je (a je predmetom žaloby), či žalobcovi vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom svoj nárok odôvodňuje vlastníctvom k FE a to z titulu výhrady
vlastníctva, ktorá mala byť dojednaná v čl. 8 Zmluvy o dielo z dôvodu, že cena diela nebola v plnom

rozsahu žalobcovi (úpadcovi ako zhotoviteľovi) uhradená a preto vlastnícke právo neprešlo na TATRA
SPC21 ako objednávateľa a nemohlo prejsť ani na žalovaného. Keďže FE je podľa žalobcu v jeho
vlastníctve-žalovanýzískalmajetkovýprospechnaúkorúpadcu,ktorýmsabezdôvodneobohatil.Výška
tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedá majetkovému prospechu získanému z prevádzkovania FE,
ktorý žalobca vyčíslil za obdobie posledných štyroch rokov - 9/2016 - 9/2020 vo výške 1.759.119 Eur

(vychádzal z účtovnej závierky spoločnosti TATRA SPC21, ktorá prevádzkuje FE.

Obrana žalovaného spočíva v tvrdení, že a) žalobca nie je a nikdy nebol vlastníkom FE, vlastníkom FE je
žalovaný (dohodnutá výhrada vlastníckeho práva sa vzťahuje na materiály, vybavenie a technologické
zariadenia, nie na FE ako celok, momentom spracovania sa tieto veci stali súčasťou diela a prestali

byť samostatnými vecami a zdieľajú právny režim diela, b) žalovaný má za to, že došlo k úhrade celej
ceny diela spoločnosťou TATRA SPC21, c) vznáša z opatrnosti námietku premlčania (režim premlčania
sa spravuje Občianskym zákonníkom, dvojročná subjektívna lehota začala plynúť 16.10.2017 - tj dňom
zverejnenia súpisu oddelenej podstaty v OV), d) žalobca nesprávne vyčíslil svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia e) žalobca si nesprávne (podľa režimu Obchodného zákonníka) uplatnil úrok

z omeškania.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa § 453 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Občiansky zákonník”) (1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 542 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,

Obchodný zákonník”) (1) ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na
pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci
a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.”) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa článku 15 odsek1 C.s. p. dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa článku 15 odsek 2 C.s. p. žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
Podľa § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

14. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný: plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z

nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 ObčZ) a - bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám (§ 454 ObčZ).
Zákon vymedzuje bezdôvodné obohatenie aj negatívnym výpočtom, keď uvádza, že za bezdôvodné
obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté: plnenie premlčaného dlhu alebo plnenie dlhu neplatného len
pre nedostatok formy, plnenie z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí

požičaných do hry alebo stávky.
O plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie)
ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol.
Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá
by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo

na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je
spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená,
že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie.
V uvedenom prípade - s poukazom na definície pojmov uvedených v Zmluve o dielo má súd za to, že
obsah zmluvy vyjadruje vôľu zmluvných strán dohodnúť výhradu vlastníckeho práva nie k samotnému

výsledku zmluvy o dielo (konkrétnemu dielu), ale len k materiálom, vybaveniu a technologickým
zariadeniam, ktoré tvoria súčasť FE. Súčasťou veci je všetko, čo k hlavnej veci podľa jej povahy
fyzicky a funkčne patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa hlavná vec neznehodnotila, pričom
za znehodnotenie sa považuje tak funkčná, estetická alebo iná ujma. Právny režim hlavnej veci
sa vzťahuje aj na všetky jej súčasti. Materiály, vybavenia a technologické zariadenia boli vecou v

právnom zmysle iba do momentu, kým sa nestali súčasťou diela. Z uvedeného vyplýva, že materiály,
vybavenie a technologické zariadenia sa stali neoddeliteľnou súčasťou veci a vlastnícky vzťah žalobcu
ich spracovaním zanikol. Výhrada vlastníctva nebola dojednaná k dielu ako takému. Prijatím opačného
výkladu by nastala absurdná situácia, že nezaplatením materiálu nepatrnej hodnoty by dielo ako celok
zostalo vo vlastníctve žalobcu. Naviac, rozsudkom Krajského súdu v Žiline 13 Cob 171/2019 bolo

žalobcovi právoplatné priznané právo na zaplatenie nevyplatenej časti ceny za dodanie diela FE, čím sú
jeho práva zo zmluvy o dielo vysporiadané (disponuje vykonateľnou pohľadávkou). Súd sa teda stotožnil
v tomto smere s obranou žalovaného, ktorú pre posúdenie veci pokladal za rozhodujúcu.
Režim vlastníctva celého diela Zmluva o dielo neupravuje a preto je potrené riadiť sa zákonnou
úpravou v ustanovení § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej ak zhotoviteľ zhotovuje vec u

objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša
nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Keďže
zmluva niečo iné neurčuje, lebo výhrada vlastníctva obsiahnutá v čl. 8 sa nevzťahuje na dielo ako také,
tak je zrejmé, že vlastníctvo ani zo zákona neprislúcha žalobcovi, nakoľko dielo bolo zhotovované napozemkoch obstaraných objednávateľom - tak ako to vyplýva zo Zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu, že
žalobca nepreukázal existenciu svojho vlastníckeho práva k FE, od ktorého odvodzoval svoj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, súd žalobu zamietol.

Čo sa týka ďalšej obrany žalovaného - táto nie je pre posúdenie nároku (s ohľadom na závery uvedené
vyššie) rozhodujúca. Je právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu posúdenie otázky odovzdania
FE žalovanému, úhrada ceny diela, otz premlčania.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

v prejednávanej veci v tom smere, že by preukázal bezdôvodné obohatenie žalovaného a preto súd
žalobu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej

inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Bratislava III.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí
byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy

účastníka podávajúceho odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.