Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/188/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210716
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

XXX XX C., C. XXX, zastúpená: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom 089 01 Svidník, Sovietskych
hrdinov 200/33, IČO: 42227534, proti žalovanej: 365.bank, a.s., so sídlom 811 02 Bratislava – Staré
Mesto, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpená: SEDLAČKO & PARTNER, s.r.o., 811 05
Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36853186, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere konsolidácia č. 9567204388, zo dňa
9.8.2011, v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4] v znení: " Klient vyhlasuje, že
nemá* osobitný vzťah k Banke v zmysle Zákona o bankách [ZoB] a je si vedomý, že nepravdivosť tohto

vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa
Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere konsolidácia č. 9567204388, zo
dňa 9.8.2011, v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [5], v znení: "Podpisom
tejto ZoÚ zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964
Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s

príslušnými ustanoveniami OP pre úver." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere konsolidácia č. 9567204388, zo dňa
9.8.2011, v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [6], v časti, v znení: "Zmluvné strany
sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička - šikovnárezerva, účinných od 01.08.2011 k Zmluve o úvere konsolidácia č.
9567204388, zo dňa 9.8.2011, v článku 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie,
bod 5.6, v znení: "Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké
záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z
omeškania,[3]úrokzúveru,[4]splátkaistinyúveru.VprípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovi
sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,

ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,

dostupnápôžička - šikovnárezerva, účinných od 01.08.2011 k Zmluve o úvere konsolidácia č.
9567204388, zo dňa 9.8.2011, v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania aukončenie ZoÚ, bod 6.4, v znení: "V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2
OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku
z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného

splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička - šikovnárezerva, účinných od 01.08.2011 k Zmluve o úvere konsolidácia č.
9567204388, zo dňa 9.8.2011, v článku 8 - Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1 v znení: "

Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho
osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ
a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti,
ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené
konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke
vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto

bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku,
pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody." je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, platnosť od 16.5.2011 k

Zmluve o úvere konsolidácia č. 9567204388 zo dňa 9.8.2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti
Dostupnápôžička,vznení:"10.1.upomienkapoomeškanísplátky9,96€11.2.upomienkapoomeškaní
splátky 24,90 €." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, platnosť od 16.5.2011 k

Zmluve o úvere konsolidácia č. 956704388, zo dňa 9.8.2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo, v
časti Dostupná pôžička, v znení: "16. Porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných
podmienok - zmluvná pokuta 33,19 €." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IX. Žalobkyňa má voči žalovanej za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z 13.9.2024 sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého zmluvou o úvere konsolidácia č. 9567204388 zo dňa 9.8.2011 a tiež neprijateľnosti 8
zmluvných podmienok. K neprijateľným zmluvným podmienkam poukázala na konkrétne právoplatné
súdne rozhodnutia, ktorými totožné alebo obdobné zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné

vo vzťahu k rozhodcovskej doložke citovala aj z nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 438/2018 zo dňa
11.6.2019. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa zmluvnej pokuty za porušenie informačných povinnosti
klienta uviedla, že si ju individuálne nedojednala, bola včlenená do textu sadzobníka poplatkov, ktorý
žalovaná zverejňuje len na svojich obchodných miestach a internetovej stránke.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a považovala ju za šikanóznu, keďže bola podaná po 13 rokoch od
uzavretia zmluvy, po 11 rokoch od zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo kvôli dlhodobému omeškaniu
žalobkyne a po 10 rokoch od právoplatne rozhodnutej veci a po 7 rokoch od postúpenia pohľadávky.
Vytkla aj nedostatok žaloby v nedostatočnom odôvodnení žaloby o neprijateľné zmluvné podmienky,
ktorú je potrebné konkretizovať, špecifikovať a preukázať neprijateľnosť zmluvnej podmienky a ako

reálne ovplyvnila zmluvnú stranu. Napádané zmluvné podmienky sú štandardné v bankovej praxi
a v súčasnosti a ani do budúcna žalobkyňu nijakým spôsobom neohrozujú. Žalovaná žiadala, aby
súd komplexne posúdil konanie žalobkyne aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a zvážil aplikáciu základného princípu podľa článku 5 CSP (zákaz zneužitia práva)
v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt

servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). Vzniesla tiež námietku prekážky res iudicata v dôsledku
právoplatného rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.6.2014. Namietala tiež nedostatok svojej vecnej
pasívnej legitimácie z dôvodu, že pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy spolu so všetkými právami
s ňou spojenými postúpila zmluva zo 6.10.2016 na iný subjekt. Následne sa žalovaná vyjadrila
k jednotlivým zmluvným podmienkam. K povinnosti klienta oznámiť všetky skutočnosti, ktoré by mohli

ohroziť splnenie jeho záväzku, citovala § 35 ods. 4 a § 93a ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o bankácha vyslovila názor, že napadnuté zmluvné ustanovenie je v súlade so zákonom o bankách. Banka je
povinná zisťovať bonitu klienta a to aj počas trvania zmluvy, pričom uvedená zmluvná podmienka
nespôsobuje u žalobkyni značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. K dohode o zrážkach zo mzdy

poukázala na to, že ide o zabezpečovací zákonný inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka a preto je
vylúčený z prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-34/13 z 10.9.2014 a spochybnila odkaz žalobkyne na § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007
Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014, keďže zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2011. K rozhodcovskej
doložke žalovaná uviedla, že možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd mal nielen dodávateľ, ale

aj žalobkyňa ako spotrebiteľ, namietaná zmluvná podmienka nebola skrytá a žalobkyňa mala o nej
vedomosť už pri podpise zmluvy. Navyše dohodnutý rozhodcovský súd je od 30.1.2015 neaktívny
a z toho dôvodu táto zmluvná podmienka je obsolentná. K započítaniu pohľadávok žalovaná poukázala
na dispozitívny charakter § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je dlžník oprávnený modifikovať
podľa vlastného uváženia v zmluve. Spôsob započítania nemá žiadny vplyv na výšku celkovej čiastky,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť za poskytnutie úveru. K úročeniu pohľadávky v prípade predčasného

splatenia úveru žalovaná poukázala na nejednotnosť súdnej praxe ohľadom kumulácie riadnych úrokov
a úrokov z omeškania v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola vyriešená až rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR R5/2021. Podobne aj k poplatkom za upomienky žalovaná uviedla, že v bankovej praxi boli
bežné a doposiaľ ani NBS v rámci dohľadu nad činnosťou bánk nikdy nenamietala neprimeranosť
výšky vyrubovaných poplatkov. Tie nezohľadňujú len výšku reálnych nákladov, pretože tým by nebol

splnený ich účel, ktorým je motivácia dlžníka, aby splnil svoj záväzok riadne a včas. Navyše podľa
nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 3725/13 z 10.4.2014 poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom
predstavujú cenu úveru, na ktorú sa nevzťahuje súdny prieskum primeranosti zmluvnej podmienky.
Žalovaná tiež zdôraznila, že sporný poplatok je účtovaný dlžníkovi len v prípade jeho vlastného
delikventného správania, ktoré je pre veriteľa neakceptovateľné. Napokon k zmluvnej pokute poukázala

na § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda na to, že ak žalobkyňa nezavinila porušenie povinnosti
nemá povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Navyše žalovaná ani nemusí požadovať jej zaplatenie.

3. Žalobkyňa právo na repliku nevyužila.

4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením strán, výsluchom žalobkyne, zmluvou o úvere zo dňa
9.8.2011, obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, zmluvou o postúpení pohľadávok č.
II/2016, žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.1.2013 a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 9.8.2021 uzavreli žalobkyňa ako dlžník a žalovaná ako veriteľ (v tom čase s obchodným názvom

Poštová banka a.s. zmluvu o úvere konsolidácia pod č. 9567204388.

6. V časti 3 zmluvy bode 2 sa uvádza, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia (okrem iného)
aj VOP, OP pre úver – dostupná pôžička, sadzobníkom poplatkov.

7. Bod 4 časti 3 zmluvy obsahuje tento text: „Klient vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k banke
v zmysle zákona o bankách a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto
zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, kedy sa banka dozvie o nepravdivosti tohto
vyhlásenia.“

8. V bode 5 časti 3 zmluvy sa uvádza: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu
o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky
vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver.“

9. V bode 6 časti 3 zmluvy sa konštatuje: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú

z tejto ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie,
že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže
domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“

10. Článok 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička účinných od 1.8.2011 je
v tomto znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké
záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z
omeškania,[3]úrokzúveru,[4]splátkaistinyúveru.VprípadeviacerýchpohľadávokBankyvočiKlientovisa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely

splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“

11. Článok 6 bod 6.4 obsahuje tento text: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle

bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou
úrokuzomeškaniavovýškestanovenejvOznámení,atooddátumupredčasnejsplatnostiaždoúplného
splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“

12.Včlánku8bode8.1sauvádza:„KlientjepovinnýoznámiťBankevšetkyzmenyvúdajochuvedených
v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z

telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je
ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky
zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient
zodpovedázaškody,ktoréBankevzniknúvdôsledkunesplneniatýchtopovinností.Vprípadenesplnenia
si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo

výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky
na náhradu škody.“

13. V sadzobníku poplatkov žalovanej účinného od 16.5.2011 v časti pod názvom „úvery pre
obyvateľstvo – dostupná pôžička“ pod bodom 10 je uvedený poplatok pre omeškanie splátky za prvú

upomienku 9,96 Eur a pod bodom 11 za druhú upomienku 24,90 Eur a pod bodom 16 za porušenie
informačnej povinnosti klienta v zmysle OP bola uvedená zmluvná pokuta 33,19 Eur.

14. Vo VOP žalovanej vychádzajúc z rozhodcovského rozsudku je v I. časti bode 2 uvedené, že
rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA

a MEDIAČNÁ, a.s. Podľa bodu 10.2.2. VOP sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke
týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykovaní Bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

Rozhodcovskémusúdu,atopodľajehoŠtatútuaRokovaciemuporiadku,ktorésúplatnéaúčinnévčase
začatia rozhodcovského konania;
b/pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

15. Dňa 6.10.2016 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok č. II/2016 medzi Poštovou bankou
a.s. ako postupcom a spoločnosťou Bencont Collection, a.s. ako postupníkom. Jej predmetom
bola aj pohľadávka postupcu voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy ako vypláva z prílohy
č. 1 k tejto zmluve. Článok III. zmluvy obsahuje vymedzenie pohľadávok, pričom v bode 2 sa

konštatuje, že pohľadávky sú postupované so všetkým príslušenstvom, všetkými právami, povinnosťami
a zabezpečovacími prostriedkami s nimi spojenými a pokiaľ ide o povinnosti, tie sú uvedené v bode
5 tak, že sa povinnosťami spojenými s pohľadávkami rozumie najmä povinnosť postupcu zaplatiť
tretím osobám záväzky, náklady, škody, pokuty, poplatky, trovy konaní, ktoré vzniknú v dôsledku alebo
v súvislosti s postupovanými pohľadávkami po účinnosti tejto zmluvy. Toto postúpenie pohľadávky

oznámil postupca žalovanej listom zo dňa 13.12.2016.

16. Medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a že zmluva o úvere
konsolidácia uzavretá medzi stranami 9.8.2011 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)

vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,
e)
umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j)
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú

alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)

požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje

záujmy spotrebiteľa,
u)
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)

požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby

akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi

domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad

v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť
a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť

ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným
podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to
v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

31. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie
uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018
z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby

o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

32. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.

33. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú totiž
z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný predmet
plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo
strany žalovanej, ktorých obsah v tejto časti žalobcovia nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné

bremeno o opaku bolo na žalovanej, ktorá však ani netvrdila, že by malo ísť o individuálne dojednané
zmluvné podmienky.

34. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže
mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne
dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je
spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlamialebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej
zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré
zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa. Ide predovšetkým o prípady, ak príslušná

zmluvná podmienka neprimerane zaťažuje alebo zaväzuje spotrebiteľa k plateniu poplatku bez
poskytnutia adekvátneho plnenia alebo spotrebiteľovi bráni k uplatneniu jeho práva alebo ho zaväzuje
k plateniu poplatkov, či nákladov, ktoré mu vznikli bez možnosti ich kontroly z jeho strany a podobne.

35. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje

na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či
dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej
nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti
právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,
ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby

spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

36. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11Csp/143/2024-123 z 22.11.2024 tak, že určil bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Vysporiadal sa aj s námietkami žalovanej v res iudicate a nedostatku
pasívnej legitimácie v bodoch 35-41, keďže žalovaná ich zopakovala, súd znovu uvádza, že námietka

res iudicata by bola dôvodná, ak by strany sporu uzavreli platnú rozhodcovskú doložku. V tomto
prípade však k tomu nedošlo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej jej účastníkmi v časti
3.6 si totiž strany sporu dohodli len to, že ich spory z tejto zmluvy budú rozhodované v súlade
s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 II. časti VOP a to znamená, že samotná rozhodcovská
doložka nepredstavuje spomínané zmluvné ustanovenie, ale až ustanovenie vo VOP, ktoré však

nebolo podpísané účastníkmi zmluvy. Až ustanovenia VOP obsahovali konkrétny text rozhodcovskej
doložky vrátane určenia rozhodcovského súdu v bode 2 I. časti VOP. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť 12.12.2024, žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok bola vylúčený na
samostatné konanie.

37. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve
(§ 4 ods. 1).

38. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak

je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktorú ju dohodli.

39. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

40. Je teda nepochybné, že aj rozhodcovská doložka musí byť dohodnutá písomne, ide o formu
rozhodcovskej zmluvy a to znamená, že musí byť podpísaná jej účastníkmi ako to vyplýva z § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka. K podpísaniu samotnej rozhodcovskej doložky nedošlo a preto ide o neplatnú
rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky ako to je výslovne uvedené v § 4 ods. 2 vete
prvej zákona č. 244/2002 Z.z. Keďže rozhodcovskú doložku súd považuje za neplatnú, potom aj vydaný

rozhodcovský rozsudok nemá žiadne právne účinky a teda nie je daná prekážka právoplatne rozsúdenej
veci.

41. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej je potrebné uviesť, že zmluva
o postúpení pohľadávok nepredstavuje univerzálnu sukcesiu (teda, že postupník preberá všetky práva

a povinnosti postupcu), ale ide o prípad singulárnej sukcesie týkajúcej sa prevodu práv a povinností
špecifikovaných v zmluve (v tomto prípade v jej článku III.).42. V prípade žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v podstate sa rozhoduje
o čiastočnej neplatnosti úverovej zmluvy. Pri žalobách o neplatnosť právneho úkonu pritom podľa
ustálenej rozhodovacej praxe súdov musia byť stranami sporu všetci účastníci napadnutého právneho

úkonu (prípadne aj ďalšie osoby podľa konkrétneho právneho predpisu) a to aj vtedy, ak napr. došlo
k prevodu veci, ktorej sa napadnutý právny úkon týka. Zmluvou o postúpení pohľadávok teda sa
vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako
celok. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu zostáva naďalej postupca. Tento záver platí aj pri
žalobách o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a to o to viac, že bola to práve žalovaná,

ktorá koncipovala celú zmluvu vrátane neprijateľných zmluvných podmienok. Aj s poukazom na § 3 ods.
5 vetu prvú zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákon umožňuje spotrebiteľovi domáhať
sa ochrany svojho práva na súde výslovne voči ich porušiteľovi, teda v danom prípade žalovanej
a z toho dôvodu aj námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v tomto spore bola súdom
vyhodnotená ako neopodstatnená. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku
Krajského súdu v Prešove 11CoCsp/18/2023 zo dňa 14.3.2024, 4Co/4/2019 zo dňa 2.5.2019, uznesenia

25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 rozsudku Krajského súdu v Trnave 25CoCsp/50/2020 zo dňa 11.11.2020.

43. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. I. súd uvádza, že definícia osôb majúcich
osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zároveň je však
potrebné poukázať aj na znenie § 35 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého banka nesmie vykonávať

s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu účel alebo
riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Žalované zmluvné ustanovenie tak odporuje citovanému
ustanoveniu,podľaktoréhobankanemôžestakýmitoosobamiuzatváraťibatieobchody,ktorévzhľadom
na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Uvedené zmluvné ustanovenie
však umožňuje banke v prípade existencie osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť každého úveru, teda nielen rizikového. Zároveň v ňom absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na § 35 ods. 4 zákona o bankách, ktorý to upravuje. Súd si
plne osvojuje vyššie uvedené závery z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/74/2022-234 z
24.10.2022, ktorý totožnú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú. Uvedený rozsudok nadobudol

právoplatnosť 02.12.2022.

44. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. II
Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje povinné zákonné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o samostatný právny úkon, aj keď nadväzujúci na

zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto aj dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť zrozumiteľná a určitá.
Musí obsahovať špecifikáciu pohľadávky, ktorú zabezpečuje, ale z formulácie poslednej vety § 551 ods.
1Občianskehozákonníka:"zrážkyzomzdynesmúbyťväčšie,nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia"
možno vyvodiť, že dohoda musí obsahovať aj výšku dohodnutých zrážok zo mzdy (tie však nesmú
byť vyššie ako pri exekúcii). Pokiaľ je dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v rozpore so zákonom

spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže spotrebiteľ ako dlžník je ňou v horšej situácii,
nakoľko umožňuje vymôcť aj plnenie, na ktoré dodávateľ nemá nárok v zmysle platnej právnej úpravy.
Napokon aj v tomto prípade súd rozhodol o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a ak by nebol tento
rozsudok potom daná zmluvná podmienka umožňuje vymôcť aj takéto plnenie v rozpore so zákonom.
Nie je pritom rozhodujúce, či dodávateľ spornú dohodu použije a v akom rozsahu, ale postačuje, ak je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

45. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. III
Ako už súd uviedol v predchádzajúcom rozsudku pri vyhodnotení námietky res iudicata napadnuté
ustanovenie v zmluve nespĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy, len odkazuje na VOP. Samotná

rozhodcovská zmluva je teda upravená v článku 10 II. časti VOP a ako už súd uviedol, absentuje pri
nej obligatórna písomná forma, keďže VOP nie sú podpísané účastníkmi zmluvy. V danom prípade
ide o takzvanú nevýhradnú doložku, nakoľko spotrebiteľka ako žalobkyňa nemala povinnosť, ale právo
uplatniť nárok voči dodávateľovi na stanovenom rozhodcovskom súde, ale dodávateľ bol povinný
podať žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde. Ak by teda začalo rozhodcovské konanie

na návrh dodávateľa, spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu. Práve proti možnosti
dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený mechanizmus spotrebiteľskej právnej
ochrany pred štandardnými zmluvami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Možnosť voľby súdu
pre spotrebiteľa je aj pri nevýhradnej rozhodcovskej doložke len iluzórna. Rozhodcovská zmluvauzatvorenásospotrebiteľom,akmábyťprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómiemusíbyť
aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo ktorá
voľbakonkrétneznamená(rozhodnutieNajvyššiehosúduSR6MCdo9/2012).Akoužsúduviedol,pokiaľ

ide o takzvanú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom
nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ uplatňuje
svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd. Akceptovateľnosť rozhodcovského
konania v spotrebiteľských veciach, kde treba zvoliť osobitným vyjednávaním a nie nanútením arbitráže

spotrebiteľovi. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a povinnostiach zmluvných
strán. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný

neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Súd poukazuje na to, že tento právny názor prešiel aj
kontrolou ústavnosti (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR III. US/572/2017 zo dňa 12 05.09.2017).

46. Ako už súd uviedol aj v predchádzajúcom rozsudku v danom prípade samotný text rozhodcovskej
doložky bol uvedený až vo VOP žalovanej a to v článku II v druhej časti článku 10 a rozhodcovský súd bol

určený v I. časti bode 2 VOP. Tak ako to už súd konštatoval rozhodcovská doložka musí byť dohodnutá
písomne, ide o formu rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom od 01.07.2009 do 31.12.2014) a to znamená, že musí byť aj podpísaná jej
účastníkmi, ako to vyplýva z § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K podpísaniu samotnej rozhodcovskej
doložky však nedošlo. Súd preto považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti tejto zmluvnej

podmienky.

47. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. IV
Pri otázke, či uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je potrebné podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci

C - 455/11 predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade
absencie dohody strán. Na základe tejto porovnávacej analýzy môže súd posúdiť či a prípadne
do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne
postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Súd má preveriť či dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s

takouto podmienkou pri individuálnom dojednaní.

48. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sporné zmluvné ustanovenie však
poskytuje dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel než istinu a to bez ohľadu

na vôľu spotrebiteľa a preto je nepochybné, že táto zmluvná podmienka zakladá nevyvážený vzťah
medzi stranami, keďže dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Vzťah sa v tejto otázke stáva pre
spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Nepochybne má spotrebiteľ
prioritnýzáujempredovšetkýmnaúhradeistiny.Prinezaplateníistinytotižmusíplatiťúrokyzomeškania,
veriteľmôžeodzmluvyodstúpiť(vprípadedohodyvzmluve),úverpredčasnezosplatniťapodobne.Táto

zmluvná podmienka je nepochybne na škodu spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené
záujmy a na druhej strane umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, čím
zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

49. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. V

Ide o zmluvnú podmienku, ktorá neprípustne zhoršuje postavenie spotrebiteľa - dlžníka v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže umožňuje žalovanej úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou
úrokovou sadzbou od predčasného zosplatnenia úveru až do úplného splatenia zmluvného záväzku a to
spolu s úrokmi z omeškania. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/42/2020
zo dňa 16.06.2020 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod

R5/2021.Podľanehoveriteľovipripredčasnejsplatnostiúverunáležíúrokzistinylenvovýškeakúbypri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Navyše daná zmluvná podmienka je neurčitá,
keďže odkazuje na ďalší dokument - oznámenie banky o výške úrokovej sadzby, takže spotrebiteľ v
čase uzatvorenia zmluvy ani nevie v akej výške by mal platiť zmluvné úroky a úroky z omeškania pripredčasnej splatnosti úveru. Uvedená zmluvná podmienka je teda v rozpore s právom a preto spĺňa
atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky.

50. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. VI
Obdobnú zmluvnú podmienku súd vyhlásil za neprijateľnú právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Prešov č. k. 11C/115/2016-63 z 29.06.2016. Táto zmluvná podmienka nie je formulovaná určito
a zrozumiteľne, ostáva len na posúdení banky zmenu ktorých okolností negatívne ovplyvňujúcich
schopnosť plniť záväzok by mal klient nahlásiť. Súd nevidí dôvod na to, aby klient nahlásil všetky

zmeny údajov uvedených v zmluve o úvere a pokiaľ ide o údaje uvedené príkladmo, aby nahlásil
zmenu telefónneho čísla a bankového spojenia a navyše to všetko pod sankciou zmluvnej pokuty a
zodpovednosti za škodu. Táto zmluvná podmienka slúži výlučne záujmom banky a je v neprospech
spotrebiteľa. Samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená, že dlžník
by sa nedokázal s ňou vyporiadať. Súd postráda aj praktický význam splnenia tejto povinnosti, ktorá
nemôže ovplyvniť už existujúci záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy. Problém je teda v tom, že

napadnutá zmluvná podmienka upravuje povinnosť pre spotrebiteľa nie dostatočne určito, čo by
znamenalo, že bolo by len na posúdení banky, čo podľa jej názoru mal jej spotrebiteľ nahlásiť.
Argumentácia, že záujmom banky je pri dodržaní tejto zmluvnej podmienky vyjsť v ústrety klientovi v
prípade jeho finančných problémov je pochybná. Z obsahu tejto zmluvnej podmienky totiž jasne vyplýva,
že jej účelom nie je pomoc klientovi, ale práve opačne zdôrazňuje jeho záväzok na náhradu škody v

prípadeichporušenia.Idetedaonevyváženývzťahmedziúčastníkmizmluvyvneprospechspotrebiteľa.

51. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. VII
Ide o poplatky predstavujúce skrytú zmluvnú pokutu za omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku.
Zmluvná pokuta však musí byť dohodnutá písomne, čo sa nestalo a preto postup dodávateľa, ktorý tým

obchádza zákon je potrebné vyhodnotiť minimálne ako nečestný voči spotrebiteľovi porušujúci zásadu
dobrých mravov. Upomienka nemôže mať sankčný charakter, jej zmyslom je upozornenie a súčasne
výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom
nemôže byť získanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi, ktorá by
prinášalamajetkovýprospechdodávateľovi.Zaneprijateľnúzmluvnúpodmienkusapovažujeajzmluvná

podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Navyše poplatok je nepochybne vyšší ako
reálne náklady spojené so zaslaním upomienky. Nezohľadňuje podstatné skutočnosti ako napr. výšku
spotrebiteľského úveru, dobu splácania, počet zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a podobne.
Naopak je stanovený pevnou sumou, ktorá nie je racionálne odôvodnená. Totožná zmluvná podmienka

bola pritom už vyhlásená za neprijateľnú a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
8Csp/1/2023-91 z 27.4.2023, ktorý sa stal právoplatným 31.5.2023.

52. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku pod č. VIII
Ide o zmluvnú pokutu, ktorá bola stanovená v rozpore so zákonom, keďže zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne ako to vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda dohoda musí byť
podpísaná jej účastníkmi. V tomto prípade však nepochybne písomná dohoda absentuje, zmluvná
pokuta bola uvedená len v Sadzobníku poplatkov a navyše bola stanovená za porušenie informačnej
povinnosti klienta v zmysle OP, ktoré však vôbec nie sú konkretizované a dokonca ani v samotných OP
nie sú uvedené žiadne informačné povinnosti klienta, OP obsahuje len oznamovacie povinnosti. Vôbec

teda nie je zrejmé aké povinnosti klienta – ich nedodržanie má byť sankcionované. Nepochybne teda
aj táto zmluvná podmienka spĺňa všetky atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

53. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej

žalobkyni súd priznal plnú náhradu trov konania, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP,
ktorý možno použiť len výnimočne.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.