Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125201292
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125201292.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, štátna občianka
Slovenskej republiky, bytom C. D. – E. F., G. H. XX/XX proti žalovanému: G. I., narodený XX.XX.XXXX,
štátnyobčanSlovenskejrepubliky,bytomG.F.C.X/XX,onávrhužalobkynenanariadenieneodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s

tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo
na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej
moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz
nevzťahuje.

II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže na súd podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej

ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto uznesenia v zmysle
§ 340 Civilného sporového poriadku.

III.Žalobkyňamá protižalovanémunároknanáhradutrovkonaniaonariadenieneodkladnéhoopatrenia
v rozsahu 100%.

IV. Vo zvyšku súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.02.2025 bol na tunajší súd doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiada, aby sú nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zákaz
priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný je jej
priateľom a ich partnerský zväzok trvá 2 roky. Dlhodobo majú vo vzťahu problémy. Striedavo žili v
rodinnom dome (novostavba) v C. D. - E. F., D. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve matky žalobkyne. V
uvedenom rodinnom dome však trvalo nežili, žalovaný sem chodil za žalobkyňou na návštevy. Od
uvedeného domu nemá ani kľúče. Žalovaný trvalo žije v rodinnom dome svojich rodičov na adrese G. H.
XX/XX C. D., ktorý sa nachádza cca 20 metrov od rodinného domu, v ktorom žije žalobkyňa. Žalovaný

je chorobne žiarlivý a v poslednom čase i agresívny. Konštruktívne riešenie problémov s ním nebolo
možné, všetko dával za vinu žalobkyni. Žalobkyňa chcela vzťah so žalovaným už viac krát ukončiť, ten ju
však vždy presvedčil, aby mu dala šancu. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný nadmerne požíva alkoholické
nápoje a fajčí marihuanu, na druhý deň si nepamätá čo robil, alebo hovoril. Jeho správanie sa voči
žalobkyni stupňuje do takej miery, že ďalší kontakt s ním ju ohrozuje na živote a zdraví. K poslednému
incidentu došlo dňa 22.01.2025, keď žalovaný urobil nahrávku žalobkyne ako chrápe a poslal jej ju na

WhatsApp. Ona ho žiadala o vysvetlenie a jej zmazanie z obáv jej zneužitia, tak ako sa už viac krát stalo.
Na zosmiešnenie a poníženie jej osoby. Žalobkyňa chcela vedieť, prečo to robí, ale on to bagatelizoval.Vyjadrila voči nemu nedôveru a strach. On pozornosť nasmeroval na správy, ktoré jej prišli a chcel ich
čítať, čo mu žalobkyňa aj dovolila. Zostal nervózny a začal nadávať, potom žalobkyňa odišla z jeho
domu, aby hádku medzi nimi nepočul jeho otec. Večer prišiel žalovaný k žalobkyni a medzi 22:00 hod.

- 23:00 hod. hádka medzi nimi vyvrcholila tak, že žalovaný jej chcel zobrať mobilný telefón, lebo chcel
vedieť čo si žalobkyňa písala a s kým. Vyhrážal sa jej, že jej rozbije telefón, čo mu ona nechcela dovoliť,
nakoľko stál 700 €. Už predtým si chcel prečítať správy, ktoré napísal ich spoločný známy. Žalobkyňa
nechcela, aby čítal ostatné správy, preto mu telefón odmietla dať. Trhal jej ho nasilu z rúk a kričal po
nej: „ daj to sem!“ ona začala pred ním utekať a on za ňou. Hodil ju v izbe na posteľ a nasilu jej mobil

vytrhol z ruky. Potom sa jej ho podarilo získať späť, nakoľko bol agresívny, zo strachu pred ním mobil
radšej odhodila. To ho ešte viac rozzúrilo. Žalobkyňu zhodil z postele na zem, zhodil z postele vankúše,
paplón hodil až na chodbu a matrac na ňu. Potom po matraci skákal, pričom ju tlačil stále viac a viac
k zemi a nedalo sa jej vstať. Nadával žalobkyni a potom chytil rám postele s roštom, zdvihol a buchol
ju o zem a posteľ praskla. Zúrivo pri tom vykrikoval, že žalobkyňa je štetka, špina kresťanská, piča
skurvená a či toto potrebovala. Ona kričala aby odišiel, ale on stále hľadal telefón. Kričala viac krát

o pomoc a že zavolá políciu. Viac krát ho vyzvala, aby odišiel, no nič nepomáhalo. Na vrchu svojej
tašky mal fľašu borovičky, ktorú zobral do rúk. Žalobkyňa mala strach, že jej s ňou v zúrivosti rozbije
o hlavu, preto sa jej chytila. Naťahovali sa o ňu, kým ju nezískal on. Zobral ju, napil sa z nej viac krát a
potom ju všetku vylial žalobkyni do tváre, na telo a fľašu hodil o zem a rozbila sa. Keď sa jej konečne
podarilo vstať zo zeme, ťahala ho von a vyzývala, aby odišiel. On pri hľadaní telefónu, porozbíjal ešte

ďalšie poháre, sklo mala nielen v detskej izbe, ale aj na chodbe, v kuchyni a v obývačke. Snažila sa ho
vytláčať z dverí domu, pričom ju on potiahol za predlaktie, kopol do vchodových dverí a vtedy došlo
k nárazu dverí do hlavy žalobkyne. Dvere jej spôsobili tržnú ranu na čele, ktorá jej krvácala po tvári.
Tlačil ju kúpeľne, aby sa išla pozrieť čo tam má a pri tom ju sácal o zárubne. Jej zranenie si chcel
ešte odfotiť, smial sa a opakoval jej, že toto potrebovala. Nezaujímalo ho, že ona potrebuje ošetrenie.

Žalobkyňa kričala, že si nič fotiť nebude. Bežala do kuchyne a potom do kúpeľne, aby si ranu ošetrila
a on v izbe medzitým našiel jej mobil, tak ho zobral aj so svojimi vecami a odišiel. Polícia ten mobil
našla pred dverami vonku, asi keď zistil, že namiesto súkromného jej zobral pracovný mobil, tak ho
tam zahodil. Keď sa žalobkyňa prezliekala a ošetrovala si ranu, volala svojej sestre, aby prišla, že sa
niečo stalo a potrebuje ju. Zarovno s jej sestrou prišla aj polícia, ktorú zavolal žalovaný na žalobkyňu,

ako sa neskôr dozvedela. Hliadka videla neporiadok a jej ranu na hlave, zisťovali, čo sa stalo. Následne
jej bola hliadkou privolaná RZP a podstúpila lekárske ošetrenie vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Dňa
23.01.2025 o 09:00 hod. bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia, rodinného domu na adrese C.
D. - E. F. XXX/X, ako aj na jeho okolie 50 metrov na dobu 14 dní, pričom zároveň počas vykázania zo
spoločného obydlia mu bola uložená povinnosť sa nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako

50 metrov. Žalobkyňa má vážne obavy a strach o svoj život a zdravie. Zle spí a budí sa spotená na
každé šuchnutie a má bolesti. Stále myslí na to, čo sa stalo, a že to mohlo dopadnúť aj horšie. Vyhľadala
psychologickú pomoc, aby to mohla spracovať, ale strach neustupuje. Správanie žalovaného je veľmi
nepredvídateľné a ona sa nechce už viac dostať do takejto situácie bezmocnosti. Je presvedčená, že pri
súčasnom psychickom stave žalovaného a jeho nadmernom požívaní alkoholických nápojov a užívaní

drog, je len otázkou času, kedy znova vyskratuje a skutočne jej ublíži. Má veľké obavy zo stretnutia s
ním po uplynutí 14-dňovej lehoty zákazu priblíženia. Nadobudla presvedčenie, že pod vplyvom drog a
alkoholu je schopný jej ublížiť.

3.Žalobkyňaakodôkazpreukazujúcitvrdeniavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapredložila

potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 23.01.2023 ORPZ Dubnica nad Váhom, lekársku
správu zo dňa 24.01.2025 od I. A. D., lekársku správu zo dňa 07.02.2025 od I. E. F., lekársku správu zo
dňa 23.01.2025 od I. J. K., lekársku správu zo dňa 23.01.2025 od MUDr. Moniky Ranincovej, záznam
o zhodnotení zdravotného stavu zo dňa 22.01.2025.

4. Podľa § 324 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.

12. Podľa § 337 ods. 1, ods. 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

13. Podľa § 27a ods. 1, 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore policajt je oprávnený vykázať
z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho
bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených
skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť

ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného
obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom
do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto
osobu aj počas jej neprítomnosti. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná
nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

14. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania alebo
po jeho skončení, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obava z ohrozenia
možnej exekúcie. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je, ak
sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a

osvedčísadôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Prenariadenieneodkladného
opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však
potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné
bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v
rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na
základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu.Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie (nie všetky) skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky,

osvedčujúce aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a
primeranosti navrhovaného opatrenia. Osvedčené skutočnosti pritom musia spĺňať atribút vysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných
predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať,
či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích

osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna
prax totiž vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne
neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana.

15. Obsah nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vychádza zo znenia čl.
3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek

formyrodovo-motivačnéhonásiliaalebonásiliavblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je podmienené osvedčením skutočnosti,
že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa
nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Osvedčenie dôvodného

podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia
je stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii

tvrdeniaprotitvrdeniu.Pretojedôležité,abynavrhovateľneodkladnéhoopatreniapredložilnajmälistinné
dôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu), a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Súd sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi a vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako dôvodný. Z dôkazov predložených žalobkyňou mal súd dostatočným spôsobom za
preukázané, že so žalovaným je, resp. bola v partnerskom vzťahu. Medzi ním a žalobkyňou teda existuje
právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy
spočíva v tom, že žalovaný žalobkyňu podľa jej tvrdenia ohrozuje svojimi atakmi, fyzicky agresívnym

správaním, ktoré je nepredvídateľné. Žalobkyňa má z neho strach, žalovaný vzbudzuje v nej obavu o
svoj život a zdravie, ohrozuje jej telesnú i duševnú integritu, čo bolo osvedčené predloženými listinnými
dôkazmi od lekárov najmä vyšetrením od psychológa. Uvedené konanie je celkom zrejme v značnej
miere ovplyvnené aj tým, žalovaný vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a drogy. Vzhľadom
na túto skutočnosť má súd za to, že správanie žalovaného môže byť v dôsledku požitia alkoholických

nápojov a drog nevyspytateľné. Súd mal za osvedčené, že konanie žalovaného ohrozuje telesnú aj
duševnú integritu, žalobkyne pretože z dôvodu, že sa žalovaný dopustil voči nej aj fyzickým atakom, má
žalobkyňa odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie , čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné
útrapy.

17. Majúc uvedené na zreteli súd na ochranu telesnej a duševnej integrity žalobkyne nariadil neodkladné
opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, ktorým zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony
súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní
alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých

procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom
minimálnej metráže, ktorú žalovaný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd
za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov. Túto vzdialenosť
súd považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov, atiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne žalovaným za účelom vyhnutia sa
priblíženiu, čo by pri 50 metroch bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Súd poukazuje
na to, že žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný trvalo žije v rodinnom dome svojich rodičov na adrese

C. D., G. XX/XX, ktorý sa nachádza cca 20 metrov od rodinného domu v ktorom žije ona. Taktiež
bolo potrebné upraviť určité špecifické situácie, ktoré môžu nastať a kde bude nevyhnutne nutná účasť
žalobkyne a žalovaného súčasne. Preto súd určil, že pokiaľ by žalobkyňa a žalovaný boli spoločne
predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony
orgánovčinnýchvtrestnomkonaníaleboinýchorgánovverejnejmocivpriestorochnimiurčených,taksa

na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie
nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či konania (napr. aj také, kde voči žalovanému
bude uplatňovať svoje práva žalobkyňa), kde sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej
nie je možné tieto konania riadne viesť. Nakoľko súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP nevyhovel celkom (obmedzil vzdialenosť na kratšiu než
navrhovanú a tiež uložil výnimku zo zákazu priblíženia), vo zvyšku súd návrh v tejto časti musel

zamietnuť (výrok IV. tohto uznesenia).

18. Súd čo do tejto časti žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§
336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami
v požadovanej miere. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od

pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie
vo veci samej. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej
súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate
procesne konzumuje vec samu.

19. Toto neodkladné opatrenie uložené vo výroku I. tohto uznesenia však môže byť zrušené postupom
v súlade s § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen
osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu),

ale aj samotná žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej
povinnosti súdu vyplývajúcej z dikcie § 337 ods. 1 CSP poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným
opatrením uložila povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy,
ktorá by jej bola spôsobená výkonom tohto neodkladného opatrenia.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Súd v uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Súd vychádzal z toho, že
žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, nakoľko súd
jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Preto súd o nároku na náhradu trov tohto
konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.