Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010509
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010509.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. E., G. H. XXX/XX, I. E. F. E., toho času vo výkone
väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1,
odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, na neverejnom

zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 22. augusta 2024, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza, pracovisko Partizánske zo dňa 03. júla 2024 pod sp. zn. 26T/36/2024 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d) a písm. e) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného
súdu z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske zo dňa 03. júla 2024 pod sp. zn.
26T/36/2024 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“), na podklade podanej
obžaloby Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 05. júna 2024 pod sp. zn. Pv

44/24/3301 uznaný vinným zo spáchania trestného činu zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek
2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 01.02.2024 v čase približne o 15.30 hod. v E. F. E. F. G. H. XXX/XX v byte č. XX pod vplyvom
alkoholu, po opakovanom naliehaní na poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 10,- eur, začal spolu
s hlasitým naliehaním na jej vydanie poškodenú opakovane sácať do oblasti ramena, na čo uviedol

poškodenej, že: „ak mi tie peniaze nedáš, som schopný ťa aj zabiť“, v dôsledku ktorého konania
poškodená v obave o svoje zdravie vydala obžalovanému zo svojej peňaženky hotovosť v hodnote 10,-
eur, na čo následne z bytu odišiel.

Za to bol obžalovaný odsúdený doslovne takto:

„Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák.,
§ 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“Obžalovanému bolo zároveň podľa § 73 odsek 2 písm. d) Tr. zákona uložené ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. júla
2024 odvolanie prokurátor voči výrokom o vine a treste v neprospech obžalovaného.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje
a je toho názoru, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a v nadväznosti na to vec
nesprávne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že súdom prvého stupňa upravená skutková veta je
nedostatočná, keď poškodená osoba je neúplne označená, keď chýba minimálne špecifikácia jej mena
a priezviska, ako aj jej rodinného pomeru s obžalovaným. Ďalej namietal právne posúdenie konania
obžalovanéhoakotrestnýčinzločinuvydierania,keďspoukazomnavykonanédôkazyjeontohonázoru,
že jeho konanie malo byť správne právne posúdené ako trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188

odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona. Prokurátor
ďalej uložený trest považuje za neprimerane mierny. Aj keď je pravdou, že ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti u obžalovaného v čase spáchania skutku boli forenzne významne zmenšené, došlo k tomu
v súvislosti iba s požitím alkoholu v kombinácii s intoxikáciou kanabinoidmi, pričom obžalovaný mal
dostatočné vedomosti o vplyve týchto látok na svoju osobu. Taktiež zdôraznil, že obžalovaný bol už

vminulostiochrannémuambulantnémuprotitoxikomanickémuliečeniupodrobenýataktiežpovažovalza
potrebné zohľadniť jeho priestupkovú a trestnoprávnu minulosť. Vzhľadom na uvedené je toho názoru,
že u obžalovaného nie sú dané zákonné dôvody pre mimoriadne zníženie trestu. Záverom navrhol, aby
odvolací Krajský súd v Trenčíne súd podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. e)
Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a aby v zmysle § 322 odsek 1

Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa do konania neverejného zasadnutia odvolacieho súdu k odvolaniu prokurátora písomne
nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 31. júla 2024, na neverejnom zasadnutí
dňa 22. augusta 2024, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr.
poriadku, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1
Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo, ako i z hľadiska dovolacích dôvodov podľa § 371 odsek 1 Tr.
poriadku a takto zistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu podľa § 321 odsek
1 písm. b), písm. d) a písm. e) Tr. poriadku. Uvedeným postupom teda zistil, že odvolanie prokurátora
v neprospech obžalovaného, ktoré je prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom
mieste, je čiastočne dôvodné. Napadnutý rozsudok je totiž chybný pre nesprávnosť i neúplnosť

jeho skutkových zistení i preto, že sa okresný súd ako súd prvého stupňa nevyrovnal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Napadnutý rozsudok je taktiež chybný tým, že ním boli
porušené ustanovenia Trestného zákona a bol ním aj uložený trest v takej výmere, ktorá je zrejme
v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov /§ 321 odsek 1 písm. b), písm. d)
a písm. e) Tr. poriadku/. Navyše je napadnutý rozsudok okresného súdu je sčasti aj nepreskúmateľný

a predčasný.

Krajský súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že náležité zistenie skutkového stavu veci
je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2

odsek 1 Tr. poriadku), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak
na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo
veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé
rozhodnutie. Súvisí
s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a potrestanie ich

páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženívšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom
vylučujú pochybnosti o tom, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, že skutok je

trestným činom a že skutok spáchal obžalovaný.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Tr. poriadku vyžaduje, aby každá okolnosť
dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla
vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len

zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné
dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k napadnutému výroku o vine odvolaním
prokurátora uvádza, že pokiaľ ide o náležité zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k výroku o vine, tak
prvostupňový okresný súd vykonal správne všetky dostupné dôkazy, a to aj s ohľadom na kontradiktórny
spôsob ich zabezpečenia a vykonania. Avšak už nepostupoval správne pri úprave popisu skutku,
kladeného za vinu obžalovanému v rámci prokurátorom podanej obžaloby, keď skutok síce vhodne

prispôsobilprizachovanískutkovejtotožnostinahlavnompojednávanívykonanémudokazovaniu,avšak
z popisu skutku nesprávne vypustil podstatnú okolnosť, a to identifikáciu poškodenej osoby (menom,
priezviskom a rodinným pomerom k obžalovanému), ktorá z vykonaného dokazovania zjavne vyplýva
a je aj nevyhnutnou pre to, aby konanie obžalovaného mohlo byť právne posúdené ako čin spáchaný
na chránenej osobe - blízkej osobe, teda aby konanie obžalovaného mohlo tak byť správne právne

posúdené. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že poškodená je v rámci odôvodnenia napadnutého
rozsudku už správne menom a rodinným vzťahom k obžalovanému, identifikovaná.

K odvolacím námietkam prokurátora, vo vzťahu k napadnutému výroku o vine, krajský súd uvádza,
že okresný súd správne a zákonne oprel výrok o vine, t. j. záver o tom, že sa žalovaný skutok stal,

a že jeho páchateľom je skutočne obžalovaný, okrem výpovede samotného obžalovaného aj svedecká
výpoveď poškodenej D. B. a podporne výsledkový list k laboratórnemu vyšetreniu moču obžalovaného,
zápisu o vykonanej dychovej skúške u obžalovaného a znaleckého posudku znaleckej organizácie
Centrum duševného zdravia, s. r. o., k osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd v podrobnostiach
v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal. Krajský súd sa plne stotožnil s právnym posúdením

okresnéhosúdu,ževprípadekonaniaobžalovanéhonedošloknaplneniuvšetkýchobligatórnychznakov
trestného činu zločinu lúpeže s prihliadnutím na skutkové okolnosti, za akých malo dôjsť k fyzickému
kontaktu obžalovaného s poškodenou. Aj keď vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný
v čase skutku „postrkával“ rukou do oblasti ramena poškodenej, a toto bolo podľa vyjadrenia poškodenej
aj bolestivé, táto bolesť však vznikla v spojitosti nie s intenzitou fyzického konania obžalovaného voči

poškodenej, ale vzhľadom na zvýšenú citlivosť tejto časti tela poškodenej v priamej súvislosti
s predchádzajúcim onkologickým zákrokom u nej, keď poškodená uvádzala bolestivosť tejto časti
tela aj bez súvisu s fyzickým kontaktom. Aj keď obžalovaný vedel o onkologickej liečbe poškodenej,
nemusel automaticky vedieť, že takéto jeho konanie u poškodenej spôsobuje pocity bolesti a bolesť
u poškodenej mohlo vzniknúť aj pri jeho nízkej intenzite. Nejednalo sa zo strany obžalovaného pritom

o žiadne údery s použitím väčšej sily. Vzhľadom na uvedené, napriek tomu, že obžalovaný v priebehu
skutku aj čiastočne postrkoval poškodenú do oblasti ramena, a toto u nej vyvolávalo „nepríjemné
pocity“, jeho konanie nebolo takej intenzity, aby ho bolo možné považovať za relevantné fyzické násilie.
Uvedené je podľa názoru krajského súdu podporované aj svedeckou výpoveďou poškodenej, ktorá mala
obavu skôr z vyhrážok obžalovaného a z prípadného závažnejšieho konania v budúcnosti a nie zo

spôsobu, akým sa k nej tento v inkriminovanom čase fyzicky správal. Krajský súd preto k odvolacím
námietkam prokurátora týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia konania obžalovaného uvádza,
že vyhodnotenie právneho posúdenia konania obžalovaného okresným súdom nie je tak nesprávne
a nezákonné.

Krajský súd ďalej uvádza, že prvostupňový okresný súd v rámci rozhodovania o výroku o treste
v napadnutom rozsudku už ale opäť nepostupoval správne a zákonne. Okresný súd zásadne pochybil
aj pri ukladaní trestu pri aplikácii ustanovenia § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona. Aj keď je možné,
vzhľadom na závery znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, bez akýchkoľvek pochybnostíurobiť záver, že obžalovaný v inkriminovanom čase mal podstatným spôsobom znížené ovládacie aj
rozpoznávacie schopnosti a okresný súd popri treste ukladal obžalovanému aj ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou, je potrebné na druhú stranu zdôrazniť (tak, ako to vyplýva z vykonaného

príslušného znaleckého dokazovania), že v inkriminovanom u neho nebola zistená duševná choroba
v pravom zmysle, ale iba syndróm závislosti od alkoholu a kanabinoidov. K zníženiu ovládacích
a rozpoznávacích schopností v inkriminovanom čase v podstatnej miere prispel aj vplyv skôr požitých
alkoholických nápojov a kanabinoidov (keď u neho bola zistená ťažká intoxikácia týmito látkami).
Táto okolnosť pritom výrazným spôsobom vplýva na hodnotenie jeho konania z hľadiska aplikácie

uvádzaného ustanovenia § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona. Obžalovaný bol totiž v minulosti, v spojitosti
so skoršou jeho trestnou činnosťou, opakovane podrobovaný ochrannému protialkoholickému a
protitoxikomanickému liečeniu, pričom však nemožno konštatovať, že by tieto mali na jeho osobu reálny
vplyv, či už z pohľadu abstinovania od takýchto látok alebo úpravy jeho správania v zmysle vedenia
riadneho života. Splnenie podmienky aplikácie tohto ustanovenia, spočívajúca v predpoklade možnosti
dosiahnutia ochrany spoločnosti trestom kratšieho trvania nie je preto naplnené a aplikácia ustanovenia

§ 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona tým nie je dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Úlohou prvostupňového okresného súdu bude v ďalšom konaní na hlavnom pojednávaní, vzhľadom
na krajským súdom zistené a konštatované procesné aj hmotnoprávne pochybenia prvostupňového
okresného súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam aj vo vzťahu k výroku o treste, opätovne vyhodnotiť
vykonané dôkazy dôsledne v súlade s § 2 odsek 12
Tr. poriadku, s prihliadnutím na vytýkané zásadné nedostatky krajským súdom a až následne rozhodnúť

v súlade so stavom veci a so zákonom.

Podľa § 327 odsek 1 Tr. poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.