Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-71S/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200634
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6022200634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a

členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej veci žalobcu:
PESTICO BB, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 105, 976 32 Badín, IČO: 36 028 428, zastúpeného
JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102873976/2022 zo dňa 24.10.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 102873976/2022 zo dňa 24.10.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.
102052436/2022zodňa20.07.2022avecvraciaDaňovémuúraduBanskáBystricanaďalšiekonanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“)
vykonal u žalobcu na základe poverenia zo dňa 26.09.2011 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty

(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2011, ktorá bola začatá dňa 21.10.2011. Dňa 03.10.2011
bolo žalobcovi doručené Upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly, v ktorom správca dane žalobcu
vyzval na predloženie všetkých dokladov v zmysle § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“) a súčasne žalobcu poučil podľa §
15 ods. 5 a 6 zák. č. 511/1992 Zb.
– 2 – BB-71S/97/2022

O výsledku daňovej kontroly bol spísaný Protokol č. 9600404/5/3000903/2012-Hro zo dňa 18.10.2012
(ďalej len „Protokol“), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie
(v určenom termíne 26.11.2012) správca dane doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa
31.10.2012. Žalobca bol súčasne poučený podľa § 15 ods. 10 a 12 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165
ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Dňa 26.11.2012 správca dane vykonal ústne

pojednávanie, predmetom ktorého bolo záverečné prerokovanie Protokolu o výsledku zistení z kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za mesiac júl 2011, z ktorého
bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9600404/5/3487391/2012/Hro zo dňa 26.11.2012.2. Zistenia správcu dane uvedené v Protokole zo dňa 26.11.2012 boli podkladom pre
vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane – Dodatočného platobného výmeru č.
9600404/5/3503205/2012/Hro zo dňa 27.11.2012, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod

1. zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 2 a 5 Daňového poriadku žalobcovi ako platiteľovi DPH
znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 45.342,96 Eur na sumu 11.216,88
Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
1100301/1/140965/2013/5003 zo dňa 20.03.2013 tak, že rozhodnutie správcu dane z 27.11.2012 zrušil
a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Správca dane vo vyrubovacom konaní následne doplnil dokazovanie a vydal rozhodnutie č.
9601403/5/1287685/2014/Muz zo dňa 02.04.2014, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 34 126,08
Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 s tým, že mu bol znížený nadmerný odpočet na
DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 45.342,96 Eur na sumu 11.216,88 Eur. Žalobca
podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č.

1100306/1313214/2014/5051 zo dňa 08.07.2014 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Žalobca podal dňa 06.10.2014 na Krajský súd v Banskej Bystrici proti rozhodnutiu
žalovaného č. 1100306/1/313214/2014/5051 zo dňa 08.07.2014 žalobu, ktorú Krajský súd v Banskej
Bystrici Rozsudkom č. k. 24S/139/2014-110 zo dňa 15.01.2016 zamietol. Žalobca sa proti predmetnému
rozsudku odvolal a Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 2Sžf/54/2016 zo dňa

25.07.2018 zrušil Rozsudok č. k. 24S/139/2014-110 zo dňa 15.01.2016 a vrátil vec Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. 24S/139/2014-223
zo dňa 17.01.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1313214/2014/5051 zo dňa 08.07.2014,
ako aj rozhodnutie správcu dane č. 9601403/5/1287685/2014/Muz zo dňa 02.04.2014 a vrátil vec
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 24S/139/2014-223 zo dňa 17.01.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2019.
– 3 – BB-71S/97/2022

4. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100485374/2020 zo dňa 25.09.2020, ktorým žalobcovi

opätovne určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 34 126,08 Eur znížením nadmerného
odpočtu zo sumy 45 342,96 Eur na sumu 11 216,88 Eur. Uvedené rozhodnutie správcu dane žalovaný
v rámci odvolacieho konania rozhodnutím č. 101488576/2020 zo dňa 25.09.2020 zrušil a vec vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Na základe výsledkov daňovej kontroly a ďalšieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
100983612/2021 zo dňa 04.06.2021, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie júl 2011
v sume 40 503,74 Eur znížením nadmerného odpočtu zo sumy 45 342,96 Eur na sumu 4 839,22 Eur.
Žalovaný rozhodnutie správcu dane v rámci odvolacieho konania rozhodnutím č. 102307605/2021 zo
dňa 18.11.2021 zrušil a vec vrátil opätovne správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný

uložil správcovi dane v ďalšom konaní, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu tak,
aby zistený skutkový stav bol postačujúci pre prípadné opätovné prijatie záveru správcu dane, tak ako
ho uviedol v rozhodnutí zo dňa 04.06.2021 – žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.
1 zákona o DPH (právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na neznámeho nadobúdateľa), ale
žalobca nebol oprávnený uplatniť si oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, pretože v zmysle

ustálenej európskej judikatúry, ak kontrolovaný platiteľ zatajil totožnosť skutočného nadobúdateľa s
cieľom umožniť mu vyhnúť sa zaplateniu dane, tak je správca dane oprávnený neuznať platiteľovi
oslobodenie od dane. Žalovaný tiež uložil správcovi dane v ďalšom konaní zvážiť doplnenie vykonaného
dokazovaniapredvolanímavypočutímsvedkaA.B.podľa§25Daňovéhoporiadku,opätovnevyhodnotiť
zistené skutočnosti a dôkazy vo vzťahu k oprávnenosti platiteľom uplatneného odpočítania dane zo

sporných faktúr vystavených spoločnosťou Nitrianska stavebná s.r.o. (ďalej aj ako „NS s.r.o.“), a to najmä
v nadväznosti na záver správcu dane, že celý proces od vyskladňovateľa až po odberateľov žalobcu
bol vytvorený účelovo a zo skutočností vyplývajúcich z prepravných dokladov CMR ustálil, že tovar bol
dodaný zo Slovenska priamo do Maďarska.
Prvostupňové rozhodnutie

6. Dňa 30.06.2022 bol žalobca následne oboznámený s výsledkami vyrubovacieho konania v Zápisnici
o ústnom pojednávaní č. 101873910/2022. Na základe výsledkov daňovej kontroly a ďalšieho konania
vydal správca dane rozhodnutie č. 102052436/2022 zo dňa 20.07.2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi opäť určil rozdiel dane za zdaňovacieobdobie júl 2011 v sume 40 503,74 Eur. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 45 342,96 Eur na sumu 4 839,22 Eur a nadmerný
odpočet v sume 11 216,88 Eur bol žalobcovi ako daňovému subjektu vrátený 06.12.2012 a bola mu

vyrubená daň v sume 6 377,66 Eur.
– 4 – BB-71S/97/2022

7. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal

úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktorými preveroval
oprávnenosť uplatnenia odpočtu DPH žalobcom za zdaňovacie obdobie júl 2011 z (dodávateľských)
faktúr č. 19/07/2011 zo dňa 19.07.2011, č. 20/07/2011 zo dňa 20.07.2011, č. 21/07/2011 zo dňa
21.07.2011, č. 22/07/2011 zo dňa 22.07.2011, č. 27/07/2011 zo dňa 27.07.2011, č. 28/07/2011 zo dňa
28.07.2011 a dobropisu so vznikom daňovej povinnosti dňa 21.07.2011 prijatých od dodávateľa NS
s.r.o. za dodávku tovaru – repka olejná. Správca dane ďalej v daňovej kontrole zistil, že na základe

kúpy tovaru od spoločnosti NS s.r.o. bolo pre žalobcu reálne dodaných 372,24 t repky, ktorá mala byť
následne dodaná do iného členského štátu Európskej únie a to pre odberateľa R.F. Invest Handels – und
Dienstleistungs Hippelstrase 31, 818 27 Munchen, IČ DPH: DE 262019431 (ďalej aj ako „RF Invest“),
k čomu žalobca vystavil faktúru č. FV2011203, dátum vzniku daňovej povinnosti 22.07.2011 v celkovej
výške 146 455,10 Eur, predmetom fakturácie je predaj 301,75 ton repky olejnej a faktúru č. FV2011210,

dátum vzniku daňovej povinnosti 28.07.2011 v celkovej výške 6 404,80 Eur, predmetom fakturácie
je predaj 95,68 ton repky olejnej. Ďalším zisteným deklarovaným odberateľom repky olejnej bola
spoločnosť KU-SAB 2011 KORLÁTOLT FELELOSSÉGU TÁRSASÁG, 6000 KECKEKEMÉT SZOLNOKI
HEGY 198, IČDPH: HU23337973 (ďalej ako „KU-SAB 2011 Kft.“) na základe faktúry č. FV2011211, s
dátumom vzniku daňovej povinnosti 29.07.2011 v celkovej výške 50 162,53 Eur, predmetom fakturácie

je predaj 103,109 ton repky olejnej. Celková suma dodania deklarovaná do iného členského štátu podľa
odberateľských faktúr do Nemecka a Maďarska bola uvedená spolu vo výške 243 022,43 Eur, z toho
základ dane 202 518,69 Eur, DPH 20% vo výške 40 503,74 Eur.

8. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že na základe odvolacích orgánov,

z vlastného podnetu ako aj na návrhy daňového subjektu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie
na preverenie tvrdení daňového subjektu, preverovanie podnikateľských subjektov (INSTINCT a.s.,
AGROSPOL Hontianske Nemce, ŠKOLSKÉ HOSPODÁRSTVO – BUŠLAK, spol.s r.o., RUSSEL
EXPORT-IMPORT s.r.o., MELISANA s.r.o.), ktorí mali alebo mohli mať informácie alebo dôkazy
ohľadom existencie repky olejnej, jej skladovania alebo prepravy z iných skladov do Dunajského

Klatova ŠKOLSKÉ HOSPODÁRSTVO – BUŠLAK, spol.s r.o.. Správcovi dane najskôr nebolo v rámci
vyrubovacieho konania (správcom dane označeného ako vyrubovacie konania 1. – 3. – pozn. správneho
súdu) preukázané, že dodávateľská spoločnosť NS s.r.o. bola v čase návštevy spomínaného skladu
v Dunajskom Klatove ŠKOLSKÉ HOSPODÁRSTVO – BUŠLAK spol. s r.o. už vlastníkom repky a tak
dodala repku pre žalobcu ako to tvrdil žalobca vo svojich vyjadreniach. Žalobca nepreukázal reálny

dôkaz o týchto svojich tvrdeniach a o komunikácii s p. C., o návšteve skladu, o nakladaní tovaru –
repky na návesy, nepreukázal svoje tvrdenia, keď na vážnych lístkoch ŠKOLSKÉ HOSPODÁRSTVO
– BUŠLAK vystupuje ako vlastník zariadenia (váhy) a jediným nájomcom bola spoločnosť RUSSEL
EXPORT-IMPORT s.r.o., preto nebol správcovi dane poskytnutý dôkaz preukazujúci to, že repka bola
vo vlastníctve NS s.r.o.. Podľa výpovedí od 1. do 3.vyrubovacieho konania vedel najlepšie

– 5 – BB-71S/97/2022

popísať priebeh D. E., avšak nemal ku svojim tvrdeniam dôkazy, a preto správca dane poukazoval na
nedostatočne preukazné nadobudnutie repky od dodávateľa NS s.r.o., a tiež nepreukázané dodanie

tovaru daňovým subjektom do členského štátu pre odberateľov KU-SAB 2011 Kft (HU) a RF Invest
Handels-und Diensteilungs (D), na základe čoho správca dane upravil riadok 15 v daňovom priznaní.
Správca dane preto uzatvoril svoje závery (v predchádzajúcich vyrubovacích konaniach 1. – 3.) s tým,
že tovar zo strany dodávateľa a daňového subjektu nebol preukázaný a teda repka nemala byť kam
vyvezená pre zahraničných odberateľov, keďže ani odberatelia(RF Invest Handels-und Diensteilungs

(DE), KU-SAB 2011 Kft (HU) svoje tvrdenia nepodložili dôkazmi o nadobudnutí tovaru.

9. Následne správca dane poukázal vo vyrubovacom konaní (správcom dane označeného ako
vyrubovacie konanie 4. – pozn. správneho súdu) na nové skutočnosti, keď získal nové dôkazy, nazáklade ktorých správca dane v r. 2021 posúdil jednotlivé výpovede svedkov (F. G., H. I., D. J. a
informácia o p. K.), ktorí boli prítomní a zúčastnili sa pri prevádzke výdaja zo skladu v Dunajskom
Klatove a vyhodnotil ich ako dôkaz o tom, že medzi spoločnosťami v zistenom reťazci dochádzalo

k dodaniu tovaru, pričom správca dane nezaistil také dôkazy, ktorými by preukázal, že kontrolovaný
platiteľ nenadobudol právo nakladať s tovarom od NS s.r.o. ako vlastník. Správca dane teda zistil, že
kontrolovaný platiteľ, uskutočnením preverovaných zdaniteľných obchodov, sa v zdaňovacom období
07/2011 zapojil do nasledovného reťazového obchodu s tovarom – repkou olejnou: RUSSEL EXPORT-
IMPORT s.r.o. (SK) › MELISANA s.r.o. (CZ) › RRPP-IMPEX Kft (HU)›NS s.r.o. (SK) › PESTICO BB,

spol. s r.o. (SK) › RF Invest Handels-und Diensteilungs (DE) › KU-SAB 2011 Kft (HU). V zistenom
reťazci spoločností sa nachádzajú prevažne spoločnosti, ktoré počas výkonu daňovej kontroly už boli
alebo sa stali nekontaktnými, došlo k prevodom obchodných podielov v týchto spoločnostiach (resp.
došlo k zlúčeniu spoločností a následnému zániku právneho zástupcu) a tieto spoločnosti nepredložili
správcovi dane účtovníctvo (NS s.r.o., MELISANA s.r.o., RRPP-IMPEX Kft, KU-SAB 2011 Kft, RF Invest
Handels-und Diensteilungs). Tieto skutočnosti sú nepriamym dôkazom o úmyselnom konaní všetkých

spoločností zapojených do reťazca, pričom cieľom takéhoto konania bolo zamedziť správcovi dane
prístupkúčtovníctvutýchtospoločností.Týmtokonanímuvedenéspoločnostineumožnilisprávcovidane
overiť tvrdenia kontrolovaného subjektu a svedkov ani údaje uvedené v dokumentoch predložených
správcovi dane. Na základe zistených informácií z odpovede MVI č. 19939/2021 z 15.01.2021, kde bolo
uvedené IČ odberateľa HU23367924, a následne na základe informácie, ktorú spomenul svedok D. J.

(Zápisnica č. 100497540/2021 29.03.2021), že za spoločnosť BARBORA s.r.o. konal p. K., čo je tá istá
osoba konajúca za RRPP-IMPEX Kft., zaslal správca dane dňa 29.04.2021 požiadavku na L. M., z ktorej
odpovede správca dane získal dôležitý dôkaz. O zapojení spoločností na začiatku zisteného reťazca
(pred spoločnosťou NS s.r.o.) svedčia podľa správcu dane nasledovné novo získané dôkazy: Odpoveď
č. 250450051/2019 z 02.10.2019, Výpisy z účtu spoločnosti NS s.r.o., v ktorých sú v jednotlivých dňoch

mesiaca 07/2011 zaevidované platby od spoločnosti PESTICO BB, spol. s r.o., pričom v tých istých
dňoch sú zaevidované aj odchádzajúce platby
– 6 – BB-71S/97/2022

pre spoločnosť RRPP IMPEX Kft., pričom jednotlivé prijaté a zaplatené sumy sú takmer totožné;
Odpoveď č. 250141077/2021 z 05.05.2021, Výpisy z účtu spoločnosti RRPP-IMPEX Kft.(HU), v ktorých
sú v jednotlivých dňoch mesiaca 07/2011 zaevidované platby od spoločnosti NS s.r.o., pričom v tých
istých dňoch sú zaevidované aj odchádzajúce platby pre spoločnosť MELISANA s.r.o. (CZ), pričom
jednotlivé prijaté a zaplatené sumy sú takmer totožné. Uvedené dôkazy (platby na účtoch) správca dane

posúdil aj vo vzájomnej súvislosti s vyjadreniami kontrolovaného platiteľa a s vyjadreniami konateľa
spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o. o tom, že tovar bol vždy odberateľovi dodaný až po tom,
ako odberateľ za tovar zaplatil a až do zaplatenia tovaru bol tovar naložený na kamiónoch, ktoré čakali
v areáli skladu. Týmto vzájomným posúdením dôkazov správca dane zistil, že dodanie tovaru bolo
skutočne uskutočnené v popísanom reťazci spoločností, pretože jednotlivé platby medzi spoločnosťami

prebiehali v ten istý deň, ako bol tovar odvážený a naložený, pričom sumy platieb v dvojstranných
vzťahoch (prijatá platba, zaplatená platba) sú v takmer rovnakých výškach (zvýšených o maržu), takže
tieto platby sa určite týkajú zdaniteľných obchodov v popísanom reťazci, do ktorého sa zapojil aj
kontrolovaný platiteľ.

10. Správca dane vo vyrubovacom konaní (správcom dane označeného ako vyrubovacie konanie 4. a 5.
– pozn. správneho súdu) rovnako posúdil jednotlivé výpovede svedkov, ktorí zabezpečovali prevádzku
skladu v Dunajskom Klátove a vyhodnotil ich ako dôkaz o tom, že medzi spoločnosťami v zistenom
reťazci dochádzalo k dodaniu tovaru, pričom správca dane nezaistil také dôkazy, ktorými by preukázal,
že kontrolovaný platiteľ nenadobudol právo nakladať s tovarom od NS s.r.o. ako vlastník.

11. Správca dane podľa nových dôkazov zmenil právny názor na základe zistených dôkazov a
skutočností, že od dodávateľa NS s.r.o. prebehlo dodanie tovaru voči žalobcovi, a preto následne
poukázalsprávcadanenaskutočnosť,žemalotakbyťpodľa§13ods.1písm.c)zákonaoDPH,nakoľko
nedošlo k dodaniu podľa § 43 zákona o DPH, čo odberatelia RF Invest Handels (DE) a KU-SAB 2011

Kft (HU) nikdy nepreukázali.

12. Správca dane taktiež zistil, že v časti uvedeného reťazca spoločností (od RUSSEL EXPORT-
IMPORT s.r.o. až po PESTICO BB, spol. s r.o.) bol tovar dodaný bez prepravy, pretože podľa zistenýchskutočností dodanie tovaru medzi spoločnosťami RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o.› MELISANA s.r.o.
› RRPP-IMPEX Kft › NS s.r.o. › PESTICO BB, spol. s r.o. prebiehalo v sklade prenajímateľa ŠKOLSKÉ
HOSPODÁRSTVO - BÚLŠAK, spol. s r.o., kde mal mať navezenú repku nájomca RUSSEL EXPORT-

IMPORT s.r.o. bez jeho fyzického pohybu. Vyjadrenia daňového subjektu a svedkov sú dôkazom toho
ako celý proces prebiehal, bez prepravy, bez splnenia podmienky § 43 zákona o DPH, teda s miestom
dodania podľa § 13 ods. 1 písmeno c) zákona o DPH. Celý proces od vyskladňovateľa RUSSEL
EXPORT-IMPORT s.r.o. až po odberateľov daňového subjektu RF Invest Handels-und Diensteilungs
(DE), KU-SAB 2011 Kft (HU) bol vytvorený účelovo.

– 7 – BB-71S/97/2022

13. Správca dane z predložených dokladov poukázal aj na pohyb vozidiel a hodiny strávené mimo
intravilánu Povoda pohybujúce sa od 3 - 8 hodín jednou z trás kadiaľ autá chodili, bola trasa od Šiah v
rámci územia SR do Obce Povoda, odkiaľ sa mohol vydať na všetky smery a o niekoľko hodín neskôr

späť cez Povoda smer do Čiližskej Radvane a na ďalší deň znovu od Šiah smerom na Obec Povoda.
Rovnako tak aj EČV H., H., H., H.. Uvedené pohyby poskytli len dôkaz o tom, že tovar vozidlá prekročili
hranice SR, ale neposkytli to čo mali preukázať odberatelia RF Invest Handels-und Diensteilungs (DE),
KU-SAB 2011 Kft (HU), nakoľko boli nespolupracujúcimi subjektmi už počas výkonu daňovej kontroly.
Ani p. B. ku svojim tvrdeniam vo svojom čestnom prehlásení neposkytol žiadne dôkazy ohľadom relity

prevzatia tovaru, či následného použitia, ako aj reálnosti úhrady faktúry za repku pre daňový subjekt.

14. Žalobca ako kontrolovaný platiteľ dňa 19.08.2011 podal správcovi dane súhrnný výkaz, v ktorom
daňový subjekt uviedol dodanie do EU pre odberateľa Maďarsko : KU- SAB 2011Kft, HU23327973 vo
výške 50 163 EUR a odberateľ pre Nemecko: RF Invest Handels – und Diensteilungs DE262019431 vo

výške 192 860 EUR spolu dodanie do EU vo výške 243 023 EUR. Dňa 14.01.2013 bolo doručené zo
strany daňového subjektu doplnenie dôkazov č. 152528 kde predložil daňový subjekt čestné prehlásenie
konateľa RF Invest Handels – und Diensteilungs, kde uviedol, že repka po prevzatí bola prevezená
do Lajosmizse, s čím sa správca dane vysporiadal vo svojich stanoviskách v predchádzajúcom
vyrubovacom konaní, že čestné prehlásenie nemožno považovať ako dôkaz, nakoľko uvedené

informácie v čestnom prehlásení pánom B. nie sú skutočnosťami dokázanými, ale len osvedčenými.
Správny poriadok nemá explicitné ustanovenia o tom, kedy sa má tento inštitút použiť, preto čestné
vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale ho len nahrádza, a preto správca dane nemôže
prihliadať na čestné prehlásenie ako na dôkaz preukazujúci dodanie repky pre odberateľa RF Invest
Handels und Dienstleistungs GmBH. V podaní daňový subjekt tiež predložil dodatočne podané opravné

daňové priznanie odberateľa RF Invest Handels – und Diensteilungs, kde si tento vykázal nadobudnutie
tovaru okrem maďarských, talianskych, rumunských dodávateľov a od jediného slovenského dodávateľa
a to SK20222857, čo je neúplný tvar IČ DPH 2022285705 dodávateľa z Veľkého Blhu INSTINCT
a.s.. To znamená, že ani v opravnom daňovom priznaní si odberateľ „RF Invest Handels..“ nepriznal
nadobudnutie od daňového subjektu.

15. Správca dane sa tiež zaoberal informáciou ohľadom toho, či sa mohlo jednať o trojstranný obchod,
čo však správca dane vyvrátil, aj napriek uvedenej informácii od konateľa „RF Invest Handels..“, že
repka bola prepravená do Lajosmizse. Spoločnosť RF Invest nebola reálnym odberateľom, ani reálnym
nadobúdateľom preverovaného tovaru. Ak by táto spoločnosť bola reálnym nadobúdateľom tovaru, tak

by ako prvý odberateľ podala daňové priznanie v zákonnej lehote (ak by išlo o trojstranný obchod),
resp. by sa zaregistrovala v Maďarsku a tam by odviedla daň z nadobudnutia tovaru (pretože preprava
tovaru skončila v Maďarsku a nie v Nemecku). Keďže spoločnosť „RF Invest DE..“ tak neurobila a ani
nepredložila nemeckej FS svoje účtovníctvo (kde by bolo možné zistiť, či bola naozaj
– 8 – BB-71S/97/2022

reálnym nadobúdateľom tovaru), tak ju správca dane nepovažuje za reálneho nadobúdateľa
preverovaného tovaru. Ak spoločnosť „RF Invest..“ nebola reálnym (skutočným) nadobúdateľom tovaru,
tak nie je možné posudzovať jej konanie ani v kontexte zákonného postupu, ktorý je v slovenskom

zákone o DPH upravený v ustanovení § 17 ods. 2 zákona o DPH.

16. Správca dane preskúmal predložené doklady vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi o tom, že spoločnosť
RF Invest, registrovaná pre daň v Nemecku (odpoveď na žiadosť o MVI č. 120069 zo dňa 13.09.20121týkajúcasaspoločnostiRFInvestHandels–undDiensteilungs,Hippelstrase31,81827Munchen,IČpre
daň: DE262019431), ale ani spoločnosť KU –SAB 2011 Kft, registrovaná pre daň v Maďarsku (odpoveď
č. 4126312 zo dňa 10.09.2013 na žiadosť č. 9601403/5/1565630/2013 na MVI) nepodali vo svojich

štátoch registrácie, za kontrolované zdaňovacie obdobie, daňové priznania (spoločnosť „RF Invest..“
podala DP až po tom, ako správca dane začal preverovať zdaniteľné obchody a nepreukázala, či daň
z nadobudnutia reálne zaplatila a pritom si vykázala IČ DPH od spoločnosti INSTINCT a.s. a nie do
PESTICOBBspol.s.r.o.,možnopretototodaňovépriznanieNemeckéhosubjektupovažovaťzaúčelovo
podané), teda ani jedna spoločnosť nepriznala nadobudnutie tovaru vo svojom štáte registrácie.

Správcadanevzaldoúvahyajskutočnostiuvedenévodpovedimaďarskejfinančnejsprávykpodnikaniu
spoločnosti KU-SAB 2011 Kft a tiež ich vyhodnotil ako dôkaz o tom, že ani spoločnosť KU-SAB 2011 Kft.
nebola reálnym nadobúdateľom preverovaného tovaru. Pri takomto posúdení skutočností získaných od
zahraničných správcov dane k zahraničným subjektom KU-SAB 2011 Kft (HU) a RF Invest (DE), ktorých
daňový subjekt uviedol ako svojich odberateľov, u ktorých nebola preukázaná ekonomická nečinnosť a

nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru.
17. Na základe posúdenia zisteného skutkového stavu v kontexte uvedeného rozsudku správca dane
zákonne získanými dôkazmi preukázal, že spoločnosť RF Invest DE uvedená vo faktúrach ako odberateľ
tovaru nepreukázala, že bola skutočným nadobúdateľom tovaru (ani v Nemecku ani v Maďarsku) a že
ani spoločnosť KU- SAB 2011Kft (konateľ), ktorá nepreukázala prevzatie tovaru v Maďarsku a nepriznala

daň z nadobudnutia tovaru v Maďarsku, neposkytla dôkazy, že bola skutočným nadobúdateľom
preverovaného tovaru. Táto spoločnosť bola nefunkčnou spoločnosťou a to , že sa za ňu vyjadroval
prepravca T+UTRANSZ Kft nie je možné považovať za relevantný dôkaz o tom, že spoločnosť KU-SAB
2011 Kft reálne nadobudla repku od daňového subjektu. Správca dane tiež mal za to, že preukázal,
že preverovaný tovar v Maďarsku prevzala iná osoba/zdaniteľná osoba, ktorej totožnosť sa maďarskej

finančnej správe nepodarilo zistiť.

18. Správca dane uviedol, že vo vyrubovacom konaní (správcom dane označeného ako vyrubovacie
konanie 5. – pozn. správneho súdu) rovnako naplnil požiadavku odvolacieho orgánu tým, že
požiadal maďarského správcu dane o predvolanie, predvedenie a prešetrenie požadovaných bývalých

odberateľov – N. O. (konateľa spoločnosti KU-SAB 2011
– 9 – BB-71S/97/2022

Kft) a A. B. (za RF Invest Handels-und Dienstleistungs GmbH ), pričom v odpovedi na MVI č.

130000052923/22zodňa19.02.2022avodpovedič.1300000052922/22zo16.06.2022neboliopätovne
preukázané dôkazy zo strany odberateľov k tvrdeniam žalobcu ako aj prepravcu T+UTRANSZ Kft, že
repku pre KU-SAB 2011 Kft a RF Invest si konateľ aj reálne prevzal, keď za KU-SAB 2011 Kft už N.
O. nebol(a) konateľom. Neboli vypočutí z dôvodov, ktoré sú uvedené v odpovediach, čo potvrdzuje ich
správanie aj v kontrolovanom zdaňovacom období a v čase, keď bola začatá daňová kontrola až do

súčasnosti.

19. Správca dane posúdil ním zistený skutkový stav, všetky zaistené dôkazy a najmä skutočnosť, že
nie je známy skutočný nadobúdateľ tovaru v IČŠ, aj v zmysle Rozsudku KS Košice sp. zn. 8S/9/2019,
podľaktoréhozásadaobjektívnejpravdyovládajúcadaňovékonanienepredstavujeabsolútnupovinnosť

správcu dane viesť dokazovanie, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Na základe uvedeného správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí prijal záver, že zaistil dostatok dôkazov na to, aby mal právo neuznať
kontrolovanému platiteľovi oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu na základe
faktúr č. 2011210, č. 2011203, č. 2011211, pretože neexistujú dôkazy o skutočnom nadobúdateľovi

tovaru v inom členskom štáte Európskej únie. Žalobcovi ako kontrolovanému platiteľovi vznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH (právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na
neznámeho nadobúdateľa), ale platiteľ nebol oprávnený uplatniť si oslobodenie od dane v zmysle § 43
zákona o DPH., preto je povinný zaplatiť v tuzemsku daň v sume 40 503,74 Eur zo základu dane pri
dodaní preverovaného tovaru v sume 202 518,69 Eur, uvedeného vo faktúrach č. 2011210, č. 2011203,

2011211. Rozdiel dane zistený správcom dane predstavoval sumu vo výške 40 503,74 Eur.

20. Na základe uvedeného vyhodnotenia dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobca nemal
právo uplatniť si oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej úniepodľa § 43 zákona o DPH, pretože nepreukázal, že tovar bol prepravený do členského štátu sídla
práve odberateľom uvedeným na faktúrach vystavených k tomuto dodaniu pre R.F. Invest Handels do
Nemecka, a ani dodanie tovaru odberateľovi KU- SAB 2011Kft do Maďarska.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného
21. Žalobca podal dňa 29.08.2022 proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie
(evidenčné číslo 6/11834438/2022), ktoré dňa 02.09.2022 doplnil (Doplnenie odvolania evidenčné číslo
6/11934333/2022). O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102873976/2022 zo dňa

24.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 74
ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2011, ako aj
– 10 – BB-71S/97/2022

na dokazovanie vykonané v priebehu vyrubovacieho konania a zistil skutkový stav popísaný na stranách
10až26napadnutéhorozhodnutiažalovaného,naktorésprávnysúdvsúladesozásadouhospodárnosti
odkazuje.

22. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nesprávnosti postupu vo vyrubovacom konaní a pri
následnom vydávaní napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovení Daňového poriadku a k tvrdeniu, že
správca dane mal správne postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 511/1992 Zb., žalovaný uviedol,
že postup správcu dane v ďalších konaniach, ako aj pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, je v súlade
s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, na ktoré sa správca dane odvoláva aj v napadnutom

rozhodnutí (§ 165b ods. 1 citovaného zákona), nakoľko daňová kontrola za zdaňovacie obdobie júl
2011 vykonaná správcom dane bola ukončená prerokovaním Protokolu z daňovej kontroly, a to dňa
26.11.2012 (§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.) a následne správca dane vydal Dodatočný platobný
výmer číslo 9600404/5/3503205/2012/Hro zo dňa 27.11.2012 podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.,
ktorý bol splnomocnenému zástupcovi platiteľa doručený dňa 10.12.2012, preto vyrubovacie konanie

po daňovej kontrole (začatej a neukončenej do účinnosti daňového poriadku) bolo ukončené v zmysle
ustanovenízákonač.511/1992Zb.,avšakpredmetnýdodatočnýplatobnývýmerbolnásledneodvolacím
orgánom zrušený a vec bola správcovi dane vrátená na ďalšie konanie (Rozhodnutie FR SR číslo
1100301/1/140965/2013/5003 zo dňa 20.03.2013) v zmysle ustanovení aktuálneho procesného zákona,
t. j. Daňového poriadku.

23. Žalovaný sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí obvinil žalobcu z vedomého a cieleného podvodného konania, zatajovania skutočného
nadobúdateľa. Podľa žalovaného správca dane v prvostupňovom rozhodnutí po vykonaní rozsiahleho
dokazovania v danej veci prijal záver, že žalobcovi nepriznal právo na oslobodenie od dane platiteľom

deklarovaných dodávok tovaru (repky olejnej) jeho odberateľom v inom členskom štáte (spoločnosti
RF Invest Handels-und Diensteilungs do Nemecka a spoločnosti KU-SAB 2011 Kft. do Maďarska)
v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH. Slovné spojenie „zatajovanie skutočného nadobúdateľa“
správca dane podľa žalovaného použil len v súvislosti s popisom vykonaných úkonov a dokazovania a
prijatých záverov v konaniach predchádzajúcich konaniu, ktoré bolo ukončené vydaním prvostupňového

rozhodnutia.

24. V súvislosti so žalobcom namietaným uplynutím lehoty v zmysle ustanovenia § 69 Daňového
poriadku žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade nedošlo k zániku práva daň vyrubiť, a teda ani k
nulite prvostupňového rozhodnutia. Protokol z daňovej kontroly bol platiteľovi doručený dňa 31.10.2012.

Dodatočný platobný výmer č. 9600404/5/3503205/2012/Hro zo dňa 27.11.2012 bol splnomocnenému
zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 10.12.2012. Lehota v zmysle § 69 ods. 2 daňového
poriadku začala plynúť 01.01.2013 a po odpočítaní doby, počas ktorej lehota neplynula v dôsledku jej
viacnásobného prerušenia, žalovaný dospel k tomu, že spolu plynula lehota 4 roky 3 mesiace
– 11 – BB-71S/97/2022

a 24 dní a do uplynutia 5-ročnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň zostávalo 8 mesiacov 6 dní ku dňu
vydania Predkladacej správy správcu dane číslo 102682365/2022.25. K tvrdeniu žalobcu, že Protokol z daňovej kontroly nie je možné považovať za úkon smerujúci na
vyrubeniedanealeborozdieludanezdôvodu,ževňomsúuvedenézáverysprávcudaneodlišnéodjeho

záverov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že napriek skutočnosti,
že správca dane pravdepodobne omylom v Protokole z daňovej kontroly uviedol, že sa nepreukázalo
dodanie „stavebného reziva“ – z obsahu ostatných skutočností uvedených v danom bode protokolu z
daňovej kontroly vyplýva, že deklarovaným predmetom dodávky bola repka olejná a tvrdenie žalobcu,
že v Protokole z daňovej kontroly sa nenachádzajú závery správcu dane týkajúce sa spochybnenia

dodania repky olejnej zahraničným odberateľom platiteľa, nevyplýva z obsahu protokolu, dokonca je v
rozpore s jeho obsahom. Teda aj námietky žalobcu, že predmetný protokol z daňovej kontroly nie je
možné považovať za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v zmysle ustanovenia § 69
ods. 2 daňového poriadku, nemajú oporu v súvisiacom spise.

26. Žalovaný ako nedôvodnú a nemajúcu oporu v súvisiacom spise vyhodnotil odvolaciu námietku o

porušení ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku správcom dane, nakoľko zo spisu vyplýva, že
správca dane spolu s Protokolom z daňovej kontroly doručil žalobcovi aj Výzvu na vyjadrenie sa k
protokolu a na jeho prerokovanie číslo 9600404/5/30001025/2012/Hro zo dňa 18.10.2012. Predmetnou
výzvou bol vyzvaný správcom dane aj na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly, z ktorého
jednoznačne vyplývali závery prijaté správcom dane, ako aj jeho pochybnosti ohľadom predložených

dokladov.

27. Žalovaný mal za to, že ani odvolacie námietky žalobcu v časti IV. Doplnenia odvolania nie sú
dôvodné, nakoľko zo skutočností (vo vzťahu k odberateľovi RF Invest Handels - und Dienstleistungs
GmbH – nepodanie daňového priznania od 3. štvrťroku 2011; priznanie nadobudnutia tovaru až v

dodatočne podanom opravnom daňovom priznaní na základe intervencie žalobcu v rámci výkonu
daňovej kontroly, v ktorom si odberateľ vykázal nadobudnutie tovaru okrem maďarských, talianskych,
rumunských dodávateľov aj od jediného slovenského dodávateľa a to s IČ DPH: SK20222857, čo na
základesprávcomdanevykonanéhodokazovaniaevokujeneúplnýtvarIČDPH2022285705dodávateľa
z Veľkého Blhu – spoločnosti INSTINCT a.s., ktorá bola dodávateľom repky olejnej aj pre platiteľa;

nepriznanie žiadnych intrakomunitárnych nadobudnutí; podanie žiadosti o začatie konkurzného konania
– insolventnosti v júli 2012; nepredloženie dokladu o zaplatení a zadaní objednávky; nemecký odberateľ
zaslal aj čestné prehlásenie p. A. B. o prijatí tovaru a zaplatení, s ktorým sa správca dane vysporiadal
tak, že čestné prehlásenie nemožno považovať ako dôkaz, pretože uvedené informácie v čestnom
prehlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale len osvedčenými) nevyplýva, že tovar bol odvezený

do Nemecka pre spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH; p. A. B. nepreukázal ako
a kde prijal predmetný tovar (repku), a teda neboli z jeho strany preukázané dôkazy k
– 12 – BB-71S/97/2022

tvrdeniam platiteľa v zmysle sporných odberateľských faktúr pre spoločnosť RF Invest Handels-und
Dienstleistungs a v zmysle predložených CMR dokladov od prepravcu. Zahraničný daňový subjekt
neposkytol žiadne nové dôkazy o tom, že repka pre spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs
GmbH bola dovezená a uskladnená v Maďarsku pre RF Invest Handels-und Diensteilungs (DE) alebo,
ako tvrdil prepravca T+U TRANSZ Kft., pre KU-SAB 2011 Kft., vzhľadom na to, že p. B. nereagoval

na výzvu maďarskej daňovej správy a svojim doplňujúcim vyjadrením sa opätovne odvolával len na
jeho predchádzajúce vyjadrenia, ktoré však nepreukazujú, že tovar – repka olejná bola dodaná pre jeho
spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH, nakoľko ani v rámci dožiadania v roku 2022
neposkytol správcovi dane žiaden dôkaz, že pre spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs
GmbH bola repka dodaná.

28. Vo vzťahu k odberateľovi KU-SAB 2011 Kft. žalovaný zhodne s názorom správcu dane uviedol, že ak
konateľ spoločnosti T+U TRANSZ Kft. (pán H. P.), teda prepravcu, poskytol vyjadrenie k ekonomickým
transakciámsospoločnosťouKU-SAB2011Kft.,ktoréhovyjadreniasprávcadaneužvpredchádzajúcich
vyrubovacích konaniach spochybnil tým, že ak sa ako prepravca vyjadroval za konateľa KU-SAB 2011

Kft. pán N. O. a zároveň uviedol, že T+U TRANSZ Kft. mala ekonomický kontakt s KU-SAB 2011
Kft., ale kontaktná osoba nechce byť menovaná, tak tento spôsob argumentácie mení vierohodnosť
jednotlivých tvrdení prepravcu a vystavených CMR dokladov, nakoľko jeho tvrdenia o vyššie uvedenom
ekonomickom kontakte sú nepreskúmateľné a nedôveryhodné a H. P. si sám spochybnil pravosť svojichtvrdení. Ďalej sa prepravca vyjadril, že partneri uzavreli dohodu, ale nie v písomnej forme, na prepravu
repky zo Slovenska do Maďarska a 12 nákladných áut repky bolo prepravovaných z Dunajského Klatova
a jeden z Blhu do Lajosmitsze. Počas nakladania, šofér a zamestnanec dodávateľa boli prítomní.

CMR boli vyplnené šoférom. Objednávky prepravy tovaru boli prijaté od Kuktin Sabolc, platba bola
uskutočnená v hotovosti, kde N. O. a P. H. boli prítomní. Preprava tovaru od dodávateľa ku kupujúcemu
bola zabezpečená Ubornyák Lázslo. CMR nákladné listy boli odovzdané s tovarom spoločnosťou T+U
TRANSZ Kft. kupujúcemu. Šoféri vozidiel boli - G. XXX: K. Q., H. XXX, L. D., H. XXX, G. D. H. XXX, R. S.,
ktorí boli zamestnancami spoločnosti. Faktúry, ktoré im boli zaslané sú totožné s ich originálmi. Konateľ

spoločnosti predložil všetky doklady týkajúce sa 13 prepráv - zistené na miestnom zisťovaní, nakoľko
správcadanepožiadalovýkonmiestnehozisťovaniauspoločnostiT+UTRANSZKft.Neprevzatietovaru
zo strany spoločnosti KU-SAB 2011 Kft. tiež vyplýva z odpovede č. 4126312 zo dňa 10.09.2013 na
žiadosť o MVI č. 9601403/5/1565630/2013 týkajúcej sa preverenia ekonomickej činnosti a nadobudnutia
repky spoločnosťou KU-SAB 2011 Kft. J.) – maďarským správcom dane bolo zistené, že „účtovníctvo
spoločnosti KU-SAB 2011 Kft. nebolo predložené. Sídlo spoločnosti sa nachádza na adrese, kde sa

poskytujú registračné služby. Táto spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť na adrese sídla,
nepodala priznanie za preverované obdobie. Skutočnosti zistené na miestnom zisťovaní v spoločnosti
KU-SAB 2011 Kft. To znamená, že spoločnosť KU-SAB 201l Kft. za kontrolované zdaňovacie obdobie
7/2011 nepodala ani daňové
– 13 – BB-71S/97/2022

priznanie, a teda za dané zdaňovacie obdobie neprijala a neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody.
Správca dane v predkladacej správe k odvolaniu uviedol, že z uvedeného dôvodu neakceptoval ani
zápisnicu zo dňa 27.09.2013, ktorú žalobca získal od deklarovaného prepravcu repky T + U TRANSZ

Kft., v ktorej sa mal p. P. vyjadrovať ohľadom zloženia repky, ak na druhej strane správca dane poskytol
dôkaz, že odberateľ KU-SAB 2011Kft nebol ekonomicky činný, čo preukázala sama táto spoločnosť
nepodaním daňového priznania. Možno súhlasiť so záverom správcu dane, že získal dostatočné dôkazy
o tom, že nedošlo k dodaniu repky pre spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH a
spoločnosť KU-SAB 2011 Kft.

29. Žalovaný k námietke žalobcu, že tvrdenie správcu dane, podľa ktorého sa ustanovenie § 13 ods.
1 písm. c) zákona o DPH má týkať práve dodávok tovaru od žalobcu jeho zahraničným odberateľom,
uviedol, že je zavádzajúce, ničím nepodložené a nevyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
Podľa žalovaného správca dane jednoznačne vzťahuje uvedené ustanovenie zákona o DPH na

fakturáciu a dodávku repky olejnej v sklade medzi spoločnosťami nachádzajúcimi sa v zistenom
obchodnom reťazci pred žalobcom.

30. K argumentácii žalobcu, že za jeho odberateľa (spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs
GmbH) prevzala tovar v Maďarsku spoločnosť KU-SAB 2011 Kft., žalovaný uviedol, že toto tvrdenie

je v rozpore s predloženým čestným prehlásením p. A. B., konateľa uvedenej nemeckej spoločnosti,
ktorý v ňom uviedol, že „ďalší predaj predmetného tovaru (repka olejná) sme uskutočnili v Maďarsku
pre spoločnosť CIVOKUV Kft. v mesiaci august 2012“. Malo sa jednať práve o repku olejnú, ktorú
mala spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH nakúpiť v júli 2012 od žalobcu.
Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že je bežnou praxou, že fyzickú vykládku tovaru určenú

konkrétnemu odberateľovi potvrdí iný subjekt, uviedol, že v priebehu celého doterajšieho konania
žalobca nepreukázal, že by spoločnosť KU-SAB 2011 Kft., ktorá na CMR dokladoch potvrdila prevzatie
tovaru – repky olejnej za spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH bola na takýto
úkon nemeckým odberateľom platiteľa splnomocnená, a že by takýto postup (dodanie tovaru do iného
štátu, ako je sídlo odberateľa a jeho prevzatie iným subjektom) bol dohodnutý a odobrený žalobcom

ako predávajúcim a spoločnosťou RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH ako kupujúcim. Preto
nie je podľa žalovaného dôvodné ani poukazovanie žalobcu na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-277/14 PPUH Stehcemp.

31. Žalovaný poukazujúc na skutočnosti zistené správcom dane vykonaným dokazovaním, a to aj

prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, uviedol, že informácie týkajúce sa nepodania
daňového priznania nemeckou spoločnosťou RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH za
zdaňovacie obdobie júl 2011, nie sú jediným dôvodom nepriznania platiteľom uplatneného práva
na oslobodenie od dane dodanie tovaru do iného členského štátu. Z odôvodnenia prvostupňovéhorozhodnutia vyplýva, že správca dane nepriznal platiteľovi ním uplatnené oslobodenie od dane dodanie
tovaru do iného členského štátu v zmysle sporných odberateľských faktúr vystavených pre odberateľské
spoločnosti RF Invest

– 14 – BB-71S/97/2022

Handels - und Dienstleistungs GmbH a KU-SAB 2011 Kft., nakoľko vykonaným rozsiahlym dokazovaním
nebolo preukázané splnenie podmienok ustanovených v § 43 zákona o DPH zo strany žalobcu tak, aby

mal právo na oslobodenie predmetných dodávok tovaru od dane.

32. V súvislosti s poukazovaním žalobcu, že tvrdenie správcu dane o ekonomickej nečinnosti
nemeckého odberateľa platiteľa je v rozpore so skutočnosťou, že tento podal „dodatočne opravné
daňové priznanie“, v ktorom vykázal viacerých dodávateľov z iných členských štátov, žalovaný uviedol,
že skutočnosti uvedené v predmetnom „podaní“ spoločnosti RF Invest Handels - und Dienstleistungs

GmbH neboli žiadnym spôsobom overené, ani preukázané, a teda nemôžu relevantne spochybniť záver
správcuonečinnostiuvedenejspoločnosti,ktorýnavyševyplynulzodpovedenemeckejfinančnejsprávy
na zaslanú žiadosť správcu dane. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť RF Invest Handels
- und Dienstleistungs GmbH vo svojom dodatočne podanom priznaní neuviedla platiteľa ako svojho
dodávateľa.

33. K odvolacej námietke, podľa ktorej správca dane nevyhodnotil skutočnosti zistené zaslanými
žiadosťami o MVI v konaní na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.11.2021, žalovaný uviedol, že
toto vyhodnotenie je uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (strana 46).

34. Na rozdiel od žalobcu podľa názoru žalovaného správca dane v ďalšom konaní postupoval v súlade
s právnym názorom odvolacieho orgánu uvedeným v rozhodnutí žalovaného č. 102307605/2021 zo dňa
18.11.2021 a doplnil dokazovanie, pričom s jeho výsledkami a s prijatými závermi oboznámil žalobcu
a umožnil mu vyjadriť sa k nim; tento však nevyužil právo na vyjadrenie sa a na prípadné predloženie
nových dôkazov, ktoré by relevantne vyvrátili závery prijaté správcom dane. V súvislosti so žalobcom

poukazovaným Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalovaný poukázal na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/43/2018 zo dňa 19.06.2019, v ktorom konštatoval, že „judikatúra
kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o
preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných
rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či

dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o
reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.
Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017,
1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 705/2017.“ K žalobcom poukazovanému Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-587/10

VSTR, žalovaný uviedol, že tento nie je aplikovateľný na posudzovanú vec, nakoľko nadobúdateľ tovaru
nemá sídlo v tretej krajine (nemecká spoločnosť RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH a
maďarská spoločnosť KU-SAB 2011 Kft.).
– 15 – BB-71S/97/2022

35. V závere odôvodnenia žalovaný uviedol, že možno súhlasiť s konštatovaním správcu dane,
že vykonaným dokazovaním a preverovaním u odberateľských spoločností deklarovaných žalobcom
sa nepodarilo získať také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť záver správcu dane – obaja
odberatelia nepodali daňové priznania za preverované zdaňovacie obdobie, teda reálne nepriznali

prijatie a uskutočnenie zdaniteľných obchodov so žalobcom; konatelia odberateľských spoločností
nekomunikovali so správcom dane a následne niekoľko mesiacov už nefigurovali ako konatelia vo
svojich obchodných spoločnostiach a jediný, ktorého sa maďarskému správcovi podarilo skontaktovať
bol p. A. B., konateľ spoločnosti RF Invest Handels-und Diensteilungs GmBH, ktorý však ani v roku
2022 nepreukázal žiadne nové skutočnosti, len sa odvolal na svoje vyjadrenia spred niekoľkých rokov,

t. j. na správcovi dane platiteľom predložené čestné prehlásenie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9600404/5/3487391/2012/Hro zo dňa 26.11.2012). Na základe zistených skutočností a dôkazov a ich
vyhodnotenia, dospel správca dane k záveru, že platiteľ nemal právo uplatniť si oslobodenie od dane pri
dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, nakoľko správca dane vykonanýmidôkazmi preukázal, že ani jeden z deklarovaných odberateľov neposkytol na základe preverovania také
dôkazy, ktoré by potvrdzovali nadobudnutie repky od žalobcu.

Správna žaloba – žalobné body
36. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobca správnu žalobu a
navrhol zrušenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenie veci
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca predovšetkým namietal, že
žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý

je pritom v rozpore so spisovým materiálom a žalovaný predmetnú vec nesprávne právne posúdil,
keďže zjavne vychádzal z nesprávnej aplikácie právnych predpisov (národných, ako aj na úrovni
európskych/komunitárnych právnych noriem). Žalobca tiež tvrdil, že rozhodnutie žalovaného, ako aj
jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane, sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

37. Žalobca v časti správnej žaloby I. namietal nesprávne posúdenie zo strany správcu dane, ak správca
dane vykonal konanie a vydal prvostupňové rozhodnutie (ako rozhodnutie vo vyrubovacom konaní v
nadväznosti na daňovú kontrolu) s odkazom na ustanovenie § 165b ods. 1 a teda podľa Daňového
poriadku, keďže správne mal postupovať v intenciách § 165 ods. 5 a teda vykonať vyrubovacie
konanie podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2011

bola vykonaná daňová kontrola DPH, ktorá sa začala a nebola skončená do nadobudnutia účinnosti
Daňového poriadku. Na daňovú kontrolu následne nadviazalo vyrubovacie konanie. Podľa žalobcu hoci
prijatím ust. § 165b došlo k zmenám, podľa ods. 2 sa ním vo vzťahu k ust. § 165 upravilo len čiastočné
zrušenie aplikovateľnosti, a to konkrétne vo vzťahu k § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou. Predmetné
ustanovenie (§ 165b) však nezrušilo aplikovateľnosť § 165 ods. 4 a najmä ani ods. 5, ktorý špecificky

upravuje postup pri vyrubovacích konaniach. Uvedené procesné predpisy
– 16 – BB-71S/97/2022

obsahujú rôznu úpravu jednotlivých procesných inštitútov, možností a spôsobov prerušenia konania,

či počítania lehôt a ich prípadného spočívania. Pokiaľ neboli rozhodnutia vydané podľa príslušného
procesného zákona, nejde o zákonné rozhodnutia orgánov správy daní, nejde vlastne vôbec o
rozhodnutia a takéto listiny (príp. elektronické dokumenty) nemôžu ani vyvolávať žiadne právne účinky.
Žalobca zároveň tvrdil, že žalovaný s ním súhlasil v tom, že vyrubovacie konanie prebehlo po kontrole
neskončenejdoúčinnostidaňovéhoporiadku.Zároveňvšakžalobcadodal,žeaždoposiaľsastálejedná

ojednoatoistévyrubovaciekonanie(začatébezprostrednepodaňovejkontrole),hocibolomedzičasom
vydaných a následne zrušených (pre rozpor s právnym poriadkom) niekoľko rozhodnutí správcu dane
(a žalovaného), nemožno uvedenú situáciu chápať tak, že by išlo o niekoľko samostatných, postupne
na seba nadväzujúcich vyrubovacích konaní, ako by sa to mohlo javiť z napadnutého rozhodnutia
žalovaného.Zároveňpodľažalobcujeodôvodneniežalovanéhovovzťahukodvolacejnámietkepoužitia

správneho procesného predpisu nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s konkrétnymi
odvolacími námietkami obsahujúcimi názor žalobcu na právnej posúdenie správcu dane, teda prečo by
sa na danú vec nemalo aplikovať ust. § 165 ods. 4 a ods. 5, ktorých aplikovateľnosť výslovne tvrdil
žalobca, a v dôsledku ktorých mal za to, že orgány správy daní mali vo vyrubovacom konaní postupovať
podľa zákona o správe daní (zákon č. 511/1992 Zb.).

38. Žalobca v časti správnej žaloby II. namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia, ako aj vnútorné rozpory, ktoré neboli odstránené ani žalovaným v rámci
odvolacieho konania, konkrétne ide o skutočnosti týkajúce sa toho, že správca dane v priebehu
vyrubovacieho konania podľa názoru žalobcu prezentoval nekonzistentné závery a hoci sa orgány

správy daní snažili skoncipovať svoje rozhodnutia tak, aby mohli tvrdiť, že žalobca ako daňový subjekt
si nesplnil dôkazné bremeno, v skutočnosti sa opakovane objavujú skutočnosti svedčiace o tom, ako
by orgány správy daní mali v úmysle tvrdiť prítomnosť zneužívajúcich úkonov u žalobcu (s cieľom
získať neoprávnenú daňovú výhodu). Pri takýchto skutočnostiach, či daňových podvodoch je však nutné
objektívnepreukázaťúčasťkonkrétnehodaňovéhosubjektunadaňovompodvode,resp.zneužívajúcom

konaní, tzn. gro dokazovania je na orgánoch správy daní. Žalobca už v rámci podaného odvolania
namietal, že z jeho obsahu vyplýva, že správca dane vyrubil rozdiel dane preto, že spochybňuje
nároky žalobcu na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (tzv.
intrakomunitárna dodávka) pre odberateľov RF Invest Handels und Dienstleistungs GmBH , Nemecko aKU-SAB2011Kft.,Maďarskotak,akosiichuplatnilvdaňovompriznanízapríslušnézdaňovacieobdobie
júl2011,tzn.určenýrozdieldanemalvyplývaťzdôvoduspochybneniaplnenínavýstupe.Znapadnutého
rozhodnutia pritom vyplýva, že správca dane mal preukázanú fyzickú existenciu deklarovaného tovaru

- repka olejná, a tiež uznal, že jednak došlo k nadobudnutiu tovaru žalobcom (od deklarovaných
dodávateľov NS s.r.o. a INSTINCT, a.s.) a uznal aj to, že reálne došlo k uskutočneniu následných
intrakomunitárnych dodávok – že tovar bol aj fyzicky prepravený do Maďarska a tam vyložený, o čom
svedčia závery správcu dane. Správca dane však následne tvrdil, podľa žalobcu bez akéhokoľvek
dôvodu na vyslovenie takéhoto záveru, tobôž nie za predloženia

– 17 – BB-71S/97/2022

akéhokoľvek dôkazu, ktorý by o takomto niečom svedčil, že tovar v skutočnosti údajne nebol dodaný
deklarovaným odberateľom žalobcu, ale nejakému neznámemu odberateľovi, pričom z prvostupňového
rozhodnutia sa javí, že správca dane dokonca fakticky obviňoval žalobcu z vedomého a cieleného

podvodného konania, zatajovania skutočného nadobúdateľa. Žalobca mal za to, že žalovaný sa s
jeho námietkami nevysporiadal dôsledne a neskúmal dôsledne odvolaním napadnuté prvostupňové
rozhodnutie vo svetle vznesenej odvolacej námietky. Závery o spochybňovaní skutočného odberateľa
tovaru, ktorý žalobca ako dodávateľ dodal do iného členského štátu, boli uvedené v úplnom závere
prvostupňového rozhodnutia, dokonca v časti, kde sa popisovalo vykonanie posledného dožiadania

orgánov správy daní v iných členských štátoch. Neobstojí teda argumentácia žalovaného, že takéto
spochybňovanie identity odberateľov, oproti odberateľom, ktorých deklaroval žalobca, by sa malo
týkať len popisu nejakých skorších štádií konania. Žalobca sa ohradil voči obvineniam z podvodného
konania, dodávania nejakým „neidentifikovaným subjektom“, iným, než jeho deklarovaným odberateľom
– s takýmito závermi žalovaného, ako aj správcu dane, ako ich prezentujú v rozhodnutiach, nie je

možné súhlasiť, a rovnako tak ani so samotným postupom žalovaného a správcu dane v doterajšom
priebehu vyrubovacieho konania vrátane štádia odvolacieho konania) u žalobcu týkajúceho sa DPH
za zdaňovacie obdobie júl 2011. Žiadne podvodné, zneužívajúce, zatajujúce, či skutočnosť skresľujúce
konanie u žalobcu ako daňového subjektu nielen, že nebolo preukázané, ale takéto dokazovanie
(zamerané na podvod a akúkoľvek prípadnú účasť žalobcu na ňom, event. nejakú vedomosť o

prípadnom podvodnom konaní iných subjektov, či akomkoľvek zneužívajúcom konaní vo vzťahu
k spoločnému systému DPH a možnosti užívania legitímnych daňových výhod) ani vôbec nebolo
vykonávané. Žalobca poukázal na to, že už v priebehu vyrubovacieho konania opakovane upozorňoval
orgány správy daní na relevantnú judikatúru, vrátane judikatúry ESD, ako aj na povinnosť riadiť sa
normami európskeho/komunitárneho práva a aplikovať ich aj na národnej úrovni, avšak už správca dane

sa s prezentovanou judikatúrou nevysporiadal a neriadil sa ňou, a nápravu nevykonal ani žalovaný
konajúci o podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.

39. Žalobca v časti správnej žaloby III. namietal, že vzhľadom na časové súvislosti – vydanie
prvostupňového rozhodnutia dňa 20.07.2022 a jeho následné doručenie žalobcovi, mal za to, že ním

už nebolo možné vyrubiť DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 tak, ako to učinil správca dane a z
dôvodov,ktorévprvostupňovomrozhodnutítvrdil,atospoukazomnaustanovenie§69ods.1Daňového
poriadku, nakoľko uplynula zákonná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné vyrubiť daň vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu júl 2011. Ani prípadná argumentácia, ktorá by mala poukázať na obsah ust. §
69 ods. 2 Daňového poriadku, nie je v tomto prípadne relevantná, pretože na tam upravenú možnosť

predĺženia základnej prekluzívnej lehoty musí byť v prvom rade splnená podmienka, že v základnej
lehote došlo k zákonom predpokladanému úkonu smerujúcemu k vyrubeniu dane. Žalobca ďalej trval
na tom, že posúdenie námietky zániku práva vyrubiť daň spôsobom a z dôvodov, ktoré uviedol správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí zo strany žalovaného nebolo správne a je dôsledkom nesprávnej
právnej aplikácie právnych noriem upravujúcich prekluzívne lehoty.

– 18 – BB-71S/97/2022

Nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu žalovaný počítal plynutie lehôt práve do momentu „...ku dňu
vydaniaPredkladacejsprávy“.Prevyrubeniedanejerelevantnýdeňprávoplatnostirozhodnutia.Žalobca

zároveň trval na tom, že pokiaľ v prípade žalobcu existoval Protokol z daňovej kontroly, kde mu
boli vytknuté údajné porušenia ustanovení zákona o DPH upravujúce právo na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr, a ak tieto výtky následne žalobca v priebehu vyrubovacieho konania vyvrátil,
nemôže mu byť určený rozdiel dane z iných dôvodov, ako to bolo v Protokole. Opačný postup byznamenal popretie účelu a zmyslu daňovej kontroly, a možno dokonca tvrdiť, že by išlo o obchádzanie
zákona zo strany orgánov správy daní, ktoré by vlastne týmto fakticky negovali daňovú kontrolu a
prenášali by kontrolnú činnosť do štádia vyrubovacieho konania, kde pritom na rozdiel od štádia daňovej

kontroly nie sú orgány správy daní pod časovým tlakom zákonnej lehoty pre ukončenie (ako je to
pri daňovej kontrole). Takýto postup nemôže požívať právnu ochranu, resp. byť uznaný ako zákonný
postup. V danom prípade teda neexistuje žiaden relevantný úkon smerujúci k vyrubeniu dane, na
základe ktorého by mohol správca dane v toto štádiu a čase vyrubiť rozdiel dane poukazujúc na údajné
nesplnenie podmienok pre oslobodenie dane pri intrakomunitárnych dodávkach (tzn. daň na výstupe)

a najmä nie vo vzťahu k dodávkam pre odberateľa KU-SAB 2011 Kft. Takýto postup správcu dane je
priamym porušením zákonných noriem zakazujúcich vyrubenie dane po uplynutí prekluzívnej lehoty, je
tiež porušením princípu právnej istoty daňového subjektu, a taktiež takýmto postupom došlo k negácii
práva daňového subjektu na spravodlivý proces, ktoré právo sa vzťahuje aj na administratívne a daňové
konania, vrátane práva na účasti na daňovej kontrole. Práve daňová kontrola má slúžiť na to, aby sa
preverilivšetkyskutočnostipreriadneasprávneurčeniedane.Pokiaľtedasprávcadanevrámcidaňovej

kontroly vytkne vzniknutý rozdiel z konkrétnych dôvodov, nemôže tieto dôvody dodatočne meniť. Podľa
prvostupňového rozhodnutia určil správca dane rozdiel dane s poukazom na údajne nepreukázané
nároky na oslobodenie dane (teda nie na odpočítane dane ako to bolo v Protokole) a dokonca neuznal
žalobcovi nároky na oslobodenie dane pri dodávke pre odberateľa KU-SAB 2011 Kft, ktorá pritom v
daňovej kontrole ani v Protokole nebola nikdy označená za pochybnú, spornú. Teda minimálne vo

vzťahu k týmto dodávkam (zo strany žalobcu pre odberateľa KU-SAB 2011 Kft) v žiadnom prípade nie je
možné v súčasnosti riešiť akékoľvek dorubenie dane vzhľadom na prekluzívne lehoty a fakt, že daňová
kontrolaukončenáProtokolomvtejtosúvislostiabsolútnenikdyničnevytklaažiadnainádaňovákontrola
vykonaná nebola. Pokiaľ ide aplikáciu pojmu „úkon smerujúci k vyrubeniu dane“ v zmysle ust. § 69 ods.
3 písm. a) Daňového poriadku žalobca mal za to, že relevantným je iba doručenie takého protokolu z

daňovej kontroly, súčasťou ktorého je aj identifikovaný rozdiel na dani (zo zákona je jasné, že pokiaľ
nebol v protokole identifikovaný rozdiel dane, vyrubovacie konanie sa nezačne, niet čo vyrubiť, daň sa
považuje za vyrubenú podaným daňovým priznaním) a to z konkrétnych dôvodov, nakoľko zmyslom a
účelom daňovej kontroly je preverenie konkrétnych skutočností a identifikácia konkrétnych nedostatkov,
ktoré sa následne majú pretaviť do určenia výšky a dôvodu, pre ktorý správca dane tvrdí rozdiel dane.

Je potrebné v každom prípade prihliadať aj na to, že pokiaľ je v protokole identifikovaný rozdiel dane, je
nutné v každom prípade prihliadať na to, z akých konkrétnych dôvodov mal podľa správcu dane takýto
rozdiel vzniknúť, ktorých konkrétnych
– 19 – BB-71S/97/2022

transakcií (jednotlivo) sa mal týkať. Predpokladom vykonania vyrubovacieho konania je vykonanie
daňovej kontroly, avšak vyrubovacie konanie sa začne a prebehne len ak boli daňovou kontrolou
podľa správcu dane identifikované konkrétne rozdiely na kontrolovanej dani. Ak daňovou kontrolou
neboli zistené rozdiely, vyrubovacie konanie vôbec nezačne. Uvedené podľa žalobcu zároveň

znamená, že pokiaľ konkrétne transakcie, doklady a skutočnosti neboli v rámci vykonanej daňovej
kontroly spochybnené, nemožno ich zo strany správcu dane spochybňovať - tzn. rozširovať rozsah
„spochybnených“ obchodov, či deklarovať iné dôvody spochybňovania, než ich správca dane vytkol v
daňovej kontrole - v neskorších štádiách daňového konania. Opačný postup znamená odňatie možnosti
žalobcu ako daňového subjektu riadne sa zúčastniť na procese daňovej kontroly, predkladať tam

dôkazy, tvrdenia atď. a znamenalo by to neprípustné obchádzanie zákona, aj s poukazom na prísne
zákonné lehoty, v ktorých musí správca dane stihnúť daňovú kontrolu ukončiť. Daňová kontrola v
žiadnom prípade nemôže byť nahradená vyrubovacím konaním. Žalobca trval na tom, že rozhodnutie,
ktoré je výsledkom nezákonného postupu (vrátane snahy o obchádzanie zákona a umelé prenášanie
dokazovaniedovyrubovaciehokonania,namiestodaňovejkontroly),nemôžeobstáťamusíbyťzrušené.

Pritom poukazujeme aj na úpravu ust. § 64 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku o nulite rozhodnutia,
ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vykonať takýto úkon. Správca dane a ani žalovaný túto
právnu normu neaplikovali, hoci ju aplikovať mali. Žalobca zároveň spochybnil správnosť postupu a
právneho posúdenia vo vzťahu už k prvostupňovému rozhodnutiu v tom smere, že ním bolo súčasne
rozhodnuté o vzniku nadmerného odpočtu na DPH (hoci podľa prvostupňového rozhodnutia len vo

výške 4 839,22 Eur, teda nižšieho, ako žalobca uplatnil v podanom daňovom priznaní, resp. ako
mal vyplynúť z Protokolu, či predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane v rámci vyrubovacích konaní
(ktoré boli zrušené), ale zároveň ním bola žalobcovi určená daňová povinnosť vo výške 6 377,66
Eur. Podľa žalobcu ide o logicky sa vzájomne vylučujúce závery, ktoré teda nemôžu byť obsahomjedného rozhodnutia. Ak je výsledkom zdaňovacieho obdobia za to isté obdobie nárok na nadmerný
odpočet DPH, nemôže za totožné obdobie vzniknúť totožnému daňovému subjektu daňová povinnosť
vo vzťahu DPH. Ak chcel správca dane vyriešiť situáciu, kedy v minulosti žalobcovi vyplatil určitú výšku

nadmerného odpočtu, ktorú aktuálnym prvostupňovým rozhodnutím znížil, mal vyčkať na právoplatnosť
prvostupňového rozhodnutia a následne požiadať žalobcu ako daňový subjekt o vrátenie časti platby
ako nadmerného odpočtu vyplateného vo vyššej čiastke, než patril.

40. Žalobca v časti IV. správnej žaloby namietal, že v zmysle zákona o DPH, žalobca ako daňový

subjekt nemal žiadnu povinnosť preukazovať, že by tovar mal a musel byť prepravený len a výlučne
„do členského štátu sídla odberateľov“, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani aplikovateľných
smerníceurópskehoakomunitárnehoprávanevyplývatakétoobmedzenie,žebysazaintrakomunitárne
dodávky mohli považovať výlučne len dodávky smerujúce do štátu sídla odberateľa. Správca dane
tento svoj záver v prvostupňovom rozhodnutí pritom nijako neodôvodnil, ide teda o nepreskúmateľnosť
prvostupňového rozhodnutia v tejto časti. Záver správcu dane je pritom ťažko obhájiteľný už len s

poukazom na jeden zo základných princípov fungovania spoločného trhu Európskej únie, a síce na
– 20 – BB-71S/97/2022

princíp voľného pohybu tovarov a služieb, je teda nemysliteľné, aby sa za intrakomunitárnu dodávku

mohla pokladať len a výlučne dodávka do niektorého vybraného štátu Európskej únie, pokiaľ by k tomu
nebola relevantná právna norma upravujúca takéto limitujúce faktory (a taká nie je). V tejto súvislosti
žalobca poukázal na závery Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-587/10 (VSTR). Aj situácia,
kedy odberateľ žalobcu – RF Invest – od neho objednal a kúpil tovar pod nemeckým IČ DPH a tento
tovar si dal prepraviť do Maďarska, je akceptovateľnou intrakomunitárnou dodávkou. To, či prípadne

odberateľovi vzniknú aj nejaké osobitné povinnosti registrácie aj v inom IČS ako je jeho domovský
štát sídla a či a ako si takéto povinnosti splní, je výlučne vecou tohto odberateľa, za ktorú žalobca
nenesie žiadnu zodpovednosť a prípadné nesplnenie si povinností tretích osôb mu ani nemôže byť
pričítané na ťarchu (čo sa však v prípade žalobcu práve celkom zjavne stalo v dôsledku nesprávneho
a nezákonného konania orgánov správy daní a ich nesprávneho právneho posudzovania). Rovnako

v prvostupňovom rozhodnutí absentuje preskúmateľné odôvodnenie záveru správcu dane, na základe
čoho by muselo platiť, že žalobca by mal preukazovať, že „tovar bol prepravený do členského štátu
sídla odberateľov práve odberateľom uvedeným na faktúrach vystavených k tomuto dodaniu“, keďže
z kontextu je zrejmé, že sa tu hovorí o fyzickej preprave v zmysle nakládky a vykládky, ale subjekty
prepravnej zmluvy môžu byť úplne iné ako subjekty (zmluvné strany) kúpno-predajnej zmluvy. Hoci

zákon o DPH upravuje aj pravidlá týkajúce sa preukazovania dodávok, kde prepravu vykonáva priamo
odberateľ (najmä v súvislosti s výpočtom konkrétnych dôkazov, ktoré je potrebné – okrem faktúry -
predkladať - § 43 ods. 5 písm. c) + d) zákona o DPH), rovnako tak možno prepravu vykonať aj inými
spôsobmi, okrem iného aj treťou osobou (externým dopravcom) tak, ako to bolo aj v týchto prípadoch
dodávok od žalobcu. Prepravu vykonala externá prepravná spoločnosť T+U TRANZS Kft., od ktorej boli

v rámci dokazovania získané aj informácie a doklady, ktoré potvrdzujú, že k fyzickej preprave reálne
došlo, a tiež bolo preukázané, že predmetná spoločnosť vykonala konkrétne prepravy tovaru – repky
olejnej „od spoločnosti PESTICO BB“ s miestom nakládky v SR podľa prepravných dokladov CMR a
s miestom vykládky v Lajosmisze v Maďarsku v skladových priestoroch určených pre takéto komodity
(viď obsah odpovedí na dožiadanie od maďarskej daňovej správy vrátane obsahu vyjadrení/výpovede

p. H. P. – konateľa prepravnej spoločnosti obsiahnutých v administratívnom spise). Nakoľko v danom
prípade sa jednalo o prepravu externým dopravcom, pokiaľ ide o zákonom požadované dôkazy, ktoré
mal predkladať žalobca ako daňový subjekt, relevantným tu bolo ustanovenie § 43 ods. 5 písm. a) a
d) zákona o DPH platného v čase realizácie skúmaných dodávok. Žalobca správcovi dane na účely
dokazovania predložil faktúry pre odberateľov; predložil aj príslušné prepravné doklady (CMR) kde

bol identifikovaný aj odberateľ a aj miesto určenia, pričom tieto boli potvrdené aj osobou z externej
prepravnej spoločnosti T+U TRANSZ (ktorá tým potvrdila prevzatie tovaru a zaviazala sa ho prepraviť
do miesta určenia). Vo vzťahu k predloženým CMR daňový subjekt pritom predložil doklady, na ktorých
bolo potvrdené aj fyzické prijatie tovaru po vykládke v IČS (tovar bol z územia SR prepravený konkrétne
na územie Maďarska, teda došlo k splneniu podmienky fyzického presunu mimo územie SR); a predložil

aj iné doklady, konkrétne napríklad aj písomné kúpne zmluvy (ktoré pritom správca dane vôbec v rámci
– 21 – BB-71S/97/2022prvostupňového rozhodnutia medzi dôkazmi nespomína a nehodnotí), doklady o prijatí platby za
tovar, osobitne k dodávkam pre RF aj čestné prehlásenia p. A. B. ako štatutára spoločnosti RF
potvrdzujúceho, že tovar má byť fyzicky prepravovaný práve do Maďarska (tak ako sa preprava

preukázateľne uskutočnila aj v skutočnosti – využitím služieb externého dopravcu T+U Transz Kft);
taktiež predložil už v rámci daňovej kontroly aj dokumenty svedčiace o preverení si svojich odberateľov,
či v čase zamýšľaných dodávok boli existujúcimi spoločnosťami, či mali platnú registráciu pre DPH. Za
neskoršie zmeny v statuse týchto subjektov, či ich prípadné neplnenie povinností voči štátnym orgánom,
žalobca nenesie zodpovednosť a nemôžu mu z tohto dôvodu byť upreté práva na oslobodenie od dane.

Žalobca ako daňový subjekt teda riadne splnil relevantné požiadavky zákona o DPH k preukázaniu
dodania tovaru do IČS vrátane fyzickej prepravy, a vyčerpal požadovaný rozsah svojho dôkazného
bremena. Pokiaľ by chceli žalovaný a správca dane tieto dôkazy vyvrátiť, museli by tak urobiť riadnymi
dôkazmi svedčiacimi o opaku, nestačí len uvedenie pochybností. Správca dane však nepreukázal, že by
sa dodanie tovaru nemohlo uskutočniť tak, ako vyplývalo z dôkazov preložených daňovým subjektom,
pričom ani žalovaný žiadne takéto dôkazy neprezentoval.

41. Žalobca v tejto časti správnej žaloby tiež namietal aj nepreskúmateľnosť a zmätočnosť tvrdenia
správcu dane na strane 48 prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého „...a preto následne poukázal
správca dane na skutočnosť, že malo tak byť podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, nakoľko nedošlo
k dodaniu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty“, avšak nie je totiž možné

zistiť, v akom zmysle a súvise tu správca dane poukazuje na ust. § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH
upravujúce zákonom predpokladanú situáciu, kedy sa dodávka tovaru uskutočňuje ako tzv. nepohyblivá,
bez toho, aby pri zmene vlastníctva tovaru došlo aj k fyzickému premiestneniu, avšak v prípade dodávok
tovaru od žalobcu pre jeho odberateľov išlo o dodávky aj s reálnou a fyzickou prepravou (vykonal
dopravca T+U TRANSZ Kft), a aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí potvrdil, že k fyzickej

preprave došlo, aj keď teda podľa správcu dane sa údajne nepodarilo zistiť skutočného nadobúdateľa.
Správca dane si v zásadnej skutkovej veci a určení aplikovateľných právnym noriem na prípad žalobcu
protirečí, ak na jednej strane vo uznáva vykonanie prepravy (prekročenie hranice) a na druhej strane
tu prezentuje právnu normu definujúcu miesto dodania tovaru v prípade nepohyblivých dodávok, pritom
bez akéhokoľvek odôvodnenia, prečo na túto normu (§ 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH) poukazuje.

Riadne vysvetlenie nie je možné nájsť ani v rozhodnutí žalovaného. Nie je podľa žalobcu pravdou,
ako uvádza žalovaný, že by sa uvedenie predmetnej normy týkalo len dodávok tovaru do momentu,
kým ho nadobudol žalobca. Správca dane túto normu práve aplikoval aj na dodávky smerujúce od
žalobcu do IČS. Žalobca zároveň poukázal na to, že ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH
správca dane uviedol aj iných miestach prvostupňového rozhodnutia, teda správca dane aplikoval toto

ustanovenie práve aj na dodávky žalobcu pre jeho odberateľov z dôvodu, že mal za to (podľa žalobcu
celkom zjavne nesprávne a nezákonne) že údajne neboli splnené kritériá pre oslobodenie dodávok od
dane ako intrakomunitárnych dodávok. Žalobca trval na tom, že dodanie tovaru pre jeho odberateľov
– 22 – BB-71S/97/2022

RF Invest a KU-SAB 2011 Kft. splnilo všetky náležitosti intrakomunitárnych dodávok a že žalobca uniesol
dôkazné bremeno v tomto smere, pričom správca dane ani žalovaný nepreukázali, že by sa dodanie
nemohlo uskutočniť tak, ako deklaroval žalobca.

42. Podľa žalobcu všetky závery správcu dane o údajnej existencii nejakého nepreukázaného, či
zatajeného "skutočného nadobúdateľa tovaru v IČS" resp. tvrdenia, že „skutočnosť, že nie je známy
skutočný nadobúdateľ tvaru v IČS“ (str. 52 Prvostupňového rozhodnutia) a tvrdenia, že deklarovaní
odberatelia RF Invest Handels und Dienstleistungs GmBH , Nemecko a KU-SAB 2011 Kft., Maďarsko
údajne neboli skutočnými odberateľmi sú založené na nepodložených argumentoch a domnienkach

správcu dane (s ktorými sa stotožnil aj žalovaný ako odvolací orgán), vychádzajú z toho, že
deklarovaní odberatelia žalobcu si v období po realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov nesplnili
svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k DPH, nepodali daňové priznania/výkazy, prípadne neboli v
čase následného preverovania (vrátane využitia inštitútu dožiadania v rámci medzinárodnej výmeny
informácií medzi orgánmi daňovej správy členských štátov) kontaktní a/alebo ukončili činnosť. V čase

uskutočnenia obchodov so žalobcom (júl 2011) však takéto informácie nemohol žalobca ako daňový
subjekt získať a ani predpokladať (že jeho partneri následne v budúcnosti nepodajú riadne daňové
priznania, že vstúpia do konkurzu...). V období vzájomného obchodovania boli obaja odberatelia (RF aj
KU-SAB2011Kft.)ekonomickyaktívni,boliplatneregistrovaníajakoplatiteliaDPH.Záveroekonomickejčinnosti, či nečinnosti určitého subjektu, nie je žiadnym spôsobom závislé od toho, či tento subjekt
podá za predmetné obdobie daňové priznanie. Toto tvrdenie je pritom priamo potvrdené aj právnymi
závermiajudikatúrouESD.Žalobcazároveňnamietalžalovanýmvykonanúnesprávnuaplikáciuzáverov

z rozsudkov PPUH Stehcemp (C-277/14) a Teleos (C-409/04).

43. Žalobca namietal aj argumentáciu žalovaného poukazujúc pritom na predkladaciu správu správcu
dane k odvolaniu, z obsahu ktorej vyplýva dôvod neakceptovania Zápisnice zo dňa 27.09.2013, ktorú
žalobca získal od deklarovaného prepravcu repky T + U TRANSZ Kft., nakoľko predkladacia správa

nie je rozhodnutím, jej obsah nemožno považovať za odôvodnenie. Nie je prípustné, aby správca
dane vysvetľoval svoje konanie a závery, a teda de facto dopĺňal odôvodnenia svojich rozhodnutí
v rámci predkladacej správy, ktorá je interným dokumentom, a s ktorého obsahom sa žalobca ako
daňový subjekt ani nemal možnosť oboznámiť a reagovať naň. Respektíve, žalovaný ako odvolací
orgán nemôže brať ako relevantné vysvetlenia v predkladacej správe, ale musí v rámci rozhodovania
o podanom odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane striktne posúdiť, či predmetné skutočnosti boli

náležite odôvodnené v rozhodnutí správcu dane. Pokiaľ totiž žalovaný ako odvolací orgán vykonával
dokazovanie v odvolacom konaní, čo sa z napadnutého rozhodnutia javí, a napríklad teda zrejme
dokazoval aj obsahom predkladacej správy, ak teda žalovaný mal za to, že sa procesne malo
postupovať podľa Daňového poriadku ako aplikovateľnej procesnoprávnej normy, bol povinný pred
vydaním napadnutého rozhodnutia oboznámiť žalobcu ako daňový subjekt s výsledkami dokazovania

a umožniť mu vyjadriť sa k nim. Čo
– 23 – BB-71S/97/2022

však žalovaný neučinil a zaťažil teda napadnuté rozhodnutie, resp. postup, ktorý jeho vydaniu

predchádzal vadou nezákonnosti aj v tomto smere.

44. Žalobca v časti V. správnej žaloby namietal, že argumentáciu správcu dane a žalovaného v
súvislosti s posudzovaním skutočnosti, že daňový subjekt RF Invest nepodával daňové priznania, ako
dôkazu nereálnosti intrakomunitárneho dodania, je nutné považovať za scestné právne posudzovanie

v súvislosti s posudzovaním, či určitý subjekt existuje a/alebo či vykonáva ekonomickú činnosť, a
najmä toho, či takýto subjekt mohol byť odberateľom určitého tovaru alebo služby. Pokiaľ ide o výklad
pojmov „zdaniteľná osoba“, či „ekonomická činnosť“, existuje k nim konštantná judikatúra práve aj na
úrovni ESD, kde je jasne vymedzené, že takéto postavenie v žiadnom prípade nezávisí na skutočnosti,
či si daný subjekt plní svoje povinnosti voči štátu, či má na výkon činnosti príslušné oprávnenia a

registrácie. Podanie daňového priznania v žiadnom prípade nie je dôkazom o ekonomickej aktivite,
a ani naopak, nepodanie daňového priznania nie je dôkazom o ekonomickej nečinnosti. Už správca
dane a podobne aj žalovaný, na tieto námietky dôsledne nereflektoval, predloženými judikátmi sa
nezaoberal, neprezentoval k nim žiadne preskúmateľné stanovisko, tobôž nie také, z ktorého by
prípadne vyplynula a bola preukázaná nemožnosť aplikácie daných interpretačných pravidiel a názorov

ESD na prípad obchodných transakcií daňového subjektu s jeho odberateľmi RF a KU-SAB 2011 Kft.
Žalobca rozporoval aj záver správcu dane, že odberateľ PR Invest „v tom čase v júli 2011 nepodával
daňové priznania“, nakoľko , v rámci odpovede na dožiadanie v procese MVI bola získaná odpoveď z
ktorej vyplynulo, že: „...RF Invest Handels – und Diensteilungs (D), ktorá nepodáva od 3.štvrťroku 2011
daňové priznania, neplní daňové povinnosti“ (MVI č. zo dňa 120069 zo dňa 13.09.2012, cit. zo str. 43

Prvostupňového rozhodnutia), teda je zrejmé, že spoločnosť RF bola kvartálnym platiteľom DPH, vo
vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2011 spadajúcemu do 3. štvrťroka (júl, august, september) by teda
podávala daňové priznanie až po skončení tohto štvrťroka, teda najskôr v októbri 2011. Z odpovede
na MVI vyplynulo, že nepodávala daňové priznania „od 3. štvrťroku 2011“, z čoho aplikáciou logických
metód vyplýva, že do toho obdobia daňové priznania podávala. V júli 2011 bolo teda ako posledné

daňové priznanie, ktoré bolo relevantné pre kvartálnych platiteľov, možné podať daňové priznanie za 2.
kvartál (apríl, máj, jún), pričom odpoveď na MVI neidentifikovala porušenie takejto povinnosti subjektu
RF Invest, teda možno tvrdiť, že za 2. kvartál bolo daňové priznanie podané. Nie je teda pravdou tvrdenie
správcu dane, že „v tom čase v júli 2011 nepodával daňové priznanie“. Zároveň, vzhľadom na to ani
žalobca v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných transakcií (júl 2011) nemal žiaden rozumný

dôvod predpokladať, že jeho odberateľ si v budúcnosti – po uplynutí príslušného 3. kvartálu, teda najskôr
v októbri 2011 nesplní svoju vlastnú povinnosť voči štátu, pokiaľ ide o podanie daňové priznanie za
3. kvartál, keďže dovtedy si tento odberateľ povinnosti plnil (podal aj daňové priznanie za 2. kvartál,
čo bolo posledné obdobie pred obdobím realizácie transakcií so žalobcom). Teda nešlo o prípad, žeby odberateľ napríklad už niekoľko zdaňovacích období pred uskutočnením obchodných transakcií so
žalobcom subjektom, neplnil povinnosti, naopak, v čase uskutočnenia preverovaných transakcií (júl
2011) mal odberateľ povinnosti zrejme splnené. Nepodanie daňového priznania

– 24 – BB-71S/97/2022

za 3Q/2011 bolo možné zistiť až po skončení tohto kvartálu, ktorý zahŕňa mesiace júl, august a
september, a ako vyplývalo z odpovede z nemeckej daňovej správy, napríklad aj za 2Q/2011 si odberateľ

povinnosť podania splnil, práve priznanie za 3Q/2011 bolo prvým nepodaným a toto žalobca subjekt
v čase dodávok pre tohto odberateľa nijako nemohol predvídať. Navyše podľa žalobcu aj v zmysle
ustálenej judikatúry ESD nie je možné podmieňovať priznanie nároku na oslobodenie IKT dodávok od
dane dodatočnými povinnosťami, najmä nie tretích osôb, resp. tým, či si následne odberateľ žalobcu
subjektu splní daňové, účtovné a iné podobné vlastné povinnosti voči štátu. V tejto súvislosti žalobca
namietal záver žalovaného na str. 31 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že: „Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane nepriznal platiteľovi ním uplatnené oslobodenie od
dane dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle sporných odberateľských faktúr vystavených
pre odberateľské spoločnosti RF Invest Handels - und Dienstleistungs GmbH a KU-SAB 2011 Kft.,
nakoľko vykonaným rozsiahlym dokazovaním nebolo preukázané splnenie podmienok ustanovených v
§ 43 zákona o DPH zo strany platiteľa tak, aby mal právo na oslobodenie predmetných dodávok tovaru

od dane“, z ktorého nebolo zrejmé, aké konkrétne iné skutočnosti mali byť dôvodom prijatia záveru, že
neboli splnené podmienky ustanovené v ust. § 43 zákona o DPH. Predmetné ustanovenie § 43 zákona
o DPH obsahovalo (v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov) niekoľko odsekov, popis rôznych
podmienok a kritérií. Žalovaný neuviedol jednak konkrétne preskúmateľné právne normy (odseky,
právne vety...) obsahujúce konkrétne podmienky, ktoré údajne neboli splnené. Bez preskúmateľného

odôvodnenia, vrátane uvedenia ktorých konkrétnych podmienok z toho množstva obsiahnutého v ust.
§ 43 zákona o DPH sa údajné nesplnenie podmienok má týkať, nie je možné na takéto Rozhodnutie
prihliadnuť. Žalobca ani nemôže adekvátnou obranou reagovať na argumentáciu žalovaného, ktorá je
prezentovaná takto vágne a neurčito, nakoľko nevie, voči čomu konkrétne sa má brániť.

45. Ďalej žalobca v časti správnej žaloby VI. namietal nesprávneho zistenia skutkového stavu
prezentovanie vnútorne rozporného skutkového stavu, či skutkového stavu, ktorý je v rozpore s
vykonaným dokazovaním. Žalobné námietky smerovali k ne/podaniu súhrnnému výkazu žalobcu za júl
2011, o ktorom správca dane najskôr tvrdil, že ho žalobca nepodal (str. 8 prvostupňového rozhodnutia)
a následne konštatoval, že ho žalobca podal (str. 50 prvostupňového rozhodnutia). Správnym faktom

podľa žalobcu je, že žalobca predmetný kontrolný výkaz podal riadne a včas. Takéto zmätočne
prezentované skutkové informácie zo strany správcu dane však podľa žalobcu vyvolávajú pochybnosti o
tom, či správca dane skutočne dôsledne, riadne, správne a úplne zistil skutkový tak, aby mu to umožnilo
vydať (akékoľvek) rozhodnutie, nakoľko len správny a úplný skutkový stav, bez vnútorných protirečení a
rozporov, môže slúžiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia v daňovom konaní. Žalobné námietky ďalej

smerovali k zisteniam a záverom týkajúcim sa dodatočne podaného opravného daňového priznania
odberateľa žalobcu – spoločnosti RF Invest, keď podľa žalobcu

záver správcu dane, že by číslo „SK20222857“ malo predstavovať práve IČ DPH spoločnosti – 25 –
BB-71S/97/2022

INSTINCT, a.s. je čisto subjektívnym dohadom správcu dane a z uvedenia takéhoto čísla do výkazu
nemožnobezpečnetvrdiťničiné,nežto,ževovzťahuktvaruIČDPHpoužívanéhovSR,ideonesprávne
číslo, o zjavnú chybu na strane podávajúceho, ktorú by bolo potrebné bližšie preskúmať a vyzvať na
opravu. Zároveň však, bez ohľadu na to, či v predmetnom opravnom priznaní bol alebo nebol uvedený

ako dodávateľ žalobca (čo nie je dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru v intenciách intrakomunitárnej
dodávky, ktorá je z pohľadu dodávateľa dodávkou s oslobodením od DPH, nemohlo dôjsť), je vykázanie
nadobudnutia tovaru dokonca od viacerých dodávateľov z rôznych členských štátov v priamom rozpore
s teóriou správcu dane o údajnej „ekonomickej nečinnosti“ subjektu RF Invest v júli 2011, s ktorým
rozporom sa správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia taktiež nijako nevysporiadal.

V tejto súvislosti žalobca považoval argumentáciu žalovaného na str. 31 napadnutého rozhodnutia
za zmätočnú a v rozpore s relevantnými normami národného aj európskeho práva týkajúcich sa
dôkazného bremena žalobcu a preukazovania splnenia podmienok pre oslobodenie intrakomunitárnych
dodávok od DPH, keď na jednej strane žalovaný označuje dodatočné daňové priznanie odberateľa akopodanie, ktorého obsah údajne nemôže spochybniť závery správcu dane o ním tvrdenej ekonomickej
nečinnosti predmetnej spoločnosti RF Invest, avšak zároveň ho považuje za zdroj „dôležitej skutočnosti“
– poukazujúc na to, že v ňom nebol identifikovaný konkrétne práve žalobca ako dodávateľ. Teda

rovnakému podaniu žalovaný raz dôkaznú hodnotu neprikladá a raz áno.
46. Ani správca dane ani žalovaný sa pri zisťovaní skutkového stavu nevysporiadali so všetkými
relevantnými dôkazmi dôsledne. Žalobca v rámci dôkazov predložil kúpne zmluvy s odberateľmi, a v
prípade odberateľa RF Invest aj prehlásenia konateľa v slovenskom aj maďarskom jazyku (nyalykozát),
kde sa odberateľ zaväzuje prepraviť tovar práve do Maďarska. Ide o iné čestné prehlásenia, ako tie,

ktoré žalovaný spomína vo vyššie cit. vyjadrení, a teda k týmto dôkazom sa zjavne orgány správy daní
pri ich posúdení individuálne a aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi, nevenujú, nie je zrejmé, či ich vôbec
posudzovali a ak nie, prečo. To, či odberateľ prizná nadobudnutie tovaru pred orgánmi správy daní, nie
je podmienkou, od ktorej by záviselo právo žalobcu na oslobodenie IKT dodávok od dane.

47. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi RF Invest Handels und Dienstleistungs GmBH. a KU-SAB 2011

Kft., podľa žalobcu správca dane nikde neuvádzal, na základe čoho dospel k záveru, že tieto dve
spoločnosti by mali byť vzájomne vo vzťahu dodávateľa a odberateľa (ako sa to javí podľa správcom
dane prezentovaného reťazca). Takto správcom dane prezentovaný skutkový stav nie je dôkazne
podložený, čo žalobca namietal aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný na
tieto námietky prezentované v odvolaní vôbec nereflektoval. Žalobca to pritom považoval za dôležitú

skutočnosť, pretože to svedčí o tom, že žalovaný a pred ním správca dane na základe nijako bližšie
nešpecifikovaných skutočností predpokladali nejaký konkrétny vzťah medzi odberateľmi žalobcu RF
Invest a KU-SAB 2011 Kft, konkrétne predpokladali medzi nimi vzťah dodávateľa a odberateľa, dokonca
priamy. Žalobca tvrdil a mal za to, že preukázal, že správne má byť vo vzťahu k postupnosti obchodných
transakcií s repkou olejnou skutkový stav

– 26 – BB-71S/97/2022

uvedený takto: 1. RUSSEL EXPORT-IMPORT s.ro. (SK) › MELISANA s.r.o. (CZ) › RRPP-IMPEX Kft.
(HU) › › PESTICO BB spol. s r.o. (SK) › RF Invest Handels –und Dienstleistungs (DE) a 2. RUSSEL

EXPORT-IMPORT s.ro. (SK) › MELISANA s.r.o. (CZ) › RRPP-IMPEX Kft. (HU) › › PESTICO BB spol.
s r.o. (SK) › KU-SAB 2011 Kft (HU).

48. Pokiaľ ide o prípadnú existenciu trojstranného obchodu v súvislosti s dodávkami tovaru od žalobcu
pre jeho odberateľov, kde v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uvádzal, že sa takýto vzťah

nepreukázal,žalobcauviedol,ženetvrdil,žebymaloísťotrojstrannýobchod,napríkladvzmyslektorého
by prvým odberateľom bol RF Invest a druhým odberateľom KU-SAB 2011 Kft., nakoľko ak by žalobca
mal od svojho odberateľa informáciu o trojstrannom obchode, uviedol by relevantné informácie ako prvý
dodávateľ v príslušných faktúrach a výkazoch. Žalobca však v priebehu konania poukazoval na to, že
v praxi je úplne bežné, ak fyzickú vykládku tovaru určeného konkrétnemu odberateľovi (kupujúcemu v

zmysle kúpnej zmluvy) potvrdí (napr. na CMR) iný subjekt ako je kupujúci z predmetnej kúpnej zmluvy,
nakoľko vzťah a zmluvné strany konkrétnej kúpnej zmluvy sú samostatné, nezávislé a môžu byť odlišné
od zmluvných strán, ktoré sú účastníkmi zmluvy o preprave, od zmluvných strán inej kúpnej zmluvy.

49. Záver správcu dane a rovnako aj žalovaného, že u odberateľov RF Invest a KU-SAB 2011 Kft.

bola údajne „preukázaná ekonomická nečinnosť“ z vykonaného dokazovania podľa žalobcu nevyplýva,
naopak je v rozpore s obsahom spisu, a to aj konkrétne s obsahom tých dôkazov, na ktoré sa
orgány správy daní odvolávajú – odpovede od dožiadaných orgánov daňovej správy v Nemecku a
Maďarsku. Aj pokiaľ by sa malo preukázať, čo žalobca odmietol, že by mal tovar - repku olejnú
– od žalobcu nadobudnúť nejaký nestotožnený odberateľ, odmietnutie priznania oslobodenia týchto

dodávok od dane v žiadnom prípade to nemôže byť postavené na údajnej ekonomickej nečinnosti
deklarovaných odberateľov tak, ako to uviedol správca dane a žalovaný (z dôvodov, ktoré tvrdia ako
„dôkazy o ekonomickej nečinnosti“ – tzn. nekontaktnosť v čase preverovania, najmä v r. 2022, či
napríklad nepodanie daňového priznania). Takýto argument konajúcich orgánov správy daní neobstojí
a nie je dôkazne podložený, a taktiež je v rozpore s aplikovateľným právom na národnej a európskej/

komunitárnej úrovni pokiaľ ide o dôkazné bremeno konkrétneho daňového subjektu a zodpovednosť za
(ne)konanie tretích osôb.50. Pokiaľ ide o (ne)vykonanie dôkazov, ktoré žalobca navrhoval v rámci daňovej kontroly a
nadväzujúceho vyrubovacieho konania, žalobca pripomenul, že aktuálne ubehlo už 11,5 roka od konca
preverovaného zdaňovacieho obdobia. Žalobca už v rámci daňovej kontroly navrhoval vykonanie

viacerých dôkazov, ktoré však správca dane ignoroval, najmä pokiaľ ide o návrh na vypočutie svedkov,
osobitne svedka p. A. B. – konateľa odberateľskej spoločnosti RF Invest. Až v r. 2022 sa uskutočnil
pokus o kontakt so svedkom, avšak k riadnemu výsluchu nedošlo. Orgány správy daní, nielen, že svojou
roky trvajúcou nečinnosťou a ignorovaním návrhov žalobcu na vykonanie svedeckých výsluchov zmarili
– 27 – BB-71S/97/2022

možnosť vykonať výsluchy v čase blízkom k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu, kedy sa s plynutím
času logicky znižuje rozsah dostupných spomienok, či iných dôkazov, ktoré by mohli byť predložené
(napr. aj povinnosť archivácie mnohých dokumentov býva limitovaná cca na 5-10 rokov), ale dokonca
skutočnosť,žepripokuseokontaktsosvedkomp.A.B.vrámcidožiadaniavr.2022,čipokuseozískanie

informácií od subjektu KU-SAB 2011 Kft., resp. p. N. O., sa vzhľadom na odstup čase nepodarilo získať
podrobnéinformácie,resp.pokusokontaktnebolúspešný,tietoskutočnostipriamonegatívneotočilivoči
žalobcovi. Dôsledky vlastnej nečinnosti orgánov správy daní a ich pasivitu pokiaľ ide o vysporiadanie sa

s návrhmi na dokazovanie teda konajúce orgány preniesli na žalobcu. Podľa žalobcu sa javí, ako by išlo

o cielený vopred prijatý postoj orgánov správy daní s cieľom zamietnutie práva žalobcu, z akéhokoľvek
dôvodu, tzn. pokiaľ žalobca vyvráti jednu rovinu argumentácie ako nedôvodnú, dôjde k zmene právneho
posúdenia a uvádzaniu úplne iných dôvodov, nie však v súlade so zákonom, a celkom určite nie v súlade,
resp. v nadväznosti na závery a odôvodnenie
Protokolu o daňovej kontrole, ktorej zmysel sa konaním správcu dane a žalovaného voči žalobcovi úplne

negoval, keďže v podstate došlo k tomu, že ťažisko kontrolnej činnosti orgány
správy daní realizujú v rámci vyrubovacieho konania.
51. Žalobca už v daňovej kontrole a znovu aj počas vyrubovacieho konania, opakovane a dôrazne trval
navypočutíp.A.B.akosvedka,pričomsprávcadanetakýtodôkazvykonalažv„5.vyrubovacomkonaní“,
cca 11 rokov od dátumu, kedy sa uskutočnili preverované zdaniteľné transakcie. Dovtedy správca

dane nijako nereagoval na tieto opakované návrhy žalobcu na potrebu vykonania dôkazu v podobe
vykonania výsluchu p. A. B. ako konateľa deklarovaného odberateľa RF Invest, pritom ale správca dane
nikdy neuviedol a relevantne nevysvetlil, prečo sa takýto dôkaz rozhodol nevykonať, hoci ho žalobca
navrhol, riadne odôvodnil a uviedol správcovi dane, že je pripravený prítomnosť svedka zabezpečiť aj
vo vlastnej réžii, aby čo najviac zjednodušil možnosť vykonania tohto dôkazu. Z odôvodnenia správcu

dane v prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu „výsluchom“ p. B. (a aj p. O.
ako konateľa spoločnosti KU-SAB 2011 Kft. pôsobiaceho vo funkcii v čase deklarovaných transakcií
so žalobcom) podľa žalobcu nie je zrejmé vyhodnotenie týchto dôkazov, jeho hodnotiace stanovisko,
odkazuje len na obsah odpovedí na dožiadanie, ale neuvádza, ktoré konkrétne skutočnosti z nich vyvodil
a ako ich posúdil. Zároveň dlhoročným odmietaním vykonania navrhnutých dôkazov (výsluch zástupcov

RF Invest a KU-SAB 2011 Kft.), pritom bez relevantného dôvodu, správca dane odňal žalobcovi právo
riadnejúčastinakonaní,právopredložiťajďalšiedôkazykpreukázaniusvojichtvrdení–keďževprípade
svedeckých výsluchov ide o dôkazy, ktoré možno vykonať len v súčinnosti so správcom dane, a teda
porušil jeho právo na spravodlivý proces.

52. Žalobca tiež poukázal na to, že sa nepreukázalo, že by deklarované odberateľské spoločnosti nemali
postavenie zdaniteľných osôb (ako tento pojem a postavenie interpretuje
– 28 – BB-71S/97/2022

európske a komunitárne právo) v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov, či že by na
ne neprešlo vlastnícke právo, dokonca výslovne v napadnutom rozhodnutí (str. 33) žalovaný uviedol, že
postavenie žalobcom deklarovaných odberateľov ako zdaniteľných osôb nebolo spochybnené: „správca
dane nespochybnil postavenie platiteľom deklarovaných odberateľov ako zdaniteľných osôb“ a fyzická
preprava preukázaná taktiež bola.

53. Podľa žalobcu zo žiadnej časti prvostupňového rozhodnutia (a ani z rozhodnutí, ktoré boli vydané v
rámci vyrubovacieho konania v skoršom poradí a medzičasom zrušené) však nie je možné identifikovať,
akými úkonmi mal žalobca ako dodávateľ tovaru podľa správcu dane „zatajiť totožnosť skutočnéhoodberateľa“, a nie je možné identifikovať ani to, na základe čoho konkrétne mal správca dane za to,
že skutkový stav veci zodpovedá stavom, aké predpokladala správcom dane odkazovaná „ustálená
európska judikatúra“, a teda prvostupňové rozhodnutie aj v tomto smere žalobca považoval za

nepreskúmateľné pre neurčitosť a nedostatok dôvodov, pričom nápravu nezjednal ani žalovaný.

54. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ subjekt RF Invest zanedbal riadne, resp. včas, splniť svoje
povinnosti podať daňové priznania a pod., toto nemožno pričítať na zodpovednosť spoločnosti
žalobcovi, ktorý si pred uskutočnením obchodu svojho odberateľa riadne preveril v databázach, overil aj

platnosť registračného čísla IČ DPH: DE262019431, ktoré bolo evidované ako platné registračné číslo
spoločnosti RF Invest Handels und Dienstleistungs GmBH, Mníchov, NSR, mal od svojho obchodného
partnera k dispozícii aj aktuálny výpis z obchodného registra. Žalobca teda nemal najmenší dôvod
pochybovať o tom, že tento obchod spĺňa všetky kritériá zdaniteľného obchodu.

55. Žalobca v časti VII. správnej žaloby namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami

žalobcu najmä pokiaľ išlo o dôkazy navrhnuté na dokazovanie. V zmysle týchto námietok sa správca
dane pri prijatí skutkového záveru, že spoločnosti RF Invest Handels und Dienstleistungs GmBH a
KU-SAB 2011 Kft. údajne neboli skutočnými odberateľmi tovaru, ale mal ním byť nejaký nestotožnený
tretí subjekt, ktorého totožnosť žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca – pozn. správneho
súdu) údajne zatajil, aby mu umožnil vyhnúť sa plateniu dane, eventuálne, že by nemal dodať tovar

ním deklarovaným odberateľom, ale nejakým neznámym/nestotožneným odberateľom, nevysporiadal
s ďalšími podstatnými dôkazmi, konkrétne: Kúpna zmluva medzi predávajúcim PESTICO BB spol. s
r. o. a kupujúcim RF Invest Handels und Dienstleistungs GmBH podpísaná dňa 15.07.2011, vrátane
priloženého Prehlásenia kupujúceho zo dňa 15.07.2011, podľa ktorého bude tovar prepravený práve
do Maďarska; Kúpna zmluva medzi predávajúcim PESTICO BB spol. s r. o. a kupujúcim KU-SAB 2011

Kft. podpísaná dňa 22.07.2021, vrátane priloženého Prehlásenia kupujúceho zo dňa 22.07.2011, podľa
ktorého bude tovar prepravený práve do Maďarska. Žalobca zároveň poukázal na závery Rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/139/2014 zo dňa 17.01.2019, ktorými správca dane a
žalovaný opätovne neriadili a nesplnili povinnosť vysporiadať sa so všetkými predloženými dôkazmi.
Žalobca tiež pripomenul názor správneho súdu, že „pokiaľ žalobca predložením prepravných dokladov

– 29 – BB-71S/97/2022

(CMR), ako aj faktúr, vyčerpal dôkazné bremeno, potom bolo na správcovi dane, aby preukázal, pričom
nestačí spochybniť, je potrebné preukázať, že išlo o doklad falošný, alebo išlo zo strany žalobcu o

zneužitie práva, či účasť na podvode“.

56. Žalobca namietal tiež, že výsledky zisťovania prostredníctvom žiadosti o MVI adresované
maďarskej daňovej správe, v rámci ktorej boli získané informácie od spoločnosti T+U TRANSZ
Kft. (dopravca) vrátane informácií poskytnutých konateľom tejto spoločnosti p. P. a vodičmi (ktorí

vykonávali konkrétne prepravy tovaru, ktorý žalobca subjekt dodal svojim odberateľom RF a KU-SAB
2011 Kft. podľa predložených CMR a ďalších súvisiacich dokladov) správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí prezentoval obsah informácií poskytnutých maďarskou daňovou správou len útržkovite a
mimo celkového kontextu, čo má za následok skreslené nazeranie na skutkový stav. Prezentovaný
skutkový stav je teda nesprávny a je v rozpore s obsahom vykonaného dokazovania. Na podporu svojich

tvrdení o skresľovaní žalobca už v predošlom priebehu vyrubovacieho konania predložil správcovi
dane ako dôkaz aj komplexný preklad spomínanej Zápisnice zo dňa 16.09.2013 spísanej orgánmi
maďarskej správy o výsledkoch kontroly u spoločnosti T+U TRANSZ Kft., do slovenského jazyka, ktorý
si dal vypracovať u odborného prekladateľa: D. M. T. – LANGUAGE EXCELLENCE, Bratislava. Pokiaľ
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukazoval na to, že podľa zisťovania v rámci MVI dostal

informáciu od dožiadaných maďarských orgánov o tom, že spoločnosť KU-SAB 2011 Kft. nebola (v čase
preverovania, tzn. roky po uskutočnení preverovaných zdaniteľných obchodov) aktívna v mieste sídla
(viď napr. str.6 Prvostupňového rozhodnutia), uvedené zistenia nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkazy o tom,
že prijatie tovaru bolo potvrdzované na mieste vykládky v skladových priestoroch v Lajosmisze pánom N.
(konajúcim za spoločnosť KU-SAB 2011 Kft.) tak, ako to vyplývalo z predložených prepravných dokladov

a tiež aj z výpovede p. P., ktorý s p. N. bol aj v osobnom styku. Argumentácia správcu dane o „neaktivite“
v mieste sídla spol. KU-SAB 2011 Kft. je bezpredmetná už len s poukazom na to, že spoločnosť KU-
SAB 2011 Kft. mala sídlo (v čase uskutočnenia preverovaných obchodov – júl 2011) v meste Kecskemét,
pričomtovarbolvykladanývskladenachádzajúcomsavLajosmisze–viďdetailnýpopismiestavykládkypopísaného p. P., pričom v tomto mieste sa práve stretával aj s p. N., ktorý potvrdil fyzické prijatie tovaru.
Zároveň žalobca poukázal na zabezpečený preklad zápisnice v súvislosti s výpoveďami šoférov, ktorí v
rámci poskytovania informácií orgánom maďarskej správy odkázali na záznamy (nákladné listy), čo však

už správca dane v prvostupňovom rozhodnutí pri citovaní zistených skutočností vynecháva a účelovo
prezentuje zistenia tak, aby sa javili ako neurčité, “zabudnuté“. Teda aj z vyjadrení vodičov sa potvrdzuje
správnosť a hodnovernosť písomných záznamov týkajúcich sa prepravy, pričom žalobca pripomenul,
že okrem CMR dokladov, boli zo strany dopravcu T+U TRANZS pri zisťovaní doložené aj osobitné
záznamy o vykonaných prepravách, ktoré vypisovali a podpisovali priamo vodiči (dátum, miesta pohybu

vozidla, kilometre, označenie tovaru....a okrem iného sa tu pri dodávkach, kde sa prepravoval tovar pre
odberateľa RF, uvádza práve označenie tohto odberateľa) a ani tieto listinné dôkazy správca dane v
prvostupňovom rozhodnutí vôbec
– 30 – BB-71S/97/2022

nespomína a nevyhodnocuje, hoci ide o dôkazy, ktoré tvorili súčasť predmetnej zápisnice spísanej
maďarskými daňovými orgánmi dňa 27.09.2013 - zoznam príloh zápisnice. V rámci už kontroly/
zisťovania zo strany maďarskej daňovej správy, výsledkom ktorej bola Zápisnica zo dňa 27.09.2013,
sa konateľ spoločnosti pán P. jasne vyjadril, kam konkrétne bol tovar dovezený k vykládke. Správca
dane neuviedol, prečo by vyjadrenie p. P. o tom, že: „...T+U TRANSZ Kft. prepravila repku do sušiacej

a skladovacej miestnosti nachádzajúcej sa na ceste vedúcej ku kaštieľu Gerébi na adresu Lajosmisze,
Alsólajos číslo 402, pričom táto adresa bola zároveň aj presnou adresou vykládky – jedná sa o trojloďovú
budovu skladu so sušiarňou, sýpkou a 60-tonovou vyvýšenou mostovou váhou;“ nemalo byť hodnoverné
a pravdivé a z čoho správca dane mal usúdiť, že tovar mal byť prepravovaný do sídla T+U TRANSZ
Kft., resp. že adresa miesta určenia tovaru „Lajosmisze“ má zodpovedať adrese sídla spoločnosti T

+U TRANSZ Kft. ktorá síce taktiež mala sídlo v meste Lajosmisze, ale na adrese O. H. utca. Žalobca
zdôraznil, že nikdy netvrdil, že tovar by mal byť – pokiaľ ide o miesto určenia – dopravovaný práve a
len do miesta sídla jeho odberateľov RF Invest a KU-SAB 2011 Kft. V relevantnom čase nemal žalobca
(ani iný dodávateľ tovaru) povinnosť zabezpečovať si doklady potvrdzujúce aj vykládku tovaru, nakoľko
zákon v tom čase považoval za dostatočné, ak bol tovar odovzdaný dopravcovi, ktorý tým prevzal

zodpovednosť za to, že tovar prepraví podľa inštrukcií do uvedeného miesta určenia. Žalobca tiež nemal
žiadendôvodskúmať,čivmiesteurčeniaprevzaltovarpriamoodberateľalebotakučinilprostredníctvom
iného subjektu. Ani z odpovede maďarskej daňovej správy nevyplýva, že by akýmkoľvek spôsobom
spochybňovali oprávnenosť fakturácie prepravy zo strany T+U TRANSZ Kft. pre KU-SAB 2011 Kft., resp.
hodnovernosť faktúr a podkladov pre DPH s nimi súvisiacich, napríklad z dôvodu údajnej ekonomickej

nečinnosti subjektu KU-SAB 2011 Kft., či údajnej nemožnosti prevziať tovar zo strany KU-SAB 2011 Kft.,
tak, ako sa to snažil prezentovať správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

57. Žalobca v časti VIII. správnej žaloby namietal, že existujú aj ďalšie skutočnosti svedčiace o tom,
že už postupom správcu dane, vyúsťujúcim do vydania prvostupňového rozhodnutia, došlo k odňatiu

základného práva žalobcu ako daňového subjektu na riadne a spravodlivé konanie (vrátane poskytnutia
riadneho odôvodnenia konajúceho orgánu vo vzťahu k hodnoteniu jednotlivých dôkazov osve aj vo
vzájomných súvislostiach), ak správca dane neuviedol konkrétne preskúmateľné relevantné dôvody,
pre ktoré sa priklonil k záveru, že žalobca „zatajil totožnosť skutočného odberateľa“. Žalobca poukázal
na to, že odmietnutie práva žalobcu uplatniť oslobodenie od dane tak bolo založené výlučne na tom,

že tretie osoby (odberatelia) neposkytli dôkazy o tom, že tovar od žalobcu nadobudli. Žiaden zákonný
predpis, a najmä nie žiadna právna norma na úrovni práva európskeho a komunitárneho, ktoré je
národným právnym poriadkom nadradené, neumožňuje zamietnuť nároky daňového subjektu z dôvodov
spočívajúcich v (ne)konaní tretích osôb. Výnimkou je prípad, ak sa objektívne preukáže, že dotknutý
daňový subjekt sa v súčinnosti s takýmito tretími osobami vedome a cielene zúčastnil na podvode.

Správca dane vo vyrubovacom konaní napr. vôbec neposudzoval uskutočnenie obchodov žalobcu z
hľadiska ich „hospodárskej podstaty“, či „ekonomickej štandardnosti“ (tieto pojmy bežne používa aj ESD
pri svojej hodnotiacej a
– 31 – BB-71S/97/2022

rozhodovacej činnosti), tzn. bolo potrebné komplexné skúmanie ekonomickej zmysluplnosti obchodných
operácií, ich reálnosti, posúdenie existencie či neexistencie dodávok, kompletnosti faktúr, ako aj
skúmanie z hľadiska splnenia daňových povinností. Žalobca si pri všetkých svojich obchodnýchoperáciách riadne preveruje svojich partnerov, a to v najvyššej možnej miere, v akej to od „rozumného
a starostlivo hospodáriaceho“ podnikateľa možno žiadať, a ktoré sú pre neho ako súkromnú právnickú
osobu vôbec dostupné. Žalobca zároveň uviedol, že z judikatúry SD EÚ je nevyhnutné objektívne

preukázanie vedomosti platiteľa dane, o účasti na daňovom podvode, ako aj skutočnosti, že hlavným
cieľom činnosti je zneužitie systému daňových výhod.

Pričom zároveň platí, že nie daňový subjekt je povinný preukázať, že využil výhody oprávnene,
ale naopak, platí preňho prezumpcia oprávnenosti nároku na odpočet/oslobodenie od DPH, ktorú je

možné vyvrátiť jedine objektívnym preukázaním opaku (že došlo k zneužitiu), čo je však povinnosťou
konajúceho orgánu. Vzhľadom na zásadu prezumpcie oprávnenosti nároku na oslobodenie/odpočet
DPH (ako výhod plynúcich zo spoločného systému DPH a princípu neutrality dane v rámci EÚ) tak nemá
vplyv ani prípadná snaha správcu dane kvázi preformulovať svoje tvrdenia tak, že dodanie tovaru od
žalobcom malo byť vykonané voči nejakému „neznámemu nadobúdateľovi“, nakoľko ani v tomto smere
správca dane nepreukázal žiadne také skutočnosti, na základe ktorého by mohol žalobcovi odmietnuť

priznať právo na uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnych dodávkach. Žalobca zároveň
poukázal na súvisiacu judikatúru SD EÚ týkajúcu sa princípu neutrality DPH, preverovania obchodných
partnerov a možnej účasti na daňových podvodoch, a relevancie sídla nadobúdateľa.
58. Žalobca v IX. časti správnej žaloby poukázal v súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa nutnosti
riadnej a správnej aplikácie nielen národného práva, ale aj práva európskeho, resp. komunitárneho na

zásadu prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom členských štátov a zásadu priameho
účinku. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (a stotožnil sa s ním aj žalovaný v napadnutom
rozhodnutí) v podstate skonštatoval, že v prípade, ak sa dodanie určitého tovaru nepodarilo preveriť
okrem kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) aj u iného subjektu (odberateľa), kontrolovaný
daňový subjekt (žalobca ako dodávateľ tovaru) neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dodávky

predmetného tovaru, a to bez ohľadu na to, že z množstva dôkazov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom, ale napríklad aj subjektom vykonávajúcim reálnu prepravu tohto tovaru vrátane
podania výpovede pred dožiadanými zahraničnými orgánmi daňovej správy, nevyplývajú žiadne
relevantné pochybnosti o uskutočnení obchodu. Vyššie uvedený spôsob chápania dôkazného bremena
daňového subjektu v daňovom konaní je celkom zjavne nesprávny a neprípustný, nakoľko vychádza z

predpokladu absolútneho dôkazného bremena daňového subjektu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam
zisťovaným v rámci daňového konania (vrátane skutočností týkajúcich sa iných subjektov). Správca
dane nemôže od daňového subjektu jednak požadovať to, aby preukázal, že iný subjekt (v tomto prípade
odberateľ žalobcu) má dodanie predmetného tovaru zaevidované v účtovníctve, resp. aby daňový
– 32 – BB-71S/97/2022

subjekt predložil správcovi dane doklady iného subjektu či zabezpečil kontaktnosť či súčinnosť iného
daňového subjektu. Daňový subjekt nemá povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré objektívne nemá
možnosť preukázať. Takéto rozširovanie dôkazného bremena nad rámec zákonného rozsahu je

neprípustné a konanie správcu dane je v tomto smere nezákonné. Správca dane aj žalovaný opomenuli
zohľadniť to, že skutočnosť, že správcovi dane sa v čase vykonávania daňovej kontroly, nehovoriac
už o období v priebehu vyrubovacieho konania v r. 2022 (teda cca 11 rokov po zdaňovacom období,
ktorého sa vec týka) nepodarilo preveriť dodanie predmetného tovaru aj priamo u odberateľov RF
Invest a KU-SAB 2011 Kft., pritom nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu ako daňového subjektu,

ktorý si svoje dôkazné povinnosti v plnom rozsahu splnil a dodanie predmetného tovaru riadne
podložil príslušnými dokladmi. Žalobca zdôraznil, že nemožnosť overenia určitej skutočnosti u iného
subjektu predsa nie je dôkazom o tom, že k tejto skutočnosti nedošlo. Nemožnosť vykonania určitého
dôkazu v daňovom konaní nemožno pričítať na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu. To, že
správcovi dane sa odberateľov, resp. jej konateľov nepodarilo v čase realizácie preverovania (najmä

pokiaľ ide o preverovanie v r. 2022) kontaktovať, alebo, že mu tieto osoby neposkytli súčinnosť
v rozsahu vyžadovanom správcom dane nie je dôkazom o neuskutočnení dodania tovaru. Takáto
skutočnosť pritom nemôže spochybniť ani hodnovernosť riadne vykonaných dôkazov, ktoré dodanie
tovaru preukazujú (doklady predložené daňovým subjektom, informácie získané od dopravcu a pod.).
Prijatie opačného názoru by viedlo k celkom absurdným situáciám, kedy by kontrolovaný daňový subjekt

sám v zásade nikdy nemohol uniesť dôkazné bremeno o dodaní tovaru, nakoľko preukázanie tejto
skutočnosti by vždy záviselo od súčinnosti tretej osoby (dodávateľa /odberateľa tovaru). Takýto výklad
dôkaznej povinnosti daňového subjektu je už prima facie celkom nesprávny a nemá oporu v zákone,
právnej teórii ani judikatúre. Správca dane nemôže spochybniť dodávky tovarov a odmietnuť právouplatniť oslobodenie od dane z toho dôvodu, že deklarovaný odberateľ nespolupracoval, resp. správca
dane nevedel od odberateľov zabezpečiť dôkazy o uskutočnení dodávok. Ide o základné porušenie
základnej zásady daňového konania, a to zásady zákonnosti konania. Žalobca splnil všetky podmienky

požadované zákonom pre oslobodenie od dane a predložil všetky dôkazy, ktoré zákon o DPH v
znení platnom a účinnom v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení požadoval v zmysle § 43 ods. 5.
Správca dane a žalovaný nemohli spochybniť dodávky tovaru vykonané žalobcom a odmietnuť mu
nárok na uplatnenie oslobodenia týchto dodávok od dane a to len z toho dôvodu, že odberatelia v čase
preverovania nespolupracovali, či si nesplnili daňové či iné povinnosti, takéto požiadavky nepredpisoval

ani zákon o DPH a najmä ani šiesta smernica. Podmieňovanie uznania práva na oslobodenie dodávky
tovaru od dane tak, ako to učinili správca dane a žalovaný idú celkom jednoznačne nad rámec
požiadaviek šiestej smernice a aj nad rámec dosiahnutia cieľov v oblasti boja proti podvodom, sú
teda neakceptovateľné a neprípustné aj pre rozpor s právnym poriadkom ES/EÚ. Zmenou právneho a
skutkového posudzovania podnikateľskej činnosti žalobcu v zdaňovacom období júl 2011, kde správca
dane v poradí štvrtým a následne aj posledným zatiaľ vydaným – piatym prvostupňovým rozhodnutím,

určilirozdieldanezúplneinýchdôvodovadokoncaeštevovyššejvýškeakovProtokole,ideoporušenie
zásady zákonnosti (vyrubovaciemu konaniu musí predchádzať
– 33 – BB-71S/97/2022

daňová kontrola, ktorej zmyslom a cieľom je identifikovať konkrétne pochybenia a nedostatky, ktoré sa
následne riešia vo vyrubovacom konaní) a tiež princípu legitímnych očakávaní žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
59. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahol

v napadnutom rozhodnutí (obdobne ako sú v podrobnostiach uvedené v úvodnej časti tohto rozsudku
označenej Administratívne konanie).

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
60. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je dôvodné a spôsobilé vyvrátiť dôvody

uplatnené žalobcom v žalobe. Podľa žalobcu žalovaný v rámci argumentácie týkajúcej sa aplikácie
procesných noriem (zákon o správe daní versus daňový poriadok) len všeobecne uviedol, že postup
správcu dane bol podľa žalovaného procesne správny, avšak vyhol sa tomu, aby vo vyjadrení práve
zareagoval na konkrétnu argumentáciu žalobcu, ktorá bola podstatou žalobných dôvodov uvedených v
tejto časti žaloby. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného ohľadom (ne)tvrdenia úmyslu žalobcu zneužiť

systém daňových výhod, k tomuto žalobca uviedol, že hoci sa žalovaný snažil poukázať na to, ako
predmetnú otázku formuloval v rámci posledného – žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. ako to
formuloval správca dane v rámci prvostupňového rozhodnutia, žalobca mal za to, že je potrebné vziať do
úvahy celý spis a priebeh vyrubovacieho konania od jeho začatia (po vykonanej daňovej kontrole), kde
žalobca práve poukazoval na to, že správca dane a následne aj žalovaný neustále a bez relevantného

odôvodnenia, menili rétoriku a posudzovanie toho istého konania, či už žalobcu alebo jeho obchodných
partnerov, prípadne iných tretích osôb. Vo zvyšnej časti vyjadrenia žalobca v zásade zopakoval svoju
argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

61. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v
odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj na svojich vyjadreniach. Žalovaný zotrval tiež na
tom, že tak on, ako aj správca dane, postupovali v zmysle tak procesno-právneho predpisu (daňový
poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v súlade s Ústavou SR, vnútroštátnou a
európskou judikatúrou, a preto žiadal podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
62. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z

– 34 – BB-71S/97/2022Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho bola predmetná
vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 71S/97/2022
vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) pod spisovou značkou

BB-71S/97/2022.

63.Správnysúdakovecnepríslušnýpodľa§10zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuv
znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) podľa § 493e Správneho súdneho poriadku v aktuálnom
znení a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného,akoajrozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa,vrátanekonania,ktorýichvydaniu
predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba
žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP a podľa
ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

64. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na žiadosť

žalobcu) na deň 11.12.2024. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch správnej
žaloby. Okrem námietky aplikácie nesprávneho procesného predpisu pri vydaní prvostupňového
rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného a námietky uplynutia prekluzívnej lehoty a zániku práva vyrubiť
daň, zdôraznila ďalšie dôvody, ktoré sa týkali jednak nedostatočného skutkového stavu a obchádzania
zákona, ktoré spočívalo v tom, že ťažisko dokazovania nárokov žalobcu nebolo uskutočnené v daňovej

kontrole, ale bolo fakticky umelo prenesené do vyrubovacieho konania, kde zároveň správca dane ani
žalovaný nemajú lehotu, tak ako je to zákonom upravené pre vykonanie daňovej kontroly, ktorú podľa
aktuálnych právnych predpisov je potrebné skončiť do jedného roka. Tým, že bolo toto dokazovanie
vykonané až vo vyrubovacom konaní, žalobca ako daňový subjekt zároveň mal upreté práva, ktoré by
mal ako subjekt daňovej kontroly, najmä predkladať dôkazy a vyjadrovať sa prípadne k pochybnostiam

dane, pričom vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane, ktoré sú taktiež legislatívne upraveným pojmom
poukázala na to, že tie dôvody, na ktorých sú založené preskúmavané rozhodnutia vôbec neboli
vytknuté v rámci daňovej kontroly. Zvlášť dôrazné je to vo vzťahu k tým nárokom, ktoré sa týkajú
práva na oslobodenie dodávok pre odberateľa KU-SAB 2011 Kft., ktoré v protokole z daňovej kontroly
absolútne žiadnym spôsobom neboli spochybňované. Preskúmavané rozhodnutia nenadväzujú na

daňovú kontrolu, absentuje tu zákonné štádium vykonania daňovej kontroly, čím zároveň dochádza aj
k odňatiu práva daňového subjektu na spravodlivý proces a prístup k súdnej a inej právnej ochrane.
Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie a aplikáciu
právnych noriem, ktoré sa týkajú dôkazného bremena daňového subjektu. Správca dane ako aj žalovaný
zaťažovali daňový subjekt neprimeraným dôkazným bremenom vo vzťahu k tým skutočnostiam, za ktoré

žalobca žiadnym spôsobom nenesie zodpovednosť. V tomto prípade však boli rozhodnutia založené na
tom,žebolivytýkanéskutočnosti,žedeklarovaníodberateliadaňovéhosubjektutoznamenáspoločnosti
KU-SAB 2011 Kft. a RF Invest boli v čase preverovaní kontaktnými subjektmi, prípadne sa neskôr zistilo,
že nepodali daňové priznania a pod. Súčasťou neprimeraného zaťažovania dôkazným
– 35 – BB-71S/97/2022

bremenom je aj zákaz alebo nemožnosť klásť daňovému subjektu na ťarchu tzv. dôkaznú núdzu.
V zmysle komunitárneho práva platí prezumpcia nárokov na využitie systému spoločného systému
daňových výhod, vrátane práva na odpočítanie dane, na oslobodenie dane atď., ktoré v zmysle

konštantnej judikatúry európskych súdov je možné uprieť len za splnenia dvojitej podmienky. To
znamená jednak, že konkrétny daňový subjekt mal a hlavným cieľom bolo zneužitie tohto systému,
teda využitie nejakej neoprávnenej výhody a taktiež, že mal vedomosť, že dochádza k nejakému
zneužívajúcemu konaniu, čo treba však zo strany konajúcich orgánov preukázať objektívne a nestačí len
nejakým všeobecným spôsobom povedať, že spochybňujú nároky. Zároveň správca dane a žalovaný

nesprávne aplikovali splnenie podmienok, ktoré vyžaduje jednak slovenský právny poriadok, ako aj
komunitárne právo pre priznanie nároku na oslobodenie intrakomunitárnej dodávky od dane, keď
komunitárne právo je v podstate založené na troch podmienkach: 1/ Musí byť preukázané, že plnenie
bolo uskutočnené medzi zdaniteľnými osobami, čo pri tom správca dane ani žalovaný nepopreli a
aj v rozhodnutiach priznávajú, že nemali pochybnosti o tom, že medzi všetkými subjektami, ktoré tu

boli deklarované, to znamená žalobca ako aj jeho odberatelia, ide o subjekty, ktoré mali postavenie
zdaniteľnej osoby. 2/ Druhou podmienkou je, že došlo k prechodu vlastníckeho práva k tovaru, čo
taktiež bolo v konaní preukázané aj keď zo strany správcu dane a žalovaného bolo tvrdené, že údajne
vlastnícke právo malo prejsť na nejaký neidentifikovateľný subjekt, čo samozrejme žalobca popieral,pretože vlastnícke právo prešlo práve na jeho dvoch deklarovaných odberateľov. Žalobca mal za
to, že orgány správy daní poukazovali pri tejto údajnej neidentifikovateľnosti odberateľov na obsah
prepravných dokladov tzv. CMR, ktoré sú dokladmi o medzinárodnej preprave, ktoré boli predložené v

rámci medzinárodnej výmeny informácií s tým, že fyzické prijatie tovaru potvrdzovala aj nejaká tretia
osoba, ktorá nebola priamo v odberateľskom vzťahu so žalobcom. Podľa žalobcu je potrebné rozlišovať
medzi subjektami kúpno-predajnej zmluvy, čo je dodávateľ a odberateľ tovaru a medzi subjektami
zmluvy o preprave tovaru, ktorými sú prepravca a dopravca, ktorý vykonáva túto prepravu. Orgány
spravidla nie úplne správne používajú pojmy prepravca a dopravca. Tieto pojmy vzájomne zamieňajú,

čím vlastne vyvolávajú zmätočnosť aj vo vzťahu k skutkovému stavu a identite osôb, ktoré mali teda
určité postavenie v určitom vzťahu k prepravám. Pokiaľ ide o subjekty prepravy a prepravnej zmluvy
tieto môžu byť úplne iné a nezávislé od subjektov t.j. účastníkov kúpno-predajnej zmluvy. S týmto sa
však ochrany správy daní nevysporiadali. 3/ Pokiaľ ide o tretiu podmienku, ktorú požaduje komunitárne
právo, tak je potrebné preukázať, že došlo k reálnemu plneniu, že bola reálne vykonaná preprava tým
spôsobom, že tovar opustil územie členského štátu a bol prepravený do iného členského štátu. Tieto

skutočnosti taktiež žalobca preukázal a boli potvrdené aj v rámci medzinárodnej výmeny informácií
prepravnou spoločnosťou T + U TRANSZ Kft. z Maďarska, ktorá bola nezávislým tretím subjektom,
ktorého však nezabezpečoval žalobca, ale práve jeho odberatelia a konateľ spoločnosti T+U TRANSZ
Kft. jednoznačne potvrdil aj svojou výpoveďou aj predložením dôkazov, že vykonával fyzicky prepravu
tovaru, ktorý bol naložený na Slovensku a ktorý pochádzal od žalobcu ako kupujúceho, a že tento tovar

bol reálne prepravený mimo hraníc Slovenskej republiky, konkrétne do Maďarska. Žalobca má za to, že
splnil všetky tri podmienky, ktoré
– 36 – BB-71S/97/2022

komunitárne právo predpokladá preto, aby bolo možné uznať komunitárnu dodávku ako dodávku,
kde je nárok na oslobodenie od dane. Podľa žalobcu sa finančné orgány vôbec nevysporiadali ani s
takými zásadnými dôkazmi ako je obsah kúpnych zmlúv medzi žalobcom a jeho odberateľmi, ktoré
boli predložené v písomnej forme. Čo sa týka námietok vo vzťahu k dokazovaniu, žalobca namietal
selektívne vyhodnotenie dôkazov, najmä čo sa týka výsledkov medzinárodných dožiadaní v podobe

výpovedí svedkov. Žalobca k tomuto predložil aj písomný dôkaz v podobe úradného prekladu listín, ktoré
si dal vypracovať, a teda žiadal ho vykonať ako komplexný dôkaz. Ani na tento dôležitý dôkaz orgány
správy daní neprihliadli, nevysporiadali sa s ním. Ani správca dane ani žalovaný nepredložili žiadne
dôkazy o tom, že by sa transakcie (zdaniteľné obchody) deklarované žalobcom nemohli objektívne
uskutočniť tak, ako to žalobca deklaroval a preukazoval. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala aj na

nesprávnu aplikáciu pojmu ekonomická nečinnosť. Skutočnosť, či nejaký daňový subjekt podá daňové
priznanie, zaplatí daň, vedie účtovníctvo a pod. je však skutočnosťou, ktorá nemá vplyv na to, aby si (v
tomtoprípade)jehododávateľ-žalobcamoholuplatniťnároknaoslobodenieoddane.Jedinouvýnimkou
by bolo, keby sa správcovi dane a žalovanému podarilo dokázať, že sa žalobca nejakým spôsobom
zúčastňoval na nejakom podvodnom konaní alebo vedel o tom, že má ísť o nejaké fiktívne obchody a

pod. Týmto smerom však žiadne dokazovanie nebolo ani len vykonávané, dokonca ani v dotknutých
rozhodnutiach sa orgány správy daní snažia aj výslovne povedať, že neobviňovali daňový subjekt z
nejakej účasti na podvode. Právna zástupkyňa žalobcu zároveň uviedla, že žalobca netrvá na vykonaní
dokazovania výsluchom svedkov p. D. J. a p. D. U., ktorí vykonávali daňovú kontrolu.

65. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný zotrváva na skutočnostiach
a záveroch uvedených napadnutom rozhodnutí, ako aj na vyjadreniach a stanoviskách uvedených vo
vyjadrení k žalobe a v duplike. Z vykonaného dokazovania správcu dane a preverovaním žalobcom
predložených dokladov sa nepodarilo získať také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť záver správcu
dane o tom, že žalobca nemal právo na uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH a

žemutedavznikladaňovápovinnosťvzmysle§19ods.1zákonaoDPH.Vpriebehuceléhodoterajšieho
konania žalobca nepreukázal, čo sa týka spoločnosti KU-SAB 2011 Kft., ktorá na CMR dokladoch
potvrdila prevzatie tovaru, že by na prevzatie repky olejnej za nemeckú spoločnosť RF Invest bola táto
spoločnosť KU-SAB Kft. nemeckým odberateľom žalobcu na takýto úkon splnomocnená alebo, že by
bol takýto postup dohodnutý alebo odobrený žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou RF Invest ako

kupujúcim. Žalovaný sa dostatočným spôsobom v napadnutom rozhodnutí a následne vo vyjadrení k
žalobe vysporiadal so skutočnosťou o správnosti použitia právneho predpisu, v zmysle ktorého bolo
žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane vydané a teda
zmysle Daňového poriadku. Dostatočným spôsobom sa vysporiadal aj s neuplynutím prekluzívnej lehotyna vyrubenie dane v posudzovanej veci. Ďalej poukázala na to, že pochybnosti správcu dane o tom, že
bol tovar, teda repka olejná, dodaná odberateľským spoločnostiam v inom členskom štáte, bol uvedený
aj v protokole z daňovej kontroly. K ďalším námietkam, ktoré uviedla p.

– 37 – BB-71S/97/2022

právna zástupkyňa žalobcu by som chcela uviesť, že závery, ktoré uviedol správca dane vo svojom
rozhodnutí, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím finančného riaditeľstva vyplynuli

aj z ďalšieho dokazovania správcu dane, ktoré správca dane vykonával aj na základe rozsudkov
a uznesenia Najvyššieho súdu ako aj následného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici a aj
následných rozhodnutí Finančného riaditeľstva a to aj za účelom dostatočne zisteného skutkového stavu
a v podstate aj potvrdenia alebo nepotvrdenia tvrdení a dôkazov, ktoré predkladal aj sám žalobca, a
teda že správca dane prihliadal aj na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, z čoho teda vyplýva
aj záver správcu dane konštatované v žalobou napadnutom rozhodnutí, že priznal žalobcovi ním

uplatnené právo na odpočítanie dane za dodanie konkrétnej repky olejnej od spoločnosti NS s.r.o.,
nakoľko toto vyplynulo z ďalšieho dokazovania. Z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu
celého doterajšieho konania neboli žalobcovi upreté žiadne práva. Nesúhlasila s tvrdením právnej
zástupkynežalobcu,žesprávneorgányvšeobecnýmspôsobompovedali,žespochybňujúnárokžalobcu
na uplatnené právo na oslobodenie od dane, pretože aj z rozhodnutia správcu dane aj zo žaloby

napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že závery a pochybnosti správcu dane neboli vznesené
alebo konštatované všeobecným spôsobom. Vychádzali z vykonaného dokazovania a správca dane
aj žalovaný jednoznačne identifikovali, z akých dôkazov vychádzali a z čoho vyplývajú prijaté závery.
Správca dane vychádzal aj z dôkazov predložených daňovým subjektom, pričom preveroval skutočnosti,
ktoré z nich vyplývali, ktoré v nich boli uvedené. Aj zo spisového materiálu, ktorý odráža správcom

dane vykonané dokazovanie, aj z rozhodnutia správcu dane aj z rozhodnutia žalobou napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že správca dane prihliadal na všetky dôkazy, ktoré žalobca predkladal, týmito
sa zaoberal. Preukazuje to aj veľmi rozsiahle dokazovanie, ktoré správca dane vykonával pričom,
ak aj nevykonal nejaký dôkaz navrhnutý žalobcom, tak tento svoj postup dostatočným spôsobom
odôvodnil. Čo sa týka dokazovania odvolacieho orgánu, tak Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán

neviedol žiadne dokazovanie, a teda nebolo žalobcovi upreté žiadne právo sa k takémuto dokazovaniu
vyjadrovať, poprípade predložiť ďalšie dôkazy alebo návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania. Pokiaľ
správca dane uviedol alebo žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádzal alebo poukazoval na
nečinnosť odberateľských spoločností, tak podkladom nebolo nepodanie daňových priznaní, ktoré teda
bolo preukázané, že nepodávali tieto spoločnosti daňové priznania, ale táto nečinnosť vlastne vyplývala

z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, kde túto nečinnosť podstate konštatovali
dožiadaní zahraniční správcovia dane.

66. Právna zástupkyňa žalobcu v súvislosti s vykonaním MVI reagovala, že boli tam zistené nejaké
skutočnosti, ale orgány správy daní ich preniesli na ťarchu žalobcu, teda napr. maďarská daňová

správa zistila alebo oznámila, že nebolo podané daňové priznanie v Maďarsku, tak žalobca tvrdí, že to
neznamená, že žalobca nemohol dodať maďarskému odberateľovi, ale bolo mu to pričítané, dokonca
v prvostupňovom rozhodnutí je ten záver, prečo bol určený rozdiel dane. Správca dane podľa nových
dôkazov zmenil právny názor na základe zistených dôkazov a skutočností, že od dodávateľa NS s
r.o. prebehlo dodanie tovaru voči daňovému subjektu, a preto následne poukázal správca dane na

skutočnosť, že malo tak
– 38 – BB-71S/97/2022

byť podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, nakoľko nedošlo k dodaniu podľa § 43 zákona o

DPH čo odberatelia RF Handels Gmbh a KU-SAB 2011 Kft. nikdy nepreukázali, je to na strane 48
prvostupňového rozhodnutia. Je tu vytknuté, že odberatelia nepreukázali, že nadobudli tovar od žalobcu.

67. Poverená zástupkyňa žalovaného na prednes právnej zástupkyne žalobcu, pokiaľ ide o konkrétnu
formuláciu správcu dane, uviedla, že si je vedomá, že toto správca dane vo svojom rozhodnutí napísal,

ale podotkla, že je to len jeden odsek z toho rozhodnutia, veľmi nešťastne napísaný a závery správcu
dane nie sú postavené na tom, že odberatelia nepreukázali. Správca dane vykonával dokazovanie,
v ktorom preveroval skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca predloženými faktúrami, kúpnymi zmluvami atď.
a preverovaním správcu dane sa jednoducho tieto skutočnosti nepreukázali. Toto je iba nešťastnenaformulovaný odstavec. Ako z celého rozhodnutia aj z celého kontextu vyplýva, nebolo to postavené
iba na tom, že odberatelia nepreukázali, pretože správca dane získal množstvo iných dôkazov, ktoré
jednoducho nepreukázali tvrdenie žalobcu.

68. Právna zástupkyňa žalobcu reagovala na spomenuté kúpne zmluvy s tým, že jednou z námietok
žalobcu bolo, že zo žiadnej časti ani jedného rozhodnutia nevyplýva vyhodnotenie a ani zmienka o tom,
že žalobca predložil kúpne zmluvy so svojimi odberateľmi. Nevysporiadali sa s podmienkami kúpnych
zmlúv o tom, že vyslovene bola dohodnutá preprava do Maďarska. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné,

čo sa týka vyhodnotenia dôkazov a nebol produkovaný taký dôkaz zo strany správcu dane, ktorý
by spochybnil, že žalobcove dôkazy nemôžu byť objektívne alebo nepreukazujú, že by sa transakcia
nemohla uskutočniť tak, ako ju deklaroval žalobca. Nebol predložený zo strany orgánov správy daní
dôkaz o opaku. Bolo len tvrdené spochybnenie, ale chýba konkrétny dôkaz, prečo nebolo možné dospieť
k tomu, že žalobca dodal repku olejnú spoločnosti RF Invest a KU-SAB 2011 Kft. vo svetle tých dôkazov,
faktúr, kúpnych zmlúv, CMR, výpovedí prepravcov atď., ktoré žalobca predložil alebo boli zistené v rámci

dokazovania.

69. Poverená zástupkyňa žalovaného doplnila, že správca dane preveroval skutočnosti tvrdené
žalobcom aj prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej žiadal svedeckú
výpoveď bývalého konateľa nemeckej odberateľskej spoločnosti RF Invest, pričom ani tento bývalý

konateľ tohto nemeckého odberateľa nepotvrdil skutočnosti, ktoré žalobca tvrdí predkladanými dokladmi
a dôkazmi.
70. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečného slova a prednesu svojho konečného návrhu na
pojednávaní uviedla, že žalobca preukázal, že žaloba je dôvodná a oprávnene sa domáhal zrušenia
jednak napadaného rozhodnutia žalovaného, ako aj s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia

pre ich nezákonnosť, nakoľko nedostatky, ktoré vytýkal v správnej žalobe sú takého charakteru, že by
nepostačovalo len zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal
s podstatnými námietkami, ktoré vzniesol žalobca, najmä čo sa týka nesprávnosti právneho posúdenia
vo vzťahu k aplikácii procesných kódexov, uplynutiu práva vyrubiť daň najmä, že napadnuté rozhodnutia
– 39 – BB-71S/97/2022

sú založené na takých skutočnostiach, ktoré v protokole z daňovej kontroly neboli vytýkané, teda
absentuje pre takéto vyrubovacie konanie, ktoré bolo skončené napadnutými rozhodnutiami, zákonné
štádium daňovej kontroly s výsledkami, ktoré by oprávňovali nadviazať práve takýmto konkrétnym

vyrubovacím konaním a skúmať nároky na oslobodenie dane. Daňová kontrola bola jednoznačne
založená na určení rozdielu dane s poukazom na údajné nesplnenie podmienok pre odpočítanie dane
od dodávateľa NS s.r.o., čo sa však v ďalšom konaní v priebehu vyrubovacieho konania žalobcovi
podarilo vyvrátiť, čo uznal teda aj v rozhodnutí aj správca dane a žalovaný. Následne však pristúpili k
tomu, že začali riešiť oprávnenosť nároku na oslobodenie dane na výstupe, avšak podľa žalobcu tak

nemohli takýmto spôsobom urobiť. Rovnako rozhodnutie, ktoré vydal správca dane ako aj žalovaný sú v
rozpore aj so zásadami komunitárneho práva a konštantnej judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktoré
sa týkajú aplikácií smernice vzťahujúcich sa na spoločný systém DPH. Orgány sa nevysporiadali ani s
deklarovanými rozsudkami a právnymi závermi Európskeho súdneho dvora, ktoré v ňom boli vznesené.
Vzhľadom na to, že ide o opakované markantné porušenia žalobca má za to, že tieto rozhodnutia

neobstoja ako zákonné a preto navrhla, aby správny súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel
žalobe a zrušil tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj s ním súvisiace prvostupňové rozhodnutie,
pričom žalobca si pre prípad úspechu uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

71. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci záverečného slova a prednesu svojho konečného návrhu

na pojednávaní uviedla, že zotrváva na tom, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie
záverov uvedených vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím, a
teda postup správcu dane ako aj žalovaného bol v súlade s príslušnými všeobecnými právnymi platnými
predpismi ako aj judikatúrou vnútroštátnou a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalovaný sa dostatočným
spôsobom vysporiadal s relevantnými námietkami, či už odvolacími alebo žalobnými, ktoré vzniesol

žalobca, takisto sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí aj rozsudkami, na ktoré žalobca poukazoval, preto
navrhla podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.72. Správny súd pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia postupom podľa § 116 SSP na
deň 09.01.2025 o 09:00 hod., kedy sa na správny súd na odročené pojednávanie dostavila iba právna
zástupkyňa žalobcu.

73. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

74. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
– 40 – BB-71S/97/2022

správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

75. Podľa § 2 ods. 1, 3, 6 zák. č. 511/1992 Zb. (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní
daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo

inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

76. Podľa § 15 ods. 1, 13 zák. č. 511/1992 Zb. (1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a
to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej

daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa §
1apísm.j)prvéhoalebodruhéhobodunazákladepovereniamiestnepríslušnéhosprávcudane.Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia
dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného

zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola
použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) (13) Daňová kontrola je ukončená
dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie
dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške

dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po
dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to
neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý
nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie
obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o

dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní
(odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie
zápisnice o začatí daňovej kontroly.

77. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 8 zák. č. 511/1992 Zb. (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3)
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako
dôkaz možno použiť všetky prostriedky,

– 41 – BB-71S/97/2022ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a
ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne
podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (8) Daňový
subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.
78. Podľa § 165 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len
„Daňový poriadok“) daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí
podľa doterajších predpisov.

79. Podľa § 165 ods. 5 Daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a

neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

80. Podľa § 165b ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom od 20.12.2012 (1) Daňové konanie
začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (2) § 165 ods. 2
znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

81. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a

právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe
daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri
správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

82. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a)
– 42 – BB-71S/97/2022

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní
boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane

z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
83. Podľa § 19 ods. 2 Daňového poriadku zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne
pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústnehopojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri
ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané
poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice,

závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti
podania.

84. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

85. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), d), e), f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť

do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou
kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri
ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu
ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

86. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má
– 43 – BB-71S/97/2022

vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám

alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá
osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme
požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov,
ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

87. Podľa § 63 ods. 1, 2, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci
zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané

príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

88. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46
ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie
nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s
výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal

daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie
podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie
vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca

dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia
lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva
na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade
správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky

a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so
správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň
ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť
si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a nímpredložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho
zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o
tejto skutočnosti úradný záznam. O

– 44 – BB-71S/97/2022

priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19,
a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej

zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch
mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu
zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote
troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane
predĺžiť druhostupňový orgán. (4) Daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového
priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť

podať daňové priznanie.

89. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.11.2011
(ďalej len „Zákon o DPH“) (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné

a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a
mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za
inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a
vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci
dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo

inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k
predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

90. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

91. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

92. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
– 45 – BB-71S/97/2022

93. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku

daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s

oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo
služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry, 2 4 S / 1 3 9 / 2 0 1 4 – 24 –

d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.
94. Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
aleboprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je
povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je

povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo

osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

(8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí
odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) – 46 – BB-71S/97/2022

alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca,
v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c)

v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
95. V preskúmavanom prípade žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca
dane vec nesprávne právne posúdil, ak vykonal konanie a vydal prvostupňové rozhodnutie (ako
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní v nadväznosti na daňovú kontrolu) s odkazom na ust. § 165b ods. 1

a teda podľa Daňového poriadku, keďže správne mal podľa žalobcu postupovať v intenciách § 165 ods.
5 a teda vykonať vyrubovacie konanie podľa zákona 511/1992 Zb. Správny súd k tejto žalobnej námietke
uvádza, že namietanú nesprávnu aplikáciu procesného právneho predpisu v rámci súdneho prieskumu
nezistil. Daňová kontrola začatá dňa 21.10.2011 sa do 31.12.2011 riadila právnou úpravou zákona
č. 511/1992 Zb. ako všeobecného predpisu upravujúceho daňové konanie. V čase od nadobudnutia

účinnosti čl. I. Daňového poriadku dňom 01.01.2012 do nadobudnutia účinnosti § 165b Daňového
poriadku dňom 30.12.2012 sa daňové konanie právoplatne neukončené pred účinnosťou Daňového
poriadku, s výnimkou ukladania sankcií podľa priaznivejšej neskoršej právnej úpravy (§ 165 ods. 1
Daňového poriadku), daňová kontrola (§ 165 ods. 2 Daňového poriadku) aj vyrubovacie konanie (§ 165
ods. 3 Daňového poriadku) riadili právnou úpravou zákona č. 511/1992 Zb. Dňa 30.12.2012 nadobudlo

platnosť a účinnosť ustanovenie § 165b Daňového poriadku, v zmysle ods. 1 ktorého došlo k zmene
právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania pozostávajúceho z daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania na Daňový poriadok. Ustanovenie ods.2 výslovne vylučuje použitie
"doterajších predpisov" (s odkazom na §165 ods. 1) na celé daňové konanie začaté a neukončené
právoplatne pred nadobudnutím účinnosti daňového poriadku. Na druhej strane ustanovenie § 165b

Dňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu pre jednotlivé
štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje aplikáciu ust. § 165
ods. 4 a 5 daňového poriadku, čo môže zdanlivo viesť k záveru uvedenému žalobcom v správnej
žalobe, že aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do Daňového poriadku
zakomponované ust. § 165b Daňového poriadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie

v daňových konaniach začatých podľa zákona č. 511/1992 Zb. riadi vzhľadom na platnú právnu
úpravu § 165 ods. 4 a 5, zákonom č. 511/1992 Zb. Takýto výklad však podľa názoru správneho súdu
nekorešponduje s logikou vylúčenia aplikácie zákona č. 511/1992 Zb. v zmysle § 165b ods. 1 Daňového
poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s výnimkou ukladania sankcií v stanovenýchprípadoch. Je zrejmé, že v rozpore s účelom novely zákona č. 440/2012 Z.z. zákonodarca pre prípady
rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť úpravy § 165 ods. 4 a 5 Daňového
poriadku. Napriek tomu v súlade s účelom zákona a zásadami logiky je dôvodné po 30.12.2012

vyžadovať od daňových orgánov aplikáciu právnej úpravy Daňového poriadku aj na neskončené konania
začatézaúčinnostizákonač.511/1992Zb.Zadministratívnehospisuvyplynulo,ževyrubovaciekonanie,
ktoréjepotrebnépovažovaťzajedenzdruhovdaňovéhokonaniazačalozaúčinnostizákonač.511/1992
Zb.
– 47 – BB-71S/97/2022

a toto nebolo ukončené do účinnosti Daňového poriadku v jeho znení od 30.12.2012. Zákonom č.
440/2012 Z. z. sa ustanovili prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012, t.j. po účinnosti tohto zákona
tak, aby sa daňové konanie, ktoré začalo podľa zákona č. 511/1992 Zb. dokončilo podľa Daňového
poriadku, t.j. aby sa postupovalo podľa zákona platného a účinného v čase, keď aktuálne prebieha

daňové konanie a zabránilo sa tomu, aby správca dane na vecne zhodné konania používal dva procesné
predpisy. Správca dane v zmysle § 165b ods. 1 Daňového poriadku účinného od 30.12.2012 musel
vyrubovacie konanie dokončiť podľa tohto predpisu. Správny súd preto posúdil námietku žalobcu o
aplikácii nesprávneho predpisu – Daňového poriadku - za nedôvodnú. Nad rámec uvedeného správny
súd uvádza, že význam tohto záveru je potrebné skúmať aj v nadväznosti na obsah žalobného dôvodu,

z ktorého by malo vyplývať, že v dôsledku tvrdeného nezákonného postupu (nesprávna aplikácia
daňového procesného predpisu) došlo k ukráteniu žalobcu na jeho právach, pričom nepostačuje
všeobecnétvrdenie,žeuvedenýmpostupombolporušenýzákon.Vžalobnýchdôvodochvšakabsentuje
akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy. Žalobca iba konštatoval, že uvedené procesné predpisy
obsahujú rôznu úpravu jednotlivých procesných inštitútov, možností a spôsobov prerušenia konania,

či počítania lehôt a ich prípadného spočívania, avšak neuviedol, akým spôsobom mal byť nesprávnou
aplikáciou predpisu dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch.

96. Ďalej žalobca namietal, že uplynula zákonná prekluzívna lehota vyrubiť daň vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu júl 2011 s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa

žalobcu nedošlo ani k predĺženiu prekluzívnej lehoty podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko v
základnej lehote nedošlo k zákonom predpokladanému úkonu smerujúcemu k vyrubeniu dane, pretože
protokol z daňovej kontroly týkajúci sa tam určeného rozdielu dane (34.126,08 Eur) obsahoval závery
postavené výlučne na neuznaní nárokov na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa
NS, s.r.o., pričom v prejednávanej veci preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím určil správca dane

rozdiel dane s poukazom na nepreukázané nároky na oslobodenie dane (teda nie na odpočítanie dane
ako to bolo v Protokole). V danom prípade teda podľa žalobcu neexistuje žiaden relevantný úkon
smerujúci k vyrubeniu dane, na základe ktorého by mohol správca dane v tomto štádiu a čase vyrubiť
rozdiel dane poukazujúc na údajné nesplnenie podmienok pre oslobodenie dane pri intrakomunitárnych
dodávkach. Obdobie zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je zákonom určené. V ustanovení §

69 Daňového poriadku je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká právo na vyrubenie dane, rozdielu
dane alebo priznanie nároku na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov (napr.
vrátenienadmernéhoodpočtu,spotrebnejdane,daňovéhobonusu,zamestnaneckejprémie)avprípade
daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty, sedemročná lehota. To znamená, že v
posudzovanom prípade je lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, a to 5 rokov u daňového

subjektu, ktorý má platiť daň. Lehota sa počíta od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie,
alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových
predpisov. Zároveň sa ustanovuje, že ak
– 48 – BB-71S/97/2022

bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa
hmotnoprávnych daňových predpisov, plynie nová 5-ročná lehota, v prípade odpočtu daňovej straty 7-
ročná. Maximálna lehota (pre všetky daňové subjekty, teda aj tie, ktoré vykážu daňovú stratu) pre zánik

práva vyrubiť daň je 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov. V
Daňovom poriadku je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo uplatnenienároku na sumu podľa hmotnoprávnych daňových predpisov, ktorým je doručený protokol z daňovej
kontroly alebo protokol o určení dane podľa pomôcok.

97. V súvislosti s uvedenou námietkou zániku práva vyrubiť daň považoval správny súd za podstatné
najskôr posúdiť, či správca dane a žalovaný môžu vo vyrubovacom konaní zmeniť dôvod neuznania
uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s dôvodom uvedeným v protokole z daňovej kontroly.
V predmetnej veci nebolo sporné, že došlo k zmene dôvodu neuznania daňových oprávnení medzi
protokolom a konečnými rozhodnutiami orgánov finančnej správy.

98. Správny súd vychádzajúc z administratívneho spisu konštatuje, že po prerokovaní protokolu z
daňovej kontroly zo dňa 26.11.2012 žalobca podal proti dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, o
ktorom žalovaný rozhodol tak, že dodatočný platobný výmer zrušil a prikázal správcovi dane vykonať
dokazovanie, ktorým preverí nárok žalobcu na odpočítanie dane a na základe MVI preverí prepravu
tovaru zo Slovenska do Maďarska. Správca dane následne vykonal dokazovanie a v ďalšom procesnom

postupe správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 02.04.2014, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zo
dňa 08.07.2014 potvrdené, pričom žalobca podal proti nemu žalobu, ktorá bola Krajským súdom v
Banskej Bystrici rozsudkom zamietnutá, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
2Sžf/54/2016 zo dňa 25.07.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že sa
nedostatočne zaoberal tvrdením žalobcu, že tovar (repku olejnú) dodávateľ NS s.r.o. v skladových

priestoroch PD Hontianske Nemce a PD Dunajský Klátov už mal, čo čiastočne vyplýva aj z kúpnej
zmluvy z júla 2011 a dôsledne sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že prepravu tovaru od žalobcu
zabezpečovalodberateľžalobcuRFInvestHandelsundDienstleistungs,GmbH,Mníchov,resp.konečný
príjemca KU-SAB 2011 Kft. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 17.01.2019
zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.07.2014 a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.04.2014 z

dôvodu, že boli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), ďalej pre
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a z dôvodu,
že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia i prvostupňového
rozhodnutia správcu dane je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu (§ 191 ods.
1 písm. f/ SSP), konkrétne rozhodnutie žalovaného obsahovalo odlišné dôvody, než na ktorých bolo

založené rozhodnutie správcu dane a to bez toho, aby sa žalovaný vysporiadal s námietkou žalobcu
uplatnenou v odvolaní,
– 49 – BB-71S/97/2022

že správca dane nezohľadnil žalobcom predložené dôkazy za účelom preukázania nároku žalobcu na
odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 bez primeraného odôvodnenia, správca dane ani
žalovaný predložené CMR (ani ostatné žalobcom predložené doklady - kúpna zmluva, faktúry, doklady
o zaplatení kúpnej ceny odberateľom žalobcu) nevyhodnotili. Z odôvodnenia, že na základe zistení
maďarskej, nemeckej a slovenskej daňovej správy došlo k formálnej fakturácii za účelom uplatnenia

oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, nebolo možné zistiť, akou úvahou sa
správca dane a žalovaný spravovali pri hodnotení týchto dôkazov. Krajský súd v Banskej Bystrici v
ďalšom konaní uložil správcovi dane a žalovanému povinnosť opätovne preskúmať splnenie podmienok
na odpočet dane podľa ustanovení Zákona o DPH, ktorý si žalobca uplatnil z faktúr vystavených
dodávateľom NS s.r.o. za obdobie júl 2011 s tým, že riadne vyhodnotí dôkazy a pokiaľ nepreukáže iné

skutočnosti, vyhodnotí žalobcom predkladané CMR v súlade s obsahom týchto dokladov a následne
vyhodnotí splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Súd zdôraznil,
že v prípade, ak žalobca dôkazné bremeno unesie, prechádza dôkazné bremeno na správcu dane
a tento musí v prípade, že zistí objektívne skutočnosti nasvedčujúce zneužívajúcemu konaniu alebo
podvodnému konaniu u iného subjektu, predložiť dostatočne objektívne dôkazy, t.j. musí preukázať, že

žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podieľal na plnení, ktoré je spojené s daňovým
únikom alebo že vedel, alebo že mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany
dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Správca dane následne vykonal dokazovanie a
v ďalšom procesnom postupe správca dane vydal dve rozhodnutia (25.09.2020, 04.06.2021), pričom
na ústnom pojednávaní dňa 03.06.2021 správca dane žalobcu oboznámil so zistenými skutočnosťami,

najmä, že odberatelia RF Invest a KU-SAB 2011 Kft. neboli reálnymi nadobúdateľmi tovaru (v Nemecku
ani v Maďarsku) a neexistujú dôkazy o skutočnom nadobúdateľovi tovaru v inom členskom štáte a
žalobca zatajil totožnosť skutočného nadobúdateľa z dôvodu, že ako účastník reťazového obchodu
zatajením umožnil skutočnému nadobúdateľovi vyhnúť sa plateniu DPH. Predmetné rozhodnutia všakboli žalovaným zrušené s tým, že správca dane by mal zvážiť doplnenie dokazovania predvolaním a
vypočutím svedka A. B., ako aj dokazovanie pre opätovné prijatie záveru, že žalobca nebol oprávnený
uplatniť si oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, pretože podľa európskej judikatúry, ak

kontrolovaný platiteľ zatajil totožnosť skutočného dodávateľa s cieľom umožniť mu vyhnúť sa zaplateniu
dane, tak je správca dane oprávnený neuznať platiteľovi oslobodenie od dane. Správca dane po
vykonanom dokazovaní žiadosťami o MVI adresovanými do Maďarska, ktorými žiadal o vypočutie
svedka N. O. (konateľ spoločnosti KU-SAB 2011 Kft.), ktorého sa predvolať nepodarilo z dôvodu
chýbajúcich kontaktných údajov a svedka A. B. (konateľ spoločnosti RF Invest), ktorý dňa 17.03.2022

síce urobil podanie, v ktorom však uviedol, že v minulosti bol vlastníkom spoločnosti RF Invest, ale tá
je skoro 10 rokov zrušená, nemá žiadne dokumenty a na žiadosti slovenských daňových orgánov urobil
niekoľko vyhlásení, ktorých obsah si nepamätal. Správca dane neakceptoval preverenie a opätovne
žiadal o jeho predvedenie, ktorej maďarský správca nevyhovel, nakoľko ďalšia kontrola by neviedla k
žiadnym výsledkom v súvislosti s
– 50 – BB-71S/97/2022

dodávkami tovaru v roku 2011. Správca dane oboznámil s výsledkami vyrubovacieho konania žalobcu
dňa 30.06.2022 v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101873910/2022.

99. Daňová kontrola predstavuje proces, v rámci ktorého sa zisťujú a preverujú skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ počas daňovej kontroly vzniknú
pochybnosti o dokladoch predložených daňovým subjektom, tieto pochybnosti správca dane oznámi
daňovému subjektu a umožní mu vyjadriť sa k nim (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Svoje pochybnosti
pritom správca dane musí formulovať tak na skutkovom ako aj právnom základe. Postupom podľa § 46

ods. 5 Daňového poriadku pritom dochádza k presunu dôkazného bremena v rámci daňovej kontroly na
daňový subjekt, ktorý má priestor na vyjadrenie alebo vysvetlenie zistených pochybností (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022,
publikované ako judikát 18/2022 ZNSS). Výsledkom daňovej kontroly je dôkaz - protokol, ktorý obsahuje
výsledkydaňovejkontrolyakoajvyhodnoteniedôkazov(§46ods.8Daňovéhoporiadku).Jehoobsahom

musia byť tak preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, ako aj stanoviská a vyjadrenia
kontrolovaného subjektu (§ 47 písm. g), h) a i) Daňového poriadku). Protokol z daňovej kontroly
tak musí obsahovať zhrnutie a vyhodnotenie vykonaných dôkazov, zhrnutie skutkových zistení a ich
právneho posúdenia v kontexte záverov správcu dane smerujúcich k (ne)uznaniu sporných daňových
oprávnení. Po vyhotovení protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu, správca dane zasiela tento dôkaz

na vyjadrenie daňovému subjektu spolu s výzvou, ktorá daňovému subjektu umožňuje vyjadriť sa k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

100. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už zdôraznil, že účel
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania je v zásade odlišný (rozhodnutie Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, bod 31, publikované ako
judikát č. 18/2022 ZNSS). Napriek tomu však ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu pripúšťa
vykonávanie dokazovania v daňovom konaní, aj nad rámec návrhov daňového subjektu, a to či už v
snahe odstrániť niektoré procesné nedostatky či doplniť niektoré skutkové zistenia, v nadväznosti na
argumentáciu daňového subjektu alebo v nadväznosti na pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu

(rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 11/2022 zo dňa 25. apríla
2024, sp. zn. 4 Sfk 126/2022 zo dňa 17. októbra 2023, sp. zn. 3 Sfk 129/2022 zo dňa 21. novembra
2023 a iné).

101. Limitom pre takéto doplňujúce vykonávanie dokazovania iniciovaného správcom dane v daňovom

konaní však je, že nemôže byť vykonané v takom rozsahu/v takej miere, aby de facto nahrádzalo výkon
samotnej daňovej kontroly (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4
Sfk11/2022 zo dňa 25. apríla 2024, bod 43, ale aj judikát 18/2022 ZNSS, bod 31). Navyše, z aktuálnej
právnej úpravy daňového konania nemožno vyvodiť viazanosť správcu dane alebo žalovaného právnym
dôvodom neuznania uplatnených daňových oprávnení uvedeným v protokole z daňovej kontroly. K

takejto zmene právneho
– 51 – BB-71S/97/2022náhľadu môže dôjsť tak z dôvodu odôvodnenej zmeny právneho názoru správcu dane, pod
vplyvom dodatočne vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní alebo pod vplyvom rozhodnutia
odvolacieho orgánu - žalovaného (§ 7 ods. 2 Daňového poriadku) či správneho súdu (§ 191 ods. 5 a 6

SSP). Pokiaľ však príslušné orgány v priebehu vyrubovacieho konania alebo prípadne nadväzujúceho
odvolacieho konania zmenia dôvod pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s
protokolom z daňovej kontroly, musí sa tak spravidla diať (i) primárne na podklade skutkových zistení
vyplývajúcich zo samotného protokolu, prípadne primerane doplnených dokazovaním vykonaným v
daňovom konaní v miere a rozsahu nenahrádzajúcom daňovú kontrolu a (ii) daňovému subjektu musí

byť umožnené sa k zmenenému právnemu posúdeniu dôvodu neuznania daňového oprávnenia v
daňovom konaní vyjadriť a navrhnúť nové dôkazy (tento predpoklad vyplýva zo zásady úzkej súčinnosti
správcu dane s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku a zásady zachovávania práv
daňovýchsubjektovpodľa§3ods.1Daňovéhoporiadku,akoajzozákazuneočakávaných/prekvapivých
rozhodnutí vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - mutatis mutandis rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 52/2019 zo dňa 1. apríla 2020, publikované v

ZNaUÚS ako judikát č. 12/2020).

102. K takejto odôvodnenej zmene právneho náhľadu došlo vzhľadom na konkrétne okolnosti aj v
posudzovanej veci, v ktorej sa zmenilo pôvodné právne posúdenie uvedené v protokole z daňovej
kontroly na právne posúdenie, ktoré bolo výsledkom vyrubovacieho konania, pričom k tejto zmene

došlo vykonaním ďalšieho dokazovania pod vplyvom rozhodnutí odvolacieho orgánu, správneho súdu a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto správny súd uzavrel, že so žalobcom možno súhlasiť len
do tej miery, že vyrubovacím konaním nemožno nahradiť daňovú kontrolu, avšak posudzovaná vec nie
je takým prípadom, nakoľko z protokolu z daňovej kontroly vyplývajú aj závery správcu dane ohľadom
spochybnenia dodania tovaru na výstupe, pri ďalšom dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej

únie a vykonaným dokazovaním správca dane dospel k záveru, že jeho pochybnosti boli dôvodné. Preto
argumentáciažalobcu,ževyrubovaciekonanienahradilodaňovúkontrolu,pretožeztejvyplynulivýlučne
pochybnosti o dodaní tovaru žalobcovi, neobstojí.

103. Žalobca ako podstatnú žalobnú námietku uvádzal preklúziu práva vyrubiť daň, ktorú žalovaný ako

aj správca dane pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdili. Správny súd po oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že táto žalobná námietka je dôvodná iba čiastočne.

104. Správny súd má za to, že je potrebné na účely posúdenia začiatku plynutia prekluzívnej lehoty
na zánik práva vyrubiť daň (podľa § 69 ods. 1 resp. 2 DP) a s tým súvisiacej otázky, či protokol z

daňovej kontroly predstavuje úkon smerujúci k vyrubeniu dane, posudzovať v súlade s účelom daňovej
kontroly a následného vyrubovacieho konania závery protokolu z daňovej kontroly osobitne vo vzťahu
k odberateľovi RF Invest a vo vzťahu k odberateľovi KU-SAB 2011 Kft.. Z obsahu protokolu z daňovej
kontroly je zrejmé, že správca dane už v
– 52 – BB-71S/97/2022

protokole z daňovej kontroly uviedol pochybnosti vo vzťahu k následnému dodaniu tovaru odberateľovi
RF Invest, keď na strane 13 protokolu uviedol, že „daňový subjekt nepreukázal dodanie stavebného
reziva (repky olejnej – pozn. správneho súdu) do Nemecka odberateľovi RF Invest Handels-und

Diensteilungs, Munchen“. Odhliadnuc od správcom dane učinenej zrejmej chyby v písaní, pokiaľ ide
o označenie druhu tovaru (správne malo byť uvedené - repka olejná), ktorý bol opakovane uvádzaný
správne, sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že tvrdenie platiteľa, že v protokole z
daňovej kontroly sa nenachádzajú závery správcu dane týkajúce sa spochybnenia dodania repky olejnej
zahraničnýmodberateľomplatiteľa,nevyplývazobsahuprotokolu,dokoncajevrozporesjehoobsahom.

Žalobca sa mýlil, ak tvrdil, že transakcie vo vzťahu k odberateľovi RF Invest neboli v rámci daňovej
kontroly spochybnené. V predmetnej veci došlo k zmene dôvodu neuznania daňových oprávnení vo
vyrubovacomkonaníažvnadväznostinaargumentáciužalobcuadokazovaniapodnietenéhožalobcom,
odvolacím orgánom, resp. súdmi. Zmenený dôvod neuznania daňových oprávnení mal pritom svoj
podstatný skutkový základ už v zisteniach z daňovej kontroly zahrnutých v protokole, ktoré boli doplnené

zisteniami z vyrubovacieho konania. Toto doplnené dokazovanie však ani podľa názoru správneho
súdu nebolo vykonané v neprimeranom rozsahu negujúcom význam a zmysel daňovej kontroly. Navyše
žalobcovi bolo umožnené sa s novými skutočnosťami oboznámiť a aj na ne reagovať, prípadne navrhnúť
nové dôkazy. Vzhľadom na uvedené podľa názoru správneho súdu protokol z daňovej kontroly bolomožné vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu odberateľovi RF Invest považovať za úkon smerujúci
k vyrubeniu dane.

105. Naopak v prípade odberateľa KU-SAB 2011 Kft. sa správny súd stotožnil so žalobcom, že správcovi
dane uplynula prekluzívna lehota na vyrubenie dane, nakoľko z obsahu protokolu z daňovej kontroly v
skutočnosti vyplýva, že správca dane pochybnosti vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcom odberateľovi
KU-SAB 2011 Kft. neuviedol. Práve naopak, ako na to správne poukázal žalobca, správca dane uznal
žalobcovi nároky na oslobodenie dane pri dodávke pre odberateľa KU-SAB 2011 Kft. vo výške 50 162,53

Eur.

106. V tejto súvislosti správny súd primárne poukazuje na to, že daňová kontrola slúži na získanie a
zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom
konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným z najvýznamnejších nástrojov v podmienkach
správy daní, ktorý slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu, pri súčasnom zachovaní práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Daňová kontrola predstavuje verejno-mocenský
zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje
k dovyrubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Zákonnosť daňovej kontroly zásadným
spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a vykonaných. Účelom daňového
konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi

svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňová kontrola slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného
podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní.
– 53 – BB-71S/97/2022

107. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že nemožno akceptovať záver, že každý protokol z daňovej
kontroly vedie k prerušeniu prekluzívnej doby a k začatiu plynutia novej. Správny súd vyhodnotil ako
dôvodnú argumentáciu žalobcu uvedenú v správnej žalobe, podľa ktorej ak je daňová kontrola ukončená
protokolom z daňovej kontroly bez nálezu (t.j. rozdiel na dani sa rovná nule), vyrubovacie konanie
na základe takéhoto protokolu z daňovej kontroly ani nezačne. Toto potom, logicky, znamená, že

nadväzujúce úkony správcu dane v súdenej veci nemohli viesť k prerušeniu plynutia prekluzívnej doby a
k začatiu plynutia novej prekluzívnej doby – žiadna totiž ani len nezačala plynúť. Nová prekluzívna lehota
plynie len pre daň alebo rozdiel dane, ktorá bola daňovou kontrolou zistená. Preto (ak v súdenej veci) na
základe protokolu z daňovej kontroly nebola daň vyrubená ako dôsledok toho, že žalobca nemal právo
uplatniť si oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, konkrétne do Maďarska

odberateľovi KU-SAB 2011 Kft. podľa § 43 zákona o DPH, plynula len pôvodná 5-ročná prekluzívna
lehota a nedošlo k jej prerušeniu a plynutiu novej lehoty. Správny súd naviac v tejto súvislosti odkazuje
aj na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (sp. zn. 7Sž/17/01 a sp. zn. 7Sž/74/01), z ktorej vyplýva, že
taká daňová kontrola „...ktorou neboli zistené nedostatky, jej protokol a jeho prerokovanie nemôžu byť
považované za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku, lebo bez zistenia nedostatkov

nedochádza ani k vyrubeniu dane alebo jej doplatku. Správny súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia
kasačného súdu, z ktorých vyplýva, že výklad spojený s prerušením, resp. plynutím novej prekluzívnej
doby (pre účely vyrubenia dane) musí byť vykladaný v súlade s princípom právnej istoty (k tomu porovnaj
napr. NS SR - sp. zn. 4Sžf 5/2012, sp. zn. 4Sžf/2/2012, sp. zn. 4Sžf/5/2012, sp. zn. 2Sžf 58/2011 a i.).

108. Správny súd sa vzhľadom na uvedené stotožnil s argumentáciou žalobcu, že predpokladom
vykonania vyrubovacieho konania je vykonanie daňovej kontroly, avšak vyrubovacie konanie sa začne
a prebehne len vtedy, ak boli daňovou kontrolou podľa správcu dane identifikované konkrétne rozdiely
na kontrolovanej dani. Žalobcovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2011 do 25. augusta 2011 (§ 78 ods. 1 zákona o DPH). Správcom dane bola u

žalobcuvykonanádaňovákontrolanazistenieoprávnenostinavrátenienadmernéhoodpočtualebojeho
častizauvedenézdaňovacieobdobie,ktorábolazačatádňa21.10.2011,protokolbolžalobcovidoručený
dňa 31.10.2012 a daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 26.11.2012. Nemožno
vyrubiť daň ani rozdiel na dani po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové

priznanie. Správca dane pred uplynutím tejto lehoty na zánik práva vyrubiť daň nevykonal procesný
úkon voči daňovému subjektu, nakoľko protokol z daňovej kontroly neobsahoval pochybnosti týkajúce
sa intrakomunitárneho dodania pre odberateľa KU-SAB 2011 Kft., čím lehota na zánik práva vyrubiť daň
nezačala opätovne plynúť. K začatiu plynutia lehoty teda došlo podľa § 69 ods. 1 DP od 31.12.2011.Žaloba bola na Krajský súd v Banskej Bystrici (vo veci vedenej pod sp. zn. 24S/139/2014) žalobcom
podaná dňa 06.10.2014. Predmetné súdne konanie bolo právoplatne ukončené dňa 07.05.2019
– 54 – BB-71S/97/2022

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/139/2014-223 zo dňa 17.01.2019. Teda od
31.12.2011 do 05.10.2014 (deň pred podaním správnej žaloby) uplynula lehota 2 roky, 9 mesiacov a 5
dní, pričom dňom podania správnej lehoty bolo plynutie lehôt prerušené – od 06.10.2014 do 07.05.2019

– teda 4 roky 7 mesiacov a 1 deň. Lehota začala opäť plynúť od 08.05.2019 do vydania rozhodnutia
žalovanéhodňa04.06.2021,teda2rokya27dní,avšakztohtoobdobiajepotrebnéodpočítaťprerušenie
plynutia lehôt v zmysle § 9 zákona č. 67/2020 Z.z. tzv. lex corona a to od 12.03.2020 do 30.09.2020,
teda 6 mesiacov a 23 dní. Po odpočítaní tejto doby z časového rozmedzia 2 roky a 27 dní, bolo skutočné
plynutie lehôt (od 08.05.2019 do 04.06.2021) 1 rok 7 mesiacov a 6 dní. Lehota potom plynula od
05.06.2021do 27.12.2021, čo bolo 6 mesiacov a 26 dní (t.j. 206 dní). Medzisúčet predstavuje 4 roky 11

mesiacov 7 dní. Odo dňa doručenia rozhodnutia žalovaného dňa 27.12.2021 do dňa kedy uplynulo 5
rokov,t.j.prešlo23dníaposlednýdeňprekluzívnejlehotybol19.01.2022,pričomkvyrubeniudanedošlo
prvostupňovým rozhodnutím zjavne po uplynutí tejto lehoty, nakoľko to bolo vydané dňa 20.07.2022.
Správny súd preto ustálil, že právo orgánov verejnej správy vyrubiť v súdenej veci daň, resp. rozdiel
dane vo vzťahu k dodaniu tovaru odberateľovi KU-SAB 2011 Kft., je prekludované, teda uplynutím lehoty

zaniklo správcovi dane právo vyrubiť daň.

109. Pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty v prípade odberateľa RF Invest, správny súd sa v tejto časti
stotožnil so žalovaným v tom, že nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, nakoľko protokol z daňovej
kontroly obsahujúci o. i. aj závery spochybňujúce obchodné transakcie žalobcu a jeho odberateľa RF

Invest (konkrétne na strane 13 protokolu z daňovej kontroly), predstavoval úkon smerujúci k vyrubeniu
dane a teda prekluzívna lehota začala plynúť podľa § 69 ods. 2 Daňový poriadok znova od konca roka, v
ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený, teda od 31.12.2022 a neuplynula ani do vydania
prvostupňového rozhodnutia. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nesprávne uviedol, že prekluzívna lehota začala plynúť dňa 01.01.2023 a vychádzajúc z

dikcie ustanovenia § 69 ods. 2 Daňového poriadku malo byť uvedené od 31.12.2022, nakoľko táto
nesprávnosť nemala zásadný vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty a včasnosť vyrubenia rozdielu dane
správcom dane prvostupňovým rozhodnutím.

110.Správnysúdvtejtosúvislostipoukazujenato,žehocižalovanýviazalplynutieprekluzívnejlehotydo

vydania Predkladacej správy a žalobca mal za to, že rozhodnutie o vyrubení dane musí byť právoplatné
v prekluzívnej lehote, správny súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu, a ani žalovaného. Pre
včasnosť vyrubenia dane podľa názoru správneho súdu úplne postačuje, ak správca dane vydá (hoci
aj neprávoplatné) rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane v prekluzívnej lehote. Správny súd vychádza
z toho, že daňový subjekt je povinný si daň a aj úhradu sám vypočítať, podať „príslušné priznanie“ a

zaplatiť daň/úhradu, pričom príslušný orgán verejnej správy je následne oprávnený vykonať kontrolu
splnenia povinnosti a môže vyrubiť zistený rozdiel. V tejto súvislosti správny súd poukazuje podporne
aj na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom sú síce uvedené závery vo vzťahu
– 55 – BB-71S/97/2022

k premlčacej lehote na predpísanie poistného, avšak podľa správneho súdu je možné ich podporne
uviesť aj v súvislosti s prejednávanou vecou. V bode 27. uvedeného rozhodnutia Najvyšší správny
súd uviedol, vychádzajúc z právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov, že poistné je predpísané už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe a nie
až právoplatnosťou rozhodnutia. Pri prihliadnutí na základný cieľ uvedených lehôt, a to vymedzením
časového obdobia obmedziť orgán verejnej správy v oprávnení dodatočne „predpísať“/„vyrubiť“ sumu
rozdielu dane na povinnej platbe (ktorú by bol daňový subjekt povinný platiť priamo na základe zákona,
pričom na preklúziu sa prihliada ex offo), možno podľa správneho súdu vychádzať podporne aj zo

záverov uvedeného rozhodnutia.

111. Napriek tomu, že bolo konštatované porušenie zákona správcom dane vo vzťahu k vyrubeniu dane
z obchodnej transakcie súvisiacej s odberateľom KU-SAB 2011 Kft., a táto skutočnosť by postačovalana zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane, správny súd považoval za dôležité
vysporiadať aj s ďalšími žalobnými námietkami týkajúcimi sa ne/splnenia podmienok žalobcu na
oslobodenie od dane pri intrakomunitárnych dodávkach vo vzťahu k odberateľovi RF Invest. Vzhľadom

na to ďalšia argumentácia súdu sa vzťahuje k dodaniu tovaru žalobcom odberateľovi RF Invest.

112. Vo všeobecnosti platí, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na
preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, (ii) formálnych podmienok priznania
oslobodenia od dane, (iii) odopretím nároku na oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv)

odopretím nároku na oslobodenie od dane z dôvodu zneužitia práva. Hmotnoprávnymi podmienkami
pre priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods.
1 je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ
preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený (predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet)
do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie
členského štátu začatia odoslania alebo prepravy, (iii) dodanie nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu

alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú
DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o.,
C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18 a 19). Ide teda o podmienky (i) statusu - postavenia
zdaniteľných osôb, (ii) prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a (iii) fyzického premiestnenia
tovaru z jedného do druhého členského štátu, ktoré nemožno rozširovať (rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 20). Tieto východiská
a materiálne podmienky sú následne premietnuté vnútroštátnym zákonodarcom v ustanovení § 43 ods.
1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2012. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí
postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita nadobúdateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre
patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o.,

C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24; obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
– 56 – BB-71S/97/2022

bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). Platí pritom, že
zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane
(oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí vo faktúre (ako
formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (obdobne v prípade odpočítania DPH rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod

33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29).

113. Právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní však možno odoprieť vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy

s.r.o., C-676/22 zo dňa 29.februára 2024, bod 28; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára

2024, body 28, 36 a 37; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa
11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 38). Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok v intenciách
Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by
mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej

únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).

114. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zmätočné,
obsahujúce nekonzistentné závery, že žalobca ako daňový subjekt na jednej strane neuniesol dôkazné
bremeno a na strane druhej orgány správy daní akoby mali v úmysle tvrdiť prítomnosť zneužívajúcich

úkonov u žalobcu (s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu), pričom z prvostupňového rozhodnutia
sa javí, že správca dane dokonca fakticky obviňoval žalobcu z vedomého a cieleného podvodného
konania, zatajovania skutočného nadobúdateľa. Správny súd sa nestotožnil s uvedenou námietkou
spočívajúcou v tom, že orgány správy daní na jednej strane dôvodili, že žalobca nesplnil hmotnoprávnepodmienky viažuce sa nárok na oslobodenie od dane a na druhej strane mali podľa žalobcu naznačovať,
že žalobca participoval na daňovom podvode, resp. že došlo k zneužitiu práva. V predmetnej veci k
zmiešavaniu týchto dôvodov podľa správneho súdu nedošlo. Napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové

rozhodnutie sú vnútorne konzistentné a nie sú v tomto ohľade zmätočné. Z administratívneho spisu
vyplýva, že správca dane počas daňovej kontroly síce žalobcovi komunikoval aj parciálne indície
smerujúce k možnej existencii daňového podvodu a niektoré ním zvolené formulácie mohli vyvolať
u žalobcu uvedený dojem, avšak napokon ustálil, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na
oslobodenie od DPH. Vzhľadom na to, že

– 57 – BB-71S/97/2022

ostatné časti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nedôvodia účasťou žalobcu na
daňovom podvode, ani zneužitím

práva, správny súd túto vadu vyhodnotil tak, že táto sama o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska presvedčivosti je nepochybne vhodnejšie, pokiaľ orgány verejnej
správy v odôvodnení uvádzajú len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú dôvodov, pre ktoré rozhodli nimi
zvolenými výrokmi. Pokiaľ však uvedú aj ďalšie úvahy, nemôže ísť bez ďalšieho o vadu, ktorá by
rozhodnutia robila nezákonným, prípadne mala za následok porušenia práva na spravodlivý proces, ak

samotný výrok je dostatočne odôvodnený.
115. V súvislosti s podanou žalobou správny súd zdôrazňuje, že správcom dane a žalovaným
deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na oslobodenie zo sporných obchodov žalobcu od dane
podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011 bolo neunesenie dôkazného
bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu identity nadobúdateľa/odberateľa deklarovaných tovarov.

Správny súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal,
že tovary boli dodané deklarovanému nadobúdateľovi/odberateľovi v inom členskom štáte, spochybnili
práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na oslobodenie od dane - dodanie tovaru
osobe so statusom zdaniteľnej osoby v zahraničí, resp. nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorých
nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva podliehajú DPH.

116. V posudzovanom prípade žalobca predložil faktúry, kúpnu zmluvu, príslušné prepravné doklady
(CMR), kde bol identifikovaný dodávateľ, odberateľ, prepravca, príjemca tovaru, miesto určenia, druh a
množstvo tovaru, dátum, doklady o prijatí platby.

117. Správny súd uvádza, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol

uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).

118. V súvislosti s preskúmavanou vecou sa správny súd stotožňuje so žalobcom v tom, že správca
dane nespochybnil to, že mu žalobca predložil doklady za účelom preukázania uplatneného práva na

oslobodenie intrakomunitárnych dodaní pre odberateľa RF Invest od dane podľa § 43 ods. 1 zákona
o DPH. Správca dane zistil, že došlo k preprave tovaru pre odberateľa RF Invest do Maďarska,
avšak spochybnil totožnosť odberateľa RF Invest, ktorému mal byť tovar dodaný nie do štátu sídla (do
Nemecka), ale do Maďarska, pričom príjemcom tovaru bola podľa predložených CMR spoločnosť KU-
SAB2011Kft.Správcadanepostavilsvojzáver,žespoločnosťRFInvestnebolaskutočnýmodberateľom

na tom, že z odpovede na MVI zo dňa 13.09.2012 vyplynulo, že táto spoločnosť bola ekonomicky
nečinná, nakoľko od 3. štvrťroku nepodáva daňové priznania a neplní si daňové povinnosti a
– 58 – BB-71S/97/2022

v júli 2012 bola podaná žiadosť o začatie konkurzného konania. Na druhej strane v opravnom daňovom
priznaní vykázala nadobudnutie tovaru okrem maďarských, talianskych, rumunských dodávateľov a
od jediného slovenského dodávateľa a to SK 20222857, čo je neúplný tvar IČ DPH 2022285705
dodávateľa z Veľkého Blhu INSTINCT a.s. Vo vzťahu k žalobcom predloženým dôkazom (kúpna zmluva,faktúry, doklady o zaplatení dodávky), ktorými osvedčoval dodanie tovaru (repky olejnej) odberateľovi
RF Invest, správny súd je vzhľadom na žalobnú argumentáciu toho názoru, že správca dane v
prvostupňovom rozhodnutí, ako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotili jednotlivo ani

vo vzájomných súvislostiach žalobcom predložené doklady. Zároveň správny súd uvádza, že správca
dane žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil CMR doklady predložené žalobcom a nevyhodnotil
predložené CMR doklady v kontexte zmluvných dojednaní a výsluchov vykonaných v rámci dožiadaní
prostredníctvom MVI. Z vykonaného dokazovania správcom dane nevyplynuli žiadne opodstatnené
pochybnostiovierohodnostipredloženýchCMRlistov.Zákonodarcavovzťahukpreukazovaniusplnenia

podmienok oslobodenia od dane ustanovuje okruh dôkazov identifikovaných v § 43 ods. 5 zákona o
DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011. „Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno
týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu...
Keď daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu
dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť daňovým subjektom predkladané dôkazy
o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane alebo ... musí správca dane

preukázať, že posudzovaná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého daňovým podvodom, o
ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31). Správca dane podľa správneho súdu nadobudol
pochybnosti, nakoľko oslobodenie od DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na
predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda na daňovú transakciu medzi týmito subjektami

aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte, čo v danom
prípade preukázané nebolo. Tento záver však správny súd hodnotí ako predčasný, keď správca dane
spochybňoval dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi v zásade tým, že deklarovaný odberateľ
RF Invest nadobudnutie tovaru nepreukázal, resp. bol nekontaktný. Správny súd však podotýka, že
správca dane sa nezameral na spochybnenie CMR dokladov a iných dokladov, ktorými žalobca tvrdil a

preukazoval existenciu jednotlivých plnení. Preto je potrebné, aby správca dane svoje závery dostatočne
odôvodnil. Správny súd si je vedomý časového odstupu, ktorý limituje možnosti na ďalšie vykonanie
dôkazov,jevšakúlohousprávcudanesakjednotlivýmnávrhomnavykonaniedôkazovopätovnevyjadriť
a svoje závery náležite odôvodniť.

119. Správca dane v napadnutom rozhodnutí síce poukázal na vykonané zisťovanie prostredníctvom
MVI vo vzťahu k deklarovanému prepravcovi, tieto zistenia však interpretoval v tom zmysle, že
odberateliaRFInvestaKU-SAB2011Kft.nikdynepreukázali,žekdodaniudošlo(str.48prvostupňového
rozhodnutia „Podľa nových dôkazov (od 4.-5./2021) zmenil právny názor na základe zistených dôkazov
a skutočností, že od dodávateľa NS s.r.o. prebehlo dodanie tovaru voči daňovému subjektu a preto

následne poukázal správca
– 59 – BB-71S/97/2022

dane na skutočnosť, že malo tak byť podľa § 13 ods. 1 písmeno c) zákona o DPH, nakoľko nedošlo k

dodaniu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, čo odberatelia RF Invest Handels
(DE) a KU-SAB 2011 Kft (HU) nikdy nepreukázali.“, str. 50 prvostupňového rozhodnutia „Uvedené
pohyby poskytli len dôkaz o tom, že tovar vozidlá prekročili hranice SR, ale neposkytli to čo mali
preukázať odberatelia RF Invest Handels-und Diensteilungs (DE), KU-SAB 2011 Kft (HU), nakoľko boli
nespolupracujúcimi subjektmi už počas výkonu daňovej kontroly“, str. 51 „spoločnosť RF Invest DE

uvedená vo faktúrach ako odberateľ tovaru nepreukázala, že bola skutočným nadobúdateľom tovaru
(ani v Nemecku ani v Maďarsku“ „ani spoločnosť KU- SAB 2011Kft (konateľ), ktorá nepreukázala
prevzatie tovaru v Maďarsku a nepriznala daň z nadobudnutia tovaru v Maďarsku, neposkytla dôkazy,
že bola skutočným nadobúdateľom preverovaného tovaru“). Uvedené formulácie správcu dane o
nepreukázaní dodania zo strany odberateľov sú podľa názoru správneho súdu výsledkom nesprávneho

právneho posúdenia veci, nakoľko dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. Daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosťa v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších
dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza
v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a

daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej
a zásady prejednacej. Správca dane teda posúdenie dôkazného bremena nesprávne právne posúdil,
ak tvrdil, že bolo povinnosťou odberateľov preukázať, že došlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru.
Nakoľko správny súd posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ani tvrdenie poverenej zástupkyne
žalovaného o tom, že tvrdenie správcu dane na str. 48 prvostupňového rozhodnutia je iba nešťastnou

formuláciou, nemôže zmeniť nesprávnosť právneho posúdenia zo strany správcu dane, naviac ako bolo
užvyššiecitované,správcadaneobdobnéformulácieuviedolnaviacerýchmiestachsvojhorozhodnutia,
teda nie je dôvodné sa domnievať, že išlo len o nepozornosť správcu dane pri vyhotovovaní rozhodnutia
a napokon ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevenoval dostatočnú pozornosť takémuto právnemu
posúdeniu zo strany správcu dane.

120. Správny súd má za to, že je potrebné prisvedčiť tiež žalobnej argumentácii žalobcu, podľa ktorej
správca dane zmätočne a v rozpore so zásadami dokazovania vyhodnotil získané dôkazy. Správca dane
záver o ekonomickej nečinnosti odberateľa RF Invest primárne vyvodzoval z informácií získaných od
nemeckej daňovej správy, že odberateľ nepodával daňové priznania od 3. štvrťroku 2011. Správca dane
však nevyhodnotil žiadnym spôsobom

– 60 – BB-71S/97/2022

to, či do 3. štvrťroku 2011 odberateľ žalobcu daňové priznania podával a či v súvislosti s tým možno
konštatovať ekonomickú nečinnosť odberateľa v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Zároveň

skutočnosť, že odberateľ mal podať opravné daňové priznanie, v ktorom priznal obchody s ďalšími
subjektami (mimo žalobcu), správca dane vyhodnotil spôsobom, že nebolo preukázané, že opravné
daňové priznanie bolo predložené nemeckej daňovej správe a navyše uviedol, že tak malo byť zo
strany odberateľa učinené účelovo ako reakcia na výkon daňovej kontroly, teda skutočnosť podania
opravného priznania správca dane pri vyhodnotení ekonomickej činnosti odberateľa nezohľadňoval.

Na druhej strane však správca dane predmetné opravné daňové priznanie akceptoval ako relevantný
dôkaz, pokiaľ išlo o skutkové zistenie, že v ňom absentuje dodanie tovaru žalobcom odberateľovi . Hoci
je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných
dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže
jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo,

ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Správcom dane vykonané jednostranné vyhodnocovanie
dôkazov v neprospech žalobcu považuje správny súd za neprípustné a v rozpore s požiadavkou čo
najúplnejšie zistiť skutkový stav veci. Pokiaľ správca dane považoval podanie opravného daňového
priznania odberateľom RF Invest vo všeobecnosti ako nepreukázané a neoverené, nemožno z tejto

neoverenej a nepreukázanej skutočnosti vyvodzovať závery svedčiace v neprospech žalobcu. Správny
súd dodáva, že z právneho hľadiska skutočnosť, či deklarovaný odberateľ skutočne zdanil nadobudnutú
intrakomunitárnu dodávku oslobodenú od DPH na vstupe nie je zákonnou podmienkou oslobodenia od
DPH na výstupe dodávateľa (v tomto prípade žalobcu).

121. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na to, že rovnakého pochybenia pri vyhodnocovaní
dôkazov sa správca dane dopustil aj v prípade čestného vyhlásenia A. B., ktoré správca dane
nepovažoval za hodnoverný a použiteľný dôkaz, no napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí
uviedol,žepokiaľžalobcapoukázalnaskutočnosť,žezajehoodberateľaRFInvestprevzalavMaďarsku
tovar spoločnosť KU-SAB 2011 Kft., je toto tvrdenie v rozpore s predloženým vyhlásením p. A. B.,

konateľa uvedenej nemeckej spoločnosti, ktorý v ňom uviedol, že „ďalší predaj predmetného tovaru
(repka olejná) sme uskutočnili v Maďarsku pre spoločnosť CIVOKUV Kft. v mesiaci august 2012“. Čestné
vyhlásenie žalovaný ako aj správca dane vyhodnotili teda jednostranne len v neprospech žalobcu.
Takéto jednostranné vyhodnocovanie dôkazov v neprospech žalobcu považuje správny súd opäť za
neprípustné. V prípade predloženého čestného vyhlásenia však správny súd samozrejme netvrdí, že

daňovéorgánymalinapredloženéčestnévyhlásenieprihliadaťakonarelevantnýdôkaz,nakoľkočestné
prehlásenie v daňovom konaní aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe nie je dôkazom v zmysle § 24
ods. 2 Daňového poriadku, no pokiaľ predložené čestné vyhlásenie žalovaný a správca dane vyhodnotilivo všeobecnosti ako nepoužiteľný dôkaz, nemožno z neho vyvodzovať skutočnosti svedčiace výlučne
v neprospech žalobcu.
– 61 – BB-71S/97/2022

122. Pokiaľ ide žalobcom počas daňovej kontroly predložené „Vyhlásenie“ spoločnosti RF Invest, zo dňa
15.7.2011, ktoré bolo súčasťou Kúpnej zmluvy z 15.07.2011, z ktorého vyplynulo, že táto spoločnosť
ako kupujúci vyhlasuje, že prevzatý tovar „prepraví a vyvezie do Maďarska“ správny súd sa stotožnil

s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici v Rozsudku sp. zn. 24S/139/2014-223 zo
dňa 17.01.2019, že takéto vyhlásenie nie je možné považovať za doklad podľa § 43 ods. 5 písm.
c) zákona o DPH, pretože toto ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť preukázať dodanie tovaru do
iného členského štátu kópiou faktúry a len v prípade, ak by prepravu vykonal odberateľ, písomným
vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného štátu (nie, že tovar
do iného štátu len v budúcnosti prepraví). V tomto prípade však navyše z administratívneho spisu

vyplýva, že prepravu nevykonal sám odberateľ žalobcu (RF Invest), ale tento odberateľ mal zabezpečiť
prepravu prostredníctvom tretej osoby (T + U Transz). Taktiež je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu,
že nemá povinnosť pre účely oslobodenia od dane preukazovať oprávnenie tretej osoby prevziať tovar.
Správca dane vytkol žalobcovi, že nebolo preukázané, že spoločnosť KU-SAB 2011 Kft. bola oprávnená
prijať tovar určený odberateľovi RF Invest. K otázke povinnosti predložiť poverenie odberateľa udelené

tretím osobám kasačný súd v intenciách nálezu ústavného súdu uviedol, že § 43 ods. 5 zákona o
DPH pre účely oslobodenia od dane nevyžaduje predloženie poverenia (oprávnenia poverenej osoby
na prevzatie tovaru) zo strany daňového subjektu. Zamietnutie priznania práva na oslobodenie od
DPH z dôvodu, že dodávateľ (teda žalobca) počas daňovej kontroly nepredložil takého dodatočné
dôkazy, hoci dokumenty, ktoré predložil, boli v súlade so zoznamom dokumentov, ktoré sa majú predložiť

podľa vnútroštátnej úpravy, koliduje so zásadou právnej istoty (Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-492/13 zo dňa 09.10.2014). Postačuje, ak táto skutočnosť vyplýva z okolností prípadu, resp. z iných
súvislostí, ktoré vyšli najavo v kontexte konkrétnej daňovej transakcie (bod 42. rozsudku 1Sfk/14/2024
zo dňa 27.06.2024) Daňové orgány si nemôžu od daňových subjektov požadovať dôkazy nad rámec
zákona, prípadne stanovovať nové podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane. Pri svojej činnosti

sú povinné postupovať podľa všeobecných právnych zásad, najmä podľa zásady právnej istoty a
zásady proporcionality. Je však nepochybne v záujme daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na
oslobodenie od dane, aby si zaobstaral také dôkazy, ktorými hodnoverne preukáže dodanie tovaru
do iného členského štátu a na základe ktorých bude možné takéto dodávky jednoznačne kvalifikovať.
Uvedené súvisí aj s námietkou žalobcu, podľa ktorej nemal povinnosť preukázať, že by tovar mal a

musel byť prepravený výlučne do členského štátu sídla odberateľa. Aj podľa názoru správneho súdu
ide o podmienku, ktorá žalobcovi zo zákona nevyplýva. Aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
uviedol, že dôkazy odôvodňujúce právo na oslobodenie od dane predložené žalobcom boli v súlade so
zoznamom dokumentov upraveným v § 43 zákona o DPH, pričom poverenie na prevzatie tovaru nie
je v tomto normatívnom katalógu uvedené. Z toho možno usudzovať, že postačuje, ak táto skutočnosť

vyplýva z okolností prípadu, resp. z iných súvislostí, ktoré vyšli najavo v kontexte konkrétnej daňovej
transakcie (napr. reťazový obchod). V praxi postačuje, ak si zmluvné strany oznámia tieto skutočnosti
v rámci vzájomnej komunikácie, pričom si štandardne nemusia nevyhnutne predkladať o tom ďalšie
dôkazy (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu
– 62 – BB-71S/97/2022

Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/14/2024 zo dňa 27.06.2024). Pokiaľ teda správca dane a žalovaný
odôvodňovali nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o
DPH nepreukázaním oprávnenia spoločnosti KU-SAB 2011 Kft. prevziať predmet dodania určený

odberateľovi RF Invest, takáto úvaha je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

123. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva správny súd do
pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým
subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH

a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je
nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení,
ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH, oslobodenie od DPH a princíp neutrality
DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,
bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci
Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,

C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). Ľahká zneužiteľnosť práva na oslobodenie od dane pri
intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011
viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.

ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31, ako aj obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra
2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).

124. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností

preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok - daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.
6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

125. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve
základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a
– 63 – BB-71S/97/2022

povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo

úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania

zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra
2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na
základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto

naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017,
publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017 rovnako aj sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024,
bod 46).

126. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek
pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len
pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených
skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať
pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona

o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011 (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo
dňa 15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47). Hoci je to právesprávca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov
podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo

vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, aj
v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku). Je potrebné dodať, že „určiť presnú
hranicu,poktorújedôkaznápovinnosťnadaňovomsubjekteahranicu,odktorejhouždôkaznébremeno
nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť,
že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda

preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania
– 64 – BB-71S/97/2022

obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája 2018, bod 77).

127. Správny súd uvádza, že žalobca bol povinný podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázať
dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ
alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom (CMR) alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom
je uvedené miesto určenia (v tomto prípade vo všetkých CMR bolo uvedené ako miesto určenia

Lajomisze, Maďarsko) (§ 43 ods. 5 zákona o DPH). Rovnako ako už v prejednávanej veci skôr
uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici v Rozsudku sp. zn. 24S/139/2014-223 zo dňa 17.01.2019, aj
správny súd sa stotožňuje s názorom, že pokiaľ žalobca predložením prepravných dokladov (CMR),
ako aj faktúr, vyčerpal dôkazné bremeno, potom bolo na správcovi dane, aby preukázal (nestačí
spochybnenie), že išlo o doklad falošný, alebo išlo zo strany žalobcu o zneužitie práva, či účasť na

podvode. Finančné orgány predložené CMR (ani ostatné žalobcom predložené doklady - kúpna zmluva,
faktúry, doklady o zaplatení kúpnej ceny odberateľom žalobcu) ani po vykonaní ďalšieho dokazovania
vo vyrubovacom konaní, poznajúc právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli viazané,
tieto dôkazy nevyhodnotili, ani nespochybnili ich pravosť. Daňový subjekt môže predložiť aj iné dôkazy,
ktoré by preukazovali splnenie podmienok vyžadovaných § 43 zákona o DPH pre oslobodenie od

DPH, je teda na daňovom subjekte, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí.
Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Výsledok
verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje
len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a
logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné

bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom
daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval
konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade,
ak správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia
(resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už

správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt je povinný
preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. + v spojení s § 45 ods. 2 písm. e)
Daňového poriadku). Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického
a dôkazného stavu konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového
rozhodnutia nie je možné zistiť, akou úvahou sa správca dane a žalovaný spravovali pri hodnotení

dôkazov predložených žalobcom. Najmä pokiaľ išlo o Zápisnicu z 27.09.2013, ktorú žalobca získal od
deklarovaného prepravcu repky T + U TRANSZ Kft. a ktorej úradný preklad ako to vyplýva z obsahu
administratívneho spisu predložil aj správcovi dane (a zároveň aj ako prílohu správnej žaloby). Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí iba poukázal na to, že správca dane dôvod, prečo ju neakceptoval uviedol v
predkladacej správe. Správny súd má za to, že pokiaľ bola predmetná zápisnica predložená žalobcom

na podporu jeho argumentácie ohľadom preukázania jeho tvrdení, správca dane bol
– 65 – BB-71S/97/2022

povinný ju posúdiť ako každý dôkaz v daňovom konaní, prípadne uviesť dôvod, pre ktorý ju ako dôkaz

nevykonal. Presvedčivá správna úvaha správcu dane však v prvostupňovom rozhodnutí absentuje.
Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nie je zrejmá úvaha, akým spôsobom správca
dane vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy, resp. správcom dane zabezpečené dôkazy vo vzťahu k
žalobcom tvrdenému mechanizmu priebehu žalobcom deklarovaných plnení. Absencia správnej úvahyvo vzťahu k hodnoteniu dôkazov neumožňuje správnemu súdu zistiť, či správca dane pri hodnotení
dôkazov postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

128. Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam pri zisťovaní skutkového stavu a nevyhodnoteniu
predložených dôkazov žalobca uviedol, že závery o dodaní tovaru neznámemu odberateľovi do
Maďarska vychádzali z toho, že obchodný partner žalobcu – odberateľ RF Invest si nesplnil svoje
zákonné povinnosti vo vzťahu k DPH, nebol podnikateľsky aktívny, nepredkladal daňové priznania,
neviedol správne účtovníctvo, nebol kontaktný, žalobca namietal, že orgány verejnej správy žalobcu

učinili zodpovedným za porušenie legislatívou stanovených povinností inými subjektami. Správny súd k
uvedenej námietke žalobcu uvádza, že z rozhodnutia správcu dane i žalovaného vyplýva, že podstatným
dôvodom pre vydanie rozhodnutí bola skutočnosť, že tretie subjekty nesplnili svoje zákonné povinnosti,
konkrétne, že odberatelia žalobcu RF Invest a KU-SAB 2011 Kft. nepreukázali nadobudnutie tovaru od
žalobcu, pretože nepodali daňové priznania a neboli kontaktní. Správny súd pripomína, že v prípade,
keď daňovník preukáže splnenie zákonom o DPH stanovených podmienok na oslobodenie od platenia

DPH, vyčerpal dôkazné bremeno, čo vyplýva zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého
daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane a tiež skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinný
viesť. V takomto prípade, keď daňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné daňovníkovi odoprieť
oslobodenie od platenia dane jedine v prípade ak správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva,

t.j. obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody
u niektorého daňovníka alebo ak správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca
obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel alebo musel
vedieť. Žalobca v tejto súvislosti v žalobe namietal, že skutkový stav zistený správcom dane i žalovaným
nezodpovedá obsahu spisu, Žalobca mal za to, že doklady týkajúce sa dodávky tovaru pre odberateľa

žalobcu RF Invest (kúpna zmluva, faktúry, doklady o zaplatení kúpnej ceny, CMR), ako aj doklady
zadovážené správcom dane týkajúce sa následnej prepravy tovaru repky olejnej do Maďarska (CMR,
vážne lístky, výpisy z mýtneho systému, výpovede konateľa prepravcu) majú osvedčovať uskutočnenie
zdaniteľných plnení, no napriek tomu, že správca dane, resp. žalovaný niektoré z vyššie uvedených
dôkazov predložených žalobcom, resp. zadovážených správcom dane nehodnotili vôbec, z obsahu

označených dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že skutkový stav, ktorý vzali
orgány verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom,
resp. v ňom nemá oporu. Žalobca prepravu deklarovanej dodávky repky olejnej do iného členského
štátu (Maďarska)
– 66 – BB-71S/97/2022

preukazoval prepravnými dokladmi – CMR konkrétne špecifikovanými v rozhodnutí žalovaného, ktoré
prepravné doklady (CMR) obsahovali náležitosti stanovené v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti správny súd považoval námietku žalobcu, že skutkový stav zistený orgánmi

verejnej správy nezodpovedá obsahu spisu, za dôvodnú.

129. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil, pretože bolo výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej

správy za základ napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia správcu dane je v rozpore s
administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP).

130. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy prihliadnuť na záver správneho súdu
ohľadom uplynutia prekluzívnej lehoty pre zánik práva na vyrubenie dane vo vzťahu k odberateľovi

KU-SAB 2011 Kft. Vo vzťahu k odberateľovi RF Invest opätovne preskúmať splnenie podmienok na
oslobodenie od dane podľa ustanovení zákona o DPH s tým, že orgány verejnej správy označia
žalobcom predložené dôkazy a tieto riadne vyhodnotia v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku
rešpektujúc pri tom rozsah dôkazného bremena žalobcu v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V prípade, ak žalobca dôkazné bremeno

vyplývajúce mu z ustanovenia § 24 Daňového poriadku unesie, prechádza dôkazné bremeno na správcu
dane, ktorý musí v prípade, že zistí objektívne skutočnosti nasvedčujúce zneužívajúcemu konaniu alebo
podvodnému konaniu, predložiť dostatočne objektívne dôkazy o tom, že žalobca vedel alebo mohol
vedieť, že sa podieľal na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo že vedel, alebo že mal vedieť,že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu. Nové rozhodnutie následne riadne odôvodní tak, aby
odôvodnenie spĺňalo všetky zákonom stanovené náležitosti v § 63 ods. 5 Daňového poriadku a aby
bolo jednoznačné, na základe akých skutočností bolo vo veci rozhodnuté. V odôvodnení rozhodnutia

uvedie všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých bol založený výrok rozhodnutia, ich právne
posúdenie, ako aj úvahy, ktorými vyhodnotil jednotlivé dôkazy s uvedením, aké skutkové zistenia z
vykonaných dôkazov resp. svojím vlastným šetrením zistil. Zároveň však správny súd dopĺňa, že vec
nevracia správcovi dane s právne záväzným názorom v tom zmysle, že by na strane žalobcu boli
splnené podmienky pre priznanie práva na oslobodenie od DPH zo sporných obchodných transakcií s

odberateľom RF Invest.

131. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto
mu správy súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich

náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
– 67 – BB-71S/97/2022

132. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.