Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 8Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100226
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX. XXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast. Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o.,
so sídlom Vysoká 425/71, 054 01 Levoča proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul.
29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 2678-2/2024-BA zo dňa 24. januára 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 2678-2/2024-BA zo dňa 24. januára 2024
a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č.
8694/2023-SN-DvN zo dňa 26. októbra 2023 podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla,
že žalobkyňa je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátiť dávku (časť dávky) v

nezamestnanosti za obdobie od 01. februára 2023 do 27. júna 2023 v celkovej sume 2 155,70 eur. V
odôvodnení orgán prvého stupňa uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves
žalobkyňu zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie počnúc dňom 12. decembra 2022 a zároveň
týmto dňom si žalobkyňa uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobkyňa splnila všetky
zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, bola jej táto priznaná rozhodnutím
orgánuprvéhostupňač.425/2023-SN-DvNzodňa13.januára2023,pričompodkladomnavydanietohto
rozhodnutiaboliúdajezinformačnéhosystémuSociálnejpoisťovne.Dňa03.augusta2023orgánprvého

stupňa zistil, že v období od 01. februára 2023 do 27. júna 2023 bol žalobkyni vyplácaný rodičovský
príspevok podľa osobitného predpisu, nakoľko však žalobkyňa túto skutočnosť v rozpore so zákonom
neoznámila orgánu prvého stupňa, dávka v nezamestnanosti za obdobie od 01. februára 2023 do 27.
júna 2023 sa stala neprávom vyplatenou dávkou v celkovej výške 2 155,70 eur.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 04. decembra 2023,
v ktorom uviedla, že si nie je vedomá toho, aby neoprávnene poberala dávku v nezamestnanosti,

nakoľko táto jej bola riadne priznaná rozhodnutím orgánu prvého stupňa č. 425/2023-SN-DvN zo dňa
13. januára 2023 a v čase uplatnenia nároku spĺňala všetky zákonné predpoklady na priznanie dávky
v nezamestnanosti. Následne až dňa 23. júna 2023, teda po skončení nároku na ďalšie vyplácanie dávky
v nezamestnanosti žalobkyňa požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves napredpísanom tlačive o poskytnutie rodičovského príspevku, pričom v tlačive sa nenachádzala možnosť
uviesť,zaakéobdobierodičovskýpríspevokžiada.Zuvedenéhodôvodupretožalobkyňapredpokladala,
že jej bude rodičovský príspevok vyplácaný až po skončení nároku na podporu v nezamestnanosti,

rozhodne nežiadala o vyplatenie rodičovského príspevku aj za obdobie 6 mesiacov spätne od podania
žiadosti. Z uvedeného dôvodu považovala rozhodnutie orgánu prvého stupňa za nezákonné.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 2678-2/2024-BA zo dňa 24. januára 2024
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že výrok rozhodnutia orgánu prvého stupňa v časti „§ 236

ods. 1 písm. a) zákona“ zmenila a nahradila slovami „236 ods. 1 písmeno b) zákona“, v ostatnom
odvolanie zamieta a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdila. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že
žalobkyňa bola do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradená dňom 12. decembra 2022, jej žiadosť
o dávku v nezamestnanosti bola orgánu prvého stupňa postúpená dňa 22. decembra 2022. Nakoľko
žalobkyňa splnila podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, rozhodnutím orgánu prvého stupňa č. 425/2023-SN-DvN zo dňa 13. januára 2023

jej bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu
29,3264 eur od 12. decembra 2022 na obdobie šiestich mesiacov pri splnení ustanovených zákonných
podmienok.

4. Z informačného systému Sociálnej poisťovne ďalej bolo zistené, že v období od 12. decembra 2022

do 13. januára 2023 mala žalobkyňa nárok na výplatu ošetrovného, z uvedeného dôvodu orgán prvého
stupňa vydal rozhodnutie č. 1482/2023-SN-DvN zo dňa 08. februára 2023, v zmysle ktorého žalobkyňa
podľa § 106 písm. b) zákona o sociálnom poistení nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v
období od 12. decembra 2022 do 13. januára 2023 a výplata dávky v nezamestnanosti v tomto období
sa jej zastavuje. Po ukončení nároku na výplatu ošetrovného orgán prvého stupňa vyplatil žalobkyni

dávku v nezamestnanosti za obdobie od 14. januára 2023 do 27. júna 2023. Žalobkyňa bola vyradená z
evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 28. júna 2023 a z uvedeného dôvodu orgán prvého stupňa
vydal rozhodnutie č. 6609/2023-SN-DvN zo dňa 03. augusta 2023, v zmysle ktorého podľa § 105 ods.
2 zákona o sociálnom poistení nárok žalobkyne na dávku v nezamestnanosti zanikol od 28. júna 2023.

5. Dňa 20. júla 2023 orgán prvého stupňa z informačného systému Sociálnej poisťovne zistil, že
žalobkyni bol priznaný nárok na rodičovský príspevok od 01. februára 2023, z uvedeného dôvodu
orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 6563/2023-SNDvN zo dňa 02. augusta 2023, v zmysle
ktorého žalobkyňa podľa § 106 písm. d) zákona o sociálnom poistení nemá nárok na výplatu dávky
v nezamestnanosti v období od 01. februára 2023 do 27. júna 2023 a podľa § 112 ods. 4 zákona

o sociálnom poistení sa jej zastavuje výplata dávky v nezamestnanosti v tomto období. Proti tomuto
rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-
XX zo dňa 09. októbra 2023, pričom výrok uvedeného rozhodnutia zmenila tak, že žalobkyni sa podľa §
112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zastavuje výplata dávky v nezamestnanosti od 28. júna 2023,
v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdila.

6. V zmysle § 106 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení súbeh výplaty dávky v nezamestnanosti
a rodičovského príspevku nie je možný, preto dávka v nezamestnanosti v období od 01. februára 2023
do 27. júna 2023 bola žalobkyni vyplatená neprávom v celkovej sume 2 155,70 eur. Z uvedeného
dôvodu orgán prvého stupňa vyzval žalobkyňu výzvou č. 6610/2023-SN-DvN zo dňa 03. augusta 2023

na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti. Nakoľko však žalobkyňa v stanovenej lehote
predpísanú sumu neuhradila, orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, voči ktorému žalobkyňa podala
odvolanie.

7. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa o rodičovský príspevok požiadala dňa 16. júna 2023 a v rozpore

s § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení neoznámila orgánu prvého stupňa, že za obdobie od
01. februára 2023 do 27. júna 2023 jej bol rodičovský príspevok vyplatený. V čase, keď žalobkyňa
požiadala o rodičovský príspevok pritom musela vedieť, prípadne musela z okolností predpokladať, že
v prípade priznania a vyplatenia rodičovského príspevku spätne aj za obdobie, v ktorom poberala dávku
v nezamestnanosti, bude táto dávka vyplatená neprávom.

8. K odvolacej námietke žalobkyne, že si nie je vedomá, že dávku v nezamestnanosti poberala
neoprávnene žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení vylučuje súbeh na vyplácanie
rodičovského príspevku a dávky v nezamestnanosti (§ 106 písm. d) zákona o sociálnom poistení) a zuvedeného je zrejmé, že žalobkyňa od 01. februára 2023 do 27. júna 2023 nemala nárok na výplatu
dávky v nezamestnanosti, pretože za toto obdobie jej bol príslušným úradom práce sociálnych vecí a
rodiny vyplatený rodičovský príspevok. Z uvedeného je nepochybné, že jej dávka v nezamestnanosti

bola vyplatená neprávom. K tvrdeniu žalobkyne, že predpokladala, že jej rodičovský príspevok bude
vyplácaný až za obdobie po skončení nároku na dávku v nezamestnanosti, nakoľko informačné systémy
štátnych inštitúcií sú navzájom prepojené žalovaná uviedla, že rozhodnutie o priznaní rodičovského
príspevku vydal príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a žalovaná nemá právo akýmkoľvek
spôsobom posudzovať takéto rozhodnutie iného orgánu štátnej správy, prípadne ho hodnotiť.

9. Žalovaná záverom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžso/31/2011 zo dňa 29. marca 2012 v skutkovo podobnom prípade súbehu dávky v nezamestnanosti
a nemocenského, ako aj na ďalšie rozhodnutia, napríklad sp. zn. 10Sžso/2/2015 zo dňa 03. februára
2016, sp. zn. 9Sžso/7/2015 zo dňa 25. januára 2017, sp. zn. 9Sžso/12/2015 zo dňa 26. apríla 2017, sp.
zn. 7Sžsk/4/2016 zo dňa 28. marca 2018 a sp. zn. 9ŽSžsk/18/2019 zo dňa 27. júla 2020.

II.
Konanie pred správnym súdom

10. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 25. marca 2024 domáhala zrušenia

napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 2678-2/2024-BA zo dňa 24. januára 2024 a priznania práva na
náhradu trov konania.

11. Žalobkyňa v žalobe namietala, že sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s jej
argumentáciou uvedenou v odvolaní zo dňa 04. decembra 2023. Predovšetkým poukázala na to, že

na postup podľa ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je potrebné splniť 2
kumulatívne podmienky a to:
- neoprávnené vyplatenie dávky príjemcovi (nesplnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na
výplatu dávky), a
- skutočnosť, že príjemca v čase, keď prijímal dávku alebo jej časť vedel alebo musel z okolností

predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila.
Je síce pravdou, že v zmysle § 106 písm. d) zákona o sociálnom poistení je vylúčený súbeh
dávky v nezamestnanosti a rodičovského príspevku, avšak v čase uplatnenia nároku na dávku
v nezamestnanosti, ako aj počas celého obdobia túto žalobkyňa poberala oprávnene, nakoľko spĺňala
zákonné predpoklady pre jej priznanie a v danom čase rodičovský príspevok nepoberala, tento jej bol

priznaný až spätne.

12. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že o rodičovský príspevok požiadala až v čase, keď sa
podľa jej predpokladov nárok na ďalšie vyplácanie dávky v nezamestnanosti skončil dňa 12. júna
2023, avšak na tlačive o rodičovský príspevok sa nenachádzala možnosť uviesť, za aké obdobie

o vyplácanie rodičovského príspevku žiada. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa predpokladala, že jej
rodičovský príspevok začne byť vyplácaný až odo dňa podania žiadosti o rodičovský príspevok a
rozhodne nežiadala o jeho vyplatenie aj za obdobie 6 mesiacov spätne od podania žiadosti. Žalobkyňa
predpokladala, že informačné systémy štátnych inštitúcií sú vzájomne prepojené a skutočnosť, že
príslušný zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves si v informačnom

systéme riadne nepreveril skutkový stav nemôže byť daná na ťarchu žalobkyni. Nakoľko v deň podania
žiadosti o rodičovský príspevok bola dávka v nezamestnanosti už úplne vyplatená (posledná dávka
dňa 14. júna 2023), z uvedených okolností vyplýva, že žalobkyňa bola v čase podávania žiadosti o
rodičovský príspevok dobromyseľná v tom, že jej nárok na jeho poberanie patrí a zároveň, že dávku v
nezamestnanosti nepoberá neoprávnene. Žalovaná vo svojom rozhodnutí navyše neuviedla, na základe

akých okolností mala žalobkyňa vedieť alebo predpokladať, že predmetné dávky v nezamestnanosti
sú žalobkyni v čase ich poberania vyplácané neoprávnene. Naopak výslovne uviedla, že nesplnenie
povinnosti podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, t.j. neoznámenie podania žiadosti o
rodičovský príspevok, nemalo za následok neoprávnenú výplatu dávky v nezamestnanosti (strana 4 ods.
1 napadnutého rozhodnutia).

13. V ďalšom žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.7Sžso1/2009 zo dňa 25. februára 2010, z ktorého okrem iného vyplýva záver, že len vtedy, ak bude
preukázané, že žalobca zavinil neoprávnenú výplatu dávky, alebo že ju vedome poberal v čase, za ktorýmu patrila, bolo možné žalobcovi uložiť povinnosť vrátiť preplatok na tejto dávke podľa § 236 ods. 1
zákona o sociálnom poistení.

14. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 23. apríla 2024, v ktorom zhrnula doterajší
priebeh administratívneho konania. V ďalšom uviedla, že v čase, keď žalobkyňa požiadala o rodičovský
príspevok musela vedieť, prípadne musela z okolností predpokladať, že v prípade priznania a vyplatenia
rodičovského príspevku spätne aj za obdobie, v ktorom poberala dávku v nezamestnanosti, jej bude
táto dávka vyplatená neprávom a túto bude povinná v zmysle § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom

poistení vrátiť. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v čase uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti
aj počas celého obdobia, kedy dávku v nezamestnanosti poberala, spĺňala všetky zákonné predpoklady
pre priznanie a vyplácanie tejto dávky, tieto zákonné podmienky nespĺňala a to v období od 01. februára
2023 do 27. júna 2023, pretože za toto obdobie jej bol príslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny
vyplatený rodičovský príspevok, pričom zákon o sociálnom poistení v zmysle § 106 písm. d) súbežné
vyplácanierodičovskéhopríspevkuadávkyvnezamestnanostivylučuje.Knámietkežalobkynetýkajúcej

sa rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v zmysle ktorého jej bol rodičovský
príspevok priznaný aj za obdobie 6 mesiacov spätne od podania žiadosti žalovaná uviedla, že Sociálna
poisťovňa nie je oprávnená vyjadrovať sa k rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy. Zároveň uviedla,
že zákon o rodičovskom príspevku nevylučuje priznanie rodičovského príspevku z dôvodu, že žiadateľ
o tento príspevok poberal dávku v nezamestnanosti v dotknutom období.

15. Žalovaná v ďalšom upozornila, že v prípade, ak príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatil
žalobkyni rodičovský príspevok aj za obdobie, za ktoré vyplatenie tohto príspevku nežiadala, mala
možnosť voči takémuto konaniu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny namietať a žiadať,
aby jej bol rodičovský príspevok priznaný a vyplatený za iné, ňou určené obdobie. Podľa informácií, ktoré

má žalovaná k dispozícii však takúto možnosť žalobkyňa nevyužila, z čoho je možné vyvodiť záver, že
s takýmto konaním a postupom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súhlasila.

16. Podľa názoru žalovanej nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že rozhodujúce je to, že v čase
poberania dávky v nezamestnanosti nedochádzalo k súbehu s vyplácaním rodičovského príspevku,

nakoľko uvedený záver by bol v priamom rozpore so zákonom a to § 106, príp. § 19 ods. 3 písm. b) a
§ 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

17. V závere žalovaná poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach.

18. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala.

19. V replike zo dňa 31. mája 2024 žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na znenie § 236 ods. 1 písm.
b) zákona o sociálnom poistení je bezpredmetné, či pri podaní žiadosti o rodičovský príspevok mala

žalobkyňa predpokladať, že v prípade priznania a vyplatenia rodičovského príspevku za obdobie,
za ktoré jej bola vyplatená aj dávka v nezamestnanosti, táto dávka bola vyplatená neprávom, ale
rozhodujúcou je skutočnosť, či v období vyplácania dávky v nezamestnanosti žalobkyňa vedela alebo
mohla dôvodne predpokladať, že ide o neoprávnene vyplatenú dávku, na ktorú nemá právny nárok.
Žalovaná vo svojom vyjadrení bližšie nekonkretizovala, na základe akých okolností mala žalobkyňa

vedieť alebo predpokladať, že predmetné dávky v nezamestnanosti sú v čase priznania a počas
celého obdobia poberania vyplácané neoprávnene. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nakoľko zákon o
rodičovskom príspevku nevylučuje priznanie rodičovského príspevku z dôvodu, že žiadateľ o tento
príspevok poberal dávku v nezamestnanosti v dotknutom období a zároveň z ustanovenia § 236 ods.
1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nevyplývala povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti, ktorú

počas celého obdobia vyplácania poberala oprávnene, nevznikla jej ani žiadna zákonná povinnosť
žiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o opravu jeho rozhodnutia o priznaní rodičovského
príspevku, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom.

20. Argumentáciu žalovanej týkajúcu sa situácie, že žiadateľ o inú dávku, nielen o rodičovský príspevok,

ale aj o nemocenské, ošetrovné, materské, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný
dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% predloží žiadosť o
predmetnú dávku až po dočerpaní nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom by mohol žiadať
vyplatenie predmetnej dávky spätne za obdobie, za ktoré mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti,je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení považuje žalobkyňa za účelovú, nakoľko ide vo všetkých
prípadoch o dávky, o ktorých rozhoduje Sociálna poisťovňa, avšak v prípade rodičovského príspevku
ide o dávku podľa iného právneho predpisu. V ďalšom žalobkyňa poukázala na nemožnosť aplikácie

rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
na ktoré poukázala žalovaná vo vyjadrení, nakoľko vychádzali z odlišných skutkových okolností.

21. Žalobkyňa žiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

22. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05. marca 2025, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa
ani jej právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti.
Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá svoju neúčasť taktiež ospravedlnila a súhlasila
s konaním v jej neprítomnosti.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

27. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

28. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

29. Podľa § 105 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku
na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do
evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti.

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti
sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z
dôvodu uvedeného v § 106.

30. Podľa § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká

vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

31.Podľa§106zákonaosociálnompoistení,poistenecnemánároknavýplatudávkyvnezamestnanosti

za dni, počas ktorých
a) má nárok na výplatu nemocenského,
b) má nárok na výplatu ošetrovného,
c) má nárok na výplatu materského,d) sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.36)
36) Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

32. Podľa § 107 zákona o sociálnom poistení, dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

33. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku
alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako

5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o rodičovskom príspevku“), oprávnená osoba má
nárok na rodičovský príspevok, ak

a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt3) alebo prechodný pobyt4) na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo
je osobou podľa osobitného predpisu.4a)
3) § 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

4) Zákon č. 48/2002 Z. z.o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 200, 7. 6.

2004) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým
sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení.

35. Podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa
a) do troch rokov veku,
b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,5)
c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa §
2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej

istej oprávnenej osobe, alebo
d) do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie5aa) a na základe
rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej
orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna
materská škola“), najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne

vzdelávanie.5a)
5) § 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení.
5a) § 28a zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5aa) § 3 písm. b) a § 59b zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

36. Podľa § 3 ods. 11 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku, nárok na rodičovský príspevok nevzniká
ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské16) alebo má nárok na
obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské

v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods.
1 a 2 alebo § 4 ods. 3; to neplatí, ak oprávnená osoba, ktorou je otec dieťaťa, do uplynutia šiestich
týždňov odo dňa pôrodu alebo do uplynutia predĺženého obdobia z dôvodu prijatia dieťaťa do ústavnej
starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, má
nárok na materské podľa osobitného predpisu17) alebo obdobnú dávku ako materské podľa osobitného

predpisu17) v členskom štáte
16) § 10 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 48 a 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
17) § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 350/2022 Z. z.37. Podľa § 5 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku, o rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský
príspevok oprávnenej osobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta jej

pobytu (ďalej len „platiteľ“).

38. Podľa § 5 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, rodičovský príspevok sa vypláca za celý
kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho
mesiaca.

39. Podľa § 5 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku, rodičovský príspevok sa vypláca mesačne
pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v
ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na rodičovský príspevok.

40. Podľa § 8 ods. 7 zákona o rodičovskom príspevku, na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného
predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
27) zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

41. Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na

podnet správneho orgánu.

42. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania
došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

43. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 199 v spojení s § 203

ods. 2 SSP, t.j. neformálne, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nebolo vydané v súlade so
zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Napriek tomu, že správny súd zistil, že aj rozhodnutie
orgánu prvého stupňa trpí rovnakou vadou, nemohol toto rozhodnutie zrušiť súčasne s rozhodnutím
žalovanej, hoci v zmysle § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo

opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa (t.j. rozhodnutie orgánu prvého stupňa), avšak žalobkyňa v tomto
prípade takýto návrh na zrušenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa nepodala.

44. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená

v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k
správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky
patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická

osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

45. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho
konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- Dňa 12. decembra 2022 podala žalobkyňa žiadosť o dávku v nezamestnanosti na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
- Rozhodnutím orgánu prvého stupňa č. 425/2023-SN-DvN zo dňa 13. januára 2023 bola žalobkyni

priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% vymeriavacieho základu 29,3264 Eur od 12. decembra
2022.- V období od 12. decembra 2022 do 13. januára 2023 žalobkyňa nemala nárok na dávku v
nezamestnanosti v zmysle rozhodnutia orgánu prvého stupňa č. 1482/2023-SN-DvN zo dňa 08. februára
2023.

- Dňa 16. júna 2023 podala žalobkyňa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves žiadosť
o rodičovský príspevok.
- Rozhodnutím č. 6563/2023-SN-DvN zo dňa 02. augusta 2023 orgán prvého stupňa rozhodol, že
žalobkyňa nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období od 01. februára 2023 do 28. júna
2023 a podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa jej zastavuje výplata dávky v nezamestnanosti

od 01. februára 2023 do 28. júna 2023. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
- Dňa 03. augusta 2023 bola žalobkyni doručená výzva na vrátenie dávky v nezamestnanosti za obdobie
od 01. februára 2023 do 28. júna 2023 vo výške 2 155,70 eur. Žalobkyňa na výzvu reagovala Odpoveďou
na výzvu zo dňa 17. augusta 2023.
- Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09. októbra 2023 rozhodla o odvolaní žalobkyne
proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa č. 6563/2023-SN-DvN zo dňa 02. augusta 2023 tak, že zmenila

výrok rozhodnutia orgánu prvého stupňa a slová „sa jej zastavuje výplata dávky v nezamestnanosti od
01.02.2023 do 27.06.2023“ sa nahrádzajú slovami „sa jej zastavuje výplata dávky v nezamestnanosti od
28.06.2023“,vostatnomodvolaniezamietlaarozhodnutieorgánuprvéhostupňapotvrdila.Vodôvodnení
žalovaná uviedla, že zmena výroku rozhodnutia nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že žalobkyňa za
obdobie od 01. februára 2023 do 27. júna 2023 nemala nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa

§ 106 písm. d) zákona o sociálnom poistení, a teda dávka za uvedené obdobie bola vyplatená neprávom.
- Rozhodnutím orgánu prvého stupňa č. 8694/2023-SN-DvN zo dňa 26. októbra 2023 bola žalobkyni
uložená povinnosť vrátiť dávku (časť dávky) v nezamestnanosti za obdobie od 01. februára 2023 do
27. júna 2023 v celkovej sume 2 155,70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Voči
uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

-Oodvolanírozhodlažalovanátak,žezmenilavýrokorgánuprvéhostupňaaslovᄧ236ods.1písm.a)
zákona“ nahradila slovami „§ 236 ods. 1 písm. b) zákona“, v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie
orgánu prvého stupňa potvrdila.

46. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že toto je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov ako aj pre nezrozumiteľnosť. Žalovaná svoje rozhodnutie o povinnosti žalobkyne
vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti založila na právnom dôvode vyplývajúcom
z ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, teda že príjemca dávky je povinný
dávku alebo jej časť vrátiť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je
vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa

vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila. Uvedené žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa
v čase, keď požiadala o rodičovský príspevok musela vedieť, príp. musela z okolností predpokladať, že
v prípade priznania a vyplatenia rodičovského príspevku spätne aj za obdobie, v ktorom poberala dávku
v nezamestnanosti, jej bude táto dávka vyplatená neprávom. V napadnutom rozhodnutí však absentuje
akákoľvek správna úvaha o tom, z čoho konkrétne, teda z akých skutkových okolností, ustanovení

právnych predpisov resp. akého rozhodnutia orgánu verejnej správy takýto záver o vedomosti žalobkyne
(že jej bude dávka vyplatená spätne) vyvodila. Je pravdou, že sa môže zdať logické (a to predovšetkým
pri spätnom posudzovaní situácie), že ak bola žalobkyni vyplatená dávka v nezamestnanosti a následne,
za to isté obdobie spätne aj rodičovský príspevok, ktorý pri aplikácii ustanovenia § 106 písm. d) zákona
osociálnompoistenínároknadávkuvnezamestnanostivylučuje,dávkavnezamestnanostisatakmohla

javiť ako neoprávnene vyplatená dávka. Avšak len samotný časový sled takýchto udalostí nezakladá
dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej.

XX.Správnysúdtýmtonedávazapravduanižalobkynivtomzmysle,žeakskutočnosťspôsobilávyvolať
neoprávnenosť už vyplatenej dávky (v tomto prípade podanie žiadosti o rodičovský príspevok) nastane

až v budúcnosti, vylučuje to automaticky možnosť požadovať vrátenie neoprávnene vyplatenej dávky,
vychádzajúc pritom z určitej dobromyseľnosti príjemcu v čase vyplácania dávky. Správny súd sa teda
priamo nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že v čase vyplácania dávky v nezamestnanosti nevedela resp.
nemohla vedieť o tom, že táto bude posúdená ako neoprávnene vyplatená dávka, pretože o rodičovský
príspevok požiadala až po jej vyplatení. Aj právna skutočnosť, ktorá nastane v budúcnosti môže založiť

neoprávnenosť už vyplatenej dávky, avšak takáto právna skutočnosť musí byť podľa názoru správneho
súdu dostatočne predvídateľná a určiteľná už v čase poberania neoprávnene vyplatenej dávky, a to či
už v dôsledku vlastného prejavu vôle príjemcu (ak požiada o inú dávku a to aj za spätné obdobie) alebo
vyplývajúc z konkrétneho zákonného ustanovenia (z ktorého je možné vyvodiť presný moment vznikuprávnej skutočnosti spôsobujúcej neoprávnenosť už vyplatenej dávky, napríklad dosiahnutie určitého
veku pre vznik nároku na starobný dôchodok).

48. Nakoľko práve preukázanie vedomosti žalobkyne o tom, že vedela alebo musela z okolností
(objektívne byť schopná) predpokladať, že sa jej dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom
alebo vo vyššej sume, ako patrila, je rozhodujúce pre rozhodnutie, preto nedostatočné odôvodnenie
v tejto súvislosti vzhliadol správny súd za takú vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho
nezákonnosť.

49. Nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu spočíva aj
v tom, že žalovaná nijakým spôsobom nevysvetlila výšku sumy, na vrátenie ktorej mala byť žalobkyňa
povinná. V tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí žalovaná nezaujala žiadnu správnu úvahu, ani
nepoukázala na žiadne ustanovenia právnych predpisov. Správny súd považuje v tejto súvislosti dať
do pozornosti skutočnosť, že hoci sa rodičovský príspevok vypláca za celý kalendárny mesiac aj

v prípade, ak príjemca splnil podmienky nároku len za časť kalendárneho mesiaca (§ 5 ods. 2 zákona
o rodičovskom príspevku), z uvedeného nie je možné vyvodiť opačný záver, že automaticky vylučuje
nárok na dávku v nezamestnanosti v rozsahu celého mesiaca.

50. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti,

pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný
prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v
prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu
v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí
prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné.

Len atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby
správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ
v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny
súd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých
súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v

obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo
akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu
verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného
minima náležitostí odôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

51. Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, pričom
tú rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Podľa názoru správneho súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú vzbudiť pochybnosti o
jehonezávislostiaodbornosti,zodôvodneniamusíplynúťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami,

ktoré orgán verejnej správy viedol pri hodnotení dôkazov na jednej strane a jeho právnymi závermi
na strane druhej. Zároveň následne jasným a zrozumiteľným spôsobom orgán verejnej správy svojím
odôvodnením dáva odpovede na tie skutkové závery, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce pri
zachovaní primeranej miery logiky zrozumiteľnej nielen pre orgán verejnej správy, ale aj pre adresáta
rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné, pretože

nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Vzhľadom na skutočnosť, že správny
súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade
so zákonom, preto hos poukazom na § 191 ods. 1 písm.d) SSP zrušil.Nakoľkonepreskúmateľnosť
rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie čo do jeho
podstaty preskúmať, správnemu súdu za danej situácie neprináleží posudzovanie ďalších námietok

prípadne dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vrátane posúdenia judikatúry, na ktorú
účastníci poukazovali vo svojich podaniach, nakoľko by nahrádzal rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej
správy.

XX. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude vydať rozhodnutie, ktoré vychádzajúc z riadne zisteného

skutkového stavu veci dôsledne a presvedčivo odôvodní a to aj s prihliadnutím na právny názor
správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku.53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnej žalobkyni
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).