Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. júl 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211195
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8120211195.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore veci žalobkyne A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX F., právne zastúpená advokátskou kanceláriou KAIFER advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, proti žalovanej Obec Lemešany, so sídlom
Lemešany 186, 082 03 Lemešany, IČO: 00 327 344, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01
Prešov, IČO: 36 492 086, o zaplatenie 7.830,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 7 379,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 7 379,51 eura od 17.7.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 88,50%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7.830,-
eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. G. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra

„C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1553 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra
„E“ č. XXX/X – orná pôda o výmere 13 m2. Žalovaná jej zabraňuje vo vstupe a užíva vyššie uvedené
nehnuteľnosti ako športový areál – futbalové ihrisko bez toho, aby poskytovala žalobkyni ako výlučnej
vlastníčkepredmetnýchnehnuteľnostiakékoľvekprotiplneniazajejužívanie.Zlegendyúzemnéhoplánu
obce vyplýva, že žalovaná užíva nehnuteľnosti žalobkyne ako rekreačné územie, ihriská a na šport.
Žalobkyni je pevným oplotením a zámkom zabránené vo vstupe a užívaniu predmetných nehnuteľnosti
z dôvodu, že na týchto nehnuteľnostiach sa nachádza časť futbalového ihriska vo vlastníctve a užívaní

žalovanej.Žalovanásaužívanímpredmetnýchnehnuteľnostibezdôvodneobohacujenaúkoržalobkyne.
Žalobkyňa vyzvala žalovanú listom zo dňa 08.07.2020 na úhradu sumy vo výške 7.830,- eur za 2
roky spätne odo dňa doručenia tejto výzvy. Výška tejto sumy zodpovedá súčinu rozsahu výmery
nehnuteľnosti a sumy 2,50 eura ročne za 1 m2 a to za obdobie od 09.07.2018 do 08.07.2020. Pri určení
výšky požadovaného plnenia vychádzala zo znaleckého posudku číslo 147/2015 vyhotovený znalcom,
Ing. Igorom Molitorisom. Uplatnený nárok je čo do výšky v danom mieste a čase s prihliadnutím na
účel a spôsob užívania nehnuteľnosti primeraný, ba dokonca nižší, než by bola žalobkyňa oprávnená

požadovať. Odplata za užívanie cudzej nehnuteľnosti sa pochybuje vo výške 10 % z hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti ročne.2. Uznesením č. k. 20C/88/2020-50 zo dňa 28.10.2020 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od
jeho doručenia písomne vyjadrila k žalobe, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila
listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie spolu so

žalobou a jej prílohami bola žalovanej doručená dňa 28.10.2020.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bez uvedenia vážneho dôvodu nesplnila povinnosť uloženú
vyššie uvedeným uznesením, súd konštatoval splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 273 CSP,
a preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie č. k. 20C/88/2020-56 zo dňa 04.12.2020.

4. Následne bol súdu dňa 15.01.2021 doručený návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
ktorý odôvodnila jej povinnosťou pripraviť odberné miesta pre zabezpečenie celoplošného testovanie
obyvateľstva v dôsledku šírenia pandémie COVID-19. Ako podporné tvrdenie uviedla, že doposiaľ si
vždy preberal súdne zásielky.

5. Uznesením zo dňa 26.05.2021 súd zrušil rozsudok pre zmeškanie č. k. 20C/88/2020-56 zo dňa
04.12.2020, nakoľko dospel k záveru, že dôvody uvedené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
možno považovať za ospravedlniteľné.

6. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vecné bremená zriadené

na základe zákona majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli
zriadené. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z právnej úpravy, na
ktorej základe vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasné špeciálne
predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné
použiť úpravu súkromnoprávnu (nález Ústavného súdu Českej republiky, PL. ÚS 25/04). V prípade

vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho
obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného
záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany
dotknutého vlastníka. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým
právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká

„in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny
vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka
zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová;
nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový
majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Dané

právne závery vyplývajú z rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sú odrazom ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít tak, ako to vyžaduje princíp právnej istoty vyjadrený v Cˇl. 2 ods.
2 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Poukázala na zjednocujúci záver Najvyššieho
súdu SR zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 8/2016 ako rozhodnutie pod číslom 73: Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva

podľa § 23 ods. 5 zákona cˇ. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku
dňu účinnosti tohto zákona (1. septembra 1993). Z predmetného ustanovenia nevyplýva ďalšiemu
vlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych
práv“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo dňa 14.04.2016). Na tomto právnom

závere bolo založené i súvisiace rozhodnutie ústavného súdu, ktoré skonštatovalo, že na veci nemení
nicˇaninálezsp.zn.PL.ÚS42/2015zodňa12.10.2016,ktorýmbolovbode1vyslovené,žeustanovenia
§10ods.5druhá,tretiaaštvrtáveta,§10ods.9,§10ods.10prváatretiavetaa§10ods.12prvá,druhá
a štvrtá veta zákona cˇ. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov rozsahu, v
akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v slovnom spojení „primeraná jednorazová

náhrada“, nie sú v súlade s cˇl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s cˇl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V podmienkach zákona č. 66/2009 Z. z.
ako samospráva – obec po delimitácii majetku štátu na obec len znášali, vo verejnom záujme, náklady
na údržbu a správu cintorínov, verejnej zelene a v tomto súdom posudzovanom prípade náklady na
správu a údržbu športového areálu, ktorý nemá žiaden hospodársky využiteľný prvok. Prirodzene nemali

zo športového areálu žiadny finančný profit, či benefit, keďže daným spôsobom plnili spoločnosťou
uložené úlohy a zákonom dané funkcie samosprávy. Podobne ako rozhodovacia súdna prax najvyšších
súdnych autorít opakovane rozhodla o jednorázovosti náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno pri
zákone č. 182/1993 Z. z., aj v prípade zák. č. 66/2009 Z. z., ide nepochybne o náhradu jednorazovú zazákonom zriadené vecné bremeno, či právo zodpovedajúce právu vecného bremena (cintorín, verejná
zeleň a športovisko). Predmetné nehnuteľnosti tvoriace časť športového areálu, podobne ako verejnú
zeleň a cintoríny, žalovaná ako samospráva užívala na základe zákonom daného právneho dôvodu a

právneho titulu. Zámerom a vôľou zákonodarcu bolo upraviť predmetné právne vzťahy nedostatočne
riešené, či neriešené od roku 1990 a to zákonom č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/98/2019 zo dňa
03.12.2020, ktorý uviedol: ...obmedzenie vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona

cˇ. 66/2009 Z. z. patrí k tzv. legálnym vecným bremenám, ktoré „zákonne“ smerujú k obmedzeniam
vlastníckeho práva. Tento záver možno prijaťˇ vzhľadom na ich verejnoprávny charakter a povahu.
Náhrada za vzniknuté vecné bremeno sa síce odvádza od cˇl. 11 ods. 4 listiny základných práv a slobôd,
zo všeobecne uznávaných princípov a základného práva vlastniťˇ a užívaťˇ majetok, avšak právo na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. vzniklo „ex
lege“ jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona alebo ku

dňu zániku existencie zmluvného práva. Bolo by krajine v rozpore s ekvitou, aby po každej zmene
vlastníka zaťaženého pozemku mal nový majiteľˇ ďalší obsahovo totožný nárok na finančnú náhradu
za vecné bremeno vzniknuté voči pôvodnému vlastníkovi. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd
právne uzatvára, že iba vlastníkovi zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosťˇ vlastnil v čase vzniku
vecného bremena (naša poznámka: právna predchodkyňa žalobcu, obdarovaného – darkyňa pani H.

D.), teda ku dňu účinnosti zákona cˇ. 66/2009 Z. z. alebo ku dňu zániku existencie zmluvného práva, patrí
primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, determinovaná
proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu. Vzhľadom na
skutočnosťˇ, že žaloba bola podaná osobou, ktorá nespĺňa základnú procesnú podmienku vyžadovanú
Civilným sporovým poriadkom, a to aktívnu vecnú legitimáciu (ako základnú procesnú podmienku) z

dôvodu, že žalobca nebol v rozhodnom čase vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ale stal sa ním až
neskôr... Z uvedených dôvodov namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne.

7. Žalobkyňa v duplike uviedla, že ku dnu účinnosti zákona č. 66/2009 Z..z. existoval medzi právnou
predchodkyňou žalobcu a žalovanou nájomný vzťah, preto nemohli byť naplnené všetky zákonom

požadované podmienky pre vznik zákonného vecného bremena. K rovnakému záveru dospel aj
Krajský súd v Prešove, resp. Okresný súd Prešov v obdobných veciach. Neexistencia zákonnej úpravy
obsiahnutej v zákone č. 66/20019 Z.z. pre situácie, ak dôjde k zániku zmluvného vzťahu po 01.07.2009,
neodporuje žiadnym právnym princípom a nevytvára neriešiteľnú situáciu, t.j. nebráni zo vykonaniu
pozemkových úprav a iným postupom na vyriešenie tohto stavu, a tak je nevyhnutné dospieť k záveru,

že ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. treba vykladať za pomoci argumentu a contrario, a teda,
že zákonné vecné bremeno nevznikne v iných prípadoch ako len v prípadoch neexistencie zmluvne
dohodnutého právneho vzťahu ku dňu 01.07.2019. Vo vzťahu k jednorazovej náhrade za zriadenie
vecného bremena uviedla, že nie je možné analogicky použiť úpravu v zákone č. 182/1993, keďže
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. je vecné bremeno zriadené ako trvalé riešenie a neustanovuje sa, ani

sa predpokladá, osobitný postup na vysporiadanie majetkových vzťahov. V zmysle zákona č. 66/2009
Z.z. sa naopak ustanovuje povinnosť vykonať konkrétne kroky k trvalému usporiadaniu majetkových
vzťahov. Účelom zákona č. 182/1993 Z.z. je zriadiť natrvalo vecné bremeno a za toto priznať náhradu,
pričom účelom zákona č. 66/2009 Z.z. je sceliť vlastníctvo k stavbe a pozemku pod ňou v jednej osobe.
Právna úprava v zákone č. 182/1993 Z.z. zriaďuje vecné bremeno ako trvalý stav a riešenie a právna

úprava v zákone č. 66/2009 Zz.z zriaďuje vecné bremeno ako stav dočasný. Poukázala pritom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2015, sp. zn. 4 MCdo 2/2014. Ak by sa aj vychádzalo
z premisy, že náhrada by mala patriť titulom zriadenia vecného bremena, tak aj táto by musela mať
charakter opakujúce plnenie o čom svedčí aj Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.10.2016, sp.zn. PL.
ÚS 42/2015 – 105, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal otázkou primeranosti náhrady a dospel k záveru,

že podmienku primeranosti spĺňa iba opakovaná náhrada, pričom Ústavný súd spomenul okrem iného aj
ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009. V odseku 63 konštatoval: Na rozdiel od „primeranej náhrady“, ktorá sa
privyvlastneníposkytujespravidlajednorazovo,prinútenomobmedzenímožnouvažovaťopravidelných
platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. Týka sa to predovšetkým takých
obmedzení práv vlastníka, v ktorých prípade možno dôvodne očakávať trvanie obmedzujúceho zásahu

po dlhý čas. Aj tam, kde sa pri zavedení obmedzenia nepredpokladalo dlhodobé trvanie obmedzujúceho
zásahu, no v skutočnosti k takému zásahu došlo, je ústavný dôvod na priznanie opakujúcich sa dávok
primeranej náhrady. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zriadením vecného bremena s jednorazovou náhradou
by už obce neboli motivované k definitívnemu vyriešeniu vzťahov podľa § 2 alebo 3 zákona č. 66/2009Z.z., právne naopak by takýto výklad by iba podporoval obce, aby nepodali návrh na pozemkové úpravy
pre majetkové vysporiadanie ako sa stalo aj v tomto prípade.

8. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich vyjadreniach a opätovne poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 4Co/98/2019 zo dňa 03.12.2020.

9. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 20C/88/2020-141 zo dňa 10.12.2021 vo výroku I. zamietol žalobu
a vo výroku II. uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. b),d) f) a h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny titul,
na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní peňažného plnenia, keď odvolávajúc sa na
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.05.2019, sp.zn.: 6Co/32/2019 a citujúc časti textu z jeho

odôvodneniadospelbeználežitéhoďalšiehoodôvodneniakzáveru,že:„...poukončenínájomnejzmluvy
došlo k zriadeniu vecného bremena zaťažujúceho vlastníka pozemku v prospech vlastníka stavby.“.
Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zákonné podmienky pre vznik zákonného vecného bremena
(resp. že v predmetnej právnej veci nemohli byť splnené podmienky pre vznik vecného bremena), ale
navyšetietoajnesprávneaplikovalvpredmetnejprávnejveci,keďvyhodnotilnáhraduzavecnébremeno

ako jednorazovú, a to odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2020, sp.zn.:
8Cdo/17/2019, ktoré rozhodnutie však v predmetnej právnej veci nie je v žiadnom prípade aplikovateľné.
Z odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva a ani výkladom nie je možno dospieť k tomu, ako mohol mať
súd za preukázané, že vecné bremeno malo v predmetnej právnej veci vzniknúť „po ukončení nájomnej
zmluvy“, keď zákon výslovne expressis verbis ustanovuje možnosť vzniku vecného bremena ku dňu

účinnosti tohto zákona č. 66/2009 Z.z.. Uvedené závery súdu prvej inštancie tak pôsobia rozporuplne,
zmätočne, bez riadneho vysporiadania sa s rozhodnými skutočnosťami bez náležitého odôvodnenia, čo
nesporne zakladá vadu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti daného rozsudku. Podľa názoru žalobkyne
nezákonnosť a nesprávnosť rozsudku napadnutého týmto odvolaním pramení okrem vyššie uvedeného
predovšetkým v nesprávnom výklade zákona č. 66/2009 Z.z., a to najmä jeho účelu a zmyslu, ktorým je

nepochybnedosiahnutietrvaléhousporiadaniavzťahovmedzivlastníkomstavbyavlastníkompozemku,
atoprostredníctvompozemkovýchúprav,resp.inýmspôsobomvzájomnéhovysporiadaniamajetkových
vzťahov prostredníctvom pozemkových úprav uvedených v zákone č. 66/2009 Z.z. alebo zámenou
pozemkov. Žalobkyňa považuje za absolútne neprijateľný výklad náhrady za vecné bremeno podľa
zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý súd prvej inštancie prezentoval okrem iného, avšak najmä v odseku 24.

odôvodnenia Rozsudku, a to že: právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pri zriadení
vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniká ex lege jednorazovo tomu, kto bol
vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona.“ Pre žalobkyňu je nepochopiteľným,
ako mohol súd prvej inštancie dospieť k tak nelogickému záveru, keď mal nesporne preukázané, že ku
dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. existoval medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou

zmluvne dohodnutý vzťah, a to na základe nájomnej zmluvy, s ktorou bol súd prvej inštancie v konaní
riadne oboznámený, a ktorá skutočnosť ani nebola sporná, a ktorá skutočnosť výslovne bráni vzniku
vecného bremena podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. v čase po dni účinnosti zákona
č. 66/2009 Z.z. V tejto súvislosti poukázala na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove ako
napr. č.k.: 17Co/67/2019 - 480 zo dňa 25.06.2020,č.k. 20Co/63/2019 - 281 zo dňa 25.06.2020 či č.k.

12Co/31/2020-245zo dňa 13.10.2020. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolania a skutočností
obsiahnutých v tomto odvolaní, ako aj s prihliadnutím na obsah písomných a ústnych vyjadrení
žalobkynepočaskonanianavrhla,abyodvolacísúdrozhodoltak,žerozsudoksúduprvejinštanciezmení
nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 7.830 eur spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 7.830 eur odo dňa 17.07.2020 do jej zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

11. Odvolací súd uznesením zo dňa 27. apríla 2023, č.k. 22Co/13/2022 – 354 zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, že zákon č.
66/2009 Z.z. sa stal platným 28.02.2009, účinnosť nadobudol 01.03.2009 okrem článku I, II a III, ktoré

nadobúdajú účinnosť 01.07.2009. Ust. § 4 ods. 1 tohto zákona je zaradené pod čl. I, preto nadobúda
účinnosť dňom 01.07.2009. Tento zákon č. 66/2009 Z.z. je predpisom, ktorý upravuje vlastnícke vzťahy
k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb, ako obcí.
Zákon sa okrem iného vzťahuje aj na pozemky, na ktorých je umiestnený aj športový areál. Žalovanámá na pozemku žalobkyne (okrem toho aj na ďalších pozemkoch) umiestnený športový areál. Tento
športový areál je vo vlastníctve obce. Ust. § 4 zákona 66/2009 Z.z. stanovuje pre prípad, že by ku dňu
účinnosti tohto zákona neexistovalo zmluvne dohodnuté iné právo medzi vlastníkom stavby a vlastníkom

pozemku, vznik vo verejnom záujme vecného bremena vlastníka pozemku pod stavbou. Pri úvahe
o možnej aplikácii zákona č. 66/2009 Z. z. na posudzovaný skutkový stav odvolací súd poukázal na
najnovšie rozhodnutie Ústavného súdu SR, I.ÚS 27/2023-17 zo dňa 19. januára 2023, ktoré sa týka
rovnakého skutkového základu ako v posudzovanej veci. V predmetnom rozhodnutí bola v tomto konaní
nastolená právna otázka o možnej aplikácii zákona č. 66/2009 Z. z. na posudzovaný skutkový stav

posúdená nasledovne: „V § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. je upravené zákonné vecné bremeno, ktoré vzniká
na pozemkoch pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. Z odseku
2 tohto ustanovenia vyplýva, že zákonné vecné bremeno je dočasné riešenie, a to pokiaľ nedôjde k
pozemkovým úpravám v príslušnom katastrálnom území. Je teda zrejmé, že obce alebo vyššie územné
celky sa mohli a mali odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 01. júla 2009, zamerať na
usporiadanie vzťahov k pozemkom pod ich stavbami. Tento zákon im dal konkrétne možnosti, ako

tieto právne vzťahy usporiadať. Vznik zákonného vecného bremena je určitým núdzovým a dočasným
riešením pre situácie, ak k pozemku neexistoval žiaden iný právny vzťah. Ak však takýto vzťah existoval,
ako v tomto prípade, vecné bremeno zo zákona nevzniklo. Sťažovateľka tak ako obec mala právo tento
pozemok užívať a počas trvania tohto vzťahu mala a mohla usporiadať vzťah s vlastníčkou sporného
pozemku postupom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. tak

nie je mienené na trvalé usporiadanie vzťahov k pozemkom pod stavbami obcí a vyšších územných
celkov. Zmyslom tohto zákona je upraviť spôsob ako vlastníkom pozemkov pod stavbami obcí a vyšších
územných celkov poskytnúť adekvátnu náhradu za ich pozemok (zámenou alebo spôsobom podľa
zákona č. 330/1991 Zb.). Obec má v zmysle § 8i zákona č. 330/1991 Zb. právo iniciovať konanie o
pozemkových úpravách, prípadne sa môže s vlastníkom dohodnúť aj inak. Tieto možnosti jej príslušná

právnaúpravaponúkaúčinnosťouzákonač.66/2009Z.z.,t.j.užod1.júla2009.Pokiaľtaksťažovateľka
dosiaľ neurobila a vzájomné vzťahy s vlastníčkou pozemku neusporiadala, je potrebné, aby uhradila
žalobkyni primeranú odplatu za užívanie jej pozemku. Sťažovateľka neuviedla, či a prípadne s akým
výsledkom sa pokúsila o usporiadanie vzájomných vlastníckych práv so žalobkyňou, a preto nemožno
hovoriť o tom, že išlo o úmysel zákonodarcu, ktorý mienil upraviť vznik zákonného vecného bremena

aj po zániku iného vzťahu k pozemkom. Treba pripustiť, že iné právo k pozemku mohlo zaniknúť aj
krátko po účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., avšak pokiaľ zákon vznik vecného bremena podmieňuje
jasnou a určitou podmienkou (neexistencia iného vzťahu k pozemku ku dňu účinnosti zákona), nie
je možné ju výkladom rozšíriť, najmä ak má ísť o vznik vecného práva k cudzej veci. Sťažovateľka
od r. 2009 nedokázala usporiadať vzťah pod stavbou ihriska a domáha sa akceptovania záveru, že

má na pozemku vecné bremeno. Vecné bremeno rozhodne nebolo mienené ako trvalé usporiadanie
vzájomných vzťahov, ale len do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území (§ 4
ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.).». Ústavný súd preskúmaním napadnutých rozsudkov krajského súdu
i v tu prejednávanej spojenej veci zistil, že (aj) z ich odôvodnení jasne vyplýva, z akého skutkového
stavu vychádzal, aké právne predpisy aplikoval, ako ich vyložil, ako aj to, prečo neakceptoval právnu

argumentáciu sťažovateľky. Právny záver krajského súdu, že ak by malo vecné bremeno vzniknúť po
zániku iného zmluvného vzťahu k pozemku, muselo by to vyplývať zo zákona, je aj podľa prvého senátu
ústavného súdu ústavne konformný a udržateľný, preto nevidí žiaden dôvod, aby sa odklonil od záverov
štvrtého senátu ústavného súdu uvedených v jeho skoršom uznesení č. k. IV. ÚS 677/2022-14 z 20.
decembra 2022. V súvislosti s uvedeným právnym záverom krajského súdu nie je otázka jednorazovej

peňažnej náhrady za vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. relevantná.“

12. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/63/2019-281 zo
dňa 25.06.2020, v ktorom odvolací súd posúdil túto právnu otázku nasledovne : ,,Na obdobie, za
ktoré žalobca uplatňuje náhradu (od 26.07.2014 do 25.07.2016) síce žiadne zmluvné právo zo

zmluvy nedopadá, avšak ku dňu účinnosti zákona zmluvný vzťah medzi vlastníkom nehnuteľnosti
(prenajímateľom) a nájomcom existoval a preto vznik vecného bremena je vylúčený (§ 34 ods. 1
Zákona č. 66/2009 Z.z.).Tento názor podporuje aj logický výklad, veď predsa by bolo nelogické, ak by
napríklad jeden deň existencie nejakého zmluvného vzťahu v čase po nadobudnutí účinnosti Zákona
č.66/2009 Z.z. zablokoval dôležitý cieľ zákona, ktorým bolo nahradiť bezprávie stavom právnej istoty

až do vykonania definitívnych úprav, čo môže trvať celé roky. Logiku tiež má názor, že niet dôvodu
zakladať vecné bremeno ex lege, ak existuje zmluva. A contrario tam kde zmluvy niet, tam vzniká riziko
neistoty, a ako riešenie zákonodarca upravil vecné bremeno. Navyše aj samotný gramatický výklad
tomuto názoru neodporuje. Slová zákona ku dňu účinnosti len indikujú favorizovanie zmluvného vzťahua samozrejme, že nie zmluvného vzťahu z obdobia ,,ďaleko“ pred nadobudnutím účinnosti zákona, ale
zmluvného vzťahu existujúceho v deň (...ku dňu...) účinnosti zákona.“

13. Odvolací súd ďalej uviedol, že ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. existovala medzi vlastníkom
pozemku - právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou nájomná zmluva na prenájom týchto
pozemkov na dobu neurčitú s výpovednou dobou. Zákon č. 66/2009 Z. z. rešpektuje úpravu takýchto
vzťahov. Pokiaľ by však súkromná úprava takýchto vzťahov ku dňu účinnosti zákona neexistovala,
tento „nelegálny vzťah“ sa nahrádza vzťahom vyplývajúcim „ex lege“ vzniknutým vo verejnom záujme,

a to zriadením vecného bremena. Odvolaciemu súdu sa v súlade s vyššie prezentovanými názormi
ústavného súdu a tunajšieho súdu javí, že v danom prípade vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009
Z.z. medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou nevzniklo. Tým, že nájomný vzťah mal
skončiť po uplynutí výpovednej doby, tento vzťah nemal ani zákonnú a ani súkromnú formu úpravy. Preto
žalovaná by užívala tieto nehnuteľnosti, ku ktorým neexistoval nájomný vzťah bez právneho dôvodu.
Žalobkyňa medzičasom nadobudla na základe darovacej zmluvy geometrickým plánom vyčlenený

pozemok, vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodnej vlastníčky tohto pozemku. Za týchto okolností
by za užívanie pozemkov žalovanou vzniklo žalobkyni právo na primeranú náhradu.

14. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vo veci konať a posúdiť žalobný nárok žalobkyne v súlade
s vyššie prezentovaným právnym názorom odvolacieho súdu. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k

záveru o dôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, kvantifikuje jej právo na
primeranú náhradu za užívanie jej pozemkov bez právneho dôvodu. Následne vo veci znova rozhodne.

15. Súd vykonal dokazovanie listinami a to výpisom z LV na č.l. 10, Územným plánom obce G. na
č.l. 11-13, fotografiami na č.l. 14-17, Výzvou na uhradenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti na č.l.

18, fotokópiou podacieho lístku na č.l. 18, Znaleckým posudkom na č.l. 20-26, Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove na č.l. 27-30, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 31-32, Rozsudkom
Krajského súdu Žilina na č.l. 33-34, Rozsudkom Okresného súdu Žilina na č.l. 35-37, Návrhom na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie na č.l. 61-62, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 70-75,
Uznesením Najvyššieho súdu na č.l. 83-86, Vyjadrením k žalobe na č.l. 89-92, Uznesením Ústavného

súdu na č.l. 103-112, Replikou na č.l. 116-120, Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 122-129,
Duplikou na č.l. 132-134, Odvolaním na č.l. 147-166, Vyjadrením k odvolaniu na č.l. 172-174, Vyjadrením
žalobkyne na č.l. 181-184, Vyjadrením žalovanej na č.l. 187-189, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove
6Co/12/2021 na č.l. 190-196, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 4Co/98/2019 na č.l. 197-202,
Vyjadrením žalobkyne zo dňa 20.7.2022 na č.l. 209-210, Uznesením Najvyššieho súdu 7Cdo/103/2021

na č.l. 211-218, Vyjadrením žalobkyne zo dňa 7.11.2022 na č.l. 228-230, Uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskejrepubliky9Cdo/313/2020nač.l.232-236,UznesenímNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
9Cdo/289/2020 na č.l. 237-241, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9Cdo/261/2020
na č.l. 242-246, Vyjadrením žalovanej zo dňa 22.9.2020 na č.l. 258-266, Vyjadrením žalovanej zo
dňa 30.9.2022 na č.l. 267-273, Rozsudkom Okresného súdu Prešov14C/230/2016 na č.l. 290-294,

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co/12/2021 na č.l. 295-301, Rozsudkom Krajského súdu
v Prešove 4Co/98/2019 na č.l. 302-307, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co/12/2021 na č.l.
312-318, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/31/2021 na č.l. 319-324, Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove 4Co/98/2019 na č.l. 325-330, Rozsudkom Okresného súdu Prešov 8C/88/2020 na
č.l. 331-334, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 343-346, Uznesením Ústavného súdu 4Us/677/2022 na

č.l. 347-349, Žiadosťou o vykonanie jednoduchých pozemkových úprav zo dňa 19.7.2016, Zoznamov
delimitovaného nehnuteľného majetku pre obec G. a zistil tento skutkový stav:

16. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. G. zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1553 m2 a na LV č.

XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX/X – orná pôda o výmere 13 m2.

17. V konaní nebolo sporné, že žalovaná užíva vyššie uvedené nehnuteľnosti ako rekreačné územie,
ihriská a na šport.

18. Znaleckým posudkom č. 147/2015 vyhotoveným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, I. I. A., dňa 13.07.2015 za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
– pozemku parcela č. XXX/X (1.553 m2) v katastrálnom území G., bola stanovená všeobecná hodnota
tohto pozemku metódou polohovej diferenciácie vo výške 44.400,- eur po zaokrúhlení.19. Žalobkyňa listom zo dňa 08.07.2020 vyzvala žalovanú na uhradenie nákladov za užívanie
nehnuteľnosti vo výške 7.830,- eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. List bol žalovanej doručený

dňa 09.07.2020

20. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

21. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon
upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo
vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov

vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná
zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo

v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

23. Podľa § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnémuobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

31. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

32. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie

nehnuteľností nachádzajúcej sa v k.ú. G. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra
„C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1553 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E“
J. XXX/X – orná pôda o výmere 13 m2, za obdobie od 09.07.2018 do 08.07.2020. Žalovaná v konaní
namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne s poukazom na vznik vecného bremena podľa zákona
č. 66/2009 Z.z. a taktiež vzniesla námietku premlčania.

33. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. G. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako
parcela registra „C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1553 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcelaregistra„E“č.XXX/X–ornápôdaovýmere13m2.Žalovanáužívavyššieuvedenénehnuteľnosti
ako športový areál – futbalové ihrisko bez toho, aby poskytovala žalobkyni ako výlučnej vlastníčke

predmetných nehnuteľnosti akékoľvek protiplnenia za jej užívanie.

34. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co/32/2019-417 vyplýva, že v minulosti matka
žalobkyne, H. D., zmluvou zo dňa 19.10.2004 prenajala obci G. predmetný pozemok, vtedy ako súčasť
väčšieho celku (parc. č. XXX/X o výmere 4.466 m2). Žalobkyňa nadobudla pozemok od svojej matky,

takzvane na dvakrát. Prvú časť o výmere 920 m2 (KN XXX/X na LV XXXX) darovacou zmluvou z
02.03.2007, zvyšok darovacou zmluvou z 11.08.2010. Krátko pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
66/2009 Z.z., matka žalobkyne dala obci výpoveď z nájomnej zmluvy listom z 28.05.2009, doručeným
15.06.2009, a teda ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. (01.07.2009) trval nájomný vzťah.

35. Súd prvej inštancie je v predmetnej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že ku dňu
účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. existovala medzi vlastníkom pozemku - právnou predchodkyňou
žalobkyne a žalovanou nájomná zmluva na prenájom pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania,
na dobu neurčitú s výpovednou dobou. V danom prípade vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009
Z.z. medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou nevzniklo. Tým, že nájomný vzťah mal

skončiť po uplynutí výpovednej doby, tento vzťah nemal ani zákonnú a ani súkromnú formu úpravy.
Preto žalovaná užívala tieto nehnuteľnosti, ku ktorým neexistoval nájomný vzťah bez právneho dôvodu.
Žalobkyňa medzičasom nadobudla na základe darovacej zmluvy geometrickým plánom vyčlenený
pozemok, vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodnej vlastníčky tohto pozemku. Žalovaná teda
užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu, a preto na strane žalovanej vzniká

bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne.

36. Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná. Občiansky zákonník
rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má
subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo

iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. §
107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok za obdobie od
09.07.2018 do 08.07.2020, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 24.09.2020. Z úradnej činnosti má
súd vedomosť, že žalobkyňa si voči žalovanej opakovane uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (napr. konanie 14C/230/2016), a preto už 09.07.2018 (prvý deň obdobia, za ktorý si uplatňuje
nárok) musela mať vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil.

Premlčaný by teda bol nárok od 09.07.2018 do 23.09.2018 (24.09.2020 bola podaná žaloba), čo je
76 dní, keďže žaloba by musela byť podaná 09.07.2020. Avšak v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020
premlčacia doba neplynula v súlade so zákonom č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa meniaa dopĺňajú niektoré zákony, čo je 34 dní. Nárok je teda premlčaný v časti 42 dní (76-34). Pokiaľ ide
o objektívnu premlčaciu dobu tak žaloba bola podaná v 3 ročnej objektívnej premlčacej dobe.

37. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia tak žalobkyňa si uplatnila nárok vo výške 2,50 eura
za m2, čo predstavuje menej ako 10% z hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 147/2015,
vyhotovený znalcom Ing. Igorom Molitorisom. Žalovaná predmetný znalecký posudok počas celého
konania nespochybňovala, nenavrhla kontrolné znalecké dokazovanie a nepredložila a ani nenavrhla
žiadne dokazovanie, ktorým by závery uvedeného znaleckého posudku vyvrátila. Súd teda vychádzal

z trhovej cene nehnuteľností v znaleckom posudku č. 147/2015 a pri výške bezdôvodného obohatenia
vychádzal zo sumy 2,50 eura za m2, čo je čiastka nižšia ako je desatina ceny predmetného pozemku,
pričom súdu sa javí takáto suma ako primeraná. Pri zohľadnení výmery pozemku žalobkyne 1.566 m2
(2,50 eura x 1.566), predstavuje ročné bezdôvodné obohatenie sumu 3.915,- eur. Žalobkyňa si uplatnila
nárok za 2 roky, čo predstavuje sumu 7.830,- eur, pričom ako už bolo uvedené vyššie, nárok je v časti
42 dní premlčaný, to je v sume 450,49 eura (3.915,- eur/365 x42 dní). Súd preto priznal žalobkyni sumu

7.379,51 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

38. Žalobkyňa listom zo dňa 08.07.2020 vyzvala žalovanú na uhradenie nákladov za užívanie
nehnuteľnosti vo výške 7.830,- eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. List bol žalovanej doručený
dňa 09.07.2020, a preto sa žalovaná dostala dňom 17.07.2020 do omeškania. Súd preto priznal

žalobkyni zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy 7.379,51 eura od 17.07.2020
do zaplatenia.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia 7.379,51 eura zo sumy
7.830,- eur, t.j. v rozsahu 94,25% a žalovaná vo zvyšných 5,75%. Úspech žalobkyne, ktorý prevyšuje
úspech žalovanej je preto 88,50%. Súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal,. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať to,
že žalovaná je obcou, resp., že by sa jednalo o prostriedky daňovníkov a poplatníkov, pričom iný dôvod

žalovanou nebol tvrdený a zo spisu ani nevyplynul. Súd preto zaviazal žalovanú na náhradu trov konania
v rozsahu 88,50%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).