Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320202257
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4320202257.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

30

16C/28/2020
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: AGRO – SEMEG S 3 s.r.o.,
so sídlom Horné Semerovce 156, 935 84 Horné Semerovce, IČO: 34 123 318, zastúpeného Advokátska
kancelária Nyúl s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, 934 05 Levice, IČO: 53 875 303, proti žalovanému:
BALOGH – group, s.r.o., so sídlom Horné Semerovce 147, 935 84 Horné Semerovce, IČO: 43 821 073,
zastúpeného JUDr. Gabrielom Turzom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Želiezovciach,
Schubertova 12, 937 01 Želiezovce, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

30
16C/28/2020
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území A. B., obec A. B., C. D., zapísanej na LV č. XXX ako parcela reg. „E“, a to k parc. E. XXX/X –
orná pôda o výmere 11.097 m2.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území A. B., obec A. B., C. D., zapísanú

na LV č. XXX ako parcela reg. „E“, a to parc. E. XXX/X – orná pôda o výmere 11.097 m2, do výlučného
vlastníctva žalobcu AGRO – SEMEG S 3 s.r.o., so sídlom Horné Semerovce 156, 935 84 Horné
Semerovce, IČO: 34 123 318, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu vo výške
21.078,12 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.03.2020, voči pôvodne žalovanému F. G.
H., nar. XX.XX.XXXX, domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. B., obec A. B., zapísanej na LV č. XXX ako parcela reg. „E“,
a to k parc. E. XXX/X – orná pôda o výmere 11.097 m2 tak, že súd prikáže predmetnú nehnuteľnosť
do jeho výlučného vlastníctva a to za primeranú náhradu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému
vo výške 15.000,- eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že strany
sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/2 k celku, pričom žalobca

je v celosti vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa na spornej nehnuteľnosti. Dôvodil, že má záujem
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele, ktorá sa nachádza v areáli
poľnohospodárskeho podniku a za týmto účelom zaslal žalovanému listom zo dňa 06.03.2020 návrh
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorým žalovanému navrhol nadobudnutiespornej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanému vyplatí sumu 15.000,- eur.
Žalovaný tento návrh neakceptoval a listom zo dňa 23.03.2020 navrhol rozdeliť pozemok „vertikálne“,
pričom návrh geometrického plánu nepredložil. Žalobca však s takýmto návrhom delenia pozemku

nesúhlasí, pretože nesleduje účelné využitie pozemkov. Žalobca ďalej dôvodil, že všeobecná hodnota
celého pozemku je podľa Znaleckého posudku I. G. E. 8/2019 zo dňa 17.01.2019 vo výške 20.200,-
eur a teda hodnota 1/2 spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 10.100,- eur, avšak navrhuje
žalovanému zaplatiť finančné vyrovnanie v sume 15.000,- eur, t. j. viac ako 1/2 všeobecnej hodnoty
pozemku. Žalobca ďalej poukázal na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež na to, že rozdelenie

nehnuteľnosti nie je dobre možné, pretože na pozemku sa nachádzajú krížom jeho stavby a ani jedna
strana nie je ochotná hradiť náklady na rozdelenie pozemku, preto musí byť pozemok z tohto hľadiska
považovaný za nedeliteľný. Keďže ani jedna strana nie je väčšinovým spoluvlastníkom pozemku, avšak
na pozemku stoja jeho stavby, je účelné, aby aj pozemok pod stavbami bol vo vlastníctve žalobcu
v celosti, inak by súd založil ďalší spor medzi stranami vyplývajúci z užívania stavieb na cudzom
pozemku, ktoré iniciovanie ďalšieho sporu nemôže byť účelom tohto súdneho konania. Argumentoval

tiež, že žalovaný sa spolu so svojim bratom ako vlastníci pozemkov, domáhajú od žalobcu ako vlastníka
stavieb, platenia náhrady za užívanie ďalších pozemkov v uvedenom areáli žalobu.

2. Pôvodný žalovaný k žalobe uviedol, že žaloba je podaná zbytočne, pretože so zrušením
a vyporiadaním spoluvlastníctva súhlasí a to formou reálnej deľby, čo uviedol aj vo svojom liste zo

dňa 23.03.2020. Argumentoval, že pozemok p. E. XXX/X je reálne deliteľný, že susediace pozemky sú
tiež v jeho vlastníctve a delením pozemku sa vytvorí súvislý pozemok. Dôvodil ďalej, že žaloba je len
ďalším pokračovaním nekalého konania žalobcu, ktorý je vlastníkom budov stojacich na pozemkoch
vo vlastníctve žalovaného, pričom žalobca dlhodobo odmieta za užívanie pozemkov hradiť vlastníkovi
akékoľvek náhrady, ktoré konanie je vedené pred Okresným súdom Levice pod sp. zn.: 16C/12/2020.

Argumentoval, že za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je potrebné vyhotoviť
za účasti oboch spoluvlastníkov geometrický plán k reálnej deľbe pozemku. Záverom dodal, že žaloba
je podaná v rozpore so skutkovým stavom veci a navrhnuté vyporiadanie nie je v súlade so zákonom,
a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného uviedol, že rozdelenie
nehnuteľnosti nie je dobre možné. Ide o pozemok, na ktorom krížom stoja stavby vo vlastníctve žalobcu,
ktoré presahujú až na susedný pozemok, ktorá skutočnosť vyplýva aj z katastrálnej mapy, ktorá bola
pripojená k žalobe. Dôvodil, že ak žalovaný tvrdí, že rozdelenie nehnuteľnosti je dobre možné, musí
súčasne uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je jeho popretie neúčinné.

Argumentoval, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol, ako si predstavuje rozumné rozdelenie nehnuteľnosti
a za tým účelom geometrický plán nepredložil. Záverom dodal, že nie je ochotný hradiť náklady na
rozdelenie nehnuteľnosti a ani žalovaný netvrdil, že je ochotný ich hradiť, a preto musí byť nehnuteľnosť
z tohto hľadiska považovaná za nedeliteľnú.

4. Pôvodný žalovaný dňa 05.03.2021 predložil súdu Geometrický pán vypracovaný J. K. L. E. 10/2021
zo dňa 06.02.2021 s tým, že reálne rozdelenie pozemku je vykonané v súlade s možným výkonom
vlastníckych práv žalobcu a žalovaného k novovzniknutým parcelám.

5. Žalobca následne vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2021 uviedol, že nesúhlasí s návrhom

žalovaného na rozdelenie predmetnej parcely podľa navrhovaného geometrického plánu, pretože takéto
rozdelenie nepovažuje za rozumné a účelné využitie parcely, pričom poukázal na to, že žalovaný
predloženým geometrickým plánom navrhuje rozdeliť predmetnú parcelu na 33 dielov. Argumentoval,
že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Žalobca poukázal ďalej na to, že v rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem

veľkostipodielovzohľadniťviaceréskutočnostirozhodujúceprerozhodnutieotom,ktorémuzúčastníkov
bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne
rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej
veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešeniena úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Žalobca argumentoval,
že pri posudzovaní účelného využitia predmetnej parcely nie je možné považovať jej drobenie podľa
navrhovaného geometrického plánu na 33 častí, pri ktorom majú vzniknúť podiely od 6 m2 (diel 14) až

po 958 m2 (diel 24). Žalovaný predložil len geometrický plán, ale nevysvetlil účelné využitie parcely po
navrhovanom drobení. Žalobca nesúhlasí s tým, aby po delení parcely vznikol taký stav, že stavby v jeho
vlastníctve budú stáť na pozemkoch žalovaného a bude to spôsobovať ďalšie nezhody medzi stranami.
Argumentoval, že nemôže byť účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznik stavieb na
cudzom pozemku, ak je možné aj iné riešenie. Žalobca užíva celý areál bývalého poľnohospodárskeho

družstva, otec žalovaného G. H., žalovaný a konateľ žalobcu J. M. N., boli v minulosti spoločníci žalobcu.
Otec žalovaného a žalovaný svoj obchodný podiel v AGRO – SEMEG S 3 s.r.o. previedli na J. M. N.
v rokoch 2006 a 2007 a od tohto obdobia vznikali medzi rodinami H. a N. nezhody, ktoré sa doteraz
nepodarilo urovnať, pričom poukázal na právoplatne ukončený súdny spor vedený na Okresnom súde
Levice pod sp. zn.: 12C/45/2012 a na prebiehajúci súdny spor vedený na Okresnom súde Levice
sp. zn.: 16C/12/2020. Záverom uviedol, že považuje za rozumné, aby sa zachovalo „status quo“

ohľadom užívania areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva, pretože rodina H. bola vyrovnaná zo
spoločného podnikania pri prevode obchodných podielov.

6. Právny predchodca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2021 uviedol, že so zrušením
podielového spoluvlastníctva súhlasí. Poukázal na to, že pozemok parc. E. XXX/X reg. EKN je reálne

deliteľný, a že nakoľko aj susedné pozemky sú v jeho vlastníctve, k novým pozemkom, ktoré sú
predmetom Geometrického plánu č. 10/2021 zo dňa 06.02.2021 vypracovaného geodetom J. K. L.,
bude mať prístup od verejného priestranstva. Všetky pozemky, aj novovzniknuté pozemky chce užívať
na poľnohospodárske podnikateľské účely a na pozemky pod stavbami uzatvoriť nájomnú zmluvu s
vlastníkom stavieb. Argumentoval ďalej, že je nespochybniteľné, že žalobca za doterajšie užívanie

pozemku parc. E. XXX/X reg. EKN v jeho spoluvlastníctve od 16.02.2015 nezaplatil ani jeden eurocent.
Faktom je aj neférový prístup žalobcu k plateniu akéhokoľvek nájomného za bezdôvodné užívanie
pozemkov, ktoré sú predmetom aj súdneho sporu, ktorý je vedený pod sp. zn.: 16C/12/2020 na
OkresnomsúdevLeviciach.Aroganciaazneužívanieprávasúzostranyžalobcunekonečné.Uplatnenie
premlčania je jedným z prejavov arogancie žalobcu (aj keď zákonným). Aroganciu a zneužívanie práva

zo strany žalobcu potvrdzuje aj to, že 3 roky (od 2015 do 2018) jeho pozemky vrátane spoločnej parcely
E. XXX/X reg. EKN, užívala aj firma O., B.. A. B. XXX, J.: XX XXX XXX, P. B.: B. P.. Na jeho pozemkoch
parkovali kamióny a zamestnanci O., B.. Táto firma neužívala jeho pozemky vrátane spoločnej parcely
E. XXX/X reg. EKN na poľnohospodárske účely, ale na parkovanie. Aj v tomto prípade sa bezdôvodne
obohatila firma AGRO – SEMEG S 3, s.r.o. a pán J. M. N.. Bolo by dobré podľa jeho názoru predvolať na

súd aj konateľa spoločnosti O., B., B. P., aby vysvetlil, kto povolil vstup a užívanie týchto jeho pozemkov a
koľko alebo čo a komu platil za parkovanie. Aroganciu a zneužívanie práva zo strany žalobcu potvrdzujú
aj realizované čierne stavby a uloženie odpadu na jeho pozemkoch. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc
z arogancie a násilného konania, svojvoľnosti, nezákonného konania, neplatenia za užívanie pozemku
žalobcu, je aj on za zrušenie podielového spoluvlastníctva podľa Geometrického plánu č. 10/2021 zo

dňa 06.02.2021, vypracovaného J. K. L.. Záverom uviedol, že rozdelenie veci je dobre možné, vec je
reálne deliteľná a akýkoľvek ďalší iný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, je nespravodlivý a odporuje
Ústave Slovenskej republiky.

7. Vo vzťahu k predloženej identifikácii spornej parcely na záväzný druh pozemkov v registri CKN,

ktorú na žiadosť súdu predložil Okresný úrad Levice, katastrálny odbor, zaslal právny predchodca
žalovaného dňa 30.09.2021 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že identifikácia na stav orná pôda 1.610 m2,
zastavaná plocha 9.344 m2 a ostatná plocha 141 m2, nekorešponduje so súčasným stavom pozemku,
pretože celý pozemok je mnohými stavbami už od sedemdesiatich rokov 20. storočia zastavaný a
aj užívaný ako zastavaný pozemok – družstevný resp. poľnohospodársky dvor. Za účelom riadneho

zistenia záväzného druhu pozemkov na parcele reg. E KN E. XXX/X je potrebné vykonať znalecké
dokazovanie. Žalobcov návrh na prikázanie spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve žalovaného do
vlastníctva žalobcu vôbec nerieši stav budov nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalobcu, pretože aj po
prikázaní vlastníctva spoluvlastníckeho podielu sa právny stav vlastníka budov žiadnym spôsobom
nezmení, pretože budovy budú naďalej čiastočne umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného

a súčasný právny stav bude zotrvávať naďalej. Reálna deľba pozemkov je pre žalovaného jediným
rozumným spôsobom riešenia veci, pretože reálnou deľbou sa podiel žalovaného pričlení k pozemkom
vo vlastníctve žalovaného, ktoré s rozdeleným pozemkom priamo susedia (parc. E. XXX/XX na LV č.
XXX). Argumentoval, že ešte pred podaním žaloby navrhol riešenie veci reálnou deľbou alebo zámenoupozemkov listom zo dňa 23.03.2020, ktorý návrh bol bez akceptácie. Už aj počas tohoto konania navrhol
riešenie veci zámenou spoluvlastníckeho podielu parc. reg. EKN E. XXX/X 1/2-ový podiel 5.548 m2 za
pozemok vo vlastníctve žalobcu, časť parcely reg. EKN E. XXX/X a to pozemky reg. CKN parc. č. XXX/

XX Q. XXX/XX, ktoré sa dajú hodnotovo zladiť s podielom parc. E. XXX/X, ktorá je predmetom sporu.

8. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vec prejednal. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
konanom dňa 01.10.2021 v neprítomnosti právneho predchodcu žalovaného uviedol, že predmetom
vyporiadania je parcela, ktorá v katastri reg. „C“, nie je vedená ako orná pôda v celosti, ale je v časti

zastavanou plochou, ostatnou plochou a len v malej časti je poľnohospodárskou pôdou. V prírode ide
o parcelu, ktorá sa nachádza v areáli poľnohospodárskeho podniku žalobcu, na ktorej sa nachádzajú
hospodárskebudovykrížomceztútoparceluvjehovýlučnomvlastníctve.Aksapozriemezhlavnejcesty
na túto parcelu, tak zprava je časť areálu poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa nachádza na parcele
vo výlučnom vlastníctve žalovaného a zľava sa nachádza parcela v správe SPF, ktorá je prenajatá pre
žalobcu. Podľa jeho názoru z hľadiska rozumného usporiadania veci nie je účelné, aby táto parcela

bola tak rozdelená pol na pol, ako to navrhol žalovaný, to znamená pozdĺž kolmo na hlavnú cestu,
pretože tým by sa vytvoril taký právny stav, ktorý by založil ďalšie spory medzi stranami, pretože budovy
by boli z časti na parcele vo vlastníctve žalovaného a z časti vo vlastníctve žalobcu. Nepovažuje za
rozumné, ak jedným sporom by sa určite založil ďalší a vytvoril by sa stav, ktorý by musel byť riešený
podľa § 135c Občianskeho zákonníka ako stavba na cudzom pozemku. Nemôže byť účelom sporu o

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyriešenie právneho vzťahu komplexne medzi stranami
a založenie si ďalšieho sporu najmä takého, ktorý je z hľadiska práva náročný a prakticky by viedol
k rovnakému výsledku ako v tomto konaní s tým rozdielom, že aj vo veci neoprávnenej stavby by bol
vlastník stavby povinný zaplatiť jednorazovú sumu rovnako ako v tomto prípade, akurát s rozdielom, že
by sa nestal vlastníkom parcely, ale len užívateľom. Tým by sa sťažila jeho akákoľvek manipulácia a

nakladanie so stavbami, pretože na všetky stavebné úpravy, na ktoré by potreboval stavebné povolenie,
by bol potrebný súhlas aj vlastníka pozemku. Vzhľadom na nedobré medziľudské vzťahy medzi stranami
nie je možné očakávať, že žalovaný takýto súhlas udelí. Z uvedeného dôvodu považuje za rozumné,
aby vlastníkom pozemku v celosti bol ten, kto je vlastníkom stavby alebo stavieb nachádzajúcich sa
na tejto parcele, pretože toto dáva rozumnú odpoveď na to, že vo vzťahu k tejto parcele nevzniknú

ďalšie spory. Žalobca navrhoval a aj stále navrhuje žalovanému vyplatiť náhradu presahujúcu hodnotu
jeho spoluvlastníckeho podielu tak, ako to uviedol v žalobe a navrhuje teda vyplatiť vyššiu náhradu vo
výške 15.000,- eur. Žalovaný nijakým spôsobom nebude ukrátený o svoj majetok, pretože dostane zaň
peňažný ekvivalent presahujúci trhovú hodnotu a za ten peňažný ekvivalent si môže kúpiť iné pozemky v
obci. Deliteľnosť, resp. nedeliteľnosť pozemku nie je možné posudzovať mechanicky, ale treba prihliadať

na špecifikáciu konkrétneho prípadu a na to, aký vzťah vznikne po rozdelení pozemku medzi stranami.
Deliteľnosť pozemku nie je len odborná otázka, ale skôr právna, preto ani nie je rozhodujúce to, či z
hľadiska geodetického je možné spornú parcelu rozdeliť na menšie časti. V tomto smere poukázal na
rozsudok NSSR 1Cdo/33/2010. Zo svojej praxe má vedomosť o tom, že na tomto súde prebiehalo súdne
konanie, kde súd rozhodol o prikázaní pozemku pod čerpacou stanicou pohonných hmôt vlastníkovi

budovy čerpacej stanice a svoj právny názor odôvodnil tým, že napriek tomu, že vlastník stavby bol
menšinovým vlastníkom pozemku pod čerpacou stanicou, ale rozumné usporiadanie veci bolo v tom
prípade také, že sa mu má prikázať pozemok pod stavbou v celosti do jeho vlastníctva. Tento názor
bol potvrdený Krajským súdom v Nitre na základe neúspešného odvolania protistrán, pričom z hľadiska
princípu ide o rovnaký problém aj v tejto veci, či je rozumné prikázať pozemok do výlučného vlastníctva

tomu podielovému spoluvlastníkovi, ktorý je vlastníkom stavby na týchto pozemkoch. Táto otázka
nemôže byť riešená žiadnym znaleckým posudkom, pretože je to právna otázka. Vzhľadom na špecifiká
tohto prípadu si myslí, že jediné rozumné riešenie je to, čo navrhovali v žalobe, a preto navrhuje, aby
súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súlade s petitom žaloby tak, že sporný pozemok prikáže do
výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému súčasne uloží zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie v sume

15.000,- eur.

9. Po tomto pojednávaní doručil právny predchodca žalovaného súdu dňa 17.02.2022 vyjadrenie,
v ktorom okrem iného uviedol, že listom zo dňa 28.12.2021 spoluvlastníkovi poslal list: „Ponuka na
výkon predkupného práva k nehnuteľnosti v spoluvlastníctve“. Do dnešného dňa odpoveď nedostal a

spoluvlastník do dnešného dňa neodpovedal ani na jeho ďalšiu ponuku zo dňa 23.03.2020. Poukázal
ďalej na to, že on sa vždy snažil dohodnúť vo všetkých prípadoch, o čom svedčia ponuky z jeho strany.
Oznamuje súdu, že z jeho strany ide o to, aby mal nehnuteľnosť vo vlastníctve a nie peniaze, preto
preferuje zrušenie spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti alebo zámenu nehnuteľnosti.Keďže od spoluvlastníka odpoveď na list zo dňa 23.03.2020 nedostal, ani žiadne iné návrhy na zámenu,
preto sa rozhodol listom zo dňa 28.12.2021 spoluvlastníkovi poslať ďalšiu ponuku: ,,Ponuku na výkon
predkupného práva k nehnuteľnosti v spoluvlastníctve“. Argumentoval, že ponuka obsahuje trhovú cenu

nehnuteľnosti. Ide o to, že len za takú trhovú hodnotu vie kúpiť takú nehnuteľnosť v takej výmere, aký
je jeho spoluvlastnícky podiel. Aj v tomto prípade ide o nehnuteľnosť a nie o peniaze. Z toho dôvodu
predá spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti za ponúknutú trhovú cenu tretej osobe a následne kúpi
nehnuteľnosť zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu do svojho výlučného vlastníctva.

10. Dňa 05.05.2022 oznámil právny zástupca žalobcu súdu, že pôvodný žalovaný kúpnou zmluvou
V-1562/2022 zo dňa 14.03.2022, previedol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho sporu na
nadobúdateľa BALOGH – group, s.r.o., a preto navrhol, aby namiesto pôvodne žalovaného F. G. H.,
vstúpila do konania obchodná spoločnosť BALOGH – group, s.r.o., IČO: 43 821 073.

11. Okresný súd Levice uznesením sp. zn.: 16C/28/2020 – 239 zo dňa 21.06.2022 s poukazom na §

80 ods. 1 a 2 CSP vyhovel návrhu, aby do sporu vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn.:
16C/28/2020, namiesto doterajšieho žalovaného: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX, XXX XX
A. B., vstúpil nový žalovaný: BALOGH – group, s.r.o., so sídlom Horné Semerovce 147, 935 84 Horné
Semerovce, IČO: 43 821 073 majúc za to, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa
spája prevod práv a povinností, o ktorých sa koná a boli splnené podmienky na postup súdu v zmysle

§ 80 CSP, keď zmenu strany sporu navrhol oprávnený subjekt, ktorý preukázal, že došlo k právnej
skutočnosti podľa § 80 ods. 1 CSP a nástupníctvo sa týka strany žalovaného, v dôsledku čoho tak
podmienka súhlasu so vstupom do konania na jeho strane odpadá. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.07.2022.

12. Na ďalšom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný súhlasí so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s tým, že v zmysle predloženého geometrického plánu
je sporná nehnuteľnosť reálne deliteľná a žiada podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať v
zmysle predloženého geometrického plánu. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uviedol, že aj keby
došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhuje žalobca, právny stav by sa

nezmenil, nakoľko aj naďalej by bola časť týchto budov na pozemkoch žalovaného. Preto trvá na
tom, že nehnuteľnosť je v zmysle predloženého geometrického plánu reálne deliteľná. Na otázku
súdu, na aký účel využíva žalovaný predmetnú nehnuteľnosť, právny zástupca žalovaného uviedol,
že žalovaný vzhľadom na pretrvávajúce spory medzi stranami sporu o úhradu nájomného nemôže
spornú nehnuteľnosť zatiaľ využívať, spolu so susednými parcelami ju však hodlá využívať na

poľnohospodársku činnosť tak, ako žalobca. Na otázku súdu, z akého dôvodu navrhuje rozdelenie
pôvodnej parcely na 33 nových parciel a nie na dve parcely podľa výšky spoluvlastníckeho podielu,
právny zástupca žalovaného uviedol, že uvedené rozdelenie na 33 parciel je vlastne iba technickým
rozdelením, v skutočnosti aj v zmysle predloženého náčrtu, ide o rozdelenie na dve polovice. Na otázku
súdu, či bude môcť reálne rozdelená nehnuteľnosť podľa geometrického plánu slúžiť spôsobom, ktorý

zodpovedá jeho povahe a účelu, právny zástupca žalovaného uviedol, že určite áno, navrhované reálne
rozdelenie v konečnom dôsledku vytvorí dve ucelené časti pre oboch vlastníkov. Na otázku súdu,
či a ako je možné zabezpečiť prístup k nehnuteľnostiam v prípade ich reálneho rozdelenia, právny
zástupca žalovaného uviedol, že k spornej parcele je možné zriadiť dva samostatné vstupy, resp.
zrealizovať dve brány, žiadna okolnosť tomu nebráni, žalobca má prístup k uvedenému pozemku aj

zo susediacej parcely, ktorá síce patrí Slovenskému pozemkovému fondu, avšak žalobca má k tejto
parcele, kde sa momentálne brána nachádza, právo užívania na základe nájomnej zmluvy. Na otázku
súdu, či má žalovaný záujem o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva,
právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný by chcel len svoju časť, o nadobudnutie celej spornej
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva záujem nemá. Právny zástupca žalobcu uviedol, že je pravdou,

že žalobca v súčasnosti využíva vstup, ktorý je na pozemku Slovenského pozemkového fondu, využíva
aj vstup, ktorý je na pozemku vo vlastníctve žalovaného, avšak poukazuje na to, že medzi týmito
vstupmi nie je vzdialenosť 150 m a vybudovanie ďalšieho vstupu pre prípad reálneho rozdelenia spornej
nehnuteľnosti neprichádza do úvahy, keďže z cesty prvej triedy je možné zabezpečiť odbáčanie iba
každých 150 m. Už v minulosti sa niekoľkokrát snažili o mimosúdne vyriešenie existujúcich sporov a to

tým, že žalovaný navrhol žalobcovi, že pokiaľ pre neho získa na dražbe určité nehnuteľnosti, bude tieto
ochotný vymeniť za sporný pozemok. Žalobca tieto nehnuteľnosti aj nadobudol, žalovaný však od tejto
dohody odstúpil a k zámene pozemkov tak nedošlo.13. Dňa 18.11.2022 doručil žalovaný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 14.03.2022 kúpila spoločnosť
BALOGH – group, s.r.o. spoluvlastnícky podiel parc. E. XXX/X EKN za trhovú hodnotu 43.500,- eur
na podnikateľské a poľnohospodárske účely, nakoľko spoločnosť nemá v obci A. B. stredisko, miesto

na parkovanie, na poľnohospodárske a podnikateľské účely. Trhová hodnota pozemku bola zistená
a stanovená podľa aktuálnych ponúk nehnuteľnosti v lokalite na daný typ nehnuteľnosti - pozemku.
Písomnádokumentáciaostanovenítrhovejhodnotyakúpnazmluvapotvrdzujekúpnucenu43.500,-eur.
Argumentoval, že v súdnom konaní sa zisťuje trhová hodnota veci za účelom určenia výšky primeranej
finančnej náhrady, ktorá bude patriť odstupujúcim spoluvlastníkom. Nakoľko spoluvlastník nevyužil

predkupné právo za trhovú hodnotu nehnuteľnosti, súd musí vždy postupovať tak, že vec rozdelí, a to
aj v prípade, že rozdelenie veci žiaden zo spoluvlastníkov nenavrhuje. V prípade súdneho sporu sp.
zn.: 16C/28/2020 navrhuje rozdeliť pozemok parc. E. XXX/X. Nakoľko žalovaný potrebuje pozemok v A.
B., kúpil pozemok parc. E. XXX/X za trhovú hodnotu. Navrhuje ďalšie riešenie súdneho sporu dohodou
nasledovne: Zámena nehnuteľnosti: za spoluvlastnícky podiel pozemku parc. E. XXX/X reg. EKN: sklad
na parc. E. XXX/XX - reg. „C“, sklad na parc. E. XXX/X - reg. „C“, pozemok 636/18 – reg. „C“ (časť 648/3

reg. „E“), pozemok - časť pozemku 636/40 - reg. „C“ (časť parc. E. XXX/X reg. „E“) ved. na LV č. XXX k. ú.
A. B. vo vlastníctve AGRO - SEMEG S 3 s.r.o.. V ďalšom vyjadrení doručenom v rovnaký deň žalovaný
uviedol,žepoukazujenanekalépraktikypánaJ.N.,naarogantnýavulgárnyprístupspoluvlastníka,ktorý
arogantne a vulgárne hovorí s ním aj s jeho advokátom, napr. keď idú kontrolovať stav ich pozemkov
vrátanepozemkuvspoluvlastníctve(bolodokumentovanéminulostiajsvedkami).Nikdynenechalužívať

pozemok v spoluvlastníctve, nepustil ich na pozemok parc. E. XXX/X, ani na iné pozemky v jeho
osobnom vlastníctve, bol vždy a je násilný aj arogantný pán J. M. N. aj jeho B. J. N. N., F.. Ich konanie
podľa jeho názoru vyčerpá násilné správanie spoluvlastníka. K praktikám J. N. patrí, že za užívanie
nehnuteľností buď neplatí nič alebo veľmi nízku sumu a tým donúti vlastníkov nehnuteľností radšej mu
pozemky predať väčšinou za nízku cenu. K tomu by súd nemal asistovať v prípade súdneho sporu sp.

zn.: 16C/28/2020. Poznamenáva, že J. N. je falošný a násilný človek. V minulosti ako spolumajiteľ a
konateľ firmy AGRO – SEMEG S 3 s.r.o. dňa 08.08.2007 napadol aj jeho otca G. H., ako spolumajiteľa
a konateľa firmy AGRO – SEMEG S 3 s.r.o. v sídle spoločnosti na pracovnej porade. Svedkom toho
konania bol aj F. G. H. ml., pričom o prípade svedčí aj zdravotná dokumentácia G. H. st., podľa ktorej
„dňa 08.08.2007 o 7:30 hodine na pracovnej porade AGRO – SEMEG S 3 s.r.o spolukonateľ napadol ....“

Podobne v roku 2007 A. J. N. napadol v kancelárii AGRO – SEMEG S 3 s.r.o., svedkom bol pán J. Q.
B.. Dôvodil ďalej, že spoluvlastník bez súhlasu realizoval na pozemkoch v jeho osobnom vlastníctve a
vo vlastníctve BALOGH – group, s.r.o. aj na pozemku v spoluvlastníctve na parc. E. XXX/X Q. XXX/XX
čierne stavby – prestavby (spevnené plochy, prístrešky, kuríny, oplotenia) a zemné práce. Spoluvlastník
cynicky uskutočňovaním týchto čiernych stavieb, stavebných úprav (namiesto okien spravili garážové

dvere atď.), umelo kreuje dôkazy a následne s týmito odôvodňuje, že celý pozemok je zastavaný s jeho
stavbami a potrebuje prístup. Tak sa stalo aj odstránením prístupovej brány na pozemok parc. E. XXX/X,
ktorú odstránili a teraz s týmto umelo vytvoreným dôkazom zavádza súd, že nie je prístup na pozemok.
Ďalej na pozemku bez jeho povolenia a bez povolení príslušných úradov, manipulovali nebezpečným
odpadom, azbestovým eternitom. Za to dostali aj pokuty od príslušných úradov, za užívanie pozemku

parc. E. XXX/X nikdy nedostali ani eurocent. V rokoch 2015 až do 2018 sa spoluvlastník dohodol B. O.,
B. a bez súhlasu spoluvlastníka povolil, aby pozemky aj pozemok parc. E. XXX/X Q. XXX/XX užívala
spoločnosť O., B.. Na pozemku parc. E. XXX/X Q. XXX/XX parkovali kamióny a vozidlá tejto spoločnosti,
kamionisti so svojimi vlastnými vozidlami, 3 roky bez súhlasu spoluvlastníka F. G. H.. Vtedy pozemok
nebol využívaný na poľnohospodárske účely, nakoľko pozemok užívala firma, ktorej činnosťou podľa

štatistickéhoúradujenákladnácestnádoprava-SKNACE49410.Navrhujevtejtovecivypočuťkonateľa
O., B.. B. P., konateľa žalobcu J. M. N., zamestnancov O., B., ktorí v týchto rokoch pracovali pre túto
firmu, aj vrátnikov spoločnosti AGRO – SEMEG S 3 s.r.o.. To, že žalobca za užívanie pozemkov neplatil
nič za roky od 2015 – 2018 je jedna vec, ale pri takomto správaní využil situáciu a neoprávnene sa
bezdôvodne obohatil aj tým, že mal výhody aj z parkovania týchto nákladných vozidiel. Uvedené svedčí

o násilnom správaní sa spoluvlastníka, čo by mal súd vždy vyhodnocovať v neprospech toho, kto sa
násilia dopúšťa. Bolo by veľmi nespravodlivé, aby súd obhajoval a uprednostňoval toho spoluvlastníka,
ktorý koná násilne, arogantne, neplatí za užívanie nehnuteľnosti, uskutočňuje na cudzom pozemku, na
pozemku v spoluvlastníctve žalovaného čierne stavby, manipuluje na jeho pozemku s nebezpečným
odpadom bez súhlasu a bez vedomia spoluvlastníka povolí tretej osobe (O., B.), aby na jeho pozemkoch

vrátane parc. E. XXX/X parkovali nákladné vozidlá, aby tretia osoba vykonávala podnikateľskú činnosť
na jeho pozemkoch bez jeho súhlasu. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že navrhli sporné veci
riešiť zámenou nehnuteľností. Žalobca aj kúpil nehnuteľnosť na dražbe, ale zámena nehnuteľnosti sa
nerealizovala z toho dôvodu, že žalobca nezabezpečil výlučný prístup k nehnuteľnostiam. Teda tvrdenieprávneho zástupcu žalobcu je cynické - polopravda. Vo všetkých prípadoch sporov boli vždy prví, ktorí sa
snažili dohodnúť a navrhovali riešenia, možnosti, ale na tie druhá strana buď vôbec nereagovala alebo
ponúklaneprijateľnériešenia.Žalovanýďalejargumentoval,ževoveciachvyporiadaniaspoluvlastníctva

v súdnom konaní sa zisťuje trhová hodnota veci za účelom určenia výšky primeranej finančnej náhrady,
ktorá bude patriť odstupujúcim spoluvlastníkom. Nakoľko spoluvlastník nevyužil predkupné právo za
trhovú hodnotu - t. j. 43.500,- eur - nehnuteľnosti, súd musí vždy postupovať tak, že vec rozdelí, a to aj
v prípade, že rozdelenie veci žiaden zo spoluvlastníkov nenavrhuje. V prípade nehnuteľností, vrátane
pozemkov, je možné reálne rozdelenie, pričom pozemok parc. E. XXX/X navrhuje vertikálne rozdeliť

podľa Geometrického plánu č. 10/2021.

14. Právny zástupca žalobu na ďalšom pojednávaní ku Geometrickému plánu vypracovaného J. R. R.
E. 50/2022, ktorý súdu predložil žalovaný, uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 02.02.2023
a len pre doplnenie udáva, že v zmysle novely Zákona č. 180/1995 Z. z. došlo k zvýšeniu zákazu
drobenia poľnohospodárskej pôdy pokiaľ ide o jeho výmeru z 2.000 m2 na 5.000 m2. V súvislosti

s predloženým geometrickým plánom ďalej uviedol, že aj keď je geometrický plán úradne overený,
kataster pri takomto overovaní neskúma, či je geometrický plán zapísateľný alebo nie, túto skutočnosť
skúma až pri konkrétnom právnom úkone. Tento geometrický plán nie je v súlade so Zákonom o
zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy, keďže aj sám geodet sa vyjadril, že by bol zapísateľný,
pokiaľ by bola splnená podmienka výnimky, avšak táto podmienka splnená nie je, nakoľko ako vyplýva

z ním predloženého listinného dôkazu, obec žiaden územný plán nemá. Keďže v zmysle predloženého
geometrického plánu dochádza k drobeniu poľnohospodárskej pôdy v rozpore so zákonom, čo je v
zmysle judikatúry zakázané, súd na túto skutočnosť musí pri svojom rozhodnutí prihliadnuť. To, že
žalobca užíva spornú nehnuteľnosť nie je sporné, poukazuje na konanie vedené pred tunajším súdom
pod sp. zn.: 16C/12/2020, kde bolo toto nadužívanie vyriešené až do roku 2021, pokiaľ ide o náhradu.

Je evidentné, že sporná nehnuteľnosť je krížom zastavaná stavbami žalobcu a on sa pýta, ako by mohol
žalovaný tieto jednotlivé čiastky nehnuteľností medzi jednotlivými stavbami užívať. Poukazuje na to, že
je potrebné prihliadnuť na funkčnosť takto vzniknutých častí.

15. Na pojednávaní dňa 30.06.2023 žalovaný doručil súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom poukázal na

to, že so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí. Konštatoval, že pozemok par. E. XXX/X je
reálne deliteľný, pričom poukázal na Geometrický plán č. 50/2022, na stanovisko Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR č. LPO/2023/001592 – 2, ďalej na stanovisko obce o charaktere pozemku,
ktoré podľa neho potvrdzuje výnimku zo zákazu drobenia a tiež uviedol, že v teréne je reálne viditeľné,
že pozemok je zastavaný stavbami. Argumentoval ďalej, že rozdelenie veci je dobre možné, vec je

reálne deliteľná, preto postup rozhodovania súdu je zákonom daný a súd musí postupovať na základe
zákonných zásad uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka. Akýkoľvek ďalší spôsob, ktorým je
prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi za náhradu, bez súhlasu spoluvlastníka, je nespravodlivý
a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodil, že v tomto súdnom spore sú jednoznačné dôkazy,
že pozemok je deliteľný, a preto zastal názor, že akékoľvek iné rozhodnutie súdu možno považovať za

ohýbanie práva v zmysle § 326 Trestného zákona. Uviedol ďalej, že štát zodpovedá za škodu podľa
Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poukázal ďalej na skutočnosť, že podľa § 142
Občianskeho zákonníka sa v súdnom konaní zisťuje trhová hodnota veci a nie všeobecná. Za štát koná

príslušný orgán v zmysle § 4 Zákona č. 514/2003 Z. z., pričom Ministerstvo spravodlivosti je príslušným
orgánom, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo vzťahu k znaleckému F. J. C. B. predloženého

žalovaným uviedol, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti v jednotkovej cene za
1 m2 vo výške 5,33 eura. Na strane 13 znaleckého posudku je uvedená metóda výpočtu tejto ceny,
pričomznalecpoužilmetódupolohovejdiferenciácie,čoodôvodniltým,žeporovnávaciumetódunevedel
použiť vzhľadom k tomu, že iné porovnateľné nehnuteľnosti sa nepredávali v tejto lokalite a nemohol
použiť ani inú metódu z tohto dôvodu. S týmto nesúhlasí z dôvodu, že medzi stranami prebiehal spor o

zaplatenie náhrady za užívanie vedľajšej parcely, v ktorom konaní strany síce uzavreli zmier, ale rovnako
bol vypracovaný znalecký posudok a výpočet nájomného nie je nič iné, len výnos z určitej nehnuteľnosti
a v tom druhom konaní na výpočet nájomného bolo potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
a z tohto dôvodu nič nebránilo znalcovi spätne vypočítať z výnosu nájomného istinu. Zrejme sa to staloz toho dôvodu, že nebol oboznámený s druhým konaním a zadávateľ znaleckého posudku na toto
nepoukázal. Myslí si, že použitie len jednej metódy v znaleckom posudku na stanovenie všeobecnej
hodnoty nebolo správne. J. I. G. v posudku č. 129/2021 použil rovnakú metódu polohovej diferenciácie

a na strane 7 svojho posudku popísal spôsob výpočtu jednotkovej ceny nehnuteľnosti za m2 a použil
obdobné koeficienty, ktoré použil znalec J. B.. Rozdiel medzi hodnotami koeficientov je nasledovný,
J. B. pri koeficiente všeobecnej situácie stanovil hodnotu na 0,90, J. G. S. 0,80. Podotýka, že obaja
znalci vychádzali z rovnakej východiskovej hodnoty. V tomto smere sa tieto znalecké posudku zhodujú
a bola stanovená hodnota 3,32 eura za m2. Ďalší koeficient, ktorý je v oboch znaleckých posudkoch,

je koeficient intenzity využitia, tam J. G. uviedol hodnotu 0,95, J. B. 0,70. Ďalší koeficient dopravných
vzťahov, J. G. koeficient 0,90, J. B. 0,85. Ďalší koeficient funkčného využitia územia, J. G. 0,90, J. B.
1,00. Ďalší koeficient technickej infraštruktúry pozemku, J. G. 1,10, J. B. 1,00. A najproblematickejší
koeficient povyšujúcich faktorov, J. G. 1,00, J. B. 3,00 a posledný koeficient redukujúcich faktorov u
obidvoch znalcov 1,00. Z tohto porovnania koeficientov jednoznačne vyskakuje rozdiel u koeficientu
povyšujúcich faktorov, kde je rozdiel 200 %, a z tohto dôvodu samozrejme aj výsledok znaleckého

posudkubudeznačnerozdielny,pretožekoeficientysanásobujúavýslednásumapriJ.B.jesúčintýchto
koeficientov1,6065auJ.G.jesúčin0,6772.ToznamenávyšedvojnásobokuJ.B.atoztohodôvodu,že
koeficient značne ovplyvní celkový výsledok ceny. Žiaľ ani jeden znalec neopísal vo svojom znaleckom
posudku nejaké objektívne veličiny na stanovenie týchto koeficientov, najmä tohto sporného koeficientu
povyšujúcich faktorov a z tohto dôvodu je ťažké sa vyjadriť k objektívnej sume vo vzťahu k jednému

alebo druhému znaleckému posudku. Podľa jeho názoru práve preto, že po znaleckom posudku J. G.
K. roku 2021 sa trošku zmenila skutková situácia medzi stranami, pretože v tom druhom súdnom konaní
bol schválený zmier a strany si dohodli výšku bezdôvodného obohatenia za susednú parcelu. Myslí si
preto, že najspravodlivejšie riešenie na stanovenie všeobecnej hodnoty by bolo to, keby znalec prihliadol
na túto skutočnosť a vo svojom posudku použil inú metódu, ktorá bola možná dostupná a vypočítal cenu

nehnuteľnosti kapitalizáciou a nie metódou polohovej diferenciácie.

17. Právny zástupca žalovaného v tejto súvislosti uviedol, že názor právneho zástupcu žalobcu je
založený na základe dohadov, pretože znalec pri predložení objednávky bol požiadaný o to, aby na
hodnotenie použil inú metódu ako metódu polohovej diferenciácie, myslel tiež na metódu výnosovú, ale

znalec z dôvodu, že nemal zabezpečené dostatočné množstvo údajov, ktoré nepozostávajú len z výšky
nájomného, o ktorom bol znalec informovaný na základe zmieru, ale je to komplexná otázka vyžadujúca
množstvo ekonomických údajov na posúdenie výnosovej metódy, neurobil znalecký posudok na základe
výnosovej metódy. Znalecký posudok je podľa žalovaného zaujímavý v dvoch smeroch, jedným z nich
je príloha znaleckého posudku od znalca J. T. B., ktorý dal vyjadrenie k posúdeniu toho pozemku, ktorý

je vedený ako poľnohospodárska pôda s tým, že nie je schopný vykonať posúdenie posudku z odboru
poľnohospodárstva, pretože sa jedná o pozemok, ktorý je celý zastavaný. Trvá stále na vyjadrení o
reálnej deľbe toho pozemku, predkladá stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra v súvislosti s
preukázaním výnimky zo zákazu drobenia, ktoré poukazuje na to, že výnimku preukazuje len obec ako
stavebnýúrad,niktoinýnatoniejeoprávnenývzmyslezákona.Záveromprávnizástupcoviastránsporu

zhodne uviedli, že nie sú ochotní sa podieľať na nákladoch spojených s ďalším znaleckým posudkom.

18. Dňa 12.09.2023 doručil žalovaný súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom vo vzťahu k Znaleckému posudku
vypracovaného J. F. T. E. 122/2023 uviedol, že na strane č. 6 znaleckého posudku v bode č. 2., písm.
a) znalec uvádza, že „Pozemok je prístupný priamo zo spevnenej verejnej asfaltovej komunikácie.“

Túto skutočnosť dáva do pozornosti súdu pri rozhodovaní v súdnom spore aj z toho dôvodu, že súd
aj na návrh žalovaného odmietol miestne zisťovanie. Na strane č. 6 znaleckého posudku v bode č.
3.1.1 znalec uvádza, že predajnosť pozemku je zaujímavá len pre spoluvlastníka budov a pozemku
AGRO-SEMEG S 3 s.r.o. a vlastníka susedných pozemkov, ktorým je len jeden a to AGRO-SEMEG
S 3 s.r.o.. Toto tvrdenie nie je pravda, nakoľko AGRO-SEMEG S 3 s.r.o. nevlastní ani jednu parcelu

so susedných pozemkov. Vlastníkom susedných pozemkov sú spoločníci BALOGH - group, s.r.o F. G.
H. a N. H., a Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond. Ďalej tieto pozemky aj budovy užíva
nie len spoločnosť AGRO-SEMEG S 3 s.r.o., ale aj spoločnosť Q., B. Q. zamestnanci a mechanizmy
F. U. „U.“ B. B. T. G.. Uvedené svedčí o tom, že areál nevlastní a neužíva len AGRO-SEMEG S 3
s.r.o., preto k užívaniu spoluvlastníckeho podielu parc. E. XXX/X má jednoznačné právo aj BALOGH

- group, s.r.o., ako aj na užívanie všetkých susedných pozemkov vo vlastníctve spoločníkov BALOGH
- group, s.r.o. Ohrozenie a obmedzenie tohoto práva súdnym rozhodnutím, prikázanie veci súdom
jednému spoluvlastníkovi za náhradu, bez súhlasu spoluvlastníka, je nespravodlivé a je v rozpore
Ústavou Slovenskej republiky. V tomto súdnom spore sú jednoznačné okolnosti, dôkazy, že pozemokje deliteľný a z toho dôvodu zastáva názor, že akékoľvek iné rozhodnutie súdu je možné považovať
za ohýbanie práva v zmysle § 326 Trestného zákona. Žalovaný ďalej poukázal na to, že na strane č.
6 znaleckého posudku v bode č. 3.1.1 znalec uvádza, že nepoužil koeficient povyšujúcich faktorov a

nerátal trhovou hodnotou. Z toho dôvodu možno považovať Znalecký posudok č. 122/2023 vyhotovený
znalcom J. F. T. K. nerelevantný, nakoľko súd zisťuje vždy trhovú hodnotu pri zrušení podielového
spoluvlastníctva a aktuálna trhová hodnota takýchto pozemkov v lokalite je od 15,- eur/m2. Poukazuje
na skutočnosť, že podľa § 142 Občianskeho zákonníka, sa v súdnom konaní sa zisťuje trhová hodnota
veci a nie všeobecná. Súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva na základe Geometrického

plánu č. 50/2022, vyhotoveného J. R. R., úradne overeného dňa 20.01.2023, v súlade so Stanoviskom
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 17.05.2023 č.: LPO/2023/001592-2,
so Stanoviskom obce o charaktere pozemku zo dňa 13.02.2023, ktoré potvrdzuje výnimku zo zákazu
drobenia pozemku. Zároveň pripomína, že štát zodpovedá za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci niektorým z nasledujúcich zásahov:

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Za štát koná príslušný orgán v zmysle
§ 4 Zákona č. 514/2003 Z. z., pričom ministerstvo spravodlivosti je príslušným orgánom, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

19. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že trvá na návrhu, ktorý je uvedený v
žalobetýkajúcisaspôsobuvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvatak,ženehnuteľnosťsavyporiada
tak, že sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu. Ak by súd takýmto spôsobom rozhodol, z
dôvodu toho, že kataster môže vyžadovať, aby slovíčko v celosti bolo nahradené podielom k celku,
aby tam bolo napísané, že vyporiada sa podielové spoluvlastníctvo tak, že sa prikazuje do vlastníctva

žalobcu v podiele 1/1 k celku. Zastáva názor, že nehnuteľnosť z hľadiska jeho účelu nie je deliteľná
a v súlade s geometrickým plánom predloženým žalovaným by došlo k porušeniu zákazu drobenia
pozemkov v jednej časti a minimálne z tohto dôvodu geometrický plán predložený žalovaným by
nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Na nehnuteľnostiach sa nachádzajú krížom stavby
vo vlastníctve žalobcu, a preto je účelné, aby sporná parcela tvorila jeho vlastníctvo v celosti. Čo sa

týka náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak žalobca je ochotný zaplatiť podľa jeho
návrhu finančné vyrovnanie v sume 15.000,- eur s tým, že túto sumu považuje za obvyklú za 1/2 podielu
žalovaného. Čo sa týka predložených znaleckých posudkov, ktorých bolo niekoľko a sú vo vzájomnom
rozpore niektoré z nich, nie je možné aritmeticky vychádzať z priemeru jednotlivých cien, ale treba
vychádzať z hodnoty, na ktorej sa všetci znalci zhodne stretli a to je najnižšia suma zo všetkých. Napriek

tejto skutočnosti je žalobca ochotný zaplatiť vyššiu sumu finančného vyrovnania a z tohto dôvodu
navrhuje, aby súd rozhodol v súlade s petitom žaloby. Čo sa týka posledného Znaleckého posudku
č. 122/2023, zadávateľ, objednávateľ znaleckého posudku odovzdal znalcovi aj uznesenie Okresného
súdu Levice sp. zn.: 16C/12/2020 – 317, z ktorého znalec výnosovou metódou vypočítal hodnotu
nájmu a spätným prepočtom vypočítal istinu z tejto dohodnutej sumy. Výnosová metóda a metóda

polohovej diferenciácie, resp. hodnota zistená takýmito spôsobmi bola veľmi blízka, výnosovou metódou
bola stanovená hodnota vo výške 23.850,65 eura a metódou polohovej diferenciácie bola stanovená
všeobecná hodnota 24.968,25 eura, a po zaokrúhlení znalec stanovil hodnotu na sumu 25.000,- eur. Ani
jeden predchádzajúci znalecký posudok takýto spôsob ocenenia výnosovou metódou neobsahoval a
myslí si, že aj táto podporná metóda potvrdila to, že suma 25.000,- eur sa najviac približuje k trhovej cene

celej nehnuteľnosti. Záverom pre prípad úspechu navrhol, aby súd priznal žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu uviedol, že žalovaná strana tvrdí, že
nehnuteľnosť je reálne deliteľná. Za účelom preukázania tohto tvrdenia dal žalovaný vypracovať

geometrický plán u J. K. L., okolo ktorého prebieha prvá časť tohto súdneho pojednávania, ale tento
geometrický plán bol následne neoverený na základe vplyvu žalobcu na geodeta, ktorý tento plán
vyhotovil, a preto bolo potrebné vypracovať nový Geometrický plán J. R. R. č. 50/2022, ktorý v tomto
spore považuje za dôležitý z hľadiska vyporiadania spoluvlastníctva. Čo sa týka účelu vyporiadania,
ktorý uvádza žalobca, na spornom pozemku sa nachádza 8 stavieb vo vlastníctve žalobcu, z ktorých

každá stavba aj po vyporiadaní, ktoré navrhuje žalobca, sa bude nachádzať na pozemkoch, ktoré nie
sú vo vlastníctve žalobcu. Zo znaleckých posudkov, ktoré boli predložené v súvislosti so stanovením
hodnotypozemkužalovanýpokladázadôležitéto,ževkaždomjednomposudkujezhľadiskagrafického
vyobrazenia a fotodokumentácie posudkov úplne zrejmé, že sporný pozemok tvorí v teréne úplnezastavaný pozemok v každej jeho časti a je zastavaný okrem 8 budov aj spevnenými plochami, ktoré
sú v podstate neodstrániteľné a ani časť pozemku, ktorú použil žalobca ako argumentáciu v súvislosti
so Zákonom 180/1995 Zb. v súvislosti so zákazom drobenia pozemkov, tento argument je absolútne

vylúčený dôkazmi predloženými žalovaným a to je vyjadrenie obce v súvislosti s charakterom pozemku
a stanoviskom Úradu geodézie a kartografie preukázaním výnimky zo zákazu drobenia pozemkov.
Žalovaným predložený geometrický plán, ktorý sa týka sporného pozemku v časti F. XXX/XX, ktorý bol
vyporiadaný podobným spôsobom tým, že tiež bola preukázaná výnimka z hľadiska zákazu drobenia
pozemkov. Predložený geometrický plán je ďalším dôkazom toho, že sporný pozemok nie je orná pôda.

Vzhľadom na extrémne dlho trvajúci spor medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s náhradou za
užívanie pozemkov, žalovaný pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva s tým, že so zrušením
aj z tohto dôvodu vyslovil súhlas. Čo sa týka vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, žalovaný
jednoznačne preukázal v tomto konaní, že sporný pozemok je deliteľný. Z hľadiska vyporiadania
je potrebné pristupovať k vyporiadaniu v súlade s § 142 Občianskeho zákonníka, kde je potrebné
zachovať možné zákonné poradie vyporiadania a je bezpodmienečne potrebné upozorniť na znenie

Ústavy Slovenskej republiky, článku 20, odsek 4, kde v podstate taký mierny výklad tohto ustanovenia
je to, že zbaviť vlastníckeho práva alebo obmedziť vlastnícke právo je možné iba v nevyhnutnej
miere a samozrejme na základe zákona, kde za takýto zákon považuje žalobca Zákon 180/1995 Zb.
Žalovaný navrhuje vykonať po zrušení spoluvlastníctva vyporiadanie pozemku v súlade s predloženým
Geometrickým plánom J. R. č. 50/2022 tak, že vlastníctvom žalobcu budú pozemky určené týmto

geometrickým plánom a to parc. E.: XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, diel XX,
XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX.Tietomajú
byť prikázané do vlastníctva žalobcu a parcely E.: XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX majú byť prikázané do vlastníctva žalovaného.

21. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä žalobou, Znaleckým posudkom č.
8/2019,odpoveďoužalovanéhonanávrhohľadomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
zo dňa 23.03.2020, kópiou katastrálnej mapy, výpisom z LV č. XXX, výpisom z LV č. XXX, návrhom
žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spolu s návrhom dohody, vyjadrením

žalovaného k žalobe zo dňa 19.05.2020, vyjadrením k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.05.2020,
vyjadrením žalovaného zo dňa 03.03.2021 spolu s Geometrickým plánom č. 10/2021, vyjadrením
žalobcu zo dňa 15.03.2021, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.07.2021 spolu s kópiou katastrálnej
mapy, oznámením Okresného úradu Levice zo dňa 19.07.2021, odpoveďou Okresného úradu Levice,
katastrálny odbor zo dňa 06.08.2021 spolu s výpisom z katastra nehnuteľností ohľadom LV č. XXX,

vyjadrením žalobcu zo dňa 19.08.2021, vyjadrením Okresného úradu Levice, katastrálny odbor zo dňa
23.08.2021 spolu s identifikáciou parciel, vyjadrením žalovaného zo dňa 28.09.2021 spolu s kópiami
z katastrálnej mapy, odpoveďou na návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
zo dňa 23.03.2020, vyjadrením Okresného úradu Levice, katastrálny odbor zo dňa 30.09.2021 spolu
s grafickou identifikáciou, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.10.2021 spolu so Znaleckým posudkom č.

129/2021, vyjadrením žalovaného zo dňa 15.02.2022 spolu s prílohami (list zo dňa 23.03.2020, ponuka
na výkon predkupného práva k nehnuteľnosti zo dňa 28.12.2021, kópia doručeniek), návrhom žalobcu
na zmenu strany sporu zo dňa 05.05.2022 spolu s výpisom z LV č. XXX, uznesením Okresného súdu
Levice sp. zn.: 16C/28/2020 – 239 zo dňa 21.06.2022, vyjadrením žalovaného zo dňa 04.11.2022 spolu s
náhľadom katastrálnej mapy, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.11.2022 a 15.11.2022 spolu s prílohami

(fotodokumentácia, výpis motorových vozidiel vlastnených spoločnosťou O. B.), vyjadrením žalobcu zo
dňa 25.11.2022 spolu s potvrdením obce, Geometrickým plánom č. 50/2022, vyjadrením žalobcu zo dňa
02.02.2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 02.02.2023 spolu s prílohami (žiadosť o vydanie stanoviska
obce o charaktere pozemku, vyjadrenie žalovaného ku geometrickému plánu), vyjadrením žalovaného
zo dňa 08.03.2023, Znaleckým posudkom č. 98/2023, Stanoviskom Úradu geodézie, kartografie a

katastra SR zo dňa 17.05.2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 30.06.2023, Znaleckým posudkom č.
122/2023, výpisom z webovej stránky www.finstat.sk ohľadom žalobcu, vyjadrením žalovaného zo dňa
13.09.2023 spolu s prílohami (náhľad katastrálnej mapy, výpis z LV č. XXX, výpis z LV č. XXX, výpis z
LV č. XXX, výpis z Obchodného registra SR ohľadom F. U. B. B. T. G., výpis z Obchodného registra SR
ohľadom žalobcu), výpisom z LV č. XXX pre katastrálne územie A. B., spisom Okresného súdu Levice

sp. zn.: 16C/12/2020 a z neho najmä uznesením sp. zn.: 16C/12/2020 – 317 zo dňa 15.03.2023, spisom
Okresného súdu Levice sp. zn.: 12C/45/2012 a z neho najmä uznesením sp. zn.: 12C/45/2012 – 359
zo dňa 28.06.2018, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:22. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území A. B., obec A. B., C. D., zapísanej na LV č. XXX ako parcela reg. „E“, a to parc. E. XXX/X – orná
pôda o výmere 11.097 m2. Z listu vlastníctva ďalej vyplýva, že sporný pozemok je umiestnený mimo

zastavaného územia obce, ťarchami zaťažený nie je. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z identifikácie
na záväzný druh pozemku v rámci registra „C“, zaslaného Okresným úradom Levice, katastrálny odbor
vyplýva, že sporná nehnuteľnosti je v rámci registra „C“, identifikovaná ako orná pôda o výmere 1.610
m2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9.344 m2 a ostatná plocha o výmere 141 m2. List vlastníctva
bol vyhotovený identifikáciou na záväzný druh pozemkov v registri C KN čo znamená, že stavu v registri

E KN a prenesením jeho hraníc do registra C KN zodpovedajú tieto hodnoty. Pozemok registra „E“ parc.
E.: XXX/X – orná pôda o výmere 11.097 m2 je podľa grafických údajov katastra nehnuteľností záväzný
k pozemkom registra „C“ parc. E. XXX/XX – orná pôda o výmere v časti, parc. E. XXX/XX – zastavaná
plocha o výmere v časti, parc. E. XXX/XX – zastavaná plocha o výmere v časti, parc. E. XXX/XX –
zastavaná plocha o výmere v časti, parc. E. XXX/XX – zastavaná plocha o výmere v časti, parc. E. XXX/
X – ostatná plocha vo výmere v časti, parc. E. XXX/X – zastavaná plocha o výmere v časti, parc. E. XXX/

XX – zastavaná plocha o výmere v časti, parc. E. XXX/XX – zastavaná plocha o výmere v časti, parc.
E. XXX/XX – zastavaná plocha o výmere v časti, parc. E. XXX/X – zastavaná plocha o výmere v časti,
parc. E. XXX/X – orná pôda o výmere v časti a parc. E. XXX/X – zastavaná plocha o výmere v časti.

23. Žalobca je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 1/2, pričom nadobúdacím titulom je

Kúpna zmluva zo dňa 24.07.2019, V – 3987/2019, vz. 11/2020. Žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške 1/2 od pôvodne žalovaného F. G. H. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2022,
V – 1562/2022, vz. 40/2022. O vstúpení nového žalovaného namiesto pôvodne žalovaného F. G. H.,
rozhodol súd na základe návrhu žalobcu uznesením sp. zn.: 16C/28/2020 – 239 zo dňa 21.06.2022,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2022.

24. Sporná pozemková nehnuteľnosť sa nachádza v okrajovej časti obce A. B. v blízkosti obytnej časti
obce, v smere na kúpeľné mesto U.. Pozemok je zastavaný poľnohospodárskymi stavbami a dvorom
bývalého poľnohospodárskeho družstva. Na spornom pozemku sa krížom nachádza 8 stavieb, ktoré
sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom tieto stavby sú pokiaľ ide o ich druh, definované ako

poľnohospodárske budovy. Päť z týchto stavieb je postavených krížom cez celý pozemok s tým,
že súčasne zasahujú aj na susedné pozemky. Ďalšie tri stavby sú postavené tak, že zaberajú časť
sporného pozemku a zároveň aj časť susediacich pozemkov. Susedné pozemky sú jednak v podielovom
spoluvlastníctve právneho predchodcu žalovaného, F. G. H. a O. H. (parc. E. XXX/XX), ďalšia so
sporným pozemkom susediaca nehnuteľnosť je vo vlastníctve Slovenskej republiky (parc. E.: XXX/X).

25. Zo Znaleckého posudku č. 8/2019, vypracovaného J. I. G. P. 11.01.2019 vyplýva, že znalec zvolil
metódu polohovej diferenciácie majúc za to, že použitie kombinovanej metódy nie je možné, nakoľko
stavby nie sú schopné dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať
kombináciu. Porovnávaciu metódu znalec vylúčil z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ

stavby. J. I. G. stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 20.196,54 eura. V rámci časti V. Znalecká
doložka znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

26. Žalobca sa s právnym predchodcom žalovaného pokúsil o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva dohodou a za týmto účelom ho písomne vyzval listom zo dňa 06.03.2020, ktorým

žalovanému navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že žalobca sa stane výlučným
vlastníkom tejto nehnuteľnosti s tým, že žalovanému zaplatí sumu vo výške 15.000,- eur s prihliadnutím
na zaslaný znalecký posudok. Na uvedené reagoval právny predchodca žalovaného listom zo dňa
23.03.2020, kde vyjadril súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva avšak s tým,
ženavrholvertikálnerozdeleniespornéhopozemku,prípadneinérozdeleniepozemkuazároveňnavrhol

aj ďalšie možné riešenie spočívajúce v zámene ním preferovaných nehnuteľností. Tiež poukázal na to,
že dohodu uzatvorí až po uhradení ušlého nájomného za pozemky, ktoré sú predmetom súdneho sporu
vedeného pred Okresným súdom Levice, sp. zn.: 16C/12/2020.

27. Právny predchodca žalovaného súdu predložil Geometrický plán č. 10/2021 zo dňa 06.02.2021,

vypracovaný J. K. L., ktorým geodet rozdelil spornú nehnuteľnosť po dĺžke a to na 33 samostatných
parciel. Predmetný geometrický plán neobsahuje úradné overenie podľa § 9 Zákona č. 215/1995 Z. z.
o geodézii a kartografii.28. Zo znaleckého posudku č. 129/2021, vypracovaného J. I. G. P. 19.10.2021, ktorý bol zo strany
žalobcu predložený z dôvodu uplynutia dlhšieho časového odstupu od vypracovania posudku č. 8/2019
vyplýva, že znalec opäť zvolil metódu polohovej diferenciácie a to z rovnakých dôvodov aké uviedol

v rámci svojho prvého znaleckého posudku. J. I. G. stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 24.968,25
eura.VrámcičastiV.Znaleckádoložkaznalecvyhlásil,žesijevedomýnásledkovvedomenepravdivého
znaleckého posudku.

29. Listom zo dňa 28.12.2021 právny predchodca žalovaného ponúkol žalobcovi na odpredaj svoj

spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti a to za sumu 43.500,- eur argumentujúc trhovou
hodnotou, rovnajúcou sa najvyššej ponuke. Právny predchodca žalovaného v predmetnom liste tiež
uviedol, že ak do dvoch mesiacov nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, pristúpi k jej uzavretiu s treťou
osobou. Pre prípad, že by sa žalobca rozhodol predkupné právo nevyužiť pred uplynutím lehoty 2
mesiacov, pripojil k listu aj formulár na vzdanie sa predkupného práva. Uvedené písomnosti si žalobca
v zmysle predloženej kópie doručenky, prevzal dňa 03.01.2022.

30. Z potvrdenia C. A. B. K. dňa 25.11.2022 vyplýva, že obec nemá vypracovaný územný plán obce.

31. Z Geometrického plánu č. 50/2022 zo dňa 29.11.2021, vypracovaného J. R. R. vyplýva rozdelenie
spornej nehnuteľnosti na 33 samostatných parciel. Na základe uvedeného geometrického plánu tak

okrem iného, pod dielom č. 2. vzniká nová parcela E. XXX/XX – orná pôda o výmere 626 m2, pod
dielom č. 20 parcela E. XXX/XX – orná pôda o výmere 457 m2, pod dielom č. 18 parcela E. XXX/XX –
orná pôda o výmere 222 m2, pod dielom č. 33 parcela E. XXX/XX – orná pôda o výmere 38 m2 a pod
dielom č. 16 parcela E. XXX/XX – orná pôda o výmere 249 m2. V časti „Poznámky“ je ďalej uvedené, že
k zápisu geometrického plánu je potrebné doložiť výnimku zo zákazu drobenia podľa § 22 a 23 Zákona

č. 180/1995 Z. z. Výmera pozemku reg. „E“, parc. E. XXX/X v stave právnom sa upravuje na stav registra
C KN v dôsledku presnejšieho určenia jej výmery zo súradníc, t. j. na 11.134 m2. Predmetný geometrický
plán je úradne overený J. J. P. pod číslom 1509/2022 dňa 20.01.2023.

32. Z potvrdenia C. A. B. K. dňa 13.02.2023 na žiadosť o vydanie stanoviska obce o charaktere pozemku

reg. „E“, parc. E. XXX/X alebo výpis z územného plánu vyplýva, že predmetný pozemok je zastavaný
poľnohospodárskymi stavbami a dvorom bývalého poľnohospodárskeho družstva. Jedná sa o pozemok
vedúci cez dvor a stavby.

33. Zo Znaleckého posudku č. 98/2023, vypracovaného J. C. B. P. 14.06.2023 vyplýva, že znalec na

stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku zvolil metódu polohovej diferenciácie majúc za to, že táto
v danom prípade najpresnejšie stanovuje všeobecnú hodnotu pozemkov. Porovnávaciu metódu znalec
vylúčil dôvodiac, že v C. A. B. nenašiel 3 podobné pozemky na porovnanie a výnosová metóda bola
vylúčená z dôvodu, že mu nie sú známe údaje o nájmoch nezastavaných pozemkov v danej lokalite.
J. C. B. stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 59.344,22 eura. V rámci časti V. Znalecká doložka

znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

34.ŽalovanýsúduďalejpredložilStanoviskoÚradugeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky
zo dňa 17.05.2023 k preukázaniu výnimky zo zákazu drobenia podľa § 22 a § 23 Zákona č. 180/1995 Z.
z. v prípade, ak obec nemá schválený územný plán spolu s Dodatkom č. 1, č. POK_UGKK SR_13/2021,

v ktorom sa uvádza: Pokiaľ ide o otázku obsiahnutú v žiadosti, uvádzame, že dňa 19.03.2021 bol vydaný
Pokyn predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. POK _UGKK SR_9/2021
zodňa19.03.2021,ktorýmsaukladádôslednédodržiavanieustanoveníohľadomopatreníprotidrobeniu
pozemkov podľa Zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení Dodatku č. 1, č. POK_UGKK SR_13/2021 k Pokynu

predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. POK _ CGKK SR_9/2021 zo
dňa 19.03.2021, ktorým sa ukladá dôsledné dodržiavanie ustanovení ohľadom opatrení proti drobeniu
pozemkov podľa Zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Pokyn“ a „Dodatok č. 1“). Práve Dodatkom č. 1
k Pokynu bol do článku V. doplnený odsek 4, ktorý znie, cit. : ,,(4) Ak ide o obec, ktorú nemusí mať

vypracovanýaschválenýúzemnýplánobce,výnimkauvedenáv§24ods.3písm.a)Zákonač.180/1995
Z. z. sa preukazuje potvrdením obce o tom, že obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný
plán a že pozemok je určený na výstavbu.“ Výnimka zo zákazu drobenia pozemkov podľa § 22 a § 23
Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zneníneskorších predpisov v prípade, ak obec nemá schválený územný plán, sa preukazuje potvrdením obce
s obsahovými náležitosťami uvedenými v Pokyne v znení Dodatku č. 1. Skutočnosť, že Pokyn a jeho
Dodatok č. 1 používajú pojem „potvrdenie“ bezpodmienečne neznamená, že v katastrálnom konaní musí

byť predložená len listina s takýmto označením.

35. Zo znaleckého posudku č. 122/2023, vypracovaného J. F. T. P. 15.08.2023 vyplýva, že znalec ako
vhodnú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov považuje metódu polohovej diferenciácie.
Metódou polohovej diferenciácie stanovil všeobecnú hodnotu pozemku vo výške 24.968,25 eura. Znalec

stanovil všeobecnú hodnotu sporného pozemku aj výnosovou metódou, pri ktorej dospel k výsledku
23.850,65 eura. V rámci časti V. Znalecká doložka znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku.

36. Z výsledkov vyhľadávania na www.finstat.sk vyplýva, že celkové výnosy žalobcu predstavovali v roku
2022 sumu vo výške 3.472.959,- eur, zisk predstavoval sumu vo výške 399.168,- eur, vlastný kapitál

predstavuje sumu 2.210.011,- eur.

37. Žalovaný súdu predložil aj časť Geometrického plánu č. 215/2020, vypracovaného Geodetickou
kanceláriou V. – D. U. 28.01.2010, úradne overeného J. W. K. pod číslom 107/10 argumentujúc, že tento
geometrický plán sa týka sporného pozemku v časti parc. E. XXX/XX, ktorý bol vysporiadaný podobným

spôsobom tým, že tiež bola preukázaná výnimka z hľadiska zákazu drobenia pozemkov.

38. V konaní vedenom pred Okresným súdom Levice sp. zn.: 12C/45/2012 sa viedol spor medzi
spoločníkmi žalovaného a ďalšej osoby v procesnom postavení žalobcov na strane jednej a žalobcom
v procesnom postavení žalovaného na strane druhej, o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý spor

sa ale netýkal spornej nehnuteľnosti. Okresný súd Levice uznesením sp. zn.: 12C/45/2012 – 359 zo dňa
28.06.2018, právoplatným dňa 12.07.2018, schválil zmier, ktorým sa žalobca v postavení žalovaného,
zaviazal zaplatiť spoločníkom žalovaného a tretej osobe v postavení žalobcov, titulom bezdôvodného
obohatenia za roky 2009 – 2014 sumu 9.634,98 eura spolu s príslušenstvom.

39. V konaní vedenom pred Okresným súdom Levice sp. zn.: 16C/12/2020 sa viedol spor medzi
spoločníkmi žalovaného v procesnom postavení žalobcov na strane jednej a žalobcom v procesnom
postavení žalovaného na strane druhej, predmetom ktorého bolo vydanie bezdôvodného obohatenia
a náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, ktorý spor sa týkal aj nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom tohto konania. Okresný súd Levice uznesením sp. zn.: 16C/12/2020 – 317 zo dňa

15.03.2023, právoplatným dňa 16.03.2023, schválil zmier, ktorým sa žalobca v procesnom postavení
žalovaného zaviazal zaplatiť spoločníkom žalovaného v procesnom postavení žalobcov, sumu vo výške
6.799,53 eura s príslušenstvom a sumu vo výške 5.139,38 eura s príslušenstvom.

40. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),

vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

41. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

42. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

43. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

44. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inejnovovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

45. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v
záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo
prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

46. Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, ak má na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní
spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov
uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20 000 m2 a väčšej ako sú výmery uvedené
v § 23 ods. 1, je nadobúdateľ povinný zaplatiť odvod vo výške a) 60 % hodnoty poľnohospodárskej
pôdy určenej podľa osobitného predpisu,51) ak má vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od

3 001 m2 do 5 000 m2 alebo lesný pozemok vo výmere od 5 001 m2 do 10 000 m2, b) 30 % hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu,51) ak má vzniknúť poľnohospodársky
pozemok vo výmere od 5 001 m2 do 20 000 m2 alebo lesný pozemok vo výmere od 10 001 m2 do
20 000 m2.
47. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48)
alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o
poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

48. Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak majú na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní
spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v
§ 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23. To neplatí, ak sa podiel
na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a

vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva
zanikne.

49. Podľa § 24 ods. 2 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s

podmienkami ustanovenými v § 22 a 23, štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti. Pri
podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

50. Podľa § 24 ods. 3 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak a) sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely

výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť,39) alebo sa pozemok rozdeľuje podľa
projektu pozemkových úprav,56) b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného
predpisu,14c) c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa
pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, d) ide o pozemok, na
ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné

účely.

51. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

52. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

53. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

54. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z
povahy podielového spoluvlastníctva založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde kdohode ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi vlastníkmi, ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto
právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom

vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd je v konaní o zrušenie podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia a
to vyporiadanie a) rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu, c) nariadením predaja veci a rozdelením výťažku.

55. Súd tak bez ohľadu na navrhovaný spôsob vyporiadania žalobcom skúmal, či je možné
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, reálne rozdeliť. Zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci je dobre možné v prípade, ak je rozdelenie veci fyzicky, funkčne i
právne možné. Predpokladom aplikácie tohto spôsobu vyporiadania teda je, že ide o vec deliteľnú (z
technického a právneho hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, to znamená, že
rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý

zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti tak súd musí dbať
na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do
katastra nehnuteľností. Súd musí tiež zohľadniť výšku spoluvlastníckych podielov ako aj to, či podielový
spoluvlastník má finančné prostriedky na to, aby sa táto reálna deľba nehnuteľnosti mohla uskutočniť.

56. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
vyporiadania v tomto konaní, nie je reálne deliteľná. Reálnemu rozdeleniu spornej nehnuteľnosti bráni
v prvom rade Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených

v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší
ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

57. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, z identifikácie na záväzný druh pozemku v rámci registra
„C“, zaslaného na žiadosť súdu Okresným úradom Levice, katastrálny odbor vyplýva, že sporná

nehnuteľnosť je v rámci registra „C“, identifikovaná sčasti ako orná pôda o celkovej výmere 1.610 m2,
ktorá sa nachádza na oboch koncoch spornej nehnuteľnosti. V zmysle predloženého Geometrického
plánu č. 50/2022 zo dňa 29.11.2021, vypracovaného J. R. R., ktorý by mal byť podkladom pre reálne
rozdelenie spornej nehnuteľnosti, by tak vznikla okrem iného pod dielom č. 2. nová parcela E. XXX/
XX – orná pôda o výmere 626 m2, pod dielom č. 20 parcela E. XXX/XX – orná pôda o výmere 457

m2, pod dielom č. 18 parcela E. XXX/XX – orná pôda o výmere 222 m2, pod dielom č. 33 parcela E.
XXX/XX – orná pôda o výmere 38m2 a pod dielom č. 16 parcela E. XXX/XX – orná pôda o výmere
249 m2, čo je však v rozpore s § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. V tejto súvislosti žalovaný
v prvom rade namietal, že celý sporný pozemok je zastavaný a tvorený spevnenými plochami, ktoré
sú neodstrániteľné, majúc tak za to, že predmetnú nehnuteľnosť tak reálne žiadna orná pôda netvorí.

V zmysle tejto argumentácie sa dožadoval vykonania dokazovania miestnou ohliadkou, na ktorom
návrhunapokonalenezotrval.Vdruhomradepoukazovaltiežnavýnimkyzozákazudrobeniapozemkov
argumentujúc vyjadrením obce o charaktere sporného pozemku a tiež stanoviskom Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, podľa ktorého ak ide o obec, ktorá nemusí mať vypracovaný
a schválený územný plán obce, výnimka uvedená v § 24 ods. 3 Zákona č. 180/1995 Z. z. sa preukazuje

potvrdením obce o tom, že obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný plán a že pozemok je
určený na výstavbu. V prvom rade je v tejto súvislosti nutné uviesť, že vykonanie dokazovania miestnou
ohliadkou by pre prípad, že by na ňom žalovaný zotrval, je podľa názoru súdu neúčelné a v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania, keď takýto dôkaz nie je spôsobilý vyvrátiť stav vyplývajúci zo záväznej
identifikácie časti spornej nehnuteľnosti, ktorá je v zmysle záväznej identifikácie identifikovaná ako

orná pôda. Ak mal teda žalovaný za to, že spornú nehnuteľnosť v rozpore so záväznou identifikáciou
žiadna orná pôda netvorí, potom sa mal obrátiť na príslušný správny orgán. Pokiaľ tak žalovaný neučinil
akžiadnejzmeneohľadomidentifikácienehnuteľnostivpriebehukonanianedošlo,potomjeidentifikácia
tak ako vyplýva z katastra nehnuteľností právne záväzná, čo konštatoval aj samotný katastrálny odbor
vo svojom oznámení zo dňa 23.08.2021.

58. Pokiaľ ide o výnimky zo zákazu drobenia pozemkov zakotvené v odseku 3 § 24 Zákona č. 180/1995
Z.z.,žalovanýsapodľanázorusúdumylnedomnieva,žetietosavzťahujúajna§23ods.1predmetného
zákona.§23ods.1,čojeajdanýprípad,riešiotázkuzákazudrobeniapozemkovpokiaľideorozhodnutiesúdu ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že takýmto rozhodnutím nemôže vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 3.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok
alebo pozemok menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok. Naproti tomu § 24 ods. 1 rieši v tejto

súvislosti otázku vzniku spoluvlastníckeho podielu, pri ktorom je potrebné okrem iného zohľadniť limity
uvádzané v § 23 ods. 1 predmetného zákona. Zo systematického zaradenia predmetných výnimiek zo
zákazu drobenia pozemkov pod § 24 zákona sa tak tieto výnimky vo vzťahu k § 23 ods. 1 predmetného
zákona neaplikujú. Ak by mal totiž zákonodarca na mysli aplikáciu výnimiek aj pokiaľ ide o § 23 ods.
1 predmetného zákona, zrejme by tento odsek 3 zakotvil aj do § 23 zákona, resp. by naň nejakým

spôsobom odkazoval, alebo by tieto výnimky zahrnul do samostatného paragrafového znenia. Na
základe uvedeného má tak súd za to, že výnimky zo zákazu drobenia pozemkov sa vzhľadom na ich
systematické zaradenie výlučne pod § 24 predmetného zákona, nevzťahujú na prípady vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, pokiaľ rozhodnutím súdu vznikajú rozdelením samostatné pozemky. Aj
pre prípad, že by sa tieto výnimky vzťahovali aj na § 23 predmetného zákona, je treba podotknúť,
že žalovaný žiadnu takúto výnimku v konaní nepreukázal. Žalovaný totiž opomína, že aj pre prípad,

že obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný plán, musí byť splnený niektorý zákonom
predpokladaný dôvod výnimky, a síce musí ísť o prípad, že sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby
alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu
pozemkových úprav, alebo ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,
alebo sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje

k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, alebo ide o pozemok, na
ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné
účely. V tomto smere je aj Stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
zo dňa 17.05.2023, ktoré súdu predložil samotný žalovaný, keď tento vo svojom stanovisku uvádza,
že v prípade ak obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný plán obce, výnimka uvedená v

§ 24 ods. 3 Zákona č. 180/1995 Z. z. sa preukazuje potvrdením obce o tom, že obec nemusí mať
vypracovaný a schválený územný plán a že pozemok je určený na výstavbu. Z uvedeného jednak
vyplýva povinnosť tvrdiť a preukazovať, že obec nemusí mať vypracovaný a schválený územný plán,
ako aj povinnosť tvrdiť a preukazovať existenciu niektorého zo zákonných výnimiek. Žalobca súdu síce
predložil potvrdenie obce o tom, že C. A. B. územný plán nemá, žalovaný však skutočnosť, že obec

nemusí mať vypracovaný a schválený územný plán nijako nepreukázal a netvrdil a nepreukázal ani
to, o ktorú zákonnú výnimku by sa podľa jeho mienky malo jednať, keď súdu predložil len potvrdenie
obce o tom, že sporný pozemok je zastavaný poľnohospodárskymi stavbami a dvorom bývalého
poľnohospodárskeho družstva a že sa jedná o pozemok vedúci cez dvor a stavby. V zmysle uvedeného
má tak súd za to, že reálnemu rozdeleniu spornej nehnuteľnosti tak ako je toto navrhnuté v predloženom

geometrickompláne,bránijehorozporsozásadouzákazudrobeniapoľnohospodárskejpôdyzakotvenej
v Zákone č. 180/1995 Z. z. Predložený geometrický plán, ktorý je síce úradne overený, je podľa názoru
súdu v rozpore so zásadou zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy, a preto nemôže byť podkladom
súdneho rozhodnutia o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaný iné riešenie reálneho
rozdelenia nenavrhol. V súvislosti s tvrdením žalovaného, o vyporiadaní parcely E. XXX/XX, ktorá bola

podľa neho vyporiadaná podobným spôsobom tým, že tiež bola preukázaná výnimka z hľadiska zákazu
drobenia pozemkov, ktorú skutočnosť preukazoval žalovaný časťou Geometrického plánu č. 215/2010
zo dňa 28.01.2010, súd udáva, že je z neho zrejmé len to, že z parcely E. XXX/X – orná pôda o výmere
9.651 m2 bola na základe uvedeného geometrického plánu vytvorená parcela E. XXX/XX – orná pôda
o výmere 271 m2, avšak za akých okolností a na základe akej výnimky sa tak stalo, žalovaný v konaní

neuviedol. Za absencie ďalších skutkových tvrdení a dôkazov tak nie je možné zo strany súdu sa
k uvedenému na účely tejto prejednávanej veci vyjadriť.

59. Aj keby však reálnemu rozdeleniu spornej nehnuteľnosti nebránila samotná zásada zákazu drobenia
poľnohospodárskej pôdy, má súd za to, že sporný pozemok nie je reálne deliteľný z funkčného hľadiska.

Rozdelenie spoločnej veci je totiž dobre možné len v tom prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky, funkčne,
a právne možné. Slovným spojením „dobre možné“ sa sleduje, aby nehnuteľnosť aj po jej rozdelení
mohla bez problémov slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré je účelovo určená. Ústavný súd
Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: IV. ÚS 1232/07 uviedol, že pri úvahe o splnení podmienok
pre rozdelenie veci je potrebné zvažovať aj zásadu účelnosti využitia novovzniknutých vecí a okolnosť,

aby jednotlivé vzniknuté veci mohli plniť svoje funkčné určenie. Z uvedeného teda vyplýva, že za
prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, považujú súdy jednak prípady, ak
by rozdelením nemohli vzniknúť samostatné veci, ako aj prípady, kedy by časti vzniknuté rozdelením
nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Podmienka„dobre možného rozdelenia“ je tak naplnená nie len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou
rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. V prvom rade je v tejto súvislosti
potrebné poukázať na to, že žalovaný sa na základe ním predloženého geometrického plánu domáha

rozdelenia spornej nehnuteľnosti na 33 samostatných parciel. Na otázku súdu, z akého dôvodu navrhuje
žalovaný rozdelenie pôvodnej parcely na 33 nových parciel a nie napr. na dve parcely, právny zástupca
žalovaného uviedol, že rozdelenie na 33 parciel je vlastne iba technickým rozdelením, v skutočnosti
aj v zmysle predloženého náčrtu, ide o rozdelenie na dve polovice. V čom spočíva účelnosť takéhoto
drobenia tak žalovaný súdu nevysvetlil, pričom takéto rozdelenie podľa názoru súdu bez ďalšieho,

v žiadnom prípade nezodpovedá tak účelu zákona, ako ani účelnému využitiu novovzniknutých vecí.
V druhom, avšak v neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že na spornom pozemku sa krížom
nachádza 8 stavieb, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a ktoré žalobca využíva v rámci predmetu
svojho podnikania na poľnohospodárske účely. Päť z týchto stavieb je postavených krížom cez celý
pozemok s tým, že súčasne zasahujú aj na susedné pozemky. Ďalšie tri stavby sú postavené tak,
že zaberajú časť sporného pozemku a zároveň aj časť susediacich pozemkov. Reálnym rozdelením

veci na dve samostatné parcely, nehovoriac už o 33 samostatných parcelách, by tak podľa názoru
súdu nevznikli také samostatné veci, ktoré by mohli ich vlastníkom slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá
ich účelu, keďže by sa takýmto rozdelením výrazným spôsobom sťažilo nielen každodenné užívanie
a nakladanie žalobcu s predmetom jeho vlastníctva, pokiaľ ide o stavby v jeho výlučnom vlastníctve, ale
aj k sťaženiu realizácie nevyhnutných opráv či rekonštrukcií, neopomínajúc už aj tak vážne narušené

medziľudské vzťahy medzi stranami sporu. Rovnako tak aj žalovaný by bol obmedzený vo výkone
svojho vlastníckeho práva, keďže by musel strpieť existenciu stavieb žalobcu na svojej nehnuteľnosti.
Reálne rozdelenie veci by tak nesmerovalo k rozumnému usporiadaniu veci, pretože by v podstate
kopírovalo súčasný stav, kedy by sa časť stavieb žalobcu aj naďalej nachádzala na nehnuteľnostiach
žalovaného, čo aj v minulosti viedlo medzi stranami sporu k súdnemu sporu tak, ako to tomu bolo aj

vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn.: 16C/12/2020. Nič na uvedenom podľa názoru súdu
nemení ani skutočnosť, že časť týchto stavieb žalobcu sa bude aj naďalej nachádzať na síce inom, avšak
stále na pozemku žalovaného. Pri úvahe o splnení podmienok pre rozdelenie veci, zvážiac tak aj zásadu
účelnosti využitia novovzniknutých vecí a okolnosť, aby novovzniknuté veci mohli plniť aj naďalej svoje
funkčné určenie, dospel súd k záveru, že do úvahy prichádza druhý spôsob zrušenia a vysporiadania

podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za primeranú náhradu.

60. O predmetnú nehnuteľnosť prejavil záujem len žalobca, žalovaný záujem o prikázanie predmetu
podielového spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva nemal, pričom podmienkou prikázania
veci do výlučného vlastníctva spoluvlastníka, je práve záujem spoluvlastníka o jej prikázanie. Preto

súd v prejednávanej veci nevzhliadol inú možnosť, než spornú nehnuteľnosť prikázať do výlučného
vlastníctva žalobcu, keď súčasne nezistil dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Hoci žalovaný v konaní poukazoval na
údajné násilné správanie sa konateľa a spoločníka žalobcu voči jeho otcovi ako aj voči jednému z
konateľov a spoločníkov žalovaného, túto skutočnosť by bol súd oprávnený zohľadniť iba v prípade,

keby aj žalovaný prejavil záujem o nadobudnutie spornej veci do svojho výlučného vlastníctva. Rovnako
žalovaný v priebehu konania poukazoval aj na tú skutočnosť, že žalobca umožnil bez jeho súhlasu
tretiemu podnikateľskému subjektu parkovanie motorových vozidiel nákladnej cestnej prepravy na
spornom pozemku. V tejto súvislosti súd udáva, že túto skutočnosť opäť nie je možné zohľadniť pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a žalovaný mal vzniknutú situáciu riešiť prostredníctvom § 139

Občianskeho zákonníka.

61. Na základe zisteného skutkového stavu tak súd žalobe žalobcu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo
strán sporu zrušil a spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovanému z
dôvodu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na primeranú náhradu za

jeho spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho sa súd zaoberal výškou tejto náhrady. Samotný zákon
nešpecifikuje, čo treba považovať za primeranú náhradu, aplikačná prax však dospela k záveru, že treba
vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by bolo možné
predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v
danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu cenovú

ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Súd musí ďalej
skúmať,čispoluvlastník,ktorémumábyťvecprikázaná,disponujepotrebnýmifinančnýmiprostriedkami,
resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu.62. Žalobca za účelom preukázania všeobecnej ceny nehnuteľnosti predložil v konaní súkromný
znalecký posudok č. 8/2019 vypracovaný J. I. G. B. dátumom ohodnotenia spornej nehnuteľnosti k
11.01.2019. Z dôvodu uplynutia dlhšieho časového odstupu od vypracovania tohto posudku, predložil

žalobca súdu ďalší posudok vypracovaný rovnakým znalcom, preto sa súd hodnotením znaleckého
posudku č. 8/2019 nezaoberal.

63. Znalecký posudok rovnako ako iný dôkaz, hodnotí súd voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými
dôkazmi, pričom samotný znalecký posudok musí hodnotiť z viacerých hľadísk. V tomto smere súd

odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 1Mobdo V 11/2008, podľa
ktorého, „I keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými
prostriedkami, zostáva jeden z možných dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy, i znalecký posudok súd musí
podrobiť hodnoteniu. Znalecký posudok preto musí spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou
slovného vyjadrenia, záveru a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je
posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemal odborné vedomosti.

Ak sa uvedené zásady nedodržia, prestal byť rozsudok, či iné rozhodnutie výsledkom rozhodovania
súdu (sudcu), ale ide iba o „znalecké rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného.“
Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky, III. ÚS 299/06 zo dňa 30.04.2007, súd by mal hodnotiť
znalecký posudok komplexne, t. j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovanie podkladov pre
znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje

svojimi závermi, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by
súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca,
znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to
možnosť súdu hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť
zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného

hľadiska neakceptovateľný.“ Aj keď sa uvedené rozhodnutie týka trestnej veci, jeho závery o hodnotení
znaleckého posudku možno podľa názoru súdu aplikovať aj na civilné konanie. Taktiež možno poukázať
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: 30 Cdo 352/2008 zo dňa 06.08.2009,
podľa ktorého „znalec se ve svém posudku nesmí omezit na podání odborného závěru, nýbrž zjeho
posudku musí mít soud možnost seznat, z kterých zjištění v posudku znalec vychází, jakou cestou k

těmto zjištěním dospěl a na základě jakých úvah došel ke svému závěru. Závěry znaleckého posudku
přitom nelze bez dalšího přebírat, ale je třeba v případě potřeby je ověřovat i jinými důkazy, a to zejména
tehdy, jestliže mohou být pochybnosti o správnosti závěrů znaleckého posudku.“

64. Žalobca za účelom preukázania všeobecnej ceny nehnuteľnosti predložil v konaní súkromný

znalecký posudok č.129/2021 vypracovaný J. I. G. B. dátumom ohodnotenia spornej nehnuteľnosti
k 19.10.2021, žalovaný súkromný znalecký posudok č. 98/2023, vypracovaný J. C. B. s dátumom
ohodnotenia spornej nehnuteľnosti k 14.06.2023. Oba znalecké posudky boli vypracované znalcami
zapísanými v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Oba znalecké

posudky napĺňajú formálne požiadavky podľa Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a obsahujú tiež vyhlásenie, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Obaja znalci okrem podkladov získaných od zadávateľov a podkladov získaných
nimi samotnými, vykonali aj miestnu ohliadku spornej nehnuteľnosti. Obaja znalci použili pri
ohodnocovaní metódu polohovej diferenciácie, obdobne zanalyzovali polohu nehnuteľnosti vrátane

konštatovania jeho zastavania poľnohospodárskymi stavbami a dvorom bývalého poľnohospodárskeho
družstva, v rámci analýzy využitia nehnuteľnosti konštatovali jeho využívanie na poľnohospodársku
výrobu, riziká spojené s využívaním nehnuteľnosti nezistili, pričom obaja zhodne vychádzali aj z rovnakej
východiskovej hodnoty VHMJ 3,32 eura/m2. Rozdielne však ohodnotili jednotlivé koeficienty polohovej
diferenciácie, pričom najväčší rozdiel vzhliadol súd medzi oboma posudkami, pokiaľ ide o koeficient

povyšujúcich faktorov. J. I. G. v tejto súvislosti uviedol, že pozemok sa nachádza v extraviláne v okrajovej
časti C. A. B. v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, neďaleko zástavby rodinných domov.
Pozemok je prístupný z hlavnej cestnej komunikácie vedúcej K. I. U. U.. Rozprestiera sa od východu
v smere na západ cez areál bývalého družstva, pod časťou stavieb a dvora. Do tejto časti obce je
dovedená len elektrina, voda je z vlastného zdroja. Ostatné prípojky vody a plynu sú vzdialené vyše

100 m. Obec je vybavená rozvodom vody, elektriny a zemného plynu. V obci je základná aj materská
škola a vybavená je obchodom s potravinami a rozličným tovarom. Jedná sa o stredne vybavenú obec.
Na základe uvedených skutočností stanovil koeficient povyšujúcich faktorov na 1,0 majúc za to, že tieto
povyšujúce faktory sa nevyskytujú. J. C. B. stanovil koeficient povyšujúcich faktorov na 3,0 s tým, žepoukázal na ich existenciu, pričom stručne odkázal napríklad na tvar pozemku, výmeru pozemku, druh
možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod. Tento znalec vychádzal zo stavu ohodnocovaných
nehnuteľností tak ako ich zachytáva geometrický plán predložený žalovaným (33 novovzniknutých

parciel), ktorý nie je zapísaný na LV ani zakreslený na katastrálnej mape. Tiež konštatoval, že výmera
pozemku sa v zmysle geometrického plánu upravuje v dôsledku presnejšieho určenia jej výmery zo
súradníc na 11.134 m2. Značný rozdiel ohodnotenia koeficientu povyšujúcich faktorov tak podľa názoru
súdu spôsobil, že po vynásobení jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku koeficientmi polohovej
diferenciácie, dospeli obaja znalci k diametrálne odlišnej hodnote a to 2,25 eura/m2 a 5,33eura/m2,

v dôsledku čoho tak všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje podľa J. G. sumu 24.968,25 eura
a podľa J. B. sumu 59.344,22 eura. Hoci súd strany sporu upozornil na to, že otázka správnosti resp.
nesprávnosti znalcami uvádzaných koeficientov povyšujúcich faktorov, ktoré spôsobujú rozpor záverov
oboch znaleckých posudkov, je otázkou odbornou, na ktorej vyriešenie sú tak potrebné vedecké znalosti,
strany sporu zhodne uviedli, že nie sú ochotné podieľať sa na nákladoch znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom, pričom nenavrhli zároveň ani žiadne iné dôkazy v tejto súvislosti.

65. Napriek uvedenému žalobca predložil súdu pred posledným pojednávaním ďalší súkromný znalecký
posudok, ktorý posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, v odbore Stavebníctvo,
odvetvieOdhadhodnotynehnuteľnostíapozemnéstavby.Znaleckýposudokspĺňaformálnepožiadavky

písomného znaleckého posudku podľa Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a obsahuje tiež vyhlásenie, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckéhoposudku.Predmetnýposudokvšakpodľanázorusúduviacsvetladovzniknutejproblematiky
povyšujúceho koeficientu nepriniesol. Samotný posudok je z hľadiska určenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti identický a to pokiaľ ide o určenie východiskovej hodnoty, určenie jednotlivých koeficientov

polohovej diferenciácie a teda aj znalcom určenej všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti vo výške
24.968,25 eura. Znalec vo svojom posudku uviedol, že pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov
vychádzal z aktuálnych trhových cien v danej lokalite. Vzhľadom na charakter, umiestnenie, prístup,
zastavanosť, predajnosť a využitie ohodnocovaných pozemkov pri výpočte všeobecnej hodnoty
pozemku nepoužil koeficient povyšujúcich faktorov a tým je cena ponížená oproti trhovej hodnote na

hodnotu 2,25 eura/m2. Argumentoval, že predajnosť pozemku je minimálna, respektíve je zaujímavá
iba pre vlastníka budov na pozemku sa nachádzajúcich, spoluvlastníka pozemku a vlastníka susedných
pozemkov, ktorým je len jeden subjekt a to AGRO – SEMEG S 3 s.r.o. V tejto súvislosti je nutné
uviesť, že posudok je zmätočný, nakoľko skutkové tvrdenia znalca sú v rozpore so skutočným stavom,
keď podielovým spoluvlastníkom je aj žalovaný, vlastníkmi susediacich pozemkov sú aj spoločníci

žalovaného a tiež Slovenská republika, a teda sporný pozemok môže byť zaujímavý aj pre iné subjekty,
než len pre žalobcu. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že znalec v rámci analýzy polohy nehnuteľnosti
konštatuje, že pozemok je prístupný priamo zo spevnenej verejnej asfaltovej komunikácie, pričom
v popise v bode 3.1.1.1 posudku konštatuje, že pozemok nie je prístupný priamo zo spevnenej
verejnej asfaltovej komunikácie. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu sporného pozemku aj výnosovou

metódou, pri ktorej dospel k výsledku 23.850,65 eura. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,
že podkladom pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti výnosovou metódou bolo uznesenie
Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C/12/2020 – 317 zo dňa 15.03.2023. Žalobca však opomína, že týmto
uznesením súd schválil zmier medzi spoločníkmi žalovaného na jednej strane a žalobcom na druhej
strane a to vo veci vydania bezdôvodného obohatenia a nadužívania spoluvlastníckeho podielu, ktoré

sa týkalo okrem spornej nehnuteľnosti aj iných nehnuteľností, pričom zmier je výsledkom zmluvného
vyriešenia sporu medzi stranami sporu, ktorého peňažné vyčíslenie nemusí zodpovedať realite, ale
zodpovedá skôr ústupku oboch strán sporu, ku ktorému boli strany v záujme zmierlivého riešenia sporu
ochotné pristúpiť. V zmysle uvedeného tak všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti určenú výnosovou
metódou, nemožno podľa názoru súdu považovať ani za podporný dôkaz v prejednávanej veci. Rovnako

nemožno za podporný dôkaz v tomto smere považovať ani skutkové tvrdenie žalovaného, že od svojho
právneho predchodcu odkúpil spoluvlastnícky podiel spornej nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške
43.500,- a to jednak z dôvodu, že túto skutočnosť žalovaný súdu nijakým spôsobom nepreukázal, ako
aj z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovaným (BALOGH – group, s.r.o.)
ako kupujúcim, ktorého spoločníkom a konateľom je právny predchodca žalovaného ako predávajúci

(F. G. H.).

66. Na základe uvedeného, keď stranami sporu predložené znalecké posudky sú v zrejmom rozpore,
keď otázka správnosti resp. nesprávnosti znalcami uvádzaných diametrálne odlišných koeficientovpovyšujúcich faktorov je otázkou odbornou, na ktorej vyriešenie súd nemá potrebnú odbornú
kvalifikáciu, keď napriek opakovanému upozorneniu súdu na tento zjavný rozpor strany sporu žiadne
ďalšie dôkazy v konaní nenavrhli, keď správnosť niektorého z posudkov nebolo možné podporiť ani

ďalšími dôkazmi vykonanými v predmetnom konaní, nemal súd inú možnosť, než vychádzať z priemeru
oboch všeobecných hodnôt spornej nehnuteľnosti určených znaleckým posudkom J. I. G. E. 129/2021
a J. C. B. E. 98/2023. Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, podľa ktorého by mal
súd vychádzať z hodnoty „nespornej“, teda zo sumy nižšej, pretože takýmto spôsobom by súd napokon
nepriamo preferoval znalecký posudok predložený žalobcom, pričom súd opätovne poukazuje aj na

značný rozdiel oboch všeobecných hodnôt určených znalcami. Ak teda strany sporu nemali záujem na
spravodlivom vyriešení sporu, keď nemali záujem podieľať sa na ďalších nákladoch dokazovania, potom
si musia niesť za túto procesnú stratégiu aj dôsledky, keď rozumnému usporiadaniu veci za daných
okolností zodpovedá podľa názoru súdu len všeobecná hodnota určená priemerom oboch záverov
znaleckých posudkov.

67.J.I.G.stanovilvosvojomZnaleckomposudkuč.129/2021všeobecnúhodnotuspornejnehnuteľnosti
vo výške 24.968,25 eura, J. C. B. stanovil vo svojom Znaleckom posudku č. 98/2023 všeobecnú hodnotu
tejto nehnuteľnosti vo výške 59.344,22 eura, pričom aritmetickým priemerom oboch stanovených hodnôt
je suma 42.156,24 eura. V zmysle uvedeného mal tak súd za preukázané, že všeobecná hodnota
spornej nehnuteľnosti predstavuje sumu 42.156,24 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovaného

(spoluvlastnícky podiel 1/2), pripadá suma 21.078,12 eura. S poukazom na uvedené tak zaviazal súd
žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 21.078,12 eura, a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Schopnosť žalobcu vyplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky
podielmásúdpreukázanúzvýstupuzwebovejstránkywww.finstat.sk,zktoréhovyplýva,žeziskžalobcu
predstavoval za rok 2022 sumu vo výške 399.168,- eur.

68. Lehotu na plnenie žalobcu určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP na 30 dní a to v zmysle
požiadavky žalobcu a z dôvodov uvádzaných právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom
dňa 04.11.2022, voči ktorej požiadavke žalovaný ani jeho právny zástupca nevzniesli žiadne námietky.

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď tento sa
obrátil na súd až potom, čo sa pokúsil riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
so žalovaným dohodou. Žalovaný so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva síce
súhlasil, ale navrhoval iný spôsob vyporiadania a síce reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Keďže súd
žalobe žalobcu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo zrušil a spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného

vlastníctva žalobcu tak, ako to žalobca žiadal nielen v rámci svojho návrhu na uzavretie dohody
pred podaním žaloby, ale aj v samotnej žalobe, dospel súd k záveru, že žalobca bol v konaní plne
úspešný. V tomto smere súd odkazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.:
22Cdo 3082/2016 zo dňa 14.12.2016, ktoré možno aplikovať aj v prejednávanej veci, „V prípade, kedy
v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obaja účastníci súhlasia so zrušením

spoluvlastníctva a každý z nich navrhuje prikázanie veci do svojho výlučného vlastníctva, možno
s prihliadnutím k individuálnym okolnostiam považovať žalovaného za plne procesne úspešného, ak
bolaspoločnávecprikázanádojehovýlučnéhovlastníctva.“NajvyššísúdČeskejrepublikyvodôvodnení
svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že „V projednávané věci spoluvlastníci se zrušením spoluvlastnictví
souhlasili a sporný mezi nimi byl jen způsob vypořádání, Každý z nich požadoval vypořádat podílové

spoluvlastnictví přikázánímn nemovitostí do svého výlučného vlastnictví. Pokud odvolací soud přikázal
nemovitosti do výlučného vlastnictví žalované (která tímto způsobem navrhovala spoluvlastnictví
vypořádat), měla ve sporu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví plný úspěch ve smyslu §
142 odst. 1 o. s. ř. a náleží jí náhrada nákladu řízení potřebných k účelnému uplatňování nebo bránenípráva proti žalobci, který ve věci úspěch neměj, neboť navrhoval vypořádat podílové spoluvlastnictví
přikázáním předmětných nemovitostí do svého výlučného vlastnictví. Dovolací soud zdůrazňuje, že
vzhledem ke shodě na sámotném zrušení, ale sporu na způsobu vypořádání, vznikaly náklady jen ve

vztahu k dokazování, komu má být věc přikázána. Proto v této konkrétně individualizované věci, kde
žalovaná nečinila žádné obstrukce, považuje soud žalovanou za plne procesne úspěšnou.

73. Hoci v tu prejednávanej veci nevznikali náklady dokazovania len v tej súvislosti, akým spôsobom
má byť podielové spoluvlastníctvo vyporiadané, ale aj náklady spojené s dokazovaním výšky primeranej

náhrady, je nutné uviesť, že pokiaľ ide o súdom priznanú výšku primeranej náhrady, nemožno
hovoriť o úspechu žiadnej zo strán sporu, keď súd v tomto smere žiadnej zo strán sporu nevyhovel.
Napokon súd v tejto súvislosti odkazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn.: III. ÚS 31/2015 -19 zo dňa 27.01.2015, podľa ktorého, „Práve konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho rozhodnutia špecifický
prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný (m. m. nález Ústavného súdu Českej

republiky zo 16. marca 2006 vo veci sp. zn.: II. ÚS 315/05). Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú
náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do
vlastníctva niektorého z predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení
doterajšieho podielového spoluvlastníctva. Konajúci všeobecný súd nemôže pri posudzovaní úspechu
niektorého z účastníkov na účel náhrady trov konania hodnotiť jednotlivé výroky rozsudku izolovane.“

74. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.