Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 74Cb/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124277895
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124277895.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Prague Dimension s.r.o., Betlémské náměstí 8,
Praha 1, Staré Město, Česká republika, IČO: 052 66 017, zastúpeného JUDr. Ľubošom Noskovičom,
advokátom, Konventná 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 269 695, proti žalovanému:
Silverside Financial services, s.r.o., Ružová dolina 6, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 179
172, zastúpeného OK advokátska kancelária s.r.o., Zelinárska 4, Bratislava - mestská časť Ružinov,

IČO: 47 242 884, o zaplatenie 62 025,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 1 841,90 eura, zaplatený dňa 11.
04. 2024 spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, a to prostredníctvom tejto spoločnosti po
právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06. 05. 2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 62 025,-
eura s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca je zahraničná právnická osoba zriadená podľa
právneho poriadku Českej republiky, zapísaná na Mestskom súde v Prahe pod sp. zn. C 260938.

Žalovaný je slovenská právnická osoba zriadená podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 123585/B.
Žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako objednávateľ dňa 01. 07. 2023 uzatvorili zmluvu o poskytovaní
poradenských služieb, ktorá sa v zmysle jej článku IX. bod 6 riadi právnym poriadkom Českej republiky.
Zmluva bola v zmysle článku VIII. bod 1 zmluvy uzatvorená na dobu neurčitú. V zmysle článku VIII. bod 2
si zmluvné strany dohodli výpovednú lehotu v trvaní 3 mesiacov, pričom táto začína plynúť prvým dňom

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane. V
zmysle zmluvy vystavil žalobca dňa 04. 12. 2023 žalovanému faktúru č. XXXXXXXX v celkovej výške 6
000,- eura splatnú dňa 18. 12. 2023. Žalovaný túto faktúru do dnešného dňa neuhradil. V zmysle zmluvy
vystavil žalobca dňa 05. 12. 2023 žalovanému faktúru č. XXXXXXXX v celkovej výške 38 025,- eura
splatnú dňa 19. 12. 2023. Žalovaný túto faktúru do dnešného dňa neuhradil. V zmysle zmluvy vystavil
žalobca dňa 02. 01. 2024 žalovanému faktúru č. XXXXXXXX v celkovej výške 6 000,- eura splatnú dňa

16. 01. 2024. Žalovaný túto faktúru do dnešného dňa neuhradil. V zmysle zmluvy vystavil žalobca dňa
01. 02. 2024 žalovanému faktúru č. XXXXXXXX v celkovej výške 6 000,- eura splatnú dňa 14. 02. 2024.
Žalovaný túto faktúru do dnešného dňa neuhradil. V zmysle zmluvy vystavil žalobca dňa 04. 03. 2024
žalovanému faktúru č. XXXXXXXX v celkovej výške 6 000,- eura splatnú dňa 18. 03. 2024. Žalovaný
túto faktúru do dnešného dňa neuhradil. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu neuhradených faktúr
výzvou zo dňa 19. 03. 2024. Žalobca však neuhradené faktúry ku dňu podania tohto návrhu neuhradil.

Žalovanému bola dňa 06. 12. 2023 doručená výpoveď zo zmluvy. Výpovedná lehota v trvaní 3 mesiacov
teda začala plynúť v mesiaci január 2024 a uplynula na konci mesiaca marec 2024. Zmluvný vzťahmedzi stranami sporu sa riadi právnym poriadkom Českej republiky, a to najmä zákonom č. 89/2012
Sb. Občanský zákonník (ďalej aj ako "Občanský zákonník"). V 2. polroku 2023 predstavoval zákonný
úrok z omeškania sumu 15 % ročne a v 1. polroku 2024 bol zákonný úrok z omeškania v sume 14,75%

ročne. Suma nákladov spojených s uplatnením každé pohľadávky predstavuje sumu 40,- eura v zmysle
článku 6 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám
v obchodných transakciách.

2. Súd vydal dňa 06. 05. 2024 pod č.k. 4Up/832/2024 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný

odpor s odôvodnením, že právny úkon zmluvy o poskytovaní poradenských služieb zo dňa 01. 07. 2023
je simulovaným právnym úkonom, a teda ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol platne
zaviazaťžalovanéhonaúhradunárokutak,akohopožaduježalobca.Jedinýmspoločníkomaštatutárom
žalobcu je osoba V. M., ktorý bol zároveň v čase od 05. 11. 2022 do 02. 11. 2023 aj jediným štatutárom
žalovaného. De facto tak V. M. uzavrel zmluvu sám so sebou, kedy vstupoval ako štatutár žalovaného
a zmluvu uzavrel so subjektom, ktorý absolútne ovláda a je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu.

V zmysle zmluvy tak, ako je naformulovaná, nedošlo k žiadnemu plneniu, keďže akékoľvek plnenie, na
ktorémalbyťpovinnýžalobca,malvykonávaťvzmysleplatnýchprávnychpredpisovštatutáržalovaného
a tieto kompetencie nie je možné v zmysle príslušných právnych predpisov preniesť platne na subjekt
žalobcu. Zároveň platí, že pokiaľ údajné plnenie vykonával V. M., činil tak ako štatutár žalovaného a
nie ako zástupca žalobcu. Z uvedeného dôvodu je právny úkon zmluvy simulovaným právnym úkonom,

ktorý zastiera realizáciu údajného plnenia zo zmluvy, keďže išlo o činnosti, ktoré realizoval a bol povinný
realizovať štatutár žalovaného. Takýto právny úkon je absolútne neplatný a nemohol z neho vzniknúť
nárok tak, ako ho požaduje žalobca. Žalobca tak nepreukázal platné a riadne plnenie zo zmluvy. Keďže
žalovaný neuznával predmetný nárok žalobcu od počiatku, faktúry, ktoré mu boli doručené z tohto titulu
vždy po ich obdržaní ako nedôvodné vrátil a nezaradil ich do svojej účtovnej evidencie.

3. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že na rozdiel od ničím nepodložených všeobecných tvrdení
žalovaného bola podľa názoru žalobcu zmluva riadne uzatvoreným a platným právnym úkonom, ktorý
sa v zmysle článku IX bod 6 zmluvy spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Skutočnosť, že
jedna fyzická osoba bola v rovnakom čase štatutárnym orgánom oboch zmluvných strán (žalobcu aj

žalovaného), nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť právneho úkonu o poskytovaní poradenských
služieb, a to ani v zmysle českého ani slovenského právneho poriadku. Ďalšie tvrdenia žalovaného o
neposkytovaní fakturovaných plnení taktiež neobstojí, keďže súpis vykonaných činností bol súčasťou
príslušných faktúr. Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2023 obsahuje podrobný rozpis vykonaných
činností v zmysle článku IV bod 1 písm. c) zmluvy a ostatné faktúry predstavujú v zmysle článku

IV bod 1 písm. a) sumu 6 000,- eura (pevnú, resp. paušálnu/fixnú) za základný rozsah do 20 hodín
poskytovaných poradenských služieb v jednotlivých mesiacoch. Zároveň na preukázanie súhlasu
žalovaného s plneniami žalobcu v zmysle zmluvy predložil aj predchádzajúce faktúry vystavené v
zmysle zmluvy, ktoré boli v celom rozsahu zo strany žalovaného uhradené. Žalobca zároveň dodával
žalovanému odborné služby, ktoré si žalovaný nemôže zamieňať s bežnými činnosťami a náplňou

konateľa, naviac realizované žalobcom podľa zmluvne dojednaného rozsahu. Tieto činnosti sa vymykajú
absolútne bežnému rámcu mandátnej zmluvy a plneniam výkonu funkcie konateľa ako je napr. bežné
vedenie účtovníctva, predloženie účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie zisku alebo strát na
valnom zhromaždení a podobne. Práve naopak, bývalý konateľ žalovaného bol vzhľadom na stratu
licencie od NBS pôvodným garantom povinný zabezpečiť, aby všetky procesy a bežný chod agendy

žalovaného ostal zachovaný a prostredníctvom žalobcu zabezpečil pre žalovaného odborné garantstvo
na licencované činnosti NBS. Rovnako tak žalobca spísal Súpis činností v zmysle zmluvy ku dňu 30.
05. 2023. Žalovaný zmluvu o poskytovaní poradenských služieb vypovedal oznámením zo dňa 23. 11.
2023, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 06. 12. 2023. V zmysle článku VIII bod 3 zmluvy je výpovedná
lehota 3 mesiace a táto začala plynúť od 01. 01. 2024. Výpovedná lehota zo zmluvy tak uplynula dňa

31. 03. 2024. Po posúdení uvedeného mal za to, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezbavil svojej
povinnosti uhradiť žalobcovi riadne dodané a vyfakturované služby v súlade s uzatvorenou zmluvou o
poskytovaní poradenských služieb.

4. Žalovaný sa k vecivyjadril ešte tak, že konateľžalobcu (a v čase trvania zmluvy aj konateľ žalovaného)

V. M. uzavrel zmluvu s cieľom optimalizovať svoj príjem a obchádzať právnu úpravu slovenského
obchodného práva, v zmysle ktorého môže konateľ spoločnosti s ručením obmedzením dostávať
odmenu za výkon svojej funkcie len na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa alebo mandátnej
zmluvy. Zároveň došlo prostredníctvom zmluvy tiež k presunu právneho poriadku zo slovenského načeskú právnu úpravu, čo je rozporné so zákonom, keďže v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v platnom znení je vzťah medzi konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a samotnou
spoločnosťou tzv. absolútnym obchodom a aplikáciu Obchodného zákonníka v takomto prípade nie

je možné v žiadnom prípade vylúčiť. Toto je potrebné zohľadniť aj v rámci odmeňovania konateľa za
výkon jeho funkcie v obchodnej spoločnosti. V predmetnom prípade treba na posúdenie veci aplikovať
právny poriadok SR a nie české právo. V. M. sa stal konateľom žalovaného svojvoľným konaním, kedy
pri úkone rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného, ktorým bol v tom čase subjekt Silverside, a.s.
v konkurze, IČO: 50 052 560, vystupoval ako štatutárny zástupca jediného spoločníka, a teda sám

V. M. de facto rozhodol o svojom menovaní do funkcie konateľa žalovaného. Navyše sa tak udialo
v čase, kedy na jediného spoločníka žalovaného bol v tom čase vyhlásený konkurz, pričom o úkone
menovania V. M. do funkcie konateľa žalovaného nemal menovaný správca vedomosť, ani takýto úkon
neodsúhlasil. Zmena štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorej obchodný podiel je súčasťou majetkovej
podstaty subjektu v konkurze, je pritom významným nakladaním s majetkom podliehajúcim konkurzu,
ktoré je bez súhlasu menovaného správcu konaním nepríspustným. V zmysle čl. I. Zmluvy mal žalobca

v prospech žalovaného poskytnúť služby v oblasti:
a) Poradenstva a konzultácií v oblasti správy a monitorovania výkonnosti aktív, najmä portfólia úverov
žalovaného,
b) Poradenstva a konzultácií v oblasti licenčného konania a rokovania s NBS a zastupovania žalovaného
pri rokovaní s NBS,

c) Poskytovania poradenstva v oblasti služieb Odborného garanta,
d) Poradenstva a konzultácií v oblasti riadenia obchodných aktivít a príprave obchodných stratégií,
e) Poradenstva a konzultácií a konzultácie v oblasti finančného riadenia, reportingu a controlingu,
f) Poradenstva a konzultácií v oblasti riadenia úverových rizík žalovaného,
g) Poradenstva a konzultácií v oblasti metodiky vymáhania pohľadávok,

h) Poradenstva a konzultácií v oblasti riadenia finančných tokov, zabezpečenia finančných rizík a
realizácie finančných operácií,
i) Poradenstva pri príprave dlhodobých a strednodobých obchodných stratégií,
j) Poradenstva pri predaji aktív a hľadaní strategického partnera,
k) Poradenstva pri predaji pohľadávok z úverov vrátane rokovania s protistranami,

l) Poradenstva pri príprave a vyhodnotení správ o činnosti žalovaného a podkladov pre rozhodovanie
štatutárneho orgánu žalovaného, a
m) Spracovania analýz a odborných štúdií podľa požiadaviek žalovaného, ktoré budú dopytované
štatutárnym orgánom žalovaného.
Z vyššie uvedeného výpočtu tak vyplýva, že predmetom plnenia v zmysle zmluvy mali byť

špecifické konzultačné služby, ktoré boli zamerané na špecifické služby finančného sprostredkovania a
poradenstva, ako aj služby spojené s požiadavkami osobitného zákona, keďže žalovaný bol držiteľom
licencie na výkon činnosti samostatného finančného agenta. Žalovaný aj naďalej mal za to, že
žalobca predmetné služby v celom rozsahu neposkytoval. Svoje údajné plnenie pritom ani nepreukázal.
Podpísaný súpis údajných služieb, dokonca z času pred podpisom samotnej zmluvy pritom nie je

dôkazom reálnosti tvrdeného údajného plnenia žalobcu. V tejto súvislosti je významné poukázať na
skutočnosť, že v zmysle výpisu z obchodného registra žalobcu je predmetom činnosti žalobcu a)
Projektová činnosť vo výstavbe, b) Uskutočňovanie stavieb, ich zmien a odstraňovanie a c) Výroba,
obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona. Je tak zrejmé, že žalobca
sa primárne venuje oblasti stavebníctva, kým žalovaný bol špecializovaný na poskytovanie finančných

služieb a služieb spojených s finančným sprostredkovaním, správou aktív a riadením rizík, ktorá činnosť
sa dala realizovať len na základe osobitnej licencie vydávanej regulátorom, ktorým je NBS SR v zmysle
zákona č. 186/2009 Zb. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v platnom znení. Už na
prvýpohľadniejejasné,prečobysimalžalovanýnadodanieslužiebtak,akosúdefinovanévčl.Izmluvy
zazmluvniťsubjektžalobcu,ktorýnieješpecializovanýnapodnikanievoblastifinančnéhoporadenstvaa

podniká v oblasti projekcie a realizácie stavieb. Jediným dôvodom vzniku zmluvného vzťahu na základe
zmluvy bola výhradne skutočnosť, že jediným spoločníkom a konateľom subjektu žalobcu bol V. M., ktorý
v tom čase bol aj konateľom žalovaného. Vo vzťahu k samotnému subjektu žalobcu je tiež významné
uviesť, že tento si neplní dlhodobo ani základné zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá české právo a
medzi ktoré patrí povinnosť zakladať konkrétne dokumenty (okrem iného aj účtovné závierky žalobcu)

do zbierky listín českého obchodného registra. Spoločnosť žalobcu tak dlhodobo porušuje zákon, javí sa
ako zjavne fiktívna spoločnosť bez reálnej podnikateľskej činnosti a navyše ani nie je možné z verejne
dostupných zdrojov (v rozpore so zákonom), zistiť charakter a rozsah je činnosti, jej obchodnú bilanciu,
to, či využíva alebo v minulosti využívala na svoje podnikanie zamestnancov a pod.. Žalobca okremsvojich zakladateľských dokumentov za celú svoju existenciu nevložil do zbierky listín žiaden dokument.
Konateľ žalovaného V. M. nepoberal od spoločnosti žalovaného žiadnu odmenu za výkon svojej funkcie.
V spojení so skutočnosťou, že podľa žalovanému dostupných informácií, žalobca mal realizovať všetky

údajné plnenia v zmysle zmluvy výhradne prostredníctvom svojho konateľa, V. M., t.j. osoby, ktorá bola
v tom čase aj konateľom žalovaného a žalovaný nemá vedomosť o tom, že by udelil spoločnosti žalobcu
písomné splnomocnenie (vo vzťahu k rokovaniu s NBS SR, ktoré plnenie mal žalobca v prospech
žalovaného realizovať, by takéto splnomocnenie muselo byť aj notársky overené), realizoval všetky
činnosti, ktoré deklaruje žalobca ako plnenia v zmysle zmluvy, V. M., v tom čase konateľ žalovaného,

ktorý bol na všetky uvedené činnosti oprávnený v zmysle zákona ako konateľ žalovaného. Žalobca
tak zo zmluvy neplnil. O spôsobe a charaktere pôsobenia konateľa žalovaného v mene žalovaného,
ako aj o neexistencii plnenia žalobcu v zmysle zmluvy pritom vie relevantne poskytnúť svedectvo
bývalý prokurista žalovaného, ktorý vystupoval aj vo funkcii finančného riaditeľa v tom čase jediného
spoločníka žalovaného, spoločnosti Silverside, a.s. v konkurze, a to W. K.. Nie je tak zrejmé, prečo by
mala spoločnosť žalovaného zmluvne požadovať plnenie od žalobcu spočívajúce v činnostiach, ktoré

žalovaný mohol a mal realizovať prostredníctvom svojho konateľa V. M., pokiaľ údajné plnenie v zmysle
zmluvy mal žalobca poskytnúť prostredníctvom totožnej osoby, t.j. V. M.. Žalobca tak deklaroval, že
poskytovalvprospechžalovanéhoplnenievzmyslezmluvy,alesohľadomnaskutočnosť,žetotoplnenie
poskytovala jedna a tá istá osoba, ktorá mohla vystupovať (a žalovaný zastával jednoznačný postoj, že
aj reálne vystupovala) v postavení konateľa žalovaného, na realizáciu plnení neexistujú, resp. žalobca

nepredložil konkrétne výstupy, poverenia, a podobne a žalobca sa v zmysle svojho predmetu podnikania
ani nezaoberá činnosťami, ktoré boli predmetom zmluvy, mal žalovaný za to, že jediným účelom zmluvy
bolo zabezpečenie toku finančných odmien, ktoré si chcel vyplatiť konateľ žalovaného V. M. vo svoj
prospech za výkon činností v prospech žalovaného v rámci funkcie konateľa a využil na to spoločnosť
žalobcu, ktorú 100 % ovláda. Žalovaný preto zdôraznil, že nemohlo dôjsť k výkonu činností, ktoré by

mohli spadať pod predmet plnenia v zmysle zmluvy žalobcom, ale tieto činnosti vykonával V. M. a tento
ich vykonával a vykonávať mal ako štatutár žalovaného a nie v mene a na účet žalobcu. Žalovaný preto
sícemôžesúhlasiťstvrdenímžalobcu,ktoréformulovalvosvojomvyjadrení,atožeskutočnosť,žejedna
osobajevtomistomčaseštatutáromobochzmluvnýchstrán,nemábezďalšiehozanásledokneplatnosť
zmluvy, ale v predmetnom prípade nešlo len o to, že štatutárom bola tá istá osoba. Predmetom plnenia

boli činnosti spadajúce pod činnosti, na ktoré je oprávnený konateľ už z titulu svojej funkcie, zvolený
konateľ zjavne disponoval know-how a vedomosťami na to, aby tieto činnosti mohol vykonávať, ale
prostredníctvom zmluvy sa snaží deklarovať, že ich realizoval nie priamo v prospech žalovaného, ale
ako žalobca v zmysle zmluvy, ktorý sa však ani nezaoberá podnikaním v oblasti finančného poradenstva,
ale pohybuje sa v segmente stavebníctva. A práve súbeh všetkých týchto skutočností jednoznačne

preukazuje, že zmluva ako taká je simulovaným právnym úkonom, ktorým sa mala obísť právna úprava
o odmeňovaní členov štatutárneho orgánu prostredníctvom zmluvy o výkone funkcie. Dôvodom je pritom
skutočnosť, že príjem zo zmluvy o výkone funkcie konateľa zo zákona spadá do odvodovej povinnosti
vo vzťahu k odvodom tak do Sociálnej poisťovne, ako aj Zdravotnej poisťovne a v prípade peňažných
plnení v zmysle zmluvy sa takýmto odvodovým povinnostiam V. M. vyhol.

Žalobcom predložené dôkazy, a to uhradené faktúry, považoval žalovaný v zmysle vyššie uvedeného
za nerelevantné, keďže úhrada plnenia v zmysle zmluvy, ktorá je neplatná, nemôže nijakým spôsobom
zhojiť samotnú neplatnosť. Žalobca len sám potvrdil, že sa na úkor žalovaného bezdôvodne
obohatil. Navyše, všetky činnosti, ktoré mali byť predmetom plnenia v zmysle zmluvy, spadajú pod
obchodné vedenie spoločnosti. Obchodným vedením spoločnosti pritom možno rozumieť rozhodovanie

o otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o veciach vnútornej prevádzky podniku,
o podnikateľskom zámere a pod.. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/27/2015
zároveň platí, že „pod pojmom obchodné vedenie pritom treba rozumieť rozhodovanie akéhokoľvek
druhu o veciach konkrétnej spoločnosti, okrem vystupovania navonok v postavení štatutárneho orgánu.
Jedná sa o rozhodovanie o všetkých otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach,

veciach vnútornej prevádzky, vedení účtovníctva, obchodnej taktike, príprave obchodných zmlúv, či
personálnej politike spoločnosti“. Povinnosťou konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným tak nie
je len jednoduchá administratívna činnosť a vedenie účtovníctva tak, ako to naznačil žalobca, ale
komplexný súbor činností a rozhodovanie, ktoré je špecifické s ohľadom na charakter činnosti konkrétnej
obchodnej spoločnosti. Rozhodovanie o otázkach obchodného vedenia patrí do pôsobnosti konateľov

spoločnosti za predpokladu, že nie je zverené zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami do
pôsobnosti valného zhromaždenia, dozornej rady alebo iného fakultatívneho orgánu spoločnosti. Je síce
pravdou, že jednotlivé časti obchodného vedenia sa dajú čiastočne delegovať, ale štatutárny orgán je
povinnývykonávaťsvojupôsobnosť(ajvrozsahuprípadnejdelegácie)sodbornoustarostlivosťouavždyv záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. V predmetnom prípade však V. M. nemohol a reálne
ani nerealizoval prenesenie jednotlivých činností v rámci obchodného vedenia spoločnosti na žalobcu.
Realizoval ho sám a tvrdenie, že ho realizoval nie v mene žalovaného, ale za žalobcu, je absolútne

účelové. Navyše žalobca opakovane tvrdil, že jeho plnenia spočívalo v poskytovaní služieb spojených s
výkonomodbornéhogarantavzmyslepožiadaviekNBSavkonanívočiNBSprizabezpečeníodborného
garanta na výkon činnosti žalovaného ako samostatného finančného agenta. Na podporu tohto svojho
tvrdenia poukázal jednak na ustanovenia zmluvy (čl. I bod 1. písm. b) a c)), na register finančných
agentov vedený NBS SR, prehľad činností zo dňa 30. 05. 2023, ktoré mal údajne dodať žalobca v

prospech žalovaného, ako aj na jednotlivé predložené certifikáty, ktoré založil do spisu. Tieto tvrdenia
žalobcu len v celom rozsahu preukazujú abstrakciu údajného plnenia žalobcu v prospech žalovaného a
charakter zmluvy ako simulovaného právneho úkonu, keďže plnenia voči NBS a zabezpečenie služieb
odborného garanta, je plnením rozporným so zákonom, a teda nemožným. Žalobca nemohol s odkazom
na ust. § 18 ods. 1 a 2 zákona 186/2009 Zb. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
v platnom znení poskytnúť akékoľvek plnenie v prospech žalovaného vo vzťahu k získaniu povolenia

NBS SR, ani k zabezpečeniu odbornej spôsobilosti, lebo odbornou spôsobilosťou musí zo zákona
disponovať priamo člen štatutárneho orgánu žiadateľa o licenciu. Zákon priamo vylučuje možnosť, aby
odborné garantstvo vôbec mohla zabezpečovať právnická osoba, a teda žalobca, aj keby bol subjektom
disponujúcim odborným garantstvom, nemôže v zmysle zákona ako právnická osoba takéto služby
poskytnúť. Navyše samotný prehľad zo dňa 30. 05. 2023 je datovaný viac ako mesiac pred dátum

podpisu zmluvy, čo zjavne svedčí o jeho účelovosti.
Dohodnúť nemožné plnenie predstavuje porušenie zákona, ktoré je sankcionované absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu. Tak v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle
ust. § 580 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníku, je právny úkon, ktorého predmetom
je nemožné plnenie, neplatným právnym úkonom. Hoci tak žalobca vo svojom vyjadrení uvádzal, že

„bývalý konateľ žalovaného prostredníctvom žalobcu zabezpečil pre žalovaného odborné garantstvo
na licencované činnosti NBS“, čo osvedčil predloženými certifikátmi, nemohol tak učiniť, lebo zákon
takýto postup vyslovene vylučuje. Odbornú spôsobilosť musí preukázať priamo štatutár, nie je možné
ju zabezpečiť subdodávateľsky a už vôbec nie prostredníctvom právnickej osoby, zákon to nepripúšťa.
Žalobca tak neposkytol a ani nemohol poskytnúť plnenie, ktoré deklaruje. Svedčia o tom aj žalobcom

predložené certifikáty, ktoré všetky znejú priamo na osobu V. M., ktorý ako konateľ žalovaného musel
osobne preukázať svoju vlastnú odbornú spôsobilosť. Ani na jednom z certifikátov nie je uvedený
subjekt žalobcu, ani byť uvedený nemôže. Navyše je nepravdivé a účelové aj tvrdenie žalobcu o
tom, že získanie odborného garantstva bolo pre subjekt žalovaného nevyhnutné, keďže bez neho
by nemohol žalovaný vykonávať svoju činnosť. V. M. bezodkladne po svojom nástupe do funkcie

konateľa žalovaného pozastavil všetky činnosti žalovaného ako samostatného finančného agenta a
počas výkonu jeho funkcie tak už žalovaný nepotreboval licenciu na výkon tejto činnosti udelenú zo
strany NBS SR. V zmysle čl. IV bodu 3 zmluvy mala zmluva de facto nadobudnúť spätnú účinnosť
tak, aby mohol žalobca za svoje údajné služby fakturovať už od roku 2022. Hoci takýto postup nie je
a priori rozporný so zákonom, ide o postup extrémne neobvyklý, až raritný. V predmetnom prípade

však len preukazuje snahu bývalého štatutára žalovaného o získanie majetkového prospechu na úkor
žalovaného a vyplatenie si odmeny za výkon svojej funkcie za minulé obdobia. Dôvodom tohto kroku
mohla byť aj skutočnosť, že jediný spoločník žalovaného sa dostal v období pred podpisom zmluvu do
konkurzu, a preto sa V. M. mohol obávať o svoje postavenie a príjmy, tak účelovo uzavrel zmluvu. Toto
dokresľuje aj samotný text uvedeného ustanovenia zmluvy, kedy faktúry za minulé obdobia poskytovania

služieb pred uzavretím samotnej zmluvy, mal žalobca fakturovať v neprimerane dlhej lehote 180 dní od
podpisu zmluvy. Takto formulovaná dohoda skôr evokuje podozrenie, že aj deklarovaný dátum uzavretia
Zmluvy, t.j. dňa 01. 07. 2023 bol určený spätne a celá zmluva je antidatovaná. Ak právny úkon trpí
vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite
a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za

následokvznik,zmenualebozánikprávalebopovinností.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastáva
priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje
ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením
(ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť
prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak právnym úkonom

má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené
všetkyjehonáležitosti(ust.§41aods.2vetaprváObčianskehozákonníka).Zuvedenéhopotomvyplýva,
že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným
naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon),je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V
takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny
úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom

pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom).
Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (ust. § 39 Občianskeho
zákonníka) v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 10. 2010, sp. zn. 5M Cdo/11/2009).
Žalovaný trval na tom, že účelom zmluvy nebolo a ani nemalo byť riadne poskytovanie služieb
špecifikovaných v čl. I zmluvy v prospech žalovaného. Zmluva bola použitá ako titul na úhradu plnení

od žalovaného v prospech konateľa V. M., ktorý na tento účel využil spoločnosť žalobcu, ktorú 100 %
ovláda. Išlo tak o simulovaný právny úkon, ktorý nemôže byť platne uzavretý. Zmluva tak zastierala iný
právny úkon, ktorým mala byť zmluva o výkone funkcie konateľa spoločnosti žalovaného. Avšak takáto
zmluva taktiež nemohla byť platne uzavretá, keďže pre platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje schválenie
valným zhromaždením spoločnosti (ktoré absentuje) a zároveň zmluvnou stranou takejto zmluvy musí
byť priamo konateľ spoločnosti a nie iný subjekt právnickej osoby, ktorú ovláda. Na základe uvedeného

mal za to, že zmluva je neplatným právnym úkonom, a preto nemohol platne ani vzniknúť nárok žalobcu
tak, ako sa ho dožaduje v predmetnom konaní.
Keďže je zmluva neplatná, nemôže byť ani platný prejav vôle o aplikácii českého práva, a preto je
potrebné v predmetnom prípade rozhodovať podľa slovenského práva. Zároveň, vzťah konateľa V.
M. a spoločnosti žalovaného je tzv. absolútnym obchodom, na ktorý sa obligatórne musí vzťahovať

právna úprava zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení a nie je možné tak
aplikovaťinýprávnyporiadok.Pokiaľbyvšakdospelsúdkzáveru,žejepotrebnéaplikovaťnaposúdenie
predmetného prípadu české právo, žalovaný poukázal na ust. § 574 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb.
Občanského zákonníku, ktoré je vo vzťahu k posudzovaniu simulovaných právnych úkonov obdobné,
ako je právna úprava platná v SR. Avšak v takomto prípade si vyhradil právo podrobne sa vyjadriť ku

skutkovým okolnostiam prípadu v zmysle českého práva. Žalobu žalobcu je potrebné v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu, že svoj nárok odvodzuje od neplatného právneho úkonu, a preto mu nemohol
vzniknúť. Pokiaľ by však aj súd dospel k záveru, že zmluva bola platne uzavretá, tak žalovaný riadne
preukázal, že v zmysle zmluvy nedošlo k deklarovanému plneniu, a to v celom rozsahu, keďže všetky
činnosti, ktoré by mohli byť považované za plnenie zo zmluvy, nerealizoval žalobca. Vo vzťahu k

deklarovanému plneniu dokonca ani nebolo možné, aby žalobca vôbec deklarované plnenie poskytol,
keďže toto vylučuje zákon. Navyše, žalobca vo vzťahu k plneniu zo zmluvy neuniesol dôkazné bremeno,
keďže nepredložil konkrétne plnenie, ale len antidatovaný súpis pred samotným uzavretím zmluvy.

5. Žalobca v konaní ešte uviedol, že v období, keď bol konateľ žalobcu zároveň aj konateľom

žalovaného, nebola na výkon funkcie konateľa žalovaného uzatvorená žiadna samostatná zmluva. Zo
žiadneho právneho predpisu povinnosť mať takúto zmluvu osobitne uzatvorenú nevyplýva. V zmysle
slovenskej právnej úpravy (ust. § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka) sa vzťahy medzi spoločnosťou
a konateľom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravujú primerane ustanoveniami o mandátnej
zmluve,vzmyslektorejbymalmaťkonateľnaviaczavýkonjehofunkcieodplatu.Výkonfunkciekonateľa

a výkon funkcie odborného garanta podľa zákona č. 180/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a
finančnom poradenstve (ďalej len ako „zákon č. 186/2009 Z. z.“) sú dve úplne odlišné činnosti, ktorých
splynutie nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu ani zo žiadneho zmluvného
ustanovenia platného medzi dotknutými stranami. Rovnako tak aj skutočnosť tvrdená žalovaným, že
uzatvorením predmetnej zmluvy o poskytovaní poradenských služieb malo dochádzať k obchádzaniu

slovenského právneho poriadku, keď konateľom žalobcu ako slovenskej obchodnej spoločnosti bol
štátny občan Českej republiky, je úplne nesprávna. Do svojej funkcie bol konateľ vymenovaný jej
vtedajším vlastníkom, spoločnosťou Silverside, a. s. v konkurze (IČO: 50 052 560). Všetky kroky
spoločnosti Silverside, a.s. v konkurze sú kontrolované a preverované konkurzným správcom. Dotknutý
konkurzný správca žiadne konanie bývalého konateľa žalovaného z predmetného obdobia ani žiadne

jeho právne úkony, prípadne iné jeho kroky ako vtedajšieho konateľa žalovaného nenamietol, a to ani rok
po odvolaní vtedajšieho konateľa z tejto funkcie. Predmetná zmluva o poskytovaní poradenských služieb
bola uzatvorená v dôsledku osobitných a špecifických potrieb žalovaného, a to v súvislosti s činnosťami
ako odborného garanta podľa zákona č. 186/2009 Z. z. O týchto skutočnostiach a o oprávneniach
V. M. boli v konaní predložené príslušné certifikácie a odborné osvedčenia. Všetky tieto certifikácie a

osvedčenia sa týkajú V. M. ako osoby s pobytom na území Českej republiky. Osobu p. M. pri udeľovaní
jednotlivých osvedčení preverovala Národná banka Slovenska v súlade so zákonom č. 186/2009 Z. z.,
a to nie len v rozsahu jeho odbornej spôsobilosti, ale aj jeho dôveryhodnosti. Ako to žalovaný vo svojom
podanínesprávneinterpretuje,žetentozákonzároveňfunkciuodbornéhogarantanespájaanivýhradne,ani prednostne s výkonom funkcie štatutárneho orgánu a zánik funkcie člena štatutárneho orgánu nemá
podľa tohto zákona za následok stratu funkcie odborného garanta a ani naopak. Jednoducho povedané,
zákon č. 186/2009 Z. z. na licencované činnosti nevyžaduje, aby bola odborne spôsobilá fyzická osoba

konateľom, ale môže byť pokojne iba garantom, ako tomu bolo aj v danom prípade, čo žalobca súdu
preukázal doložením Výpisu žalovaného z NBS, preto je v tomto smere argumentácia žalovaného o
tom, že tieto činnosti mal vykonávať výlučne ako konateľ, naviac doposiaľ bez akejkoľvek odplaty v
zmysle mandátnej zmluvy, neudržateľná. Uvedené potvrdzuje správnosť situácie, kedy výkon funkcie
člena štatutárneho orgánu a výkon funkcie odborného garanta nemá prečo byť bez ďalšieho zlúčený do

jedného zmluvného vzťahu. Využívanie služieb p. M. prostredníctvom českej právnickej osoby na výkon
funkcie odborného garanta slovenskou obchodnou spoločnosťou na základe zmluvy, ktorá sa spravuje
českým právnym poriadkom, preto je na mieste a nepredstavuje žiadny právny ani skutkový rozpor.
Česká právna úprava v tomto smere neobsahuje oproti slovenskej právnej úprave žiadne odlišnosti, z
ktorých by bolo možné vyvodiť zhoršenie postavenia slovenskej obchodnej spoločnosti pri uplatňovaní
jej prípadných nárokov v zmysle zmluvy.

Keď žalovaný namietal, že za výkon funkcie konateľa spoločnosti nebola p. M. za dotknuté obdobie
vyplatená žiadna odmena, má pravdu. Táto skutočnosť však nepredstavuje dôvod na potvrdenie
simulácie právneho úkonu tvrdeného žalovaným, ale potvrdzuje existenciu ďalšieho titulu na uplatnenie
nárokov z výkonu funkcie konateľa pre p. M. ako bývalého konateľa žalovaného, keďže sa predpokladá,
bez písomnej zmluvy o výkone funkcie konateľa upravujúcej práva, povinnosti a odmenu, jej „zákonný“

odplatný výkon z titulu mandátnej zmluvy. Pritom naviac obidva takéto právne úkony podliehajú
daňovému aj odvodovému zaťaženiu, takže žalovaným tvrdená optimalizácia nemá žiadny reálny
základ, resp. nie je jasné, ako mal vôbec potom p. M. takýmto spôsobom optimalizovať svoju odmenu
za výkon funkcie konateľa, ktorá mu ani nebola do dnešného dňa vyplatená, za činnosti, ktoré pre
spoločnosť realizoval žalovaný na základe úplne odlišných povinností ako štandardne vyplývajú z

konateľskej funkcie konania v mene spoločnosti. V období, keď bol konateľom žalovaného p. M., došlo
pritom nie len k výraznému zvýšeniu tržieb (z 485 995,- eura v roku 2022 na 604 632,- eura v roku 2023),
ale aj k enormnému zvýšeniu zisku (z 24 256,- eura v roku 2022 na 379 696,- eura v roku 2023). Uvedené
potvrdzuje mimoriadny obchodný prínos p. M. vo funkcii konateľa, ako aj odborný prínos žalovaného a
p. M. ako odborného garanta.

Žalovaný tvrdil, že na predmetný prípad treba aplikovať právny poriadok SR a nie české právo. Zmluva
o poskytovaní poradenských služieb sa na základe dohody zmluvných strán spravuje českým právnym
poriadkom. Vzťah medzi slovenskou spoločnosťou a jej konateľom sa môže spravovať slovenským
právnym poriadkom. Sú to však dva odlišné vzťahy. Keď žalovaný tvrdil, že p. M. konal svojvoľne,
je to mimoriadne zavádzajúce. P. M. bol vymenovaný za konateľa, ale nie na základe svojej vlastnej

nominácie a zároveň sa nenachádza ani vo vlastníckej štruktúre dotknutých osôb. V spoločnosti
Silverside, a. s. v konkurze bol v tom čase v pozícii konateľa, pričom vo vlastníckej štruktúre sa
nenachádzal. Všetky súvisiace kroky boli a sú kontrolované v rámci dotknutého konkurzného konania
konkurznýmsprávcom,akoajriadneustanovenoudozornouradou.Tvrdeniaosvojvoľnostijehokonania
tak nie sú postavené na žiadnom skutkovom základe a žalobca ich v celom rozsahu odmietal.

Výsledkom poskytovania nehmotných poradenských služieb nie je žiadny ním požadovaný hmotný
substrát. Všetky úkony a fakturácie žalovaného v predmetnom období však boli revidované,
kontrolovanéaschvaľovanématerskouspoločnosťouvrámcijejkonkurznéhokonania.P.M.akokonateľ
žalobcu bol zároveň Národnou bankou Slovenska evidovaný ako odborný garant pre dotknuté činnosti
podľa zákona č. 186/2009 Z. z. Keď žalobca bližšie namietal, že žalobca ako obchodná spoločnosť

sa podľa výpisu z príslušného registra venuje stavebníctvu, ide o veľmi zavádzajúce tvrdenie, ktoré s
predmetom sporu nemá žiadny súvis. Žalobca má evidovaných niekoľko predmetov podnikania, vrátane
služieb neuvedených v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona, kde možno zahrnúť aj služby v zmysle
zmluvy. Žalobca žalovanému poskytoval poradenské služby a nie stavebné činnosti. Žalovaný má vo
svojom výpise z obchodného registra na prvom mieste predmet činnosti „sprostredkovateľská činnosť

v oblasti služieb“ a napriek tomu tvrdil, že sa venuje činnostiam vo finančnom sektore. Uvedené ale
nemá žiadny vplyv na jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi za riadne spotrebované poradenské služby.
Odkazy žalovaného na porušovanie povinností žalobcu voči českému obchodnému registru sa taktiež
nezakladajú na pravde. Žalobca si svoje povinnosti plní v súlade s českým právnym poriadkom
a nezverejnenie dokumentov bežných v slovenskom prostredí nie je dôkazom jeho nečinnosti ani

neexistencie. A už vôbec to nepreukazuje nedôvodné vystavenie dotknutých faktúr. Predmetom tohto
konania je úhrada dlhovanej sumy z obchodnoprávneho záväzku a nie možnosť dodania stavebných
prác. Povinnosť vykonávať fakturované činnosti prostredníctvom konateľa spoločnosti nevyplýva zo
žiadneho všeobecne záväzného ani iného právneho alebo zmluvného predpisu.Žalovaný výslovne uvádzal, že podpis zmluvy osobou, ktorá v tom čase vystupovala ako štatutárny
orgán oboch dotknutých strán, nemá za následok neplatnosť zmluvy. V tom sa strany sporu konečne
zhodnú. Zmluva tak bola uzatvorená platne. Napriek tomu žalovaný tiež uvádzal, že zmluva platná

nebola. Existenciu simulovaného právneho úkonu žalovaný stavia na tvrdenej snahe obísť odvodovú
povinnosť do Sociálnej poisťovne. Neberie pritom do úvahy ale skutočnosť, že odvodové povinnosti
žalobca má v krajine svojho sídla. Vystavené faktúry a z nich plynúce príjmy sú riadne evidované
a podliehajú daňovej a odvodovej povinnosti v Českej republike. Žalobca preto považuje argumenty
žalovaného za nedôvodné a nemajúce žiaden súvis s predmetom činnosti v zmysle uzatvorenej zmluvy

medzi zmluvnými stranami. Žalovaný tiež tvrdil, že činnosti podľa uzatvorenej zmluvy o poskytovaní
poradenských služieb spadali pod bežné obchodné vedenie spoločnosti. Keby to tak bolo, musel
by vždy aspoň jeden štatutár mať príslušné odborné osvedčenia. V predtým predložených výpisoch
žalovaného z NBS je však ako odborný garant žalovaného (v období pred p. M.) uvedená osoba
(p. Y. X.), ktorá štatutárom spoločnosti nebola. Ak by tvrdenia žalovaného boli správne, NBS by ako
odborného garanta nepripustila osobu, ktorá nie je štatutárom spoločnosti. Argumenty žalovaného sú

nesprávne a logicky takto odborné a špecifické činnosti ako zastrešenie licencovanej činnosti pred NBS
rozhodne nie sú bežnými povinnosťami konateľa. Žalovaný uvádzal, že funkcia odborného garanta pred
NBS predstavuje neplatné a abstraktné plnenie. Ako sa ním uvádzané neplatné a abstraktné plnenie
mohlo stať predmetom zápisu v registri NBS už ale nevysvetlil, iba odkázal na ustanovenia zákona
č. 186/2009 Z. z., ktoré však interpretuje veľmi obmedzene. V. M. získal od NBS odborné osvedčenie

nie ako štatutár žalovaného, ale ako fyzická osoba. Túto službu ďalej poskytol v balíku s ďalšími
službami žalovanému za účelom splnenia podmienky pre získanie povolenia na vykonávanie činnosti
samostatnéhofinančnéhoagenta.Predmetomdotknutejzmluvyjeajčinnosť„Poskytovanieporadenstva
v oblasti služieb Odborného garanta“. Ak by za tieto služby žalovaný nezaplatil, dostal by sa do situácie
obohatenia bez právneho dôvodu.

Zmluvný vzťah medzi stranami sporu sa na základe dohody zmluvných strán spravuje právnym
poriadkom Českej republiky. Na rozdiel od ničím nepodložených všeobecných tvrdení žalovaného bola
podľa názoru žalobcu zmluva riadne uzatvoreným a platným právnym úkonom, ktorý sa v zmysle
článku IX bod 6 zmluvy spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Žalovaný zmluvu o poskytovaní
poradenských služieb riadne vypovedal oznámením zo dňa 23. 11. 2023. Namietať v súdnom konaní

jeho neplatnosť je tendenčné a nedôvodné.

6. Dňa 06. 02. 2025 vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že dňa 03. 02. 2025 strany sporu uzavreli
Dohodu o urovnaní.

7. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. V danom prípade teda došlo k späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania, s čím nebol potrebný
súhlas žalovaného, a preto súd konanie bez súhlasu žalovaného podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a §
146 ods. 1 C.s.p. zastavil.

12. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákona č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo

dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.13. Podľa ust. § 11 ods. 4 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1
%, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

14. Podľa ust. § 11 ods. 12 zákona č. 71/1992 Zb. ak daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému
nevráti poplatok alebo preplatok v lehote uvedenej v odseku 6, je povinný zaplatiť poplatníkovi úrok
z omeškania z poplatku alebo preplatku, ktorý sa mal vrátiť, vo výške trojnásobku základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia poplatku alebo preplatku. Ak trojnásobok

základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pri výpočte úroku sa namiesto
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 5%.
Úrok z omeškania sa priznáva za každý deň omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku až do dňa
ich vrátenia.

15. Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po

uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh
na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť
pred prvým pojednávaním.

16. Nakoľko súd konanie zastavil, žalobcovi vznikol v zmysle ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992

Zb. nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za žalobu, kráteného v zmysle ust. § 11 ods. 4
zákona č. 71/1992 Zb. o 1 %, najmenej však 10 eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s.,
IČO: 36 631 124 ako prevádzkovateľa systému v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. Keďže
žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 1 860,50 eura, súd v zmysle vyššie uvedeného vrátil
žalobcovi krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 1 841,90 eura (1% = viac ako 10 eur, takže podľa

ust. § 11 ods. 4 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. súd musel vrátiť zaplatený súdny poplatok vo výške 1
841,90 eura ako krátený o sumu 1 %) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

18. Podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

19. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

21. Žalobca preukázal pri späťvzatí žaloby dôvodnosť jej podania (uviedol, že strany po podaní žaloby
dňa03.02.2025uzavreliDohoduourovnaní),takžesúdmalzpredloženejDohodyourovnanípopodaní
žaloby zo dňa 03. 02. 2025 za preukázané, že žalovaný týmto procesne zavinil zastavenie konania.

22. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom žalobcovi prislúchala
náhrada trov konania ako protistrane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania v zmysle ust. § 256
ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania žalobcu súd nebude rozhodovať po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré by vydal súdny úradník v zmysle
ust. § 262 ods. 2 C.s.p., nakoľko žalobca si náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia konania a nepriznaní nároku na náhradu trov konania je
prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a/ C.s.p. v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu v časti vrátenia súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie podľa ust. § 357
C.s.p.