Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200070
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej
veci žalobcu: KLEEN spol. s r.o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 51 751 534, právne zastúpený Mgr. Peter Kružliak, advokát, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09
Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so
sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zn. POZ 1929-2021/II-81-2022 zo dňa 12.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 22.07.2021 žalobca v postavení prihlasovateľa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu požiadal o zápis slovnej ochrannej známky v slovnom vyjadrení „CLEANSTEEL“ do registra
ochranných známok na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „úrad“
alebo „žalovaný“). Ochrannú známku žalobca v prihláške podradil pre Zoznam tovarov alebo služieb

zoradený podľa aktuálnej Niceskej klasifikácie (ďalej ako „medzinárodné triedenie tovarov a služieb“)
pod triedu 3 „mydlá; leštiace a hladiace prípravky; prípravky na dosiahnutie vysokého lesku; prípravky na
odstraňovanie škvŕn; detergenty (nie na použitie vo výrobnom procese a na lekárske použitie); prípravky
na čistenie povrchov; prípravky na odstraňovanie vodného kameňa (pre domácnosť); odmasťovacie
prípravky (nie na použitie vo výrobnom procese); čistiace prípravky; čistiace oleje; chemické čistiace
prípravky na domáce použitie„ a pod triedu 5 „chemické dezinfekčné prostriedky na WC; dezinfekčné
prípravky; antibakteriálne mydlá; antibakteriálne tekuté mydlá; dezinfekčné mydlá“.

2. Úrad v administratívnom konaní vykonal rešerš na označenie slovnej ochrannej známky
„CLEANSTEEL“ ku dňu 12.08.2021 pod č. 1929-2021-1. O výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti
informoval žalobcu správou pod č. POZ 1929-2021 zo dňa 12.08.2021, v ktorej uviedol, že vo vzťahu
k prihláseným tovarom v triede 3 a v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré
možno hromadne označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, zistil, že
prihlásené označenie nemá ako celok rozlišovaciu spôsobilosť podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č.

506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019 (ďalej ako „zákon o ochranných
známkach“), pretože podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach pozostáva výlučne
z údajov, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie účelu, zamerania a charakteru prihlásených
tovarov. Ďalej správu odôvodnil tým, že označenie „CLEANSTEEL“, v bežnom type písma veľkejtlačenej abecedy, ktoré vzniklo spojením anglického výrazu „CLEAN“ s výrazom čistiť; očistiť; leštiť
(kov); vyleštiť; čistý; očisťovací (In.: anglicko-slovenský slovník PC Translator 2010.21) a anglického
výrazu „STEEL“ s významom oceľ; oceľový (In.: anglicko-slovenský slovník PC Translator 2010.21), je

tak možné preložiť, resp. interpretovať ako čistiť oceľ, čistá oceľ. Ako celok tak poskytuje relevantnej
spotrebiteľskej verejnosti len jednoduchú a zrozumiteľnú informáciu o tom, že pod takýmto označením
budú poskytované tovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na čistenie, leštenie,
prípadne dezinfekciu povrchov rôznych predmetov z ocele. Príslušná spotrebiteľská verejnosť, ktorá
je vzhľadom na povahu tovarov tvorená širokou verejnosťou s priemerným stupňom pozornosti, ako

aj odbornou verejnosťou v oblasti čistenia a dezinfikovania, by takto označené tovary neidentifikovala
ako pochádzajúce od určitého podnikateľa, ale spájala by ich výlučne s účelom a zameraním použitia
daných tovarov, pričom táto skutočnosť by bola rozhodujúca pri ich kúpe. Vzhľadom na uvedené úrad
konštatoval, že je vo vzťahu ku všetkým prihláseným tovarom označením opisným, bez rozlišovacej
spôsobilosti. K uvedenému výsledku prieskumu sa mohol prihlasovateľ vyjadriť v určenej lehote
s poučením, že pokiaľ sa v uloženej lehote nevyjadrí, tak podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných

známkach bude prihláška ochrannej známky zamietnutá.

3. Žalobca podal k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky v dodatočne
určenej lehote Vyjadrenie zo dňa 24.02.2022, v ktorom uviedol, že prihlasované označenie disponuje
rozlišovacou spôsobilosťou a zároveň namietal spôsob, akým boli úradom identifikovaní priemerní

spotrebitelia vo vzťahu k požiadavke § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach. Uviedol,
že v prípade prihlasovaného označenia sa jedná o novotvar v dôsledku toho, že je spojením slov, nie
jednoduché slovo, čím z pohľadu priemerného spotrebiteľa vykazuje dostatočnú unikátnosť, aby si ho
dokázal spojiť s tovarom konkrétneho podnikateľa, ale súčasne svojou povahou vylučuje aj opisnosť
prihlasovanéhooznačenia,keďžezostranypriemernéhospotrebiteľabyvyžadovaloprípadnépriradenie

charakteristiky tovaru dlhšiu úvahu, resp. hlbšiu reflexiu. Taktiež poukázal na dĺžku trvania používania
prihlasovaného označenia, čo podľa prihlasovateľa preukazuje nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť,
ktorá je založená na zavedení a používaní prihlasovaného označenia pred dátumom podania prihlášky
ochrannej známky v dostatočnom rozsahu, ako aj na vlastnú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť. Ako
dôkaz za účelom prekonania namietaných zápisných prekážok podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných

známkach predložil do administratívneho konania faktúry, ktoré mali demonštrovať, že predaj tovarov
bol prostredníctvom vlastného e-shopu, aj prostredníctvom jeho obchodného partnera, realizovaný
pod uvedeným označením až po bežného spotrebiteľa, taktiež ďalšími dôkazmi preukazujúcimi
používanie tohto označenia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky - na účely preukázania
nadobudnutia vnútornej rozlišovacej spôsobilosti.

4. Úrad rozhodnutím zn. POZ 1929-2021/Z-154-2022 zo dňa 01.07.2022 zamietol prihlášku ochrannej
známky č. POZ 1929-2021 z 22.07.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 28 ods. 4
zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných
známkach.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeoznačenie„CLEANSTEEL“predstavujeprerelevantnú

spotrebiteľskú verejnosť iba jednoduchú informáciu o tom, že pod takýmto označením budú poskytované
tovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na čistenie, leštenie, prípadne dezinfekciu
povrchov rôznych predmetov z ocele. Príslušná spotrebiteľská verejnosť, ktorá je vzhľadom na povahu
tovarov tvorená širokou verejnosťou s priemerným stupňom pozornosti, ako aj odbornou verejnosťou
v oblasti čistenia a dezinfikovania, by takto označené tovary neidentifikovala ako pochádzajúce od

určitého podnikateľa, ale spájala by ich výlučne s účelom a zameraním použitia daných tovarov,
pričom táto skutočnosť by bola rozhodujúca pri ich kúpe. Ďalej uviedol, že anglický výraz „clean“ sa v
súčasnosti aj na slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb,
t.j. takto označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na čistenie niečoho, pričom relevantná
verejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Vo vzťahu k anglickému pôvodu tohto označenia

úrad uviedol, že anglické výrazy v čoraz vyššej miere prenikajú do života slovenskej spoločnosti, a teda
aj do slovenského jazyka, s čím súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenských
spotrebiteľov, a to vo všetkých vekových kategóriách. Za priemerného slovenského spotrebiteľa je
podľa úradu v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie potrebné považovať riadne
informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa a voči takto definovanému adresátovi

tohto označenia nie je podľa úradu dôvodné tvrdiť, že nebude rozumieť anglickým slovám tvoriacim
prihlásené označenie a bude ich naopak vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho významu len preto,
že predstavujú slová pochádzajúce z cudzieho jazyka. Ďalej vo vzťahu k argumentu ohľadom časti
verejnostivyššejvekovejkategórieuviedol,žeideomenšinovúskupinuverejnostianiejedôvodnépodľamalej skupiny spotrebiteľov posudzovať zápisnú spôsobilosť označenia. Ako nedôvodný vyhodnotil
úrad aj argument, že výraz „CLEANSTEEL“ predstavuje novotvar, pričom s poukazom na rozsudok
Všeobecného súdu vo veci T-56/15 z 18.10.2016, Raimund Schmitt Verpachtungsgesellschaft GmbH

& co. KG vs Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo uviedol, že kombinácia prvkov „CLEAN“
a „STEEL“, z ktorých každý má konkrétny sémantický obsah, pričom kombinácia týchto dvoch prvkov
nie je nič viac ako len súčet informácií, ktoré prinášajú, a predstavuje neologizmus, ktorý má ako celok
konkrétny opisný význam. V súvislosti s tvrdením žalobcu o dostatočnej unikátnosti tohto označenia,
aby si ho priemerný spotrebiteľ dokázal spojiť s tovarom konkrétneho podnikateľa a súčasne svojou

povahou vylučuje opisnosť, úrad uviedol, že použitie spojenia slov „CLEANSTEEL“ v danom význame
v označeniach nie je neobvyklé. Ako príklad uviedol výrobky spoločnosti Miele, kde uvedený výraz
odkazuje na povrchovú úpravu jej výrobkov z nerezu, ktorá umožňuje spotrebiteľom veľmi jednoduché
čistenie týchto výrobkov bez použitia špeciálnych čistiacich prostriedkov. Vzhľadom na uvedené úrad
zastáva názor, že spojenie dvoch slovných prvkov do jedného slova, ako tomu bolo v tomto prípade,
nie je ničím výnimočné, originálne ani lexikálne neobvyklé, pričom je zrejmé, že spotrebiteľ je schopný

v ňom jasne identifikovať nielen dva slovné prvky s jasným významom, ale jasný význam pre spotrebiteľa
má aj spojenie ako také. Úrad preto konštatoval, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným
tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb predstavuje označenie opisné bez
rozlišovacej spôsobilosti, čím napĺňa zápisné výluky podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných
známkach.

5. Úrad v prvostupňovom rozhodnutí ďalej v súvislosti s možnosťou prekonania zápisnej prekážky
vyplývajúcej z § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach poukázal na to, že je potrebné splniť dve
podmienky súčasne, pričom každá z nich sa posudzuje samostatne. Prvou podmienkou je preukázanie
nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k tovarom a službám, pre

ktoré je nárokované, pred dňom podania prihlášky ochrannej známky, t.j. v tomto prípade do 22.07.2021,
kedy bola prihláška podaná. Pokiaľ nemá prihlásené označenie (vlastnú) rozlišovaciu spôsobilosť, môže
túto nadobudnúť intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje
tovary alebo služby ním označované, ako tovary alebo služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a
označenie nebude považovať za všeobecne používané. Povinnosť označiť a predložiť potrebné dôkazy

a uvedenými dôkazmi svoje tvrdenia preukázať spočíva v zmysle § 52 ods. 1 a 3 zákona o ochranných
známkach na osobe prihlasovateľa, teda prihlasovateľ nesie dôkazné bremeno. Pokiaľ prihlasovateľ
v konaní nepredložil relevantné dôkazy dostatočné na to, aby úrad mohol konštatovať nadobudnutie
rozlišovacej spôsobilosti nedištinktívneho a opisného označenia, znáša procesnú zodpovednosť za to,
že úrad nemal možnosť urobiť zistenia svedčiace v jeho prospech. Na to, aby bolo možné konštatovať,

že označenie, ktoré je prihlásené na zápis do registra ochranných známok a ktoré ako také, nemá
rozlišovaciu spôsobilosť, túto nadobudlo v dôsledku jeho používania, je potrebné preukázanie splnenia
dvoch podmienok. Musí byť preukázané, že toto označenie bolo používané na celom území Slovenskej
republiky, resp. aspoň na podstatnej časti jej územia vo vzťahu k nárokovaným tovarom pred podaním
prihlášky ochrannej známky. Ďalej je potrebné preukázať, že toto označenie uvedeným používaním

nadobudlo pred podaním prihlášky rozlišovaciu spôsobilosť. K dôkazom, ktoré navrhovateľ predložil
k Vyjadreniu zo dňa 24.02.2022 k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky,
úrad uviedol, že prihlasovateľ neuvádza na trh výrobky označené výlučne pod predmetným označením,
ale v obaloch, ktoré okrem slovného prvku prihláseného označenia v grafickej úprave, obsahujú aj
ďalšie slovné či grafické prvky, vďaka ktorým by spotrebiteľ mohol už určiť obchodný pôvod takto

označených tovarov. Navyše, ani preukázaný rozsah používania v relevantnom období pred podaním
prihlášky ochrannej známky (576 kusov výrobkov dodaných jednému subjektu na Slovensku), a to
aj s prihliadnutím na uvedený spôsob používania prihláseného označenia vyplývajúci z predložených
dôkazov, nemožno považovať za dostatočný na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti
označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Z doložených dokladov nemožno

mať za preukázané, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené označenie vnímať ako označenie
obchodného pôvodu, teda na základe prihláseného označenia bez ďalších rozlišujúcich prvkov dokážu
identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ju vo vzťahu k nárokovaným
tovarom vnímať ako označenie opisujúce ich zameranie, účel a charakter. Úrad tiež zdôraznil, že
registráciou ochrannej známky prihlasovateľ získava právo zakázať ostatným hospodárskym subjektom

na predmetnom trhu nielen používanie zhodného označenia na zhodných tovaroch, ale aj právo
zakázať používanie každého označenia, ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s registrovanou
ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, existuje pravdepodobnosť
jeho zámeny s ochrannou známkou na strane verejnosti. Uvedené skutočnosti osobitne odôvodňujúdôležitosťdôslednéhovyžadovaniaanaplneniapožiadavkynarozlišovaciuspôsobilosťoznačenia,ktoré
predstavujú opisné označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom, ako podmienky pre jeho zápis do
registra ochranných známok vo vzťahu k predmetnému trhu.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda úradu
rozhodnutím zn. POZ 1929-2021/II-81-2022 zo dňa 12.12.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
zhrnul podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia ako aj priebeh administratívneho konania

predchádzajúceho jeho vydaniu. Žalobca v rozklade namietal, že prvostupňové rozhodnutie je
neodôvodnené a nepreskúmateľné. Žalobca namietal argumentáciu úradu ohľadom znalosti anglického
jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou. Podľa žalobcu znalosť anglického jazyka slovenskou
spotrebiteľskou verejnosťou nie je notorietou či všeobecne známou skutočnosťou. Hoci žalobca súhlasil
s tým, že anglické slová postupne nahrádzajú slovenské výrazy, táto skutočnosť však podľa názoru
žalobcu nič nevypovedá o znalosti slov „clean“ a „steel“ slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou.

Tvrdenie prvostupňového orgánu o znalosti anglického jazyka sa dá vzťahovať len na výrazy, pri ktorých
bolo cudzím slovom nahradené pôvodné slovenské slovo, čím sa cudzí výraz stal v populácii vžitým,
teda na anglické slová vo svojom pôvodnom význame, ktoré v rámci slovenského jazyka zdruhoveli
a boli používané ako súčasť štandardnej slovnej zásoby. Žalobca považoval záver, že uvedeným
výrazom nebude rozumieť iba určitá skupina spotrebiteľov vyššej vekovej kategórie za skutkovú otázku,

ktorú je potrebné preukázať konkrétnymi skutočnosťami o vnímaní predmetného slova spotrebiteľskou
verejnosťou. ŽalobcanesúhlasilsozáveromohľadomznámostiapoužívaniauvedenýchslovSlovensku
spotrebiteľskou verejnosťou. Uviedol, že skutočnosť, že ide o dve cudzie slová, ktoré nemusia byť
známe slovenskému spotrebiteľovi, resp. nemusí poznať ich doslovný preklad, robí ich spojenie do
jedného celku viac ako len súčet individuálnych častí. Uvedené je pritom v zhode s uznávanými

štandardmi zápisnej spôsobilosti podobných označení. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 363/99 z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland
NV vs. Benelux Merkenbureau. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že nie je sporné, že v súčasnosti
do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny,
s čím priamo súvisí zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. V

mnohých oblastiach je celkom bežné, že nové anglické výrazy či pomenovania postupne vytláčajú
staršie slovenské ekvivalenty, resp. používajú sa spolu s nimi. S ohľadom na uvedené nie je dôvodné
tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ nebude rozumieť anglickým slovám „clean“ a „steel“, ktoré
tvoria prihlásené označenie len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho
cudzím jazykom, resp. nie úradným jazykom na Slovensku. Žalovaný zastáva názor, že priemerný

slovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka, že porozumie slovám, ktorými je prihlásené
označenie tvorené. Čo sa týka určitej skupiny spotrebiteľov prevažne vyššej vekovej kategórie, je možné
pripustiť, že táto uvedeným slovám nemusí rozumieť. Zároveň však zhodne s prvostupňovým orgánom
uviedol, že v tomto prípade ide o menšinovú skupinu, pričom vo všeobecnosti nie je dôvodné podľa tejto
skupiny spotrebiteľov posudzovať zápisnú spôsobilosť označenia. Inými slovami stačí, že prihlásené

označenie bude vnímať ako opisné, a teda ako označenie bez rozlišovacej spôsobilosti, časť relevantnej
spotrebiteľskej verejnosti. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené
označenie nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b)
zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru, na základe ktorého
spotrebiteľnedokážeodlíšiťtovaryprihlasovateľaodrovnakýchtovarovinýchsubjektov.Vzhľadomnato,

že prihlásené označenie ako celok vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom opisuje ich charakter a
zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach.
Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci T-234/06
zo dňa 19.11.2009, v ktorom je uvedené, že „podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za
opisné, pokiaľ má dostatočne priamo a konkrétne spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami,

ktorá by dotknutej verejnosti umožňovalo okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej
z vlastností predmetných výrobkov a služieb“. V súvislosti s možnosťou prekonania zápisnej spôsobilosti
prihláseného označenia žalovaný rovnako ako prvostupňový orgán dospel k záveru, že prihlasovateľ
predloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo
vzťahu k nárokovaným tovarom, nakoľko predložené dôkazné materiály nie sú datované, prípadne

nespadajú do rozhodného obdobia alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe,
v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Žalovaný tiež poukázal na to, že
žalobca posúdenie predložených dôkazných materiálov zo strany prvostupňového orgánu v podanom
rozklade nijako nespochybnil. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípadesú naplnené zápisné výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, preto
je dôvodné prihlášku ochrannej známky zamietnuť. V tomto prípade neboli zistené dôvody, pre ktoré by
bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

Správna žaloba – žalobné body

7. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v

§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do
30.06.2023 (ďalej ako „SSP“).

8. Žalobca uviedol, že otázka znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa
je otázkou skutkovou, s ktorou sa žalovaný nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočne. Žalovaný nevykonal na preukázanie tohto skutkového tvrdenia žiadne dôkazy a napadnuté

rozhodnutie v tomto smere odôvodnil dvomi všeobecnými tvrdeniami, ktoré samy osebe môžu byť
pravdivé, avšak nepreukazujú znalosť anglického jazyka v slovenskej verejnosti a žalovaný ani žiadnym
spôsobom neodôvodnil, prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka priemerného slovenského
spotrebiteľa premieta do znalosti týchto dvoch konkrétnych slov tvoriacich prihlasované označenie.

9. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade posúdenia ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b), resp. § 5
ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach je nevyhnutné posúdiť, do akej miery priemerný
slovenský spotrebiteľ rozumie konkrétnemu slovu v cudzom jazyku, ktoré prihlasované označenie
tvorí. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere,
aby bolo na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej

spotrebiteľskej verejnosti u priemerného spotrebiteľa objektívnym spôsobom, a to v takom rozsahu,
aby nielen demonštroval znalosť cudzieho jazyka, ale súčasne, aby vedel uskutočniť aj záver o tom,
že táto znalosť je postačujúca vo vzťahu ku konkrétnemu slovu, či slovám, ktoré tvoria prihlasované
označenie, aby význam slova v cudzom jazyku vnímali úplne rovnako ako ekvivalent slovenského
slova. Vzhľadom na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti

anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, sú podľa názoru žalobcu splnené dôvody
na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktorého závery žalovaný
v napadnutom rozhodnutí potvrdil.

10.Vsúvislostisnedostatočnezistenýmskutkovýmstavomďalejžalobcanamietalajspôsobhodnotenia

žalovaného v spojitosti so spotrebiteľmi vyššej vekovej kategórie, pri ktorých úrad pripustil, že slovám
„CLEAN“ a „STEEL“ nemusia rozumieť, avšak uviedol, že v tomto prípade ide o menšinovú skupinu,
pričomvovšeobecnostiniejedôvodnépodľatejtoskupinyspotrebiteľovposudzovaťzápisnúspôsobilosť
označenia. Žalobca poukázal na to, že zo znenia aplikovaných ustanovení zákona o ochranných
známkach nevyplýva žalovanému možnosť diferencovať kategórie spotrebiteľskej verejnosti, pri ktorých

jedna môže rozumieť danému označeniu a druhá nie. V tomto kontexte musí mať záver žalovaného
o tom, že označenie nespĺňa podmienky § 5 ods. 1 písm. b) a § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných
známkach absolútnu povahu platnú pre priemerného spotrebiteľa. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil,
že predmetné ustanovenia zakladajú absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pričom sa logicky musí
jednať o objektívnu nespôsobilosť daného označenia.

11. Žalobca poukázal ďalej na to, že predmetné označenie pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich
jeden celok. Hodnotenie žalovaného, pri ktorom žalovaný redukoval túto skutočnosť s ohľadom
na priamy preklad oboch cudzích slov do slovenského jazyka, v nedostatočnej miere zohľadňuje
skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ slová v cudzom jazyku objektívne vníma inak ako ekvivalentné

označenia v slovenčine a samotné spojenie dvoch cudzích slov do jedného celku má vplyv
na ich vnímanie priemerným spotrebiteľom. Keďže žalovaný pri svojom posúdení situácie vôbec
nezohľadnil špecifiká spojenia dvoch cudzích slov do prihlasovaného označenia, pričom vychádzal len
z jednoduchého prečítania predmetného označenia ako keby bolo napísané ekvivalentnými slovenskými
slovami,postupovalpodľanázoružalobcuvrozporesrelevantnýmiustanoveniamizákonaoochranných

známkach, a teda napadnuté rozhodnutie vychádza aj v tejto súvislosti z nesprávneho právneho
posúdenia.12. Žalobca zároveň namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný
vychádzal pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti len z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré
žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil a nevychádzal z individuálnych okolností prípadu. Záver

žalovanéhootom,žetietodveanglickéslovásúbežnéanglickéslovábezpodrobnejanalýzypríslušných
výrazov podľa objektívnych okolností, ktoré majú bezprostredný vplyv na to, či slovo je bežné alebo nie,
ako je napr. frekventovanosť používania vo všeobecnom zmysle slova, nielen na Slovensku, považuje
za arbitrárny a zo strany žalovaného za nezdôvodnený. Žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil,
prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích

slov „clean“ a „steel“, čo taktiež považuje za arbitrárne a neodôvodnené v kontexte aplikácie dvoch
všeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny, ktorými žalovaný odôvodnil kľúčové
závery pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z hľadiska priemerného spotrebiteľa nie je vôbec žiaden
rozdiel medzi situáciou, kedy prihlasované označenie pozostáva z dvoch cudzích slov a situáciou,
kedy by ho tvorili dve slová slovenského jazyka. V tomto prípade vykazuje napadnuté rozhodnutie
znakyarbitrárnosti,ktorémajúzadôsledokjehonedostatočnézdôvodnenieatýmajnepreskúmateľnosť.

Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd v súlade s § 191 ods. 3 SSP zrušil napadnuté
rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opísal priebeh konania, závery prijaté v preskúmavaných
rozhodnutiach a zhrnul žalobné námietky. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie považuje za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými
právnymi predpismi. Mal za to, že náležite zistil skutkový stav tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3
ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej ako „Správny poriadok“), pri rozhodovaní aplikoval

príslušné ustanovenia zákona o ochranných známkach a ostatných relevantných právnych predpisoch
a rozhodol na základe žalobcom podaného rozkladu s prihliadnutím na ním uvádzané argumenty,
s ktorými sa vysporiadal.

14. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu a absencii dôkazov vedúcich k záveru o tom,

že relevantná spotrebiteľská verejnosť pozná význam slov „CLEAN“ a „STEEL“, ktoré tvoria prihlásené
označenie, žalovaný zdôraznil, že k záveru o znalosti významu slov tvoriacich prihlásené označenie
u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti dospel na základe skutočnosti, že úroveň znalosti anglického
jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti sa nielen neustále zvyšuje, ale v súčasnosti dosiahnutá
úroveň je taká, že dotknutá spotrebiteľská verejnosť bude poznať význam predmetných slov. Toto

východisko je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť tzv.
notorietu, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného
dokazovania. S odkazom na komentár k § 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“) žalovaný zdôraznil, že v súdnej praxi sa dajú
nájsť rozhodnutia, u ktorých súd za notorietu v prostredí Slovenskej republiky považoval napríklad to,

že pojem „NIVA“ sa u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry nevyhnutne spája
sošpecifickýmdruhomsyra,obsahujúcimodrozelenúpleseň.Súdtedanotorietukonštatujeavdôsledku
toho dôkazné bremeno sa presúva na stranu, ktorá existenciu notoriety popiera. Žalovaný poukázal
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 07.10.2014, z ktorého
o.i. vyplýva, že „práve intenzita všeobecne známej skutočnosti širokému okruhu osôb, účastníkom

konania, ako aj orgánom prejednávajúcim vec, jej dáva tú vlastnosť, že sa jej obsah prezumuje
za preukázaný. Určité skutočnosti objektívnej reality sú také intenzívne a exkluzívne, že sudca ich
existenciu môže v rozhodnutí deklarovať ako člen spoločnosti, napríklad ako spotrebiteľ. Rozhodovacia
činnosť súdu je založená aj na poznaní objektívnej reality sudcami ako členmi spoločnosti, spotrebiteľmi
na potravinovom trhu...Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na ktorom

sa vytvára úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy...Súd ju iba konštatuje a v dôsledku
konštatácie sa dôkazné bremeno presúva na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. V konaní preto
dochádza k obráteniu dôkazného bremena.“ Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že pokiaľ
účastník konania spochybňuje tvrdenú všeobecne známu skutočnosť, prechádza dôkazné bremeno
na jeho stranu, teda tento účastník konania musí predložiť dôkazy, ktorými danú všeobecnú známu

skutočnosť chce vyvrátiť. V predmetnom správnom konaní však zo strany žalobcu k takémuto postupu
nedošlo. Obmedzil sa len na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného a žiadne dôkazy
či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne
anglických slov tvoriacich prihlásené označenie, nepredložil.15. Žalovaný ďalej poukázal na novelu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý od roku 2011 zaviedol

zásadu,žecieľomvýchovyavzdelávaniajeumožniťdieťaťualebožiakoviovládaťanglickýjazykaaspoň
jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať. V súlade s touto zásadou a na základe vtedy prijatej
koncepcie vyučovania jazykov na základných a stredných školách bola zavedená povinná angličtina
od tretieho ročníka základnej školy. Hoci sa následne od školského roku 2019/2020 zrušila povinnosť
mať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, zaviedla sa povinnosť zvoliť si tento jazyk ako druhý povinný

cudzí jazyk, v prípade, že nebol zvolený ako prvý cudzí jazyk. O rozšírenosti výučby anglického jazyka
žalovaný poukázal na správu TASR zo dňa 27.09.2022 a Správu o priebehu a výsledkoch externej časti
a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2016/2017 spracovanú Národným
ústavom certifikovaných meraní vzdelávania zo septembra 2017 a vzhľadom na časové súvislosti
dátumu podania prihlášky prihláseného označenia ide v súčasnosti o kategóriu spotrebiteľskej verejnosti
do 30 rokov, nemožno poprieť, že anglický jazyk už predovšetkým od roku 1989 preniká do rôznych

oblastí života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná
s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov, ale aj v pracovnom prostredí, či v prostredí
zábavného priemyslu a trávenia voľného času. Je teda zrejmé, že aj ostatná spotrebiteľská verejnosť vo
vyšších vekových kategóriách je s anglickým jazykom konfrontovaná a anglický jazyk bude podstatnej
časti tejto verejnosti známy, a to minimálne na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej

slovnej zásoby.

16. Žalovaný poukázal aj na index znalosti angličtiny (EF English Profeciency Index) spracúvaný
spoločnosťou EF Education first, podľa ktorého patrí Slovenská republika od roku 2017 v znalosti
anglického jazyka medzi krajiny s vysokou úrovňou odbornosti, ktorá vypovedá o schopnosti v tomto

jazyku prečítať si noviny, porozumieť televíznym programom a bez problémov pripraviť pracovnú
prezentáciu po anglicky. Žalovaný v súvislosti s posúdením otázky, či majú byť slová tvoriace prihlásené
označenie považované za súčasť základnej slovnej zásoby, poukázal na internetový slovník Macmillan,
podľa ktorého slová „clean“ a „steel“ patria medzi slová patriace do základnej slovnej zásoby anglického
jazyka. Pre úplnosť žalovaný poukázal aj na vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa

dotýkajú otázky rozšírenie anglického jazyka medzi obyvateľmi Európskej únie a vymedzenia základnej
slovnej zásoby anglického jazyka, ako napr.: rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T-436/12 zo
dňa 08.07.2015 (obrazové označenie „rock&rock“), bod 83; rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci
T-528/11 zo dňa 16.01.2014 (obrazová ochranná známka „FOREVER“), bod 68.

17. Žalovaný vo vzťahu k námietke nesprávneho hodnotenia relevantnej spotrebiteľskej verejnosti
uviedol, že význam slov tvoriacich prihlásené označenie nebude známy len časti spotrebiteľskej
verejnosti, ale tento význam bude známy podstatnej časti spotrebiteľskej verejnosti. Význam týchto
slov bude vďaka skutočnosti, že ide o slová základnej slovnej zásoby anglického jazyka známy
nielen tej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá absolvovala vzdelávanie v slovenskom školskom systéme,

ale aj ďalšej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá sa s anglickým jazykom bežne dostáva do styku
vzhľadom na prenikanie anglického jazyka do každodenného života. Podstatné je, že väčšina
spotrebiteľskej verejnosti bude vnímať prihlásené označenie ako označenie opisné, teda záver o tom,
že ide o označenie bez rozlišovacej spôsobilosti, je dôvodný. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt,
že menšinová časť tejto verejnosti nemusí daným pojmom rozumieť, a teda ich nebude vnímať

ako opisné vo vzťahu k dotknutým tovarom. Žalovaný taktiež uviedol, že špecifiká spojenia dvoch
cudzích slov prvostupňový orgán zohľadnil a tomuto sa náležite venoval v prvostupňovom rozhodnutí
na strane 3 a 4, pričom v druhostupňovom rozhodnutí závery prvostupňového rozhodnutia ako vecne
správne potvrdil. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien predovšetkým
syntaktickýchalebovýznamových,nemôževzniknúťničinéakoopisnéoznačenie.Pritomniejedôležité,

či ide o slová v slovenskom jazyku alebo slová v anglickom jazyku, ktorých významu podstatná
časť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok
ESD z 26.11.2008 – New Look/ÚHVT (NEW LOOK) (ochranná známka „NEW LOOK“), ktorý v bode
20. uvádza, cit.: „...z judikatúry je známe, že slovný prvok pozostávajúci z anglických slov, ktorých
kombinácia je gramaticky správna, môže mať zmysel nielen pre anglicky hovoriacich verejnosť, ale tiež

pre verejnosť s dostatočnou znalosťou anglického jazyka“. Žalovaný taktiež uviedol, že hoci žalobca
tvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, nijakým spôsobom neuviedol, prečo by mali byť tieto závery
nesprávne, preto na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

18. Žalobca v replike vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe. V nadväznosti na

argumentáciu žalovaného o tom, že všeobecne známe skutočnosti nie je potrebné dokazovať, žalobca
poukázal na ustanovenie § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého sa na konanie
o ochranných známkach nevzťahujú o. i. ustanovenia § 32 až § 34 Správneho poriadku. Vzhľadom
na to notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho
sa ochranných známok nie je možné podľa žalobcu zvoliť. Ak by notorieta bola aj prípustná, žalobca

odmietol, že by mal povinnosť dokázať, že niečo nie je všeobecne známou skutočnosťou, nakoľko
všeobecnou zásadou dokazovania je, že neexistencia skutočnosti sa nedá preukázať – dá sa preukázať
len niečo, čo je. Následne žalobca vo vyjadrení obdobne ako v podanej správnej žalobe namietal
arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového
orgánu. V tomto smere žalobca považoval za neprípustnú snahu dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia
a predkladať nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery, o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie

a rozširovať tým jeho odôvodnenie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/10/2013 zo dňa 28.01.2014, v zmysle ktorého: „dôvody správneho
orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok
nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia na pojednávaní v rámci
preskúmavacieho konania pred Krajským súdom, či uvedenom v odvolaní proti rozsudku Krajského

súdu.“ Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že vzdelávanie angličtiny je zákonnou povinnosťou
od roku 2011 žalobca uviedol, že ide len o časť spotrebiteľskej verejnosti, konkrétne absolventov
školskej dochádzky, a to bez akéhokoľvek merateľného alebo kvantifikovateľného ukazovateľa, ktorý by
dokazoval, aká je skutočná kvalita vzdelávania slovenského jazyka, pričom to v žiadnom prípade
nepreukazuje, aká je skutočná znalosť anglického jazyka v slovenskej verejnosti.

19. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný prvýkrát až vo vyjadrení k žalobe poukázal na (EF English
proficiency Index) spracúvaný spoločnosťou EF Education first, kde samotní organizátori prieskumu
na žalovaným označenej internetovej stránke poukázali na nepresnosti metriky testovania. Žalobca
namietal aj konkrétny slovník Macmillan, prečo táto metodika hodnotenia anglickej slovnej zásoby týmto

konkrétnym slovníkom by mala byť relevantná na preukázanie znalosti anglického jazyka a konkrétne
výrazov „CLEAN“ a „STEEL“ slovenskej spotrebiteľskej verejnosti.

20. Žalobca taktiež odmietol ako všeobecne neprenosnú rozhodovaciu prax súdov Európskej únie, ktoré
citoval žalovaný, pretože všetky rozhodnutia sa týkajú registrácie ochranných známok Európskej únie,

pričomhodnoteniesatýkabuďpriemernéhospotrebiteľavcelejEurópskejúnii,kdevčasevydaniatýchto
rozhodnutí boli nielen spotrebitelia z Veľkej Británie a Írska s celkovou populáciou takmer 80 miliónov
ľudí, pre ktorých je angličtina rodný jazyk, ale aj ďalšie štáty, kde znalosť angličtiny je výrazne na väčšej
úrovniakounás,akonapr.Holandsko,DánskočiFínsko.Spoukazomnato,žeskutkovýzáveroznalosti
angličtiny v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti a osobitne názov „CLEAN“ a „STEEL“ nemá oporu

v zistenom podklade pre vydanie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom
na uvedené žalobca naďalej považoval podanú žalobu v rozsahu žalobných dôvodov za dôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

21. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu
výkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne
vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/12/2023 je vedená na Správnom súde v

Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/12/2023.

22. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
na žiadosť žalobcu na deň 22.01.2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnil právny
zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného. V predmetnej veci došlo bezprostredne pred

pojednávaním k zmene zloženia senátu v súlade ustanoveniami Rozvrhu práce Správneho súdu
v Banskej Bystrice upravujúcimi pravidlá zastupovania, a to z dôvodu krátkodobej neprítomnosti jedného
člena pôvodného senátu, pričom účastníci konania boli o zmene zloženia senátu upovedomení na
pojednávaní a v súvislosti s touto zmenou neuplatnili žiadne námietky.23. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava správnej žaloby
a jej dôvodov, ako aj doplňujúceho vyjadrenia a doplňujúceho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného.

Uviedol, že chce upriamiť pozornosť na vetu rozkladového rozhodnutia, konkrétne, že orgán rozhodujúci
o rozklade zastáva názor, že priemerný slovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka,
že rozumie slovám, ktorým je prihlásené označenie tvorené. Túto skutočnosť, znalosť anglického
jazyka, považuje za skutkovú okolnosť, ktorá v rámci rozkladového rozhodnutia nebola žiadnym
spôsobom odôvodnená. To, že ide o skutkovú okolnosť, demonštruje následne vyjadrenie úradu v tomto

súdnom konaní, kde extenzívne argumentuje tým, prečo by sa malo jednať o všeobecne známu
skutočnosť a samo osebe sa však toto zdôvodnenie v obsahu napadnutého správneho rozhodnutia
nenachádza, ako sa tam nenachádzajú ani doplňujúce argumenty, ktoré žalovaný uviedol v rámci svojho
vyjadrenia. Ďalej namietal, že samotné rozhodnutie vychádza z nedostatočného zistenia skutkového
stavu a skutkové závery nemajú oporu ani v administratívnom spor spise. Žalobca rešpektuje právo
úradu vyhodnotiť čo je rozlišovacia spôsobilosť konkrétneho označenia, ale zdá sa mu spôsob, akým

k tomuto úrad pristúpil, arbitrárny a subjektívny. Zároveň uviedol, že by bolo vhodné do budúcnosti
nastaviťmantinelytohtousmernenia,abyajžalobcaajúradvedeli,akovtakýchtopodobnýchskutkových
prípadoch postupovať a ako sa vlastne vysporiadať s hodnotením cudzích jazykov, ktoré považuje
žalobca za skutkovú vec, nie právnu.

24. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci svojho prednesu uviedla, že naďalej žalovaný zotrváva
na svojom vyjadrení, ktoré bolo predložené k správnej žalobe aj k skutkovým okolnostiam, ktoré
v odôvodnení v rámci vyjadrenia žalovaný uviedol. Taktiež zotrval na tom, že žalobná argumentácia a
žalobné dôvody nie sú dôvodné. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie
vo veci považujú za náležite, dostatočne a riadne odôvodnené. Prihlásené označenie „CLEANSTEEL“,

ktoré je tvorené výlučne ako slovné spojenie dvoch slov, abstrahuje od toho, že žalovaný ako správny
orgán pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti označenia, z hľadiska dispozície rozlišovacej spôsobilosti,
ktorú musí prihlásené označenie spĺňať na to, aby bolo spôsobilé na zápis ako ochranná známka
do registra, musí posudzovať toto označenie nielen z hľadiska významu vnímania významu slov, resp.
ostatnýchprvkov,ktorýmijeprihlásenéoznačenietvorené,aleajzhľadiskatovarov,prektoréjepríslušné

označenie vo vzťahu k týmto tovarom, ktorý má byť príslušné označenie používané. Ani žalobca
v rámci celého administratívneho konania, ani v rámci konania pred správnym súdom nijakým spôsobom
neuviedol, v čom by malo spočívať dokazovanie. Žalovaný je v rovine dokazovania riadený princípmi
materiálnej pravdy a sám od seba nie je oprávnený vytvárať nové dôkazné prostriedky v rámci konania
avychádzazoskutočností,ktorésúpredloženéúčastníkmikonania,vtomtoprípade,ajkeďjenesporové

konanie, len jeden účastník konania, môže vychádzať iba z tých skutkových okolností a skutočností,
ktorésúsprávnemuorgánuznámezjehoúradnejčinnosti,prípadnezovšeobecneznámychskutočností.
Vo vzťahu k argumentu žalobcu, že žalovaný sa snažil rozšíriť okolnosti, ktoré vstúpili do rozsahu jeho
správnej úvahy poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že skôr išlo o ozrejmenie pre protistranu
ako podávateľa návrhu, čo všetko vstupuje do správnej úvahy orgánu. Uviedla, že nešlo o doplnenie

dokazovania.

25. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes poverenej zástupkyne žalovaného uviedol,
že štandardné konania pred súdom sú sporové a tam smeroval aj tento procesný model, ktorý zvolil
zákonodarca,ževylúčilnotoriety,abysisporovéstranymuselidokázaťnejakú skutočnosťatotokonanie

je veľmi špecifické. Ďalej uviedol, že nevie, akým spôsobom má žalobca dokázať niečo, čo nie je známe,
resp. neexistuje. Dá sa dokázať len to, čo je známe, alebo v akom rozsahu je známe spotrebiteľskej
verejnosti. To je štandardnou súčasťou konania. Uviedol, že nevie preukázať, že angličtina nie je
známa slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Zároveň uviedol vo vzťahu k pôvodu slovného označenia
v anglickom jazyku, že žalobca nikdy netvrdil, že je to anglické slovo, alebo aký má význam. To

spravil úrad pri posúdení rozlišovacej spôsobilosti, že rozhodol, že si vykoná skutkové zistenie na tému,
aký je význam tohto anglického slova, ale nepokračoval ďalej. To znamená, že sa vôbec nevysporiadal
s otázkou, prečo toto zisťovanie robil, že či ten cudzí jazyk je známy alebo nie je známy. Taktiež uviedol,
že neobstojí záver o tom, že nepredkladá dôkazy do tohto súdneho spisu alebo správneho konania.

26. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného slova uviedol, že zotrváva na predloženej správnej
žalobe a žalobných dôvodoch tak ako ich uviedol ako aj na doplňujúcich tvrdeniach a vyjadreniach
a napadnuté rozhodnutie úradu považuje za nezákonné z dôvodov, ktoré tam uviedol a žiadal konajúcisúd tieto rozhodnutia tak druhostupňové ako aj prvostupňové zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a zaviazať ho zaviazať ho povinnosťou nahradiť trovy konania.

27.Poverenázástupkyňažalovanéhovrámcizáverečnéhoslovauviedla,žespoukazomnaskutočnosti,
ktoré sú už súčasťou administratívneho spisu, ako aj skutočnosti, ktoré odzneli v rámci tohto
pojednávania žalovaný navrhuje, aby správny súd predmetnú žalobu žalobcu zamietol.

28. Správny súd v Banskej Bystrici pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 SSP preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo
a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods.
1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

29. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Podľa § 493e SSP prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023; Konania začaté

a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

32. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019, t.j. v
čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) tento zákon

upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach
ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

33. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,
najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru

alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé
a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a
b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
(ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť
predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.

34. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak
nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

35. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa

zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na
základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky,
rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.

36. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do

registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

37. Podľa § 28 ods. 4 a ods. 5 zákona o ochranných známkach ak označenie nie je spôsobilé na
zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť
prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. Ak sa dôvody

na zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku
zamietne len pre tieto tovary alebo služby.

38. Podľa § 40 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Ak tento zákon neustanovuje
inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas

podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to
neplatía)voveciach,vktorýchmožnozačaťkonaniezvlastnéhopodnetu,b)voveciachspoločnýchpráv
alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu
musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodneniarozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného
alebo neprípustného rozkladu. (4) Rozklad nie je prípustný proti rozhodnutiu, ktorým bolo a) vyhovené
žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, b) zastavené konanie

podľa § 51 ods. 8 alebo prerušené konanie podľa § 51 ods. 9, c) zastavené konanie podľa odseku 3.
(5) Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

39. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), §

32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

40. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je
povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie
a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi

konania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny
poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú

povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

42. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

43. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

44. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať
súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale

bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s
rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov
uvedených v ods. 2). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať

podľa zistení zo administratívneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým
dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými
predpismi.

46. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je arbitrárne a nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný vychádzal z viacerých všeobecných
tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil, konkrétne žalobca namietal arbitrárnosť
a neodôvodnenosť záveru žalovaného, že slová tvoriace prihlasované označenie sú bežné anglické

slová s poukazom na to, že ich význam sa nachádza v slovníku anglického jazyka. Ďalej žalobca
namietal, že žalovaný nezdôvodnil, prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že ide
o spojenie dvoch cudzích slov. K námietke nepreskúmateľnosti správny súd uvádza, že prvostupňový
orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol správnu úvahu, ktorá ho viedla k záveru, že „relevantnáspotrebiteľská verejnosť, s ohľadom na prenikanie výrazov a slovných spojení z angličtiny a s tým
súvisiace zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenských spotrebiteľov, bude prihlásené
označenievnímaťakooznačenie,ktorémurozumie,apretoniejedôvodnétvrdiť,žepriemernýslovenský

spotrebiteľ, za ktorého je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie potrebné
považovať riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, nebude rozumieť
anglickým slovám tvoriacim prihlásené označenie a bude ich vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho
významu len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je preňho cudzím jazykom, resp.
nie je jeho materinským jazykom“. S uvedeným sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď

uviedol, že „priemerný slovenský spotrebiteľ má takú znalosť anglického jazyka, že porozumie slovám,
ktorými je prihlásené označenie tvorené“. Zároveň správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že na skutočnosť, že ide o spojenie dvoch cudzích (anglických) slov úrad poukázal už
vo Výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti zo dňa 12.08.2021, pričom žalobca ako prihlasovateľ túto
skutočnosťvpriebehuadministratívnehokonaniavosvojomrozkladeprotiprvostupňovémurozhodnutiu,
ako ani vo Vyjadrení zo dňa 24.02.2022 nepoprel, pričom vo svojom vyjadrení o. i. konštatoval,

že „Vzhľadom na skutočnosť, že sa v prípade prihlasovaného označenia jedná o spojenie dvoch
cudzích slov, prihlasované označenie vytvára u priemerného spotrebiteľa istý element prekvapenia...“.
Vzhľadom na uvedené preto prvostupňový orgán ako aj žalovaný oprávnene uviedli, že v predmetnom
prípade nie je sporné, že spotrebiteľom bude na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích
slov z anglického jazyka. Navyše žalobca ani v správnej žalobe pri formulácii svojich žalobných

námietok nepoprel, že v danom prípade prihlasované označenie vzniklo spojením dvoch anglických
slov, túto skutočnosť zdôraznil aj na nariadenom pojednávaní. Správny súd s poukazom na uvedené
konštatuje, že pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí len všeobecným
konštatovaním o nedostatočnosti odôvodnenia, ktorá nezodpovedá predstave žalobcu, takejto žalobnej
námietke nemožno priznať úspech. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého

rozhodnutia žalovaného správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré by mali vyvolávať stav
nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje odôvodnenie, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Žalovaný v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočíva nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného
označenia žalobcu, a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca nepreukázal prekonanie absolútnych
výluk vyplývajúcich z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, ani
nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných
známkach.

47.Ďalejžalobcanesúhlasilsozáveromžalovanéhoaprvostupňovéhoorgánu,podľaktoréhoprihlásené
označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom, pre ktoré malo byť prihlásené. Žalobca
namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nakoľko mal za to, že
žalovaný nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej

verejnosti a vychádzal pri vyhodnotení rozlišovacej spôsobilosti zo všeobecných tvrdení o dostatočnej
úrovni znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcu
žiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka premieta do
znalosti týchto dvoch konkrétnych slov „clean“ a „steel“.

48. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie
pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zverené zákonné
zmocnenieposudzovaťsplneniepodmienokprezápisprihlasovanéhooznačeniaakoochrannejznámky.
Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia
do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad

prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/
EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza
fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský
zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z týchto
dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto

pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a správnych
súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ, prípadne
správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Preto
posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkovýstav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (pozri rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú
[napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a zároveň je

súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 citovaného ustanovenia]. Napriek tomu, podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý od ostatných
a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).

49. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od

počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen
odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä
umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi
zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu
orientáciunatrhuatvorbujehorozhodnutiaovýberevhodnejspotrebiteľskejstratégie.SlovamiSúdneho
dvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb

spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať
tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C-517/99, bod 22;
C-39/97,bod28).Nato,abyochrannáznámkamohlaplniťsvojupodstatnúúlohuvsystémenenarušenej
hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby
označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich

kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť
ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a
službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú
tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia [C-363/99, bod 34 a tam citovaná
judikatúra; pozri aj § 5 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu

objektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia,
ktorémábyťzapísanéakoochrannáznámka.Napokonpriposudzovanírozlišovacejspôsobilostinesmie
chýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré
označenia prihlasované ako ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť.
Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001

znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis
žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo
túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov [pozri rozsudok z 8. februára 2011, Paroc/
ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33, bod 44 a citovanú judikatúru].Rozlišovacia
spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo

službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou
verejnosti [pozri rozsudok z 25. septembra 2014, Giorgis/ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených
pohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu
spôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, sa považujú za nespôsobilé plniť
základnú funkciu ochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná

známka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom
nadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber,
ak sa ukáže ako negatívna [rozsudok z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL),
T-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; pozri tiež rozsudky z 15. septembra 2009, Wella/ÚHVT (TAME IT),
T-471/07,EU:T:2009:328,bod14acitovanújudikatúru,az13.marca2024,QualityFirst/EUIPO(MORE-

BIOTIC), T-243/23, neuverejnený, EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru]. Ďalším významným
rozhodnutím je rozsudok ESD vo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent-
und Markenamt, kde súdny dvor uviedol, že „článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti
ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého

zápis ako ochrannej známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti
a okolnosti, vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky.
V prípade neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na
zvyklosti v dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo
význam dôkladného posúdenia rozlišovacej spôsobilosti pri prihlasovaní ochranných známok, pričom je

potrebné brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú
vnímané relevantnou skupinou verejnosti.50. Žalovaný a prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho
hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia
natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre

ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne
ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho
výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou
orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej
spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také,

ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie výrobku a pod. Ako žalovaný uviedol
vo svojom rozhodnutí na strane 4 „je zrejmé, že prihlásené označenie bude vo vzťahu k nárokovaným
tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť
ako mydlá, čistiace prípravky a prípravky na domáce chemické čistenie a dezinfekciu, relevantnou
verejnosťou, ktorou je široká spotrebiteľská verejnosť, vnímané ako opisné, poskytujúce jej priamu
informáciu o charaktere a zameraní týchto tovarov, t. j., že ide o prípravky slúžiace na odstraňovanie

nečistôt z ocele, resp. z povrchov kovových predmetov“. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má
teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. Správny súd
si tiež dovoľuje poukázať aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. j. 7 As 35/2011 - 246 ve věci
GOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit relevantní okruh spotřebitelů
tak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem. Právě stanovením zákonných

podmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí označení požadavkem určité
minimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek plnil svůj primární identifikační
účel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…) Proto by značky a údaje, které
mohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se žádá zápis, měly zůstat volně k
dispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných vlastností jejich vlastního zboží“.

51. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad
pri slove „pizza“ pre talianske jedlo ochranná známka môže byť považovaná za slabú rozlišovaciu
spôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného
spotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka.

Úrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri
skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť
cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou;
výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že
cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej

známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné
slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť
a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje
vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu
spôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Súdny dvor sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento

absolútny dôvod zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je
označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov
alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že
označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie
vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko

rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp
požiadala o registráciu ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že
kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii
dostatočne zrozumiteľná a opisná a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na
to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže

byť považované za opisné. Súdny dvor tiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy,
ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej
z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy
EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky,
keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje

1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako
ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho
podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie
výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45).Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu
spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a
bezďalšiehorozmýšľaniavnímaťopisjednejzvlastnostípredmetnýchvýrobkovaleboslužieb(T-234/06,

bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu
k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie
priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného
a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Nejvyššího
správního soudu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na

zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako
nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť.

52. V prejednávanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka
u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky
obsiahnuté v označení „CLEANSTEEL“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti

prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské
ekvivalenty. Žalovaný a prvostupňový orgán záver o znalosti anglického jazyka u priemerného
slovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „clean“ sa v súčasnosti aj na slovenskom
trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t.j. že takto označené tovary
a služby sú určené, resp. zamerané na čistenie niečoho, pričom relevantná verejnosť si ho s týmto

významom aj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské interaktívne nákupné portály
(ako napr. www.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu „clean“ do ich vyhľadávačov,
sa zobrazia tovary prednostne určené, resp. zamerané na čistenie, zabezpečenie čistoty niečoho. Aj
keď slovné prvky „CLEAN“ a „STEEL“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej slovnej
zásoby anglického jazyka,resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti slovenskej

spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov sa
nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že
väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto
slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že
žalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami,

pričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali
prijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským
podmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále
viac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery,
že rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú

vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu.

53.Pokiaľideotvrdeniežalovanéhouvedenéažvovyjadreníksprávnejžalobe(nadrámecodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia), že záver o úrovni znalosti anglického jazyka, umožňujúcej relevantnej
slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumieť významu slov tvoriacich prihlasované označenie, je

potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, tzv. notorietu, ktorá pre svoje uplatnenie
nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného dokazovania, je potrebné prisvedčiť
žalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51 vylučuje o i. aj aplikáciu ustanovení §
34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods. 6, podľa ktorého „skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať“. Na druhej strane je

však potrebné tiež uviesť, že aj keď vo všeobecnosti platí, že správny orgán má povinnosť zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní
pred úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná
aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech

v konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že
nimi aj disponuje, predkladať tieto dôkazy. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán
verejnej správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný
odôvodnením a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. V posudzovanom
prípade žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie úrovne znalosti anglického jazyka

priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglických
slov „clean“ a „steel“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy
a posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný
slovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Preto možno súhlasiť so žalovaným, že pokiaľúčastník konania chcel relevantne spochybniť záver úradu, ku ktorému dospel v rámci jemu zákonom
zverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, teda žalobca mal povinnosť predložiť
dôkazy, ktorými by úradom tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil

žiadne dôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť
o významne anglických slov tvoriacich prihlásené označenie. V danom prípade neobstojí ani tvrdenie
žalobcu, že nie je schopný preukázať niečo čo nie je, nakoľko úroveň znalosti anglického jazyka
u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere, ktorá nepostačuje na porozumenie slovným prvkom
tvoriacim prihlasované označenie, predstavuje skutočnosť, ktorá vo všeobecnosti existuje, teda je

možné ju preukazovať.

54. Správny súd má v zmysle uvedeného za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované
označenie nemá inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená
o neobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé
osebe, nakoľko je zložené z dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ

oboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky
na odstraňovanie nečistôt z ocele), ktorej sa týkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej
spôsobilosti. Súd nesúhlasí ani so záverom žalobcu, že ide o unikátne spojenie slov. Naopak, správny
súd súhlasí so žalovaným, že ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi
svojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do

jedného slova žiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter
označení novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané
ako ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne
vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým
bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná

známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná
za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto
charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto
súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“
naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom

označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne
vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až
C-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné,
teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „clean steel“ je
však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna

správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na odstránenie nečistôt z ocele. V rámci správnej úvahy
má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme (porovnaj Rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžhuv/3/2011zodňa03.10.2011).Správnysúdmázato,žežalovaný
touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery.

55. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá
oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka
priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „clean“
a „steel“ tvoriacich prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti
označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež

vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01
P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43).
Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má
všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti
označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným

výrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je
k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného
slovenského spotrebiteľa. Naopak je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach
preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy,
z ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne,

ktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav
ohľadom znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na
porozumenie významu slov tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý
by úroveň tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázaťrozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca ani nenavrhol v tomto smere
vykonať žiadne dokazovanie. Správny súd poukazuje na to, že zákon o ochranných známkach upravuje
práva a povinnosti správneho orgánu a účastníkov konania pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie.

Aj z dôvodovej správy k zákonu o ochranných známkach vyplýva, že „ustanovenie § 52 zákona
o ochranných známkach korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa
striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti
konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania
podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania. Ustanovenie

upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží
zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.“ V tejto súvislosti správny súd
podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžh 1/2010 zo dňa 30.06.2011,
ktorého závery o dokazovaní v konaní pred úradom sú napriek tomu, že zodpovedajú predchádzajúcej
právnej úprave (zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach) použiteľné aj v tomto konaní a v zmysle
ktorých „účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

pričom súčasne (zákon) zakotvuje právo a povinnosť úradu vykonávať dokazovanie a hodnotiť dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Len
skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, môže
byť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán je povinný postupovať v súlade so Správnym poriadkom,
aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k

veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôže namietať
nevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť
a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie
pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom
nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej

výsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho orgánu očakávať, že bude predvídať možné
výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito s účastníkom komunikovať“. Pre úplnosť
správny súd uvádza, že námietka žalobcu, že úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom
preukázania toho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do
významu), nie je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné to, na aké tovary sa má prihlasované

označenie vzťahovať, ako ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty. Úzka
jazyková spojitosť medzi anglickým výrazom „cleansteel“ a výrobkami na čistenie je natoľko zrejmá, že
ohľadomnejnebolopotrebnévykonávaťdokazovanie.Následnéhodnotenietoho,čivtomtokonkrétnom
prípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu „rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou
skutkovou, ale otázkou právnou, lebo sa jednalo o subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod

príslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému
z vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré
zodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 zákona o ochranných známkach.

56. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že

žalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo
vzťahu k nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky,
či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku,
vychádzali z dôkazov predložených žalobcom (kópie dvoch faktúr z obdobia rokov 2020 – 2021;
nedatovaný printscreen webovej stránky prihlasovateľa www.kleen.sk; výtlačok obsahujúci výsledok

vyhľadávania v registri WHOIS na webovej stránke https://whois.sk-nic.sk/ k doméne kleen.sk z 21.
februára 2022; výtlačok obsahujúci výsledok vyhľadávania v archíve Wayback Machine na webovej
stránke https://web.archive.org/zobrazujúci internetovú stránku „www.kleen.sk“ z 10. apríla 2021),
pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú
nadobudnutierozlišovacejspôsobilostiprihlásenéhooznačeniavzmysle§5ods.2zákonaoochranných

známkach, keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred
dátumom podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie
v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Nakoľko k tomuto
právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol
žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia

za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej
žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
konkretizovať, uvedené závery prvostupňového orgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie
nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne.57. Pokiaľ ide o to, že žalobca považoval za neprípustnú snahu žalovaného vo vyjadrení k správnej
žalobe dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery,

o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie a rozširovať tým jeho odôvodnenie, správny súd súhlasí
so žalobcom do tej miery, že nie je prípustné, aby žalovaný nahrádzal argumentáciou uvedenou vo
vyjadrení k správnej žalobe absenciu právneho posúdenia v odôvodnení svojho rozhodnutia, k čomu
však podľa názoru správneho súdu v prejednávanej veci nedošlo. Je síce pravdou, že žalovaný
vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol ďalšie argumenty svedčiace v prospech jeho záveru, že

prihlasované označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť a ani ju nenadobudlo, avšak podľa názoru
správneho súdu nešlo o nahrádzanie či dopĺňanie právneho posúdenia, ktoré by v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentovalo. Správny súd vnímal vyjadrenie žalovaného len ako uvedenie
podpornej argumentácie, ktorá mala preukazovať správnosť tých záverov žalovaného, ku ktorým dospel
v napadnutom rozhodnutí. Ako správny súd uviedol už vyššie, napadnuté rozhodnutie žalovaného
spĺňalo atribúty preskúmateľnosti a obsahovalo právne posúdenie veci, ktoré zodpovedalo zistenému

skutkovému stavu a bolo náležite odôvodnené.

58. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Správny
súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP.

59. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.