Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-5S/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200696
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200696.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., bytom: C. B. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX
a 2/ C. B., bytom: C. B. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: JUDr. Ing.
Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát, so sídlom Bočná 26, 940 71 Nové Zámky, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831
04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: 1/ E. F., bytom: C. B. XX, XXX XX D., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, 2/ C. F., bytom: C. B. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, obaja zastúpení:

Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, 3/ G. F. F., bytom: H.
D. XX, XXX XX F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2021/033790-003 zo dňa 05.10.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade a ďalšiemu účastníkovi konania v 2. rade p r i z n á v a voči
žalobcom právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Ďalšiemu účastníkovi konania v 3. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na podklade oznámenie o začatí konania o odstránení stavby a výzvou na predloženie dokladov
k dodatočnému povoleniu stavby zo dňa 23.08.2016 boli žalobcovia ako vlastníci stavby – „Prestavba
strechy rodinného domu“, miesto stavby: D., C. B. I. XX vyzvaní k tomu, aby v lehote 90 dní od
doručenia výzvy predložili žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a a § 58 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Stavebný zákon“). Žalobcovia žiadosťou o vydanie dodatočného stavebného povolenia zo
dňa 06.09.2016 požiadali stavebný úrad o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu –

Prestavba strechy rodinného domu, D., C. B. XX.

2. Rozhodnutím č. 1091/2016-07 zo dňa 11.10.2016 prerušila obec Tvrdošovce konanie, a to do času
právoplatného rozhodnutia súdu ohľadom občianskoprávnej námietky o vlastníckych právach.3. Žalobcovia žiadosťou o vydanie dodatočného stavebného povolenia zo dňa 03.08.2020 požiadali
o vydanie dodatočného stavebného povolenia a uviedli, že Okresný súd Nové Zámky konanie ohľadom

občianskoprávnej námietky zastavil. Obec D. ako príslušný stavebný úrad vydal oznámenie o začatí
konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym
zisťovaním zo dňa 20.08.2020. Rozhodnutím zo dňa 10.11.2020 obec Tvrdošovce prerušila konanie
s tým, že vyzvala žalobcov k tomu, aby (i) predložili protokol o vytýčení hranice pozemku, vytyčovací
náčrt, ako aj porovnanie skutkového stavu s údajmi z katastra nehnuteľností a so zameraním rodinného

domu umiestneného na pozemku parc. č. 3447/213 k. ú. D., vrátane presahu strechy, vyhotovené
fyzickou alebo právnickou osobou, oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a (ii) v
prípade, ak vytyčovací náčrt nebude v súlade s katastrálnou mapou, tak aby predložili prepracovanú
projektovú dokumentáciou podľa skutočného stavu a vytyčovacieho náčrtu. Ak náčrt preukáže presah
strechy nad susedný pozemok, aby predložili doklad preukazujúci iné právo k pozemku, resp.
dokumentáciu, ktorá bude riešiť odstránenie presahu strechy na susedný pozemok. K danému sa

žalobcovia vyjadrili, pričom uviedli, že z ich strany nebol dôvod na predloženie vytyčovacieho náčrtu
a ani iných dôkazov o správnosti polohy ich rodinného domu. Obec Tvrdošovce opakovane vyzvala dňa
25.01.2021 žalobcov na predloženie skutočností uvedených vo výzve zo dňa 10.11.2020. Žalobcovia
zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii.

4. Obec Tvrdošovce ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vydala rozhodnutie
o dodatočnom povolení stavby č. 1091/2016-18 zo dňa 25.03.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), pričom konštatovala, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a možno vlastníkom
vykonané práce na stavbe dodatočne povoliť a zároveň nariadiť úpravy už realizovanej stavby:
„Prestavba strechy rodinného domu“, miesto stavby: D., C. B. I. XX na pozemku registra „C“, parc. č.

3447/216 v k. ú. D..

5. Prvostupňový orgán konštatoval, že sa dodatočne povoľujú stavebné práce, ktorými sa na pôvodne
plochej streche rodinného domu vybudovala valbová strecha s nízkym sklonom, čím sa prestrešila aj
terasa na druhom nadzemnom podlaží. Nosnou konštrukciou strechy bol väzníkový krov. Stavebné

práce boli dokončené podľa projektovej dokumentácie vypracovanej G. F. F. s dátumom vypracovania
september 2015.

6. Zároveň boli nariadené úpravy už realizovanej stavby, a to, že stavebník bol povinný v lehote do
31.12.2021 upraviť stavbu podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracuje autor projektu – G. F. F.

v zmysle vytýčenia hranice C. B. v auguste 2016 medzi pozemkami parc. č. 3447/216 a 3447/213
tak, aby nepresahovala žiadna časť stavby nad susedný pozemok. Prvostupňový orgán konštatoval,
že v konaní bola uplatnená spoločná námietka ďalšieho účastníka konania v 1. rade a v 2. rade,
ktorí predložili zameranie odstupových vzdialeností, podľa ktorých je stavba umiestnená vo vzdialenosti
0,600 m od hranice s pozemkom parc. č. 3447/213, a teda realizovaná strecha presahuje nad susedný

pozemok. Uvedenú námietku prvostupňový orgán posúdil a rozhodol o nej nasledovne: vzhľadom na to,
že stavebník nepredložil protokol o vytýčení hranice pozemku, tejto námietke bolo vyhovené a v súlade
s § 88a ods. 4 Stavebného zákona nariadil stavebníkovi úpravu už realizovanej stavby.

7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie zo dňa 12.04.2021, pričom

zosumarizovali stav v konaní a vykonané úkony, vrátane prvostupňového rozhodnutia a odkázali
na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý bráni tomu, aby strecha žalobcov ako stavebníkov
nepresahovalanadpozemoksusedov,pokiaľtentopresahnespôsobujesusedominú,právnerelevantnú
ujmu. Strecha žalobcov sa nenachádza na pozemku susedov a vzdušný priestor nad ich pozemkom
vo výške 8 presahu strechy susedom nepatrí. Žalobcovia mali za to, že susedia nemajú žiadny

občianskoprávnych podklad na to, aby sa domáhali ochrany ich údajného porušeného práva. Súčasná
šikmá strecha žalobcov tieni pozemok susedov v menšej miere než atika pôvodne plochej strechy
o výške cca 50 až 60 cm. Susedia by tak podľa žalobcov mali byť skôr radi, že si strechu rodinného
domu prestavali, než sa domáhať jej úpravy.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia8. Na podklade podaného odvolania rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky
ako žalovaný (a zároveň právny predchodca Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky) tak, že vydal rozhodnutie o odvolaní č. OU-NR-OVBP2-2021/033790-003 zo dňa 05.10.2021

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Žalovaný zosumarizoval konanie pred prvostupňovým orgánom, prvostupňové rozhodnutie,
podané odvolanie a následne sa vysporiadal s podaním odvolaním a uviedol svoje posúdenie veci.

9. Žalovaný uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a kompletný spisový materiál a nezistil

také porušenie záväzných právnych predpisov, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie
zrušiť alebo zmeniť.

10. Žalovaný konštatoval, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné
zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod
podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore

s verejným záujmom. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.
Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88 ods. 1
Stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými Stavebným zákonom. Stavebný úrad aj v konaní o dodatočnom povolení stavby
musí dôkladne vyhodnotiť charakter námietok, či ide o námietky občianskoprávne alebo námietky

územno-technického, prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými
predpismi. Pritom môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán postupoval správne v súlade s § 88a ods. 1 Stavebného

zákona - začatím konania z vlastného podnetu a vyzvaním vlastníka stavby, aby predložil potrebné
doklady. Ani v ďalšom konaní prvostupňového orgánu nevzhliadol žalovaný pochybenie. Správne
sa vysporiadal s námietkami susedov, týmto správne vyhovel, pretože stavebník napriek opätovným
výzvam nepredložil protokol o vytýčení hranice pozemku. Predmetné vytýčenie hranice pozemku
vypracoval autorizovaný geodet v rozhodnom čase aj pre stavebníkov, avšak títo ho odmietli prevziať.

Z dôvodu, že stavebníci s uvedeným vytýčením hranice nesúhlasili, prvostupňový orgán požiadal
Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o stanovisko, podľa ktorého výsledky z merania mapových
podkladov zverejnené na internete majú len informatívny charakter. Stavebníci pri vypracovaní
projektovej dokumentácie a pri realizácii stavby vychádzali z údajov získaných z webovej stránky.
Katastrálnyodborpoukázalnato,žeprevereniehranicepozemkuvterénejemožnéibacestouvytýčenia

priebehu hranice, čo je geodetická činnosť a geodetom vypracovaný dokument o vytýčení hranice
je dôkazným prostriedkom preukazujúcim skutkový stav, teda tú skutočnosť, že strecha presahuje
na susedný pozemok a v akom rozsahu. Na základe danej odpovede prvostupňový orgán vyzval
stavebníkov, aby predložili okrem iného aj protokol o vytýčení hranice pozemku – stavebníci žiadny
protokol o vytýčení hranice nepredložili.

12. Žalovaný ďalej konštatoval, že vlastník stavby preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je
v rozpore s verejným záujmom, že je vlastníkom stavby a pozemku zastavaného nepovolenou stavbou,
no k pozemku parc. č. 3447/213, dotknutého časťou strechy, nepreukázal iné právo. Prvostupňový orgán
nenariadil odstránenie celej strechy podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ale v súlade s § 88a ods.

4 Stavebného zákona nariadil vlastníkovi stavby úpravy už realizovanej stavby, a to tak, aby v lehote do
31.12.2021 odstránil časť stavby, ktorá presahuje nad susedný pozemok.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom stavebnom konaní prvostupňový orgán neriešil stavbu
postavenú na základe stavebného povolenia vydaného Okresným národným výborom Nové Zámky zo

dňa 27.02.1972, pod č. 323/76, ale riešil aktuálne vykonané práce na stavbe ich dodatočným povolením.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

14. Žalobcovia podali na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 08.12.2021 (ďalej
len „žaloba“), ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového
rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobcovia v žalobe zosumarizovali skutkový stav, a to od roku 2015, kedy
podali návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, predmetom ktorého bola prestavbastrechy ich rodinného domu. Toto konanie sa skončilo vydaním územného rozhodnutia o umiestnení
stavby zo dňa 04.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2016 a v konaní neboli námietky
účastníkov konania uplatnené.

15. Žalobcovia ďalej poukázali na zastavenie stavebného konania a na začatie konania o vydanie
dodatočného stavebného povolenia na prestavbu strechy rodinného domu. Poukázali na to, že ďalší
účastníci konania predložili vytyčovací výkres, z ktorého malo byť zrejmé, že časť strechy rodinného
domu (zrejme žalobcov) presahuje na susedný pozemok v ich vlastníctve. Účastníci konania si preto

uplatnili námietku týkajúcu sa presahu časti strechy susedného domu. Ďalej poukázali na to, že
žalobcovia predložili doklady k dodatočnému povoleniu stavby, na prvostupňové rozhodnutie, odvolanie
a napadnuté rozhodnutie.

16. Žalobcovia vyslovili nesúhlas s tým, že sa prvostupňový orgán správne vysporiadal s námietkami
účastníkov konania. Majú za to, že z územného rozhodnutia zo dňa 04.05.2016, ako aj z katastrálnej

mapy vyplýva, že strecha žalobcov nepresahuje na pozemok účastníkov konania. Najmenšia
vzdialenosť rodinného domu od hranice pozemku účastníkov konania je 1.560 mm, strecha rodinného
domu žalobcov presahuje za obvodové múry stavby o 800 mm, preto po hranicu pozemku účastníkov
konania zostali 760 mm. Napadnuté rozhodnutie preto nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Prvostupňový orgán nemal prihliadnuť na námietku účastníkov konania, pretože konštrukcia

prestavby strechy im bola známa už v územnom konaní, a mali a mohli si tieto námietky uplatniť práve
v tomto konaní. Neuplatnili si ich ani v stavebnom konaní, ale až v konaní o dodatočné povolenie stavby.

17. Ďalej žalobcovia namietli, že prvostupňový orgán nebol oprávnený vyžadovať predloženie protokolu
o vytýčení hranice pozemku od žalobcov. Prvostupňový orgán bol povinný vyzvať účastníkov konania,

aby tento dôkaz predložili a nie žalobcov, pretože to boli práve účastníci konania, ktorí tvrdili, že ich
právo bolo porušené, a preto bolo ich povinnosťou, aby dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložili.
Ak teda zamietnutie odvolania bolo založené na nevyhovení výzvy na predloženie protokolu o vytýčení
hraníc, tak napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s § 46 v spojení s § 34 ods. 36 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny

poriadok“). Pri nedostatku protokolu o vytýčení hraníc mal tento dôkaz zaobstarať prvostupňový orgán.

18. Žalobcovia zotrvali na tom, že nebolo rozhodujúce, odkiaľ a akým spôsobom získali údaje z katastra
nehnuteľností potrebné pre vypracovanie projektu prestavby strechy ich rodinného domu; rozhodujúce
bolo, či sú správne alebo nie. Správnosť vzdialenosti rodinného domu žalobcom potvrdil stavebný úrad

vúzemnomrozhodnutízodňa04.05.2016aOkresnýúradNovéZámky,katastrálnyodbornakatastrálnej
mape. Súčasne mali za to, že akékoľvek meranie, vykonané autorizovaným geodetom nemôže mať
spätný dopad na práva žalobcov, ktoré nadobudli na základe územného rozhodnutia, a to ani vtedy, ak
by sa na základe týchto meraní vykonala oprava chyby v katastrálnom operáte. Žalobcovia zdôraznili,
že vytýčenie stavby sa podľa § 75 Stavebného zákona vykonáva pred začatím stavby (v tomto prípade

rodinného domu) a nie pri neskoršej prestavbe strechy.

19. Žalobcovia považovali za nepotrebné, aby preukazovali svoje iné právo k pozemku účastníkov
konania, lebo sám prvostupňový úrad potvrdil v územnom rozhodnutí zo dňa 04.05.2016, že hranica
pozemku žalobcov a účastníkov konania je od rodinného domu žalobcov vzdialená aspoň 1560 mm,

čo pri presahu strechy rodinného domu o 800 mm cez obvodové múry ich rodinného domu stačí na to,
aby strecha nepresahovala nad pozemok účastníkov konania. Požiadavka na odstránenie časti stavby
– strechy je preto s odkazom na územné rozhodnutie zo dňa 04.05.2016 a výkresu pôdorysu strechy
rodinného domu žalobcov s dátumom 9/2015 nezákonná. Ďalej namietli, že ak žalovaný odôvodňuje
svoje rozhodnutie tým, že územné rozhodnutie stratilo platnosť pre nepodanie návrhu na vydanie

stavebného povolenia, potom je toto rozhodnutie nezákonné – žalobcovia podali návrh dňa 08.06.2016,
teda 12 dní po právoplatnosti územného rozhodnutia.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.09.2022, v ktorom uviedol, že žalobcovia síce
podali dňa 08.06.2016 žiadosť o stavebné povolenie, ale dňa 05.08.2016 stavebný úrad konaniezastavil z dôvodu, že pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že žalobcovia začali
uskutočňovať stavbu pred vydaním právoplatného stavebného povolenia. Stavebný úrad tak musel
z vlastného podnetu začať konanie o dodatočnom povolení stavby a dodatočne skúmať, či sú dané

podmienky na dodatočné povolenie už vykonaných stavebných prác. Zo spisového materiálu vyplynulo,
že stavba presahovala na susedný pozemok, a preto bolo nariadené vykonanie úpravy realizovanej
stavby. Žalobcovia v konaní v rozpore s § 58 ods. 2 prvá veta Stavebného zákona nepreukázali, že
boli vlastníkmi pozemku parc. č. 3347/213 alebo že majú k susednému pozemku iné právo, ktoré ich
oprávňovalo zriadiť na tomto pozemku stavbu.

21. Žalovaný uviedol, že ďalší účastníci konania predložili stavebnému úradu zameranie odstupových
vzdialeností stavby, vypracované geodetom, z ktorého vyplýva, že rodinný dom žalobcom je vo
vzdialenosti 0,600 m od hranice s ich pozemkom. Podľa projektovej dokumentácie, predloženej
k územnému konaniu, vypracovanej s dátumom 09/2015, presah strechy vystupuje od obvodnej steny
o 0,800 m bez šírky strešného žľabu. Z uvedeného vyplynulo, že strecha stavby presahuje ponad

susedný pozemok o 0,200 m. Žalovaný uviedol, že nenariadil odstránenie celej stavby, ale len časti
stavby strechy, ktorá presahuje nad susedný pozemok.

22. K žalobe sa vyjadrili aj ďalší účastník konania v 1. rade a ďalší účastník konania v 2. rade, ktorí
konštatovali, že žalovaný správne uviedol, že v predmetom konaní sa neriešila stavba postavená

na základe stavebného povolenia vydaného Okresným národným výborom Nové Zámky zo dňa
27.02.1972, ale riešili sa aktuálne vykonané práce na stavbe ich dodatočným povolením. Navrhli žalobu
zamietnuť.

23. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného zaslali repliku zo dňa 11.05.2023, v rámci ktorej zotrvali na svojej

predchádzajúcej argumentácii. Žalobcovia rovnako k vyjadreniu ďalších účastníkov konania zaslali
vyjadrenie zo dňa 11.05.2023.

24. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

25. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-5S/8/2021.

26. Správny súd pre úplnosť dodáva, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022
Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z.
o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebných poriadku z okresných
úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Od 01.04.2024
tak na strane žalovaného koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky namiesto
Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky.

27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná
a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „SSP“) ju zamietol.

28. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani
jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bolzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

29. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

30. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

31. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

32. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej

lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

33. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi

úpravy už realizovanej stavby.

34. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
36. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať

im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

38. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať

dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a musí obsahovať predpísané náležitosti.40. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie. Správny súd sa vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom
zameral na to, či stavebný úrad a žalovaný postupovali v súlade so Stavebným zákon a Správnym

poriadkom a či nimi vydané rozhodnutia a konanie, ktoré im prechádzalo, bolo v súlade so zákonom
a či sú právne udržateľné.

41. Správny súd v prvom rade konštatuje, že z § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona vyplýva, že
stavebný úrad ex offo nariadi vlastníkovi stavby odstránenie v prípade, že je stavba postavená bez

povolenia alebo v rozpore s ním, pričom odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné
povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. V zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona pokiaľ
stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne
z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že
dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Podmienkou
uplatnenia výnimky z ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona je vydanie dodatočného

povolenia stavby, ktoré nie je v rozpore s verejnými záujmami. To, či nie je stavba postavená bez
stavebného povolenia v rozpore s verejnými záujmom preukazuje vlastník stavby (nedisciplinovaný
stavebník, ktorý uskutočňuje stavené práce bez staveného povolenia alebo v rozpore s ním), teda on
nesie bremeno tvrdenia.

42. Na podklade vyššie uvedeného je tak nedôvodná námietka žalobcov, že podľa schváleného
územného rozhodnutia zo dňa 04.05.2016 strecha žalobcov nepresahuje na pozemok ďalších
účastníkov konania, a preto nemožno prihliadať na námietky účastníkov konania. Konanie o vydaní
územného rozhodnutia a následne konanie o dodatočné povolenie stavby sú odlišné konania (v rámci
ktorých si môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky), pričom podľa § 39a ods. 1 Stavebného

zákona sa rozhodnutím o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa na ňom stavba,
určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie
a čas platnosti. Predmetom konania o dodatočnom povolení stavby je však už stavba, ktorá stojí a ktorá
je už určitým spôsobom umiestnená (aj možno odlišne od predchádzajúceho územného rozhodnutia).
Okolnosti, ktoré sú významné pre umiestnenie stavby sa tak v konaní o dodatočnom povolení stavby

zohľadňujú len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba
priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia
vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých v zákonom
stanovených prípadoch), vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej

môže, ale aj nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Ako to správny súd už uviedol vyššie, skôr vydané územné
rozhodnutie nebráni účastníkom konania, aby si v rámci konania o dodatočnom povolení stavby uplatnili
svoje námietky.

43. Správny súd ďalej uvádza, že je zrejmý rozdiel medzi dvoma typmi konaní, a to

konaním o vydanie stavebného povolenia a konaním o dodatočné povolenie stavby. Rozdiel
je evidentný najmä z hľadiska v týchto konaniach posudzovaných parciálnych otázok. Pokiaľ
v konaní o vydanie stavebného povolenia § 62 ods. 1 Stavebného zákona ustanovuje
pomerne široký zoznam preskúmavaných podmienok, ktoré je stavebník povinný splniť, v konaní
o dodatočnom povolení stavby preukazuje stavebník „len“, že dodatočné povolenie nie je v rozpore

s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania a osobitnými predpismi. I keď sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane
vzťahuje § 58 až § 66 Stavebného zákona, skutočnosti alebo doklady predkladané v konaní
o dodatočnom povolení stavby nie sú úplne zhodné s tými, ktoré sú predkladané v stavebnom konaní.
Súčasne § 59 Stavebného zákona upravuje okruh účastníkov konania, o. i. aj účastníkov konania

o dodatočnom povolení stavby, keďže sa na toto konanie § 59 Stavebného zákona primerane aplikuje,
a preto ďalší účastník konania v 1. rade a ďalší účastník konania v 2. rade ako účastníci konania mohli
v konaní o dodatočnom povolení stavby využiť svoje právo a podať námietky.

44. Nemožno za prípustný a spravodlivý považovať taký stav, kedy by nedisciplinovaný stavebník, ktorý

pred začatím stavby nepožiadal o príslušné povolenie, to mal v konaní pred správnym orgánom o čosi
„jednoduchšie“ a podľa názoru správneho súdu to ani z ustanovení Stavebného zákona nevyplýva.
Povinnosťou takéhoto stavebníka je preukázať, a to v lehote stanovenej stavebným úradom, že bez
povolenia stavaná stavba vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 Stavebného zákona.O tomto musí stavebník predložiť stavebnému úradu doklady, ktoré Stavebný zákon síce bližšie
nevymenúva a ani nešpecifikuje. Neznamená to však, že postačí predložiť (zabezpečiť) len niektoré
z tých, ktoré je potrebné predložiť v konaní podľa § 58 a nasl. Stavebného zákona. Stavebný zákon

ustanovuje podmienku, že predložené doklady musia dostatočne preukazovať, že dodatočné povolenie
nie je v rozpore s verejným záujmom. Zároveň je z dikcie § 88a Stavebného zákona zrejmá dôkazná
povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas nastupuje
dôsledok ustanovený v § 88a ods. 4 Stavebného zákona - úprava už realizovanej stavby.

45. Z § 88a ods. 1 Stavebného zákona tak následne jednoznačne vyplýva, že dôkazná povinnosť je
na strane stavebníka, pričom uvedené vyplýva aj z ustálenej súdne praxe, ktorá uvádza, že účelom
konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé
ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi
stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 8Sžo/125/2010 zo dňa 28.04.2011).

46. V predmetnom prípade boli žalobcovia na základe opakovaných výziev stavebného úradu vyzvaní
na predloženie dokladov, pričom žalobcovia nepredložili požadované doklady, a to ani v opakovane
určených lehotách. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad vykonal nasledovné: (i) zaslal

výzvu na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby to dňa 10.11.2020, k čomu sa
žalobcovia vyjadrili podaním zo dňa 04.01.2020 a požadované doklady nepredložili, (ii) zaslal výzvu
na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby zo dňa 25.01.2021, k čomu sa žalobcovia
vyjadrili podaním zo dňa 15.02.2021 a požadované doklady nepredložili a vyzvali stavebný úrad, aby
prestal vykonávať zbytočné procesné úkony.

47. Ako to správny súd uviedol vyššie, žalobcovia tak nepredložili stavebnému úradu požadované
doklady, a to ani po opakovanej výzve. Tu je potrebné uviesť, že stavebný úrad žiadal o doklady na
podklade relevantných skutočností – na základe informácií z Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny
odbor, ako aj z dôvodu informácií zo strany ďalších účastníkov konania, a preto ním vypracované výzvy

neboli samoúčelné, ale smerovali k naplneniu účelu a podstaty konania o dodatočnom povolení stavby.
Žalobcami konštatované tvrdenia tak neboli podporené relevantnými dokladmi.

48. V súvislosti s posudzovaním zodpovednosti za nepredloženie požadovaných dokladov a v dôsledku
tvrdených žalobných námietok dáva správny súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve

„vigilantubis iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie
uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či
zanedbaním môžu strácať svoje majetkové, osobné, satisfakčné a iné práva (k tomu pozri napríklad

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/65/2011 zo dňa 19.07.2012). To platí
obdobne aj vo využívaní zákonných procesných možností, vrátane možnosti doložiť správnym orgánom
požadované doklady pre vydanie z pohľadu účastníka konania priaznivého rozhodnutia. Z uvedeného
je nepochybné, že žalobcovia neboli dôslední vo vzťahu k dodržiavaniu svojich povinností vlastníka
dodatočne povolenej stavby, a to k povinnosti vo vzťahu k možnosti legalizácie stavby, s čím sú

spojené všeobecne známe administratívne postupy upravené Stavebným zákonom. V prejednávanej
veci došlo zo strany orgánov verejnej správy k poskytnutiu dostatočného priestoru na preukázanie
splnenia podmienok pre dodatočné povolenie stavby a nemožno im vytknúť, že by žalobcom nevytvorili
podmienky a možnosti na doriešenie vzniknutej situácie. Boli to žalobcovia, ktorí podcenili možné
nepriaznivé dôsledky zanedbania možnosti na riadne a včasné usporiadanie uvedených záležitostí.

Nie je dôvod spochybňovať dôvodnosť postupu orgánov verejnej správy, dôsledkom ktorého bol pre
žalobcov vzniknutý nepriaznivý stav. Správne orgány sú povinné postupovať v súlade so zákonom
a ich povinnosťou bolo prihliadať nielen na záujmy žalobcov, ale aj na legitímne očakávania iných
účastníkov konania v nadväznosti na základnú požiadavku právnej istoty ako jeden zo základných
princípov právneho štátu. Zároveň neobstojí námietka žalobcov, že dôkazné bremeno malo byť na

ďalších účastníkoch konania – ako vyplýva z § 88a Stavebného zákona, dôkazné bremeno je na
vlastníkovi stavby, ktorý sa snaží získať rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby.49. Po posúdení žaloby a preskúmaní administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že boli
splnené všetky hmotno-právne podmienky na to, aby stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie,
v rámci ktorého stanovil podmienku – nariadenie úprav už realizovanej stavby podľa projektovej

dokumentácie tak, aby nepresahovala žiadna časť stavby nad susedný pozemok.

50. Sumarizujúco správny súd uvádza, že stavebný úrad začal konanie podľa § 88a Stavebného zákona,
žalobcov vyzval na predloženie dokladov dokonca dvakrát (výzvou zo dňa 10.11.2020 a výzvou zo dňa
25.01.2021),pričompožadovanédoklady–protokolovytýčeníhranicepozemkusvytyčovacímnáčrtom,

ako aj porovnanie skutkového stavu s údajmi s katastra nehnuteľností a so zameraním stavby rodinného
domu, vrátane presahu strechy, vyhotovené fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať
geodetické a kartografické činnosti nepredložili. Zároveň nepredložili ani prepracovanú projektovú
dokumentáciu, doklad preukazujúci iné právo k pozemku v prípade presahu strechy, resp. projektovú
dokumentáciu, ktorá riešila odstránenie presahu strechy nad susedný pozemok. Z administratívneho
spisu mal správny súd za preukázané, že žalobcovia dané doklady nepredložili, hoci sa písomne

vyjadrili, t. j. neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia tieto doklady nepredložili ani do času vydania
napadnutého rozhodnutia. Keďže žalobcovia nepredložili požadované doklady, stavebný úrad správne
v prvostupňovom rozhodnutí nariadil úpravy už realizovanej stavby, pričom tá časť stavby, ktorá
nepresahovala nad susedný pozemok bola dodatočne povolená.

51. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

O práve na náhradu trov konania ďalšieho účastníka konania v 1. rade a ďalšieho účastníka konania
v 2. rade správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade
a ďalšiemu účastníkovi konania v 2. rade voči žalobcom priznal právo na náhradu iba tých trov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalšiemu účastníkovi konania v 3.

rade správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).