Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118277234
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6118277234.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a
členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne Tatra banka,
a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpenej RASLEGAL, s. r.
o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej 1/ LUGAN s.r.o., naposledy
so sídlom Budovateľská 59, 080 01 Prešov, IČO: 36 757 233, zaniknutej výmazom z obchodného

registra dňa 13. júla 2019, proti žalovanému 2/ X. B., narodenému XX. R. XXXX, bytom L. M. XX,
XXX XX Z., zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD., so sídlom Mlynská 27, 040
01 Košice a proti žalovanému 3/ Z. T., nar. X. R. XXXX, bytom P. X, XXX XX P., zastúpenému RIEDL
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 8
018,28 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
6Cob/24/2022-315 z 27. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalobkyňa má proti žalovanému 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. rozsudku č. k. 22Cb/155/2018-227 z
24. novembra 2021 uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 8 018,28 eura, úrok z
omeškania 9% ročne zo sumy 8 018,28 eura od 1. februára 2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhého z nich, a to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozsudku priznal žalobkyni proti žalovaným 2/ a 3/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť náhradu
trov konania spoločne a nerozdielne.
2. O odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Prešove

(ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 6Cob/24/2022-315 z 27. októbra 2022 tak, že výrokom I. potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie a výrokom II. žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento vec prejednal podľa § 378 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom

rozsahu dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a
vykonanédôkazyvyhodnotilvsúlades§191ods.1CSP.Nasprávnychskutkovýchzisteniachsúduprvej
inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a keďže odvolací súd nemal pochybnosť o
správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a nezistil žiadne vady,
ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý
proces vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/, konštatoval, že nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho

súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie.
Vychádzal preto zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorý bol vo svojej argumentácii obsiahnutejv odôvodnení rozsudku koherentný, pričom odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie má podklad v
zistení skutkového stavu, je konzistentné, presvedčivé a premisy zvolené v rozsudku, ako aj jeho závery
sú racionálne a aj spravodlivé.

4. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 27. februára 2014 žalobkyňa ako veriteľka uzavrela
so žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovanými 2/ a 3/ ako ručiteľmi v zmysle § 497 až § 507 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obch. zák.“) Zmluvu
o kontokorentnom úvere č. MU-8002023570 (ďalej aj „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“) a Dohodu o
ručení, uzavretú v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. Žalovanej 1/ bol poskytnutý kontokorentný úver vo

výške 100 000 eur za účelom financovania prevádzkových potrieb. V súlade s bodmi 3.4 a 3.5 zmluvy
žalobkyňa dňa 20. novembra 2015 zaslala žalovanej 1/ oznámenie o ukončení obnovy dňa konečnej
splatnosti s tým, že konečná splatnosť úveru nastala dňa 31. januára 2016. Podľa výpisu z bankovej
knihy (aktuálny stav úveru) zo 16. apríla 2018 bola pohľadávka žalobkyne voči žalovaným vyčíslená k
okamihu vyhotovenia výpisu z bankovej knihy vo výške 8 018,28 eura, pričom žalovaní ku dňu dátumu
konečnej splatnosti úveru dlh žalobkyni nezaplatili.

5. Po právnej stránke odvolací súd poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 261 ods. 1, ods.
6 písm. d/ a ods. 7 Obch. zák. a ďalej § 497, § 303, § 306 ods. 1, § 307 ods. 1, § 311 a § 324 ods.
1 Obch. zák.
6. Odvolací súd konštatoval, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, než ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú

dostatočný podklad pre výrok jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, založený
na správnej aplikácii a interpretácii právnych noriem, pričom ani obsah odvolaní žalovaných 2/ a 3/ nebol
spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov
v nich uvedených.
7.Kodvolacejnámietkežalovaného2/,žesúdprvejinštancienesprávneposúdiljehoprávnepostavenie,

keď mu nepriznal ochranu v zmysle noriem spotrebiteľského práva, odvolací súd uviedol, že súd prvej
inštancie správne zistil, že žalovaný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa v zmysle predpisov chrániacich
spotrebiteľa, keďže žalovaný 2/ neuzavrel so žalobkyňou žiadnu zmluvu, ktorú by bolo možné vyhodnotiť
ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa Dohodou o ručení, ktorú uzavreli so žalobkyňou
v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák., zaviazali, že pokiaľ dlžníčka (žalovaná 1/) nezaplatí zabezpečovanú

pohľadávku riadne a včas, zaplatí ju veriteľke (žalobkyni) za dlžníčku ručiteľ (žalovaný 2/ a žalovaný 3/).
Dohoda o ručení nie je zmluvou, ktorou by veriteľka ako dodávateľka konala v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, pričom by poskytovala ručiteľovi ako koncovému užívateľovi tovar alebo
službu. Nebol preto dôvod posúdiť Dohodu o ručení ako spotrebiteľskú zmluvu. Nie každý právny vzťah,
do ktorého vstúpi fyzická osoba - nepodnikateľ, je vzťahom spotrebiteľským, preto skutočnosť, že v

Dohode o ručení bol žalovaný 2/ identifikovaný rodným číslom a ostatnými údajmi viažucimi sa na fyzickú
osobu, nerobí z Dohody o ručení spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň sa ručenie týkalo obchodno-právneho
záväzku, keďže žalovaná 1/ ako podnikateľka vstúpila do úverového vzťahu s bankou (žalobkyňou),
predmetom ktorého bolo financovanie prevádzkových potrieb žalovanej 1/ (išlo o úver na podnikateľské
účely) a žalovaní 2/ a 3/ uzavreli Dohodu o ručení z titulu výkonu funkcie konateľov žalovanej 1/. V

zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. ide o vzťah dvoch podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti a keďže
zmluva o úvere je absolútnym obchodom, tento vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom [§ 261 ods.
6 písm. d) Obch. zák.].
8. K námietke premlčania uplatnenej žalovanými 2/ a 3/, ktorú títo vzniesli v nadväznosti na doplnenie
listinných dôkazov preukazujúcich dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku, a to výpisu z účtu

úverovej dlžníčky - spoločnosti LUGAN s.r.o. (žalovanej 1/), pričom doplnenie listinných dôkazov označili
za zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, odvolací súd uviedol, že s touto námietkou sa nemožno
stotožniť, pretože žalobkyňou predložený výpis z účtu nepredstavoval kvantitatívnu zmenu žaloby a ani
doplnenie rozhodujúcich a podstatných skutočností, ktoré by neboli tvrdené v žalobe. Súd prvej inštancie
tento listinný dôkaz správne vyhodnotil ako prostriedok procesnej obrany, ktorý bol predložený zo strany

žalobkyne v nadväznosti na tvrdenia žalovaných. Nemožno hovoriť o zmene žaloby, keďže predložením
výpisu z účtu žalovanej 1/ a vykonaním dokazovania jeho obsahom nedošlo k podstatnej zmene a ani
k doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 140 ods.
2 CSP.
9. K námietke žalovaného 2/ ohľadne porušenia práva na kontradiktórne konanie a rovnosť zbraní

tým, že súd prvej inštancie mu nezaslal odpor žalovanej 1/ a žalovaného 3/, odvolací súd uviedol,
že tieto dva princípy sa uplatňujú v sporových konaniach medzi sporovými stranami, ktoré stoja
na opačných stranách. Rovnosť zbraní možno definovať ako možnosť reagovať na protiargumenty
protistrany.Zoznačeniaprincípukontradiktórnostimožnovyvodiť,žezákladomjeslovocontra,čižeproti,čo jednoznačne determinuje, že tento princíp sa uplatní medzi subjektami s protichodnými záujmami na
výsledku sporu (žalobkyňa contra žalovaný). Žalovaný 2/ namietal nedoručenie odporu žalovaných 1/ a
3/, ktorí však vystupujú na totožnej sporovej strane ako žalovaný 2/ s rovnakým záujmom na výsledku

sporu a tvoria samostatné procesné spoločenstvo. Argumentácia žalovaných 1/ a 3/ v odpore nijakým
spôsobom nereagovala na tvrdenia žalovaného 2/, neoponovala im a vo vzťahu k jeho obrane preto
nemala žiadnu procesnú relevanciu. Možno súhlasiť so žalovaným 2/, že odpor žalovaných 1/ a 3/ mu
mal byť doručený, zároveň však je potrebné uviesť, že nedoručenie tohto odporu žalovanému 2/ ho
nijako neznevýhodnilo, resp. nespôsobilo mu žiadnu ujmu voči žalobkyni, čo predstavuje predpoklad

porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval
námietku žalovaného 2/ za nedôvodnú.
10. Námietku nevykonania výsluchu žalovaného 3/ Z. T. odvolací súd nepovažoval za odňatie možnosti
konať pred súdom. Poukázal na to, že pod odňatím možnosti konať pred súdom vo všeobecnosti treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré účastníkom
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv

a právom chránených záujmov. O naplnenie takéhoto dôvodu by išlo vtedy, ak by boli zistené hrubé vady
v postupe prvoinštančného súdu, ktoré by strane sporu spôsobili odňatie reálnej a efektívnej možnosti
konať pred súdom. Odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nepovažoval za potrebné vykonať
výsluch žalovaného 3/, nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej
inštancie dostatočne správne vyhodnotil aj bez výsluchu žalovaného 3/. Naviac, ani výsluch žalovaného

3/ ohľadom údajnej dohody medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ o zániku záväzku, by nemohol ovplyvniť
správnezistenýskutkovýaprávnystavveci,pretožeakbyajexistovalanejakádohodamedzižalovaným
2/ a žalovaným 3/, táto by vo vzťahu k žalobkyni nebola účinná a záväzná.
11. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel
a žalovaných 2/ a 3/ zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 8 018,28 eura spolu s úrokom z omeškania

priznaným v správnej výške, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Keďže
správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §
396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a zásady úspechu v konaní s tým, že výšku trov ustáli súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, a to v uznesení, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Zo spisu vyplýva, že proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie tak žalovaný 2/, ako aj
žalovaný 3/. Uznesením č. k. 22Cb/155/2018-366 z 20. apríla 2023 súd prvej inštancie zastavil konanie o
dovolanížalovaného2/zdôvodunezaplateniasúdnehopoplatkuzapodanédovolanieaďalšímvýrokom
žalobkyni proti žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Keďže procesné

spoločenstvo na strane žalovaných má charakter samostatného spoločenstva (§ 76 CSP), predmetom
dovolacieho prieskumu zostalo len dovolanie žalovaného 3/.
13. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, zo spisu vyplýva, že obchodná spoločnosť LUGAN s.r.o. zanikla výmazom
z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratila procesnú subjektivitu (§ 61 CSP). Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie uznesením č. k. 22Cb/155/2018-158 z 15. augusta 2019 konanie proti

žalovanej 1/ zastavil.
14. Z obsahu dovolania žalovaného 3/ (ďalej aj „dovolateľ“) vyplýva, že tento prípustnosť dovolania
vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietajúc, že sa mu ako strane sporu nesprávnym
procesným postupom súdu znemožnilo uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil.
15. Porušenie práva na spravodlivý proces videl dovolateľ v tom, že z rozsudku odvolacieho súdu nie
je možné určiť skutočný predmet konania, v dôsledku čoho on ako žalovaná strana sporu sa nemohol
riadne, resp. adekvátne voči žalobe brániť (uplatniť prostriedky procesnej obrany) a odôvodnenie
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je nedostatočné. Pozornosť upriamil na to, že konkrétne v

tomtokonanínastalasituácia,žesúdneposúdilzjavnýúkonžalobkyneakozmenužaloby,avšakzároveň
rozhodol na podklade tohto úkonu, čo je vzájomne sa vylučujúci stav. Poukázal na to, že už v podanom
odpore proti platobnému rozkazu (č. l. spisu 87) namietal absenciu informácie v žalobe o spôsobe
výpočtu dlžnej sumy, pretože žalobkyňa nepredložila platobnú históriu, z ktorej by bolo zrejmé, aká
suma bola splatená a akým spôsobom sa započítavalo na istinu a na úroky. Žalobkyňa preto podaním

z 24. februára 2020 (č. l. spisu 168 a nasl.) doplnila žalobu o výpočet dlžnej sumy. Predmetné podanie
je podľa názoru dovolateľa potrebné považovať za zmenu žaloby v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2
CSP. Dovolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie žalobe na základe takto doplnených skutkových
tvrdení vyhovel, pričom podanie žalobkyne považoval len za reakciu na procesnú obranu uplatnenúžalovanými 2/ a 3/. Podľa názoru dovolateľa žalobkyňa len samotnou žalobou (bez doplňujúceho
podania) neuniesla dôkazné bremeno a súd prvej inštancie mal z tohto dôvodu žalobu zamietnuť. Ak
súd prvej inštancie poňal toto rozsiahle (27-stranové) podanie žalobkyne do svojho rozhodnutia ako

preukázaniedôvodnostiuplatnenéhonároku,maluznesenímpripustiťzmenužaloby,čosavšaknestalo.
Medzi dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru 31. januára 2016 a podstatným doplnením
dôvodovžalobydňa24.februára2020uplynuliviacako4roky,pretobolavznesenánámietkapremlčania
práva,keďžeuplynulavšeobecná4-ročnápremlčaciadobapodľaObchodnéhozákonníka.Odvolaciemu
súdu dovolateľ tiež vytýkal, že mu vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď na zásadné otázky položené v

odvolaní, z ktorého dôvodu rozhodnutie považoval za arbitrárne a tendenčné.
16. K odvolaniu žalovaného 3/ zaslala žalobkyňa vyjadrenie, v ktorom uviedla, že argumentácia
žalovaného 3/ v dovolaní je v celom rozsahu len zopakovaním jeho skorších prednesov a podaní,
uplatnených v konaniach na súdoch oboch inštancií. Dovolateľ v dovolaní neuvádza žiadne nové
námietky, ktoré by boli spôsobilé relevantne spochybniť uplatnený nárok a správnosť rozhodnutí súdov
nižšej inštancie, ale opätovne (už po tretíkrát) prezentuje rovnaké námietky, s ktorými sa už skôr

vysporiadali súdy oboch inštancií, ktorých rozsudky považuje za správne a presvedčivé. Dovolateľ tak
naviac robí zavádzajúcim spôsobom a uvádzaním zjavných neprávd, čo je možné overiť si nahliadnutím
do príslušného spisu. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s názormi súdov oboch inštancií a ich
rozsudkynepovažujezasprávne,presvedčivéaspravodlivé,samaosebenepostačujenaprijatiezáveru
o nesprávnosti či nezákonnosti rozsudkov súdov oboch inštancií, čo potvrdzuje aj stabilná rozhodovacia

prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“), z ktorej vyplýva názor, že právo na súdnu
ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany (viď napr. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS
204/2010).
17. Argumentácia dovolateľa je založená na jedinej okolnosti, a to, že súdy nižšej inštancie sa nesprávne
vysporiadali s jeho námietkou premlčania, nadväzujúcou na jeho tvrdenie o údajnej zmene žaloby,

ktorú predniesol v nadväznosti na doplnenie listinných dôkazov preukazujúcich dôvodnosť uplatneného
nároku. Konkrétne sa jednalo o výpis z účtu úverovej dlžníčky - spoločnosti LUGAN s. r. o. (pôvodne
žalovaná 1/), za ktorú sa zaručil.
18. Doplnenie listinného dôkazu dovolateľ špekulatívne označuje za akúsi zmenu žaloby a aby dodal
tomuto svojmu tvrdeniu väčšiu váhu, zároveň zavádzajúco prezentuje tvrdenie, že k údajnej zmene

žaloby sa malo pristúpiť akýmsi 27-stranovým podaním, čo nie je bežné upresnenie skutkových tvrdení.
19. Presvedčenie dovolateľa je zjavne nepravdivé, pretože zo súdneho spisu je zrejmé, že podanie
z 24. februára 2020 nemalo žiadnych 27 strán, ale len 2 normostrany, na ktorých je uvedené, že na
podporu skorších tvrdení žalobkyne a v nadväznosti na obranu žalovaných predložila žalobkyňa ďalší
listinný dôkaz - výpis z účtu úverovej dlžníčky a zároveň poukázala na podstatné časti tohto listinného

dôkazu, ktoré preukazujú jej tvrdenia. Samotný výpis z účtu má síce 25 strán, avšak tento v žiadnom
prípade nepredstavuje podanie obsahujúce nové skutkové tvrdenia, pretože ide výlučne o listinný dôkaz
preukazujúci skutkové tvrdenia uvedené v skorších podaniach. Naviac, charakter každého podania sa
v zmysle základných procesných zásad hodnotí podľa obsahu, a nie podľa rozsahu, resp. počtu strán.
Rozsah výpisu bol priamo úmerný počtu transakcií vykonaných žalovanou dlžníčkou, spolu išlo o 661

debetných a 54 kreditných transakcií. Pokiaľ dovolateľ označuje listinný dôkaz za akési 27-stranové
podanie obsahujúce nové skutkové tvrdenia, tak buď nie je dostatočne zorientovaný v spise a dovolacie
námietky zakladá výlučne na svojich domnienkach alebo dovolací súd úmyselne zavádza nepravdivými
tvrdeniami. S námietkou, ktorú žalovaný 3/ neustále opakuje na súdoch všetkých inštancií, sa správne
vysporiadal už súd prvej inštancie, ktorý zdôraznil, že výpis z účtu nepredstavoval kvantitatívnu zmenu

žaloby a ani doplnenie rozhodujúcich a podstatných skutočností, ktoré by neboli tvrdené v žalobe.
Následne tento záver potvrdil aj odvolací súd, ktorý sa s ním plne stotožnil s poukazom na § 387 ods.
2 CSP. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného 3/ zamietnuť ako nedôvodné,
keďže k žiadnemu porušeniu procesných práv žalovaného 3/ v súdnom konaní nedošlo. Zároveň si
uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 CSP), vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
dovolanie žalovaného 3/ je potrebné odmietnuť podľa § 420 písm. c) CSP.
21. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú
taxatívnevymenovanévustanoveniach§420a§421CSP.Otázkaposúdenia,čisúaleboniesúsplnené
podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.22.Podľaustanovenia§420písm.f)CSP,dovolaniejeprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.
23. Podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
24. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f)
CSP argumentujúc tým, že z rozsudku odvolacieho súdu nie je možné určiť skutočný predmet konania,

pretože odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) podanie žalobkyne z 24. februára 2020 nesprávne
neposúdil ako zmenu žaloby (§ 140 ods. 2 CSP) a v nadväznosti na to neprihliadol na námietku
premlčania práva, keď žalobkyňou predložený listinný dôkaz - výpis z účtu úverovej dlžníčky považoval
len za prostriedok procesnej obrany predložený žalobkyňou v nadväznosti na tvrdenia žalovaných.
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu považoval tiež za nedostatočné, arbitrárne a tendenčné.
25. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP

sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
strane sporu, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného,

ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej
republiky (ďalej aj „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.
26. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,

zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu.
27. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v

prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu
súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.
Teda, intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu
súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi

názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).
28. Zo spisu vyplýva, že sporné podanie žalobkyne z 24. februára 2020 s prílohami (č. l. spisu 168 a
nasl.) žalobkyňa doručila ešte v konaní pred súdom prvej inštancie. Z úpravy pre spisovú kanceláriu
na č. l. spisu 205 ďalej vyplýva, že predmetné podanie dal súd prvej inštancie doručiť žalovaným 2/

a 3/ spolu s predvolaním na pojednávanie, určené na deň 20. septembra 2021. Na č. l. spisu 207 sa
nachádza výzva súdu prvej inštancie z 5. augusta 2021 (adresovaná žalovaným 2/ a 3/), aby sa v lehote
10 dní k predmetnému podaniu vyjadrili. Výzva bola žalovaným 2/ a 3/ doručovaná prostredníctvom
ich právnych zástupcov, pričom vyjadrenie zaslal len žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, advokáta JUDr. Vladimíra Volčka, a to spolu so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania

(č. l. spisu 218 a nasl.). Žalovaný 3/ sa k výzve nevyjadril. Súd prvej inštancie pojednávanie nariadené na
deň 20. septembra 2021 odročil na termín 25. októbra 2021 (č. l. spisu 221). Na pojednávaní konanom
dňa 25. októbra 2021 (viď zápisnica založená v spise na č. l. 222 a nasl.) sa žalovaný 3/ nezúčastnil,
avšak zúčastnil sa ho jeho právny zástupca (advokát JUDr. Ladislav Riedl), ktorý o. i. vzniesol námietku
premlčania žalobou uplatneného nároku. Argumentoval (podobne ako v podanom dovolaní) tým, že

žalobkyňasvojímpodanímzmenilažalobu,pričomkzmenežalobydošlopouplynutí4-ročnejpremlčacej
doby, v dôsledku čoho je celý žalovaný nárok premlčaný. Pojednávanie dňa 25. októbra 2021 bolo
odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 24. novembra 2021, kedy súd prvej inštancie vyhlásil
rozsudok, ktorým žalovaných 2/ a 3/ zaviazal na plnenie v prospech žalobkyne.
29. V odôvodnení rozsudku z 24. novembra 2021 súd prvej inštancie o. i. uviedol, že sa nestotožnil

s námietkou premlčania a argumentáciou o zmene žaloby. Podľa jeho názoru žalobkyňou predložený
výpiszúverovéhoúčtupodanímz24.februára2020nepredstavovalkvantitatívnuzmenužaloby,pretože
žalobkyňa stále žiadala uhradiť sumu uvedenú v žalobe a ani nezmenila alebo nedoplnila rozhodujúce
a podstatné skutočnosti, ktoré by neboli tvrdené už v žalobe. Predložený výpis z účtu predstavoval lenprostriedok procesnej obrany žalobkyne v reakcii na procesný útok žalovaných 2/ a 3/. Rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorý bol žalovanému 3/ doručený prostredníctvom jeho právneho zástupcu, napadli
odvolaním žalovaný 2/ a žalovaný 3/. Argumentácia žalovaného 3/ v odvolaní sa v podstate nelíši od tej,

ktorú uplatnil aj v neskoršom dovolaní, t. j. namieta nesprávne právne posúdenie námietky premlčania
v súvislosti s tým, že podanie žalobkyne z 24. februára 2020 malo byť správne posúdené ako zmena
žaloby. Osobitne dovolateľ zdôraznil, že podanie malo 27 strán, čo podľa jeho názoru nie je bežné
upresnenie skutkových tvrdení.
30. Z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento v rámci svojho odôvodnenia podrobne uviedol

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa v odseku 46 zaoberal námietkou premlčania práva
žalobkyne vo väzbe na podanie z 24. februára 2020, ktoré žalovaní považovali za zmenu žaloby podľa §
140 ods. 2 CSP, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie zrozumiteľne odôvodnil, prečo sa nestotožnil
s námietkou premlčania práva a argumentáciou o zmene žaloby. K uvedenej odvolacej námietke (ktorá
je aj kľúčovou dovolacou námietkou) sa odvolací súd vyjadril v odseku 43 odôvodnenia svojho rozsudku,
kde vysvetlil, že s námietkou odvolateľov sa nemožno stotožniť, pretože žalobkyňou predložený výpis

z účtu úverovej dlžníčky - spoločnosti LUGAN, s.r.o. (žalovanej 1/) nepredstavoval kvantitatívnu zmenu
žaloby a ani doplnenie rozhodujúcich a podstatných skutočností, ktoré by neboli tvrdené už v žalobe.
Podanie žalobkyne z 24. februára 2020 s výpisom z účtu dlžníčky v jeho prílohe (č. l. spisu 169 -
183) odvolací súd nepovažoval za zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, ale len za prostriedok
procesnej obrany (návrh na vykonanie dôkazu) predložený žalobkyňou v nadväznosti na námietky

(procesný útok) žalovaných. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na úpravu § 154 CSP, podľa
ktorej je prostriedky procesného útoku a procesnej obrany prípustné uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pričom v posudzovanom prípade bolo takéto uznesenie
vyhlásené na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 25. októbra 2021. Ak odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie konštatoval, že podanie žalobkyne z 24. februára 2020 nepredstavovalo zmenu

žaloby v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 CSP (zmenou žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), tak nebol dôvod na postup podľa § 142 alebo 143 CSP, t.
j. na rozhodnutie o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby a ani na iné právne posúdenie námietky
premlčania vznesenej žalovanými 2/ a 3/.
31. Pokiaľ dovolateľ vo väzbe na ním uplatnený dovolací dôvod odvolaciemu súdu vytýkal nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré podľa jeho názoru nedáva odpovede na zásadné otázky
položené odvolaním, ide o nedôvodnú námietku. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v odseku
43 je síce pomerne stručné, ale rovnako stručné bolo aj odôvodnenie odvolania žalovaného 3/, ktorý
bez bližšieho vysvetlenia namietal len to, že pre posúdenie konania žalobkyne ako zmeny žaloby nie
je právne významné, či sa mení uplatnený nárok, ale to, či podstatným spôsobom rozšírila skutkové

tvrdenia uvedené už v žalobe a najmä, či súd rozhodol na základe takto uplatnených dôkazov, čo podľa
jeho názoru súd prvej inštancie v tejto veci preukázateľne urobil. Žalovaný 3/ ako odvolateľ poukázal
tiež na to, že súd žalobe vyhovel na základe doplnených skutkových tvrdení žalobkyne v rozsahu 27
strán, čo podľa jeho názoru nie je bežné upresnenie skutkových tvrdení. K uvedenému dovolací súd
uvádza, že sa jedná o veľmi všeobecné tvrdenia žalovaného 3/, ktorý ani príkladmo neoznačil konkrétne

skutkové tvrdenia, ktoré neboli obsahom pôvodnej žaloby a žalobkyňa ich doplnila až svojím neskorším
podaním z 24. februára 2020. Nie je tiež pravda, že podanie žalobkyne malo 27 strán. Vlastné podanie
(č. l. spisu 169) má len 2 strany a zvyšok predstavujú prílohy: poverenie právneho zástupcu žalobkyne
pre M. T. a výpis z účtu žalovanej 1/, ktorý súdy oboch inštancií považovali za listinný dôkaz.
32. Dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokazovania

vykonaného na súde prvej inštancie, pričom sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie
(§ 185 ods. 1, § 191 ods. 1 CSP). Posúdením ďalších odvolacích námietok sa odvolací súd zaoberal
v odôvodnení rozsudku v odsekoch 42, 44 a 45. Len pre úplnosť dovolací súd upriamuje pozornosť
na to, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení
súdov nižšej inštancie z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na

rozdiel od súdov nižšej inštancie) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania
včasnosti a prípustnosti dovolania podľa § 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať
revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného
dokazovania. V posudzovanom prípade odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí vychádzal
zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal

relevantnými odvolacími námietkami žalovaného 3/. Dovolací súd preto nesúhlasí s tvrdením dovolateľa,
že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočné, arbitrárne a tendenčné.
33. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že procesný postup odvolacieho súdu, ale aj
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, prebiehal v zmysle právnej úpravy CSP.Žalovaný 3/ mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti jeho rozhodnutiu podať
odvolanie, čo aj urobil. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP, pričom sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením

veci zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd tiež postupoval v zmysle ustanovenia § 387 ods.
2 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia v prípade,
ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V
takom prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie

dôvody, reflektujúc relevantné odvolacie námietky odvolateľa. Zmyslom citovanej právnej úpravy je
neopakovať už vecne správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil. V tomto smere dovolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo/170/2005 a rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08 a IV. ÚS
372/08, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne zopakoval tie závery napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, pretože odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho
súdu tvoria jeden organický celok. Aj v prípade skráteného odôvodnenia je však odvolací súd povinný
vysporiadať sa s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP), čo
odvolací súd v danom prípade aj urobil.
34. Podľa názoru dovolacieho súdu z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému 3/ v dôsledku

nesprávneho procesného postupu súdov oboch inštancií bolo znemožnené uskutočňovať jeho procesnú
obranu proti žalobe. Dovolateľ v skutočnosti namieta nesprávne právne posúdenie ním uplatnenej
námietky premlčania vo väzbe na nesprávne právne posúdenie podania žalobkyne z 24. februára 2020,
čo však významovo nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 431 v spojení s § 420 písm. f) CSP.
35. Dovolateľ podal dovolanie podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, t. j. pre porušenie jeho práva na

spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, pričom dovolanie mohol podať
aj pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 v spojení s § 432 CSP, keďže v skutočnosti
namieta nesprávne právne posúdenie ním uplatnenej námietky premlčania práva vo väzbe na podanie
žalobkyne z 24. februára 2020 a v jeho prílohe predložený dôkaz - výpis z účtu dlžníčky, ktoré podanie
súdy oboch inštancií po právnej stránke neposúdili ako zmenu žaloby (§ 140 ods. 2 CSP), čoho sa

domáhal žalovaný 3/ v dovolaní (a predtým aj v konaniach na súde oboch nižších inštancií). Nesprávne
právne posúdenie veci však nemožno subsumovať pod vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP.
36. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k uplatnenému
dovolaciemu dôvodu [§ 420 písm. f) CSP] nebola zistená tzv. vada zmätočnosti, ktorá by zakladala
porušenie práva žalovaného 3/ na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu.

Dovolací súd preto dovolanie žalovaného 3/ odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.
37. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
žalovanému 3/ ako neúspešnej strane sporu (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške
náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
38. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.