Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 24Sas/8/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101259

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0723101259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

26 24Sas/8/2023

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej veci
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností,
so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023 a č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2023/7718/MM zo dňa 19.05.2023, takto

r o z h o d o l :

26 24Sas/8/2023

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, odbor
peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/

SSVOPPKPC2/SOC/2023/7718/MM zo dňa 19.05.2023 o d m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 50 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

25 24Sas/8/2023

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa požiadala dňa 20.11.2020 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej
„prvostupňový správny orgán“) o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím. Rozhodnutím č. TN3/RPPKPČ/SOC/2020/57307-3 zo dňa 02.12.2020 prvostupňovýsprávny orgán podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej „zákon o peňažných príspevkoch“) v spojení s prílohou č. 18 tohto

zákona vyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu. V odôvodnení rozhodnutia
prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa sa na základe lekárskeho posudku prvostupňového
správneho orgánu č. TN3/RPPKPČ/SOC/2020/57307, č. z. 2020/221796, vydaného dňa 30.11.2020
považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, konkrétne so zdravotným postihnutím
uvedeným v prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch.

2. Žiadosťou zo dňa 15.11.2022 žalobkyňa požiadala prvostupňový správny orgán o poskytnutie
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla. Rozhodnutím č. TN3/RPPKPČ/SOC/2023/50363-4 zo dňa 30.03.2023
prvostupňový správny orgán podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2., ods. 9, § 55 ods. 6 zákona o peňažných
príspevkoch, nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej príspevok na kompenzáciu výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia

prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyňa sa podľa komplexného posudku prvostupňového
správneho orgánu č. TN3/RPPKPČ/SOC/2023/50322-7 zo dňa 30.03.2023 považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%, ktorá podľa lekárskeho posudku
nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe uvedeného
žalobkyni peňažný príspevok ako potrebná kompenzácia nebol navrhnutý v komplexnom posudku, ktorý

bol podkladom na rozhodnutie o príspevku, a preto prvostupňový správny orgán žiadosti žalobkyne
nevyhovel s poukazom na nesplnenie podmienok podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2., ods. 9 zákona
o peňažných príspevkoch.
3.Protipredmetnémurozhodnutiupodalažalobkyňavzákonnejlehoteodvolanie.Zodvolaniažalobkyne
vyplynulo, že rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mal prvostupňový správny orgán
vyhodnotiťpodľalekárskychvyšetrení,ktoréabsolvovaladoroku2022,pričomjejzdravotnýstavtýkajúci
sa mobility sa neustále zhoršuje. Uviedla, že nie je schopná dlhšej samostatnej chôdze, hoci používa
chodítko,niejeschopnásapremiestňovaťkvozidluhromadnejdopravy,nastupovaťavystupovaťzneho
a má ťažkosti aj pri nastupovaní a vystupovaní do a z osobného motorového vozidla, ktoré jej trvá

dlhší čas viac-menej za pomoci príbuzných. Žalobkyňa na základe k odvolaniu doložených aktuálnych
lekárskych vyšetrení z roku 2023 požiadala o opätovné posúdenie poskytnutia peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. Na odôvodnenie ďalej uviedla, že je ťažko mobilná, preprava osobným automobilom jej výrazne
uľahčuje spoločenský život. Vzhľadom k tomu, že žije sama chýba jej spoločnosť, preto niekoľkokrát

týždenne navštevuje príbuzných a priateľov, zúčastňuje sa rôznych spoločenských aktivít ako pravidelné
stretnutia v Jednote dôchodcov v Kolačíne, kultúrne podujatia v Kine Panorex i filmové predstavenia
v Trenčíne. Chodí tiež do kostola, takmer denne navštevuje cintorín, pravidelne chodí na pedikúru, ku
kaderníčke a niekoľkokrát do týždňa chodí nakupovať.
4. Odvolací orgán – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na

kompenzáciu ŤZP a posudkových činností (ďalej „žalovaný“) rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2023/7718/MM zo dňa 19.05.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.05.2023“) odvolanie
žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 30.03.2023 potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v druhostupňovom konaní posudkový lekár ústredia
práce opätovne posúdil zdravotný stav, mieru funkčnej poruchy u žalobkyne a v rámci dokazovania

vydal lekársky posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2023/7823 zo dňa 16.05.2023, v ktorom určil
mieru funkčnej poruchy 30% podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch, časť XII., oddiel A.,
bod 1., písm. b) „Pohybový a podporný aparát. Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie,
iné choroby kostí, chrupaviek, šliach, svalov. Poruchy chrbtice. Degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami

a dráždeniami nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou
dynamiky a statiky chrbtice.“ Z lekárskeho posudku vyplynulo, že u žalobkyne neboli dokumentované
prejavy závažnej poruchy srdcovocievneho, dýchacieho a tráviaceho aparátu, nie je dokumentovaná
závažná porucha zmyslového vnímania alebo psychických funkcií. Na základe uvedeného žalobkyňa
nebola považovaná v zmysle lekárskeho posudku považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím.
5. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 31.03.2023 požiadala prvostupňový správny orgán o poskytnutie
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Rozhodnutím č. TN3/RPPKPČ/SOC/2023/55685-4 zo dňa 04.04.2023 prvostupňový správny orgán podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod
1., ods. 8, § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

„zákon o životnom minime“) vyhovel žiadosti žalobkyne a priznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia mesačne vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
6. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. TN3/RPPKPČ/SOC/2023/55685-7 zo dňa 29.06.2023
žalobkyni podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. ods. 6, § 47 ods. 1 a ods. 3, § 55 ods. 8 zákona

o peňažných príspevkoch odňal s účinnosťou od 01.06.2023 peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia, ktorý žalobkyňa poberala na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
č. TN3/RPPKPČ/SOC/2023/55685-4 zo dňa 04.04.2023 a jeho výplatu od 01.06.2023 zastavil.
Zároveň jej uložil povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP a parkovací preukaz do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe odvolacieho

konania žalobkyne vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava opätovne posúdilo zdravotný stav, mieru funkčnej poruchy žalobkyne a doplnilo
konanie o druhostupňový lekársky posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti č. UPS/US1/
SSVOPPKPC1/SOC/2023/7823 zo dňa 16.05.2023, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne

bola určená na 30% podľa prílohy č. 3 časť XII-A-1-b zákona o peňažných príspevkoch „Pohybový
a podporný aparát, chrbtica, poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami dráždenia nervov
a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky
chrbtice“. V lekárskom posudku bolo uvedené, že položka XII-A-1-c sa ruší z dôvodu absencie znakov,

ktoré sú taxatívne uvedené a stav žalobkyne je hodnotený podľa položky XII-A-1-b s mierou funkčnej
poruchy 30%, na základe čoho sa žalobkyňa nepovažovala za ťažko zdravotne postihnutú osobu.
7. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že lekársky
posudok bol vypracovaný bez jej prítomnosti a v čase relevantnom pre posúdenie ťažkého zdravotného
postihnutia trpela viacerými zásadnými zdravotnými problémami, konkrétne poruchou statodynamiky

chrbtice po prasknutej platničke, ako aj polyneuropatiou dolných končatín. Bolesť a necitlivosť dolných
končatín žalobkyne je spôsobená tlakom bedrovej platničky na miechu, žalobkyňa nezvláda chôdzu
po schodoch bez pomoci druhej osoby, jej časté pády v minulosti končili zlomeninami. Má III. štádium
osteartrózy, 4. stupeň osteoporózy, hypertenziu II. stupňa a na základe laboratórnych vyšetrení a RTG
snímku rúk jej bolo doporučené ďalšie reumatologické vyšetrenie. Ďalej žalobkyňa uviedla, že je

odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože kvôli svojmu ochoreniu
nedokáže využívať hromadnú prepravu, nie je schopná dlhšej samostatnej chôdze, pri chôdzi používa
chodítko, nie je schopná sa premiestňovať k vozidlu hromadnej dopravy, nastupovať a vystupovať
z vozidla hromadnej dopravy. K odvolaniu priložila lekárske správy o neurologickom, ortopedickom,
denzinometrickom a FBRL vyšetrení, ako aj RTG porovnávaciu snímku rúk.

8. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023
odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že posudkový lekár odvolacieho orgánu vydal na základe lekárskych správ
nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii a doložených lekárskych nálezov k odvolaciemu konaniu
lekársky posudok zo dňa 14.09.2023, v ktorom žalobkyni určil mieru funkčnej poruchy 30% podľa prílohy

č. 3 zákona o peňažných príspevkoch, časť XII., oddiel A., bod 1., písm. b) „Pohybový a podporný
aparát. Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby kostí, chrupaviek, šliach,
svalov. Poruchy chrbtice. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy
po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov
s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice“.

Poukázal na odôvodnenie posudkového lekára uvedené v lekárskom posudku a na jeho záver, na
základe ktorého podľa aktuálne dostupných predložených lekárskych nálezov žalobkyňa nespĺňala
kritériá, aby bola považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2
ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, na základe čoho nebolo možné navrhnúť žiadne formy
kompenzácie na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Žalovaný uviedol, že len posudkový lekár je schopný odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej osoby
na žiadanú formu kompenzácie na základe doložených lekárskych správ a nálezov. Posudzovanie
zdravotného stavu žalobkyne bolo podľa žalovaného uskutočnené komplexne na základe všetkých
zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnomčasovom slede. Zdôraznil, že pri hodnotení záverov posudkový lekár v odvolacom konaní zohľadnil
všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu,
postupoval samostatne a nezávisle od zistení a hodnotení prvostupňového správneho orgánu, vydal

nový lekársky posudok a určil mieru funkčnej poruchy podľa najzávažnejšieho ochorenia. Posudkový
lekár zohľadnil všetky znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z diagnostických záverov, pričom pre posúdenie
boli relevantné objektívne zistenia zaznamenané v predložených lekárskych nálezoch. Na záver
konštatoval, že posudzovanie zdravotného stavu nevychádza zo subjektívnych pocitov žalobkyne
a uviedol, že ak u žalobkyne dôjde k zmene zdravotného stavu podmieňujúcej zmenu miery funkčnej

poruchy, môže požiadať prvostupňový správny orgán o poskytnutie peňažného príspevku, ktorý by
vhodne kompenzoval jej dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia.
Správna žaloba - žalobné body
9.Žalobkyňasavčaspodanousprávnoužalobouzodňa14.11.2023 domáhalapreskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/7718/MM zo dňa
19.05.2023, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023, ako aj rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu č. TN3/RPPKPČ/SOC/2023/55685-7 zo dňa 29.06.2023 a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie.
10. Uviedla, že vzhľadom na svoj neustále sa zhoršujúci zdravotný stav, pri ktorom bola stále viac
odkázaná na používanie rôznych pomôcok na podporu chôdze a pohybu (od paličky po vozík), požiadala
v roku 2020 Úrad práce o posúdenie dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia, na základe čoho

už v tom období posudkový lekár dospel k záveru, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
a má nárok na preukaz osoby s ŤZP a parkovací preukaz. V roku 2023 bol žalobkyni s ohľadom
na čoraz väčšiu odkázanosť na používanie pomôcok priznaný aj nárok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Za celé obdobie od roku 2020 do roku 2023 na strane posudkových lekárov nevznikli žiadne pochybnosti

o tom, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a že u nej nie je predpoklad
zlepšenia zdravotného stavu, keďže posudkoví lekári neurčili potrebu preposúdenia zdravotného stavu
v budúcnosti. Zmena v prístupe nastala až po odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, kde síce nárok žalobkyne na príspevok

úrad nepotvrdil, ale nespochybnil ani nenaznačil, že jej zdravotné postihnutie nie je ťažké. Žalovaný
na základe podaného odvolania vyhotovil nový lekársky posudok zo dňa 16.05.2023, v ktorom došlo
k zmene doterajšej percentuálnej miery funkčnej poruchy žalobkyne z dôvodu, že na rozdiel od
posudkových lekárov Úradu práce v predložených lekárskych správach neboli dokumentované v zákone
taxatívne uvedené znaky pre doterajšie zaradenie zdravotného stavu žalobkyne pre danú položku/

skupinu ochorení a zaradenie preto zmenilo na položku/skupinu ochorení s menším percentuálnym
ohodnotením.
11. Žalobkyňa poukázala na to, že na základe uvedeného lekárskeho posudku došlo jednak
k zamietnutiu jej odvolania vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zároveň prvostupňový správny

orgán rozhodol o odňatí čerstvo priznaného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, v ktorom
jej zároveň uložil povinnosť vrátiť preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovací preukaz.
Žalobkyňa sa proti rozhodnutiu odvolala a predložila aj lekárske správy, pretože na ich predloženie
v súvislosti s odňatím statusu ťažko zdravotne postihnutej osoby nebola vyzvaná. Poukázala na

vyhotovenie ďalšieho lekárskeho posudku v rámci odvolacieho konania zo dňa 14.09.2023, v ktorom
posudkový lekár potvrdil svoj predchádzajúci záver s tým, že podľa neho u žalobkyne vyšetreniami
nebol preukázaný taký zdravotný stav, ktorý by mohol byť označený za ťažké zdravotné postihnutie.
Žalobkyňa zdôraznila, že k skutočnosti, že je v zmysle predložených lekárskych správ odkázaná na
použitie pomôcok na podporu pri chôdzi sa nijako nevyjadril a nepripísal tomu žiadnu váhu. Tiež sa

nezaoberal skutočnosťou, že z predchádzajúcich lekárskych správ a posudkov bolo zrejmé, že sa
žalobkyňa lieči u reumatológa, no žiadnou správou pri posúdení jej zdravotného stavu pre účely overenia
ŤZP nedisponoval, rovnako ako pri predchádzajúcom posudzovaní nedisponoval správou od ortopéda
a tieto si ani nevyžiadal. Zároveň sa nezaoberal skutočnosťou, že posudkový lekár opakovane uviedol,
že zdravotný stav žalobkyne je takého charakteru, že jeho zlepšenie nemožno predpokladať, a teda nie

je potrebné ani jeho preposudzovanie v budúcnosti.
12. Žalobkyňa konštatovala, že voči postupu prvostupňového správneho orgánu a žalovaného má
výhrady a domnieva sa, že týmto postupom došlo k porušeniu jej procesných práv, k diskriminácii
na základe veku, ako aj k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Zdôraznila, že vo vzťahu k odňatiuuž priznaných preukazov a príspevkov nemala možnosť právne reagovať skôr, ako v odvolacom
konaní. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný preposúdil percentuálnu mieru funkčného postihnutia v rámci
odvolacieho konania o konkrétnom peňažnom príspevku lekárskym posudkom, o ktorého obsahu sa

žalobkyňa dozvedela až pri doručení právoplatného rozhodnutia o odmietnutí odvolania. Zdôraznila, že
uvedené nemohla predvídať vzhľadom na skutočnosť, že posudkoví lekári opätovne konštatovali, že
opätovné posúdenie zdravotného stavu nie je potrebné, nie je predpoklad zmeny zdravotného stavu
k lepšiemu a zároveň v danom období k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne ani nedošlo, naopak
podľa žalobkyne sa prejavy jej ochorení v zmysle pohyblivosti a pociťovanej bolesti zhoršili. Namietala

zľahčovanie jej subjektívneho prežívania bolestí, poukázala na definíciu zdravia podľa WHO a uviedla,
že dopad lekárskeho posudku žalovaného na jej status osoby s ŤZP, vydané preukazy a čerstvo
priznaný peňažný príspevok na hygienu pochopila až po tom, čo jej opäť bez akejkoľvek možnosti
právne reagovať, bolo doručené rozhodnutie úradu práce o odňatí priznaného príspevku a uložení
povinnostivrátiťvystavenépreukazydo30dní.Žalobkyňazdôraznila,žežalovanýjuvrámciodvolacieho
konanianevyzvalnapredloženielekárskychsprávaninavyjadreniesakskutočnostitýkajúcejsazásahu

do právoplatne priznaných nárokov, o ktorých neprebiehalo samostatné správne konanie, pričom to
neučinil ani Úrad práce, ktorého posudkový lekár žalobkyňu opätovne neposúdil. Preposúdenie statusu
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím žalobkyne vykonal len jeden posudkový lekár žalovaného,
ktorý vydal zásadne odlišný lekársky posudok oproti predchádzajúcim posudkom, následne si ho sám
v odvolacom konaní potvrdil, ani v jednom prípade žalobkyňu neposúdil za jej osobnej prítomnosti,

pričom ani nemal úplné lekárske nálezy. Podľa žalobkyne na základe uvedeného nebola zachovaná
dvojinštančnosť v rámci správneho konania a jej práva účastníka konania týkajúce sa aspoň predloženia
dôkazov a vyjadrenia sa k veci s ohľadom na znenie § 3 Správneho poriadku. Namietala
tiež, že posudkový lekár nepožiadal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho
nálezu podľa § 11 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch i spôsob, akým došlo k zrušeniu nároku

na preukazy, keď nárok nebol odňatý samostatným rozhodnutím. Neštandardnosť a nezákonnosť tohto
postupu sa podľa žalobkyne odrazila aj v rozhodnutí žalovaného o odvolaní, keď žalovaný nevenoval
vo výroku rozhodnutia ani odôvodnení žiadnu pozornosť odňatiu preukazov.
13. Žalobkyňa k diskriminácii z dôvodu veku uviedla, že táto vyplýva z vyjadrení posudkového lekára
žalovaného v lekárskych posudkoch, ktoré sú citované aj v rozhodnutiach, v ktorých posudkový lekár

zdôrazňoval a poukazoval na vek žalobkyne a spájal ho s tým, že jej zdravotné problémy majú
byť pre jej vek prirodzené, teda ich nie je potrebné kompenzovať. Voči uvedenému sa žalobkyňa
ohradila a uviedla, že nie je medicínsky preukázané, že by človek v jej veku musel dlhodobo trpieť
osteoporózou, vedúcou k deformitám na kostrovom aparáte, úrazom s oslabenou možnosťou plnej
rekonvalescencie, zmenám na chrbtici vplývajúcim aj na chronické stlačenie platničiek a miechy a tým

k permanentnej bolesti, či stuhnutosti svalov, či k merateľnému oslabeniu sily v svaloch a polyneuropatii
na končatinách, vytvárajúcimi spolu nepriaznivý zdravotný stav s komplexnými sociálnymi dôsledkami
na život žalobkyne. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím žalobkyni potvrdil, že môže
byť považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím požívajúcou ochranu podľa Dohovoru
o právach osôb so zdravotným postihnutím, v rámci ktorého (ako aj v zmysle Ústavy SR) má právo na

dosiahnutie najlepšieho možného zdravia bez diskriminácie napr. z dôvodu veku.
14. K skutkovým zisteniam uviedla, že posudkový lekár žalovaného sa odvolával na to, že nemal
k dispozícii správy od ortopéda, ktoré by mal k dispozícii, ak by žalobkyňu vyzval k ich predloženiu.
Žalobkyňa ich následne sama iniciatívne doplnila v rámci odvolacieho konania, v rámci ktorého ich však
posudkový lekár do posudku zapracoval spôsobom, že citoval nesprávne meno ošetrujúceho lekára

a uviedol nesprávne tvrdenie, že ide o objektívne vyšetrenie bez záveru poukazujúc na záver správy F.
G. H. I.. Ďalej poukázala na to, že posudkový lekár neprihliadal na dynamické testy chrbtice a svalový
test s vykázaným výrazným poklesom svalovej sily, opakovane potvrdzovanej polyneuropatii ľahkého
až stredného stupňa, sekundárnej až absolútnej spinálnej stenóze na chrbtici s kompresiou na korene,
či lumboischialgickému syndrómu. Žiadnu relevanciu nepripísal ani skutočnosti, že podľa viacerých

ošetrujúcich lekárov je žalobkyňa odkázaná na využívanie zdravotníckych pomôcok na chôdzu a bez
nich či pomoci druhej osoby nie je schopná chôdze. Žalobkyňa poukázala na vyjadrenie posudkového
lekára ohľadne uznania osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, teda osoby s mierou funkčnej poruchy
aspoň 50%, v zmysle ktorého je nevyhnutné dokumentovanie „zlyhania“ funkcie orgánu, funkčne
súvisiaceho orgánového súboru alebo celého organizmu.

15. Výklad a aplikácia ustanovení zákona o peňažných príspevkoch posudkovým lekárom a následne
žalovaným, je podľa žalobkyne príliš reštriktívny a v rozpore s účelom zákona, keďže reštrikciou nad
rámec zákona bráni osobám s ťažkým zdravotným stavom v prístupe k pomoci vo forme kompenzácií.16. Žalobkyňa ďalej namietala vyhodnotenie predložených lekárskych správ z vyšetrení vo vzťahu
k určeniu percentuálnej miery funkčnej poruchy. Posudkový lekár nevyhodnotil ortopedické vyšetrenie,
hoci obsahovalo podrobný opis ohybností všetkých častí tela, ktorých ohybnosť je možné merať, vrátane

bedrového kĺbu, pričom výsledky meraných parametrov plne zodpovedali požiadavkám prílohy č. 3
zákona o kompenzáciách, konkrétne v kapitole XII. B. 2. bod 15. obmedzenie pohyblivosti bedrového
kĺbu. Podľa žalobkyne záver, o ktorý stupeň obmedzenia pohyblivosti v zmysle prílohy zákona ide, má
robiť posudkový lekár, ktorý zhodnotenie neurobil.
17. K zmene v určení rozhodnej diagnózy v rámci ochorenia chrbtice žalobkyňa uviedla, že podľa jej

názoru, ako aj podľa názoru posudkových lekárov Úradu práce, ktorí vychádzali z lekárskych správ
od jej ošetrujúcich lekárov, vážnosť jej zdravotného stavu nezodpovedá popisu uvedenému v písm.
b), práve naopak, jej celkový zdravotný stav naďalej zodpovedá skôr popisu uvedenému v písm. c).
Zároveň namietala, že posudkový lekár napriek tomu, že žalobkyňa okrem hlavnej diagnózy trpí aj
ďalšími zdravotnými postihnutiami posudkovo významného charakteru tieto nezhodnotil. V kontexte
uvedeného poukázala na znenie § 12 zákona o peňažných príspevkoch s tým, že posudkový lekár mohol

využiť navýšenie percentuálnej miery funkčnej poruchy a tiež prihliadať na lekárskymi vyšetreniami
dokumentované komplikácie zdravotného stavu (napr. prítomné bolesti vyvolané útlakom nervov),
čo však neurobil a ani neobjasnil, prečo tak neurobil. Žalobkyňa uviedla poukazujúc na prílohu č.
3 zákona o peňažných príspevkoch, že v jej prípade významná a jej stav negatívne ovplyvňujúca
osteoporóza hodnotená nebola, rovnako nebola hodnotená ani reumatologická správ, ktorú posudkový

lekár nemal k dispozícii, keďže nedostala priestor, aby stihla toto vyšetrenie vybaviť a absolvovať.
Zároveň zdôraznila, že samostatne sa posudzuje aj prítomnosť ochorení nervovej sústavy, vrátane
porúch viacpočetných periférnych nervov a miechových koreňov (polyneuropatie), kde už stredná
porucha je z pohľadu miery funkčnej poruchy hodnotená v rozsahu 30-40%. Hoci toto ochorenie
samostatne nezakladá status osoby s ťažkých zdravotným postihnutím, podľa názoru žalobkyne boli

práve tieto pridružené zdravotné komplikácie významné pre zvýšenie miery funkčnej poruchy primárnej
diagnózy.
18. Na záver žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu o odňatí statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a následne parkovacieho preukazu
a peňažného príspevku na hygienu je založené na nezákonnom postupe dotknutých úradov v rozpore

s pravidlami správneho konania, na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre chýbajúce lekárske
správy a na nesprávnom vyhodnotení predložených lekárskych správ dokumentujúcich zdravotný stav
žalobkyne a s ním spojené objektívne a subjektívne ťažkosti.
Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.01.2024 obsahujúcom jeho vyjadrenie zo dňa

05.01.2024, stanovisko posudkového lekára zo dňa 02.01.2024 a vyjadrenie prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 19.12.2023 navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť. Vo vyjadrení podrobne popísal
priebeh administratívneho konania a uviedol, že posudkový lekár prvostupňového aj druhostupňového
správneho orgánu pri hodnotení záverov zohľadnil všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej
dokumentácii prvostupňového správneho orgánu a zohľadnené boli aj lekárske nálezy doložené v rámci

odvolacieho konania. Poukázal na to, že posudkový lekár žalovaného pre hodnotenie a stanovenie
percenta miery funkčnej poruchy skúmal jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich poruchy,
pričom pri preskúmavaní postupoval samostatne a nezávisle od zistení a hodnotení prvostupňového
správneho orgánu a vydal nový lekársky posudok. Len posudkový lekár je schopný odborne posúdiť
odkázanosť posudzovanej osoby na žiadanú formu kompenzácie na základe doložených lekárskych

správ a nálezov, ktoré je povinný v zmysle zákona o peňažných príspevkoch účastník konania doložiť
k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku ako dôkaz o svojom nepriaznivom zdravotnom stave.
Žalovaný uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne bolo uskutočnené komplexne na
základe všetkých zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód
v aktuálnom časovom slede, pričom v odvolacom konaní posudkový lekár posudzoval odkázanosť

žalobkyne podľa predloženej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov. Žalovaný na
záver uviedol, že v čase posudzovania miery funkčnej poruchy a zdravotného postihnutia žalobkyne
vychládzal zo skutkového stavu veci, pričom po dôkladnom preštudovaní spisovej dokumentácie
a písomného vyhotovenia správnej žaloby dospel k záveru, že ani dodatočne neboli zistené objektívne
príčiny pre zmenu posudzovania predmetnej veci.

20. Z vyjadrenia posudkového lekára zo dňa 02.01.2024 k medicínskej časti žaloby
vyplynulo, že ako už uviedol v závere lekárskeho posudku č. UPS/US1/SSVOPKKPC1/SOC/2023/7823
zo dňa 16.05.2023 a je presvedčený, že aj primeraným spôsobom na základe zistených skutočnosti
zdôvodnil (vychádzajúc z doloženej relevantnej zdravotnej dokumentácie) zmenu položky určenia mieryfunkčnej poruchy žalobkyne. Posudkový lekár mal za to, že dostatočne jasne bol uvedený dôvod
zmeny položky s odkazom na citáciu uvedenú v predmetnom lekárskom posudku (absencia taxatívne
uvedených znakov položky) a záver, že fyzická osoba sa na základe uvedeného nepovažuje za osobu

s ťažkým zdravotným postihnutím. Zdôraznil, že v hodnotení akceptoval všetky relevantné odborné
nálezy z časového hľadiska a hľadiska závažnosti v možnom hodnotení miery funkčnej poruchy.
Posudkový lekár uviedol, že v lekárskom posudku zo dňa 16.05.2023 všetky chronické ochorenia
citoval, rovnako citoval oba nálezy neurológa, ktoré boli prakticky identické a jediná zmena sa týkala
výrokovej časti – odporúčanie (nález z 3/2023), ktoré sa končí dôrazným apelom – „pacientka je ťažko

mobilná, vyžaduje individuálnu dopravu aj parciálnu opatrovateľskú starostlivosť“ okrem skutočnosti,
že udáva bolesti v krížoch aj nohách a možnosť postoja len s pomocou druhej osoby a chôdza
s francúzskou barlou, v celom náleze nie je dokumentovaná závažná porucha funkcie pohybového
aparátu. Vzhľadom na uvedené citoval objektívny nález, podľa ktorého neurologickým vyšetrením
nebola zistená zjavná porucha mozgových nervov, čiastočne s presahom aj posúdenie schopnosti
zmyslového vnímania a orientácie sa žalobkyne, konštatoval, že horné aj dolné končatiny v zmysle

nálezubolidokumentovanébezzákladnéhoznakuporuchyhybnostikončatín,pričomajšpeciálneznaky
zistiteľné fyzikálnym vyšetrením boli bez akýchkoľvek znakov poruchy. Posudkový lekár ďalej citoval
záver z EMG vyšetrenia zo dňa 15.03.2023, pričom konštatoval, že klinické znaky typické pre počínajúcu
polyneuropatiu neboli v dokumentácii doložené a poškodenie nebolo preukázané v strednom stupni,
pričom nebola dokumentovaná ani porucha jednotlivého nervu. Citoval tiež nález praktického lekára

z 11/2022 a geriatra z 10/2022, kde nasledoval popis nálezu a stanovisko, pričom diagnóza končila
konštatovaním, že ide „v úvode algický stav s poruchou statodynamiky ťažkého stupňa s neuropatickou
zložkou bolesti“, ktorú skutočnosť posudkový lekár zdôraznil z dôvodu snahy o poukázanie na nekritické
preberanie často aj neaktuálnych diagnostických záverov a ich aktualizáciu bez súvisu s objektívnym
stavom v čase a hlavne možnosti a významnosti hodnotenia týchto skutočností v čase, čo bolo dôvodom,

prečo niektoré nálezy priamo a podrobne necitoval alebo nereflektoval v posudku. Na podporu svojich
tvrdení citoval nálezy z lekárskeho posudku ÚPSVaR Trenčín zo dňa 12.10.2020. Zo zbežného
porovnania podľa posudkového lekára sú nálezy už v roku 2020 porovnateľné s nálezmi z roku 2023, už
v roku 2020 je zjavná diskrepancia medzi citovanými objektívnymi nálezmi a ich hodnoteniami. Napriek
všetkým pochybnostiam a absencii evidentných znakov pre priznanie preukazu ŤZP bola žalobkyňa

hodnotená podľa položky XII-A-1-c) odvtedy opakovane. Navyše o mesiac neskôr bol vypracovaný
ďalší posudok ÚPSVaR Trenčín zo dňa 30.11.2020 bez zmeny v dokumentácii alebo novodoložených
skutočností, avšak bol priznaný parkovací preukaz podľa prílohy č. 18. podobne bol kreovaný aj posudok
z 30.03.2023 Komplexný posudok XII-A-1-c), nebola priznaná individuálna preprava, tak bol aspoň
priznaný príspevok na šatstvo podľa prílohy II-bod d) dôvodom bolo predpísanie chodúľky. Zároveň

poukázal na rozhodnutie zo dňa 04.04.2023, v ktorom zdôraznil, že je poučné čítať údaje o rozsiahlej
spoločenskej aktivite žalobkyne v porovnaní s opakovane zdôrazňovanou praktickou bezmocnosťou
hraničiacou až s prejavmi imobility, opakované zdôrazňovanie o progresívnom zhoršovaní stavu a
údajnú neakceptáciu dokumentovaných zistení posudzujúcimi pracovníkmi žalovaného. Posudkový
lekár uviedol, že v jemu dostupnej dokumentácii nie je dokumentovaná závažná morfologická alebo

funkčná porucha vedúca k „mechanickému obmedzeniu v pohybe“, nie je doložená v odborných
nálezoch. Pretože mu nie sú známe všetky okolnosti vedúce k posúdeniu miery funkčnej poruchy
v minulosti, nevyjadril sa k tejto skutočnosti. S určitosťou sa vyjadril k skutočnosti, že v jemu
dostupnej dokumentácii neboli a nie sú dokumentované zmeny taxatívne uvedené v položke XII-
A-1-d) podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch. Uviedol, že v celej dokumentácii nie je

doložený nález dokumentujúci splnenie kritérií pre priznanie parkovacieho preukazu podľa prílohy č.
6 zákona ani podĺa ods. I., II, III. , pričom kritériá pre priznanie parkovacieho preukazu podľa prílohy
č. 7 zákona o peňažných príspevkoch ods. II. písm. d) sa s výhradami dajú čiastočne považovať
za splnené v prípade ak je fyzická osoba posúdená ako ťažko zdravotne postihnutá. K vyjadreniu
žalobkyne o neurčení potreby preposúdenia zdravotného stavu uviedol, že posudkoví lekári boli

presvedčení o správnosti svojho rozhodnutia, pričom bežnou praxou v posudkovom lekárstve je, že
stavy bez tendencie alebo predpokladu zmeny stavu sa nepredvolávajú na kontrolné prešetrenia. Pocity
zhoršenia zdravotného stavu a bezvládnosti žalobkyne neboli dokumentované zhoršením meraných
funkčných parametrov alebo morfologických zmien. Posudkový lekár odcitoval znenie položky XII-
A-4-a), ktorá taxatívne uvádza kritériá miery funkčnej poruchy v stupni ako sú popísané funkčné

zmeny v reumatologickom vyšetrení. Poukázal na to, že pri určení stupňa systémovej choroby, ktorou
je osteoporóza, nemožno akceptovať čiastkový údaj jedného vyšetrenia (denzitometria - IV. stupeň
zmien kostnej štruktúry), ale kritériá poruchy systému – organizmu, ktoré sú kreované hlavne vznikom
„spontánnych zlomenín veľkých kostí – prioritne chrbtice (ktoré znaky nie sú nikde dokumentované).Nález ortopéda a reumatológa citoval z dôvodu akcentácie ich významu zo strany pacientky a nežiadal
ich dodanie z dôvodu, že z dostupnej dokumentácie sa dal pomerne presne určiť funkčný stav
pohybového systému, vyšetrenia navyše považoval za vyžiadané účelovo, pretože žalobkyňa doposiaľ

nebola liečená a sledovaná príslušnými odbornými lekármi pre uvedené ťažkosti alebo doplnené
diagnózy a nález reumatológa pre veľmi podrobný a exaktný popis skutočnosti. Posudkový lekár zotrval
na názore, že zmeny, tak ako sú taxatívne uvedené v položke XII-A-1-c) neboli dokumentované v celej
zdravotnej dokumentácii a stavu žalobkyne plne zodpovedá stav a zmeny taxatívne uvedené v položke
XII-A-1-b). K navýšeniu miery funkčnej poruchy uviedol, že ani jedno ochorenie (funkčne spojeného

orgánového systému) nebolo dokumentované v dostupnej dokumentácii v stupni funkčnej poruchy
v úrovni 40%, navýšenie takto určenej poruchy pripúšťa zákon, pričom žalobkyňou zdôrazňovaná
polyneuropatia je primárne diagnostikovaná v ľahkom stupni a pre hodnotenie na hornej hranici
rozpätia absentuje akýkoľvek záznam svedčiaci pre klinický pendant ťažkého stupňa poruchy alebo
aspoň stredného plne rozvinutého stupňa poruchy nervového systému dolných končatín. Podobne
pri artropatii neboli splnené kritériá pre hodnotenie v ťažkom alebo stredne ťažkom stupni poruchy

funkcie. Posúdenie bolesti nepovažoval za relevantné zistenie pre určenie miery poruchy v škálovaní
zdravotného postihnutia, s ohľadom na to, že zákon ani odborná literatúra to nevyžaduje.
21. Prvostupňový správny orgán vo vyjadrení zo dňa 19.12.2023 podrobne opísal priebeh
administratívneho konania vzťahujúci sa k peňažnému príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Replika
22. Žalobkyňa v replike zo dňa 22.02.2024 uviedla, že Úrad práce neodpovedal na otázku, prečo jej
na základe lekárskych nálezov priznal status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nepochyboval
o tom a nepovažoval lekárske podklady predkladané od roku 2020 za nedostatočne a nerelevantné

až do momentu diametrálne odlišného posudku posudkového lekára žalovaného. Následne posudkový
lekár prvostupňového správneho orgánu, ktorý by mal byť odborníkom v oblasti posudkového lekárstva
už len prebral odlišné závery a bez objasnenia poprel svoje predchádzajúce opakované hodnotenia.
Posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu by podľa žalobkyne mal objasniť, v čom sa roky
mýlil a či sa teda nemýli posudkový lekár žalovaného. Uviedla, že je potrebné zvážiť stanovenie

súdneho znalca vo veci, ktorý by objasnil, ktorý z posudkových lekárov má pravdu a ktorý posudok
zodpovedá objektívnemu posúdeniu sociálnych dôsledkov zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa
opätovne poukázala na skutočnosť, že zmenu posúdenia jej zdravotného postihnutia z 50% na
30% realizoval posudkový lekár žalovaného, ktorý svoje závery potvrdil v odvolacom konaní, pričom
žalobkyňu nevidel a ani sa nezaujímal o podrobnejšie správy z lekárskych vyšetrení, na základe

čoho posúdenie nebolo dvojinštančné. Namietala, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa
nevenovali námietkam vzťahujúcim sa k zachovaniu jej procesných práv. Namietala znevažujúce, ničím
nepodložené a najmä subjektívne tvrdenia posudkového lekára žalovaného, ktorý vydal diametrálne
odlišný posudok od predchádzajúcich (následne si ho sám potvrdil), spochybňujúce dobrý úmysel
žalobkyne pri uchádzaní sa o kompenzácie, resp. jej úmysel chrániť sa pred svojvoľným odňatím už

priznaných kompenzácii bez reálneho zlepšenia jej zdravotného stavu. K spochybneniu závažnosti
zdravotného stavu žalobkyne z dôvodu jej spoločenského života mimo svojej domácnosti posudkovým
lekárom žalobkyňa uviedla, že také zmýšľanie považuje za neodborné a plné predsudkov. Poukázala
na to, že účelom kompenzácií je začlenenie aj imobilných osôb do spoločnosti, aby mohli viesť ako tak
plnohodnotný života prekonávať bariéry, ktoré im zdravotné postihnutie prináša. Namietala vyjadrenie

posudkového lekára o účelovom vyžiadaní si vyšetrení uskutočnených v snahe podrobnejšie dokladovať
svoj celkový zdravotný stav, takéto prekrúcanie skutočností považovala zo strany posudkového lekára
za priamy rozpor so zákonom o kompenzáciách. Nové vyšetrenie dokumentujúce jej aktuálny zdravotný
stav podstúpila z dôvodu jeho náhleho spochybnenia posudkovým lekárom žalovaného, ktorý úplne
vyvrátil posúdenie predchádzajúcich posudkových lekárov, pre ktorých boli predkladané lekárske

nálezy po obsahovej stránke dostatočné. Žalobkyňa tiež namietala opakované tvrdenia posudkového
lekára o tom, že u nej nie je v celom lekárskom náleze dokumentovaná žiadna závažná porucha
funkcie, keď zároveň spochybnil ako nepodložené všetky objektívne závery v lekárskych nálezoch
vyplývajúce z absolvovaných lekárskych vyšetrení, založených na subjektívnych kritériách. Zdôraznila
tiež, že posudkový lekár, ktorý nie je špecializovaný na dané odbory spochybnil odbornosť lekárov

špecializovaných na tú ktorú oblasť, pričom dala súdu na zváženie vyžiadanie si vyjadrení od týchto
lekárov, prípadne navrhla ich predvolanie a vypočutie. Na záver zdôraznila, kto sa považuje za osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím a poukázala na spôsob určenia miery funkčnej poruchy posudkovým
lekárom s možnosťou jej zvýšenia v zmysle zákona.Duplika
23. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 08.04.2024 k žalobkyňou namietanej dvojinštančnosti správneho
konania uviedol, že lekárske posudky zo dňa 16.05.2023 a 14.09.2023 boli vypracované posudkovým

lekárom G. J. K. v rámci dvoch odlišných správnych konaní. K preposudzovaniu zdravotného stavu
tým istým lekárom na prvom a následne druhom stupni správneho konania nedošlo, v oboch prípadoch
išlo o zabezpečenie podkladu k rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ale v inej veci (t. j. 1./
o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla a 2./ o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia o preukaze
fyzickej osoby s ŤZP a o parkovacom preukaze). K poukazu žalobkyne na závery predošlých posudkov
otom,žeopätovnéposúdeniezdravotnéhostavuniejepotrebnéuviedol,žetátoskutočnosťjezhľadiska
porušenia procesných práv žalobkyne irelevantná, pretože k vyhotoveniu nových posudkov došlo
z dôvodu jej nových žiadostí o príspevky na kompenzácie ŤZP a nie z vlastnej činnosti úradu. Pokiaľ
žalobkyňa namietala, že lekársky posudok, ktorý určil mieru funkčnej poruchy 30% bol vykonaný jedným

posudkovým lekárom a ani v jednom prípade nebola posúdená za jej osobnej prítomnosti, žalovaný
poukázal na znenie § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého posudkový lekár vykoná
posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby, vykonáva ho vždy jeden posudkový lekár na základe
aktuálne dostupných lekárskych nálezov. V kontexte § 55 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch
zdôraznil, že napriek tomu, že lekársky posudok zo dňa 16.05.2023, na základe ktorého následne došlo

k odňatiu preukazu osoby s ŤZP a parkovacieho preukazu, príspevku na hygienu, bol vyhotovený
v rámci odvolacieho konania o peňažnom príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla, bol
takýto lekársky posudok podkladom pre ďalšie konanie úradu, pretože žalobkyňa už nespĺňala kritériá
stanovené zákonom pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Konštatoval, že posudkový
lekár žalovaného pri hodnotení záverov zohľadnil všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej

dokumentácii prvostupňového správneho orgánu a zohľadnené boli aj lekárske nálezy doložené
v rámci odvolacieho konania. Uviedol, že posudkový lekár pre hodnotenie a stanovenie miery fuknčnej
poruchy skúmal jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich poruchy, pri preskúmavaní
postupoval samostatne a nezávisleod zistení a hodnotení prvostupňového správneho orgánu a vydal
nový lejkársky posudok. Lekársky posudok predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou

formou a zásadným spôsobom rieši formu podkladu komplexného posudku a rozhodnutia. Ohľadne
posudzovania zdravotného stavu posudkovým lekárom poukázal žalovaný na súdne rozhodnutia
(rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/51/2011 – R 89/2013 zo dňa 27.06.2012, sp. zn. 7 So
5/2011 zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 6 Sžp/6/2011 – R 16/2013 zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 8 Szd 1/2010
– R 97/2012 zo dňa 28.07.2011, sp. zn. 6 Sžo 150/2009 – R 99/2011 zo dňa 18.05.2010, sp. zn.

10So/92/2015 zo dňa 22.06.2016), z ktorých vyplýva, že správny orgán nie je oprávnený posudzovať
správnosť lekárskeho nálezu a lekársky posudok slúži len ako podklad k vydaniu rozhodnutí príslušnými
orgánmi, ktoré v tejto veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalovaný mal za to, že v rámci
správneho konania nedošlo k porušeniu procesných práv a povinností strán. Na záver uviedol, že
Najvyšší súd SR pomenoval a nastavil rámec pravidiel, podľa ktorých správne orgány môžu a majú

hodnotiť a súdy môžu a majú preskúmavať lekársky posudok, pričom je nad rámec týchto pravidiel,
teda je nezákonné zo strany správneho orgánu a súdu skúmanie odbornej stránky posudku, teda
posudzovanie jeho správnosti (záverov) z odbornej stránky, prípadne nahradenie posudku vlastným
posúdením skutočností z odbornej stránky.
24. Dňa 27.11.2024 bola správnemu súdu doručená žiadosť dcéry žalobkyne, v ktorej požiadala

vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu svojej matky (ktorá toho času bola hospitalizovaná a nebola
schopná písomne sa vyjadrovať) o urgentné vybavenie správnej žaloby v predmetnej veci. Uviedla,
že jej matka je plne odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť, po prepustení z ODCH Ilava sa bude
žalobkyňa zdržiavať v bydlisku u svojej dcéry, ktorá sa o ňu bude starať. Zároveň uviedla, ž k žiadosti
o opatrovateľský príspevok z úradu práce je potrebné mať status ŤZP osoby, bez rozhodnutia súdu to

nie je možné realizovať. Ďalšie choroby matky viedli k zhoršeniu jej zdravotného stavu, čím sa rapídne
zhoršil jej pohybový aparát a stala sa plne imobilnou osobou, o čom doložila aj lekárske správy.
25. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), (účastníci konania nepožiadali o nariadenie
pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107

ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 19.09.2024 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 21.01.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.26. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý im predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná

o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci
dospel správny súd k záveru, že žaloba bola voči rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023 podaná dôvodne, preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného

č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/7718/MM zo dňa 19.05.2023 správny súd vyhodnotil správnu
žalobu ako podanú oneskorene, a preto ju podľa § 98 ods. 1, písm. d.) SSP odmietol.
Právny rámec
27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
28. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby

vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
29. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,

v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne:
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

31. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom

podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je
v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
32. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.
33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon o peňažných príspevkoch“) cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej
účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
35. Podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné

postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
36. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o peňažných príspevkoch fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1
odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené
výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi

a bytového zariadenia.
37. Podľa § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku
nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na
rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.
38. Podľa § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu

sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho
výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiacapatrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
39. Podľa § 11 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach

kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá
nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke,
posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
40. Podľa § 11 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch posudkový lekár požiada poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

41. Podľa § 11 ods. 15 zákona o peňažných príspevkoch ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby
menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
Posúdenie veci správnym súdom
42. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to
ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na
základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych

otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať,
či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či
zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu
verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Sžo 32/2014). V danom prípade, pri rozhodovaní o žiadostiach žalobkyne na vydanie parkovacieho
preukazu, na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a na poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichshygienoualebosopotrebovanímšatstva,bielizne,obuvi
a bytového zariadenia, je postup, vrátane náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a

žalovaného upravený v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch.
43. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti dvoch
rozhodnutí žalovaného, konkrétne:
1/rozhodnutiažalovanéhoč. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/7718/MMzodňa19.05.2023,ktorým
potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny

o nepriznaní peňažného príspevku pre žalobkyňu na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a odvolanie žalobkyne zamietol z dôvodu,
že v druhostupňovom konaní na základe lekárskeho posudku posudkového lekára č.
UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2023/7823 zo dňa 16.05.2023 bol opätovne posúdený zdravotný stav,
miera funkčnej poruchy žalobkyne, pričom posudkový lekár určil u žalobkyne mieru funkčnej poruchy

30% podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch, časť XII., oddiel A., bod 1., písm. b)
„Pohybový a podporný aparát. Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby
kostí, chrupaviek, šliach, svalov. Poruchy chrbtice. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždeniami
nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky

a statiky chrbtice.“, na základe čoho podľa dostupných lekárskych nálezov žalobkyňa nespĺňala kritériá,
aby bola považovaná zo fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 ods.
3 zákona o peňažných príspevkoch. S ohľadom na § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch,
podľa ktorého je lekársky posudok podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu
a o parkovacom preukaze žalovaný konštatoval, že základnou podmienkou poskytnutia peňažného

príspevku na kompenzáciu je skutočnosť, že fyzická osoba má zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy najmenej 50%, čím sa stáva fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
pričom žalobkyňa podľa lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom majúcim postavenie
znalca, vychádzajúceho z aktuálnych lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v predloženej spisovej
dokumentácii toto kritérium nesplnila, nebolo možné priznať jej žiadaný peňažný príspevok.

2/ rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023,
ktorým potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí
a rodiny č. TN3/RPPKPČ/SOC/2023/55685-7 zo dňa 29.06.2023, ktorým bol žalobkyni podľa § 38 ods.
1 písm. b) bod 1. ods. 6, § 47 ods. 1 a ods. 3, § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch s účinnosťouod 01.06.2023 odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou
alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, jeho výplata bola od 01.06.2023
zastavená a zároveň jej bola uložená povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP a parkovací preukaz

s odôvodnením, že podľa opätovne zhodnotených dôkazov v odvolacom konaní pri
posudzovanídôsledkovťažkéhozdravotnéhopostihnutiažalobkyne boldňa14.09.2023
vydaný posudkovým lekárom lekársky posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2023/12067, v ktorom
bola určená miera funkčnej poruchy žalobkyne 30% podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch,
časť XII., oddiel A., bod 1., písm. b), na základe čoho žalobkyňa podľa aktuálne dostupných lekárskych

nálezov nespĺňala kritériá, aby bola považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch a preto jej nebolo možné v zmysle § 55 ods.
8 v spojení s § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch priznať žiadne formy kompenzácie na
zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
44. Zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie v tomto type administratívneho konania sa vyznačuje
odlišnosťami oproti iným druhom administratívnych konaní, ktoré sú dané povahou uplatňovaných

nárokov a tým, že tu dochádza k hodnoteniu zdravotného stavu účastníka konania na základe
účastníkom predloženej zdravotnej dokumentácie a k šetreniu jeho sociálnej situácie. Podstatou tohto
administratívneho konania je zodpovedať, či fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na niektorý z
prostriedkov kompenzácie podľa zákona o peňažných príspevkoch (prípadne nárok na preukaz osoby s
ŤZP alebo parkovací preukaz), je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a aké prostriedky

kompenzácie sa jej navrhujú (podľa § 2 zákona o peňažných príspevkoch kompenzácia sociálneho
dôsledkuťažkéhozdravotnéhopostihnutiajezmierneniealeboprekonaniesociálnehodôsledkuťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého

zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za
rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Funkčná
porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností

fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako
12 mesiacov.)
45. Ako už bolo uvedené, z ustanovení zákona o peňažných kompenzáciách vyplýva, že v tomto druhu
administratívneho konania sa uplatňujú špecifické čiastkové procesné postupy, ktoré sú odôvodnené
predmetom riešenej problematiky (najmä pokiaľ ide o zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie).

Podstatnými otázkami, ktoré je potrebné pri uplatňovaných nárokoch podľa zákona o peňažných
kompenzáciách vyriešiť je, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a aké prostriedky
kompenzácie sa navrhujú na kompenzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
ktorým je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia
v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých

podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Za účelom
zistenia, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a či je potrebné kompenzovať sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, je potrebné vyriešiť aj otázky medicínskeho charakteru.
46. Zákon o peňažných kompenzáciách v § 10 definuje posudkovú činnosť, ktorou sa na účely
kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu rozumie lekárska posudková činnosť a sociálna

posudková činnosť. Podľa § 10 ods. 2 zákona o peňažných kompenzáciách posudkovú činnosť
vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní
odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. § 11 tohto zákona
vymedzuje obsah lekárskej posudkovej činnosti, ktorou je aj hodnotenie a posudzovanie zdravotného
stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery

funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácii, ktoré má fyzická
osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného
postihnutia, posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať
opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa § 40 ods. 6 a posúdenie potreby osobitnej starostlivosti
podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch).
Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch vykonáva lekársku posudkovú činnosť posudkovýlekár príslušného orgánu a podľa ods. 3 tohto ustanovenia posudkový lekár vychádza z aktuálneho
lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na
účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie

a posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa
§ 11 ods. 4 zákona o peňažných kompenzáciách je účastník konania oprávnený predložiť ďalšiu
zdravotnú dokumentáciu, nad rámec požadovaného lekárskeho nálezu podľa § 11 ods. 3 tohto zákona,
a posudkový lekár musí aj túto dokumentáciu zohľadniť. V zmysle § 11 ods. 3 zákona o peňažných

kompenzáciách posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu, ktorý sa považuje za
aktuálny, ak nie je starší ako 6 mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona), a zároveň je oprávnený vychádzať aj
zo staršieho lekárskeho nálezu, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a
miera funkčnej poruchy je definitívna a od liečby nemožno očakávať zlepšenie (§ 11 ods. 8 zákona).
Zákon zveruje posudkovému lekárovi zvážiť potrebu prizvania fyzickej osoby - účastníka konania na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak má posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického

záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, alebo ak je potrebné overiť objektívnosť alebo
úplnosť diagnostického záveru, pričom v ostatných prípadoch môže vykonať posúdenie zdravotného
stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný prizvať fyzickú osobu
na posúdenie jej zdravotného stavu, ak táto o to písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti

elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom (§ 11 ods. 9 a 10 zákona
o peňažných kompenzáciách). Zákon stanovuje aj náležitosti lekárskeho posudku, ktorý je výsledkom
lekárskej posudkovej činnosti a ktorý má obsahovať mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či ide o fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s
ťažkýmzdravotnýmpostihnutímpodľa§14atermínopätovnéhoposúdeniazdravotnéhostavu,akzákon

neustanovuje inak (§ 11 ods. 11 zákona).
47. V § 13 zákon o peňažných kompenzáciách definuje sociálnu posudkovú činnosť, ktorou
je posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie
prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti,

posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa §
14 a navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach (§ 13 ods. 1 zákona). Sociálna posudková
činnosť sa vykonáva len v tom prípade, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím v lekárskom posudku a túto sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny
pracovník príslušného orgánu (§ 13 ods. 2 a 3 zákona). Podľa § 13 ods. 5 zákona o peňažných

príspevkoch sa sociálna posudková činnosť vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie,
pričom táto sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava.
Podľa § 13 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopnosti a úsilia riešiť svoju
nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením a podľa § 13 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch
posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä
hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Podľa § 13 ods. 8 zákona
o peňažných príspevkoch posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok
bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. Výsledkom
sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, a návrh

kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
48. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru vypracuje príslušný orgán komplexný
posudok na účely kompenzácie v zmysle § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, ktorý obsahuje
mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne
dôsledkyťažkéhozdravotnéhopostihnutiavovšetkýchoblastiachkompenzácie,návrhdruhupeňažného

príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na sprievodcu, vyjadrenie, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí
posudkový lekár, a odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 15 ods. 7 zákona o peňažnýchkompenzáciách komplexný posudok stráca platnosť, ak je vypracovaný nový komplexný posudok alebo
nový lekársky posudok ako podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; príslušný orgán uvedie túto skutočnosť v novom komplexnom

posudku alebo v novom lekárskom posudku.
49. Z uvedených ustanovení zákona o peňažných kompenzáciách vyplýva, že administratívne konanie
týkajúce sa nárokov upravených v zákone o peňažných kompenzáciách začína na základe návrhu
fyzickej osoby – žiadosti žiadateľa. Zároveň podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných
kompenzáciách je práve účastník konania – fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo

veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu – povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce
na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Je teda na účastníkovi
konania, aké dôkazy predloží ako podklad pre výkon lekárskej, prípadne sociálnej posudkovej činnosti
a aké skutočnosti uvedie. Aj z § 11 ods. 3 zákona o peňažných kompenzáciách vyplýva, že posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej

osobyvykonávaťopatrovanieaposudzovaniafyzickejschopnostiapsychickejschopnostifyzickejosoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť súhlas podľa § 40 ods. 6, ktorého vzor je uvedený v prílohe č.
1. Je oprávnením žiadateľa predložiť aj ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorú potom posudkový lekár
posúdia zohľadní v lekárskom posudku (§ 11 ods. 4 zákona). Je na účastníkovi konania, aby predložil
všetky dôkazy – najmä zdravotnú dokumentáciu, ktorá je predmetom posudzovania posudkovým

lekárom. Rozsah vyhodnocovaných podkladov preto ovplyvňuje miera aktivity účastníka konania. Zo
zákona o peňažných kompenzáciách vyplýva, že vzhľadom na charakter posudzovaných otázok pre
rozhodovanie o nárokoch podľa zákona o peňažných príspevkoch sa toto administratívne konanie
vyznačuje osobitým postupom pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie, keď sa vykonáva lekárska
posudková činnosť posudkovým lekárom, ktorý vyhotoví lekársky posudok a v prípade, že fyzická osoba

je uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (teda s mierou funkčnej poruchy najmenej
50 %) vykoná sa aj sociálne šetrenie, výsledkom ktorého je posudkový záver. Na základe uvedených
podkladov – lekárskeho posudku a posudkového záveru sa vyhotovuje komplexný posudok, ktorý
je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu podľa § 55
ods. 6 o peňažných kompenzáciách. Podľa § 55 ods. 7 zákona o peňažných kompenzáciách podkladom

na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods.
15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný a podľa § 55 ods. 8 zákona, ak sa fyzická osoba
podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky
posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.
Z uvedeného je zrejmé, že podkladom pre rozhodnutie je predovšetkým komplexný posudok, ktorý v

sebe obsahuje závery lekárskeho posudku a posudkového záveru. Ak by ale žiadateľ nebol uznaný
za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vychádza sa pri rozhodovaní o uplatňovaných nárokoch
len z lekárskeho posudku. Rovnako pri parkovacom preukaze možno vychádzať aj len z lekárskeho
posudku. Lekársky posudok a posudkový záver sa preberú do obsahu komplexného posudku, ktorý
je spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu doručený účastníkovi konania. Účastník konania má

právo podať proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie, v ktorom môže namietať aj závery
komplexného posudku a jeho podkladov. V rámci druhostupňového konania dochádza k vysporiadaniu
sa s odvolaním účastníka konania, pričom ak v rámci odvolacieho konania je vypracovaný komplexný
posudok, tento je účastníkovi konania opäť doručený s rozhodnutím odvolacieho orgánu, proti ktorému
je účastník konania oprávnený podať správnu žalobu. Ide pritom o správnu žalobu v sociálnej veci, pri

ktorej účastník konania nemusí byť zastúpený advokátom, konanie je oslobodené od súdnych poplatkov,
dopĺňať a rozširovať správnu žalobu možno až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd nie je
viazaný len námietkami nezákonnosti obsiahnutými v správnej žalobe.
50. Správny súd sa s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti najskôr zaoberal
preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/

SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023, vo vzťahu ku ktorému uvádza nasledovné:
51. Správny súd považoval v prvom rade za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalobkyne
týkajúcou sa postupu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého bol
najskôr v odvolacom konaní týkajúcom sa žiadosti žalobkyne na poskytnutie peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla vypracovaný nový lekársky posudok zo dňa 16.05.2023, na základe ktorého bola vyhodnotená
miera funkčnej poruchy žalobkyne 30% v porovnaní s prvostupňovým lekárskym posudkom, ktorým
bola určená miera jej funkčnej poruchy 50%. Na základe tohto lekárskeho posudku následne došlo
k vydaniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. TN3/RPPKPČ/SOC/2023/55685-7 zodňa 29.06.2023, ktorým bol žalobkyni odňatý predtým priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia, jeho výplata bola zastavená a žalobkyni bola tiež uložená povinnosť vrátiť preukaz fyzickej

osoby s ŤZP a parkovací preukaz. Správny súd konštatuje, že námietka žalobkyne nebola dôvodná,
pretože prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonnou úpravou obsiahnutou v § 55
ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, pretože konanie o odňatí a zastavení peňažného príspevku na
kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu
je možné začať okrem podnetu podaného fyzickou osobou aj na základe podnetu orgánu, ktorý je

príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze
(teda Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín). Prvostupňový správny orgán tak bol na základe
zistenia, že bola v odvolacom konaní týkajúcom sa peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla určená na podklade
nového lekárskeho posudku určená miera funkčnej poruchy žalobkyne v rozsahu 30%, na základe
čoho žalobkyňa viac nebola v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných prostriedkoch považovaná za

fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, oprávnený iniciovať konania uvedené v § 55 ods. 1
zákona o peňažných príspevkoch, teda aj konanie o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na
kompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichshygienoualebosopotrebovanímšatstva,bielizne,obuvi
a bytového zariadenia a konania týkajúce sa vrátenia preukazu fyzickej osoby s ŤZP a parkovacieho
preukazu.

52. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne týkajúcu sa skutočnosti,
že žalobkyňa nebola posudkovým lekárom posudzovaná za jej osobnej prítomnosti. Podľa § 11 ods.
9 zákona o peňažných príspevkoch posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie
jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z
predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom

špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke
fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných
prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Podľa §
11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním

žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Z citovaných
ustanovení zákona o peňažných príspevkoch vyplýva, že posudkový lekár je oprávnený vykonať
posúdenie zdravotného stavu účastníka konania bez jeho prítomnosti a v jeho prítomnosti je povinný
vykonať posúdenie zdravotného stavu len v tom prípade, ak o to účastník konania výslovne požiada.
Posudkový lekár nedospel k potrebe vykonať posúdenie zdravotného stavu v prítomnosti žalobkyne

(ide o kompetenciu posudkového lekára túto otázku vyhodnotiť) a žalobkyňa sama o posúdenie jej
zdravotného stavu v jej prítomnosti nepožiadala. Preto v tomto smere neboli zistené také vady v postupe
orgánov verejnej správy, ktoré by boli v rozpore s dotknutými ustanoveniami zákona o peňažných
príspevkoch a ktoré by mohli mať za následok zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

53. Správny súd v nadväznosti na skutočnosti uvedené v bode 51. tohto odôvodnenia k námietke
žalobkyne týkajúcej sa dvojinštančnosti správneho konania uvádza, že lekárske posudky posudkového
lekára G. J. K. zo dňa 16.05.2023 a zo dňa 14.09.2023 boli vypracované v samostatných konaniach,
prvý lekársky posudok bol vypracovaný v rámci odvolacieho konania vo veci neposkytnutia peňažného
príspevku žalobkyni na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla a druhý lekársky posudok bol vypracovaný v rámci odvolacieho
konania týkajúceho sa odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia odňatý, zastavenia
výplaty tohto príspevku a uloženia povinnosti žalobkyni vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP a parkovací
preukaz. Na základe uvedeného sa preto nemožno stotožniť s touto žalobnou námietkou žalobkyne,

pretože lekárske posudky vypracované tým istým posudkovým lekárom neboli vypracované v rámci
jedného konania týkajúceho sa nároku na ten istý peňažný príspevok, a preto nebolo možné správnym
súdom konštatovať, že by došlo k porušeniu dvojinštančnosti konania.
54. Vo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa vypracovaného lekárskeho posudku a jeho záverov
sa správny súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, v ktorom argumentoval pravidlami týkajúcimi sa

posudzovania lekárskych posudkov správnymi orgánmi a súdmi a považoval za nevyhnutné poukázať
na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/39/2021 zo dňa 15.03.2021, v ktorom
Najvyšší správny súd SR uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu je zverené posudkovým lekárom
(§ 10 zákona o peňažných príspevkoch) a že orgán verejnej správy nemôže sám posudzovať odbornéotázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy
a jej rozsahu, a taktiež aj súd musí, rovnako ako správne orgány, vychádzať z lekárskych posudkov, vo
vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s

prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu. Najvyšší správny
súd SR ďalej uviedol, že lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí
orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť
v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám
logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci

orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej
stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom preposúdenie správnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej správny súd poukazuje na závery rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/33/2021 zo dňa 20.04.2023, v zmysle ktorých komplexný
posudok je kľúčovým podkladom na rozhodnutie (§ 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch),

vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, komplexný posudok musí obsahovať
odôvodnenie (§ 15 ods. 1 zákona) a rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným spôsobom
ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislosti zisteného stavu veci.
Najvyšší správny súd SR uviedol, že pokiaľ žalovaný správny orgán závery plynúce z komplexného
posudku inkorporoval do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takého

rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia. Aj z rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/76/2021 zo dňa 24.04.2023 vyplýva, že úlohou orgánu
verejnej správy nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov z posudku ale hodnotenie, či úvahy
posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov
vykonaných prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným. Prvostupňový orgán nemôže vypracované

posudky (lekársky, komplexný) označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením
skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti,
ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom
pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
55. Z uvedených záverov vyplýva, že komplexný posudok, a v podstate aj lekársky posudok a posudkový

záver, ktoré sú podkladom komplexného posudku (v kontexte § 15 ods. 4 zákona o peňažných
príspevkoch), sú podstatnými podkladmi pre rozhodnutie o peňažných príspevkoch podľa zákona
o peňažných príspevkoch, pretože práve v týchto posudkoch je vyhodnotená zdravotná dokumentácia
predložená účastníkom konania a zároveň v rámci sociálneho šetrenia (ak je uskutočňované) sú
posudzované individuálne predpoklady žiadateľa v tom smere, ako je schopný riešiť svoju nepriaznivú

životnú situáciu, ďalej je posudzované rodinné prostredie žiadateľa, kde sa hodnotí schopnosť a
rozsah pomoci, ktorú mu môže poskytnúť pri riešení jeho nepriaznivej situácie rodina, a zároveň sa
posudzuje aj prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie žiadateľa o príspevok do spoločnosti. Najmä
pri hodnotení zdravotného stavu účastníka konania chýbajú orgánu verejnej správy a aj správnemu
súdu medicínske odborné znalosti, ktoré by umožnili vyhodnocovanie medicínskych otázok. Preto je

kompetencia na vyhodnocovanie zdravotného stavu zverená posudkovým lekárom, ktorí sú odborne
spôsobilými osobami na vyhodnotenie medicínskych otázok, a preto aj správny súd pri prieskume
zákonnosti rozhodnutí, kde pokladom je lekársky posudok, v ktorom je vyhodnotený zdravotný stav
účastníka konania, posudzuje tento len z toho hľadiska či je úplný, presvedčivý, logický a či boli vzaté do
úvahy všetky dôkazy, ktoré účastník predložil – lekárske správy, nálezy a iná zdravotná dokumentácia.

56. Prevzatie záverov komplexného posudku, resp. aj lekárskeho posudku a prípadne posudkového
záveru, ktoré sú podkladom komplexného posudku, do odôvodnenia rozhodnutia, nemá samo o sebe za
následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože podstatné otázky – hodnotenie splnenia podmienok
vymedzených v zákone pre vznik nároku na určitý prostriedok kompenzácie je predmetom posudkovej
činnosti. Preto skutočnosť, že je rozhodnutie založené na dôvodoch uvedených v komplexnom posudku,

sama o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť a tým nezákonnosť rozhodnutia. Podstatné ale je, či sú
závery posudkov, ktoré boli prevzaté do odôvodnenia rozhodnutia, zrozumiteľné, úplné, celistvé, logické
a preskúmateľné a či potom rozhodnutie spĺňa parametre kladené na odôvodnenie rozhodnutia aj v
zmysle § 46 ods. 3 Správneho poriadku.
57.Podstatnájepretovpredmetnejveciotázka,čilekárskyposudokzodňa 14.09.2023,ktorýbol

rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/
MM zo dňa 20.09.2023, bol úplný, logický, preskúmateľný a dostatočne odôvodnený a či sa vysporiadal
s hodnotením všetkých podmienok, ktoré zákon stanovuje pre priznanie resp. odňatie peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovanímšatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, preukazu fyzickej osoby s ŤZP a parkovacieho
preukazu. Správny súd po oboznámení sa s obsahom lekárskeho posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/
SOC/2023/12067 zo dňa 14.09.2023, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného č. UPS/

US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023 dospel k záveru, že lekársky posudok
nebol dostatočne odôvodnený, pretože nezodpovedal vyčerpávajúco otázku, prečo došlo u žalobkyne
k zmene určenia rozsahu miery funkčnej poruchy a prečo žalobkyňa už viac nespĺňa kritéria, aby bola
považovaná za fyzickú osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, na základe čoho došlo k odňatiu
priznaného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo

s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, odňatiu parkovacieho preukazu
a preukazu osoby s ŤZP.
58. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023
vychádzalo z lekárskeho posudku vypracovaného v odvolacom konaní zo dňa 14.09.2023, v ktorom
posudkový lekár odvolacieho orgánu vychádzal z lekárskych nálezov, ktoré tvorili súčasť predloženej
spisovej dokumentácie vrátane nálezov predložených žalobkyňou v odvolacom konaní. Pri vypracovaní

lekárskeho posudku posudkový lekár odvolacieho orgánu vychádzal z neurologického vyšetrenia zo
dňa 18.03.2022, geriatrického vyšetrenia zo dňa 05.10.2022, z vyšetrenia u praktického lekára zo dňa
14.11.2022, z dermatologického vyšetrenia zo dňa 13.10.2022, z neurologického vyšetrenia zo dňa
15.03.2023,zFBLRvyšetreniazodňa16.03.2023akontrolyzodňa03.04.2023azvyšetrenídoložených
žalobkyňou k podanému odvolaniu, konkrétne z FBLR vyšetrenia zo dňa 12.06.2023, z neurologického

vyšetrenia zo dňa 10.07.2023, z FBLR vyšetrenia zo dňa 12.06.2023 a ortopedického vyšetrenia zo dňa
12.07.2023.
59. Zdravotný stav žalobkyne bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej
dokumentácii a doloženými lekárskymi nálezmi v rámci odvolacieho konania. Posudkový lekár
žalovaného posúdil odkázanosť žalobkyne na pomoc druhej fyzickej osoby v stupni I (počet bodov

110), s diagnosticko-funkčným hodnotením: vertebrogénny algický syndróm LS oblasti na podklade
degeneratívnych zmien chrbtice s iritáciou L5 obojstranne, druhom zdravotného postihnutia podľa
prílohy č. 3. zákona o peňažných príspevkoch : I. pohybový a podporný aparát, chrbtica, poruchy
chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operácii s trvalým
postihnutím funkcie a častými recidívami dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu

stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice XII-A-1-b...30%, mierou funkčnej
poruchy 30% (XII-A-1-b) a záverom, že v prípade žalobkyne nejde o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. V rámci záverov k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona o peňažných príspevkoch uviedol, že žalobkyňa bola
opakovane posudzovaná pre nepriznanie peňažného príspevku v súvislosti s prevádzkou osobného

motorového vozidla, voči čomu sa odvolala, pričom v prvostupňovom posudku bola žalobkyňa
posúdená ako ťažko zdravotne postihnutá podľa položky XII-A-1-c) s mierou funkčnej poruchy 50%.
Posudkový lekár konštatoval, že u žalobkyne neboli dokumentované prejavy závažnej poruchy
srdcovocievneho, dýchacieho a tráviaceho aparátu, závažná porucha zmyslového vnímania alebo
psychických funkcií, jej mobilita, schopnosť sebaobsluhy v základných životných situáciách a procesoch

bola vyhodnotená ako čiastočne limitovaná vekom a vekom podmienenými signálmi, s tým, že
nebola dokumentovaná dysfunkcia v ťažkom stupni hodnotiacej škály. V opakovaných neurologických
a fyziatricko-rehabilitačných nálezoch bol podľa posudkového lekára minimálne od februára 2022
u žalobkyne dokumentovaný stabilizovaný stav degeneratívnych zmien chrbtice a medzistavcových
platničiek s prejavmi dráždenia nervových koreňov v oblasti L5 obojstranne a nebola dokumentovaná

závažná motorická porucha periférneho nervového systému porucha svalového aparátu, ktorí a spojiva
vrátane kĺbov. K FBLR vyšetreniu doloženému k odvolaniu, posudkový lekár uviedol, že vyšetrenie bolo
bez klinického záveru , doložené boli iba výsledky fyzikálneho vyšetrenia pohybového aparátu a chrbtice
vľahkomstupnimaximálnesprechodomdostrednéhostupňafunkčnejporuchyjednotlivýchorgánových
častí, pričom v jemu dostupnej dokumentácii neboli dokumentované „mnohopríznakové neurologické

deficity po opakovaných zlomeninách chrbtice“ (čo bolo uvedené v úvodnej vete nálezu ortopéda).
Posudkový lekár konštatoval, že ani jedno ochorenie žalobkyne nebolo dokumentované v ťažkom
stupni poruchy funkcie, čo značí v stupni, kedy je objektivizované zlyhanie funkcie jedného orgánu,
funkčne súvisiaceho orgánového súboru alebo celého organizmu, čo bolo určujúcim kritériom lekárskej
posudkovej činnosti uskutočňovanej v zmysle zákona o peňažných príspevkoch. Pre určenie miery

funkčnej poruchy podľa posudkového lekára nie sú rozhodujúce subjektívne pociťované, prežívané
a nemerateľné skutočnosti udávané posudzovaným objektom. Na základe takto uvedených skutočností
posudkový lekár nepovažoval zmenu hodnotenia miery funkčnej poruchy za zdôvodnenú a žalobkyňu
nepovažoval za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K novodoloženým vyšetreniam posudkovýlekár uviedol, že tieto boli bez významnej zmeny v snahe o objektívne zhodnotenie stavu a funkčnej
dysfukncie u žalobkyne a nálezy dokumentovali poruchu systému v strednom stupni (maximálne)
funkčnej poruchy, zmeny v stupni hodnotenia pritom akcentujú a akceptujú jedine subjektívne údaje

a hodnotenia pacientky. Na záver posudkový lekár uviedol, že zmenu svojho stanoviska nepovažoval na
základe uvedeného za opodstatnenú a zotrval na pôvodnom hodnotení miery funkčnej poruchy podľa
položky XII-A-1-b – 30% a žalobkyňu nepovažoval za osobu ťažko zdravotne postihnutú.
60. Z lekárskej správy praktického lekára zo dňa 14.11.2022, ktorá je súčasťou administratívneho
spisu a aj lekárskeho posudku zo dňa 14.09.2023 vyplynulo, že žalobkyňa chodí s oporou chodítka

alebo druhej osoby, trpí poruchou statodynamiky ť. stupňa, art. hypertenziou 2 stupňa, stavom po
polypectomii sigmoid, devertikk conom sigm, po fract. fubuly dx, stavom po fract. Prav. Predkolenia, trpí
sekundárnou až absolútnou spinálnou stenózou L4/5, L5S1 s kompresiou koreňouv v L4/5 S1 dx. Ďalej
z lekárskej správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 15.03.2023 vyplynulo, že žalobkyňa má poruchu
statodynamiky chrbtice, vyšetrenia EMG poukazuje na axonálne demyelinizačnú polyneuropatiu DK
ľahkú až stredne ťažkú s určením diagnózy lekárom – lumboischiadickým syndrómom s radikul. L5

bilaterálne, sekundárnou až absolútnou stenózou v priestoroch L4/5 a L5/S1, kde sú prítomné protrúzie
diskov s kompresiami koreňov L4,S1 vpravo L5 vľavo s tým, že žalobkyňa sa má vyhýbať fyzickému
preťaženiu, nakoľko je ťažko mobilná a vyžaduje si individuálnu dopravu aj parciálnu opatrovateľskú
starostlivosť. Z vyšetrenia FBLR zo dňa 03.04.2023 vyplynulo, že žalobkyňa pri chôdzi musí nutne
používať štvorkolesové chodítko, je ťažko mobilná a nie je u nej vhodné zaťažovať dolné končatiny dlhou

chôdzou v teréne, s tým, že vyžaduje individuálnu prepravu. Z následného FBLR vyšetrenia zo dňa
12.06.2023 vyplynulo, že žalobkyňa pri chôdzi má aj naďalej nutne využívať štvorkolesové chodítko, je
ťažko mobilná, nie je vhodné zaťažovať dolné končatiny dlhou chôdzou v teréne, s tým, že vyžaduje
individuálnu prepravu. Z doloženého svalového testu oboch dolných končatín bol vykázaný pokles
svalovej sily difúzne, pokles bol hodnotený na 2 – 3 st. svalového testu, so záverom, že žalobkyňa

nezvládne terén ani chôdzu po schodoch, vyžaduje individuálnu prepravu a nie je schopná státia bez
opory. Z lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia zo dňa 12.07.2023 vyplynulo z anamnézy, že
žalobkyňamámnohopríznakovéneurologické deficity,jepoopakovanýchzlomenináchchrbtice,členka,
pretrvávajú u nej ťažkosti s kolenami, k presúvaniu musí používať barlu k opore, pričom z odporučenia
lekára vyplynulo, že stav žalobkyne je trvalý s istotou progresie artrózy, má sa vyhnúť preťažovaniu

chrbtice, je odkázaná na chôdzu s oporou, pričom presun hromadnými prostriedkami je u nej vylúčený.
61. S ohľadom na konštatovania lekárov v jednotlivých lekárskych správach, sa posudkový lekár podľa
správneho súdu dostatočne nevysporiadal a nevysvetlil zrozumiteľným spôsobom, na základe akých
skutočností došlo u žalobkyne k zmene miery funkčnej poruchy z 50% na 30%, keď posudkový lekár
iba stručne skonštatoval, že ani jedno ochorenie žalobkyne nie je dokumentované v ťažkom stupni

poruchy funkcie, čo je určujúcim kritériom lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona o peňažných
kompenzáciách. Vyhodnotenie všetkých dokumentovaných ochorení žalobkyne s ohľadom na množstvo
predložených lekárskych správ bolo podľa správneho súdu v lekárskom posudku posudkového lekára
vyhodnotené nepreskúmateľne a nebolo preskúmateľne odôvodnené ani zníženie miery funkčnej
poruchy u žalobkyne. Konštatovanie posudkového lekára, že nepovažoval zmenu hodnotenia miery

funkčnej poruchy (s predchádzajúcim lekárskym posudkom zo dňa 16.05.2023) za zdôvodnenú,
nemožno vyhodnotiť ako úplné, presvedčivé a logické, pretože iba z konštatovania o tom, že pri ani
jednom ochorení nebol dokumentovaný ťažký stupeň poruchy funkcie, na základe čoho posudkový
lekár zotrval na hodnotení miery funkčnej poruchy podľa položky XII-A-1-b, t. j. v rozsahu 30%,
správnemu súdu nevyplynulo, či a ako boli vzaté posudkovým lekárom do úvahy všetky žalobkyňou

predložené lekárske správy a nálezy, a to najmä s akcentom na viacerými lekármi potvrdený nepriaznivý
zdravotný stav žalobkyne, ktorú posúdili ako ťažko mobilnú pacientku, s poruchami statodynamiky
chrbtice po jej opakovaných zlomeninách s diagnózou lumboischiadickým syndrómom s radikul.
bilaterálne, spinálnym klaudikačným syndrómom, sekundárnou až absolútnou stenózou v priestoroch
L4/5 a L5/S1 s prítomnými extrúziami diskov a kompresiami koreňov L4, S1 vpravo, L5 vľavo, trpiacou

polyneuropatiou dolných končatín ľahkého až stredného stupňa. Z viacerých lekárskych nálezov tiež
vyplynulo, že žalobkyňa používa pri chôdzi chodítko, je u nej nevhodné zaťažovať dolné končatiny dlhou
chôdzou v teréne, jej stav je trvalý s istotou progresie artrózy, má sa vyhnúť preťažovaniu chrbtice
a vyžaduje si individuálnu prepravu. S takto uvedenými skutočnosťami sa posudkový lekár vo svojom
posudku nevysporiadal, pričom správny súd už vôbec nepovažoval za dostačujúce poukazovanie

posudkového lekára na subjektívne údaje a hodnotenia žalobkyne. Správny súd nespochybňuje
odborné znalosti posudkového lekára, avšak zdôrazňuje, že z lekárskeho posudku musí presvedčivo
a logicky vyplývať odôvodnenie, prečo žalobkyňa nebola posúdená ako fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím, a to aj s ohľadom na predchádzajúce lekárske posudky vypracovávanéviacerými posudkovými lekármi v rokoch 2020-2023, v ktorých bola miera funkčnej poruchy žalobkyne
určená na základe (aj) totožných lekárskych správ v rozsahu 50%. Z lekárskeho posudku by preto podľa
správneho súdu malo byť v prípade zmeny určenia miery funkčnej poruchy o tak zásadný rozdiel (teda

o 20%) zrejmé a zrozumiteľne posudkovým lekárom zdôvodnené, aké skutočnosti boli z lekárskych
správ vyhodnotené a posúdené inak, a to aj s prihliadnutím k tomu, že zdravotný stav žalobkyne je
dlhodobo nezmenený, podľa lekárskych správ je ťažko mobilnou osobou, ktorá nie je schopná ani
státia bez opory a jej stav je aj podľa ortopedického vyšetrenia trvalý. Správny súd zároveň dáva
akcent na skutočnosť, že u žalobkyne boli predmetné rozhodnutia a lekárske posudky z ktorých správne

orgány vychádzali o priznávaní a následnom odnímaní peňažných príspevkov vydávané v pomerne
krátkom časovom období (obdobie 03/2023-09/2023), a aj s ohľadom na túto skutočnosť je podľa
správneho súdu nevyhnuté dôsledné odôvodnenie vyhodnotenia zdravotného stavu žalobkyne, ktorý bol
v tomto časovom období posudzovaný s tak zásadnou zmenou percentuálneho určenia miery funkčnej
poruchy. Pokiaľ posudkový lekár vo vyjadrení k žalobe argumentoval a bližšie vysvetľoval svoj postoj
týkajúci sa určenia miery funkčnej poruchy, správny súd dáva do pozornosti, že všetky tieto skutočnosti

musia byť úplne a zrozumiteľne uvedené už v lekárskom posudku, ktorý je podkladom pre rozhodnutie
správnychorgánom,správnysúdnemôžezohľadniťdoplňujúcevyjadrenia,bližšieozrejmujúceprípadné
vyhodnotenia lekárskych nálezov, ktoré majú vplyv na určenie miery funkčnej poruchy a následný záver
o tom, či fyzická osoba je alebo nie je ťažko zdravotne postihnutá.
62. Vo väzbe na prejednávanú vec správny súd uvádza, že nepochybne odborný lekársky posudok

je významným podkladom pre rozhodnutie a jeho závery sú prevzaté do rozhodnutí správnych
orgánov.Pretoakvadaminespreskúmateľnostiprenedostatočnéodôvodnenietrpíposudokakopodklad
rozhodnutia, je nepreskúmateľné aj rozhodnutie, ktoré jeho závery prevzalo. Správny súd zdôrazňuje,
že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov si vyžaduje odborné lekárske
znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom. Posudkoví lekári v rámci svojej praxe posúdia

množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí),
teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na jednotlivca.
Z odborného posudku, musí tak nepochybne vyplývať akými úvahami sa posudkový lekár spravoval.
63. Žalovaný, pokiaľ vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 14.09.2023, ktorý nebol dostatočne
odôvodnený, potom evidentne taktiež nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Na rozhodnutie podľa

zákona č. 447/2008 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, konkrétne § 47 ods. 3 Správneho poriadku, teda
v odôvodnení rozhodnutia má správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správny orgán správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi na
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

64. Správny súd sa stotožnil aj s námietkou žalobkyne týkajúcou sa účelu poskytovaných
kompenzačných príspevkov, ktoré majú slúžiť tak ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia §
1 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na podporu sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za
podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Správny súd v kontexte uvedeného tiež

poukazuje na znenie ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého sa
pod kompenzáciou sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia rozumie zmiernenie alebo
prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov
na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
Skutočnosť, že žalobkyňa napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu aj naďalej vykonáva určité

spoločenské a sociálne aktivity (napr. návštevy príbuzných, návštevy cintorína, stretnutia dôchodcov...),
ktorými chce aj s ohľadom na svoje možnosti naďalej viesť plnohodnotný život, jej nemôžu byť na ujmu
a rovnako nemôžu mať akýkoľvek vplyv na odôvodnenie posudzovania či žalobkyňa má alebo nemá byť
považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ako to naznačoval posudkový lekár
žalovaného vo svojich vyjadreniach.

65. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o tom, že posudkový lekár si nevyžiadal lekársku správu od
reumatológa žalobkyne, hoci bolo zrejmé, že sa u neho žalobkyňa lieči, správny súd uvádza, že
v súlade s § 11 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch posudkový lekár má požiadať poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. Posúdenie
úplnosti lekárskeho posudku je tak na posudkovom lekárovi, ktorý disponuje potrebnými odbornými

vedomosťami, avšak správny súd má za to, že v prípade ak z predložených lekárskych správ vyplývalo,
žežalobkyňamalaajďalšiepridruženézdravotnékomplikácie,ktorémalibyťliečenéulekárašpecialistu,
posudkový lekár si mal tieto vyžiadať, prípadne v odôvodnení lekárskeho posudku uviesť, prečo ich
vyžiadanie nepovažoval za potrebné. Posudkový lekár sa síce vo vyjadrení k žalobe s uvedenounámietkou vysporiadal, podľa správneho súdu však záver o dôvodnosti alebo nedôvodnosti vyžiadania
si predmetnej lekárskej správy mal byť súčasťou vypracovaného lekárskeho posudku.
66. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody, najmä z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

lekárskeho posudku zo dňa 14.09.2023 a následne vydaného rozhodnutia žalovaného
č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023, bolo potom potrebné napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023, ktoré
vychádzalo z lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom v odvolacom konaní, zrušiť
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné

dôsledne vo vzťahu k splneniu podmienok týkajúcich sa ponechania prípadne odňatia peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ponechania prípadne vrátenia preukazu fyzickej osoby s ŤZP
a parkovacieho preukazu dôsledne vyhodnotiť všetky lekárske nálezy a ich špecifiká, zrozumiteľne
odôvodniť rozsah určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne, prípadne jej výraznej zmeny s ohľadom
na zdravotný stav žalobkyne a vo veci znova rozhodnúť.

67. Správny súd vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2023/7718/MM zo dňa 19.05.2023, ktoré žalobkyňa žiadala podľa § 191 ods. 3
SSP zrušiť spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu ďalej konštatuje, že toto bolo možné
samostatne preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP na základe včasného podania správnej
žaloby. Z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 27 SSP, konkrétne nesplnenia podmienky, že

rozhodnutie nebolo možné samostatne preskúmať správnym súdom, správny súd nemohol postupovať
v zmysle tohto ustanovenia a posúdiť zákonnosť tohto rozhodnutia ako skôr vydaného. S ohľadom
na uvedené, keďže žalobkyňa sa domáhala aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/7718/MM zo dňa 19.05.2023, správny súd dospel k záveru, že
správna žaloba proti tomuto rozhodnutiu bola podaná oneskorene, keď z obsahu administratívneho

spisu vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené podľa údajov na doručenke dňa
29.05.2023 a bolo možné ho samostatne preskúmať na základe včasného podania správnej žaloby,
a preto správny súd nemal inú možnosť, ako správnu žalobu v tejto časti ako oneskorene podanú podľa
§ 98 písm. d) SSP odmietnuť. Vzhľadom na odmietnutie správnej žaloby voči rozhodnutiu
žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/7718/MM zo dňa 19.05.2023 sa správny súd ďalej

nezaoberal námietkami žalobkyne vzťahujúcimi sa k tomuto rozhodnutiu žalovaného.
68. Správny súd záverom dodáva, že argumentácia žalobkyňou podporená predloženými novými
lekárskymi správami síce poukazuje na jej súčasný zdravotný stav, avšak bola v konaní právne
bezvýznamná, pretože aj v sociálnych veciach sa aplikuje ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania opatrenia orgánu

verejnej správy a tieto lekárske správy preto môžu mať vplyv až v prípade podania novej žiadosti
žalobkyne o priznanie peňažných príspevkov. Zároveň správny súd uvádza, že návrh žalobkyne na
ustanovenie súdneho znalca, ktorý by objasnil, ktorý z posudkových lekárov má pravdu, vzhľadom na
zrušenie rozhodnutia žalovaného UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia lekárskeho posudku a v nadväznosti naň aj tohto rozhodnutia,

nepovažoval za dôvodný a ďalej sa ním nezaoberal.
69. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom sčasti úspešná, keď správny súd zrušil jedno
z dvoch ňou napádaných rozhodnutí žalovaného, konkrétne rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2023/11952/MM zo dňa 20.09.2023, preto jej správny súd priznal právo na čiastočnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 50 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania

rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175
ods. 2 SSP.

Poučenie:

2 24Sas/8/2023

v Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).