Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 8Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100129
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., právne zastúpená JUDr. Jánom Švigarom,
advokátom, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so
sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/
SSVODPPKPC2/SOC/2023/13972 zo dňa 02. novembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. PO2/
RPČ/SOC/2023/104015-4 zo dňa 07. augusta 2023 rozhodol podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ŤZP“) v spojení s prílohou č. 18 citovaného zákona tak, že nevyhovel žiadosti žalobkyne o
vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 09. mája 2023. V odôvodnení orgán prvého stupňa uviedol,
že vychádzal pri posudzovaní odkázanosti na parkovací preukaz z platného lekárskeho posudku č.
2021/109277 zo dňa 12. júna 2023 (ďalej aj „lekársky posudok zo dňa 12. júna 2023“). Podľa tohto
lekárskeho posudku má žalobkyňa určenú mieru funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č. 3 časť VIII.A.2.c
zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, čím je uznaná za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá však nie je v zmysle § 14 ods. 6 citovaného zákona odkázaná na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a jej zdravotné postihnutie nepatrí medzi zdravotné
postihnutia na účely parkovacieho preukazu uvedené v prílohe č. 18 citovaného zákona.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie dňa 23. augusta 2023, v ktorom
uviedla, že ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa musí prepravovať osobným autom, nakoľko
prepravovanie sa prostriedkami hromadnej dopravy je pre žalobkyňu komplikované. Parkovací preukaz
by zároveň umožnil parkovanie v čo najväčšej blízkosti k objektu, kam sa potrebuje dostať a to vrátane

lekára. Počas kúpeľnej liečby v Bojniciach v marci 2023 sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil, aj krátke
vzdialenosti sú pre žalobkyňu s ohľadom na ťažko poškodené srdce namáhavé, pociťuje tlak a bolesť
na hrudi. Žalobkyňa tiež poukázala na lekársku správu vyhotovenú A. A., ktorý jej odporučil individuálnu
dopravu.3. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/
SOC/2023/13972 zo dňa 02. novembra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že toto zamietol a

rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný za účelom rozhodnutia doplnil konanie lekárskym
posudkom č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/13972 zo dňa 24. októbra 2023 (ďalej aj „lekársky
posudok zo dňa 24. októbra 2023“), v ktorom sa posudkový lekár stotožnil so závermi orgánu prvého
stupňa a určil mieru funkčnej poruchy na 50%, podľa najvýznamnejšieho ochorenia, pre ktorú sa
posudzovaná lieči podľa prílohy č. 3 časť VIII.A.2.c zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu

ŤZP - poruchy srdcového rytmu s ťažkými hemodynamickými poruchami (záťažová insuficiencia) alebo
liečbou ťažko ovplyvniteľné poruchy. Posudkový lekár žalovaného sa v rámci rozmedzia miery funkčnej
poruchy 50% - 70% priklonil k hornej hranici percentuálneho rozpätia vzhľadom na zlepšenie porúch
srdcového rytmu po rádiofrekvenčnej liečbe a nastavení na medikamentóznu liečbu, bez prejavov
akútnej srdcovej dekompenzácie.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa je tiež sledovaná a liečená aj pre ochorenia:
- vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie veľkých srdcových ciev, ischemická choroba
srdca, stavy po infarkte myokardu, chronické reumatické choroby srdca, kardiomyopatie, stavy po
myokarditídach a pod., stavy zodpovedajúce NYHA II, (náhrada dvoch srdcových chlopní mechanickou
protézou, s ich dobrou funkciou, plastika trikuspidálnej chlopne s nedostatočnou funkciou, preťaženie

pravej predsiene a komory) – VIII.A.1.b) s mierou funkčnej poruchy 40%;
- artropatie, zápalové reumatické ochorenia, iné choroby kostí, chrupaviek, vnútornej výstelky kĺbu
a šliach (chondropartie, synovitídy, tendovaginitídy, entezopatie atď.), stredne ťažké formy, občas
recidivujúce,sostrednouporuchoufunkcie,ktorátrvaleobmedzujevýkonnosťorganizmu,(trvaléaktívny
reumatický proces pri reumatoidnej artritíde, pri nastavenej imunosupresívnej a biologickej liečbe s

bolestivosťou viacerých kĺbov, bez ich ťažkej poruchy funkcie) – XII.A.4.b) s mierou funkčnej poruchy
40%;
- bronchiálna astma, ľahká perzistujúcej astma – IX.4.b) s mierou funkčnej poruchy 30%;
- centrálne neurogénne poruchy (poškodenie pyramídovej dráhy mozgu a miechy), poruchy
symbolických funkcií ľahké, (ľahká porucha výslovnosti, zajakávanie, bez dysartrie kombinovaná s

varírujúcou reziduálnou parézou vľavo) – V.1.k)1. s mierou funkčnej poruchy 20%.

5. Po komplexnom zhodnotení všetkých doložených lekárskych nálezov a námietok uvedených v
odvolaní žalovaný konštatoval, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
avšak nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ŤZP, preto v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) citovaného zákona nespĺňa podmienky pre
vyhotovenie parkovacieho preukazu. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne uvedené v odvolaní týkajúce sa jej
zdravotného stavu žalovaný uviedol, že posudkový lekár sa pri posudzovaní odkázanosti na parkovací
preukaz zaoberal všetkými odbornými lekárskymi nálezmi a tieto zhodnotil vo svojom lekárskom
posudku.

II.
Konanie pred správnym súdom

6. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 15. februára 2024 domáhala zrušenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/ 2023/13972 zo dňa 02.
novembra 2023, ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa č. PO2/RPČ/SOC/2023/104015-4 zo dňa 07.
augusta 2023 a priznania práva na náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež
z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

8. Ďalej žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že tak posudkový lekár orgánu prvého stupňa, ako aj

posudkový lekár žalovaného pri vypracovaní lekárskych posudkov nevychádzali z aktuálnych lekárskych
nálezov, čo je v rozpore s § 11 ods. 3 prvej vety zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP. Posudkový lekár orgánu prvého stupňa posudzoval zdravotný stav žalobkyne okrem iného aj na
základe lekárskeho nálezu A. E., kardiológa zo dňa 29. novembra 2022. Uvedené nebolo napravené aniposudkovým lekárom žalovaného, ktorý zdravotný stav žalobkyne posúdil napriek tomu, že žalobkyňa v
priebehu administratívneho konania utrpela mozgovú príhodu, čo malo negatívny vplyv na jej zdravotný
stav, aj na základe lekárskeho nálezu A. D., pneumológa zo dňa 23. februára 2023, lekárskeho nálezu

B. A. E., kardiológa zo dňa 29. novembra 2022, lekárskeho nálezu A. F., neurológa zo dňa 13. apríla
2024, lekárskeho nálezu A. G., hematológa zo dňa 30. marca 2023. Nakoľko všetky uvedené lekárske
nálezy sú staršie ako 6 mesiacov, uvedené je podľa názoru žalobkyne potrebné považovať za podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

9. Porušenie ustanovení o konaní žalobkyňa vzhliadla aj v súvislosti so skutočnosťou, že zdravotný
stav žalobkyne v prvostupňovom konaní nebol posudzovaný za jej osobnej účasti s prihliadnutím na
ustanovenie § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na ŤZP, nakoľko nebola upovedomená o
svojom práve žiadať o posúdenie zdravotného stavu vo svojej prítomnosti. Zároveň nesúladný bol aj
postup pri vypracovaní lekárskeho posudku žalovaného, nakoľko toto posudzovanie sa síce uskutočnilo
v osobnej prítomnosti žalobkyne, avšak bez prítomnosti posudkového lekára žalovaného a namiesto

neho bola prítomná iná osoba, ktorá žalobkyni uviedla, že závery zo stretnutia budú odovzdané
posudkovému lekárovi žalovaného.

10. Žalobkyňa v ďalšom namietala, že v lekárskom posudku žalovaného sa uvádza, že žalobkyňa
„Podľa § 14 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. nie je odkázaná na sprievodcu, keďže nemá ťažké

poruchy mobility, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím.“, avšak v napadnutom
rozhodnutí a administratívnom konaní sa neriešila otázka odkázanosti žalobkyne na sprievodcu, ale
otázka, či žalobkyňa spĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Z uvedeného dôvodu je
žalobkyňa toho názoru, že posudkový lekár žalovaného nezisťoval pri posudzovaní zdravotného stavu
žalobkyne splnenie podmienok na vyhotovenie parkovacieho preukazu ako skúmať mal, ale splnenie

podmienok odkázanosti žalobkyne na sprievodcu, preto nie je možné určiť, čo vlastne posudkový
lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne skúmal a či žalobkyňa podmienky pre vyhotovenie
parkovacieho preukazu splnila.

11. Podľa názoru žalobkyne posudkový lekár žalovaného, ako aj posudkový lekár orgánu prvého stupňa

taktiež nezohľadnil zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne po mozgovej príhode v marci 2023. V tejto
súvislosti žalobkyňa poukázala na lekársku správu vyhotovenú MUDr. Magyarom, reumatológom zo dňa
02. mája 2023, ktorý uviedol, že „vzhľadom na zhoršenie chôdze je potrebný doprovod druhou osobou
a vhodná individuálna doprava“.

12. Žalobkyňa nariadenie pojednávania nežiadala.

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08. apríla 2024, v ktorom uviedol, že posúdenie
splnenia hmotnoprávnych podmienok vyhotovenia preukazu podľa § 2 ods. 3 v spojení s § 17 ods.
1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je odbornou medicínskou otázkou

v zmysle § 11 citovaného zákona. Nejde o formálne právne posúdenie, ale o vysoko špecializované
odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre účastníka
konania ako posudzovanú osobu. Žalovaný ďalej uviedol, že k žalobným námietkam vzneseným
žalobkyňou bolo A. D. H., atestovanou posudkovou lekárkou žalovaného vypracované stanovisko č.
UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/6471 zo dňa 25. marca 2024 (ďalej aj „stanovisko zo dňa 25.

marca 2024“) a poukázal na závery z neho vyplývajúce.

14. Podľa názoru žalovaného si žalobkyňa laicky osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce
z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatneným nárokom a hodnotiť závery posudkového
lekára žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov. Uvedené je však v zmysle ustálenej

rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky výlučnou právomocou posudkových lekárov.
K námietke žalobkyne týkajúcej sa neznalosti znenia ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 15 zákona č. 400/2015 Z. z.
o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo

známym každému, koho sa to týka. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nemožnosti
určenia, čo posudkový lekár žalovaného skúmal žalovaný uviedol, že táto je neopodstatnená, keďže
podkladom pre napadnuté rozhodnutie bol lekársky posudok zo dňa 24. októbra 2023, v ktorom
posudkový lekár žalovaného explicitne uvádza, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené kritériá privyhotovení parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP, z čoho je zrejmé, že preskúmaval zdravotný stav žalobkyne v súvislosti s odvolaním
vo veci nevyhovenia jej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu.

15. V ďalšom žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že žalobkyňa si dňa 09. mája 2023 podala aj
žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom,
pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov tejto žiadosti nevyhovel rozhodnutím č. PO2/RPČ/
SOC/2023/104014-4 zo dňa 07. augusta 2023 a o odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím

č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/13971 zo dňa 03. novembra 2023 tak, že odvolanie žalobkyne
bolo zamietnuté. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na
Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. 18Sas/5/2024.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre vyhotovenie
parkovacieho preukazu, teda nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a zároveň nie je podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na
právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutímodkázanounaindividuálnuprepravuosobnýmmotorovýmvozidlom,nebolomožnévyhovieť
predmetnej žiadosti. Z uvedeného dôvodu podaná správna žaloba nie je dôvodná, vychádza len
z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv

žalobkyne, avšak žalobkyňa neuvádza konkrétne dôvody, prečo lekársky posudok nie je dostatočný a
je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov.

17. V stanovisku zo dňa 25. marca 2024 MUDr. Blanka Kalnášová uviedla nasledovné:
- K žalobkyňou poukazovanej mozgovej príhode, ktorá znížila kvalitu života žalobkyne, ide o stav trvajúci

kratšie ako 12 mesiacov s reziduálnymi a miernymi neurologickými následkami, je predpoklad ďalšej
úpravy a zlepšovania pri pokračujúcej liečbe, deficit po cievnej mozgovej príhode nie je u žalobkyne
na úrovni ťažkého postihnutia a ide o následky ľahkej fatickej poruchy a reziduálneho paretického
postihnutia.
-Knámietkežalobkyne,želekáraposudkovýlekárbraldoúvahylekárskenálezystaršieako6mesiacov,

pri hodnotení zdravotného stavu je potrebné komplexne zhodnotiť všetky chronické ochorenia aj so
skorším začiatkom vzniku a ich následky na funkčné postihnutie posudzovanej fyzickej osoby.
- K poukazu žalobkyne na lekársky nález reumatológa zo dňa 02. mája 2023, v ktorom je uvedené, že
„vzhľadom na zhoršenie chôdze je potrebný doprovod druhou osobou a vhodná individuálna doprava“,
toto konštatovanie odborného lekára má pre posudkového lekára iba informatívny charakter a nijakým

spôsobom ho nezaväzuje pri rozhodovacom procese.

18. V replike zo dňa 17. mája 2024 žalobkyňa uviedla, že v prvom rade namieta stanovisko zo dňa
25. marca 2024, nakoľko toto bolo vyhotovené až počas prebiehajúceho súdneho konania, pričom má

dostatočne zreteľne, faktograficky odôvodniť zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne. Podľa názoru
žalobkyne však mal byť jej zdravotný stav vyššie uvedeným spôsobom zhodnotený už v samotnom
lekárskom posudku zo dňa 24. októbra 2023, na ktorý napadnuté rozhodnutie odkazuje.

19. K vyjadreniu posudkového lekára žalovaného v stanovisku zo dňa 25. marca 2024 v súvislosti

so skutočnosťou, že prihliadal aj na neaktuálne lekárske nálezy žalobkyňa uviedla, že nenamieta
skutočnosť, že na tieto neaktuálne lekárske nálezy prihliadal avšak to, že mal vychádzať aj z aktuálnych
lekárskych nálezov a tieto si mal zabezpečiť. Takýmto spôsobom posudkový lekár jednak porušil zákon o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ako aj nedostatočne zistil skutočný stav veci. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci je zároveň aj

nepreskúmateľné.

20. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že v lekárskom posudku a rozhodnutí orgánu prvého stupňa je
nedostatočne zdôvodnené stanovisko žalovaného o splnení, resp. nesplní podmienok žalobkyne o
odkázanosti na sprievodcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, žalobkyňa podala žiadosť

aj o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, v tejto
veci bol tiež vypracovaný lekársky posudok, avšak pri porovnaní lekárskych posudkov posudkových
lekárov v oboch veciach je zrejmé, že posudkoví lekári jednak orgánu prvého stupňa a tiež žalovaného
sa nezaoberali dostatočne individuálne oboma prípadmi, keď oba lekárske posudky sú zhodné ažna samotný záver a to konštatovanie o nesplnení podmienok pre nepriznanie jednotlivých peňažných
príspevkov na kompenzáciu.

21. Žalobkyňa vyjadrila tiež nesúhlas s tvrdením žalovaného, že si osobuje posudzovať medicínske
závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ a v tejto súvislosti uviedla, že len poukazuje na
závery a odporúčania ošetrujúcich lekárov - špecialistov. Žalobkyňa v tejto súvislosti tiež poukázala na
Prepúšťaciu správu nemocnice Agel Košice - Šaca zo dňa 31. marca 2023, v zmysle ktorej jej boli
predpísané zdravotnícke pomôcky ako napríklad kovová palica na chodenie, štvorkolesové chodítko,

stolička do sprchy a madlá, z čoho možno vyvodiť záver, že nie nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti nastupovať do vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom a vystupovať z neho.

22. V závere žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru v podanej správnej žalobe uvádzala relevantné
dôvody, pre ktoré možno považovať vyhotovený lekársky posudok sa nedostatočný.

23. V duplike zo dňa 13. júna 2024 žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o lekársky nález s dátumom
vystavenia 20. apríla 2023 tvoriaci prílohu k žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú
osobu so zdravotným postihnutím, ktorú žalobkyňa podala dňa 09. mája 2023, tento bol žalovanému s
elektronickou spisovou dokumentáciou orgánu prvého stupňa doručený dňa 06. októbra 2023, teda v

čase odstúpenia spisovej dokumentácie bol lekársky nález v zmysle § 11 ods. 6 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP aktuálny a za taký ho možno považovať aj v čase vydania lekárskeho
posudku žalovaného dňa 24. októbra 2023, keďže aktuálnosť predmetného lekárskeho záznamu
uplynula v priebehu odvolacieho konania.

24. Žalovaný v ďalšom uviedol, že posudkový lekár pri vydávaní lekárskeho posudku preštuduje a
zhodnotí všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii v čase vydania lekárskeho
posudku a rovnako to bolo aj v tomto prípade. Závery odborných lekárov majú pre posudkového lekára
len odporúčací charakter, ale posudkový lekár má odborné kvalifikačné predpoklady pre posúdenie
obsahového významu lekárskych nálezov. Žalovaný zároveň poukázal na znenie § 34 ods. 3 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“), v zmysle
ktorého „účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe“,
preto správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu
neznáme, ktoré mohol uviesť len účastník konania a tieto neuviedol pred orgánom prvého stupňa alebo v
odvolacom konaní. Žalovaný zároveň poukázal na § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je na rozhodnutie

správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Žalovaný ďalej poukázal na § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, v
zmysle ktorého môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak

má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu,
odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z
elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné
overiťobjektívnosťaleboúplnosťdiagnostickéhozáveru.Vostatnýchprípadochposudkovýlekárvykoná
posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie

jej zdravotného stavu podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP
pre posudkového lekára vyplýva len v prípade, že o to fyzická osoba písomne alebo elektronickými
prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom požiada. V tomto prípade posudkový lekár nemal
pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych správ a
žalobkyňa o osobné posúdenie jej zdravotného stavu vyššie uvedeným spôsobom nepožiadala.

26. Žalovaný v zmysle podania zo dňa 18. decembra 2024 nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalšíchveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za

podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

30. Podľa § 199 ods. 1 SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie podľa písm. c)

rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a podľa písm. d) rozhodovanie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.

31. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

32. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekárska posudková

činnosť na účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 7,

g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.1)
1a) Zákon č. 448/ 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

34. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársku posudkovú

činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej
posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje
všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

35. Podľa § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pri výkone lekárskej
posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie,
na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a

psychickejschopnostifyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímudeliťpísomnýsúhlaspodľa§40
ods. 7 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený
v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza aj z elektronických
zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke9aa) fyzickej osoby.

36. Podľa § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ak fyzická osoba v
priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu
zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná velektronickej zdravotnej knižke, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v
lekárskom posudku.

37. Podľa § 11 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársky nález je na účely
tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

38. Podľa § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudkový lekár
môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti

diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu
lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných
záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť
alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez
prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

39. Podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudkový lekár
je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba
písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným
elektronickým podpisom.

40. Podľa § 11 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na účely parkovacieho
preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má
zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

41. Podľa § 15 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na účely parkovacieho
preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11
ods. 13 alebo § 11 ods. 15.

42. Podľa § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, príslušný orgán vyhotoví

fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak
a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené
v prílohe č. 18,
b) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom.

43. Podľa § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na konanie vo veciach
kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

50) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

44.Podľa§55ods.7zákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,podkladomnarozhodnutie
o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo
komplexný posudok, ak bol vypracovaný.

45. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

46. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

XX. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom48. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa
postupom podľa § 199 v spojení s § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne nevzhliadol dôvodnosť podanej
žaloby a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.

49. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil dňa 29. januára 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 14. januára 2025).

50. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k
správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí
aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v

zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

51. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho
konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- žalobkyňa požiadala o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím žiadosťou zo dňa 09. mája 2023,
- rozhodnutím č. PO2/RPČ/SOC/2023/104015-4 zo dňa 07. augusta 2023 orgán prvého stupňa rozhodol

tak, že nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 09. mája 2023
(podkladom rozhodnutia bol lekársky posudok č. 2021/109277 zo dňa 12. júna 2023),
- proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie doručené dňa 23. augusta 2023,
- o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/
2023/13972 zo dňa 02. novembra 2023 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa

potvrdil (podkladom rozhodnutia bol lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/13972
zo dňa 24. októbra 2023).

XX. Správny súd úvodom upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podstatou správneho súdnictva je
ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha

súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní
skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť
ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či
si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či

zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu
orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Sžo 32/2014).

53. V zmysle uvedeného preto správny súd preskúmal, či administratívne konanie nevykazuje vady,
ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, napadnuté rozhodnutie
žalovaného bolo založené na podkladoch, ktoré zodpovedajú obsahu administratívneho spisu, či bol
dostatočne zistený skutkový stav, tento následne správne posúdený a či rozhodnutie bolo náležite a
zrozumiteľne odôvodnené.

54. Podmienkou pre vyhotovenie parkovacieho preukazu je skutočnosť, že fyzická osoba je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím. Otázka ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne nebola medzi
účastníkmi sporná, žalobkyňa však namietala, že rozhodnutia orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného
vydané v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP resp.

konania, ktoré im predchádzali majú také vady, pre ktoré ich je potrebné zrušiť a to konkrétne, že
v rozpore s § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP posudkoví lekári
posudzovali aj lekárske nálezy staršie ako 6 mesiacov, posúdenie sa uskutočnilo v neprítomnosti
žalobkyne resp. osobné posúdenie vykonala osoba iná ako posudkový lekár, obsah lekárskehoposudku je zmätočný čo do predmetu posudzovania a nebolo zohľadnené zhoršenie zdravotného stavu
žalobkyne po mozgovej príhode v marci 2023, ani prihliadnuté na lekársku správu vydanú MUDr.
Magyarom, reumatológom zo dňa 02. mája 2023, ktorý poukázal na vhodnosť individuálnej dopravy.

55. V prvom rade správny súd uvádza, že pokiaľ fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
žiada o parkovací preukaz, podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok
v zmysle § 55 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, z ktorého vyplýva, či
žiadateľ má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ŤZP. Posúdenie otázky nároku na vydanie parkovacieho preukazu preto nie je otázkou
právnou, ale otázkou výsostne odbornou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné
odborné medicínske znalosti a skúsenosti a ktoré je aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/17/2021 zo dňa 09. februára 2022) výlučne v kompetencii posudkového
lekára. Inými slovami povedané, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery

posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, že by vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa
ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery funkčnej poruchy resp. podradil ochorenie
žiadateľa pod zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa sama v žalobe nenamietala,
že by napriek záverom posudkových lekárov mala zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18

k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP správny súd nevzhliadol v tomto smere dôvod
nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.

56. Správy súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že posudkový lekár posudzuje zdravotný
stav žiadateľa objektívne, na podklade lekárskych správ, nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa

(t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), teda tak, ako sa to - ktoré ochorenie vzhľadom na
jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu, vychádzajúc pritom z medicínskych poznatkov,
objektívne javí byť závažným, berúc do úvahy jeho prípadný vplyv na pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jednotlivcom. Je pravdou, že subjektívne
prežívanie (znášanie) ochorenia jednotlivcom nie je objektívne merateľným ani explicitným, pretože

každý jednotlivec, hoc aj to isté ochorenie, znáša rôzne, avšak existujú objektivizované vonkajšie prejavy
ochorenia, ktoré sú zistiteľné vyšetrovacími metódami a podľa ktorých je tak možné nestranne určiť
objektívny, nie subjektívny, stupeň jeho závažnosti či charakteru.

57. Správny súd následne preskúmal, či skutkový stav v prejednávanej veci bol zistený riadne a úplne.

Z administratívneho spisu vyplýva, že podkladom rozhodnutia orgánu prvého stupňa bol lekársky
posudok č. 2021/109277 zo dňa 12. júna 2023 (§ 15 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP). Následne, po podaní odvolania bol vypracovaný nový lekársky posudok č. UPS/
US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/13972 zo dňa 24. októbra 2023 (§ 15 ods. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP), pričom správy dospel k záveru, že tento bol vypracovaný na

základe posúdenia všetkých lekárskych správ a nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise
vrátane lekárskych správ a nálezov priložených k odvolaniu, a zároveň boli uvedené aj stručné
diagnostické závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ. Vzhľadom na uvedené správny súd
dospel k záveru, že žalovaným zistený skutkový stav čo do posúdenia zdravotného stavu žalobkyne
bol dostatočný pre riadne posúdenie veci, vrátane posúdenia aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne

po mozgovej prílohe, závery vyplývajúce z lekárskeho posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/
2023/13972 zo dňa 24. októbra 2023 sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a zdravotnou dokumentáciou tak, aby bolo možné určiť mieru funkčnej poruchy žalobkyne
a zdravotné postihnutie, ktorým trpí. Správny súd navyše nevzhliadol dôvodnosť námietky žalobkyne, že
posúdením lekárskych správ starších ako 6 mesiacov došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 3 zákona

o príspevkoch na kompenzáciu ŤZP takým spôsobom, ktorý by mal za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, naopak, správny súd je toho názoru, že takýmto postupom posudkový lekár tak orgánu
prvého stupňa ako aj žalovaného posudzovali celkový zdravotný stav žalobkyne, aj s ohľadom na jeho
vývoj v čase. Je potrebné dodať, že pre riadne a úplné posúdenie zdravotného stavu žiadateľa zákon
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP vyžaduje, aby posudkový lekár vychádzal z aktuálnych

lekárskych správ (nie starších ako 6 mesiacov - § 11 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 5 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP), teda aby tieto opomenuté pri posudzovaní rozhodne neboli, nakoľko
majú pre posúdenie veci rozhodujúci vplyv, avšak zákon súčasne nevylučuje, aby posudkový lekár privypracovanílekárskehoposudkuprihliadalajnastaršiulekárskudokumentáciu,ktorúpovažujepresvoje
posúdenie za relevantnú.

58. Zároveň správny súd dopĺňa, že sám účastník konania má v zmysle § 33 ods. 1 v spojení s
§ 34 ods. 3 správneho poriadku nielen právo, ale aj povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie
tvrdených skutočností a nie len na svojich tvrdeniach pasívne zotrvávať. Naopak, nie je v možnostiach
ani schopnostiach orgánov verejnej správy vlastnou činnosťou získať tak špecifické dôkazy, akými sú
lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu účastníka konania.

59. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že posudkovým lekárom prvého stupňa bola žalobkyňa
posúdená v neprítomnosti a v prípade posudzovania v odvolacom konaní nebol pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobkyne prítomný posudkový lekár ale iná osoba, správny súd poukazuje na
znenie § 11 ods. 9 a 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, v zmysle ktorého (9)
posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti

o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, odborného
lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických
zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné overiť
objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, zároveň (10) posudkový lekár je povinný pozvať
fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo

požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
Za predpokladu, že posudkový lekár nevzhliadne potrebu osobného posúdenia v zmysle § 11 ods. 9
zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie
jej zdravotného stavu len v prípade, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním

žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. V prejednávanej
veci však nebolo preukázané, že by žalobkyňa v priebehu celého administratívneho konania (zákonom
požadovaným spôsobom) žiadala o posúdenie zdravotného stavu vo svojej prítomnosti, pričom je
potrebné dodať, že orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli povinní žalobkyňu o príslušnom postupe
poučiť a uvedené vyplýva priamo z § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Vzhľadom na uvedené správny súd nemal za preukázané, že by orgány verejnej správy boli povinné
vykonať posúdenie žalobkyne v jej prítomnosti a uvedenú námietku posúdil ako nedôvodnú.

60. V ďalšom sa správny súd zaoberal námietkou žalobkyne, že v lekárskom posudku žalovaného sa
uvádza, že žalobkyňa „Podľa § 14 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. nie je odkázaná na sprievodcu,

keďže nemá ťažké poruchy mobility, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím.“.
Zuvedenéhodôvodupovažuježalobkyňazáverylekárskehoposudkužalovanéhozazmätočné,nakoľko
v napadnutom rozhodnutí a administratívnom konaní sa neriešila otázka odkázanosti žalobkyne na
sprievodcu, ale otázka, či žalobkyňa spĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Správny
súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v zmysle napadnutého rozhodnutia (str. 2 ods. 2)

podkladom pre jeho vydanie je lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPV KPC2/SOC/2023/13972 zo
dňa 24. októbra 2023, ktorý v závere jednoznačne a zrozumiteľne konštatuje, že „Po komplexnom
zhodnotení priložených lekárskych nálezov nemá posudzovaná zdravotné postihnutie uvedené v prílohe
číslo 18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, teda nespĺňa kritéria pri pre vyhotovenie
parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.“

Pozornosti správneho súdu však neušlo, že pre účely iného konania (konanie o žiadosti o vyhotovenie
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom) bol taktiež vypracovaný
lekársky posudok a to č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/13971 zo dňa 24. októbra 2023, v
ktorom je posudkovým lekárom konštatovaný záver uvádzaný žalobkyňou v žalobe, avšak tento
lekársky posudok nebol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, preto záver v ňom uvedený

s administratívnym konaním o vydanie parkovacieho preukazu nemá žiaden súvis a nespôsobuje
nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia resp. lekárskeho posudku, ktorého vychádzalo. Správny
súd z uvedeného dôvodu nevzhliadol dôvodnosť ani tejto žalobnej námietky ako ani akýchkoľvek ďalších
námietok žalobkyne súvisiacich s posúdením odkázanosti na sprievodcu.

61. Pokiaľ žalobkyňa v ďalšom poukazovala na lekársku správu vydanú MUDr. Magyarom,
reumatológom zo dňa 02. mája 2023, v ktorej tento konštatoval vhodnosť individuálnej dopravy resp.
Prepúšťaciu správu nemocnice Agel Košice - Šaca zo dňa 31. marca 2023, v zmysle ktorej jej boli
predpísané zdravotnícke pomôcky správny súd uvádza, že ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiťotázku, či posudzovaná osoba je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
V zmysle § 11 ods. 2 zákona o príspevkoch na kompenzáciu ŤZP uvedené patrí do výhradnej právomoci
príslušných posudkových lekárov a posudkoví lekári nemusia automaticky do svojho posudku preberať

takto sformulované závery ošetrujúcich lekárov. „Pokiaľ však ošetrujúci lekári takýto názor sformulujú a
zároveň ho aj podoprú odborným nálezom, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu žiadateľa, je v záujme
preskúmateľnosti lekárskeho posudku vhodné, aby posudkový lekár jasne vysvetlil, prečo sa s týmto
názorom nestotožnil.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 7Ssk/129/2022
zo dňa 25. októbra 2022, bod 13). Navyše predmetom tohto konania nie je posudzovanie odkázanosti

žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom ale konanie o žiadosti o vydanie
parkovacieho preukazu v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP. Vzhľadom na uvedené správny súd posúdil námietku žalobkyne ako nedôvodnú.

62. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie z dôvodov namietaných žalobkyňou
v podanej žalobe ako aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne a nevzhliadol žiaden dôvod

jeho nezákonnosti. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia
požadované v zmysle § 11 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Rozhodnutie
žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

63. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup
žalovaného boli v súlade so zákonom a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého žalobkyni právo
na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech

celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení

s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že

a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak

je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).