Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sas/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106395
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106395.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

31

20Sas/10/2023

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,
v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zast.:
Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Ústredná
vojenská lekárska komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála
Viesta 2, 832 47 Bratislava Petržalka, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústrednej

vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo
dňa 11.10.2023, takto

r o z h o d o l :

29
20Sas/10/2023

I. Rozhodnutie Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č.

SEĽUZ-283-10/2023-OdSP zo dňa 11.10.2023 a rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany
Slovenskej republiky č. VeVZRK-EL9/4-100-3/2023 zo dňa 04. 07. 2023 z r u š u j e a vec vracia
prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

21
20Sas/10/2023

Administratívne konanie

1. Dňa 06. 04. 2022 bol prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ako orgánu
príslušnému na vykonávanie prieskumného konania v prvom stupni podľa § 101 zákona č. 281/2015 Z.
z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonoštátnejslužbeprofesionálnychvojakov“)aslužobnéhopredpisu

hlavného služobného úradu č. 126/2015 o zložení, územnej pôsobnosti a rokovacom poriadku Ústrednej
vojenskej lekárskej komisie a prieskumných komisií, doručený návrh na vykonanie prieskumného
konania za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobcu na ďalší výkon štátnej služby profesionálneho
vojaka a funkcie. Návrh na vykonanie prieskumného konania podala v súlade s § 100 ods. 2 Zákona oštátnej službe profesionálnych vojakov lekárka posádkovej ambulancie Martin II.. Prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky začala podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne konanie vo veci.

2. Dňa 20. 05. 2022 bolo vykonané v poradí prvé prieskumné konanie, ktorého výsledkom bolo
vydanie rozhodnutia prieskumnou komisiou Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. UHL RK-
EL9/3-20-4-2022 so záverom „nespôsobilý vykonávať štátnu službu“ podľa § 101 ods. 1 písm. c) Zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo

dňa 13. 06. 2022, o ktorom rozhodol odvolací orgán - Ústredná vojenská lekárska komisia Ministerstva
obrany Slovenskej republiky rozhodnutím č. SEĽUZ-200-6/2022-OdSP zo dňa 20. 10. 2022 tak,
že rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. UHL RK-EL9/3-20-4–
2022 zo dňa 20. 05. 2022 zrušuje z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a vec vracia prieskumnej
komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky na nové prerokovanie a rozhodnutie.

3. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky žalobcovi oznámila oznámením zo
dňa 16. 06. 2023 začatie v poradí druhého prieskumného konania. Dňa 28. 06. 2023 sa žalobca
osobne dostavil na prieskumnú komisiu Ministerstva obrany Slovenskej republiky za účelom zistenia
dôvodu predvolania na rokovanie prieskumnej komisie a nahliadnutia do spisovej dokumentácie, o čom
bol spísaný Úradný záznam č. VeVZ RK-EL9/4-100/2023. Žalobca na rokovanie prieskumnej komisie

Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 04. 07. 2023 predložil svoje pracovné správy zo dňa 08.
12. 2014, 17. 05. 2021, 19. 05. 2021, 10. 09. 2021 a 21. 09. 2021 a Žiadosť o nahliadnutie do správneho
spisu a poskytnutie lehoty na navrhnutie dôkazov zo dňa 03. 07. 2023.

4. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky rozhodnutím č. VeVZ RK-

EL9/4-100-3/2023 zo dňa 04. 07. 2023 vo veci určenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší
výkon štátnej služby profesionálneho vojaka rozhodla, že žalobca služobne zaradený na funkciu
náčelník skupiny, príslušník VÚ 1037 Martin je podľa § 101 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov „nespôsobilý vykonávať štátnu službu“ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
Vychádzajúc zo skutkových zistení dospela prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej

republiky k záveru o nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka pri prvom
zasadnutí dňa 20. 05. 2020, potom pri žalobcovom odvolaní zo dňa 22. 06. 2022, kedy opätovne
preskúmala (skontrolovala) všetky poskytnuté nálezy, doplnila doporučené údaje z komisie Ústrednej
vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky (druhostupňovej prieskumnej
komisie Bratislava) a nanovo posudzovala a určila zdravotnú spôsobilosť žalobcu, pričom potvrdila,

že zmeny v zdravotnom stave žalobcu sú závažné a podmieňujú trvalú zmenu jeho zdravotnej
spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby podľa platných vyhlášok Ministerstva obrany Slovenskej
republiky a zákonov. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prieskumná komisia Ministerstva
obrany Slovenskej republiky zhrnula závery psychodiagnostického vyšetrenia žalobcu F. G. zo dňa
13. 07. 2020, F. C. H. I. J. C. J. K. zo dňa 25. 09. 2020, F. L. B. z Ústrednej vojenskej nemocnice

v Ružomberku zo dňa 23. 09. 2021, vrátane psychodiagnostických vyšetrení v rámci žalobcovej
hospitalizácie od 14. 03. do 18. 03. 2022 v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku
za účelom komplexného zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu, a to psychodiagnostické vyšetrenie
žalobcu F. C. zo dňa 15. 03. 2022 a vyšetrenie na psychiatrickom oddelení (F. M. F.), kde bol
žalobca hospitalizovaný i v minulosti (žalobca bol prvýkrát hospitalizovaný na psychiatrii v roku 2014

v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok – prepúšťacia správa F. F., psychiater). Zhrnuté boli
i závery z vyšetrenia v psychologickej ambulancii F. N. J. zo dňa 28. 07. 2022 (predložil žalobca)
a uvedený bol i obsah pracovných správ zo dňa 08. 12. 2014, 17. 05. 2021, 19. 05. 2021, 10. 09.
2021 a 21. 09. 2021, ktoré predložil na rokovaní prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej
republiky žalobca. Následne bolo prieskumnou komisiou ustálené, že žalobca trpí zmiešanou poruchou

osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi, diagnóza: F61. Začiatok zdravotných
problémov sa u žalobcu datuje k roku 2014, kedy sa objavili ako nezvládnutá záťaž pri výbere do elitného
piateho pluku a došlo k akútnej psychotickej poruche s paranoidne perzekučnou symptomatikou
s poruchou v správaní a emócií, verbálnou agresivitou, pocitom sledovania a ohrozenia jeho osoby.
Žalobca bol v danom čase v sledovaní psychiatrickej ambulancie a aj v liečbe, ale po roku 2019 už

nikde nechodil. V rokoch 2020, 2021, 2022 bol vyšetrený na podnet veliteľa a pracovného prostredia
pre maladaptívne prejavy na pracovisku. Žalobca v krízových, sťažených podmienkach vykazoval
neadekvátne reakcie (smiech, zľahčovanie, negoval vážnosť vojenského povolania). Mal vedené
disciplinárne konanie pre diskrimináciu spolupracovníčok. Prejavy žalobcu sú vystupňované tlakom,nárokmi a aj možnou časovou tiesňou nakladaných úloh, ktoré jeho osobnosť prežíva ako výrazný stres,
napätie a pocit ohrozenia jeho osoby. Do popredia vystupuje najmä tendencia k simulácii a táto je tak
silná, že nedosahuje klinickú symptomatiku bežnú pre normálnu populáciu. Verbálne prejavy žalobcu

pôsobia nedôveryhodne, vlastný sebaobraz je nekritický - žalobca je presvedčený o bezchybnosti
jeho jednania. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky uviedla, že sa zaoberala
nielen diagnózou, výsledkom rozhodnutia, ale aj postojom zo strany zamestnávateľa a dôsledkom
vykonávania služby a jej povinností, s jej prognózou, reakciou žalobcu v záťažových situáciách, kde je
potreba zaujať vážne a správne kompetentné pracovné postoje. Psycho-diagnostické vyšetrenia od roku

2014 až doteraz dotvárajú podklad emočne nestabilnej akcentácie osobnosti žalobcu a potvrdzujú stav
- Zmiešaná porucha osobnosti s prejavmi emocionálnej instability s narcistickými rysmi, s vykazovanými
prejavmi. Povahové abnormality žalobcu sú aj pre neho sociálne problematické, maladaptatívne
a pracovné prostredie ozbrojených síl zaťažujúce a chronifikujúce. Prieskumná komisia uviedla, že
žalobca nespĺňa kritériá psychickej spôsobilosti byť v štátnej službe. K plneniu úloh a povinností
v rámci ozbrojených síl pri vojenských a nevojenských ohrozeniach, tak doma, ako aj v zahraničí, je

nevyhnutný profesionálny vojak, ktorý je bez zdravotných obmedzení. Diagnóza žalobcu je nezlučiteľná
so spôsobilosťou na výkon služby a funkcie. Ochorenie žalobcu neumožňuje jeho plné nasadenie,
nakoľko existuje riziko, že pri zvýšených požiadavkách dôjde pri narušenej psychickej odolnosti
aj k ďalšiemu poškodeniu jeho zdravia či ohrozenia jeho okolia.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 24. 07. 2023, ktoré bolo
prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky doručené dňa 28. 07. 2023. Pri opätovnom
prieskumnom konaní dňa 17. 08. 2023 na základe podaného odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiužalobcovinebolovyhovenéaprieskumnákomisiazotrvalanasvojomrozhodnutí,žežalobca
je nespôsobilý ďalej vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka, a preto postúpila spisový materiál

odvolaciemu orgánu - Ústrednej vojenskej lekárskej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Začatie konania vo veci odvolania žalobcu bolo žalobcovi oznámené dňa 28. 08. 2023 (registratúrny
záznam č. SEĽÚZ-283-1/2023-OdSP zo dňa 24. 08. 2023).

6. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla Ústredná vojenská lekárska

komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) ako odvolací orgán príslušný
na rozhodnutie o odvolaní podľa § 101 ods. 4 v spojení s § 219 ods. 1 Zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov a § 59 ods. 1 a 3 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietla
a prvostupňové rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. VeVZRK-
EL9/4-100-3/2023 zo dňa 04. 07. 2023 potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania,
poukázal na vydanie prvostupňového rozhodnutia o trvalej nespôsobilosti žalobcu vykonávať
štátnu službu profesionálneho vojaka vzhľadom na diagnostický záver F61 - Zmiešaná porucha
osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi, uviedol obsah odvolania žalobcu

proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako i to, že po opätovnom posúdení spôsobilosti žalobcu na výkon
štátnej služby prieskumnou komisiou Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rokovaní konanom
dňa 17. 08. 2023, prieskumná komisia zotrvala na svojich záveroch o nespôsobilosti žalobcu
vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka. Vo väzbe na odvolacie námietky žalobcu týkajúce
sa neumožnenia nahliadnuť do spisu, žalovaný poukázal na Úradný záznam č. VeVZ RK-31-20/2023

zo dňa 28. 06. 2023, ktorý popisuje návštevu žalobcu v priestoroch žalovaného, kde mu bolo ponúknuté
nahliadnutie do spisu, pričom žalobca túto ponuku nevyužil. V zmysle citovaného úradného záznamu
F. F. A. žalobcu o tom, že spisová dokumentácia je z roku 2022, ktorú žalobca videl a podpisoval v danom
roku s tým, že ak ju chce znova vidieť, táto mu bude ukázaná, pričom žalobca v reakcii na to odpovedal,
že to nie je potrebné.

8. K odvolacej námietke žalobcu, že neobstojí poukaz prieskumnej komisie v prvostupňovom rozhodnutí,
že má možnosť urobiť si na rokovaní prieskumnej komisie záznamy mobilom, žalovaný uviedol,
že uvedenú skutočnosť žalobca vytrhol z kontextu. Žalovaný následne citoval časť z prvostupňového
rozhodnutia, ktorá pojednáva o tom, že dňa 28. 06. 2023 sa žalobca osobne dostavil do kancelárie

prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, aby nahliadol do správneho spisu
(zápisnice). Žalobca mal uviesť, že rozhodnutie z roku 2022 a z Ústrednej vojenskej lekárskej komisie
má doma, pričom žalobcovi bolo ponúknuté do zápisnice nahliadnuť (aj urobiť foto), ale neurobil to.9. Vo vzťahu k dvom vyšetreniam, ktoré žalobca v odvolaní spomínal (pozn. správneho súdu - vyšetrenie
u N. L. O. zo dňa 08. 06. 2021 a psychológa Mgr. Daniela Kotrča z Ambulancie klinickej psychológie
NEONYX v Žiline zo dňa 10. 11. 2021), žalovaný uviedol, že nie sú prieskumnej komisii Ministerstva

obrany Slovenskej republiky k dispozícii a tvoria len zlomok oproti hospitalizačným nálezom s pobytmi
žalobcu v nemocnici.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal poučenie obsiahnuté v Oznámení o začatí prieskumného konania
a predvolania na rokovanie prieskumnej komisie zo dňa 16. 06. 2023 v tom smere, že v lehote necelých

dvoch týždňov od oznámenia dátumu rokovania prieskumnej komisie nebolo reálne možné zabezpečiť
kvalifikované lekárske vyšetrenie, t.j. zabezpečiť osobitný lekársky posudok za rok 2023, žalovaný
uviedol, že ide o bežne používané tlačivá a žalobca mal možnosť na rokovanie prieskumnej komisie
Ministerstva obrany Slovenskej republiky priniesť nový dôkazový materiál, pokiaľ ho má. Žalovaný
poprel, že by žalobcovi zadal úlohu, aby od doručenia Oznámenia o začatí prieskumného konania
a predvolania na rokovanie prieskumnej komisie zo dňa 16. 06. 2023 do dňa rokovania prieskumnej

komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, zabezpečil osobitný lekársky posudok. Žalovaný
tiež vyjadril pochybnosť k absolvovaniu psychiatrického vyšetrenia samotným žalobcom z dôvodu
predchádzajúcich skúseností so žalobcom, kedy napriek výzve k plánovanej hospitalizácii na túto
nenastúpil.

11. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že hodnotenie
dodaných lekárskych vyšetrení ako dôkazov sa musí začať tam, kde vznikol problém, čiže v roku 2014
(kedy sa prejavila duševná porucha žalobcu počas výcviku so zbraňou, s ohrozovaním ostatných)
aj s jeho priebehom doposiaľ a s vyjadrením oddelení, ktoré sú kompetentné, ak ide o duševné poruchy
a poruchy správania (rozhodujúce v danom prípade nebudú nálezy z chirurgie, či hematológie). Ak ide

o profesionálneho vojaka vyšetrovať ho bude vojenská nemocnica ako kompetentné pracovisko.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa procesného postupu prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky v rozpore so Správnym poriadkom a k námietke zaťaženia prvostupňového
rozhodnutia viacerými procesnými vadami, žalovaný uviedol že uvedené považuje za spôsob obrany

žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že nehodnotil a nezohľadňoval žalobcom navrhované dôkazy.
Odkázal na § 34 ods. 5 Správneho poriadku s tým, že prvostupňové rozhodnutie je nutné vnímať
v celosti a jednotlivé jeho časti vo vzájomných súvislostiach, pričom prieskumná komisia hlavného
služobného úradu sa žalobcom navrhnutými dôkazmi zaoberala, čo vyplýva jednak explicitne z textu
prvostupňového rozhodnutia na piatej strane a implicitne z textu na totožnej strane, kde sa uvádza,

že ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu
zdravotného stavu žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že jedine dôkazy zabezpečené
správnym orgánom sú relevantné a všetky dôkazy predložené účastníkom konania majú nedostatočnú
dôkaznú silu, žalovaný uviedol, že je tendenčné. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej
republiky v kontexte § 34 ods. 5 Správneho poriadku (v zmysle, ktorého správny orgán hodnotí dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti) uviedla,
ktoré dôkazy považuje za kľúčové a svoje rozhodnutie odôvodnila, napr. tým, že najkomplexnejší,
časovo aktuálny a špecifický podklad vo vzťahu k štátnej službe pre rozhodnutie tvorí psychiatrické
vyšetrenie formou hospitalizácie v Ústrednej vojenskej nemocnici v termíne 14. - 18. 03. 2022, ktoré
zároveň sumarizuje jednotlivé absolvované psychodiagnostické vyšetrenia v čase (obdobie od 06/2014

po 03/2022). Prieskumná komisia zároveň neuviedla, že tieto dôkazy mali byť jediné. Uviedla, že ďalšie
doložené psychodiagnostické, či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného
stavu žalobcu. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky brala do úvahy celú šírku
psychickýchproblémovžalobcupodporenúviacerýmidôkazmivdlhšomčasovomúsekurok2014,2020,
2021, 2022.

13. Hlavným problémom posudzovania žalobcu a jeho psychického zdravotného stavu v službe
ozbrojených síl je jeho diagnóza a riziko ohrozenia pri záťaži, ako aj poškodenia a ohrozenia
spolubojovníkov, ktorí sú skupinovými úlohami spoločne aj na neho naviazaný. Diagnóza žalobcu je
nezlučiteľnásospôsobilosťounavýkonslužbyafunkcie.Pridiagnostickomprocesežalobcubolazistená

a potvrdená zmiešaná porucha osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi.
Diagnostický záver podľa Vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z. z. v znení
Vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 55/2020 Z. z. zodpovedá F61–a-II-D, nespôsobilý
na výkon štátnej služby.14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že registratúrnym záznamom č. SEĽUZ-283-1/2023– OdSP zo dňa
24. 08. 2023 v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zabezpečoval podklady pre rozhodnutie a vyzval

žalobcu, aby predložil svoje dôkazy. Žalobca zaslal žalovanému mailom dňa 10. 10. 2023 na doplnenie
dôkazového materiálu do rokovania psychologický posudok od Mg. P. Q. s dátumom vyšetrenia dňa
25. 09. 2023. Na rokovaní žalovaného žalobca nepredložil novú lekársku správu ani nenavrhol nové
dôkazy v jeho prospech. Žalovaný závery psychologického posudku F. P. Q. s dátumom vyšetrenia
25. 09. 2023 neakceptoval z dôvodu odporujúcich si dátumov v náleze, neuvedenia anamnézy

duševných ťažkostí s tým, že psychologička bola zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej
komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky oslovená z dôvodu absencie korelácie záveru jej
vyšetrenia s predchádzajúcimi nálezmi, o čom bol vypracovaný úradný záznam. Z úradného záznamu
vyplýva, že žalobca zamlčal psychologičke F. Q. jeho predchádzajúce duševné ťažkosti, a preto neboli
realizované ďalšie batérie testov, ktoré by pomohli odhaliť psychopatológiu u žalobcu. Vyšetrenie
žalobcu u F. P. Q. nie je komplexné a možno ho považovať za skreslené. K návrhu žalobcu v podanom

odvolaní, aby žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že rozhodne o jeho spôsobilosti vykonávať
štátnu službu alternatívne, žalovaný uviedol, že toto nie je možné. Psychické ťažkosti žalobcu ho
privýkoneštátnejslužbylimitujúdlhodoboaprejavujúsaajpozmenáchpracovísk.Definitívnezaradenie
ochorenia žalobcu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb bolo stanovené po komplexnom zhodnotení
na psychiatrickom oddelení 14. - 18. 03. 2022 v Ústrednej vojenskej nemocnici, ktoré je pracoviskom

na to oprávneným a so zohľadnením jednotlivých absolvovaných vyšetrení a tiež anamnézy psychotickej
epizódy v paranoidne halucinatórnom obraze v roku 2014. Podľa záverov o priebehu ochorenia
z vyššie uvedeného komplexného vyšetrenia je sebaobraz žalobcu nekritický, sýtený narcistickým
presvedčením o vlastnej neomylnosti a bezchybnosti, z čoho možno usudzovať, že žalobca bude
aj naďalej a napriek rozsiahlemu odôvodneniu rozhodnutia odmietať prijať skutočnosť, že je nespôsobilý

vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka. Žalovaný tiež poukázal na to, že aj žalobcom doložené
psychologické vyšetrenie zo dňa 28. 07. 2022 u F. N. J., ktorý uviedol, že žalobca prežíva výrazný
stres, napätie a pocit ohrozenia, potvrdzuje, že u žalobcu je prítomná osobnostná dekompenzácia
z dlhodobého pocitu ohrozenia do obrazu subparanoidity, ktorú neprimerane kompenzuje žoviálnosťou
a sociálnou deliberáciou.

15. Žalovaný konštatoval, že pri posudzovaní spôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu podľa
Vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z. z. v znení Vyhlášky Ministerstva
obrany Slovenskej republiky č. 55/2020 Z. z. pri primárne uvedenej diagnóze (F61 - Zmiešaná porucha
osobnosti s prejavmi emocionálnej instability a narcistickými rysmi) vecne nemohol rozhodnúť inak

ako o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu. Zvládnuť dané ochorenie je pri výkone štátnej
služby profesionálneho vojaka a jeho plnom služobnom nasadení náročné a jeho zdravotný stav sa
môže nečakane a rýchlo zhoršiť s dopadom na jeho zdravie, a to najmä v rizikových a nepriaznivých
podmienkach plnenia úloh ozbrojených síl. Žalovaný tiež poukázal na znenie ustanovenia § 16 ods. 1
písm. k) a ods. 2 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Vzhľadom na trvalé zmeny

zdravotného stavu žalobcu, ktoré súvisia s rozvojom porúch jeho duševného zdravia, ktoré sa začali
v roku 2014, nie je v prípade žalobcu predpoklad nadobudnutia spôsobilosti vykonávať štátnu službu.
Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20. 10. 2023.

Správna žaloba

16. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote elektronicky správnu žalobu (29. 11. 2023), ktorou
sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátil prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalobca si zároveň uplatnil
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. V bode I. správnej žaloby žalobca poukázal na vecnú

a miestnu príslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici, prvostupňové rozhodnutie a napadnuté
rozhodnutie, ktoré mu malo byť doručené dňa 18. 10. 2023 (pozn. správneho súdu – z doručenky,
ktorá je súčasťou administratívneho spisu správny súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 20. 10. 2023) a ďalej uviedol, že správnu žalobu podáva z dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. a), c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“). V bode II. písm. A s odkazom na § 47 ods. 2 a 6 Správneho poriadku
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v ZSP pod č. 49/1996 namietal, že prvostupňové
rozhodnutie vychádza z právneho predpisu (a na tento okrem iného vo výroku samom odkazuje), ktorý
bol v čase jeho vydania neplatný a neúčinný, t.j. právne neexistoval. Správny orgán rozhodoval podľazrušeného právneho predpisu, nakoľko Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015
Z. z. o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka,
o spôsobe posudzovania psychickej spôsobilosti a o previerke fyzickej zdatnosti občana na prijatie

do štátnej služby profesionálneho vojaka a o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti profesionálneho
vojaka na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka alebo na výkon funkcie (ďalej len „Vyhláška
č. 426/2015 Z. z.“), ako aj jej novela - Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 55/2020
(ďalej len „Vyhláška č. 55/2020 Z. z.“) boli v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (04.07.2023)
ako aj napádaného rozhodnutia (11.10.2023) zrušené, a to Vyhláškou č. 446/2022 Z. z. o posudzovaní

zdravotnej spôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka, o spôsobe
posudzovania psychickej spôsobilosti a o previerke fyzickej zdatnosti občana na prijatie do štátnej
služby profesionálneho vojaka a o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na
výkon štátnej služby profesionálneho vojaka alebo na výkon funkcie (ďalej len „Vyhláška č. 446/2022
Z. z.“), ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.2023. S poukazom na princíp jednotnosti konania žalobca
namietal z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP nezákonnosť i napadnutého rozhodnutia, nakoľko

Ústredná vojenská lekárska komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím
potvrdila správnosť prvostupňového rozhodnutia (napriek uvedenej vážnej procesnej vade) a zároveň
do výroku napádaného rozhodnutia prevzala výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia, a preto trpí
rovnakouvadounezákonnostiakoprvostupňovérozhodnutie.VbodeII.písm.Bsprávnejžalobyžalobca
namietal nesprávne právne posúdenie veci ako dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí podľa § 191

ods. 1 písm. c) SSP. Predmetný dôvod žalobca videl v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
neakceptoval žalobcom do správneho konania doložený psychologický posudok F. P. Q., ktorá zisťovala
zdravotný stav žalobcu bezprostredne pred rozhodnutím odvolacieho orgánu, pričom aj ostatné dôkazy
navrhnuté žalobcom vyhodnotil len ako pomocné a bez reálnej dôkaznej sily. Žalobca odmietol, že
by psychologičke F. P. Q. zamlčal predchádzajúce duševné komplikácie, pričom podľa žalobcu, ak

mal správny orgán pochybnosť o úplnosti pozitívneho stanoviska ohľadom zdravotného stavu žalobcu,
mohol nariadiť doplnenie tohto posudku o prípadné ďalšie testy. Žalovaný podľa žalobcu postupoval
arbitrárne a rozhodol vo veci bez zohľadnenia posudku F. Q., ale aj iných dôkazov produkovaných v
konaní žalobcom, a to v rozpore so zásadami upravenými v § 3 ods. 2 a ods. 5 Správneho poriadku.
Nesprávnosť právneho posúdenia veci žalobca videl i v aplikácií zrušenej Vyhlášky č. 426/2015 Z.

z. v znení Vyhlášky č. 55/2020 Z. z.. V bode II. písm. C správnej žaloby žalobca namietal procesný
postup prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalobca namietal porušenie § 33
ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko mu neboli predložené na vyjadrenie žiadne podklady rozhodnutia,
ani mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu, pričom tento nedostatok
nebol odstránený ani žalovaným. Žalobca poukázal na svoju Žiadosť o nahliadnutie do správneho

spisu a žiadosť o poskytnutie lehoty na navrhnutie dôkazov zo dňa 03. 07. 2023, s ktorou sa žalovaný
opomenul vysporiadať a v ktorej rozporoval okolnosti opísané zamestnancami správneho orgánu v
Úradnom zázname č. VeVZRK-31-20/2023 z 28. 06. 2023 a opätovne žiadal o sprístupnenie spisu
a poskytnutie lehoty na navrhnutie dôkazov. V bode III. správnej žaloby žalobca navrhol priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko dôsledkom uznania žalobcu za nespôsobilého vykonávať

štátnu službu je prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. V bode IV. správnej žaloby
právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia a v bode V. formuloval žalobný petit.
Nariadenie pojednávania vo veci žalobca nežiadal.

Vyjadrenie žalovanej

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18. 04. 2024 zopakoval priebeh administratívneho
konania a k jednotlivým žalobným námietkam uviedol nasledovné. Prvostupňové rozhodnutie je v
prvom rade vydané na základe Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý tvorí právny
základ samotného rozhodnutia, a aj samotný výrok prvostupňového rozhodnutia odkazuje len na Zákon

o štátnej službe profesionálnych vojakov. Prieskumná komisia vo výroku prvostupňového rozhodnutia
uviedla, že žalobca je podľa § 101 ods. 1 písm. c) Zákona č. 281/2015 Z. z. nespôsobilý vykonávať štátnu
službu. Vo výroku rozhodnutia nie je žiadna zmienka o vyhláške Ministerstva obrany SR č. 426/2015
Z. z. v znení Vyhlášky č. 55/2020 Z. z.. Druhostupňový správny orgán sa vo výroku rozhodnutia o
odvolaní neodvoláva na Vyhlášku č. 426/2015 Z. z., ale vo výroku rozhodnutia o odvolaní s odkazom na

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu uvádza, že „odvolanie zamieta a napadnuté rozhodnutie
prieskumnej komisie MO SR č. VeVZRK-EL9/4-100-4/2023 potvrdzuje.“ Žalovaný ďalej poukázal na
znenie § 2 ods. 2 písm. d) Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. („zdravotná spôsobilosť profesionálneho vojaka
na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie zistená na základe výsledku lekárskej prehliadky saoznačuje D – nespôsobilý na výkon štátnej služby“) a znenie § 2 ods. 2 písm. d) Vyhlášky č. 446/2022
Z. z. („zdravotná spôsobilosť profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie
zistená na základe výsledku lekárskej prehliadky sa označuje D – nespôsobilý na výkon štátnej služby“),

ktoré sú doslovne rovnaké. Charakter, zmysel a duch samotnej Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. prijatím novej
Vyhlášky č. 446/2022 Z. z. sa nezmenil (zmenilo sa len číselné označenie), a preto uvedenie Vyhlášky č.
426/2015 Z. z. v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní (ktoré samo o sebe
nie je záväzné) nemôže mať zásadný vplyv na správnosť samotného rozhodnutia, keďže vyhláška (či
už Vyhláška č. 426/2015 Z. z. alebo Vyhláška č. 446/2022 Z. z.) bola len podporným dokumentom pre

vydanierozhodnutiaonespôsobilostižalobcuvykonávaťštátnuslužbu.Žalovanýtiežuviedol,žezistenia
prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky sú odbornými závermi na podklade
odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú lekári ako odborníci na základe zákona po
splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Pokiaľ žalobca namietal neakceptáciu
posudku F. Q., žalovaný uviedol, že s predmetným psychologickým posudkom sa druhostupňový
správny orgán riadne vysporiadal (str. 10 napadnutého rozhodnutia), pričom riadne odôvodnil, prečo a z

akého dôvodu tento posudok neakceptoval (zamlčanie predchádzajúcich duševných ťažkostí žalobcom
F. Q. dôsledkom čoho bolo nerealizovanie batérie testov, ktoré by pomohli odhaliť psychopatológiu
u žalobcu). Vo vzťahu k poslednej žalobnej námietke žalovaný uviedol, že prieskumná komisia ako
prvostupňový správny orgán rozhodla dňa 04. 07. 2023, pričom v tento deň prebehlo aj rokovanie
prieskumnej komisie za účasti samotného žalobcu. Žalobcovi bolo vopred dňa 28. 06. 2023 oznámené,

že prieskumná komisia pri novom rozhodnutí o jeho zdravotnej spôsobilosti bude vychádzať len z už
jemu známych dokladov a lekárskych správ. V priebehu rokovania prieskumnej komisie bolo žalobcovi
umožnené sa k podkladom rozhodnutia a k predloženým lekárskym správam vyjadriť a dokonca mu bolo
umožnené si urobiť aj kópie daných podkladov mobilom, čo je uvedené aj na piatej strane napadnutého
rozhodnutia. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, žalovaný uviedol, že

žalobca nepreukázal základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Podľa žalovaného prepustenie zo služobného pomeru nespĺňa zákonnú požiadavku závažnej ujmy,
nakoľko strata zamestnania je relatívne bežným javom života, ktorý mohol nastať v živote žalobcu
hocikedy. Žalovaný navrhol, aby správny súd uznesením návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku
správnej žaloby zamietol. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky formálne a

obsahové zákonné náležitosti, najmä to, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami
sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali, pričom žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej právnej veci postupovali
v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností
vyvodili aj správne právne závery. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP

zamietol, pričom požiadal o nariadenie pojednávania.

Replika žalobcu

18. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 16. 07. 2024 uviedol, že skutočnosť, že správne

orgány rozhodli na základe neúčinného právneho predpisu je nepopierateľná. Vyhláška č. 426/2015 Z.
z. je v prvostupňovom rozhodnutí citovaná na str. 5, 6, 7 a 8. Žalovaný ako odvolací orgán mal tiež
preukázané, že prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 101 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov v spojení s § 2 ods. 8 Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. v znení Vyhlášky
č. 55/2020 Z. z., nakoľko takto je výrok napadnutého rozhodnutia interpretovaný vo výrokovej časti.

Podľa žalobcu správne orgány sú povinné rozhodovať podľa platných a účinných právnych predpisov,
a to bez ohľadu na to, či v čase rozhodovania existuje platný a účinný právny predpis významovo
rovnaký s neúčinným právnym predpisom použitým správnym orgánom. Uvedenou vadou podľa § 191
ods. 1 písm. a) SSP trpí aj napadnuté rozhodnutie (str. 11). Nakoľko oba správne orgány založili svoje
rozhodnutia na vyhláške, ktorá v čase rozhodnutia nebola súčasťou právneho poriadku Slovenskej

republiky, ich rozhodnutia sú ničotné právne akty. Vo vzťahu k psychologickému posudku F. Q. žalobca
uviedol, že jej žiadne skutočnosti nezamlčal, pričom si nie vedomý, že by mal povinnosť proaktívne
predkladať svoju zdravotnú dokumentáciu, prípadne opisovať všetky svoje životné situácie. Z tohto
dôvoduoslovilF.Q.,abysiodnehoakoodbornespôsobiláosobavyžiadalainformácie,ktorésúpotrebné
na posúdenie jeho zdravotného stavu a následne, aby svoje zistenia zapísala do psychologického

posudku. Správne orgány predmetný dôkaz v rozpore so základnými zásadami Správneho poriadku
nevykonali. Žalobca ďalej poukázal na to, že mal ako účastník správneho konania právo požadovať
sprístupnenie spisu a prvostupňový správny orgán mal povinnosť žalobcovi spis sprístupniť, aby sa
mohol oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, prípadne, aby mohol navrhnúť ďalšie dôkazy. Pokiaľ ideo argument žalovaného, že žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu v priebehu rokovania prieskumnej
komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, žalobca namietal, že na tomto rokovaní nemal priestor
pred komisiou preskúmať celú dokumentáciu tvoriacu obsah správneho spisu, vyhodnotiť správnosť

a relevanciu jednotlivých dôkazov a k týmto sa na mieste aj vyjadriť. Akákoľvek aktivita žalobcu by
bola bezvýznamná, keďže prvostupňový správny orgán na predmetnom rokovaní vo veci aj rozhodol.
S poukazom na uvedené žalobca zotrval na svojom žalobnom návrhu. Žalovaný na podanú repliku
duplikou nereagoval.

Doplnenie vyjadrenia žalobcu

19. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 17. 10. 2024 žalobca predložil správnemu súdu znalecký
posudok zo dňa 03. 05. 2024, evidenčné číslo: 5/2024 vypracovaný znalcom PhDr. Dušanom Selkom,
PhD., z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality (ďalej
len „Znalecký posudok“) spolu s vyjadrením, že predkladaný Znalecký posudok žalobca nemohol

predložiť v správnom konaní, ani spolu so žalobou, nakoľko tento posudok mu bol doručený až v čase
jeho predloženia konajúcemu súdu s tým, že závery znalca prezentované v predkladanom posudku
považuje za mimoriadne významné pre posúdenie správnosti a zákonnosti napádaného rozhodnutia
prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu. Poukázal na strany 8 posledný ods., 12 predposledný
ods., 12, 13, 14, 15, 16 Znaleckého posudku. Podľa žalobcu sa postup správneho orgánu vo svetle

zistení a záverov znalca N. R. D., N. M. P. fenomenálne zlyhanie profesionality a postupu jednotlivých
pracovníkov správneho orgánu, ktoré sa premietli do vydania nezákonných správnych rozhodnutí.
Podanie žalobcu, doručené správnemu súdu dňa 18. 10. 2024, bolo doručené na vedomie žalovanému.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20.Zákonomč.151/2022Z.z.ozriadení Správnychsúdovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovbol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný
(§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej

žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobcu v sociálnych veciach
fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm.
d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP), a to na nariadenom pojednávaní dňa 25. 02. 2025, pričom
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

21. Substitučne splnomocnený právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 25. 02. 2025
zotrval na správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Nad ich rámec uviedol, že poukazuje na rozpor
napádaných rozhodnutí s predošlým rozhodnutím o odvolaní Ústrednej vojenskej lekárskej komisie
Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2022, v ktorom odvolací orgán na str. 5 uviedol,
že je potrebné doplniť nálezy o najaktuálnejšie správy, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní,

prípadne vyžiadať a preskúmať zdravotný stav žalobcu. V rozpore s uvedeným však prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako prvostupňový správny orgán na str. 5 prvostupňového
rozhodnutia uviedla, že týmito dôkazmi sa nebude zaoberať a nemôže im vyhovieť, nakoľko ich nemá
doložené.

22. Poverená zástupkyňa žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 25. 02. 2025 sa v celom
rozsahu pridržiavala argumentácie žalovaného uvedenej v písomnom vyjadrení k správnej žalobe.
K Znaleckému posudku predloženom v správnom súdnom konaní žalobcom uviedla, že správny súd
nemôže posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie
zdravotnej spôsobilosti. Navrhla správnemu súdu zamietnutie správnej žaloby podľa § 190 SSP.

23. Podľa § 100 ods. 1 až 3 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (v znení účinnom v čase
vydania napadnutého rozhodnutia) (1) Prieskumné konanie je zamerané na posúdenie zdravotného
stavu profesionálneho vojaka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby.
Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť odborným

vyšetrením.
(2) Prieskumné konanie sa vykoná na návrh veliteľa, ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného
služobným úradom, ak a) dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz u profesionálneho vojaka v
priebehu kalendárneho roka presiahne v úhrne šesť mesiacov, b) dočasná neschopnosť pre chorobualebo úraz profesionálneho vojaka trvá nepretržite šesť mesiacov alebo c) sa na profesionálneho vojaka
vzťahoval pri prijatí do štátnej služby § 16 ods. 10 a uplynú najviac tri roky od jeho prijatia do štátnej
služby alebo od vykonania prieskumného konania, alebo sa mu podstatne zhorší jeho zdravotný stav.

(3) Prieskumné konanie možno vykonať aj v iných odôvodnených prípadoch na návrh veliteľa,
ošetrujúceho lekára, iného lekára určeného služobným úradom alebo na žiadosť profesionálneho
vojaka.

24. Podľa § 101 ods. 1 až 6 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (v znení účinnom

v čase vydania napadnutého rozhodnutia) (1) Prieskumné konanie vykonáva v prvom stupni prieskumná
komisia zriadená hlavným služobným úradom, ktorá na základe výsledkov lekárskej prehliadky
profesionálneho vojaka vydá písomné rozhodnutie o a) spôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom
"Spôsobilý vykonávať štátnu službu", b) dočasnej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom
"Dočasne nespôsobilý vykonávať štátnu službu", c) trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s
výrokom "Nespôsobilý vykonávať štátnu službu" alebo d) trvalej nespôsobilosti vykonávať funkciu, do

ktorej je ustanovený, s výrokom "Nespôsobilý vykonávať funkciu".
(2) Ak prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti profesionálneho vojaka
vykonávať štátnu službu, nové prieskumné konanie sa uskutoční tak, aby nebola prekročená podporná
doba.65)
(3) Ak prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti profesionálneho vojaka

vykonávať funkciu, do ktorej je ustanovený, súčasne určí okruh činností, ktoré sú z hľadiska zdravotnej
spôsobilosti pre profesionálneho vojaka nevhodné.
(4) O odvolaní profesionálneho vojaka proti rozhodnutiu prieskumnej komisie rozhoduje v druhom stupni
ústredná vojenská lekárska komisia zriadená hlavným služobným úradom.
(5) Zloženie, územnú pôsobnosť a rokovací poriadok ústrednej vojenskej lekárskej komisie a

prieskumných komisií ustanoví služobný predpis.
(6)Posudzovaniezdravotnejspôsobilostiprofesionálnehovojakanavýkonštátnejslužbyalebonavýkon
funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

25. Podľa § 219 ods. 1 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (v znení účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použije sa na konania podľa tohto
zákona správny poriadok.

26. Podľa § 3 ods. 2 a 5, prvá veta Správneho poriadku (1) Správne orgány sú povinné postupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa

konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám
a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby
pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

27. Podľa § 33 ods. 1 a 2 (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich
doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správneho
poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa
pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť

jeho doplnenie.

28. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhodujev ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

31. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie
je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, podľa písm. a) ak
ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

32. Podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom od 01.07.2023) na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase

vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

33. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

alebo opatrenia vo veci samej.

34. Podľa § 199 ods. 1 písm. g), 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie podľa
písm. g) rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky
a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd

zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka
konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie
je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o
všeobecnej správnej žalobe.

35. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

36. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky vo veci určenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej

služby profesionálneho vojaka so záverom, že žalobca je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

38. Správny súd v úvode vo všeobecnosti poukazuje na limity prieskumnej právomoci správneho
súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, keď správne súdy nemôžu nahrádzať medicínske závery.
V danej veci prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky v prvom stupni a Ústredná

vojenská lekárska komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky v druhom stupni rozhodovali
v rámci tzv. prieskumného konania o posudzovaní zdravotného stavu žalobcu ako profesionálneho
vojaka na účely zistenia jeho spôsobilosti ďalej vykonávať štátnu službu. Meritom veci bolo určenie
zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej služby profesionálneho vojaka v rámci
poskytovania zdravotnej starostlivosti profesionálnym vojakom. Podľa § 101 ods. 5 Zákona o štátnej

službe profesionálnych vojakov „zloženie, územnú pôsobnosť a rokovací poriadok ústrednej vojenskej
lekárskej komisie a prieskumných komisií ustanoví služobný predpis“, pričom týmto služobným
predpisom je Služobný predpis hlavného služobného úradu č. 126/2015 o zložení, územnej
pôsobnosti a rokovacom poriadku Ústrednej vojenskej lekárskej komisie a prieskumných komisií
v znení Služobného predpisu hlavného služobného úradu č. 105/2022 (ďalej len „Služobný predpis“).

Podľa čl. 1 ods. 3 a 4 Služobného predpisu je predsedom Ústrednej komisie štátny zamestnanec
Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo profesionálny vojak s kvalifikáciou podľa osobitného
predpisu (Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na
výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústavešpecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností /ďalej len „Nariadenie č.
296/2010 Z. z.“/) vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských

organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Členovia Ústrednej komisie
sú lekári s kvalifikáciou podľa osobitného predpisu (Nariadenia č. 296/2010 Z. z.) vykonávajúci lekársku
posudkovú činnosť v pôsobnosti ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo zdravotníckeho zariadenia
v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a odborní
lekári v špecializačných odboroch zdravotníckeho zariadenia v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej

pôsobnosti ministerstva. Správny súd má preto za to, že i v danom prípade je potrebné vychádzať
z postulátu, že posudzovanie zdravotného stavu profesionálneho vojaka a s tým súvisiaca zdravotná
spôsobilosť na výkon štátnej služby je vecou odbornou – medicínskou. Správny súd však zároveň
zdôrazňuje, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán verejnej správy konal a

rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.

39. Žalobca v správnej žalobe namietal, že prvostupňové rozhodnutie je zjavne nezákonné, nakoľko

bolo vydané na základe neplatného a neúčinného právneho predpisu, a to v znení Vyhlášky č.
426/2015 Z. z. a jej novely – Vyhlášky č. 55/2020 Z. z., ktoré boli v čase vydania prvostupňového, ako
i napadnutého rozhodnutia zrušené. S poukazom na princíp jednotnosti konania žalobca tvrdil, že vadou
podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP trpí nielen prvostupňového, ale i napadnuté rozhodnutie. Správny
súd uvádza, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prieskumná komisia Ministerstva

obrany Slovenskej republiky vo veci určenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej
služby profesionálneho vojaka rozhodla o trvalej nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu. Podľa
§ 100 ods. 1, prvá veta Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov „prieskumné konanie je
zamerané na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka, pri ktorom sa určuje zdravotná
spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby.“ Podľa § 101 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe

profesionálnych vojakov „prieskumné konanie vykonáva v prvom stupni prieskumná komisia zriadená
hlavným služobným úradom, ktorá na základe výsledkov lekárskej prehliadky profesionálneho vojaka
vydá písomné rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom "Nespôsobilý
vykonávať štátnu službu".“ Podľa § 219 ods. 1 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov „ak nie
je v tomto zákone ustanovené inak, použije sa na konania podľa tohto zákona správny poriadok.“ Podľa

§ 47 ods. 1, prvá veta Správneho poriadku „rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade).“ Podľa § 47 ods. 2, prvá veta Správneho poriadku „výrok obsahuje rozhodnutie
vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania.“ Z výroku rozhodnutia prieskumnej komisie Ministerstva obrany
Slovenskej republiky jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, že prieskumná komisia Ministerstva obrany

Slovenskej republiky vo veci určenia zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej služby
profesionálnehovojakapostupovalapodľa§101ods.1písm.c)Zákonaoštátnejslužbeprofesionálnych
vojakov. Výrok prvostupňového rozhodnutia znie: „B. A. A. B. nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C.
D. XXX/X, E. XXX XX, služobne zaradený na funkciu náčelník skupiny, príslušník VÚ 1037 Martin je
podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. „nespôsobilý vykonávať štátnu službu“.“ Pokiaľ

teda prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri rozhodovaní o určení zdravotnej
spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej služby profesionálneho vojaka postupovala podľa citovaného
zákonného ustanovenia (§ 101 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov) a
uviedla toto ustanovenie vo výroku svojho rozhodnutia, potom je formálna stránka výroku (spočívajúca
v požiadavke na uvedení ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo) v súlade s jeho

obsahom. Výrok prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky tak bez akýchkoľvek
pochybností obsahuje uvedenie ustanovenia práve toho právneho predpisu (Zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov), podľa ktorého prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky
rozhodovala. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nerozhodovala podľa
Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. v znení Vyhlášky č. 55/2020 Z. z. a tieto vo výroku prvostupňového

rozhodnutia ani nie sú uvádzané ako právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo.

40. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že napadnuté rozhodnutie prevzalo do výroku výrokovú časť
prvostupňového rozhodnutia, a preto trpí i napadnuté rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, žebolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, správny súd uvádza, že predmetná žalobná
námietka žalobcu je nedôvodná a ani prvostupňové a ani napadnuté rozhodnutie vadou podľa §
191 ods. 1 písm. a) SSP netrpí. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku platí, že „ak sú pre

to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie
potvrdí.“ Ústredná vojenská lekárska komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako odvolací
orgán podľa § 101 ods. 4 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky mohla
rozhodnúť s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku troma spôsobmi: 1. zmenou prvostupňového

rozhodnutia, 2. zrušením prvostupňového rozhodnutia alebo 3. zamietnutím odvolania a potvrdením
prvostupňového rozhodnutia. Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný o odvolaní
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol tretím uvedeným spôsobom, keď uviedol, že podľa
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku „odvolanie zamieta a napadnuté rozhodnutie prieskumnej komisie
MO SR č. VeVZ RK-EL9/4-100-4/2023 zo 4. júla 2023 potvrdzuje.“ Pokiaľ teda Ústredná vojenská
lekárska komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti

prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola určená zdravotná nespôsobilosť žalobcu na ďalší výkon
štátnej služby profesionálneho vojaka postupovala podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 59 ods.
2 Správneho poriadku) a uviedla, že „odvolanie zamieta a napadnuté rozhodnutie prieskumnej komisie
MO SR č. VeVZ RK-EL9/4-100-4/2023 zo 4. júla 2023 potvrdzuje.“ nie je možné prisvedčiť argumentácií
žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Pokiaľ sa

na prvej strane napadnutého rozhodnutia uvádza, že Ústredná vojenská lekárska komisia Ministerstva
obrany Slovenskej republiky „po preskúmaní rozhodnutia prieskumnej komisie MO SR č. VeVZ RK-
EL9/4-100-4/2023zo4.júla2023,ktorýmpodľa§101ods.1písm.c)zákonač.281/2015Z.z.vspojenís
§ 2 ods. 8 vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z. z. o posudzovaní zdravotnej
spôsobilosti na prijatie štátnej služby profesionálneho vojaka, o spôsobe posudzovania psychickej

spôsobilosti a o previerke fyzickej zdatnosti občana na prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka
aoposudzovanízdravotnejspôsobilostiprofesionálnehovojakanavýkonštátnejslužbyprofesionálneho
vojaka alebo na výkon funkcie v znení vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 55/2020
Z. z. rozhodla o nespôsobilosti vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka B. A. A. B....“ uvedený
odkaz na Vyhlášku č. 426/2015 Z. z. a Vyhlášku č. 55/2020 Z. z. použitý žalovaným v predvetí

pred samotným výrokom druhostupňového rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje prijať záver (s poukazom na to, čo už správny súd
uviedol v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku), že by bolo prvostupňové rozhodnutie vydané podľa
Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. v znení Vyhlášky č. 55/2020 Z. z.. Vzhľadom na uvedené, je žalobná námietka
vydania prvostupňového (ako i napadnutého rozhodnutia) na základe neúčinného právneho predpisu

nedôvodná.

41. Pokiaľ žalobca v replike namietal, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je na strane 5,
6, 7 a 8 odkaz na zrušené vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky, správny súd uvádza,
že predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Hoci nie je sporné, že v odôvodnení

prvostupňového rozhodnutia prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky poukazuje
na v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zrušenú Vyhlášku Ministerstva obrany Slovenskej
republiky č. 426/2015 Z. z. a Vyhlášku Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 55/2020 Z. z.,
správny súd však zdôrazňuje (bez ohľadu na to, že vady odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
žalobca nenamietal v zmysle dôvodu na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, t.j. pre

nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov), že čiastková vada
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia spočívajúca v odkaze na v tom čase neúčinné vyhlášky
Ministerstva obrany Slovenskej republiky zaoberajúce sa okrem iného aj posudzovaním zdravotnej
spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka alebo na výkon
funkcie, nemala sama osebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

42. Podľa § 2 ods. 2 písm. d) Vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z. z.
v znení Vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 55/2020 Z. z. „zdravotná spôsobilosť
profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie zistená na základe výsledkov
lekárskej prehliadky sa označuje D – nespôsobilý na výkon štátnej služby.“ Podľa § 2 ods. 8 Vyhlášky

Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z. z. v znení Vyhlášky Ministerstva obrany
Slovenskej republiky č. 55/2020 Z. z. „ak sa pri lekárskej prehliadke profesionálneho vojaka zistí
zdravotná spôsobilosť, podľa ktorej je zdravotný stav profesionálneho vojaka trvalo zmenený tak,
že mu nedovoľuje výkon štátnej služby, zdravotná spôsobilosť sa označí D – nespôsobilý na výkonštátnej služby.“ Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 426/2015 Z. z. bola zrušená
Vyhláškou Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 446/2022 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2023.
Podľa § 2 ods. 2 písm. d) Vyhlášky č. 446/2022 Z. z. „zdravotná spôsobilosť profesionálneho vojaka

na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie zistená na základe výsledkov lekárskej prehliadky
sa označuje D – nespôsobilý na výkon štátnej služby. Podľa § 2 ods. 9 Vyhlášky č. 446/2022 Z.
z. „ak sa pri lekárskej prehliadke profesionálneho vojaka zistí zdravotná spôsobilosť, podľa ktorej je
zdravotný stav profesionálneho vojaka trvalo zmenený tak, že mu nedovoľuje výkon štátnej služby,
zdravotná spôsobilosť sa označí D – nespôsobilý na výkon štátnej služby.“ Správny súd uvádza, že

vyhodnotenie trvalej zdravotnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka sa za
účinnosti Vyhlášky č. 426/2015 Z. z. v znení Vyhlášky č. 55/2020 Z. z., ako i za účinnosti Vyhlášky
č. 446/2022 Z. z. (účinnej od 01. 01. 2023) klasifikuje značkou „D – nespôsobilý na výkon štátnej
služby“, čo korešponduje s výrokom prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 101 ods. 1 písm. c) Zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorého bolo v prípade žalobcu prieskumnou komisiou
Ministerstva obrany Slovenskej republiky v prvom stupni rozhodované. Správny súd nevidel v čiastkovej

vade odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím),
spočívajúcej v poukaze na neúčinnú Vyhlášku č. 426/2015 Z. z. namiesto Vyhlášky č. 446/2022 Z. z.
dôvod zakladajúci nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

43. Žalobca tiež v rámci tvrdenia, že správny orgán rozhodol podľa zrušeného právneho predpisu

uviedol, že sa nejedná o chybu v písaní, pričom k správnej žalobe doložil rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR uverejnené v ZSP pod č. 49/1996. Správny súd uvádza, že nepostačuje na súdne rozhodnutie
poukázať, ale na jeho účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca v prvom rade ozrejmil jeho právny
a skutkový základ, jeho súvislosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona,
relevantné právne závery a konkrétne dôsledky jeho vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo

v danom prípade absentuje. Správny súd pre úplnosť dodáva, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR uverejnené v ZSP pod č. 49/1996 sa týka konania vo veci priznania postavenia utečenca a bolo
vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a preto odkaz naň navyše považuje správny súd
v danej veci za nepriliehavý.

44. Pokiaľ žalobca vo väzbe na dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) namietal to, že žalovaný nezohľadnil v odvolacom konaní
žalobcom predložený psychologický posudok F. P. Q., správny súd uvádza, že predmetnú žalobnú
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku „Vykonávanie dôkazov
patrí správnemu orgánu.“ Záverečným štádiom dokazovania je hodnotenie dôkazov. Tento proces je

ovládanýzásadouvoľnéhohodnoteniadôkazov.Podľa§34ods.5Správnehoporiadkuplatí,že„správny
orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti.“ To, že žalovaný určitému listinnému dôkazu (psychologickému posudku od F. Q.) nepriradil
v procese hodnotenia dôkazov takú dôkaznú silu, akú mu priraďoval žalobca (t.j. schopnosť zvrátiť
záver o trvalej zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby), nevedie automaticky k záveru

o nesprávnom právnom posúdení veci, ako to prezentuje žalobca. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 10. 10. 2023 zaslal žalovanému mailom na doplnenie dôkazového
materiálu do rokovania Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky
citovaný psychologický posudok s dátumom vyšetrenia žalobcu dňa 25. 09. 2023, pričom žalovaný sa
predmetným psychologickým posudkom preukázateľne zaoberal s tým, že vzhľadom na odporujúce

si dátumy uvedené v náleze, neuvedenú anamnézu duševných ťažkostí aj samotný záver vyšetrenia
bez korelácie s predchádzajúcimi nálezmi došlo zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej
komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky k osloveniu F. Q.. Z obsahu Úradného záznamu
č. SEĽUZ-283-8/2023 zo dňa 10. 10. 2023, na ktorý žalovaný odkazuje na str. 10 napadnutého
rozhodnutia a ktorý je súčasťou administratívneho spisu (s ktorým však bol žalobca oboznámený až na

ústnom rokovaní žalovaného, kedy zároveň došlo už i k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaným),
správny súd zistil, že psychologička F. Q. bola k uvedeným nezrovnalostiam psychologického posudku
telefonicky kontaktovaná, pričom uviedla, že duševné ťažkosti žalobcu z minulosti nepozná a žalobca
ich neuviedol ani v anamnéze, a preto neboli realizované ďalšie testy. Správny súd poukazuje na to, že
samotnú skutočnosť neuvedenia duševných ťažkostí žalobcu z minulosti psychologičke F. Q., v rámci

žalobcovej anamnézy, v konečnom dôsledku nepopiera ani samotný žalobca, ktorý sa v replike (č.l.
120) vo vzťahu k tejto skutočnosti vyjadril tak, že „si nie je vedomý, že by mal povinnosť proaktívne
predkladať svoju zdravotnú dokumentáciu“ a „prípadne opisovať všetky svoje životné situácie.“ Správny
súd uvádza, že hodnotenie konkrétneho listinného dôkazu (žalobcom v odvolacom konaní predloženéhopsychologického posudku F. Q.) odlišne od predstáv a želaní žalobcu nezakladá dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Predmetnú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný ozrejmil

dôvod, pre ktorý nemožno psychologickému posudku F. Q. priznať relevanciu, vysvetlil, že predmetný
psychologický posudok je nekomplexný a skreslený, keďže sa nerealizovali ďalšie testy za účelom
stanovenia komplexnej psychopatológie žalobcu z dôvodu neuvedenia predchádzajúcich duševných
ťažkostí žalobcom spracovateľke psychologického posudku, čo potvrdila na základe telefonického
dopytu zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej

republiky i samotná spracovateľka psychologického posudku, pričom aj z vyjadrenia samotného
žalobcu v replike vyplynulo, že v rámci osobnej anamnézy psychologičke svoje duševné ťažkosti
z minulosti neuviedol. Za v rozpore so zákonom však správny súd považoval postup žalovaného, ktorý
žalobcovi neumožnil pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť sa k obsahu Úradného záznamu
č. SEĽUZ-283-8/2023 zo dňa 10. 10. 2023, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku (viď ods. 50 tohto rozsudku).

45. Žalobca tiež namietal, že žalovaný postupoval arbitrárne, nakoľko rozhodol vo veci jednak
bez zohľadnenia psychologického posudku F. Q., ale aj iných dôkazov produkovaných v konaní
žalobcom, a to v rozpore so základnými zásadami upravenými v ustanovení § 3 ods. 2 (zásada
súčinnosti) a v ods. 5 Správneho poriadku (zásada materiálnej pravdy v správnom konaní), v zmysle

ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca
nesprávnosť právneho posúdenia veci argumentačne vymedzuje nezohľadnením posudku F. Q. v
procese hodnotenia dôkazov v zmysle dôkazu s takou dôkaznou silou, ktorá je podľa jeho názoru
spôsobilá vyvrátiť záver o jeho trvalej zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby
(správny súd sa k uvedenému už vyjadril predchádzajúcom v odseku tohto rozsudku) a tiež aj

nedostatočným zistením skutkového stavu a porušením zásady súčinnosti v dôsledku nevykonania
žalobcom v správnom konaní produkovaných dôkazov.

46. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v Žiadosti o nahliadnutie
do správneho spisu a o poskytnutie lehoty na navrhnutie dôkazov zo dňa 03. 07. 2023, predloženej

na ústnom rokovaní prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 04. 07. 2023,
navrhol vykonanie dokazovania 1. vyžiadaním správy z vyšetrenia žalobcu v Ambulancií klinickej
psychológie N. L. O., N., X. dopytom na personálne oddelenie k výsledkom vyšetrenia žalobcu
zo dňa 08. 06. 2021, 3. oboznámením sa s osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa
19. 07. 2021 stupňa „Tajné“ a 4. vyžiadaním správy z Ambulancie klinickej psychológie NEONYX

v Žiline zo dňa 10. 11. 2021. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že v správnom konaní je
na zvážení správneho orgánu ako dokazovanie vedie a ktoré dôkazy vykoná, pričom to, že určité
dôkazy nevykoná nemusí automaticky viesť k dôvodu zakladajúcom nezákonnosť jeho rozhodnutia.
Ak však správny orgán nejakým návrhom na dokazovanie nevyhovie, ozrejmí, prečo ich vykonanie
nebolo potrebné. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (str. 5) vyplynulo, že prieskumná komisia

Ministerstva obrany Slovenskej republiky žiadosti žalobcu o zaoberanie sa dôkazmi N. L. O., N. H. R.
08. 06. 2021 a psychológa F. R. B. C. Žilina zo dňa 10. 11. 2021 nemôže vyhovieť, nakoľko nemá
tieto správy doložené, hoci žalobca ich závery napísal. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že k vykonaniu navrhovaných dôkazov prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej
republiky nepristúpila preto, že žalobca uvádzajúc závery z ním uvádzaných vyšetrení tieto prieskumnej

komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky nedoložil. Vo vzťahu k odmietnutiu návrhu žalobcu
na vykonanie dokazovania dopytom na personálne oddelenie k výsledkom vyšetrenia žalobcu zo dňa
08. 06. 2021 a k návrhu na oboznámenie sa s osvedčením Národného bezpečnostného úradu
zo dňa 19. 07. 2021 stupňa „Tajné“ nie je uvedené v odôvodnení prvostupňového ani napadnutého
rozhodnutia žiadne zdôvodnenie. Žalovaný následne k nevykonaniu návrhov žalobcu na doplnenie

dokazovania v napadnutom rozhodnutí doplnil na str. 8 poukaz na § 34 ods. 5 Správneho poriadku
(v zmysle, ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti) s tým, že prvostupňové rozhodnutie je nutné vnímať
v celosti a jednotlivé jeho časti vo vzájomných súvislostiach. Podľa žalovaného sa prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky žalobcom navrhnutými dôkazmi zaoberala explicitne na piatej

strane prvostupňového rozhodnutia a implicitne v rámci textu na totožnej strane, kde napríklad uvádza,
že ďalšie doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazov
zdravotného stavu žalobcu.47. Správny súd vychádzajúc z ustanovenia § 202 od. 2 SSP, v zmysle ktorého správnu žalobu fyzickej
osoby posudzuje neformálne ako i ustanovenia § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe
fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi, poukazuje na to, že nevykonanie žalobcom

vsprávnomkonanínavrhovanýchdôkazov nebolodostatočnézdôvodnené.Vtejtosúvislostijepotrebné
si uvedomiť, že „na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi“, pričom „účastník konania je povinný
navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe“ (§ 34 ods. 1 a 3 Správneho poriadku).
Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá vykonáva a vedie dokazovanie,

autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to,
aké závery z jednotlivých dôkazov vyvodí. Ak však prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej
republiky, resp. žalovaný návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov vyhodnotia ako nedôvodné, sú povinní
sa touto ich nedôvodnosťou riadne zaoberať a vysporiadať sa v odôvodení svojich rozhodnutí. Podľa
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky ani žalovaný tak v odôvodnení svojich rozhodnutí neurobili.
Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky odôvodňovala nevykonanie návrhu na
dokazovanie vyžiadaním správy z vyšetrenia žalobcu v Ambulancií klinickej psychológie N. L. O., N. P.

D. z Ambulancie klinickej psychológie NEONYX v Žiline zo dňa 10. 11. 2021 tým, že hoci uvádzajúc ich
závery, žalobca ich Prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepredložil. Z obsahu
Žiadosti žalobcu zo dňa 03. 07. 2023 však vyplýva, že žalobca predmetnými správami nedisponuje,
a preto navrhol doplnenie dokazovania, ich vyžiadaním zo strany prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky. Pokiaľ prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky

nepovažovala za potrebné obstaranie predmetných správ z psychologických vyšetrení žalobcu, mala
uvedené riadne zdôvodniť. Riadnym zdôvodnením však nemožno považovať argumentáciu založenú
na nepredložení správ z psychologických vyšetrení žalobcom, keďže ten od počiatku od kedy návrh
na doplnenie dokazovania realizoval v rámci Žiadosti zo dňa 03. 07. 2023 uvádzal, že správy
z psychologických vyšetrení nemá k dispozícií. Ak sa aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí pokúsil

doplniť dôvody nevykonania návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania v zmysle jeho Žiadosti zo
dňa 03. 07. 2023 tým, že poukazoval na str. 5 prvostupňového rozhodnutia s tým, že prvostupňové
rozhodnutie je nutné vnímať v celosti a v súvislostiach, faktom ostáva, že ani žalovaný, ani prieskumná
komisiaMinisterstvaobranySlovenskejrepublikynezaujalažiadnestanoviskokzvyšnýmdvomnávrhom
žalobcu na doplnenie dokazovania (dopytom na personálny úrad ohľadom jeho psychodiagnostického

vyšetrenia zo dňa 08. 06. 2021 a osvedčením Národného bezpečnostného úradu zo dňa 19. 07.
2021). Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na str. 5 prvostupňového rozhodnutia a citoval časť, že „ďalšie
doložené psychodiagnostické či psychiatrické vyšetrenia už len dotvárajú mozaiku obrazu zdravotného
stavu odvolateľa“ z uvedeného nie je možné vyvodiť adresné, konkrétne a preskúmateľné zdôvodnenie
nevykonania návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania v zmysle Žiadosti zo dňa 03. 07. 2023.

Porušenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku správny súd vyhodnotil ako podstatné porušenie ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej, keď nepotrebnosť vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov v zmysle
Žiadosti zo dňa 03. 07. 2023 nebola relevantne zdôvodnená a je navyše umocnená o to viac tým,
že žalovaný už v predchádzajúcom prieskumnom konaní vytýkal prieskumnej komisii Ministerstva

obrany Slovenskej republiky vo veci požiadavky žalobcu na zabezpečenie dôkazov v jeho prospech,
že prvostupňový správny orgán sa návrhmi dôkazov musí zaoberať a musí sa k nim vyjadriť,
pričom podľa svojej úvahy navrhované dôkazy na základe opodstatnenosti (napríklad vo vzťahu
k časovému odstupu pri posudzovaní žalobcu na výkon štátnej služby, komplexnosti, či čiastkovosti
navrhovaných dôkazov, špecifickosti k štátnej službe a podobne) zaobstará alebo nezaobstará a ďalej

ich hodnotí vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný na základe odvolania žalobcu zrušil Rozhodnutím č.
SEĽUZ-200-6/2022-OdSP zo dňa 20. 10. 2022 predošlé rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky a na str. 4 a 5 citovaného rozhodnutia poukázal na doplnenie nálezov
o najaktuálnejšie správy uvádzané žalobcom na základe relevantnosti, ktoré je potrebné v prípade
potreby od neho (eventuálne od vymenovaných subjektov) vyžiadať, preskúmať a následne komplexne

posúdiť žalobcov zdravotný stav, pričom prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky
tento postup v druhom prieskumnom konaní nedodržala.48. Ďalšie žalobné námietky sa týkali porušenia procesného práva žalobcu ako účastníka konania
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a neumožnenia oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu.
Správny súd úvodom uvádza, že povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť

sa k podkladom pre rozhodnutie (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) a právo účastníka konania nahliadať
do spisu (§ 23 ods. 1 Správneho poriadku), sú dva rôzne inštitúty. Správny súd vo vzťahu k namietanému
pochybeniu z pohľadu porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a možnosti žalobcu pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie
uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prieskumná komisia Ministerstva obrany

Slovenskej republiky dala žalobcovi možnosť oboznámiť sa so závermi lekárskych vyšetrení, ktoré
boli podkladom na prvostupňové rozhodnutie až na ústnom rokovaní prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky dňa 04. 07. 2023 (na ktorom bol žalobca osobne prítomný), pričom hneď
týmto istým dňom zároveň došlo i k vydaniu prvostupňového rozhodnutia bez stanovenia akejkoľvek
lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna výzva prieskumnej komisie Ministerstva

obrany Slovenskej republiky žalobcovi na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku napriek skutočnosti, že na prieskumné konanie sa
s odkazom na § 219 ods. 1 Správneho poriadku a tiež s odkazom na odsek 17 prílohy č. 1 k Služobnému
predpisu, ktorú tvorí Rokovací poriadok Ústrednej komisie a prieskumných komisií, vzťahuje Správny
poriadok. Samotné posúdenie správnym súdom, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je

takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené
konkrétnymi okolnosťami prípadu.

49. Správny súd uvádza, že podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia predstavovali najmä
odborné lekárske správy a obsah pracovných správ predložených samotným žalobcom na ústnom

rokovaní dňa 04. 07. 2023. Hoci bol podstatný obsah relevantných podkladov vnesený do odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené dňa 12. 07. 2023, podľa ustanovenia
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku platí, že účastníci konania a zúčastnené osoby majú právo vyjadriť sa
k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia pred vydaním rozhodnutia a prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Z toho vyplýva, že tieto podklady musia mať k dispozícii. Správny orgán je povinný poskytnúť

k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak robil priebežne,
najneskôr však v čase, keď je presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo
veci samej. Výzva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku má byť preto účastníkovi konania doručená
pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase, keď je správny
orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie

podkladov za ukončené. Nič nebráni tomu, aby správny orgán z vlastnej iniciatívy vyzýval účastníkov
konania na oboznamovanie sa s podkladmi aj priebežne. Je v rozpore so zákonom, ak sa účastník
konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá – nie vlastnou vinou – len priamo z rozhodnutia vo
veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgán daná možnosť,
aby sa vyjadril podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. Správny súd postupom

v súlade s § 102 ods. 1 SSP požiadal žalovaného o doplnenie administratívneho spisu o oznámenie
o začatí prieskumného konania adresovaného žalobcovi spolu s poučením účastníka konania podľa
Správneho poriadku a predvolaním na rokovanie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej
republiky. Žalovaný podaním zo dňa 18. 02. 2025 správnemu súdu oznámil, že predmetné oznámenie
bolo v podmienkach prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyhotovené len

v jednom výtlačku, ktorý bol zaslaný žalobcovi a žalovaný má k dispozícii len doručenku. Vzhľadom
na nepredloženie oznámenia žalovaným, ktorý vedie svoje administratívne spisy, sa nemohol správny
súd oboznámiť s jeho obsahom, a teda nebolo preukázané, či žalobca bol poučený o práve oboznámiť
sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním. Zároveň správny súd konštatuje, že oznámením o začatí
prieskumného konania sa samotné administratívne konanie len začína. Až po začatí administratívneho

konania sa zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností, a preto úkon spočívajúci v oznámení začatia
prieskumnéhokonaniažalobcovinemôženahrádzaťpovinnosťprieskumnejkomisieMinisterstvaobrany
Slovenskej republiky vyzvať žalobcu ako účastníka konania, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia
pred jeho vydaním.

50. Správny súd v tejto spojitosti poukazuje i na to, že administratívne konanie je ovládané
princípom jednoty prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré sa posudzujú ako jeden celok,
a preto sa správny súd zameral na to, či došlo k náprave predmetného nedostatku absencie
výzvy na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia (pričom za podklad rozhodnutia sa považujú najmävykonané dôkazné prostriedky, ale i iné skutočnosti získané v konaní napr. vyjadrenia, či záväzné
stanoviská správnych orgánov) v odvolacom konaní. Z obsahu administratívneho spisu správny súd
zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku začatie konania vo veci

odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, a to listom č. SEĽUZ-283-1/2023-OdSP zo
dňa 24. 08. 2023 (hoci Správny poriadok neustanovuje povinnosť oboznamovať účastníka konania
o začatí odvolacieho konania, keďže účastníka konania oboznamuje o začatí konania prvostupňový
orgán verejnej správy, ako aj o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu, pre druhostupňový orgán
verejnej správy, v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku) a vyzval žalobcu podľa § 33 ods. 1

Správneho poriadku, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 28. 08. 2023, na predloženie dôkazov (napr.
lekárskych správ z kontrolných odborných vyšetrení) do 25. 09. 2023, resp. najneskôr však na ústne
rokovanie, avšak výzva v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nebola zo strany žalovaného
realizovaná. Žalobca deň pred ústnym rokovaním Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky doplnil dôkazy a emailom zo dňa 10. 10. 2023 predložil žalovanému
psychologický posudok F. P. Q., pričom po vydaní prvostupňového rozhodnutia pribudlo do správneho

spisu okrem odvolania žalobcu a psychologického posudku F. Q., predloženého samotným žalobcom,
aj Úradný záznam č. SEĽUZ-283-8/2023 z telefonického kontaktu predsedu Ústrednej vojenskej
lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky s psychologičkou F. Q. zo dňa 10. 10.
2023. S Úradným záznamom č. SEĽUZ-283-8/2023 zo dňa 10. 10. 2023 o záveroch telefonického
kontaktu psychologičky F. Q. zo strany predsedu Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva

obrany Slovenskej republiky (na základe ktorého bol predmetný dôkaz vyhodnotený ako nekomplexný
a skreslený) bol žalobca oboznámený až na ústnom rokovaní Ústrednej vojenskej lekárskej komisie
Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 11. 10. 2023, avšak bez preukázaného poskytnutia
možnosti uplatniť žalobcove procesné práva, t.j. bez možnosti vyjadriť sa pred vydaním napadnutého
rozhodnutia žalovaného k tomuto podkladu napadnutého rozhodnutia (vychádzajúc z ktorého hodnotil

žalovaný posudok F. Q. v neprospech žalobcu) a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie, pričom v deň ústneho rokovania došlo i k samotnému vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Zápisnica z ústneho rokovania Ústrednej vojenskej lekárskej komisie zo dňa 11. 10. 2023 s prílohou,
ktorú predstavuje Záznam o hlasovaní o návrhu výroku rozhodnutia, obsahuje termíny riešenia,
priebeh lekárskych vyšetrení a liečby, diagnostický záver a nasleduje návrh výroku rozhodnutia a jeho

zdôvodnenie. Ani z obsahu Zápisnice z ústneho rokovania Ústrednej vojenskej lekárskej komisie zo
dňa 11. 10. 2023 zachytávajúcej priebeh rokovania nevyplýva, že by bol žalobcovi daný priestor pred
vydaním napadnutého rozhodnutia na uplatnenie procesných práv v zmysle § 33 ods. 2 Správneho
poriadku.

51. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, a to z Úradného záznamu č. VeVZ RK-31-20/2023
zo dňa 28. 06. 2023 tiež zistil, že prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky
odvodzuje naplnenie povinnosti podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo skutočnosti, že spisová
dokumentácia je totožná s tou z predchádzajúceho prieskumného konania, ktoré začalo v roku 2022,
ktorú žalobca videl a podpisoval v roku 2022. Administratívny spis žalovaného bol postupom v súlade

s § 102 ods. 1 SSP obsahovo doplnený tak, aby umožňoval súdny prieskum napadnutých rozhodnutí.
Oboznámenie s podkladom napadnutých rozhodnutí pred ich vydaním nemožno podľa správneho súdu
dovodiť ani z predchádzajúceho prieskumného konania pred prieskumnou komisiou Ministerstva obrany
Slovenskej republiky. Zo žalovaným postupom podľa § 102 ods. 1 SSP doloženej Zápisnice o rokovaní
zo dňa 20. 05. 2022, na ktorom bol žalobca osobne prítomný, vyplynulo, že prieskumná komisia

Ministerstva obrany Slovenskej republiky po uvedení anamnézy žalobcu a jeho terajšieho ochorenia
uviedla len parciálne závery z obsahu prepúšťacej správy zo dňa 18. 03. 2022 z hospitalizácie žalobcu
v Ústrednej vojenskej lekárskej nemocnici v Ružomberku. Navyše pre úplnosť správny súd dodáva, že
má za to, že ani z predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky č. ÚHL RK-EL9/3-20-4/2022 zo dňa 20. 05. 2022 (ktoré bolo zrušené a vec

vrátená na ďalšie konanie) nie je možné dovodiť naplnenie povinnosti podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, hoci by sa aj podklad pre vydanie v tomto konaní preskúmavaného napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezmenil. V rozhodnutí prieskumnej komisie Ministerstva
obrany Slovenskej republiky č. ÚHL RK-EL9/3-20-4/2022 zo dňa 20. 05. 2022 sa len formálne odkazuje
na prepúšťaciu správu z psychiatrického oddelenia Univerzitnej nemocnice Ružomberok zo dňa 02.

07. 2014, zo dňa 18. 03. 2022 a na psychologické vyšetrenia žalobcu zo dňa 13. 07. 2020, 23. 09.
2021 a 18. 03. 2022 bez vyabstrahovania podstatných záverov týchto odborných lekárskych správ.
Hoci mal byť žalobca o uvedenom nezmenenom okruhu podkladov pre rozhodnutie v rámci poradí
druhého prieskumného konania informovaný dňa 28. 06. 2023 počas návštevy žalobcu na pracoviskuprieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, o čom bol spísaný Úradný záznam č.
VeVZ RK-31-20/2023, predmetný Úradný záznam č. VeVZ RK-31-20/2023 zo dňa 28. 06. 2023 nemôže
nahradiť dodržanie postupu plynúceho z § 33 ods. 2 Správneho poriadku v poradí druhom prieskumnom

konaní, keďže prvotné rozhodnutie prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č.
ÚHL RK-EL9/3-20-4/2022 zo dňa 20. 05. 2022 bolo zrušené a konanie sa vrátilo do štádia pred vydaním
rozhodnutia ako takého.

52. Správny súd považuje za potrebné dodať, že ústavné právo na spravodlivý proces nachádza

svoje reálne kontúry v zákonných úpravách zásad správneho konania, ako aj konkrétnych procesných
práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania
navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku), ako aj do procesného
práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za
účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia
možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci samej (§ 33 ods.

2 Správneho poriadku). Hoci je pre správne konanie typické mocenské postavenie konajúceho orgánu
verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej správy autoritatívne,
avšak limitovaný v súlade so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), upravuje formou rozhodovania a
vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé procesné práva garantujúce
účastníkovi konania právo na spravodlivý proces vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti

zbraní. Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou
konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi
konania toto právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť
priamo správnemu orgánu v ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Preto i v prieskumných
konaniach vo veci určenia zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby profesionálneho vojaka

v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti profesionálnym vojakom je nevyhnutné pri skúmaní
zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby, dodržať procesné zásady v
rámci príslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv
dotknutého účastníka konania. Žalobca mal ako účastník správneho konania s odkazom na § 3 ods. 2
Správneho poriadku právo na to, aby ho prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky,

resp. žalovaný vyzval, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie, keďže osobitná právna úprava
(v tomto prípade Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov) nevylučuje aplikáciu Správneho
poriadku na prieskumné konanie podľa § 100 a 101 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.
Na základe obsahu administratívneho spisu nie je možné konštatovať dodržanie postupu plynúceho
z § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo správny súd vyhodnotil vzhľadom na okolnosti veci ako podstatné

porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

53. Žalobca tiež namietal, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca dňa 28. 06. 2023 počas osobnej návštevy

na pracovisku prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky požiadal o nahliadnutie
do spisu. Z Úradného záznamu č. VeVZ RK-31-20/2023 zo dňa 28. 06. 2023 vyplynulo, že prieskumná
komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky povolila žalobcovi v súlade s § 23 ods. 2 Správneho
poriadku nazrieť do spisov, pričom žalobca toto svoje procesné právo dňa 28. 06. 2023 nevyužil.
Následne žalobca svoje právo nazrieť do spisov realizoval predložením písomnej Žiadosti o nahliadnutie

do správneho spisu a poskytnutie lehoty na navrhnutie dôkazov, a to na ústnom rokovaní prieskumnej
komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky dňa 04. 07. 2023. Zo žiadosti vyplynulo, že žalobca
žiada sprístupnenie správneho spisu, vyhotovenie fotokópií spisového materiálu a poskytnutie lehoty na
navrhnutie dôkazov. Správny súd uvádza, že ani v prípade tejto žiadosti o nahliadnutie do správneho
spisu nie je možné prijať záver, že by žalobcovi bola znemožnená realizácia práva podľa § 23

ods. 2 Správneho poriadku. Zo zápisnice z ústneho rokovania prieskumnej komisie Ministerstva obrany
Slovenskej republiky vyplynulo, že v reakcii na predmetnú žiadosť zo dňa 03. 07. 2023 prieskumná
komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky poukázala na predchádzajúcu osobnú návštevu
žalobcu na pracovisku prieskumnej komisie dňa 28. 06. 2023 za účelom nahliadnutia do správneho
spisu, pričom už vtedy mu bolo nahliadnutie umožnené, čo však žalobca nevyužil s tým, že ani v

čase rokovania prieskumnej komisie nie je možné z obsahu zápisnice z rokovania zachytávajúcej jeho
priebeh skonštatovať, že žalobcovi bolo znemožnené nahliadnutie do správneho spisu, keď je zrejmé,
že žalobcovi bolo na ústnom rokovaní umožnené pristúpiť k vyhotovovaniu fotozáznamu mobilom.
Žalobcavnemožnostinahliadnuťdosprávnehospisuvidelpochybenieodôvodňujúcezrušeniesprávnoužalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia preto, že vzhľadom
na uvedené nemal mať možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie. Správny súd uvádza,
že k porušeniu procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa

s podkladmi rozhodnutia došlo nedodržaním postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nie
nemožnosťou nahliadnuť do správneho spisu podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku (ktorá nebola v
administratívnom konaní preukázaná) s tým, že žalobnú námietku porušenia § 33 ods. 2 Správneho
poriadku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú.

54. Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný úplne opomenul vysporiadať s písomnou Žiadosťou
žalobcu o nahliadnutie do správneho spisu zo dňa 03. 07. 2023, správny súd uvádza, že tak, ako je
námietka formulovaná, možno usudzovať, že smeruje k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Správny súd uvádza, že prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej
republiky sa na ústnom rokovaní dňa 04. 07. 2023 predmetnou žiadosťou, ktorá bola žalobcom
predložená na tomto rokovaní, zaoberala. Poukázala na to, že žalobca sa v minulosti dňa 28. 06.

2023 osobne domáhal nahliadnutia do správneho spisu, pričom uviedol, že rozhodnutie z roku 2022
č. 1 a z Ústrednej vojenskej lekárskej komisie Bratislava má doma. K využitiu svojho procesného
práva nahliadnuť do správneho spisu dňa 28. 06. 2023 žalobca nepristúpil. Prieskumná komisia
Ministerstva obrany Slovenskej republiky v reakcii na predloženú žiadosť žalobcu o nahliadnutie zo dňa
03. 07. 2023 konštatovala, že umožnila žalobcovi urobiť si fotozáznam mobilom. Aj z uvedeného podľa

správneho súdu nie je možné konštatovať, že sa prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej
republiky, či žalovaný so žiadosťou žalobcu o nahliadnutie do správneho spisu zo dňa 03. 07. 2023
opomenuli úplne vysporiadať. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky tak urobila
na str. 5 prvostupňového rozhodnutia a žalovaný na str. 7 a 8 napadnutého rozhodnutia. Nemožno
potom prisvedčiť dôvodnosti žalobnej námietky, že sa žalovaný opomenul vysporiadať s písomnou

žiadosťou žalobcu zo dňa 03. 07. 2023. Skutočnosť, že žalobca s takýmto vysporiadaním sa nesúhlasí,
nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti rozhodnutia alebo pre
nedostatok dôvodov.

55. Čo sa týka dôkazu, ktorý žalobca predložil až v konaní pred správnym súdom (Znalecký posudok

ev. č. 5/2024 zo dňa 03. 05. 2024 vypracovaný znalcom: N. R. D., N.), správny súd uvádza, že nakoľko
tento bol vystavený až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. S poukazom na § 135 ods.
1 SSP (v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy) na
tento nebolo možné prihliadať a nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spojení

s prvostupňovým rozhodnutím. Zdravotný stav žalobcu bol zisťovaný po momente, ktorý je rozhodný
pre ustálenie skutkového stavu pred orgánom verejnej správy a ktorý je rozhodný aj pre správny súd.
Ani pre správne žaloby v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP) zákon neustanovuje výnimku
(porov. § 135 ods. 2 SSP a contrario).

56. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a podľa
§ 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil prieskumnej komisii Ministerstva obrany Slovenskej republiky na
ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

57. V ďalšom konaní prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky buď vykoná
žalobcom navrhované dôkazy alebo v prípade, ak ich nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné
a najmä akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie ich vykonania. Následne prieskumná
komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky opätovne vyhodnotí všetky získané dôkazy podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, opätovne posúdi
zdravotnú spôsobilosť žalobcu na výkon služby profesionálneho vojaka a vo veci opätovne rozhodne a
rozhodnutie odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky pritom bude postupovať primeraným
procesným spôsobom, a to v súlade so zásadou úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom

konania a umožní žalobcovi, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia po ukončení zisťovania podkladov
pre rozhodnutie mohol uplatniť svoje výhrady k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, resp.
urobiť procesné návrhy, a to všetko v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivé konanie vedenépred správnym orgánom. Prieskumná komisia Ministerstva obrany Slovenskej republiky je viazaná
právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP).

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2
20Sas/10/2023
P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c)
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.