Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200191
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200191.1

Uznesenie

Správny v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, IČO:
00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka konania: ZBERKO s.r.o., so sídlom Cesta do Hanisky 12, 040

15 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2023/005339-003 zo
07.02.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 06.04.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „pôvodný
správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-

OOP3-2023/005339-003 zo 07.02.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil
rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírodyavybranýchzložiekživotnéhoprostrediač.OU-KE-OSZP3-2022/039253-022zodňa07.10.2022
vo veci zmeny navrhovanej činnosti – „Zariadenie na zber odpadov Košice - Šaca“ umiestnená na
území Košického kraja, okres Košice II, obec A. – B., katastrálne územie B., parc. č. 895/1 sa nebude
posudzovať podľa § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvom na životné prostredie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z
dôvodu podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (SSP), nakoľko v dôsledku okamžitého
výkonu najmä prvostupňového rozhodnutia by podľa názoru žalobcu hrozila závažná ujma a iný vážny
nenapraviteľný následok. Žalobca poukázal na to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zásadu právnej bdelosti, ktorej obsah
citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/65/2011. Uviedol, že konanie žalovaného voči
žalobcovi má znaky šikanózneho výkonu práva, nakoľko svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na
procesných právach žalobcu, pričom žalobca na nesprávnosť takéhoto postupu výslovne upozornil. Vo
vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym
jazykom vyjadrené v zákone č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu

k ochrane životného prostredia vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej
opatrnosti,ktoréjenevyhnutnéprepojiťsinštitútomodkladnéhoúčinkusprávnejžaloby,resp.sinštitútom
dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle § 362 a nasl. Správneho
súdneho poriadku (SSP). Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom
prostredí. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v
praxi stáva, že prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v

ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom
realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca teda poukazuje na to, žepri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem uvedených skutočností
posudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov,
ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne až do chvíle, keď sa preukáže

opak. Inštitút odkladného účinku v značnej miere prelamuje tieto princípy. Žalobca má za to, že
správne orgány zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne
spoliehajúc sa naň. Poukázal na kolíziu prezumpcie správnosti a zásady preventívnej opatrnosti v
tomto konkrétnom prípade. Vzhľadom na uvedené má za to, že je teda nevyhnutné postupovať takým
spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden

princíp ustúpil druhému. V kontexte uvedených skutočností musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti
(založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) oproti princípu
predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S poukazom
na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má žalobca za
to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Prepäté, až
formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych

orgánov spôsobuje v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky, a to v podobe porušovania práva
verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným záujmom a jedným z
dôvodov na priznanie odkladného účinku. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie
správnych orgánov nielen zákonné, ale rozhodnutie sa ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade
podľa žalobcu splnené nie je. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je

správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Vzhľadom na to
žalobca tvrdí, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom
prostredí, ktorú je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu: v prípade pochybností v prospech
životného prostredia. Žalobca zároveň poukázal, že priznaním odkladného účinku sa nezmarí právo
žiadateľa, ďalšieho účastníka konania, na realizáciu zámeru, jeho právo bude len suspendované, a

to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej
žalobe priznaný odkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by
to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo
k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Záverom žalobca navrhol, aby súd priznal správnej
žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia:

- povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a §
18 zákona o životnom prostredí postupmi podľa osobitného zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie zákona EIA v súlade s účelom a cieľmi smernice EIA eurokonformným spôsobom,
- uplatňujúc ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov nakoľko okamžitým
výkonomžalovanéhorozhodnutiabysadefinitívnymspôsobomzmariloprávopodľačl.44ačl.45Ústavy

SR na priaznivé životné prostredie, oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného
účinku nemaria účastníkovi konania žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby
definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy
SR, kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva
poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej,

kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície ním, definitívne
vyrieši.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom správnemu súdu 26.05.2023, k návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca nielenže neosvedčil existenciu

skutočností, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, ale ani
neuviedol či a aká (konkrétna) ujma by mohla vzniknúť. Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že
žalobca predmetnú činnosť dlhodobo prevádzkuje a v rámci nej zamestnáva množstvo zamestnancov
by mu priznanie odkladného účinku mohlo spôsobiť nenávratné škody. Nakoľko potreba zabezpečenia
zberu odpadov, zabezpečenia správneho nakladania s odpadmi, ich triedenia, prepravy za účelom

ich využitia alebo zodpovedajúceho zneškodnenia je jednou zo základných požiadaviek koncepcie
odpadového hospodárstva regiónu. Navrhol, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.

4. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod spisovou značkou KE-6S/38/2023.5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. V prvom rade je nevyhnutným poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným

prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu
reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu
povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ

tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere
nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť

iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho
aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

12. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a)
SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve
procesného charakteru (t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúcekonanieosprávnejžalobe)advepodmienkysúhmotnoprávnehocharakteru(t.j.existencia

hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, taknesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

13.Pooboznámenísasosprávnoužaloboužalobcu,ktorejdôvodyjenutnévnímaťvjednotnomkontexte
aj s jeho návrhom na priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, v ktorom dôsledku
správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie správnej
žalobe žalobcu ním navrhovaného odkladného účinku.

14. V danom konkrétnom prípade žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
odôvodnil poukazom na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Uviedol, že okamžitým
výkonomrozhodnutiaprvostupňovéhoorgánuhrozízávažnáujmaainývážnynenapraviteľnýnásledokv
súvislosti so životným prostredím, ktoré však bližšie nešpecifikoval, neuviedol v čom spočíva predmetná
závažná ujma, či iný nenapraviteľný následok. V návrhu žalobca pomerne rozsiahlo rozoberá uplatnenie

vyššie uvedených zásad a princípov, poukazuje na judikatúru súdov k ich uplatneniu a právne polemizuje
o relevantnosti a prednosti toho ktorého princípu. Z celého návrhu však nie je zrejmé, aká škoda na
životnom prostredí by mala nastať v prípade, ak správny súd neprizná správnej žalobe odkladný účinok.
Inými slovami žalobca bez znalosti a konkretizácie pomerov konkrétneho, rozhodnutím žalovaného
dotknutého územia a jeho podmienok pre život rôznych biotopov, namieta iba vo všeobecnej rovine

možnosť vzniku ujmy na životnom prostredí v tomto území, bez uvedenia konkrétnej príčinnej súvislosti
medzi touto ujmou a činnosťou regulovanou rozhodnutím žalovaného. Keďže žalobca v tomto zmysle
nepredložil správnemu súdu ani žiadne listinné dôkazy na podporu tohto návrhu, nebolo zo strany
správneho súdu možné zistiť túto skutočnosť ani takýmto spôsobom. Na základe uvedeného má súd
za to, že žalobcom uvedená škoda má iba hypotetický charakter, a teda nie je možné hovoriť o

bezprostredne hroziacej a závažnej ujme, ktorá by sa týkala niektorej zložky životného prostredia v
súvislosti s realizáciou zámeru, ktorý bol predmetom správneho konania.

15. Vzhľadom k abstraktnosti návrhu žalobcu správny súd pri rozhodovaní zohľadňoval aj obsah
samotnej správnej žaloby, ako aj obsah administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený. Na základe

uvedeného zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti - „Zariadenie
na zber odpadov Košice - Šaca“ umiestnená na území Košického kraja, okres Košice II, obec A. – B.,
katastrálne územie B., parc. č. 895/1 sa nebude posudzovať podľa § 56 písm. b) zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvom na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. V súlade s § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. okresný úrad vzhľadom na

charakterčinnosti,informácieuvedenévoznámeníozmenenavrhovanejčinnostiadoručenéstanoviská
práveže určil konkrétne podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na
životné prostredie.

16. Správnemu súdu ani z obsahu správnej žaloby nevyplýva, že by žalobca špecifikoval konkrétnu

environmentálnu ujmu ktorá hrozí v dôsledku vykonania napadnutého administratívneho rozhodnutia.
Žalobca v správnej žalobe namieta procesné pochybenia žalovaného, nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a nesprávne vyhodnotenie aplikovaných právnych predpisov.

17. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného

účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom.

18. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP), v spojení s ustanovením § 147 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).