Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/148/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204567
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1221204567.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: BFF

Central Europe s.r.o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 44 414 315, zast.:
Mgr. Tomáš Čentéš, advokát, Stará Vajnorská 2672/90, Bratislava 831 04, proti žalovanému: Univerzitná
nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava 821 01, IČO: 31 813 861, o zaplatenie sumy 421.522,99
EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 421.522,99 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % zo sumy 415.610,56 EUR od 15.9.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s
uplatnením pohľadávky vo výške 7.520,- EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.9.2021 domáhal zaplatenia istiny v sume 415.610,56
EUR s príslušenstvom titulom plnenia ručiteľského záväzku, vyčísleného úroku z omeškania v sume
5.912,43 EUR a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 7.520,- EUR.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny vzťah medzi ním, veriteľom a žalovaným, sa s poukazom na ust.
§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, spravuje Obchodným zákonníkom. Voči žalovanému uplatňuje
zaplatenie istiny žalovaných pohľadávok spolu s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania a
paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením
žalovaných pohľadávok, preto si pri každej jednotlivej pohľadávke uplatňuje zaplatenie zákonných
úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, v spojení s ustanovením § 1 ods.
2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka, a to vo výške, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania, zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Súčasne sa domáha
aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením každej jednotlivej pohľadávky zo
súboru pohľadávok zahrnutých v žalovanej istine podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, v
spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. V súvislosti s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok poukazuje na dokument FAQ, zverejnený Európskou
komisiou vo vzťahu k vysvetleniu ustanovení smernice Late Payment Directive 2011/7/EU (Smernica

Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011, o boji proti oneskoreným platbám
v obchodných transakciách). Predmetná Smernica, ktorá v článku 6 priznáva veriteľovi nárok na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením omeškanej pohľadávky, bola implementovaná
do slovenského právneho poriadku a ako prevzatý všeobecne záväzný právny akt EÚ je uvedenáv zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v Prílohe k zákonu č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník. V čl. 7 dokumentu (FAQ), ktorý obsahuje konkretizáciu úmyslov a cieľov
jednotlivých ustanovení Smernice, je explicitne vyjadrené, že nárok veriteľa na paušálnu náhradu

nákladov vo výške 40,00 EUR vzniká vo vzťahu ku každej jednotlivej neuhradenej faktúre, a to aj vtedy,
ak veriteľ uplatňuje splatné nároky z jednotlivých faktúr voči tomu istému dlžníkovi. Analogicky v prípade
žaloby, ktorou si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vyjadrenej sumou celého súboru žalovaných
pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi, si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
každej jednotlivej pohľadávky subsumovanej v sume žalovanej istiny. Znenie uvedeného dokumentu je

verejne prístupné na internetovej stránke Európskej komisie:
http://ec.europa.eu/DocsRoom/documents/16222/attachments/1/translations
Touto žalobou si uplatňuje zaplatenie 188 jednotlivých pohľadávok, z ktorých každá má vlastný právny
dôvod, odlišný okamih vzniku a termín splatnosti. Ak by si uplatňoval zaplatenie každej jednotlivej
pohľadávkyspoluspríslušnýmúrokomzomeškania,samotnýpetitžalobybymalenormnýrozsah.Preto
zadefinovalavypočítalúrokzomeškaniavšetkýchuplatnenýchpohľadávokkdátumu14.09.2021(výšku

a spôsob výpočtu úroku z omeškania preukazuje priloženými súbormi vo formáte .xls (Excel). Z dôvodu
hospodárnosti súdneho konania a v snahe racionalizovať rozhodovanie o nároku si preto uplatňuje
úrok z omeškania súhrnne z celej žalovanej istiny od 15.09.2021. Na základe Zmluvy o poskytovaní
finančných služieb č. F. zo dňa 29.04.2021, uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka sa
zaviazal veriteľovi, spoločnosti MEDILAS spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom: Malinová 2/

A, 811 02 Bratislava, IČO: 31 332 528, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
odd. Sro, vl. č.: 3501/B, poskytnúť finančné služby spočívajúce v prevzatí ručenia a splnení záväzkov
dlžníka - žalovaného, špecifikovaných v predmetnej zmluve. Toho istého dňa, 29.04.2021, zároveň
vydal Ručiteľské vyhlásenie, ktorým veriteľovi vyhlásil, že veriteľa uspokojí, ak mu dlžník (žalovaný)
nesplní svoje splatné záväzky, do súhrnnej výšky 300 000 EUR. Veriteľ listom zo dňa 11.06.2021

vyzval žalovaného na úhradu splatných záväzkov (k danému dňu v sume 500.478,19 EUR) spolu s
oznámením, ktorým bol informovaný, že ak v stanovenej lehote veriteľovi nezaplatí splatné pohľadávky,
vyzve veriteľ na úhradu týchto záväzkov žalobcu, z titulu jeho ručiteľského záväzku. Keďže žalovaný
na výzvu nesplnil svoju povinnosť uhradiť splatné záväzky veriteľovi, veriteľ predložil listom zo dňa
22.06.2021, označenom ako Predloženie faktúr a výzva na plnenie - uplatnenie si záväzku z ručenia,

žalobcovi zoznam vystavených faktúr za plnenie dodané dlžníkovi a vyzval ho na plnenie namiesto
dlžníka. Následne listom zo dňa 23.6.2021 označenom ako Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia,
vyzval žalovaného ako dlžníka, aby uplatnil všetky námietky, ktoré je oprávnený uplatniť voči veriteľovi.
Ako ručiteľ na základe výzvy splnil dňa 12.7.2021 za dlžníka - žalovaného záväzky v súhrnnej výške
296.486,96 EUR, čím vstúpil do práv veriteľa vo vzťahu k týmto pohľadávkam (ďalej len pohľadávky

1), z čoho odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu. Túto skutočnosť oznámil
žalovanému listom označeným ako Oznámenie o plnení z ručenia zo dňa 16.7.2021 a vyzval žalovaného
na úhradu pohľadávok uvedených v priloženom zozname pohľadávok. Zoznam faktúr, ktoré sú súčasťou
pohľadávok 1, priložil aj vo forme excelovskej tabuľky, spolu s výpočtom úroku z omeškania za jednotlivé
nezaplatené faktúry za obdobie od prvého dňa omeškania voči nemu do 14.09.2021, ktorý predstavuje

sumu 4.678,80 EUR. Právnym dôvodom vzniku pohľadávok 1 sú splatné peňažné nároky pôvodného
veriteľa ako dodávateľa zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb na zaplatenie odplaty za tieto
opakované dodávky žalovanému ako kupujúcemu (odberateľovi), v súlade s objednávkami žalovaného
od pôvodného veriteľa. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí súčasť Oznámenia o uplatnení nárokov z ručenia
zo dňa 16.7.2021, eviduje ako veriteľ voči žalovanému celkom 68 jednotlivých pohľadávok, pričom pri

každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo
výške 40,- EUR. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada
sumu 2.720,- EUR (68 x 40,- EUR). Touto žalobou si vo vzťahu k pohľadávkam 1 nárokuje zaplatenie
istiny 296.486, 96 EUR, príslušenstva tvoreného kapitalizovanými úrokmi z omeškania z nezaplatenej
istiny faktúr od prvého dňa omeškania voči nemu do 14.9.2021 vo výške 4.678,80 EUR, úroku z

omeškania vo výške 9 % zo sumy 296.486,96 EUR odo dňa 15.9.2021 do zaplatenia a paušálnej
náhrady vo výške 2.720,- EUR. Na základe Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. F. zo dňa
23.6.2021 uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka sa zaviazal veriteľovi, spoločnosti
PHARMOS, a.s. so sídlom: Levická 11, 851 01 Bratislava, IČO: 35 974559, zapísaná v Obchodnom
registriOkresnéhosúduNitra,odd.Sro,vl.č.:10317/B,poskytnúťfinančnéslužbyspočívajúcevprevzatí

ručenia a splnení záväzkov dlžníka - žalovaného, špecifikovaných v predmetnej zmluve. Toho istého
dňa, 23.6.2021 vydal Ručiteľské vyhlásenie, ktorým veriteľovi vyhlásil, že veriteľa uspokojí, ak mu dlžník
(žalovaný) nesplní svoje splatné záväzky, do súhrnnej výšky 123.971,92 EUR. Veriteľ listom zo dňa
28.6.2021 vyzval žalovaného na úhradu splatných záväzkov (k danému dňu v sume 123.971,92 EUR)spolu s oznámením, ktorým bol dlžník informovaný, že ak v stanovenej lehote veriteľovi nezaplatí splatné
pohľadávky,vyzveveriteľnaúhradužalobcuztitulujehoručiteľskéhozáväzku.Keďžežalovanýnavýzvu
nesplnil povinnosť uhradiť splatné záväzky veriteľovi, veriteľ mu predložil listom zo dňa 9.7.2021faktúry

vystavené dlžníkovi za dodané plnenia a vyzval ho ako ručiteľa na plnenie namiesto dlžníka. Následne
listom zo dňa 12.7.2021 označenom ako Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia, v ktorom vyzval
žalovaného ako dlžníka, aby uplatnil všetky námietky, ktoré je oprávnený uplatniť voči veriteľovi. Ako
ručiteľ na základe výzvy veriteľa za dlžníka - žalovaného dňa 3.8.2021 splnil záväzky v súhrnnej výške
123.971,92 EUR, čím vstúpil do práv veriteľa vo vzťahu k týmto pohľadávkam (ďalej len pohľadávky

2), z čoho odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu. Túto skutočnosť oznámil
žalovanému listom zo dňa 9.8.2021, označeným ako Oznámenie o plnení z ručenia, a vyzval žalovaného
na úhradu pohľadávok na vlastný účet. Keďže bol informovaný, že vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXXX
vo výške 4.839,98 EUR bol vystavený dobropis v celej sume faktúry, predmetnú pohľadávku si ďalej voči
žalovanému neuplatňuje. Rovnako si neuplatňuje sumu 8,34 EUR, ktorá predstavuje sumu dobropisu
vystaveného k faktúre č. XXXXXXXXXX. Zostávajúca suma na úhradu z faktúry č. 2130003901 tak

predstavuje sumu 508,92 EUR. Zoznam faktúr, ktoré sú súčasťou pohľadávok 2, ku dňu podania žaloby
v celkovej sume istiny 119.123,60 EUR, priložil aj vo forme excelovskej tabuľky, spolu s výpočtom úroku
z omeškania za jednotlivé nezaplatené faktúry za obdobie od prvého dňa omeškania voči nemu do
14.6.2021, ktorý predstavuje sumu 1.233,63 EUR. Právnym dôvodom vzniku pohľadávok 2 sú splatné
peňažné nároky pôvodného veriteľa ako dodávateľa zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb na

zaplatenie odplaty za tieto opakované dodávky žalovanému ako kupujúcemu (odberateľovi), v súlade s
objednávkami žalovaného od pôvodného veriteľa. Podľa špecifikácie v priloženej tabuľke, eviduje ako
veriteľ voči žalovanému celkom 120 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si
uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,- EUR. Celkovo za všetky
uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 4.800,- EUR (120 x 40,- EUR).

Touto žalobou si vo vzťahu k pohľadávkam 2 nárokuje zaplatenie istiny 119.123,60 EUR, príslušenstva,
tvoreného kapitalizovanými úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny faktúr od prvého dňa omeškania
voči nemu do 14.9.2021 vo výške 1.233,63 EUR, úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 119.123,60
EUR odo dňa 15.9.2021 do zaplatenia, paušálnej náhrady vo výške 4.800,- EUR.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul právneho zástupcu žalobcu, poverenej zástupkyne
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Medzi žalobcom a spoločnosťou MEDILAS s.r.o., Malinová 2/A, Bratislava 811 04, IČO: 31 332

528, bola dňa 29.4.2021 uzavretá Zmluva o poskytovaní finančných služieb č. F.. Žalobca dňa
29.4.2021 písomne vyhlásil spoločnosti MEDILAS s.r.o., že uspokojí záväzky žalovaného z potvrdených
objednávok do súhrnnej výšky 300.000,- EUR. Spoločnosť MEDILAS s.r.o. ako pôvodný veriteľ listom
zo dňa 22.6.2021, ktorého prílohou bol zoznam faktúr, vyzvala žalobcu z dôvodu jeho ručiteľského
vyhlásenia na úhradu pohľadávky v sume 296.486,96 EUR do 30 dní odo dňa doručenia. Žalobca

listom zo dňa 23.6.2021, ktorého prílohou bol zoznam faktúr, oznámil žalovanému, že spoločnosť
MEDILAS s.r.o. si listom, ktorý mu bol doručený dňa 22.6.2021 uplatnil voči nemu nároky z ručenia na
základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 29.4.2021. Žalobca listom zo dňa 16.7.2021, ktorého prílohou
bol zoznam faktúr, oznámil žalovanému, že dňa 12.7.2021 zaplatil pohľadávky veriteľa MEDILAS s.r.o.
v sume 296.486,96 EUR na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 29.4.2021. Z výpisu z účtu žalobcu

vyplýva, že dňa 12.7.2021 uhradil na účet spoločnosti MEDILAS s.r.o. sumu 291.861,76 EUR.

5. Medzi žalobcom a spoločnosťou PHARMOS a.s., Levická 11, Nitra 949 01, IČO: 35 974 559,
bola dňa 23.6.2021 uzavretá Zmluva o poskytovaní finančných služieb č. R 24/2021. Žalobca dňa
23.6.2021 písomne vyhlásil spoločnosti PHARMOS a.s., že uspokojí záväzky žalovaného z potvrdených

objednávok tovaru a služieb a vystavených faktúr do súhrnnej výšky 123.941,92 EUR. Prílohou
uvedeného ručiteľského vyhlásenia bol aj zoznam faktúr. Spoločnosť PHARMOS a.s. ako pôvodný
veriteľ listom zo dňa 28.6.2021, ktorého prílohou bol zoznam faktúr, vyzvala žalobcu z dôvodu jeho
ručiteľského vyhlásenia na úhradu pohľadávky v sume 123.971,92 EUR do 5 dní odo dňa doručenia.
Spoločnosť PHARMOS a.s. ako pôvodný veriteľ listom zo dňa 9.7.2021, ktorého prílohou bol zoznam

faktúr, vyzvala žalobcu z dôvodu jeho ručiteľského vyhlásenia na úhradu pohľadávky v sume 123.971,92
EUR do 15 dní odo dňa doručenia. Žalobca listom zo dňa 12.7.2021, ktorého prílohou bol zoznam faktúr,
oznámil žalovanému, že spoločnosť PHARMOS a.s. si listom, ktorý mu bol doručený dňa 9.7.2021
uplatnil voči nemu nároky z ručenia na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 23.6.2021. Žalobca listomzo dňa 9.8.2021, ktorého prílohou bol zoznam faktúr, oznámil žalovanému, že dňa 3.8.2021 zaplatil
pohľadávky veriteľa PHARMOS a.s. v sume 123.971,92 EUR na základe ručiteľského vyhlásenia zo
dňa 23.6.2021. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 3.8.2021 uhradil na účet spoločnosti PHARMOS

a.s. sumu 121.591,66 EUR.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je štátna príspevková organizácia založená za účelom
poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v
súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Svoju činnosť
vykonáva vo verejnom záujme na báze verejných financií, pričom všetky finančné transakcie sú
realizované výlučne cez štátnu pokladnicu. Hospodári s prostriedkami verejného zdravotného poistenia
a s účelovo viazanými prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pričom dlhodobo vykazuje akútny nedostatok
finančných prostriedkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Napriek opakujúcemu sa zápornému
hospodárskemu výsledku a dlhodobo nepriaznivej finančnej situácii v zdravotníctve sa snaží dostáť

svojich záväzkov a vyhnúť sa zbytočným súdnym sporom, ktoré len navyšujú stav existujúcich záväzkov
o trovy súdneho konania a právneho zastúpenia. Žalobca v žalobe žiada, aby mu zaplatil sumu
415.610,56 EUR spolu s úrokom omeškania vo výške 5.912,43 EUR od prvého dňa omeškania do
14.9.2021, vo výške 9 % ročne zo sumy 415.610,56 EUR od 15.9.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 7.520,- EUR a náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Žaloba žalobcu je nedôvodná, žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, a preto žiada
žalobu po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na to, že žalobca vystupuje
ako ručiteľ v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka a poskytuje plnenie dodávateľom liekov,
zdravotníckeho materiálu a služieb namiesto žalovanej na základe jej objednávok formou využívania
inštitútu ručenia - ručiteľským vyhlásením a že nemá ako overiť, či žalobca ako ručiteľ skutočne uhradil

pôvodným veriteľom 100 % finančných nárokov uplatnených a vyčíslených v petite žaloby, navrhuje,
aby žalobca predložil doklad o tom, kedy a v akej výške previedol sumy z ručenia predstavujúcu
petit žaloby na pôvodných veriteľov na základe ručiteľského vyhlásenia a následne, aby súd nepriznal
žalobcovi žiadnu finančnú (regresnú) náhradu nad rámec tohto plnenia. Ak uvedenú skutočnosť žalobca
nepreukáže žiada, aby bola žaloba zamietnutá s poukazom na charakter zabezpečovacieho inštitútu

akým je ručenie pre neunesenie dôkazného bremena. Za relevantný dôkaz o plnení nepovažuje
oznámenie žalobcu o plnení z ručenia zo dňa 16.7.2021 a zo dňa 9.8.2021, ktoré sú priložené k žalobe.
Svoje stanovisko odôvodňuje tým, že podstata právnej úpravy ručenia spočíva v tom, že ručiteľ ako tretia
osoba, ktorá nie je účastníkom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, sa písomne zaviaže, že
uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí sám dlžník. Obsahovou stránkou ručiteľského

vyhlásenia je teda záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval (§ 306 Obch. zák.). Vychádza z
toho, že ručiteľovi len po splnení jeho záväzku voči veriteľovi vzniká regresný nárok voči dlžníkovi. Pokiaľ
ručiteľ neplnil dlh namiesto dlžníka, žiadne právo mu proti nemu nevzniklo. Má za to, že ak by pôvodný

veriteľ znížil ručiteľovi výšku plnenia istiny alebo odpustil úroky z omeškania, by plnenie regresného
nároku dlžníkom v plnej výške, tak ako to požaduje žalobca (t.j. celej istiny uvedenej vo faktúrach plus
úrokov z omeškania vypočítaných spätne z celej istiny), bolo nezákonné, ale aj v rozpore s dobrými
mravmi. Poukazuje tiež na to, že ručiteľ nevstupuje do záväzkového vzťahu na miesto dlžníka, ako je to
pri postúpení pohľadávok, ale len ako sekundárny dlžník vedľa primárneho dlžníka , „ ... pričom záväzok

ručiteľa je relatívne samostatný a od záväzku dlžníka sa odlišuje tak v právnej skutočnosti, ktorá ho
zakladá,akoajvdobevznikuasplatnostianejdeospoločnýsolidárnyzáväzok“(UznesenieNajvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 2024/2007 z dňa 20.6.2007). Ďalej namieta v nadväznosti na predchádzajúci
článok aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca ako ručiteľ nie je účastníkom právneho vzťahu
medzi pôvodným veriteľom a ním ako dlžníkom. Žalobca sa písomne zaviazal, že uspokojí pohľadávku

veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí sám dlžník. Obsahovou stránkou ručiteľského vyhlásenia je
tak záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Žalobca ako ručiteľ
nevstupuje do záväzkového vzťahu na miesto dlžníka, ako je to pri postúpení pohľadávok, ale len ako
sekundárny dlžník vedľa primárneho dlžníka, „ ... pričom záväzok ručiteľa je relatívne samostatný a od
záväzkudlžníkasaodlišujetakvprávnejskutočnosti,ktoráhozakladá,akoajvdobevznikuasplatnostia

nejdeospoločnýsolidárnyzáväzok“(UznesenieNajvyššiehosúduČR,sp.zn.32Cdo2024/2007zdňa
20.6.2007). Vychádza z toho, že ručiteľovi len po splnení jeho záväzku voči veriteľovi vzniká regresný
nárok voči dlžníkovi. Pokiaľ ručiteľ neplnil dlh namiesto dlžníka, žiadne právo mu proti nemu nevzniklo.
To platí aj pre regresnú náhradu týkajúcu sa úrokov z omeškania. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že plnilpôvodnému veriteľovi aj úroky z omeškania, nevznikol mu nárok na plnenie voči nemu. Preto žiada
zamietnuť žalobu aj pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania. Žalobca si ďalej v žalobe uplatnil k istine
a úroku z omeškania aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 7.520,- EUR. Žalobca pritom poukazuje na

dokument Late Payment Directive 2011/7/EU - The provisions of the directive, FAQs, v zmysle ktorého
si toto príslušenstvo pohľadávky uplatňuje. Uvedený dokument je žalobcom na tento prípad nesprávne
interpretovaný a má len odporúčací charakter. Prioritu má národná legislatíva s poukazom na ust. §
369c ods. 1 Obchodného zákonníka SR v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z.. V nadväznosti
na uvedené ustanovenia zákona ako aj dôvodovú správu a judikatúru súdu má za to, že žalobca si

uplatnil paušálnu náhradu nákladov v sume 7.520,- EUR v rozpore so zákonom, a to aj v prípade, že si
uplatnil pohľadávku z viacerých titulov (faktúr). Takáto paušálna náhrada nákladov sa totiž nepriznáva
samostatne ku každej pohľadávke, ako si to vyložil žalobca, keď každú faktúru vynásobil sumou 40,-
EUR, ale ide o nárok na úhradu sumy len vo výške 40,- EUR v zmysle § 2 nariadenia č. 21/2013
Z.z., ktorá predstavuje náklady pri vedení evidencie zmluvných záväzkov (na podporu svojich tvrdení
poukazuje napr. na Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 39Er/976/2016, zo dňa 11.4.2016).

Z dôvodovej správy k § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. vyplýva, že Slovenská republika ako členský
štát EÚ si v rámci transpozície smernice 2011/7/EU v súlade s jej ČI. 12 ods. 3 mohla ustanoviť
paušálnu náhradu vo vyššej sume ako 40,- EUR. Uvedené však predkladateľ vyhodnotil v podmienkach
Slovenskej republiky a najmä vzhľadom na skutočnosť, že nárok na paušálnu náhradu vzniká bez
ohľadu na sumu nezaplatenej (splatnej) pohľadávky veriteľa a dobu dlžníkovho omeškania (jeden deň

alebo jeden rok), za nevhodné a hlavne neprimerané a neproporcionálne opatrenie. Paušálna náhrada
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných
monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide
najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou
urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Pre

vyššie uvedené dôvody namieta oprávnenosť žalobcom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov v sume
7.520,- EUR, ktorá nezodpovedá účelu zákona. V danom prípade bola pohľadávka pozostávajúca zo
súboru neuhradených faktúr postúpených žalobcovi od pôvodných veriteľov uplatnená jednou žalobou,
pričom súdy sú toho názoru, že paušálna náhrada vo výške 40,- EUR sa viaže k uplatneniu pohľadávky,
t.j. procesnému úkonu podania žaloby a nie ku každej neuhradenej faktúre. Aj v tejto časti považuje

nárok žalobcu za nedôvodný a žiada ho v prípade úspechu žalobcovi priznať len vo výške 40,,- EUR
a vo zvyšku zamietnuť.

7. V ďalšom písomnom vyjadrení (replike) žalobca uviedol, že si síce uvedomuje situáciu žalovanej,
avšak považuje uplatnenie svojich nárokov žalobou za jeden z nástrojov, ktorý by mal stimulovať

zriaďovateľa žalovanej k vysporiadaniu dlhov žalovanej, k nevyhnutnej reforme jej financovania a
hospodárenia, a zároveň za posledný z možných krokov, ktorým uplatňuje právnu ochranu svojich
oprávnených záujmov. Skutočnosť, že uspokojil nároky veriteľov voči žalovanej, ktoré sú predmetom
žalobného návrhu, je primárne možné logicky vyvodiť z toho, že žalovaná nepredložila žiadnu námietku,
z ktorej by vyplývalo, že veriteľ MEDILAS spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorý dňa 11.6.2021

písomne vyzval žalovanú na úhradu splatných záväzkov v sume 500.478,19 EUR alebo veriteľ
PHARMOS, a. s., ktorý dňa 28.6.2021 písomne vyzval žalovanú na úhradu splatných záväzkov v
sume 123.971,92 EUR, ďalej pokračoval v uplatňovaní týchto nárokov voči žalovanej, a to ani dlžnej
sumy ako celku, ani jednotlivých pohľadávok vyplývajúcich z faktúr zahrnutých v žalovaných súboroch
pohľadávok. Súčasne sa javí ako nepravdepodobné, že by uplatňoval nároky na zaplatenie tak vysokej

sumy súdnou cestou a uhrádzal súdny poplatok v nezanedbateľnej výške, ak by jeho postavenie v
spore bolo neisté z dôvodu, že by nedokázal preukázať platby, ktorými došlo k uspokojeniu nárokov
veriteľov voči žalovanej namiesto žalovanej titulom ručenia. Z doterajšieho konania nevyplynulo ako
sporné, že záväzkový vzťah medzi žalovanou, jej veriteľmi a ním v postavení ručiteľa sa s poukazom
na ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, riadi Obchodným zákonníkom ( ďalej ako „OBZ“). Pretože

tretia časť OBZ upravuje aj zabezpečovací inštitút ručenia, je zrejmé, že právne vzťahy vyplývajúce z
ručenia za záväzok dlžníka, podriadený režimu OBZ, sa rovnako budú spravovať OBZ. Ako vyplýva
z ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka a z komentárov právnych teoretikov, toto ustanovenie
upravuje tzv. zákonnú cesiu /tiež subrogáciu/, teda zmenu v osobe dlžníkovho veriteľa, známu aj ako tzv.
nútená cesia. V ustanovení § 308 OBZ spája zákon nadobudnutie práv veriteľa ručiteľom s oprávnením

ručiteľa požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku
voči dlžníkovi, z čoho je možné usudzovať, že ručiteľ je legitimovaný uplatňovať celý nárok, aký by bol
inak oprávnený uplatňovať veriteľ. Domnieva sa, že cieľom úpravy subrogácie ( zákonnej cesie ) bolo
vyhnúť sa situácii, aby dlžník voči ručiteľovi, ktorý namiesto neho plnil, získal výhodu zastavenia plynutiaomeškania, vyplývajúcu zo solučných účinkov plnenia ručiteľom namiesto dlžníka. Zo skutkového stavu
opísaného v žalobe, z jeho tvrdení, ktoré žalovaná nepopiera, vyplýva, že žalovaná nesplnila veriteľom
splatné záväzky včas a riadne. Namiesto žalovanej jej záväzky voči veriteľom splnil titulom ručenia on.

Podľa § 324 ods. 1 OBZ, záväzok dlžníka voči veriteľom môže zaniknúť iba splnením dlhu. Dlžník sa
nemôže domáhať solučných účinkov plnenia treťou osobou, keďže aj po uspokojení veriteľa ručiteľom
zostáva naďalej v omeškaní so splnením svojho záväzku. Splnením zabezpečených záväzkov veriteľa
namiesto dlžníka v zmysle § 308 OBZ nadobudol práva veriteľa (podľa § 332 ods. 2 OBZ, vstúpil do práv
veriteľa). Podľa jeho názoru, hoci by aj pri vzniku ručiteľského záväzku primárne nešlo medzi dlžníkom

a veriteľom o solidárny záväzok, ako argumentuje žalovaná, táto skutočnosť naráža na ustanovenia
§ 308 OBZ, ako aj všeobecnej úpravy zániku záväzku splnením treťou osobou podľa ustanovenia §
332 ods. 2 OBZ, na základe ktorých sa splnením veriteľovi mení ručiteľovo právne postavenie tým, že
získava práva, ktoré ho aktívne legitimujú uplatňovať nároky, aké by inak mohol uplatňovať voči dlžníkovi
veriteľ. Z formulácie vyššie citovaných ustanovení OBZ dôvodne predpokladá, že omeškanie žalovanej
trvá, a to až do splnenia záväzku ručiteľovi, z čoho vyvodzuje aj svoje právo uplatňovať voči žalovanej

úroky z omeškania so zaplatením vymáhanej istiny. Právna úprava ručenia podľa OBZ a nárokov z neho
vyplývajúcich, ktorá sa vzťahuje na záväzkový vzťah účastníkov konania, sa zásadne líši od právnej
úpravy § 550 Občianskeho zákonníka. To znamená, že Občiansky zákonník na rozdiel od zákonnej
cesie podľa § 308 OBZ, výslovne predpokladá, že ručiteľ bude požadovať od dlžníka zaplatenie náhrady
za plnenie poskytnuté veriteľovi, tzv. regres. V prípade prejednávaného sporu nie je možné aplikovať

na právny vzťah účastníkov Občiansky zákonník, preto na základe uvedeného považuje argumentáciu
žalovanej za nedôvodnú. V súvislosti s uplatňovanou paušálnou náhradou sa riadi oficiálnym výkladom
ustanovení tejto Smernice vykonaným orgánom na to oprávneným - Európskou komisiou, teoreticko-
právnou úvahou a teleologickým výkladom príslušných právnych noriem. Ako podporne uvádza aj
komentár k ust. 369c ods. 1 Obchodného zákonníka „s odkazom na ustanovenie § 488 OZ treba

pohľadávku chápať ako jednotlivé právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi, ktoré síce môže vychádzať
z jedného právneho vzťahu (kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo a pod.), no je samostatne podľa dohody
zmluvných strán vyúčtované, a ako s takým vznikajú veriteľovi voči dlžníkovi (v prípade neuspokojenia
pohľadávky) konkrétne interné výdavky pre každé z nich, osobitne v prípadoch, keď sú účtovné doklady
(faktúry) vyhotovené počas dlhšieho časového obdobia a s rôznou dobou splatnosti. ...tomuto výkladu,

ktorý je teleologicky na prospech veriteľa, svedčí aj použitie jednotného čísla v ustanovení § 369c ods.
1“ (Mamojka, M. a kolektív: Obchodný zákonník - Veľký komentár, zv. II, Eurokódex 2016, str. 143).
Právne závery, na ktorých zakladá uplatnený nárok, podporuje aj výrok a právne vety v odôvodnení
Rozsudku Krajského súdu Nitra (sp. zn. 15Cob/112/2015). Krajský súd Nitra v konaní o odvolaní
vyhovel odvolaniu žalobcu, ktorý namietal nesprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa a rozsudkom

priznal žalobcovi paušálnu náhradu za každú splatnú pohľadávku uplatnenú žalobcom v predmetnom
konaní. Podľa právneho názoru súdu „Dôvodová správa k § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
uvádza, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv.
administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania
zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s

telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka). Ide teda o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné
preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Pojem „uplatnenie práva“ nie je v slovenskom právnom
poriadku explicitne definovaný a v Článku VI. slovenského znenia Smernice 2011/7/EU o boji proti
oneskoreným platbám v obchodných transakciách, je označený ako náhrada nákladov za vymáhanie.
Nemožno ho však chápať len vo všeobecnom procesnoprávnom zmysle, ale ako akýkoľvek úkon

veriteľa voči dlžníkovi, ktorým sa domáha splnenia svojej pohľadávky. ... Predpokladom toho, aby bolo
možné uvažovať o vzniku nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je
nevyhnutné, aby existovala pohľadávka veriteľa (žalobcu), ktorá je po lehote splatnosti.“ Z uvedeného
možno vyvodiť záver, že každá z vyúčtovaných pohľadávok mala na základe jednej (rámcovej) zmluvy
samostatný právny režim, a preto je s vymáhaním každej z nich spojené právo uplatňovať si nárok na

paušálnu náhradu nákladov pri omeškaní veriteľa so zaplatením dohodnutej odmeny. Obdobne ako KS
Nitra sa s uplatneným nárokom na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vysporiadal Okresný súdu Košice rozsudkom v konaní sp. zn. 36Cb/76/2018. V spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/13/2019 súd priznal žalobcovi v právnej veci s totožným
skutkovým základom nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pri

každej jednotlivej postúpenej pohľadávke (t.j. z každej jednotlivej faktúry) s nasledovným odôvodnením:
„Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: „Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnenímpohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „Výška
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369cods. 1 zákona je 40

eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením 19
pohľadávok žalobcu (19 kúpnych cien za predaj tovaru), preto mu podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení (ods. 27 a 28) vznikol tiež nárok na zaplatenie paušálnych náhrad nákladov spojených s
uplatnením pohľadávok v celkovej výške 760,- eur (t.j. 19 x 40 eur).“ Žalobca prikladá k podaniu listiny
ako ďalší dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia.“ Rovnakú argumentáciu ako všeobecné súdy v citovaných

rozhodnutiach použila Európska komisia pri výklade smernice Late Payment Directive 2011/7/EU. V čl.
7 výkladu, ktorý žalobca pripojil k žalobe, kde je explicitne vyjadrené, že nárok na 40,00 € vzniká vo
vzťahu ku každej neuhradenej faktúre (v prípade žalobcu ku každej jednotlivej pohľadávke, ktoré tvoria
súbor pohľadávok uplatnených žalobou) a nie len vo vzťahu k celej sčítanej istine: „Pevná suma 40 EUR
predstavuje kompenzáciu, ktorú je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka za náklady na vymáhanie.
Súvisí s administratívnymi nákladmi, ktoré vznikli pri vymáhaní platby. Táto pevná suma je viazaná na

každú nezaplatenú faktúru. Ak má veriteľ s dlžníkom rôzne transakcie s rôznymi faktúrami, disponuje
veriteľ nárokom na úhradu pevnej sumy 40 EUR za každú faktúru, aj keď sa pohľadávka týka toho istého
dlžníka.“ Smernica 2011/7/EU zaviedla nárok na paušálnu náhradu do slovenského právneho poriadku.
K jej implementácii došlo novelou Obchodného zákonníka - zákonom č. 9/2013 Z.z. V dôvodovej
správe k zákonu č. 9/2013 Z.z. je uvedené: „Predmetným ustanovením § 369c dochádza k transpozícii

čl. 6 smernice 2011/7/EU. Predkladateľ transponoval príslušný článok smernice 2011/7/EU a určil
predpoklady jeho vzniku a odkazom na osobitné vykonávacie nariadenie vlády Slovenskej republiky aj
určeniesumypaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyv§369cods.1.Paušálna
náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych
interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov.“ Podľa

dôvodovej správy predstavuje paušálna náhrada paušalizované administratívne interné monitorovacie
náklady,ktorévznikajúprikontroledodržiavaniazmluvnýchzáväzkov.Jelogicképredpokladať,ževeriteľ
- žalobca má eminentný záujem na riadnom vedení vnútornej evidencie a monitoringu pohľadávok voči
žalovanému, a to individuálne ku každej jednotlivej pohľadávke a nie iba vo vzťahu k súhrnnej mase
pohľadávok voči žalovanému.

8. Žalovaný vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) uviedol, že žalobca (ďalej aj „BFF“)
vystupuje v spore ako ručiteľ v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý udáva, že poskytuje
finančné plnenie dodávateľovi liekov, zdravotníckeho materiálu a služieb (ďalej len „tovar“) pôvodným
veriteľom žalovanej, a to spoločnosti MEDILAS spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom: Malinová

2/A, 811 02 Bratislava, IČO: 31 332 52 ako i spoločnosti PHARMOS, a.s., (ďalej len „pôvodný veriteľ“
alebo„pôvodníveritelia“)namiestožalovanej(ďalejaj„UNB“).Pôvodníveriteliadodávajútovaržalovanej
na základe písomných objednávok, ktoré podmieňujú dodanie tovaru zákazom postúpenia pohľadávok
tretej osobe. Tento zákaz postúpenia bol v praxi nahradený/obchádzaný/ využívaním inštitútu ručenia
- ručiteľským vyhlásením, čo nahradilo samotné zakázané postúpenie pohľadávok, kedy žalobca

mohol vstupovať na základe postúpenia v plnom rozsahu do práv a povinností pôvodného veriteľa.
Z uvedeného dôvodu možno považovať ručenie za simulovaný (zastretý) právny úkon. Aj v iných
konaniach už poukázal na existenciu Príkazu Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2017, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že UNB nemôže uzavrieť takú zmluvu, ktorá by neobsahovala zákaz postúpenia
pohľadávky, a preto by k samotnému postúpeniu pohľadávky (teda k zmene osoby veriteľa) ani nemalo

dôjsť. Text zákazu postúpenia je prevzatý z citovaného Príkazu Ministerstva zdravotníctva SR č.
7/2017 a uvedený v jednotlivých objednávkach tovaru. Ak teda pôvodný veriteľ postúpil pohľadávky za
existencie platnej zmluvnej klauzuly o zákaze postúpenia dohodnutej medzi UNB a pôvodným veriteľom,
takáto zmena v osobe veriteľa by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Keďže
objednávky obsahovali zákaz postúpenia, má za to, že prevzatie ručenia zo strany BFF, jeho úhrada

a nadobudnutie pohľadávky pôvodných veriteľov voči UNB ručiteľom BFF (subrogácia) predstavujú v
skutočnosti simulovaný právny úkon, ktorým mal byť zastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon
postúpenia pohľadávky. Zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5M Cdo
11/2009 vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným,
resp. urobeným naoko (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok

potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastretý
právny úkon. Podmienkou je však, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej, že
sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr., že vyhovuje
zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právnyúkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). V danom prípade by tak
bol ručiteľský záväzok ručiteľa BFF a jeho subrogačný nárok voči dlžníkovi UNB absolútne neplatný,
keďže skutočnou vôľou ručiteľa BFF a pôvodných veriteľov bolo postúpenie pohľadávok voči dlžníkovi

UNB, ktoré je však v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožné (zakázané) pre existenciu
dohody medzi pôvodnými veriteľmi a dlžníkom UNB, ktorá vylučuje takéto postúpenie. O úmysle ručiteľa
a pôvodných veriteľov zastrieť postúpenie pohľadávok svedčí napr. ručiteľom BFF predložený dôkaz
v súdnom konaní - výpočet úrokov z omeškania do dňa postúpenia. Vo vzťahu k poskytnutiu plnenia
ručiteľa BFF v prospech pôvodných veriteľov sa v tabuľkách úrokov z omeškania uvádza, že úrok

z omeškania bol „do dňa postúpenia“ nulový, pričom v tomto ohľade sa uvádzajú dátumy, ktoré boli
posledným dňom pred takýmto „postúpením“ pohľadávky voči UNB (subrogáciou) na ručiteľa BFF. Proti
ručiteľskému vyhláseniu zo dňa 29.4.2021 a ručiteľskému vyhláseniu zo dňa 23.6.2021 vznáša námietku
ich neurčitosti. Ručiteľský záväzok je koncipovaný ako ručenie za (všetky) záväzky UNB „z potvrdených
objednávok tovaru a služieb“ uzavretých medzi UNB a ako dlžníkom a spoločnosťou ako veriteľom,
a to do ručenia v súhrnnej výške 1.649.074,91 EUR (PHARMOS) a v súhrnnej výške 300.000,- EUR

(MEDILAS). Takéto vymedzenie zabezpečovaného záväzku v ručiteľskom vyhlásení nespĺňa zákonné
požiadavky. Podľa platného práva vyhlásenie o ručení (§ 303 Obchodného zákonníka) je určité, ak
obsahujeoznačenie,resp.vymedzenieurčitéhoručenímzabezpečovanéhozáväzku.Toplatíbezohľadu
nato, či je zabezpečovaný už existujúci alebo budúci záväzok. Požiadavku „určitosti" zabezpečovaného
záväzku je pritom nevyhnutné vykladať tak, že ide o jeho identifikáciu takým spôsobom, aby nebol

zameniteľný s iným záväzkom. Z ručiteľského vyhlásenia musí byť zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý
záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu
a rozsahu, ale aj právneho dôvodu (rozsudok KS v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/74/2020; rozsudok NS
ČR, sp. zn. 32Cdo 83/2013, sp. zn 32 Cdo 3867/2009). V danej veci predmetné ručiteľské vyhlásenie
BFF nevymedzuje zabezpečované záväzky určitým spôsobom a nie je z neho zrejmé, či sa týka len

už existujúcich (t.j. minulých) záväzkov, alebo aj záväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti. V ručiteľskom
vyhlásení BFF nie sú záväzky vymedzené nezameniteľným spôsobom, naopak jednotlivé záväzky, ktoré
pod toto ručiteľské vyhlásenie spadajú možno prakticky ľubovoľne meniť. Neuvádza sa ani jednoznačne
špecifikovaný právny dôvod vzniku zabezpečovaných záväzkov, ani nie je zrejmé, či sa jedná o peňažné
alebo nepeňažné záväzky dlžníka UNB. Žalobca vôbec nepreukázal v súdnom konaní, že skutočne

poskytol plnenie z ručenia kedy a v akom rozsahu a nepredložil doklad o úhrade plnenia z ručenia
v prospech pôvodných veriteľov. Bez poskytnutia plnenia z ručenia by sa ručiteľ nemohol stať novým
veriteľom dlžníka UNB. Z ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka vyplýva, že pokiaľ ručiteľ nezaplatil
pôvodnému veriteľovi nárok vôbec, tak naňho neprešli práva s tým spojené. Ak ho uhradil len čiastočne,
tak naňho prešiel nárok len sčasti. Podstata právnej úpravy ručenia spočíva v tom, že ručiteľ ako tretia

osoba, ktorá nie je účastníkom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, sa písomne zaviaže, že
uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí sám dlžník. Obsahovou stránkou ručiteľského
vyhlásenia je teda záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval (§ 306 Obchodného zákonníka).

Ručiteľovi len po splnení jeho záväzku voči veriteľovi vzniká regresný nárok voči dlžníkovi. Pokiaľ ručiteľ
neplnildlhnamiestodlžníka,žiadneprávomuprotinemunevzniklo.Akbypôvodnýveriteľznížilručiteľovi
výšku plnenia istiny alebo odpustil úroky z omeškania, tak by plnenie regresného nároku dlžníkom v
plnej výške tak ako to požaduje žalobca od neho (tj. celej istiny uvedenej vo faktúrach plus úrokov
z omeškania vypočítaných spätne z celej istiny) bolo nezákonné. Ručiteľ nevstupuje do záväzkového

vzťahu na miesto dlžníka, ako je to pri postúpení pohľadávok, ale len ako sekundárny dlžník vedľa
primárnehodlžníka,„...pričomzáväzokručiteľajerelatívnesamostatnýaodzáväzkudlžníkasaodlišuje
tak v právnej skutočnosti, ktorá ho zakladá, ako aj v dobe vzniku a splatnosti a nejde o spoločný solidárny
záväzok“ (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 2024/2007 zo dňa 20.6.2007). Z oznámenia
ručiteľa priloženého k žalobe zo dňa 16.7.2021 o plnení sumy 296.486,96 EUR a z oznámenia ručiteľa

priloženého k žalobe zo dňa 9.8.2021 o plnení sumy 123.971,92 EUR vyplýva, že žalobca plnil len
istinu, nie však príslušenstvo. V právnej teórii a súdnej praxi nie je uspokojivo vyriešená otázka, či ručiteľ
uhradením istiny pohľadávky pôvodného veriteľa nadobúda tiež príslušenstvo, resp. v akom rozsahu ho
nadobúda, a to ani v žalobcom namietanom rozdiele medzi úpravou podľa Občianskeho zákonníka a
Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odkazuje napr. na judikatúru Najvyššieho súdu ČR - rozsudok

sp. zn. 29 Odo 563/2003 zo dňa 9.6.2005. Žalobca v súdnom konaní doposiaľ nepreukázal ani plnenie
z ručenia v prospech pôvodného veriteľa, ani konkrétny rozsah, v akom plnil. Rovnako tak nebola
táto skutočnosť UNB doposiaľ ani oznámená zo strany pôvodného veriteľa. Aj keď z právnej teórie a
súdnej praxe nemožno vyvodiť jednoznačne rozsah nároku plniaceho ručiteľa na úroky z omeškaniasúvisiace s plnením na základe ručiteľského vyhlásenia, je toho názoru, že plniaci ručiteľ by mal mať
nárok na úroky z omeškania v rozsahu zodpovedajúcom ním uhradenej pohľadávky, a to od momentu, v
ktorom toto plnenie z ručenia pôvodnému veriteľovi poskytol, najskôr však od momentu, kedy bola táto

skutočnosť dlžníkovi oznámená pôvodným veriteľom alebo preukázaná ručiteľom ako novým veriteľom.
Úroky z omeškania súvisiace s plnením na základe ručiteľského vyhlásenia by mali prislúchať ručiteľovi
(novému veriteľovi) len za podmienky, že dlžník je voči nemu v omeškaní s plnením pohľadávky v
rozsahu v ktorom táto na neho prešla. Ak však ručiteľ plnenie dlžníkovi nepreukázal (a ani pôvodný
veriteľ mu takéto plnenie neoznámil), dlžník voči ručiteľovi nemôže byť s ohľadom na ust. § 365 ods.

4 v spojení s § 369 ods. la § 370 (neposkytnutie potrebného spolupôsobenia veriteľa na splnene
záväzku) Obchodného zákonníka v omeškaní so splnením svojho záväzku, t.j. do momentu preukázania
úhrady v prospech pôvodného veriteľa z titulu ručenia dlžníkovi zo strany ručiteľa, resp. oznámenia tejto
skutočnosti dlžníkovi zo strany pôvodného veriteľa, nevzniká ručiteľovi nárok na úroky z omeškania.
To všetko s primeraným použitím zákonnej úpravy v ustanovení odsek l a 2 § 523 Obč. zákonníka
(postúpenie pohľadávok), keďže plnením z ručenia dochádza k zákonnej cesii. Od dlžníka nie je možné

rozumne vyžadovať, aby novému veriteľovi, ktorým sa ručiteľ stáva, plnil len na základe ručiteľovho
ničím nepodloženého, resp. nepreukázaného tvrdenia o plnení z ručenia. Dlžník by tak po túto dobu - t.j.
dokedy mu plnenie z titulu ručenia nie je preukázané ručiteľom, resp. oznámené pôvodným veriteľom -
nemal byť v omeškaní voči ručiteľovi, a ten by tak nemal po túto dobu nárok na úroky z omeškania. Na
základe toho popiera nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatňované do okamihu preukázania úhrady

z titulu ručenia v prospech pôvodného veriteľa, čo sa vlastne do dnešného dňa nestalo. Za relevantný
dôkaz o plnení nepovažuje oznámenie žalobcu o plnení z ručenia zo dňa 16.7.2021 a zo dňa 9.8.2021,
ktoré sú priložené k žalobe. K nedôvodnosti nárokovanej výšky paušálnej náhrady nákladov žalobcom
poukazuje na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie s tým, že uplatnenie regresnej náhrady z
ručenia v žiadnom prípade neodôvodňuje žalobcu započítavať si 40,- EUR ku každej jednotlivej faktúre,

keďže ide o uplatnenie regresnej náhrady v súhrnnej výške, a teda len o jeden úkon platby z ručenia v
súhrnnej výške z titulu regresu, ktorý vykonal žalobca z podnetu pôvodného veriteľa.

9. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej

prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti
zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až
272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321

ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458,
459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720,
725, 729, 743 a 771c. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé
zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

11. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

12. Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka

alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

13. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré

sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

14. Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne
v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

15. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

16. Podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti
dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí.Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom
zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

17. Podľa § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou
nevyplývaniečoiné,vstupujetretiaosobasplnenímdlžníkovhozáväzkudoprávveriteľa,ktorýjepovinný
jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.

18. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

20. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 18.9.2019 do 26.7.2022 bola 0,00
%.

23. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania.

25. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá mu
vznikla plnením ručiteľského záväzku v zmysle ručiteľských vyhlásení zo dňa 29.4.2021 (MEDILAS
s.r.o.) a 23.6.2021 (PHARMOS a.s.). Žalobca nimi prevzal ručenie za záväzky žalovaného vzniknuté

neuhradením ceny za dodaný zdravotnícky materiál v sume 296.486,96 EUR (MEDILAS s.r.o.) a
119.123,60 EUR (PHARMOS a.s.), t.j. v celkovej sume 415.610,56 EUR. Zároveň si žalobca uplatňuje
úrok z omeškania vyčíslený odo dňa omeškania žalovaného voči nemu ku dňu 14.9.2021 v sume
4.678,80 EUR (MEDILAS s.r.o.) a v sume 1.233,63 EUR (PHARMOS a.s.), t.j. v celkovej sume 5.912,43
EUR a od 15.9.2021 vo výške 9 % ročne zo sumy plnenia 415.610,56 EUR do zaplatenia. Zároveň

je predmetom konania aj žalobcom uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v celkovej sume 7.520,- EUR za 188 jednotlivých pohľadávok (faktúr veriteľov).

26. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými
zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu

opodstatnený. K otázkam samotnej výšky žalovanej istiny ako aj príslušenstva sa žalovaný nevyjadroval,
pričom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu jednak z dôvodu neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia, jeho neurčitého vymedzenia, nadobudnutia pohľadávky pôvodných veriteľov voči nemu
ručiteľom (subrogácia), keďže sa má v skutočnosti jednať o simulovaný právny úkon, ktorým mal byť
zastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia pohľadávky a v konečnom dôsledku aj z

dôvodu nepreukázania poskytnutia plnenia z ručiteľských vyhlásení veriteľom.

27. O existencii a platnosti ručiteľských vyhlásení nemal súd žiadne pochybnosti, nakoľko tieto spĺňali tak
formálne ako aj obsahové náležitosti. Ručenie upravuje Obchodný zákonník ucelene, to znamená, že naobchodné záväzkové vzťahy sa nepoužije právna úprava ručenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku
(§ 546 až 550), a to ani podporne. Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom (osoba odlišná od dlžníka)
a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho

ručiteľ. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý na vznik ručenia výslovne vyžaduje zmluvnú formu
medzi veriteľom a ručiteľom, ručenie podľa Obchodného zákonníka vzniká jednostranným písomným
vyhlásením ručiteľa a na vznik ručenia nie je potrebný súhlas veriteľa. Na vznik ručiteľského záväzku
sa nevyžaduje žiadny úkon dlžníka (napr. súhlas). Ide tu o výnimku, lebo v obchodných vzťahoch
platí všeobecná zásada, že tretia osoba nemôže plniť za dlžníka bez jeho súhlasu s výnimkou, ak

tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok
porušil (§ 332 ods. 1). Na základe uvedeného je ručenie právnym vzťahom medzi veriteľom a ručiteľom.
Jeho podstatou (obsahom) je sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je
potrebná aj akceptácia (hoci aj neformálna, faktická) veriteľa, že tento sľub prijíma; bez nej nemôže
byť ručenie voči nemu účinné. Akceptácia veriteľa môže byť prezumovaná. V danom prípade veritelia
žalobcu ako ručiteľa vyzvali na plnenie a toto od žalobcu prijali, preto o akceptácii veriteľov nemožno

mať akékoľvek pochybnosti. Ako bolo uvedené vyššie, ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne
aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou
platnosti vyhlásenia, čo v prípade oboch ručiteľských vyhlásení dodržané bolo. Keďže vyhlásenie je
jednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky
na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka,

veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Táto obsahová náležitosť bola
dodržaná, keďže jednotlivé subjekty (ručiteľ, veriteľ a dlžník) boli vo vyhlásení presne identifikované
obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom. Z vyhlásenia musí byť ďalej zrejmé, o aký záväzok
ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska
jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Môže ísť o rôzne spôsoby identifikácie, napríklad

konkrétnymurčenímvýškyzáväzku,zaktorýsaručeniepreberá,prípadneodkazomnazmluvualeboinú
listinu, v ktorej je záväzok jednoznačne identifikovaný. V oboch prípadoch súd o identifikácii záväzkov
nemal pochybnosti, keď v prípade veriteľa MEDILAS s.r.o. sa má jednať o záväzky z potvrdených
objednávok uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom pričom v prípade veriteľa PHARMOS a.s. bol navyše
identifikovaný konkrétnou sumou a zoznamom jednotlivých faktúr, ktorý bol prílohou tohto vyhlásenia.

Aj Najvyšší súd Českej republiky ako určité akceptoval ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého sa ručiteľ
zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej zmluvy“,
a uznal, že takéto vyhlásenie sa vzťahuje na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre
neho vyplynú z úverovej zmluvy, ako aj na záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti (§ 304 ods. 2 OBZ),
napríklad pri odstúpení od úverovej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 9. februára 2000, sp. zn.

32 Cdo 2384/98, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. mája 2008, sp. zn. 32 Odo 629/2006).
Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj
záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je
nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Pritom nie
je rozhodujúce, aká terminológia je použitá, ale ide o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa. Takéto vyhlásenie

žalobcu ako ručiteľa je v listinách jednoznačne uvedené.

28. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nadobudnutia pohľadávok pôvodných veriteľov
voči nemu ručiteľom (subrogácia), keďže sa má v skutočnosti jednať o simulovaný právny úkon, ktorým
mal byť zastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia pohľadávky súd uvádza, že

postúpenie pohľadávky podľa ust. § 524 Obč. zák. je vo svojej podstate odlišným inštitútom a absolútne
nezávislým na inštitúte ručenia v zmysle ust. § 303 Obch. zák. Ručenie je zabezpečovacím inštitútom,
pričom podstatou postúpenia pohľadávky je zmena v osobe veriteľa. Dohoda o zákaze postúpenia
pohľadávky na základe pokynu Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2017, ktorá má vylučovať zmluvné
postúpenie pohľadávok, nemôže mať vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia. Žalobca sa vystavením

písomných ručiteľských vyhlásení nedopustil konanie v rozpore s právnymi predpismi. Vystavenie
ručiteľského vyhlásenia nepredpokladá aktivitu zo strany pôvodného veriteľa či dlžníka, preto sa zákaz
postúpenia nemôže na jednostranný právny úkon ručiteľa, vzťahovať. Okrem toho, v danom prípade
sa jedná o peňažnú pohľadávku, ktorá nie je spätá s osobou pôvodného veriteľa. Jej obsahom je
povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Plnením

pohľadávky ručiteľom sa postavenie dlžníka nezhoršuje a z toho plynúce zmena v osobe veriteľa
peňažnej pohľadávky nemá vplyv na jej obsah.29. Rovnako nemôže obstáť argument žalovaného o nepreukázaní poskytnutia plnenia z ručiteľských
vyhlásení veriteľom. Z výpisov z účtov ako aj znenia Zmlúv o poskytnutí finančných služieb (čl. IV. ods.
4.1) jednoznačne vyplýva, že žalobca plnil na účet veriteľov, pričom časť pohľadávky bola predmetom

započítania. Potom, čo žalobca jednak oznámil žalovanému, že veritelia si uplatnili voči nemu nároky z
ručenia na základe ručiteľských vyhlásení a následnom oznámení, že tieto pohľadávky veriteľom plnil,
vznikol mu nárok na zaplatenie istiny 415.610,56 EUR,

30. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z
omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih
za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť
dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku
z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k

porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob
ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán.

Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované
vydanie)

31. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo

právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú,
resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj
priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže
úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,00 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni plnenia ručiteľského

záväzku do zaplatenia. Časť úroku z omeškania bola žalobcom kapitalizovaná ku dňu 14.9.2021 v sume
4.678,80 EUR (MEDILAS s.r.o.) a v sume 1.233,63 EUR (PHARMOS a.s.), t.j. v celkovej sume 5.912,43
EUR (táto sumy bola vo výroku prirátaná k istine) a od 15.9.2021 vo výške 9 % ročne zo sumy plnenia
415.610,56 EUR do zaplatenia. Nakoľko je žalovaný v omeškaní, popri úroku z omeškania žalobcovi
vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

7.520,- EUR.
32. K problematike priznávania paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd
poukazuje na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora:
„1. Článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES zo 16. februára o boji proti
oneskorenýmplatbámvobchodnýchtransakciáchsamávykladaťvtomzmysle,že:minimálnapaušálna

suma vo výške 40 eur ako náhrada nákladov veriteľa na vymáhanie vzniknutých v dôsledku oneskorenej
platby dlžníka je splatná za každú obchodnú transakciu nezaplatenú po termíne splatnosti a uvedenú na
faktúre, vrátane prípadu, keď je táto faktúra spomedzi ďalších faktúr predmetom jednej administratívnej
sťažnosti alebo žaloby.“ (rozsudok Súdneho dvora z 20.10.2022 vo veci C-585/20)
„29. Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 smernice

2011/7 v spojení s článkom 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ak jedna a tá istá zmluva
upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo
poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma
40 eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie.“ (rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-370/21 z 1.12.2022)

33. Rovnaký právny názor je aj súčasťou rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho,
a to konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2022 sp. zn.
2Obdo/59/2021, ktorým bola nastolená právna otázka vyriešená, a to dokonca ustálene, keď najvyššísúd svoj právny názor k právnej otázke (odpoveď na to ako má byť právna otázka riešená) publikoval v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (I. ÚS 115/2020) č. 1/2023
pod poradovým č. 11, v ktorom bol vyslovený nasledovný právny názor: „I. Veriteľ má nárok na paušálnu

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá
je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že
si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej
ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda

nesmie byť účelovo delená. II. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou
pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti
pohľadávky.“

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.